Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Pedagogická fakulta / Predškolská a elemantárna pedagogika

Sociálne aspekty detstva a výchovy (diskusia_sadv_ziju_dnesne_deti_stastne.doc)

Dnešnou témou, o ktorej sa budeme rozprávať je zaujímavá otázka: „Sú dnešné deti šťastné?“ Každý z nás toto obdobie prežil, preto je nám veľmi blízke. Ale nie každý mal rovnaké detstvo.

Dieťa malo a má v každej kultúre zvláštne miesto. Detstvo možno chápať ako určitú etapu v živote jednotlivca. Každá kultúra si zároveň vytvorila vlastné predstavy o tom, ako má byť dieťa zabezpečené, kým sa nebude vedieť postarať samo o seba.

Treba povedať, že z archaického obdobia je málo hodnoverných informácii. Život detí závisel od spôsobu získavania obživy a vo veľkej miere bol podmienený veľmi odlišnými klimatickými a geografickými podmienkami daného spoločenstva. Funkcia detí v tejto spoločnosti bola najmä reprodukčná, z časti emocionálna. Život detí v období Antiky bol taktiež zložitý.

Viete si predstaviť život v antickej spoločnosti? Napríklad v Sparte, v Grécku, v Ríme.. deti boli bezprávne, otec mal právo predať svoje dieťa do otroctva a funkciou detí bolo postarať sa o rodičov v období staroby. Teraz sa ďalej presunieme do obdobia stredoveku. Treba povedať, že 90% populácie žilo na vidieku.

Čo si myslíte, bolo ich detstvo nejako ovplyvnené týmto prostredím? Akú úlohu v ich živote zohrávala hra? Detstvo sa končilo už v 5-7 roku, a už takéto deti začínali pracovať s právo na vzdelanie neexistovalo. Trestné bolo zabitie dieťaťa, ale fyzické násilie sa nijako neriešilo. Taktiež ani novovek nebolo obdobie bezprostredných hier. Mladíci často vo veku 14-15 rokov spoznávali dvorský život a tiež rôzne európske univerzity čiže sa stávali malými dospelými (opis). Školy okrem najnižšej elementárnej triedy boli určené výlučne pre chlapcov. Vzdelanie aj výchova sa orientovali podľa sociálnej úlohy pohlaví a neposkytovali veľa priestoru pre záujmy a záľuby. Paradoxne sa takýmto miestom pre dievčatá stávali kláštory, kde bol pobyt vykúpený zrieknutím sa vlastnej rodiny, no na druhej strane toto prirodzené poslanie nemuselo byť vždy pre dievčatá šťastným naplnením ich života. Vydávali sa totiž v 14-15 rokoch.  

Rozkvet Uhorska začal v období osvietenstva. Poznáte nejakého osvietenského panovníka? Napríklad Ľudovít XIV, Fridrich II, ale nás bude zaujímať hlavne Mária Terézia a Jozef II. Títo panovníci sa zamerali na rozvoj edukácie hlavne zriadením povinnej školskej 9 ročnej dochádzky, ktorá zahŕňala aj 4mesačné letné prázdniny, aby deti mohli pomáhať pri prácach na poli. Nesmieme zabudnúť ani na tolerančný patent, ktorý ľudstvo tiež posunul o krok dopredu a to tak, že zrovnoprávnil nekatolícke cirkvi a s katolíckou a priznal určité práva aj židom.

Po rozpade Uhorska sa dostávame do obdobia vojen. Čo toto obdobie zahŕňa, čo si pod tým pojmom predstavujete? Bolo to obdobie hladu, nevedomosti a strachu. Na pomalom poklese dojčenskej úmrtnosti sa podieľala nízka verejná a osobná hygiena, neznalosť potrieb detského organizmu, nedostupnosť kvalifikovanej lekárskej starostlivosti a neutešený stav hospodárskych a sociálnych pomerov prevažnej väčšiny obyvateľstva. Pri zmiernení nepriaznivých zdravotných pomerov, ktoré zanechala dlhotrvajúca vojna, zohrali dôležitú úlohu medzinárodné humanitárne organizácie, najmä Americký a Anglický ČK. S ich pomocou v spolupráci s novozaloženou Československou starostlivosťou o dieťa začal činnosť rozsiahly stravovací program a zakladanie poradní pre matku a dieťa. ČK sa inicioval na schválení zásad medzinárodnej ochrany dieťaťa. Boli zhrnuté do 5 bodov Ženevskej deklarácie. Vedel by niekto z vás čo mohla táto deklarácia zahŕňať? Ženevská deklarácia zahŕňala týchto 5bodov:

1. Každé dieťa má právo na normálny telesný  a duševný vývoj.                  

2. hladné deti musia byť nasýtené, choré liečené duševne zaostalé podľa možnosti podporované, spustnuté vedené na pravú dráhu, o siroty a opustené deti sa treba starať.

3. V čase núdze a biedy má právo na pomoc predovšetkým dieťa.

4. Dieťa sa musí stať schopným samo si v budúcnosti uhájiť svoju existenciu, ale musí byť chránené proti každému vykorisťovaniu.

5. Dieťa musí byť vychovávané k činnému altruizmu.

Čo nás najviac zaujíma sú predškolské zariadenia. Patrili sem jasle, materské školy a opatrovne. Cieľom týchto zariadení bolo doplniť alebo nahradiť nedostatočnú starostlivosť vlastných rodičov o deti v predškolskom veku, ale len počas dňa. Slúžili najmä pre deti, zo sociálne slabších rodín a ich návšteva nebola povinná, závisela od rozhodnutia rodičov alebo ich zástupcov.

Ďalším bodom našej diskusie je socializmus. Aký máte názor na toto obdobie? Sú nejaké rozdiely medzi súčasnosťou a socializmom? Základom spoločnosti bol štát, ktorý rozhodoval o živote ľudí, čiže aj o živote detí. V roku 1945 vznikol Košický vládny program ktorý v starostlivosti o deti a mládež do popredia štátnych záujmov postavil matky a deti. 6iadal napríklad budovať jasle, materské školy a ďalšie predškolské a mimoškolské výchovné zariadenia, v záujme zdravia ľudu požadoval znárodniť kúpele, ozdravovne a sanatóriá. Prelomový význam pre postavenie detí v rodine, aj tých, ktoré nemali vlastnú rodinu, mal zákon z roku 1949. zrovnoprávňoval napríklad právne postavenie manželských a mimomanželských matiek a detí, rušil inštitúciu pestúnstva, teda výchovu a opateru detí v rodine za úhradu. Uprednostnila sa kolektívna výchova v detských domovoch. Keďže každý rodič bol povinný pracovať, bol v tomto období veľký dopyt po materských školách.  

Týmto dávame bodku za históriou a prechádzame na tému ktorá vám je najbližšia, teda súčasnosť. Každý človek má iný pohľad na detstvo, pre niekoho znamená radosť, hru zábavu, ale sú krajiny, kde tieto pojmy nepoznajú, sú to krajiny tretieho sveta. Chudoba. Ozbrojené konflikty. HIV/aids. To všetko pripravuje deti o najdôležitejšie roky ich života. Viac ako polovica z nich - čo je takmer miliarda - je ohrozená tým, že nemá prístup k zdravotným a sociálnych službám. Každé piate dieťa nemá k dispozícii pitnú vodu, každé šieste trpí hladom a každé siedme je bez zdravotnej starostlivosti. Asi 15 miliónov detí vo svete osirelo v dôsledku pandémie HIV/aids. Nielen tieto negatívne faktory ovplyvňujú život detí v týchto krajinách, ale aj vzdelanie je otázka dneška. Kým vo väčšine rozvinutých krajín je 95% obyvatel'stva gramotných, v mnohých chudobných krajinách, najmä afrických, je viac ako 60% obyvatel'ov negramotných. Aký význam má vzdelanie pre ich život? Myslíte si, že tam má vzdelanie vôbec nejaký zmysel? V krajinách tretieho sveta opúšťa základné alebo stredné školy tristo miliónov detí. Vel'a sa ich do školy nikdy nedostane, iné sa musia myšlienky na vzdelanie vzdať, pretože ich rodiny už nemajú dost' prostriedkov na to, aby ich uživili. Tieto deti, ktoré spravidla pochádzajú z najchudobnejších a najmenej vzdelaných rodín, nútia ich rodičia ( pokiaľ' to nie sú siroty alebo opustené deti) vykonávať drobné práce, aby si na seba zarobili, alebo aby prispeli na obživu svojej početnej rodiny.  Deti na mexickom vidieku nemajú často prístup k vzdelaniu. Preto do niektorých oblasti chodia študenti z univerzít a pripravujú vidiecke deti pre prakticky život. Na mexickom vidieku, kde nie je dostatok vody, nie je zavedená elektrická energia, je v takých prípadoch predvádzanie chemických pokusov čí fyzikálnych javov obzvlášť ťažké. Napriek tomu je záujem rodičov i deti o vysvetľovanie prírodných javov a prípravu pre prakticky život ozaj veľký.

Ako ďalší príklad možno uviesť život v USA. Ako si predstavujete život v USA? Určite to nepredstavuje len drahé autá, honosné vily a obrovské obchodné domy. Sú tu totiž aj štvrte, v ktorých by ste žiť asi nechceli.. ako príklad vám uvádzam jeden príklad z najsevernejšej štvrte v New Yorku z Bronxu. Hovorím o krajine, ktorá sa považuje za demokratickú, a preto chcem nazrieť pod pokrievku demokracie. Narodíte sa v nemocnici, kde Vaša maminka zostane 2 dni. Platenie poistného je tu dobrovoľné a vaša maminka neplatila mesačne $300 za poistne. Tak je krásne, že Vašej maminke dovolili za peniaze mesta porodiť v nemocnici a nie doma.  Keď mate 6 týždňov Vaša maminka musí do roboty, veď aj tak bola 6 týždňov doma a nikto jej nedal za to ani dolárik, tak finančne vyčerpaná Vás 6 týždňového zanesie do detského centra...

V detskom centre trávite radovo od 8:00 do 18:00 každý deň, veď tu sa musí pracovať !!   Číže maminku poznáte len tak zbežne, spomínate si len na unavenú mladú ženu, ktorá sa nikdy nevládala s vami hrať. Keď dosiahnete vek približne 10 rokov mate  troch mladších súrodencov a tak sa staráte, aspoň cez prázdniny, soboty a nedele, aby maminka nemusela platiť toľké peniaze na detské centrum. (Ocinka pravdepodobne nepoznáte alebo s nim aj tak nežijete.) 
Vo veku 14 rokov začínate pracovať, lebo maminka tie 16-ky už nezvláda a keďže mate 14 už môžete podľa zákonov pracovať 28 hodín týždenne a tak pracujete. Najčastejšou brigádou je McDonald, $7 dolárov na hodinu (minimum je dnes $6.75 ). Stravujete sa na ulici, lebo variť neviete a maminka po 16 hodinovej šichte nevládze, teda hamburgery, hranolky, hot dogy a podobne pochúťky sú vašimi raňajkami, obedom a večerou, teda obed dostanete zadarmo v skole, ale to sú tiež len hranolky a hamburgery. 
Verejných ihrísk nie je dosť pre celu populáciu a samozrejme nemáte $60 dolárov na hodinu klavíra, tanečnej, čí výtvarnej, to sú doménou bohatých ľudí a tak ak náhodou nepracujete pozeráte telku, hráte playstation alebo spite. Ak je vonku pekne počasie a len tak by ste si chceli podrkotit s kamarátmi pred školou a sedieť na múriku, príde k vám do dvoch minút policajt  a vyženie vás so slovami walk and talk (kráčaj a rozprávaj sa).   Park sa vo vašom okolí s najväčšou pravdepodobnosťou nenachádza a  autobus stoji $4, číže ak aj nepracujete, nemáte na zábavu. Alebo pracujete a nemáte na zábavu čas.
Okrem toho váš rozbolí zub a snažíte sa bolesť prekonať.  Deti nemajú poistenie automaticky od štátu, ale rodičia musia zaň platiť radovo rovnako $300 za osobu, v prípade dostať nejaký balík pre celu rodinu, ktorý sa môže pohybovať okolo $1 000 mesačné. Ak Vás zub neprestáva bolieť ani po týždni, ešte musíte počkať aspoň 3 dni do výplaty a pekná suma poputuje do rúk zubára.
Takže teraz sa vás pýtam: Chceli by ste svoje detstvo meniť za detstvo v USA?

Tieto problémy sa však netýkajú len vzdialených krajín, ale týkajú sa aj nás. Čo si myslíte, majú dnešné deti šťastný život na Slovensku?

Mali ste vy šťastné detstvo? V čom bolo práve to vaše detstvo šťastné?