zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / financny manazment

 

tahak1 (financny_manazment_-___i.tahak.doc)

1. Charakterizujte finančný manažment ako subsystém manažmentu ekonomického subjektu

Finančným manažmentom rozumieme špecifickú ekonomickú činnosť, zabezpečovanú  finančnými manažérmi, ktorej predmetom je: a) tvorba a trvalá obnova finančných zdrojov podnikového kapitálu v rozsahu potrieb vybavenia podniku majetkom, b) efektívna alokácia jednotlivých finančných zdrojov do obežného majetku, majetku investičného charakteru vecnej povahy a finančných investícií, c) finančné plánovanie /procesov ad a) ad b) / d) operatívne finančné riadenie peňažných vzťahov, (do ktorých podniky vstupujú v procese získavania potrebných finančných zdrojov a ich následnej efektívnej alokácie) zamerané na plnenie úloh finančného plánu a súboru čiastkových a vrcholového finančného cieľa. Praktická aplikácia FM, jeho rozsah, hĺbka, štrukturovanie závisí od charakteru a veľkosti podnikového subjektu, osobitný charakter verejného sektora vyžaduje osobitný prístup aplikácie FM, spôsob FM predurčuje charakter verejných financií, t.j. peňažných operácií orgánov a organizácií verejného sektora, kde ide prevažne o transfer peňažných prostriedkov. Predmetom finančného manažmentu je organizovanie pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov tak, aby sa dosahovali požadované finančné ciele. FM je subsystémom komplexného systému firemného manažmentu, kt. zahŕňa 3 základné subsystémy:  výroba,  predaj,  financie. FM obsahuje 4 základné činnosti: Finančné plánovanie – z dlhodobého hľadiska určuje potrebu kapitálu a spôsob jeho získavania a z krátkodobého hľadiska sleduje zabezpečenie platobnej schopnosti podniku. Finančné rozhodovanie – hodnotí možné alternatívy a rozhoduje o najvhodnejších alternatívach pre dosiahnutie podnikateľských cieľov. Organizovanie (zabezpečovanie) finančných procesov – ťažisko činností je v organizovaní vnútropodnikovej komunikácie a motivácie pracovníkov. Finančná analýza a kontrola – hodnotí úroveň a odchýlky dosahovaných finančných cieľov.

 

2. Konvenčné nástroje platobného styku a ich výber z pohľadu eliminácie platobného rizika

Neoddeliteľnou súčasťou zahraničnoobchodných vzťahov sú platobné podmienky a s tým spojená voľba najvhodnejších metód platenia. Platenie, vyvolané realizáciou peňažných vzťahov medzi subjektmi jednotlivých štátov, sprostredkuje vzájomné vyrovnávanie ich záväzkov a pohľadávok. Súčasťou platobného styku so zahraničím sú tiež platobné operácie spojené s hotovostným výberom peňazí v inej krajine. Východiskom uskutočňovania platieb do a zo zahraničia sú platobné dohody, uzavreté účastníkmi zahraničnoobchodných operácií ako súčasť obchodných dohôd alebo samostatne (napr. pri medzibankových platobných dohodách.) Platobné dohody zahŕňajú vyznačenie formy platenia, platobného prostriedku a účtov, ktorých prostredníctvom sa platenie uskutoční. V platobných dohodách môže byť uvedené aj prípadné devízové obmedzenie. Uplatňuje sa napríklad pri zákaze vývozu alebo dovozu, pri obmedzení zahraničných úverov, povinnom odvode devíz, pri povoľovacom devízovom systéme a podobne. Voľba metód platenia je podmienená týmito kritériami:  a) použitým platobným prostriedkom – voľne vymeniteľnou menou, – prevoditeľnou menou, – clearingovým zúčtovaním bez využitia alebo len s čiastočným využitím voľne vymeniteľnej meny, prípadne zlata; b) viazanosťou na dokumenty - dokumentárne (dokumentárne inkaso, dokumentárny akreditív ...) platby, – nedokumentárne platby (hladké platby: hotovostné, bezhotovostné priame platenie), - úhrady, inkasá; c) termínom uskutočnenia platby - hotovostné promptné platenie, – zmluvné dohodnuté termíny bezhotovostných platieb, – termíny platenia zo zákona; d) použitým druhom platobných prostriedkov - hotovostné platenie prostredníctvom efektívnych peňazí – valút, – bezhotovostné platenie pomocou prevodných platobných dokumentov (príkazy na úhradu, inkaso, akreditív, šek, zmenka).

 

 

3. Predmet a zdroje financovania investičného majetku vrátane využitia investičných úverov a finančného leasingu.

Úvery na financovanie potrieb investičného cyklu

Využívajú sa jednoznačne na financovanie potrieb dlhodobého investičného charakteru, ktoré sú viazané na investičný cyklus podniku ( obnovovacie a rozvojové investície ). Účel úveru je teda viazaný predovšetkým na krytie kapitálových výdavkov plánovaných na nadobúdanie IM podniku – v plnom rozsahu alebo čiastočne  so spoluúčasťou financovania IM z vlastných finančných zdrojov podniku. Kapitálový trh poskytuje podnikom rôzne modifikácie predmetných úverov – emisné úvery, úvery na záväzkovú listinu, hypotekárny úver, účelové investičné úvery.

Emisný úver charakterizuje úver poskytnutý bankou odkúpením podnikových obligácií, ktoré dlžník emituje za účelom jeho získania.

Úver za záväzkovú listinu predstavuje alternatívu emisného úveru, ktorý poskytujú banky na základe písomného záväzku podniku vyjadreného v úverovom liste alebo v úverovej zmluve. Spoločným znakom týchto úverov je, že sa poskytujú na väčšie čiastky, dlhšie obdobie trvania úrokového vzťahu.

Investičný úver -Predmetom investičného úveru je realizácia investičného projektu podniku zameraná na obstaranie alebo rekonštrukciu hnuteľného alebo nehnuteľného investičného majetku podniku. Obvykle je účelovo viazaný na stavby, technologické zaradenia , rekonštrukcie budov. Podkladom pre poskytnutie úveru je vypracovaný kapitálový rozpočet podložený investičným zámerom s príslušnou technickou dokumentáciou, finančný plánom a dokladmi preukazujúcimi dodávateľské zabezpečenie realizácie investičného projektu.

Hypotekárny  úver - je dlhodobý úver z lehotou splatnosti najmenej 5 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktorý je financovaný najmä z vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov.

Hypotekárny úver poskytovaný podnikom je osobitným druhom úveru, ktorý charakterizuje :

1. Prísna účelovosť – základným znakom hypotekárneho úveru je, že sa poskytuje na investíciu do tuzemskej nehnuteľnosti určenej na podnikanie. Úverové prostriedky sa využívajú na financovanie :

  1. kúpy nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť, ktorá je predmetom kúpi môže byť tiež použitá na zabezpečenie HÚ,
  2. výstavby nehnuteľnosti,
  3. zmenu dokončených stavieb,
  4. údržbu tuzemských nehnuteľností

2. Dlhodobosť – HÚ má minimálnu dobu splatnosti 5 rokov. Predpokladaná priemerná dlžka v našich podmienkach je okolo 10 rokov.

 

4. Retrospektívna  finančná analýza – sústava ukazovateľov a ich využitie vo fin. manažmente.

Retrospektívna finančná analýza Postup finančnej analýzy:

A. URČENIE FIN. POMEROVÝCH UKAZOVATEĽOV

Ukazovat.likvidity:Likvidnosť – schopnosť prevodu jednotlivých majetkových súčastí na pohotové platobné prostriedky – speňažiteľnosť aktív. Likvidita – schopnosť podniku uhradiť splatné záväzky – z dlhodobého hradiska. Solventnosť – je momentálna schopnosť úhrady záväzkov.

Ukazovat. aktivity: Aktivita – ukazujú ako efektívne podnik hospodári s aktívami.

Ukazovat.zadĺženosti: Zadlženosť – vyjadruje použitie cudzieho kapitálu na financovaní podniku.

Ukazovat.rentability: Rentabilita – výnosnosť podnikového úsilia.

Ukazovat. trhovej hodnoty: Trhová hodnota podniku – slúžia pre potencionálnych investorov

B. POROVNANIE UKAZOVATEĽOV S PRIEMERNÝMI UKAZOVATEĽMI

- porovnáva sa s porovnateľnými ukazovateľmi pre daný odbor, odvetvie, pomôckou môže byť publikácia , ktorá obsahuje stredné hodnoty finačných ukazovateľov

C. ANALÝZA VÝVOJA V ČASE

- skúma sa finančná situácia podniku v prítomnosti a porovnáva sa s minulosťou

D. ANALÝZA VZŤAHOV MEDZI POMEROVÝMI FIN. UKAZOVATEĽMI

- skúma ako sa zmení jeden ukazovateľ, ak sa zmenia hodnoty druhého ukazovateľa

E. NÁVRH OPATRENÍ NA BUDÚCE OBDOBIE

- pri analýze sa predpovedá vývoj , ktorého negatívne stránky by sa mali korigovať

 

5. Finančný manažment - subsystém manažmentu ekonomického subjektu, faktory, ktoré ho ovplyvňujú a subjekty, ktoré ho zabezpečujú

Postavenie FM vo firme: - FM je subsystémom komplexného systému firemného manažmentu, kt. zahŕňa 3 základné subsystémy:  výroba,  predaj,  financie. Úlohou komplexného systému je organizovať kombináciu vstupov materiálových, ľudských, finančných a informačných s cieľom zabezpečiť dosiahnutie stanovených zámerov v oblasti výstupov a v ich efektívnosti. Inštitucionálne zaradenie jednotlivých subsystémov závisí od organizačného usporiadania príslušných úsekov činnosti (spravidla výroba, obchod, ekonomika). FM obsahuje 4 základné činnosti: Finančné plánovanie – z dlhodobého hľadiska určuje potrebu kapitálu a spôsob jeho získavania a z krátkodobého hľadiska sleduje zabezpečenie platobnej schopnosti podniku. Finančné rozhodovanie – hodnotí možné alternatívy a rozhoduje o najvhodnejších alternatívach pre dosiahnutie podnikateľských cieľov. Organizovanie (zabezpečovanie) finančných procesov – ťažisko činností je v organizovaní vnútropodnikovej komunikácie a motivácie pracovníkov. Finančná analýza a kontrola – hodnotí úroveň a odchýlky dosahovaných finančných cieľov.

 

 

 

6. Externé finančné zdroje vlastného kapitálu (vrátane akcií)

Vklady vlastníkov: a) Podnik jednotlivca, b) Verejná obchodná spoločnosť(spoločenská zmluva – vklady spoločníkov) c) Komanditná spoločnosť (spoločenská zmluva – vklady komandistov, prípadne vklady komplementárov) d) Spoločnosť s ručením obmedzeným (zákon určuje minimálnu výšku prvotného vkladu /základné imanie/ v čiastke 100 000,- Sk) d) Akciová spoločnosť - /kapitálová spoločnosť/ - zákon určuje minimálnu výšku prvotného vkladu /základné imanie/ v čiastke 1 000 000,-Sk. AKCIA je majetkový cenný papier, ktorý vyjadruje vlastnícke právo a podiel vlastníka akcie na majetku akciovej spoločnosti. Je vyjadrený % z celkového počtu akcií emitovaných spoločnosťou. Akciová spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. Investor, ktorí si upísal akcie musí ich splatiť do určitej lehoty. Upisovateľovi po registrácii spoločnosti v obchodnom registri vydá spoločnosť „dočasný list“, ktorý obsahuje menovitú hodnotu upísaných akcií a aká ich časť už bola splatná. Potvrdzuje vlastníctvo investora na zakúpenie akcie. Akcie vo všeobecnosti členíme podľa: 1. spoluvlastníctva: a) akcie, ktoré vyjadrujú pevnú sumu – nominálnu /menovitú/ hodnotu, b) akcie podielové / 1/100 000 čistého imania/ sú zriedkavo využívané. 2. formy vydania na: a) listinné cenné papiere, b) zaknihované cenné papiere 3. spôsobu označenia vlastníka: a) akcie na majiteľa /držiteľa/ b) akcie na meno 4. rozsahu práv a povinností spojených s ich vlastníctvom na: kmeňové, prioritné, manažérske, zamestnanecké.

 

 

7. Fázy investičného rozhodovania a nástroje kapitálového plánovania (kapitálový rozpočet)

Investovanie do investičného majetku vecnej povahy vyžaduje:

A.Vymedzenie predmetu investovania – investície na obnovu IM, -investície rozvíjajúce IM

B.Vypracovanie investičného projektu. Predchádza ho predinvestičná príprava, jej výsledkom je štúdia, ktorá zahŕňa hlavne: súhrnný prehľad dosahovaných výsledkov činnosti investora,  zdôvodnenie a vývoj projektu, kapacita trhu a produkcie,  nároky na materiálové vstupy,  umiestnenie novej investície a jej prostredia, technický projekt, organizačný projekt, požiadavky na pracovné sily, časový plán realizácie projektu, finančné a ekonomické vyhodnotenie investičného projektu vrátane zhodnotenia rizika realizácie na základe zostavenia kapitálového rozpočtu

C.Vymedzenie a kvantifikáciu základných finančných kategórii: kapitálových výdavkov zodpovedajúcich obstarávacej cene investičného majetku a peňažných tokov z investície.

Z finančného hľadiska sa za prínos z investície považujú čisté peňažné príjmy t. j. kladný peňažný tok hotovosti plynúci z používania investičného majetku v dobe jeho životnosti. Na vyčíslenie peňažných príjmov z investície môžeme využiť priamu alebo nepriamu metódu ich vyčíslenia. Kladné peňažné toky zahrňujú:

+výnosy z tržieb realizovanej produkcie

+ostatné prevádzkové a finančné výnosy

+ čisté príjmy z likvidácie nepotrebného IM /predaného/

Záporné peňažné toky zahrňujú:

-náklady v jednotlivých rokoch bez odpisov

-daň z príjmov

Rozdiel medzi kladnými a zápornými peňažnými tokmi umožňuje vyčíslenie čistých peňažných príjmov, ktoré sa vyčísľujú v zostavenom ,,kapitálovom rozpočte,, a umožňuje následne vyhodnotenie ekonomickej efektívnosti investície.

Kapitálový rozpočet: zostavuje sa na základe vyčíslených kapitálových výdavkov a dlhodobého plánu tvorby a rozdelenia zisku investora.

 

8. Finančné plánovanie ako proces a obsahová štruktúra finančného plánu.

Finan. plánovanie súhrn činnosti a opatrení zameraných na konkretizáciu finančných cieľov.  Základným nástrojom fin. plánovania je  FIN.  PLÁN , v ktorom je proti sebe postavená súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov. Je zostavovaný na určitý časový horizont čo sa premieta v zostavovaní:

DLHODOBÉHO FIN. PLÁNU / zahŕňa finančné rozhodnutia v nadväznosti na plánovanú potrebu majetku,  ktorá predpokladá zachovanie optimálnej finančnej štruktúry podniku , t. j. primeraný podiel vlastných a cudzích finančných zdrojov/,

KRÁTKODOBÉHO FIN. PLÁNU / konkretizuje potrebu fin. zdrojov a ich efektívne využitie v nadväznosti na potrebu obežného a investičného majetku , pohyb príjmov a výdavkov efektívnych peňazí a tvorbu a rozdeľovania hospodárskeho výsledku podniku /

Vypracovanie fin. plánov dlhodob. a krátkodob. sa opiera o využitie 2 základných koncepcií  : - periodického plánovania a projektového plánovania. Finančné plánovanie ako proces zahrňa  3 základné fázy : I. Tvorba plánu. II. Implementácia do života III. Kontola plánu v zmysle fin.kontrolingu.

Obsahová štruktúra finančného plánu  Nadväzuje na jednotlivé druhy fin. výkazov a ich obsah / v zmysle zákona o účtovníctve/.  FINANČNÉ VÝKAZY: Výkaz ziskov a strát, Bilanci(súvaha), Výkaz o zmene hotovosti (príjmov a výdavkov). ZLOŽKY FIN.PLÁNU: Plán tvorby zisku a plán rozdelenia zisku, Finančná bilancia, Plán príjmov a výdavkov.

 

9. Predmet a kategórie finančného rozhodovania v podniku

Predmetom finančného manažmentu je organizovanie pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov tak, aby sa dosahovali požadované finančné ciele. Predmet, prístupy a ciele /úlohy/ finančného rozhodovania musia rešpektovať dlhodobú finančnú stratégiu podniku, pružne reagovať na zmeny ekonomického prostredia, využívať čo najspoľahlivejšie informácie a prijímať aj kompromisné rozhodnutia v záujme dosahovania finančných cieľov podniku. Základné kategórie: zisk,  peňažné toky v hotovosti, úrok a úrokové miera, časová hodnota, riziko a neistota, požadovaná miera výnosu, náklady alternatívnych príležitostí.

 

10. Nástroje (cenné papiere) a inštitúcie finančného trhu.

Nástroje finančného trhu Finančné investovanie má v trhovej ekonomike predovšetkým formu obchodovania s cennými papiermi na priamom alebo sekundárnom trhu.  Najčastejším kritériom členenia cenných papierov je faktor času.

Dlhodobé cenné papiere : a / dlhopisy – štátne, municipálne / komunálne / , bankové, podnikové. Pre emitenta sú zdrojom úveru, pre investora nástrojom zhodnotenia voľného  kapitálu, b/ majetkové cenné papiere – akcie,  kuksy  / majetkové  CP ťažobných společnosti/, c / podielové listy, či investičné certifikáty.

Krátkodobé cenné papiere a/ štátne pokladničné poukážky,b/ depozitné alebo vkladové certifikáty,c/ zmenky , d/ dohody o spätnom odkúpení / repo obchody so zárukou krátkodobých cenných papierov /.

Inštitúcie finančného trhu Plnia úlohu sprostredkovateľov pri obchodovaní s cennými papiermi, zabezpečujú emisiu CP, vyplácanie výnosov a splácanie istiny: depozitné služby, poradenské služby a majetkové transakcie.

Vystupujú v pozícií inštitucionálnych investorov, ku ktorým zahrňujeme:- banky a sporiteľne, poisťovacie spoločnosti , dôchodkové poisťovne, penzijné fondy, finančné spoločnosti ,investičné společnosti, obchodníci s CP /licencia Min. financií/, organizované trhy s CP – burzy CP.

 

 

11. Metódy jednotlivých zložiek finančného plánu a osobitosti finančného plánovania obce (resp. iného subjektu verejného sektora)

Medzi najčastejšie uvádzame metódy odborná literatúra zaraďuje tieto: Globálna metóda - kvantifikuje potrebu finančných zdrojov a finančných prostriedkov podniku z vypracovaných vecných častí plánu podniku , ktoré nadväzujú na plánovaný prevádzkový a investičný cyklus v podniku. Metóda postupného zostavovania rozpočtov , Metóda pomerových finančných ukazovateľov – jej podstatou je využitie vybraných pomerových finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánovanej finančnej bilancie.  Metóda percentuálneho podielu na tržbách (vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými  položkami  finančnej bilancie a celkovým objemom tržieb).  Metóda analýzy nulového bodu (Skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výkonov / výrobkov / na základe fixných nákladov pripadajúcich na rôzny objem predaja – zostavenie plánu tvorby zisku).  Metóda minimálne potrebného zisku - využíva sa pri zostavovaní plánu tvorby a rozdelenia zisku. Vychádza z vplyvu dane z príjmov na veľkosť zisku určeného na samofinancovanie  potrieb podniku. Regresná metóda (použiteľná na zostavenie finančnej bilancie, ktorá je odvodená z plánovaného objemu výkonov – používa sa na vypracovanie dlhodobého fin. plánu).  Finančné modely (simulačné - umožňujú vypracovať finančný plán vo viacerých alternatívach podľa predpokladaného vývoja vybraných ukazovateľov, ktoré sa premietajú do plánu. a optimalizačné modely - umožňujú hľadať najlepšie riešenia pri určitých predpokladoch a obmedzeniach).  Rozpočet obce je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií v príslušnom rozpočtovom roku. Zároveň vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy. Rozpočet obce obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na jeho území, ako aj obyvateľom žijúcim na jeho území, vyplývajúce pre ne zo zákonom a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení mesta, ako aj zo zmlúv. Rozsahu kompetencií, ktoré prešli na samosprávu obcí, by mal zodpovedať aj adekvátny objem finančných prostriedkov na ich krytie. Tie môžu ísť do rozpočtov obcí ako dotácie na výkon konkrétnych kompetencií alebo ako podiely z výnosov na centrálne vyberaných daniach (podielové dane), ako zverené (miestne) dane a ako užívateľské poplatky. V našom systéme sa uplatňujú všetky formy finančných tokov. Podielové dane a miestne dane sú určené hlavne na financovanie originálnych kompetencií obcí. Dotáciami sú financované kompetencie, ktoré obce vykonávajú v prenesenom okruhu štátnej správy.

 

 

12. Platobný systém, platobný styk, fázy platenia, dokumenty, doklady, formy platenia a jeho   účastníci

Platobný systém významná zložka finančného manažmentu každej krajiny. Charakterizuje metódy, formy a nástroje platenia, ako aj postup subjektov organizovaný bankami a inými finančnými inštitúciami, ktorý umožňuje hotovostný alebo bezhotovostný presun peňazí medzi jednotlivými subjektmi hospodárskeho života – podnikateľmi alebo podnikateľmi a občanmi. Platobný styk ako subsystém platobného systému môžeme potom definovať ako realizáciu hotovostných a bezhotovostných transferov peňazí (finančných prostriedkov) medzi účastníkmi platenia (medzi podnikateľmi navzájom, podnikom a inými subjektmi), ktoré sa technicky zabezpečujú prostredníctvom bánk a medzi nimi navzájom pomocou zvoleného platobného nástroja. Fázy platenia: 1. fázaurčenie povinnosti platiť: a) zo zákona b) zo zmluvného vzťahu. 2. fázapredloženie platobného dokumentu platiteľovi, na základe splnenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti (daňový výmer, faktúry...), 3. fázapostúpenie platobného dokladu zo strany platiteľa banke sprostredkujúcej platenie (inkasný príkaz, zmenka, šek...) na úhradu, 4. fázazaslanie potvrdenia o vykonaní platby platiteľovi (výpis z účtu, potvrdenie o zaplatení hotovosti).

 

Platobný styk zo strany podniku

 

Účastníci platobného styku

Povinnosť platiť na základe

Platobný dokument

Platobný doklad

Potvrdenie o zaplatení

Podnik – PODNIK

  1. dodávateľská zmluva

Dôkaz o dlhovanej sume:

  1. faktúra

Dôkaz o zaslaní tovaru:

  1. konosament
  2. výdajka
  3. poštový podací lístok
  4. špeditérske potvrdenie
  5. riečny náložný list
  6. nákladný list (železničný, cestný, letecký)
  1. príkaz na úhradu
  2. príkaz na inkaso
  3. príkaz na výber v hotovosti
  4. šek
  5. zmenka
  6. poštová poukážka
  7. hotovosť
  1. výpis z bankového účtu
  2. výberový lístok
  3. ústrižok poštovej poukážky
  4. pokladničný blok
  5. potvrdenie o prevzatí

Podnik – ZAMESTNANEC

  1. platový dekrét
  2. pracovná zmluva
  1. výplatná páska
  2. platobný výmer

 

 

Podnik – BANKA

  1. úverová zmluva

 

 

 

Podnik – POISŤOVŇA

  1. poistná zmluva
  1. poistka
  2. protokol o škode

 

 

 

  1. vyhlášky o povinnom poistení
  1.  

 

 

Podnik – ŠTÁT

  1. daňový zákon
  1. daňový výmer
  2.  

 

 

 

  1. colný zákon
  1. colná faktúra

 

 

 

  1. zákon o správnych, súdnych a miestnych poplatkoch

 

 

 

 

 

 

13. Peňažné úvery – ich formy a druhy využívané pri financovaní prevádzkových potrieb (potrieb prevádzk. cyklu).

Úvery na financovanie potrieb prevádzkového cyklu

KOMERČNÉ CENNÉ PAPIERE sú definované ako krátkodobé nezaistené dlžobné úpisy emitované dobre známou spoločnosťou, ktorá je finančne silná. Peňažné prostriedky, ktoré emitujúce spoločnosti získavajú z emisie komerčných papierov používajú spravidla na financovanie bežných, prevádzkových potrieb napr. na nákup zásob, uhradenie miezd, a platov, zaplatenie daní a iných krátkodobých záväzkov. Komerčné papiere existujú v dvoch hlavných druhoch a to priame a dílerské papiere.

KRÁTKODOBÉ BANKOVÉ ÚVERY -na financovanie potrieb prevádzkového cyklu – zásob, pohľadávok a ostatného obežného majetku môže využiť tieto krátkodobé bankové úvery: kontokorentný úver, lombardný úver, zmenkové úvery, avalový úver, účelové úvery na jednotlivé zložky obežného majetku, úver na pokrytie prechodného deficitu v tvorbe pohotových finančných prostriedkov. Jednotlivé druhy úverov poskytujú jednotlivé obchodné banky podnikom v modifikovanej podobe pokiaľ ide o cenu úveru, dobu trvania úverového vzťahu, formu zábezpeky a techniku úverovania.

Kontokorentný úver poskytuje banka na obežný majetok ako celok pri súčastnom stanovení jeho záväznej vnútornej štruktúry alebo na niektorú zložku obežného majetku, obvykle zásoby.

 

 

14. Kritéria finančného investovania a jeho krátkodobé a dlhodobé ciele.

KRITÉRIA: - očakávaný VYNOS z CP ,- riziko CP /umiestnenia voľného kapitálu do CP/, - likvidita- obchodovateľnosť CP.

Výnos z obligácie- tvoria úroky, splátky prémie, prípadne iné odmeny a trhová cena pri predaji obligácie. Trhovú cenu obligácie ovplyvňujú faktory: - kvantifikovateľné  /očakávané ročné výnosy, očakáv. miera inflácie, pohyb úrokových mier, záruky na splatenie obligácie /.-  nekvantifikovateľné / zmena politickej situácie a iné špekulatívne zásahy trhu /.

Požadovaná miera výnosu z obligácie vychádza z úrokového zhodnotenia dlhodobých vkladov a z očakávaného rizika. Celkový výnos z obligácie zahrňuje bežný výnos za určité obdobie  / napr. pravidelný ročný výnos /  a kapitálový  výnos .

Celkový výnos kmeňovej akcie – zahrňuje dividendu a kapitálový zisk / stratu / spojenú so zmenou trhovej ceny akcie.

Očakávaná výnosnosť je výnosovosť  predpokladaná investorom  / plánovaná, sľubovaná / vo forme dividend a kapitálového zisku. Požadovaná výnosovosť – investor požaduje ako kompenzáciu za odloženie spotreby a riziko, ktoré kúpou kmeň. akcie prijíma. Bezriziková výnosnosť je mierou výnosu z investície, na ktoré sa neviaže žiadne alebo len malé riziko  /štátne pokladničné poukážky /.Požadovaná miera výnosu = výnos z bezrizikovej investície  +  prémia za riziko.

 

 

15. Hodnotenie efektívnosti a rizikovosti dlhodobých investícií

K rozhodujúcim kritériám hodnotenia efektívnosti zahrňujeme: - dosiahnutie úspory nákladov, - dosiahnutie požadovanej tvorby zisku z investície, - preukázanie kladného peňažného toku. Na základe vypočítaného zásobiteľa vyhľadáme v tabuľkách úrokového počtu prislúchajúce i vyššie. Ukazovateľ VMV vychádza z predpokladu, že súčasná hodnota očakávaných príjmov – kapitálové výdavky = 0. Vypočítané % predstavuje hraničnú cenu kapitálu, pričom musí byť zabezpečený vzťah  Renta   k i.  Ukazovateľ doby návratnosti - vychádza z kumulatívneho vyčíslenia očakávaných peňažných príjmov.  Výpočet môžeme vykonať aj pomocou súčasnej hodnoty očakávaných peňažných príjmov. Doba návratnosti alokovaných finančných zdrojov podnikového kapitálu do investičného majetku je potom dlhšia. Hodnotenie rizika investovania do investičných projektov - Ide o finančné riziká spojené s pravdepodobnosťou nedosiahnutia očakávaných peňažných príjmov z investície uvedenej do činnosti. Predmetné riziko môžeme vypočítať pomocou štandardnej odchýlky.

 

16. Platobné nástroje elektronického bankovníctva

Podstatná časť platobného styku podnikov sa uskutočňuje bezhotovostne. V závislosti od druhu použitých platobných dokladov a subjektu, ktorý dal podnet na platenie. Využíva účtovné peniaze vo forme zápisov na účtoch pri platení prevodom a náhrady peňazí. Zahŕňa: úhradovú metódu platenia (príkaz na platenie, plánované zúčtovanie, platenie šekom - šeky zúčtovacie, šeky na hotovostné platenie, šeky cestovné, poštová poukážka), inkasnú metódu platenia (príkaz na inkaso - výberky prepravného, bankové inkaso, príkaz na vybratie - exekúcie), ostatné metódy platenia (akreditívna metóda – akreditív, použitie zmenky – vlastná, cudzia, kompenzácie, platobné karty – kreditné, debetné). Zahraničný styk: platobné dohody: bezhotovostné platenie, uskutočňuje sa pomocou dokumentov – dokumentárneho inkasa, dokumentárneho akreditívu, platobného prísľubu, platenia zo záruky.

 

 

 

17. Finančná štruktúra, kritéria jej členenia a faktory, ktoré ju ovplyvňujú

Existencia podniku je postavená na tvorbe a trvalej obnove finančných zdrojov podnikového kapitálu, ktoré sa využívajú na zabezpečenie potrieb majetku podniku v jeho vecnej a finančnej podobe. Celkový objem týchto zdrojov závisí od: - právnej formy podniku, /podnik jednotlivca, obchodná spoločnosť, s.r.o., akciová spoločnosť, družstvo/, - odboru /predmetu/ podnikania (výrobná, nevýrobná činnosť, obchodná, sprostredkovateľská a iná), - veľkosti podniku. Vo všeobecnosti môžeme finančné zdroje členiť podľa 3 základných kritérií:  a) vlastníctva (vlastný a cudzí kapitál) b) zdroja, z ktorého sa získavajú (externé, interné zdroje) c) času (dlhodobé, krátkodobé finančné zdroje Faktory formovania finančnej štruktúry podniku 1. Náklady kapitálu (náklady vlastného kapitálu, náklady cudzieho kapitálu - Náklady vlastného kapitálu sú pre podnik vyššie ako náklady cudzieho kapitálu - finančný leverage) 2. Riziko vzniku platobnej neschopnosti (leverage riziko) 3. Majetková štruktúra podniku (Zlaté bilančné pravidlo hovorí, že na finančné krytie investičného majetku dlhodobej povahy môžeme využívať finančné zdroje dlhodobo viazané v podniku. Ak je objem investičného majetku menší ako je objem dlhodobých finančných zdrojov – podnik je prekapitalizovaný. Ak je objem investičného majetku väčší ako sú finančné zdroje dlhodobé, potom je podnik podkapitalizovaný) 4. Pôsobenie inflácie Vyvoláva tendencie, ktoré nepriamo vplývajú aj na finančnú štruktúru podniku. Čím je inflácia výraznejšia, tým vo väčšej miere ovplyvňuje zdroje financovania v podniku. INFLÁCIA: 1. zvyšuje nominálne úrokové miery úverových zdrojov (úverové zaťaženie sa stáva výhodným, lebo znižuje daňový základ/, 2. zvýhodňuje dlžníkov, znevýhodňuje veriteľov, 3. znehodnocuje podnikové aktíva finančného charakteru /pohotové finančné prostriedky a pohľadávky/ a zhodnocuje vecný majetok, najmä investičný majetok vrátane nehnuteľnosti. 5. Pôsobenie daní na finančnú štruktúru vyplýva z vplyvu úrokov z úverov na náklady podniku.

 

18. Nepeňažné úvery – ich druhy (charakteristika), fázy riadenia a možné dôsledky.

Ekonomickú podstatu finančného riadenia každého podniku tvoria rôzne druhy peňažných vzťahov, do ktorých tento vstupuje pri svojom vzniku, v priebehu života a zániku. Nezastupiteľnú úlohu v rámci nich zohrávajú obchodno-peňažné vzťahy.  Tieto vzťahy sa môžu uskutočňovať na báze využitia vlastných a cudzích finančných zdrojov –peňažných a nepeňažných úverov – obchodného, dodávateľského, zákazníckeho úveru. Charakter obchodno-úverového vzťahu medzi účastníkmi obchodnej zmluvy vychádza z možnosti: -platenia pred dodávkou, -platenie v čase splnenie dodávky,

- platenie s odkladom termínu úhradu záväzky po dodávke.

Rozhodnutie o ,,čase platenia,, predurčuje dva základné druhy nepeňažných úverov.

a)Nepeňažný úver, v ktorom obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom sa mení na obchodno-úverový vzťah v dôsledku dohody o odklade platenia. ,b) Obchodno-úverový vzťah sa viaže na dohodu o poskytnutí finančného preddavku za budúce plnenie zo strany odberateľa dodávateľovi.

Teória a prax úverového riadenia v podniku rozlišuje 3 druhy nepeňažných úverov: obchodný úver, dodávateľský úver, a zákaznícky úver. Obchodný úver patrí k najstarším formám úveru. Patrí medzi krátkodobé úvery, ktorý umožňuje prekonať deficit v tvorbe finančných zdrojov a tvorbe efektívne platobne sily odberateľa, predajom na úver zo strany dodávateľa.

Obchodný alebo dodávateľský úver sa teda vždy viaže na uzavretý, platný zmluvný  vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Je vždy výsledkom zmluvne dohodnutých platobných podmienok, konkrétne určenia termínu splatnosti dohodnutej kúpnej ceny. Poskytuje výlučne dodávateľom odberateľovi v naturálnej t. j. nepeňažnej podobe.

K  nástrojom nepeňažného úveru môžeme zaradiť dlžobný úpis, bankové záruky na úver- platobné bankové záruky a dokumentárny akreditív neodvolateľný.

Zákaznícky úver má špecifický charakter. Poskytuje ho odberateľ dodávateľovi vo forme finančného preddavku na zabezpečenie budúceho plnenia. Čiastka poskytnutého preddavku predstavuje vždy iba malú čiastku ceny plnenia, ktorá závisí od vzájomnej dohody na platobných podmienkach. Využíva sa obvykle pri dodávkach prác, služieb ale aj tovaru, ktoré zabezpečuje postupne /priebežne/.

 

19. Alokácia kapitálu do pohotovostných peňažných prostriedkov (PPP) na báze ich kvantifikácie pomocou modelov.

PPP ako súčasť obežného majetku vystupujú v podobe peňažných prostriedkov a krátkodobých cenných papierov. Slúžia na:

- úhradu splatných záväzkov podniku, -úhradu ostatných výdavkov podniku, - tvorbu likvidných rezerv, -obstaranie vecných a finančných investícií. Nedostatočná tvorba PPP môže ohroziť platobnú schopnosť podniku. Na druhej strane, ale neprimerane vysoká a pretrvávajúca vysoká zásoba pohotových peňazí prináša len minimálny výnos, čím narastá finančné riziko spojené s ich držbou. Pri riadení PPP môžeme využiť 2 základné prístupy

a/ využiť vhodnú metódu priameho a nepriameho riadenia peňažných tokov podniku /pri zostavovaní finančného plánu /,

b/ využiť Baumolov alebo Millerov – Orrov  model riadenia PPP

Baumolov model riadenia PPP

 

C

 

C/2        .....................................                Ø výška peňažných prostriedkov

 

                                                             čas        

 

 

Cieľom modelu je určiť optimálnu výšku C, pri ktorej náklady spojené so získaním a držbou peňazí budú minimálne.

                2bT

C opt= √––––            

                 I

 

b-fixné náklady, T-celková potreba peňazí v danom období, i - úroková miera /výnos z CP/, C-veľkosť objemu honosti 1 transferu peňazí

Optimálná veľkosť hotovosti C / transferu a hotovosti peňazí / je priamo úmerná fixným nákladom a nepriamo úmerná nákladom spojeným s držbou peňazí /výnosnosť cenných papierov/. Z predpokladu zvyšovania úrokovej sadzby sa znižuje optimálna veľkosť hotovosti  C t.zn. ak sú i vysoké je vhodné držať malé priemerné hotovosti. Na druhej strane ak je hotovosť veľmi často potrebná a predaj CP je spojený s vysokými nákladmi, je potrené držať v zásobe dostatočnú hotovosť.

Millerov-Orrov model riadenia PPP /stochastický m./

Charakterizuje nepravidelný tok peňazí. Zohľadňuje , že vysoké stavy peňazí neprinášajú požadovaný úrokový výnos a nízky stav peňazí zas ohrozuje likviditu podniku. Je preto žiaduce, aby sa výška peňažných prostriedkov pohybovala v určitých hraniciach /horný a dolný limit peňazí /.

 

40                        .............A............                                        Horná hranica

30                .............................

20                .............................                                Bod zvratu                        

10                .............................                                Dolná hranica

PPP                                B                Čas (dni,.....k)

 

 

 

 

 

 

20. Metódy perspektívnej (predikčnej) finančnej analýzy a ich využitie vo finančnom manažmente.

Cieľom je „  zhrnúť „ široký súbor finančných ukazovateľov, ktoré charakterizujú jednotlivé stránky očakávanej  / plánovanej / finančnej situácie podniku do komplexného, súhrnného zhodnotenia plánovanej finančnej pozície podniku . Snahou predikčnej analýzy je odhaliť negatívne tendencie vo vývoji finančnej situácie podniku v nadväznosti na vypracovaný finančný plán.

Kým logicko – dedukčné systémy vychádzajú z jedného ukazovateľa a na základe logického rozboru nachádzajú ďalšie ukazovatele, ktoré priebeh daného ukazovateľa ovplyvňujú, empiricko – indukčné systémy sú založené na rozbore skúseností z minulého vývoja. Empiricko – indukčné systémy sa predovšetkým sústredia na predpoveď insolventnosti.

Logicko – dedukčné systémy- najznámejší logicko – dedukčný systém je  Du Pontov systém. Bol vyvinutý americkou firmou Du Pont de Nemours &  Co. Vychádza z rentability kapitálu / return on investment – ROI / ako hlavného finančného cieľa firmy. Rentabilita  kapitálu je zložená z obratovosti  kapitálu a rentability tržieb.

Empiricko-indukčné systémy bodového hodnotenia a metód matematickej štatistiky -hlavnou úlohou empiricko – indukčných systémov je určiť, ktoré ukazovatele sú schopné spoľahlivo odlíšiť  „ choré „ podniky od  ! zdravých „. Hranice medzi  „ zdravými „ a „ chorými „ podnikmi sú rôzne. Často sa za chorý podnik pokladá insolventný podnik, zdravý podnik dokáže splatiť svoje záväzky. Už v šesťdesiatych rokoch sa Meir Tamari, Beaver a Altman zaoberali otázkou, ktoré ukazovatele sú schopné najspoľahlivejšie identifikovať podniky pred hrozbou insolventnosti .

 

 

21. Predmet a kategórie finančného rozhodovania ekonomického subjektu verejného sektora

Predmetom finančného manažmentu je organizovanie pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov tak, aby sa dosahovali požadované finančné ciele. Rešpektovanie základných princípov: - väčšie bohatstvo je lepšie ako menšie, - dosiahnuť toto bohatstvo skôr je lepšie ako neskôr, - znášať menšie riziko a väčšie je lepšie, -mať vždy možnosť voľby. K ťažiskovým otázkam finančného rozhodovania zaraďujeme rozhodnutia: - o potrebe veľkosti finančných zdrojov podnikového kapitálu, - odkiaľ potrebný podnikový kapitál získať, - ako čo najefektívnejšie alokovať podnikový kapitál do majetku, - ako rozdeľovať hospodársky výsledok v záujme rastu samofinancovania potrieb podniku. Predmet, prístupy a ciele /úlohy/ finančného rozhodovania musia rešpektovať dlhodobú finančnú stratégiu podniku, pružne reagovať na zmeny ekonomického prostredia, využívať čo najspoľahlivejšie informácie a prijímať aj kompromisné rozhodnutia v záujme dosahovania finančných cieľov podniku. Základné kategórie: zisk,  peňažné toky v hotovosti, úrok a úrokové miera, časová hodnota, riziko a neistota, požadovaná miera výnosu, náklady alternatívnych príležitostí.

 

22. Podnik (verejný podnik) ako predmet dlhodobého investovania a metódy stanovenia jeho hodnoty.

Pod pojmom investícia rozumieme sumu kapitálových výdavkov /KV/, vynaložených na získanie konkrétneho druhu aktív. Investovanie je proces ktorý môže mať rôzne časové trvanie. Investícia je finančná operácia, ktorou sa získava majetok v rôznom časovom období.Podľa cieľa investovania a druhu získaného majetku môžeme investície členiť na:

  1. Vecné investície / budovy ... alebo zásoby trvalej povahy,
  2. Nehmotné investície, výsledkom je nehmotný investičný majetok /patenty, licencie, oceniteľné práva, software/
  3. Finančné investície /cenné papiere/

Metódy ohodnocovania podniku-Východiskom každej metódy je voľba určitého princípu / prístupu/, ktorý sa pri stanovení hodnoty sleduje:

A, majetkový princíp – všetky metódy pracujú so stavovými veličinami

Metóda účtovnej hodnoty-Vychádza zo stavových veličín, ktoré sa sumarizujú v účtovnej závierke podniku / v súvahe/.  Celková hodnota podniku je daná rozdielom účtovnej hodnoty majetku a účtovnej hodnoty podnikových záväzkov /HP = úhrn aktív – úhrn pasív/. Pracuje s historickými hodnotami, potlačuje subjektívny prístup znalca, poskytuje rýchlu informáciu pre vlastníkov.

Metóda substančnej hodnoty -Potláča nedostatky účtovnej metódy v častiach ohodnocovania jednotlivých zložiek majetku citlivých na zmeny trhových podmienok a faktor času. Trhová hodnota podniku je rozdielom majetku a záväzkov ohodnotených v reálnych reprodukčno- obstarávacích cenách.

B, výnosový princip

Metóda kapitalizovaného zisku -Patrí medzi základné a najjednoduchšie výnosové metódy. Jej prednosťou je akceptovanie výnosnosti podniku ako kritéria pôsobiaceho na hodnotu podniku. Nedostatky vychádzajú z požiadavky dlhšej existencie podniku.

Metóda diskontovaných dividend -Táto metóda patrí medzi modely využívané vo vyspelých trhových ekonomikách v podnikoch vyplácajúcich dividendy. Využitie metódy sa viaže na podnik, ktorý dosahuje zisk a vypláva dividendy.

Metóda diskontovaného free cash flow - Metódy tohto typy patria medzi najčastejšie využívané najmä v anglosaských krajinách . Táto metóda predstavuje voľný peňažný tok pripadajúci na vlastníkov podniku a veriteľov. Ide o tok, z ktorého sa budú financovať ďalšie investičné projekty.

Metóda ekonomickej pridanej hodnoty -Významná prednosť spočíva v kombinácii hospodárskeho výsledku podniku a miery rizika. Táto metóda má svoju perspektívu nielen v oblasti riadenia výkonnosti podniku, ale môže sa stať významnou pomôckou pri ohodnocovaní podniku ako celku.

 

23. Optimalizácia finančnej štruktúry a osobitosti prístupu subjektov verejného sektora k tvorbe finančnej štruktúry

Cieľom prijímaných rozhodnutí musí byť tvorba optimálnej finančnej štruktúry, ktorá zohľadňuje spoločný vplyv „daňového štítu“ pri rastúcej zadlžeností a rastúcich nákladoch podnikového kapitálu podniku z dôvodov rastúceho rizika. Obrázok charakterizuje optimálnu finančnú štruktúru, a to v bode, kde hraničné výhody „daňového štítu“ sa rovnajú nákladov anticipovaných finančných ťažkostí z titulu zadĺženia.

 

Formovanie finančnej štruktúry podniku musí zodpovedať: 1. zachovaniu finančnej voľnosti podniku, 2. snahe udržať vlastnícku kontrolu nad podnikom. 3. situácia na finančnom trhu a následnému prijatiu alternatívneho finančného rozhodnutia, či uprednostniť emisiu obligácií alebo čerpať bankové úvery a za akých podmienok.  4. snahe manažmentu na odvrátenie bankrotu.

 

24. Formy finančnej podpory zo strany štátu a z fondov EÚ.

Priame formy finančnej podpory zo strany štátu bývajú obvykle doplňované nepriamymi formami finančnej podpory:

  1. poskytovaním tzv. daňových úverov z daňovej povinnosti začínajúcich podnikov,
  2. daňovými úľavami a preferenciami,
  3. úverovými a úrokovými výhodami,
  4. štátnymi zárukami za bankové úvery podnikom domácimi či zahraničnými bankami,
  5. poskytovanie štátnych zákaziek, ktoré financuje štát,
  6. bezplatné poradenstvo

Rozsah priamej a nepriamej finančnej podpory zo strany štátu je vždy ohraničený: - celkovou makroekonomickou situáciou štátu, - potrebou nenarušiť štátnymi zásahmi trhové prostredie.

Fin.podpora z fondov EÚ sa poskytuje zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Vyžaduje finančnú spoluúčasť podnikov, ktorých projekty boli prijaté.

1.Európsky fond regionálneho rozvoja /ERDF/ je hlavný štrukturálny fond, poskytuje pomoc zaostávajúcim regiónom t. j. regiónom s HDP na obyvateľa nižším ako 75% priemeru EÚ. Pomoc sa zabezpečuje vo forme projektovej pomoci (granty a špecifické projekty/ a programovej podpory pokrývajúcej široký okruh aktivít. Dôležitý princíp, na základe ktorého fond funguje, je princíp doplnkovosti, podľa ktorého príspevky z ERDF sú iba doplnkovým zdrojom k prostriedkom národných vlád na financovanie príslušného projektu. ERDF nadväzuje na súčasné aktivity programu PHARE.

2.Európsky sociálny fond /European Social Fund – ESF/ je ďalším štrukturálnym fondom. Možno z neho čerpať podporu na rozvoj ľudských zdrojov, predovšetkým na iniciatívy súvisiace so vzdelaním a s výchovou. Svojím charakterom tiež pokračuje v aktivitách programu PHARE

3.Európsky poľnohospod. usmerňovací a záručný fond /EAGGF/ pomáha pri implementácii spoločnej poľnohospodárskej politiky. EAGGF podporuje prispôsobovanie poľnohosp.štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v poľnohosp., rozvoj poľnohospod. infraštruktúry, rozvoj a obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov a svojim charakterom nadväzuje na predvstupový program SAPARD.

4.Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu /FIFG/ je zameraný na reštrukturalizáciu rybolovného priemyslu EÚ. FIFG slúži na zlepšenie konkurencieschopnosti štruktúr v rybárskom odvetví a na rozvoj životaschopných obchodných podnikov v oblasti rybárskeho priemyslu.

Fond kohézie / Cohesion Fund/ slúži na zmierňovanie ekonomických rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi. Od štruktur.fondov sa odlišuje tým, že je určený členský krajinám a nie regiónom. Z tohto fondu možno získať prostriedky na veľké projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry podporujúcej kvalitu ŽP. Nadväzuje na predvstupový nástroj ISPA. Podnikatelia sa nemôžu stať konečnými príjemcami pomoci v rámci tohto fondu.