Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / sociálna práca

komunitna socialna praca (komunitna_socialna_praca.doc)

        Literatúra :

Hartl : Komunita občianska a komunita terapeutická, Praha, Slon 1997

Tokárová : 2003 Sociálna práca FFPU 2003

Matoušek : 2003 Metódy a řízení sociální práce, Praha Portál 2003

Žilová 2003 : Komunitná práca s komunitou s vysokou mierou nezamestnanosti

        Komunitná sociálna práca

Komunita je spoločenstvo osôb, ktoré žijú na geograficky ohraničenom území, majú medzi sebou určité vzťahy

        Z hľadiska sociálnych väzieb

1. sídelná alebo regionálna komunita

1. duchovná (napr. profesionálna obec)

Sídelná regionálna komunita má charakteristiky, ktorými sa odlišuje od širšieho sociálneho prostredia.

Obyvatelia tejto komunity :

·        majú charakteristické citové, intelektuálne a kultúrne vzťahy s ostatnými č·        lenmi komunity.

·        majú konkrétne vzťahy k miestu bydliska

·        môže ich viazať spoloč·        ný osud, pozitívne aj negatívne životné situácie

·        sú v podobnej ekonomickej situácii a na konkrétnej spoloč·        enskej úrovni

·        majú podobné a č·        asto zhodné etické normy a hodnoty

aktivita skupín je výrazom aktivity jednotlivcov, ktorí ju tvoria :

-        pozitívne aktívni jednotlivci

-        negatívne aktívni jednotlivci (táto skupina je hlavnou cieľovou oblasťou sociálnej práce)

-        neutrálni jednotlivci

-        jednotlivci s prirodzenou autoritou (štátna správa, samospráva – formálna autorita

-        ovplyvňovatelia mienky v komunite

Pod pojmom sociálna komunita chápeme regionálne vymedzenú skupinu osôb, ktoré sú definované spoločným znakom odvodeným od ich sociálneho znevýhodnenia. (handicapovaní, nezamestnaní...)

        Duchovná komunita

Duchovná komunita je nová forma komunity, ktorej vznik je spojenie s rozvojom modernej spoločnosti. Charakteristická je tým, že členovia komunity sú ľudia duchovne spriaznení, udržujú vzájomný kontakt, ktorý nie je podmienený osobným kontaktom. Môžu, ale nemusia byť viazaní na jednu lokalitu, priestorovo vzdialení, intelektovo, kultúrne  a spoločensky na jednej úrovni.

Z hľadiska historického vývoja :

1. tradičná komunita : je charakteristická týmito znakmi : mala jednoznačne vymedzený priestore, medzi príslušníkmi boli mnohoraké príbuzenské vzťahy, bola schopná uspokojiť všetky potreby svojich členov  a to prevažne zo svojich zdrojov, vystupovala ako mocensky suverénny celok do vnútra i navonok, príbuznosť -hodnotové orientácie ich členov

1. historicky prechodná komunita : je hospodársky a sociálne sebestačná, ale mocensky je závislá,  zaradujeme sem komunity a osídlenia v období po vzniku modernej štátnej moci, ešte pred urbanizáciou

1. súčasná komunita . nie je sebestačná po žiadnej stránke, ale v rámci nej je ešte stále možné uspokojiť potreby jednotlivcov aj celých domácností (mestské, predmestské a obecné lokality

1. postmoderné komunity : vytvárajú ľudia podobne zmýšľajúci, duchovne spriaznení, nie je nutná mocenská autonómia, sociálna, alebo hospodárska sebestačnosť, a dokonca ani lokálna báza

delenie podľa cieľov komunity

1.        obč2.        ianska komunita

3.        výcviková komunita – spoloč4.        enstvo osôb, ktoré sa stretáva za úč5.        elom sebapoznania, (napr. SPV)

6.        terapeutická komunita – lieč7.        ebné spoloč8.        enstvo, ktoré sa stretáva za úč9.        elom riešenia nejakého problému

10.        duchovná komunita

Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká :

·        v prípadoch patologickej poruchy v spoloč·        nosti, ako napr. sociálna diskriminácia konkrétnej komunity, znevýhodnenie konkrétnej komunity, vznik a návrat sociálno - patologických javov v konkrétnej komunite

·        v prípadoch tendenč·        ného, spoloč·        ensky žiadúceho ovplyvňovania kultúrnej, zdravotnej, hygienickej, vzdelanostnej a inej úrovne v konkrétnej komunite

História :

Od roku 1948 do 1990 bola komunitná práca organizovaná štátnou mocou u nás

Po 1990 sa začína komunitná práca rozvíjať – najmä v rómskych spoločenstvách, komunitné centrá... modely zo západu

Rozvíja sa dobrovoľná, charitatívna činnosť

Stratégia práce s komunitou:

Medzi hlavné strategické ciele práce s komunitou patrí :

1. vytvorenie siete vzájomnej pomoci, t.j. vzájomnej opory a starostlivosti v rámci komunity (rodina, príbuzní, priatelia)

1. zapojenie dobrovoľníkov do činnosti (nevládne dobrovoľné záujmové organizácie)

1. posilnenie susedskej pomoci

1. decentralizácia niektorých formálnych služieb sociálnej pomoci do blízkeho susedstva existujúceho sociálneho problému. Zvýši sa tak efektivita práce sociálneho pracovníka

Komunitná sociálna postupne prechádza takmer všetkými etapami sociálnej práce. Ide o tieto etapy:

1. etapa získavania informácií » získavanie prvých a základných informácií, ktoré komunitu definujú zo sociálneho, demografického, ekonomického a iného hľadiska, t.j. definujú štruktúru komunity a sociálne problémy

1. etapa kvalifikácie a kvantifikácie sociálneho problému » je potrebné zistiť dominantný problém, ktorý je najzávažnejší, najakútnejší » Je dôležité rozlíšiť rozsah problémov » Analýza príčin a dôsledkov, zistenie tendencie sociálneho problému, alebo javu, hľadanie súvislostí » Rozsah problému v rámci komunity a mimo nej » Postupnosť metód pri získavaní informácií a definovanie kvality a kvantity » Cielený rozhovor a prieskum problému v jednotlivých rodinách » Zistenie prirodzených autorít v komunite » Rozhovory a rokovania s odborníkmi » Zistenie stanoviska sociálnym problémov komunity zo strany správnych orgánov » Sociologický výskum, alebo prieskum zameraný na identifikovaný  sociálny problém » získavanie informácií zo subjektívnych aj objektívnych zdrojov » Zistenie zdrojov na riešenie sociálnych problémov » Stanovenie kvality a kvantity sociálneho problému v komunite

1. etapa navrhovania projektov sociálnych opatrení » navrhované opatrenia, ich rozsah a metódy ich realizácie sú konzultované a analyzované v komunite, veľmi dôležitá je účasť členov komunity. Z pohľadu participácie členov komunity na príprave a realizácii sociálnych opatrení je možné rozlíšiť tri druhy projektov a opatrení : 1. projekty a opatrenia realizovateľné v rámci vzájomnej pomoci ; 2. projekty a opatrenia, ktoré je potrebné zabezpečiť v pláne rozpočtu komunity ;3.  projekty a opatrenia, ktoré sa komunita nesnaží realizovať sama

1. etapa realizácie sociálnych opatrení » je to veľmi náročná fáza, etapa pre sociálneho pracovníka, pre tím odborných pracovníkov ale aj pre samotných členov. Úlohou je koordinovať činnosť. V tejto etape často vychádzajú na povrch skryté problémy.

1. etapa vyhodnotenia » etapa posúdenia efektívnosti realizovaného projektu z troch hľadísk :  

-        z hľadiska zlepšenia sociálnej situácie v komunite

-        z hľadiska vyššej úrovne sebestač-        nosti komunity

-        z hľadiska efektívnosti vynaložených finanč-        ných prostriedkov.

Pri vyhodnotení by sa mali zúčastniť všetci členovia komunity aj sociálny pracovník.

1. etapa sociálnej rehabilitácie » jej cieľom je odstrániť, alebo aspoň zmierniť následky sociálnych problémov do takej miery, aby bola zabezpečená spoločenská sebestačnosť daného subjektu. Snaha o obnovenie pôvodných sociálnych javov, ak boli spoločensky žiadúce

1. etapa prevencie sociálno - patologických javov, príp. ich recidívy » súvisí s etapou soc. rehabilitácie, súvisí s predchádzaním v oblasti existencie a harmonického vývoja jednotlivca, skupiny, alebo komunity.

        Modely komunitnej práce:

1. komunitná starostlivosť » komunita sa snaží zabezpečiť starostlivosť v rámci komunity o handicapovaných, psychicky chorých... „ľudí na okraji“. Využíva sa v nej sieť dobrovoľníkov. Sociálni pracovníci sú iniciátormi, ktorí navrhujú riešenie zmeny, vytvorenie fungujúceho systému

1. komunitná organizácia » združuje dobrovoľné organizácie, aby sa podieľali na plánovaní sociálnych a iných opatrení

1. komunitný rozvoj » podporuje svojpomoc, tak že skupinám žijúcich v komunite sa snaží dvíhať sebavedomie jednotlivých členov, zlepšovať kvalitu života komunity

1. komunitné plánovanie » vedie sociálneho pracovníka k interakcii s politikmi a poskytovateľmi služieb, veľmi dôležitá analýza sociálnych podmienok, služieb a stanovenie cieľov

1. komunitné vzdelávanie » vzdelávanie celého určitého spoločenstva, prichádza k zlepšeniu vzťahov a ďalšiemu rozvoju komunity

1. komunitná akcia » môže slúžiť k vyjednávaniu so štátnou mocou

1. feministická komunitná práca » zlepšenie sociálneho postavenia žien

1. antirasistická komunitná práca » rozvíja sa hlavne v Británii

Terapeutická komunita

špecifická metóda liečby v inštitúcii, ktorá využíva skupinovú dynamiku, tak, že sa skupina zúčastňuje na prestavbe  klientovej osobnosti. Klient pracuje sám, ale aj skupina, ktorej je členom, mu pomáha.

1. komunitná psychiatria

zaoberá sa prevenciou a liečením mentálnych porúch a chorôb spolu s následnou rehabilitáciou psychiatrických pacientov prostredníctvom pripravených komunitných programov. Je treťou revolúciou v psychiatrii. Prvá prebehla v stredoveku, keď duš. Choroby prestali byť považované za spojenosť zo zlými duchmi, posadnutosťou.

Druhá revolúcia – prelom 19. a 20. storočia. Tretia revolúcia – komunitná psychiatria – po druhej svetovej vojne

úlohy komunitnej psychiatrie

1. zaistiť všetky podmienky pre rozvoj duševného zdravia populácie. Stanoviť, ktoré zdroje sú schopné tieto podmienky naplniť a vytvoriť organizovaný systém starostlivosti

1. niesť zodpovednosť za vtiahnutie občanov a politických predstaviteľov do tohto procesu

1. zaisťovať prevenciu

1. presadiť aby spoluzodpovednosť za duševné zdravie ležala na každom jednotlivcovi

zložky poskytovaných služieb

-24 hodinová pohotovostná služba

-poradenská služba » je dôležité, aby boli všetky služby prepojené, a náväznosť na poskytovanie sociálnych služieb

primárna prevencia - pred

sekundárna – v priebehu

terciárna – zabrániť znovurozvoju

2. svojpomocné skupiny

dobrovoľné svojpomocné organizácie, sú dôležitou odpoveďou na každodenné ťažkosti života

rast skupín » v súčasnosti patria vo svete k najrýchlejšie rastúcim formám pomoci

história skupín » 10. 6. 1935 – vznik (skupina anonymných alkoholikov)

druhy skupín » pre fyzické a duš. Choroby, návykové choroby, skupiny pre prekonávanie krízy .. – spája ich svojpomocný étos

povaha skupín

dynamika skupín » zrovnáva sa s modelom ideálnej rodiny – poskytujú vzory, zhromažďujú informácie pre mladších členov skupiny, systém spätnej väzby a vedenia, poctivý a zodpovedný dialóg, bezpečné prostredie, často bývajú referenčnými skupinami, pocit užitočnosti, úspešnosti, zdieľanie problémov a pocitov, kde sa učíme zvládať emočné situácie

ako skupiny pracujú

1. podporovať psychologický význam komunity,

1. mať ideológiu, myšlienku, rovinu...,

1. dať príležitosť pre spoveď, katarziu a vzájomnú kritiku

1. poskytovať modelové role

1. naučiť účinnej stratégii zvládania každodenných problémov

1. vytvoriť sieť sociálnych vzťahov

ekologické prvky svojpomoci

závislosti

rast sebauvedomenia

hodnotenie skupín » informácie o tom, ako naložiť s problémom, rôzne druhy informácií

3. Terapeutická komunita

Vznik a vývoj terapeutickej komunity – vo Veľkej Británii (M. Jones – hlavný predstaviteľ)

Definícia :

Terapeutická komunita v širšom poňatí znamená špecifickú formu organizácie liečebnej inštitúcie. Znamená zrušenie tradičnej autoritatívnej organizácie výmenou za otvorenú komunikáciu všetkých členov inštitúcie vrátane pacientov a ich spolurozhodovania a podieľania sa na liečbe.

V užšom poňatí – metóda liečby – je možné definovať ako prístup využívajúci dynamiku malej skupiny, ale aj väčšieho spoločenstva, pričom na prestavbe pacientovej osobnosti pracuje ako on sám, tak malá skupina, ktorej je členom, i celá komunita.

Hlavné zásady :

1. aktívny podiel klienta na liečbe, spoluúčasť » umožňuje každému prejaviť svoje skryté schopnosti a tak sa podieľať na vlastnom procese uzdravovania
2. vzájomná obojstranná komunikácia » medzi personálom aj pacientmi. Takýto systém prináša väčšiu otvorenosť, ústretovosť, porozumenie, vhľad do chovania jednotlivcov a ich závislosti od ľudského správania vôbec
3. rovnoprávnosť v rozhodovaní » namiesto tradičného rozhodovania „zhora“. Členovia sa podieľajú na riadení komunity. Striedajú sa rôzne role
4. kolektivita » pospolitosť, väzí v podporovaní vzťahov a kontaktov medzi členmi komunity, spoločná účasť, vzájomné porozumenie a pomoc, kritika, účinná spätná väzba, riešenie konfliktov „tvárou v tvár“- žiadne chodbové reči
5. permisivita » postoj vyhýbajúci sa kritizovaniu druhých ľudí, ktorý je založený na rešpektovaní a akceptovaní druhých, i keď ich správanie vybočuje z bežnej normy
6. sociálne učenie » je chápané ako učenie, ktoré sa uskutočňuje priamou skúsenosťou v sociálnych vzťahoch a tiež ich prostredníctvom. Patrí sem spätná väzba.

        Komunitný pracovník

Na vytvorenie vzájomnej spolupráce je potrebné :

a, vo vzťahu k sebe samému :

1. zadefinovať svoju vlastnú rolu v skupine (komunite)
2. poznať vlastnú mieru angažovanosti určenú hranicami vlastnej osobnosti a inštitucionálne stanovenými hranicami
3. poznať mieru a hierarchiu vlastnej zodpovednosti (za čo a komu)
4. poznať svoje kompetencie v oblasti erudovanosti, ale tiež kompetencie stanovené inštitucionálne
5. hodnotiť seba samého a porozumieť svojim silným a slabým stránkam
6. byť si vedomý svojich vlastných rolí a ich hraníc a vedieť definovať príslušnú rolu
7. uvedomovať si vlastnú potrebu podpory, napr. prostredníctvom supervízie
8. uvedomiť si svoj vplyv na ľudí, a vnímať seba samého ako meniacu sa osobnosť

b, vo vzťahu k skupine a komunite:

1. poznať zásady práce s jednotlivcom, skupinou a komunitou
2. riadiť (usmerňovať) skupinu
3. poznať základné hodnoty komunitnej práce
4. poznať zásady a metódy tímovej práce
5. poznať zásady odbornej podpory a supervízie
6. vnímať napätie medzi splnomocňovaním a kontrolovaním ľudí
7. chápať napätie, ktoré môže vzniknúť z odlišnosti medzi ľuďmi na základe rasy, pohlavia, triedy, veku, postihnutia, viery a pod.
8. bojuje s nemravnosťou a diskrimináciou

c, vo vzťahu k iným odborníkom a inštitúciám:

1. spolupracovať s inými odborníkmi, či inštitúciami, starostlivosti o človeka, príp. inej odbornej činnosti

d, vo vzťahu k vlastnej profesionalite :

1. mať a rozvíjať vhodné komunikačné schopnosti a vedomosti k J, S, K
2. poznať základné procesy vývinu človeka ako spoločenského tvora
3. ovládať základy poradenskej činnosti, vyjednávať zastupovania, presviedčania, motivovanie a iných pomáhajúcich a jedinca aktivizujúcich činností
4. počúvať, pozorovať, tlmočiť
5. vedieť pracovať samostatne aj v tíme
6. spájať teóriu a vlastnú životnú skúsenosť s praxou v rámci komunity
7. poznať kľúčové sociálne problémy, ako sú sociálne práva, nezamestnanosť, bývanie. Problémy súčasnej rodiny, vzťahy generácií, rovnoprávnosť a jej historické a štrukturálne vysvetlenie, atď.
8. mať prehľad o vývoji sociálnej politiky a významných organizáciách komunitnej práce.