Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Bratislavská vysoká škola práva / Fakulta práva / psychológia pre právnikov

pruzinska, koscurova (psychologia_pre_pravnikov-prednasky.doc)

PSYCHOLÓGIA PRE PRÁVNIKOV

Zoja Koscurová, Pružinská

skúška:  (1 hodina)

        písomná forma – otvorené aj testové otázky

termíny:

        19.12.2006         18:30 hod        Auditorium Magnum

        12.01.2007        17:30 hod        Auditorium Magnum

        06.02.2007        17:30 hod         Auditorium Magnum

Literatúra:

Jana Pružinská: Psychológia osobnosti, 2005 BA

Anton Heretik: Forenzná psychológia, SPN BA, 2004 – NIE kapitoly 7, 13

Netik, Netiková, Hájek: Psychologie v právu, 1997 – NIE kapitoly 12, 13, 14

Definícia forenznej psychológie:

1. je to aplikovaná psychologická disciplína zaoberajúca sa správaním a prežívaním ľudí v situáciách regulovaných právom
2. zahŕňa reflexy, reakcie a správania, taktiež prežívanie životných situácií
3. nadväzuje na ostatné právne vedy ako trestné právo, kriminalistika, kriminológia...

1. pri vyhrotenej situácii sa sleduje – kauzalita, prežívanie situácie a dôsledky, pričom dôležité je tu psyché (duševné rozpoloženie) subjektu

METÓDY FORENZNEJ PSYCHOLÓGIE

1. Pozorovanie

1. využíva si pri výsluchu obetí
2. otázky ako prebiehal trestný čin, pričom psychológ pozoruje správanie a výrazové prostriedky obetí ako aj páchateľa, na ktorého následne zostaví posudok
3. má to vplyv na nepravdivosť alebo pravdivosť výpovede, napr. u detí sa používa kresliaca technika

2. Experiment

1. konštruovanie situácií

3. Exploračné metódy

2. explorácia = silný výpadok
3. dotazník s uzatvorenými alebo otvorenými otázkami

4. Psychologický rozhovo

1. obsahová analýza textu

ČLENENIE FORENZNEJ PSYCHOLÓGIE

1. Kriminologická psychológia

2. primárnu úlohu tu hrajú vyšetrovatelia
3. zaoberá sa príčinnosťou trestného činu

2. Súdna psychológia

1. zaoberá sa súdno-znaleckou problematikou
2. pozorovanie ľudí v súdnej sieni, ako reagujú na zlievanie prezentovaných paragrafov a posudkov
3. predstavuje antré do penologickej psychológie

3. Penologická psychológia

1. týka sa už odsúdenej osoby vo väzení
2. reakcie a správanie sa väzňov, spoluväzňov, ako aj personálu väznie
3. penitenciárna a postpenicentiárna starostlivosť

4. Súdno-lekárska psychológia

1. je obohatená o posudky lekárov
2. psychológ + lekár – ich činnosť môže podať relevantné informácie o väzňoch
3. penitenciárna starostlivosť

5. Postpenitenciárna psychológia

1. po vypršaní trestu sa zaoberá včlenením a motiváciu bývalého väzňa do bežného života
2. je nutné o zachovanie kontaktu s bývalým väzňom a zaujímať sa o to, ako sa adaptoval na nové sociálne prostredie

6. Forenzný psychologický výskum

PSYCHOLÓGIA UPLATŇOVANIA PRÁVA

1. Psychológia výsluchu a výpovede

1. výsluch – ide o nátlak, ktorý vplýva na vypočúvaných ľudí a ktorý vplýva aj na ich                         vnútorné pociťovanie
2. výpoveď – ide o selekciu pravdy alebo nepravdy

                z metód sa tu používa detektor lži, hypnóza pod dohľadom psychoanalytika                 alebo psychoterapeuta

2. Vyšetrovacia hypnóza

3. Sociálna atmosféra a komunikácia v súdnej sieni

PSYCHICKÉ PORUCHY

1. Psychoreaktívne stavy

1. abnormné reakcie – vymykajú sa bežnému priemeru
2. neurózy – sú vyvolané pod tlakom okolia a vznikajú z nakopenia sa hlavne negatívnych situácií života, potom nasleduje somatizácia

2. Poruchy osobnosti

1. paranoidná porucha osobnosti
2. schizoidná porucha osobnosti
3. dis-sociálna poruch osobnosti – prejavuje sa tu disharmónia so sociálnym okolím
4. emočne nestabilná porucha osobnosti

3. Psychózy

1. afektívne poruchy

1. depresívna epizóda
2. manická epizóda – euforický stav
3. manicko-depresívna psychóza

1. psychické poruchy podmienené organickým poškodením CNS

1. epilepsia a demencie

PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

OSOBNOSŤ

1. je to neopakovateľná bytosť s jedinečným temperamentom
2. pomenovanie - individuum, jedinec, osoba, individualita
3. predstavuje celistvosť, integráciu, najvyššiu integrujúcu formáciu, ktorá riadi psychické poruchy

Delenie:

1. modálna osobnosť – osobnosť typického predstaviteľa tej ktorej kultúry, napr. Angličan, Slovák, pričom nesie typické charakteristické prvky, návyky, normy, tradíci
2. bazálna osobnost – základné psychické procesy dieťaťa, ktoré odrážajú situáciu a jeho emócie

1. bazálna istota – ak má dieťa okolo seba vytvorené také prostredie, kde nemá strach prejaviť svoje emócie
2. bazálna neistota – toto prostredie tu neexistuje

Psychológia osobnosti:

1. popisuje AKO A ČÍM sa ľudia od seba líšia alebo podobajú
2. pomocou analýzy podmienok VYSVETĽUJE PREČO tomu to tak je
3. preberá určité paradigmy zo:

1. sociológie – rola jedinca, jeho sociálny status, sociálne podmienky
2. kultúrnej antropológie – preberajú sa tu rysy kultúry a ich ovplyvňovanie jedinca
3. filozofickej antropológie – vplýva cez jednotlivé filozofické školy a smery a taktiež aj cez jednotlivými –izmami (pozitivizmus, racionalizmus...)
4. biologickej antropológie – antropológia tela, inštikty a pudy

NÁPLŇ PSYCHOLÓGIE OSOBNOSTI

Vlastnosti osobnosti

1. temperament – cholerik, sangvinik, melancholik, flegmatik
2. schopnosti – dedičné a získané (počas celého života)
3. motivácia – dôležitá, lebo pri porovnávaní ľudí je odlišná
4. charakter – je úzko spätý s morálnymi, etickými zásadami každého človeka, ktoré sú formované výchovou, vzdelaním a spoločenským prostredím

Štruktúra osobnosti

Dynamika osobnosti

Genéza osobnosti

DETERMINÁCIA OSOBNOSTI

zohľadňujú sa tu determinanty, podľa ktorých sa jedinec neskôr prejavuje navonok

Základné delenie:

1. biologická
2. socio-kultúrna

Smery:

1. dispozicionisti – dieťa má vrodené isté dispozície bez ohľadu na vplyv prostredia
2. situacionisti – pre dieťa je rozhodujúci vplyv prostredia v ktorom vyrastá, pričom svoju osobnosť získava cez behavoriálnym spôsobom (učí sa jednotlivé vzorce správania)

BIOLOGICKÁ

p. Coan – „vplyvom viacerých faktorov vzniká osobnosť“

biologický faktor – reflexy, fyziologické potreby, pudy, CNS, konštitúcia tela

sociálny faktor – vzťahy človeka k ľuďom

psychologický faktor – procesy odohrávajúce sa vo vnútri človeka

duchovný faktor – vzťah k bohu, k prírode, k vesmíru ...

SOCIO-KULTÚRNA

vývoj človeka v sociálnom prostredí

socializácia

1. deje sa v rámci rodiny, školy a následne v spoločnosti
2. systém prihliada na vek, pohlavie, sociálny status, spoločenské funkcie
3. závisí od hodnôt, noriem, vlastností a cieľov

1. konvergencia role človeka – stotožnenie sa človeka so spoločnosťou
2. divergencia role človekav – nestotožnenie sa človeka so spoločnosťou

individualizácia

bazálna osobnost – základné psychicko procesy dieťaťa, ktoré odrážajú situáciu a jeho emócie

3. bazálna istota – ak má dieťa okolo seba vytvorené také prostredie, kde nemá strach prejaviť svoje emócie
4. bazálna neistota – toto prostredie tu neexistuje

DYNAMIKA OSOBNOSTI

1. reakcia na nejaký podnet, z okolia alebo z vlastného vnútra, pričom sila akou sa prejaví, tak hovoríme o temperamente a dynamike
2. zhluk našich reakcií, ktoré sú vyjadrené temperamentom, našou motiváciou a ktoré závisia od našej sebakontroly a kontroly druhých ľudí
3. je v rozpore, pričom neustále rieši otázky medzi želateľným a reálnym stavom, kde prostriedkami sú rôzne obranné mechanizmy (pozitívne aj negatívne) – racionalizmus, plač, krik
4. môžu nastať:

1. inter-personálne rozpory – medzi ľuďmi
2. intra-personálne rozpory – vo vlastnom vnútri

5. dynamika smeruje k psychickej rovnováhe

OBRANNÉ MECHANIZMY

6. týkajú sa našeho ega (ego, superego, it)
7. zadefinoval Freud, konkrétne jeho žena, ktorá realizovala výskumy a bádanie
8. regulujú napr.neurotické správanie, panika, úzkosť
9. konajú sa nevedome
10. poznáme pozitívne a negatívne
11. majú 3 základné znaky:

1. chránia človeka pred úzkosťou
2. fungujú nevedome
3. skresľujú realitu

kompenzácia – ak nedostávame istú dávku potrebných emócií, tak OM si túto stratu kompenzuje tak, že tieto emócie hľadáme v iných ľuďoch

útek do fantázie – ak sa u človeka prejavujú vo vysokej miere len negatívne pocity, nastáva tak jeho neistota v prostredí v ktorom žije a následný OM je „odchod z tohto sveta do, podľa neho, sveta lepšieho“, ktorý si sám vytvoril

projekcia – nevedomý prenos všetkých svojich túžob do jasnej konkrétnej osoby, pričom môže byť negatívna (prenos negatívnych túžob) a pozitívna (prenos pozitívnych túžob)

odčinenie – má negatívny účinok na osobnosť, napr. ak spravím zlý skutok, tak na margo svojho svedomia a morálnych hodnôt sa snažím o dosiahnutie nápravy a to verbálne alebo skutkom

racionalizácia – verbálne vyjadrenie. Jedná sa o snahu prehodnocovať istú situáciu, čo nás môže skresľovať, je založená na základe racionálnych úvah, že naše podniknuté kroky boli správne, pričom reálne tieto kroky správne nemuseli byť alebo vôbec neboli

Napr. ak máme pocit, že sme niekde zlyhali, ale otvorene si to nevieme priznať

potlačenie – potláčanie emócií, svojich alebo prichádzajúcich z okolia, až do najhlbších miest vlastného psyché (duše)

fixácia – prejavuje sa upätosťou buť na človeka alebo na objekty a môže byť pozitívna alebo negatívna, alebo psychologická  - cigarety, drogy, alkohol

rezignácia – rezignácia na stavy alebo situácie, pretože po racionálnej stránke sa vyčerpaly všetky možnosti ako aj rady od iných ľudí na ich zvládnutie

popretie – popieranie reálnosti situácie alebo nejakého emočného stavu

únik – je podobný popretiu, ale je navýšený o fyzický odchod z konkrétnej situácie, pričom sa tu zapája aj emočná hladina, napr. pretvarovanie sa v rámci terajšej nálady

presunutie – presun emócií inteligentnou a nečitateľnou formou na iného človeka, napr. zívanie

agresia – môže byť aj deštruktívna (samovražda) a môže byť:

1. zameraná na človeka – verbálne alebo fyzicky
2. zameraná voči sebe samému – prejavuje sa slabým sebavedomím, komplexom menejcennosti, čo môže viesť k telesnému poškodzovaniu a aj až k samovražde

sebaobviňovanie – súvisí s vypestovaným egom a taktiež aj s pocitom sebaobviňovania za:

1. reálny prešľap
2. chybu, ktorá vlastne nebola vykonaná (psychická porucha)

izolácia

1. biologická – strach prijímať alebo dávať emócie najavo
2. sociálna – eliminácie spoločenského kontaktu, čo môže viesť až k úniku zo spoločnosti

idealizácia – obrazné skrášľovanie si javov a skutočností okolo človeka, čím sa z negatívneho pocitu len obrazne navodzuje pocit pozitívny

regresia – „úpadok dole“, ak sa v určitej situácii necítime isto, pričom nechcem na seba prevziať zodpovednosť, napr. prenos istých vzorcov správania sa z detstva do prítomnosti

VLASTNOSTI OSOBNOSTI

Osobnosť ako súbor vlastností

je potrebné, aby sme charakterizovali človeka, ktorý bude naším klientom

vlastnosti osobnosti sú trvalejšie, stabilnejšie a predstavujú charakteristiky jedinca ako celku

Druhy vlastností:

1. prirodzené
2. získané = atribučné

1. trvalé
2. situačné – vlastnosť (napr. nejaký čin pozitívny alebo hlavne negatívny), ktorú človek použil len v jednom prípade, pričom túto vlastnosť nepoužíva opakovane. Avšak môže nastať jav, že túto vlastnosť začne užívať častejšie

Trvalé vlastnosti osobnosti: (sa získavajú)

1. opakovaním
2. odmena a trest – prejavuje sa tu emociálne podfarbenie
3. stotožnenie sa so vzorom/ideálom
4. aktívne pretváranie obsahov, ktoré si jedinec osvojil, napr. pri úspechu máme sklon preceňovať svoje možnosti, pričom pri neúspechu tieto možnosti podceňujeme

Situačné vlastnosti osobnosti:

1. ten istý človek rôzne reaguje v podobných situáciách,
2. pričom spôsob jeho reakcie závisí od psychologického spracovania situácie a jej interpretácie

Základné kategórie vlastnosti osobnosti:

1. temperament

1. „Ako sa človek prejavuje v interakcii s druhými?“
2. je to celkový štýl prežívania a správania sa jedinca
3. typy:

1. cholerik
2. melancholik
3. flegmatik
4. sangvinik

2. schopnosti

1. „Čo človek dokáže?“
2. determinujú úroveň výkonnosti
3. debilites vitae – prejavuje sa hlavne u detí, je to nedostatok schopností na rozlíšenie situácií, ktoré patria pre normálneho človeka k bežným životným situáciám
4. patický efekt – predstavuje silné emočné ovládnutie človeka
5. mentálna insuficiencia – znížené rozumové schopnosti dieťaťa, nevie rozlišovať základné potreby ale stupeň logiky môže byť vysoký

6. typy:

1. psychomotorické
2. duševné
3. fyzické

3. charakter

1. „Čím sa človek riadi vo svojom živote?“
2. predstavuje zhodnotenú osobnosť
3. spájanie sa s vôľou – napr. u malých detí sa vôľa prejavuje v zníženej miere a u dospelých sa slabá vôľa prejavuje na znižovaní hodnoty svojho cieľa

4. zameranosť

1. „Prečo človek koná tak a nie inak?“
2. predstavuje celú oblasť motivácie

autentický človek – svoje správanie prejavuje tak, ako sa cíti v momentálnej situácii

TYPOLÓGIA

Typ

1. predstavuje určitú konšteláciu (sydróm) vlastností, ktoré sú spoločné určitej skupine ľudí
2. ale nevyčerpáva sa tu celá osobnosť jednotlivca

Význam typológie:

1. zachytenie zložitosti človek, ktorá je nehmotná a pritom vo všetkom, čo človek robí, prejavujúca sa konkrétnejším a zrozumiteľnejším spôsobom
2. typológia osobnosti má svoj pragmatický význam - rýchlo sa zorientovať v osobnosti človeka, napr. ako komunikovať, spolupracovať, riešiť úlohy

Osobnosť a typ:

bohužiaľ, už som nestíhala, tak si to doštudujte z knihy

Hippokrates – konštitučná typológia

Galenos

Frenológia – 18. stor., J. Gall, pozoroval fyzickú charakteristiku človeka a je založená na tvare lebky

Kretschmerova typológia – 20. stor., Enest Kretschmer (1888 – 1964) bol psychiater a vo svojich štúdiách vychádzal z patológie. Jeho typológia sa nazýva konštitučná, lebo jeho kritériom bola telesná konštrukcia pozorovaných jednotlivcov, pričom nezohľadnil endokrinnú sústavu, ktorá predstavuje významný aspekt vo fyzickom vývoji človeka

Rozlíšil tieto typy:

1. astenický
2. atletický
3. pyknický
4. dysplastický (zmiešaný)

William H. Sheldon (1898 – 1977) – psychológ

Rozlíšil tieto typy:

1. endomorfný
2. mezonorfný
3. ektomorfný

Carl G. Jung (1875 – 1961)

Rozlíšil:

1. extrovert
2. introvert

Sprangnerova typológia – vznikla na základe hodnôt, ktoré človek uznáva

Typológia MBTI (Isabel Myersová – Katheryn Briggsová)

1. extroverzia – introverzia

        orientácia na vonkajší a vnútorný svet

2. myslenie – cítenie

        spôsob spracovania informácií

3. intuícia – zmysly

        spôsob získavania informácií

4. usudzovanie – vnímanie

        spôsob rozhodovania – dokončiť alebo ponechať otvorené