Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia / Medzinárodné podnikanie v obchode a službách / 1.semester - VET

poznamky z celeho semestra (ekonimika_ism.doc)

Všeobecná ekonomická teória

(1 Téma)

Doc. Ing. Štefan Kireta

Kniha: Ekonómia – Všeobecná ekonomická teória

Autor: Lisý Ján a kolektív

        Bratislava

Edícia: ekonómia

Predmet a metodológia ekonomickej vedy

Osnova

1. úvod

2. predmet ekonómie

3. metodológia – metódy

4. ekonomická triáda

5. ekonomické zákony

1. Úvod        - teoretický a metodický základ

           - manažérsky a občianský základ

- spoločenská veda (najprísnejšia)

Spôsoby ekonomických javov a procesov:

a. verbálny spôsob =

b. grafický spôsob =

obr....

- využíva sa väčšinou súradnicový spôsob

x = sa znázorňuje Q ( množstvo)

y = sa znázorňuje P ( hodnotové údaje)

c. matematický spôsob =

- môžu tu byť priemerné údaje

- vyjadrené percentuálne (miera inflácie)

Ekonómia je veda, ktorá skúma procesy:

a., Proces produkcie

b., Proces rozdeľovania (odmeňovanie = finančné platy)

c., Proces výmeny (akt. Kúpy a predaja)

d., proces spotreby

2. Výrobné zdroje

1., Práca(L)
2., Kapitál (K) = fyzické ponímanie : budovy, stavby, prístroje...

= finančné ponímanie : peniaze, obligácie, dlhopisy..

3., Prírodné zdroje (N)

3. Metodologické metódy:

1. Pozorovanie
2. Porovnávanie
3. Analýza
4. Syntéza
5. Dedukcia
6. Indukcia
7. Matematicko-štatistické
8. Ekonomické modelovanie

4. Ekonomická triáda

1. Čo vyrábať?                Marketing
2. Ako vyrábať?                Technicko - organizačná
3. Pre koho vyrábať?

Systém ekonomických vied

                                        Ekonómia

Odvetvové a prierezové ekonomiky                        Všeobecná ekonomická teória

Mikroekonómia                Makroekonómia

domácnosť         firmy         štát                firmy domácnosť

Makroekonómia – tá časť, ktorá skúma hospodárstvo ako celok

1. nezamestnanosť
2. inflácia

Mikroekonómia

Domácnosť – spotrebná jednotka

Firmy - ...

Mikroekonómia sa delí

1. Pozitívna

2. Normatívna – posudzuje poznatky pozitívnej ekonomiky

Ekonómia

-  je spoločenská veda, ktorá skúma ako jednotlivci a spoločnosť využívajú obmedzené zdroje na výrobu tovarov a služieb

- skúma ako sa vyprodukované hodnoty rozdeľujú, vymieňajú a spotrebúvajú

- skúma zákonitosti z ekonomického hľadiska

- ako veda zovšeobecňuje zákony a stáva sa základom všetkých ekonomických problémov

Ekonomické systémy

1., Zvykový systém – tradičný

2., Príkazový systém – administratívny a centrálny

3., Trhový systém

4., Zmiešaný systém

Tzv. nástrahy v ekonomickom uvažovaní:

1., Klam kompozície

2., Zložitý vzťah medzi  príčinou a dôsledkom

3., Musíme dodržiavať zásady ,,ostatné premenné nezmenené“ – Ceteris paribus

4., Subjektivita

Adam Smith- definuje, že ekonómia je skúmanie prírody a spôsobuje bohatstvo národov

Keynes- definuje, že ekonómia sa zoberá výrobou, distribúciou, spotrebou tovarov,

Stigley- definuje, že ekonómia skúma princípy , ktorými riadia rozmiestňovanie vzácnych zdrojov medzi konkurujúce si ciele a ich zmyslom je maximalizovať dosiahnutie týchto cieľov

Samuelson- ekonómiu ako vedu o voľbe... ako sa rozhodneme použiť obmedzené výrobné zdroje alternatívnym využitím, aby sme dosiahli vytýčené ciele

ETAPY VÝVOJA EKONÓMIE

1. ETAPA = vývoj ekonomického myslenia zo vzniku klasickej ekonómie

A. starovek =         hlavne antické Grécko

Predstavitelia        -Xenofón

                - Platón

                - Aristoteles

B. stredovek = niesol sa v náboženskom duchu

Hlavný predstaviteľ – Tomáš Akvinský

C. novovek = predstavujú smery:

- merkantilizmus = (za hlavný zdroj bohatstva pokladal zahraničný obchod a z neho prílev drahých kovov, vývoz drahých kovov = zakázaný, nesmel sa vyviesť z krajiny musel sa zaňho kúpiť tovar.)

- fyziokratizmus = (odmieta preceňovanie významu peňazí)

                    = základný zdroj bohatstva krajiny = poľnohospodárstvo

2. ETAPA = na začiatku 20. storočia

1:) klasická ekonómia        

Predstavitelia  – Smith

                - Riccardo

                - Maltus

- zaoberali sa teóriou pracovnej hodnoty,

- tvrdili, že veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho výrobu

Smith – presadzoval, že trhový mechanizmus je prirodzený samoregulovací systém avšak musí byť zabezpečená sloboda človeka, sloboda vlastníctva, sloboda podnikania

- jeho dielo: ,,Bohatstvo národov“

- úlohou štátu by malo byť ochraňovať krajinu pred vonkajšim nebezpečenstvom

- udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny, budovať a udržiavať verejné zariadenia, o ktoré nemajú záujem jednotlivci

Riccardo – zaoberá sa podstatou ekonomickej renty, teóriou komparatívnych výhod , zákonom klesajúcich výnosov, kvantitatívnej teórií peňazí

Maltus – je známy populačnou teóriou (obyvateľstvo sa rozmnožuje geometrickým radom, potraviny = aritmetickým radom, na základe toho Železný zákon podľa, ktorého rast obyvateľov musí stláčať mzdy robotníkov na úroveň existenčného minima)

2:) utopistický smer –

Predstaviteľ – Tomáš Mórus

                 - Karol Marx

Tomáš Mórus - tento smer za príčiny chudoby a problémov obyvateľstva považuje súkromné vlastníctvo, preto to treba zrušiť a je potrebné zaviesť spoločenské vlastníctvo

Karol Marx - jeho ideológia = Základ socialistického zriadenia

3:) neoklasická ekonómia – prevláda do konca 30. rokov minulého storočia

3. ETAPA = 20. storočie

Predstaviteľ – Keynes

- tvrdil, že príčinou nestability v trhovej ekonomike je nedostatočný dopyt po investíciách a preto štát musí ovplyvňovať investičnú činnosť

- možno to dosiahnuť dvojakým spôsobom:

1., pomocou štátneho rozpočtu

2., peňažným a úverovým regulovaním

1:) Monetarizmus

Hlavný predstaviteľ – Friedman

- odmieta štátne zásahy do ekonomiky

2:) Teória racionálnych očakávaní – ktorou presadzoval, že spotrebitelia a podnikatelia sa správajú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia.

3:) Ekonómia ponuky – vysvetľuje ako vyrábať viac, efektívnejšie, racionálnejšie

- riešenie vidí v podpore a stimulovaní podnikavosti, iniciatívnej aktivity, tvorivosti, hľadaní nových poznatkov a zavádzaní inovácií

Trhový mechanizmus (TM)

(2 téma)

Osnova:

1. podstata TM, funkcie (aké plní)

2. grafické riešenie

3. trh druhy a funkcie trhov

4. nedokonalosti TM

5. ekonomická úloha štátu

1. Podstata TM

Trhový mechanizmus– je súbor ekonomických procesov, ktoré vedú k vzájomnej koordinácií relatívne nezávislých rozhodnutí o výrobe a spotrebe pričom ceny sú základnou informáciou.(vhodnou formou nás vie spojiť)napr. regionálne výstav = spoja výrobcov, spotrebiteľov, ktorí sa pred tým nepoznali. Základnou informáciou pre TM je cena)

Funkcie TM

Základná funkcia = trhový mechanizmus nám pôsobí ako automatický regulátor v ekonomike. (najmä ako regulátor medzi výrobou a spotrebou)

Grafický znázornený systémový prístup

                                Systém        

Prvky

                                Okolie          

                                                        - Systém tvoria jednotlivé prvky

                                                                   - Systém je vtedy systémom, keď prvky,

                                                        ktoré sú v systéme majú medzi sebou                                                        určité vzťahy.

                                                        - Systém si s okolím vymieňa informácie,

                                                        finančné toky, hmotné toky, personálne                                                         toky...        

Príklad na systémový prístup:

- Systém je Prešovská univerzita. Prvky v systéme sú fakulty. Medzi fakultami sú určité vzťahy.

Prvky TM

- základné prvky TM sú: Trh, výroba, spotreba, dopyt ponuka, cena

- najdôležitejší prvok je trh

- ďalšie dôležité sú výroba a spotreba na to nadväzujúce prvky ponuka a dopyt.

Grafické znázornenie trhového mechanizmu:

PONUKA

DOPYT

Výroba

Náklady

Spotreba

Dôchodok

TRH

CENA

-  namiesto výroby môžeme napísať do krúžku aj hmotné, nehmotné služby = napr. firmy

- namiesto spotreby môžeme napísať do krúžku domácnosť

- Vysvetlenie schémy: Výsledkom trhu je cena. Cena je tiež výsledkom ponuky preto ide na trh aj ponuka. Ponuka je úzko spätá s dopytom ide na trh aj dopyt. Ponuka by neexistovala bez výroby a dopyt bez spotreby a preto tiež idú na trh. Cena je najzákladnejšou informáciou

Napr.: (pračka stojí 10 000,–. Spotrebiteľ pozerá  na svoj dôchodok. Výrobca porovnáva cenu so svojimi nákladmi. Preto medzi nimi vzniká vzťah. Tento obrázok dáva odpoveď na triádu otázok (čo vyrábať?, ako vyrábať, pre koho vyrábať?)

Trhový mechanizmus tento pojem sa chápe aj ako NEVIDITEĽNÁ RUKA.

- A. Smith r. 1776 napísal knihu ,,Bohatstvo národov“ v nej sa hovorí prvýkrát o Neviditeľnej ruke, ktorá využíva vlastnosti a podstatu človeka./každý z nás je individum, snažíme sa starať o seba, o svoju rodinu..../

(Napr. obed nedostaneš len preto, že kuchárovi záleží na tebe ale preto že kuchár je sebec a chce mať peniaze a ty mu musíš za ten obed zaplatiť. Chce sa mať dobre a ani nevie, že robí dobre aj nám = to je Neviditeľná ruka trhového mechanizmu.)

Podmienky fungovania TM

A: produkcia – je rozdelená do samostatných autonómnych jednotiek

- táto podmienka nie je vždy splnená. (Napr. pekárne môžu byť v každom mestečku ale železničná doprava musí byť jednotná v celom štáte, lebo by skrachovala)

B: výrobcovia aj spotrebitelia sú ekonomickí slobodní /voľne,´slobodne sa rozhoduje, čo kúpi, čo bude predávať)

- ani táto podmienka nie je vždy 100% splnená.(Napr. ekonomické ponímanie slobody je iné ako napríklad politické ponímanie. Môžem ísť na Domašu alebo na Šíravu keď mám peniaze. Keď ich mám málo alebo žiadne nemôžem ísť = nemám ekonomickú slobodu).

C: ceny sa utvárajú voľne na trhu ako výsledok ponuky a dopytu.

- táto podmienka tiež nie je vždy splnená = (Napr. ceny energie sú regulované, ceny  prepravy, ceny potravín...)

- nedokonalosť TM sa prejavuje na cene. Cena je veľmi vysoká alebo veľmi nízka.

(Napr.  Keď je veľmi nízka cena = neoplatí sa niečo vyrábať pretože náklady na výrobu sú vyššie ako cena výrobku, ak je cena veľmi vysoká = potrebujem byt ale jeho cena je veľmi vysoká nemám dostatok peňazí, preto si tento byt nekúpim)

                                        TRH

- je miesto kde sa stretáva ponuka a dopyt...

viď učebnicu..

Delenie trhov podľa rôznych hľadísk:

A: podľa územného (geografického hľadiska):

1. miestny trh = trh zo zeleninou, kvetými, zemiačkami...

2. regionálny trh = región Šariš, Gemer/v minulosti/ , v súčasnosti na 8 samosprávnych krajov

Zemplín, Spiš sú nesprávne rozdelené medzi košický a spišský kraj.

3. trh národný = je vytváraný štátnymi hranicami slovenskými hranicami. /hranice s Poľskom.../

4. medzinárodný trh = dve ekonomiky (štát) a viac spolu /trh slovensko-poľský/,

5. trh integračných združení(zoskupení) = trh krajín európskej únie.

- Európska únia má 25 členských krajín

6.svetový trh

B: podľa štruktúry tovarov a štruktúry služieb:

- trh kapitálu

- trh prírodných zdrojov

- trh spotrebných premetov(topánky, mlieko)

- trh investičných statkov

- trh regulovaný, trh neregulovaný

- trh legálny, nelegálny

- trh z hľadiska ekonómie trh individuálny, čiastkový, agregátny,

Najprv to bolo 15 členských krajín + 10 členských krajín už v roku 1957

Nie sú v Európskej únií: Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko...

                                                                           Česko                

4 (višehradská štvorka)                     Slovensko

                                                                    Poľsko

                                                                      Maďarsko                                                        

                                                                Litva

10                         3 (pobaltské krajiny)                         Lotyšsko

                                                                Estónsko

                        2 (ostrovné krajiny)                        Cyprus

                                                                Malta

                        1 (krajina)                                Slovinsko

                        10 štátov EÚ                        

                                                        Nemecko

                        3 (veľké štáty)                        Francúzko        

                                                        Taliansko

6 (1957)        

                                                        Belgicko        

                        3 (malé štáty)                        Holandsko

                                                        Luxembursko        

                                                        Veľká Británia

3 (ostrovné + poloostrovné krajiny)                        Írsko                

                                                        Dánsko

                                                        Španielsko

3 (južanské krajiny+ pri stredozemnom mori)        Portugalsko

                                                        Grécko

                                                        Švédsko

3 (nezúčastnili sa vo vojne)                                Rakúsko

                                                        Fínsko

10 + 6 + 3 + 3 = 25 štátov Európskej únií

FUNKCIE TRHU

- základná funkcia trhu - informačná = trh nám poskytuje informácie (najmä informácie o kúpyschopnom dopyte, alebo informácie o výrobných možnostiach.)

1:) motivačná (stimulačná) funkcia

= trh dáva podnety jednej aj druhej strane

Napr: prvá strana = viac šetrí kúpiš si niečo modernejšie, lepšie...(ja)

druhá strana = vyrábaj kvalitnejšie, menej znečisťuj ŽP...(firma)

2:) trh nám podstatným spôsobom prerozdeľuje dôchodky

= trh je čerpadlo, ktoré nasáva vodu(peniaze) a vyčerpáva to v iných odvetviach. Čo mne niekto zoberie, druhá strana to dostane./napr. rastú ceny tovarov, dovolenky, kozmetika, móda ja dám a cestovná Kancelária dostane.../)

- trh zároveň spôsobuje, že niekomu finančné prostriedky klesajú a niekomu rastú

- trh funguje 20 rokov s prestávkami

Nedokonalosti trhu:

Trh aj TM napriek svojím výhodám má aj svoje nedostatky:

- fungovanie je najčastejšie  prerušovné:

- monopolizáciou,

= na trhu sa stretáva P a D, konkurencia(silnejší, dravší vyhráva) na začiatku podnikajú viacerí na konci len jeden, dvaja

(napr.: silnejší víťazí. Nestarám sa o svoju záhradku niekoľko týždňov burina zvíťazí nad kvetmi. V ekonomike to je podobne: podnik je silný zničí konkurenciu. Vzniká monopol, udáva si podmienky na trhu.) Nie každá konkurencie je vhodná pre spotrebiteľa.

- externalitami = pričom sa tie externality osobitným spôsobom prejavujú vo verejnej správe

A: negatívne externality = (dopady), ktoré určitým spôsob poškodzujú niektoré trh subjekty (napr. pri mojom pozemku stojí fabrika zvyšuje živ. Úroveň ale mne zle vplýva na môj sad, hluk... pre jedného výhody pre mňa zle)

B: pozitívne externality = (napr. v dedine je zlá cesta, postaví sa tam firma, firma opraví cestu, obyvateľ danej krajiny má z toho len pozitívne externality)

Trhový mechanizmus sa prejavuje ako nedostatočný v:

- sociálna sféra: (napr. narodí sa niekto hendikepovaný, málo zarábal mal by nízku penziu, preto štát podporuje slabších = tým narúša sociálny princíp.)

- školstvo: (napr. TM neplatí občania prispievajú na študenta, keby TM platil je menej študentov = nemali by za čo študovať)

- zdravotníctvo:  (napr. keby sa zdravotníctvo všetko platilo mnohí z nás by si operáciu nemohlo dovoliť, tým, že platíme poistku sa nazbierame ostatným chorým na operácie)

- kultúra: (napr. Keby fungoval TM sú zatvorené divadlá, galérie... )

- verejná preprava najmä osôb = (napr. cestovné neplatí len občan  ale aj štát prispieva, keby len človek tak by skrachovali.

Subjekt, ktorý opravuje chyby TM = je štát

Ekonomická úloha štátu = doplniť

AGREGÁTNY DOPYT (AD), AGREGÁTNA PONUKA (AS)

(3 téma) 3.11.2005

1. Agregátny dopyt (AD)

2. Agregátna ponuka (AS)

3. Modely Agregátneho dopytu a Agregátnej ponuky

1. AGREGÁTNY DOPYT

- je súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré sú jednotlivé hospodárske subjekty (domácnosti, firmy, štát, zahraničie) ochotné kúpiť pri určitej cenovej hladine.

- niekedy sa hovorí agregátny dopyt = agregátne výdavky

- po tovaroch a službach na trhu je daný súčtom  individuálnych (čiastkových) dopytov všetkých spotrebiteľov

- je súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré sú hospodárske subjekty ochotné kúpiť pri určitej cenovej hladine

- agregátny dopyt tvoria:        výdaje na spotrebu domácnosti

                                investície firiem

                                štátne nákupy

                                rozdiel medzi exportom a importom

- agregátny dopyt je súčet trhových dopytov na všetkých čiastkových trhov

- krivka agregatneho dopytu nám vyjadruje vzťah medzi množstvami tovarov a služieb (Y) a cenovou hladinou (P)

- krivka má klesajúci priebeh to znamená, že pri zvyšujúcej sa cennovej hladine klesá dopyt po množstve tovaru a služieb

Grafické znázornenie agregátneho dopytu

     P         

                                                Y-(produkt) = hmotné, nehmotné výrobky                                                                            = hmotné, nehmotné služby        

               AD                                        

                                                AD = agregátny dopyt        

                                                     P = cenová hladina

                                AD                

      0                                           Y

- s krivky je zjavné, že má klesajúci charakter agregátny dopyt je klesajúci

- agregátny dopyt ovplyvňuje:         

1. cena

2. dôchodky = (zvyšuje sa kúpna sila, ak abstrahujeme od úspor)

3. počet domácnosti

4. rozsah trhu

5. preferencie = (to čo uprednostňuje spotrebiteľ)

Spôsoby vyjadrenia agregátneho dopytu

1. dvojsektorový model ekonomiky (iba firmy a domácnosti)

AD=C+I

C – výdavky domácnosti (výdavky na tovary, služby, potraviny...)

I – investície firiem

AD sa skladá len z týchto dvoch zložiek

2. trojsektorový model ekonomiky (domácnosti, firmy a štát)

- nazýva sa aj = uzatvorená ekonomika

AD=C+I+G

C- výdavky domácnosti

I – investície firiem

G – štátne výdavky

- to sú ako keby 3 skupiny kupujúcich, najdôležitejšia je pre mňa G skupina, (Napr. kupujeme košele = domácnosť kúpi 1,2košele, firmy 100,200 košieľ, ale štát kupuje niekoľko stotisíc kusov.)

3.štvorsektorový model ekonomiky (domácnosti, firmy, štát a čistý export)

AD=C+I+G+NX

C- výdavky domácnosti

I – investície firiem

G – štátne výdavky

NX- čistý export (= export – import)

Môže byť + , - NX

C+I+G = tuzemsko

NX = zahraničie

2. AGREGÁTNA PONUKA

– nám predstavuje objem produkcie, ktorú sú firmy ochotné ponúkať pri rôznych cenových hladinách a danej výrobnej kapacite ekonomiky.

- je to súhrn (suma) násobku tovarov, služieb a cien

- je to objem produktu, ktoré sú firmy  ochotné ponúknuť pri rôznych cenových hladinách a danej výrobnej kapacite ekonomiky

- vzťah medzi agregátnym množstvom ponúkaných tovarov a služieb (Y) a cenovou hladinou (P) vyjadruje funkčná závislosť

Grafické vyjadrenie agregátnej ponuky

P                          Y*        Y* = potenciálny predmet (je to nejaký náš ideál, kto   chce zapojí sa do práce, ale určite časti sa nezapájajú = nepracujú)

           - ekonomika neobsahuje za žiadnych okolnosti Y*

                                              - agregátna ponuka má svoje hranice

           AS                                       = je to súhrn tovarov a služieb = AS = T+S

   0                              Y                

- krivka má rastúci charakter, to znamená, že rast cien vyvoláva rast ponuky

- respektíve pokles cien vyvoláva pokles ponuky

- tiež hovoríme o Zákone rastúcej ponuky

Výrobná kapacita ekonomiky        

- je daná mnohými činiteľmi

- závisí od hlavných činiteľov

- súhrn množstva a kvality tovarov a služieb a závisí od množstva a kvality výrobných faktorov, činitele (práca, kapitál a prírodné zdroje)

- závisí od organizácie práce, stupňa uplatňovania vedy a techniky

Ponuku ovplyvňuje:

1. cena

2. zisk (vzťah V a N)

3. ceny výrobných faktorov

Hlavné činitele         = množstvo a kvalita výrobných činiteľov (L,K,N)

                                L- pracovný kapitál),

K- kapitál,

N – prírodné zdroje

                        = organizácie a uplatňovania vedy a techniky

Potenciálny produkt – možno ho definovať aj ako skutočný produkt, ktorý sa v ekonomike vyrobí pri prirodzenej miere nezamestnanosti

- je totožný s maximálnym produktom

- (to je produkt, ktorý sa dá teoreticky vyrobiť vtedy ak nič nepokazíme)

- maximálny produkt, ktorý sa dá vyrobiť v ekonomike pri prirodzenej miere nezamestnanosti

-Medzera produktu = rozdiel medzi skutočným a potenciálnym produktom

AS=T+S

T = všetky tovary

S = všetky služby

3. Makroekonomická rovnováha

Grafické znázornenie makroekonomickej rovnováhy

   P            AD                                    Y*        PE = rovnovážna cena produktu

                                                                     AD krivka = na ňu je rovnaký názor(že má zhruba      

                                                                     takýto tvar)

                                                                     AS krivka = jej tvar je problematický(rôzne       PE         AS                E                                 skupiny majú na ňu rôzne názory)

čo sme schopný vyrobiť a čo by sme mohli ešte vyrobiť                

    0                                                    - nad E = vzniká prebytok

                YE                                Y        - pod E = vzniká nedostatok

- rovnováha nastáva pri takej cene a množstve tovaru na trhu, keď sily pôsobiace na trhu sú v rovnováhe

- pri tejto cene a množstve je množstvo tovaru, nktoré chce kupujúci kúpiť zhodné s množstvom tovarov, ktorý sú predávajúci ochotný predať

Polemiky o tvare krivky AS viedli k vytvoreniu dvoch v zásade odlišných modelov makroekonomickej rovnováhy a to:

1. Model klasický

predstavitelia:         Adam Smith

David Ricardo

- poukazuje na to, že by mali byť minimálne zásahy štátu do ekonomiky (štát nebude rozkazovať koľko máte vyrábať, čo....)

- platil asi do roku 1929,33(Veľká kríza v Európe)

- krivka agregátnej ponuky je zvislá

- ceny tovarov, služieb a výrobných faktorov sú dokonale pružné (ceny môžu ísť hore aj dole)/napr. prebytok zeleniny ceny sú nižšie min. rok nedostatok zeleniny = ceny sú vyššie)

- trh práce je vždy v rovnováhe (neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť) (Napr. nikto by nemal byť nezamestnaný kto chce pracovať)

- nedobrovoľná nezamestnanosť = rieši ekonómia

- dobrovoľná nezamestnanosť =  ňou sa ekonómia nezaoberá je to len tvoja vec.

2. Model Keynesianský

predstaviteľ:                J. M. Keynes (1883-1946)

- uvažuje s určitou aktivitou štátu

- krivka agregátnej ponuky je relatívne plochá

= vychádzame z predpokladu, že ceny výrobkov, služieb, výrobných činiteľov nie sú dokonale pružné a niektoré ceny sú regulované štátom

3. Model  Monetaristický

- od slova moneta- peniaze

- nemusíme vedieť

4. Model  novej klasickej ekonómie

MERANIE VÝKONOSTI EKONOMIKY

(3 Téma)

Osnova:

1. podstata

2. makroekonomické agregáty

- hrubý domáci produkt (GDP)

- hrubý národný produkt (GNP)

3. meranie alebo spôsoby výpočtu agregátov (GDP,GNP)

4. zistenie aká je výkonnosť našej ekonomiky, ... + návody na zlepšenie ekonomiky

meranie výkonnosti ekonomiky

- napr. u športovca = športovec sa meria svojim výkonnom

- v ekonomike = spočítať množstvo T, ktoré sa v ekonomike výroby za určitý čas.

1. Meranie výkonnosti ekonomiky má veľký význam         

= pre hospodársku politiku,

= pre vládu

- musíme dohodnúť- časové hľadisko, jednotky, jednotný postup....

2. Makroekonomické agregáty

Hrubý domáci produkt (GDP)

= je súhrn tovarov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie(1 kalendárny R.) výrobnými faktormi na území danej krajiny bez ohľadu, kto je vlastníkom týchto výrobných činiteľov

(napr. máme tu Volswagen majiteľ je Nemec ale množstvo vyrobených áut sa započítava do SR ekonomiky) = územný princíp

Hrubý národný produkt (GNP)

= predstavuje hodnotu tovarov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi pričom nie je dôležité na území, ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia. Záleží komu to patrí

3. Meranie a spôsoby výpočtu GDP, GNP

- poznáme 3 základné spôsoby merania a výpočtu GDP,GNP

1. produktová metóda

- sčítam produkciu všetkých tovarov a služieb

= medziprodukty nesčítavam (napr. zrno pre poľnohospodárstvo= zrno, pre mlyny = múka, pre spotrebiteľa = pečivo, hodnota zrna sa nepočíta všade, len niekde =  )

2. dôchodková metóda

- sčítanie príjmov tých subjektov, ktorý sa aktívne podieľali na výrobe T a S

- sčítam najmä mzdy zamestnancov, čisté úroky, renty(príjmy vlastníkov prírodných zdrojov, zisky firiem pred zdanením, príjmy, dôchodky všetkých živnostíkov, robotníkov, odpisy, nepriame dane)

3. výdavková (spotrebná) metóda

- GDP = C+I+G+NX(-+NX)

= súčet výdavkov domácnosti + firiem + čo sme dali na hlavné výdaje + čistý export

1+2 = zisťujú sa v oblasti výroby, produkcie v oblasti rozdeľovania, 3 = v oblasti spotreby

Ekonomický cyklus

Osnova:                                (10.11.2005)

1. podstata ekonomického cyklu

2. fázy ekonomického cyklu

3. proticyklická politika

1. PODSTATA A PRÍČINY EKONOMICKÉHO CYKLU

- cyklické výkyvy majú rôzne špecifické výviny = môžeme ho chápať ako určitý prejav nerovnováhu, presnejšie nerovnováha medzi dopytom a ponukou

- nerovnováha medzi využívaním výrobných faktorov respektíve ich neoptimálne využívanie spôsobuje ekonomický cyklus

- vyskytuje sa v každom období a v každom hospodárstve = je to určité

Hospodárska kríza 1929 – 1935 =  prejavuje sa rôznou intenzitou

- spôsobil ju pád Newyorskej burzy (v Nemecku sa dostal k moci A. Hitler)

Dôvody prečo vznikajú ekonomické cykly:

1. príčiny vnútorné

- sú to rôzne chyby a nedostatky zvlášť v rámci trhového mechanizmu

2. príčiny vonkajšie (mimoekonomické)

- napr. klimatické podmienky, vojny, sociálne nepokoje, zvýšené domografické prírastky, niektoré významné vynálezy, nedostatok energie, nedostatok zemného plynu

Grafické riešenie ekonomického cyklu:

(Hospodárska kríza má 4 fázy ekonomického cyklu)

 HDP                                                  TREND        

                                                                        HDP- hrubí domáci produkt                                                                                 X –maximálne hodnoty na vrcholy

                                                                        t-čas

I.        II.        III.    IV.                                

I. fáza = kríza

II. fáza = depresia

III. fáza = oživenie

        0                                                                                t             IV. fáza = konjuktiva                  

                         Eknomický cyklus

- nie je dôležité ako ta krivka ide ale dôležitý je trend = (v tomto prípade rastie, priemerná hodnota)

- Indikátory ekonomickej kategórie na základe, ktorých sa fázy bližšie vystihujú.

I. indikátor = hrubý domáci produkt

II. indikátor = zamestnanosť

III. indikátor = cenová hladina

IV. indikátor = úroková miera

I. fáza = Kríza

- v prvej fáze klesá úroveň hrubého domáceho produktu, sa aktívne nevyužívajú všetky prírodné zdroje

- stúpa nezamestnanosť

- cenová hladina sa zvyšuje (hlavne ceny dôležitých tovarov a služieb)

- úroková miera je vysoká (cena peňazí)

II. fáza =  Depresia

- nízka úroveň hrubého domáceho produktu, ale ďalej sa hrubý domáci produkt už neznižuje

- nezamestnanosť dosahuje vysoké hodnoty

- cenová hladina sa stabilizuje

- úroková miera je alebo rovnaká ako vo fáze krízy alebo trochu klesá (je nižšia)

po určitom čase prechádzame z II fázy do III. fázy

III. fáza = Oživenie

- rast hrubého domáceho produktu

- klesá miera nezamestnanosti

- cenová hladina ne viac menej stabilizovaná (ako v II. fáze)

- úroková miera sa zvýšila oproti depresii

- ak sa dosiahne predchádzajúci stav ekonomiky ideme do IV. fázy

IV. fáza = Konjuktíva

- dosahujú sa maximálne hodnoty hrubého domáceho produktu

- nezamestnanosť klesá v niektorých prípadoch sa blíži k takzvanej prirodzenej miere nezamestnanosti

- cenová hladina je stabilizovaná prípadne niektoré komudity mierne rastú

- úroková miera je pomerne vysoká ale nie až taká ako vo fáze krízy

- pulzovanie ekonomiky spôsobuje aj problémy ekonomiky

- proti problémom musíme používať proticyklickú politiku

Doba ekonomického cyklu

- naša ekonomika rozlišuje tieto druhy ekonomického cyklu:

1. dlhé ekonomické cykly = trvajú 40–50 rokov

2. krátke ekonomické cykly = trvajú 3-5 rokov

- sú spôsobené štruktúrou  zásob, modernizáciou, menia sa priania, želania zákazníkov

- ak jedna ekonomika upadne do krízy je otázka času kedy padnú do krízy aj ostatné ekonomiky (napr. ak je jeden chorý a príde do triedy je otázka času kedy nakazí aj ostatných)

3. PROTICYKLICKÁ POLITIKA

- pod pojmom hospodárskou politikou štátu chápeme súhrn cieľov, nástrojov, rozhodnutí a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomiky

- ciele hospodárskej politiky štátu:

1. stabilný rast ekonomiky

2. stabilná cenová hladina

3. vysoká miera zamestnanosti

- 1+2+3 = sú to ciele, ktoré majú vnútorný (domáci) charakter

4. vyrovnaná platobná bilancia

- tieto ciele by sme mali chápať komplexne

- aby sme tieto ciele dosiahli musíme mať určité nástroje hospodárskej politiky:

1. rozpočtová alebo fiškálna politika

- očakávame, že nám bude tlmiť cyklické výkyvy (napr. cesta je rovná niekedy je hrboľatá, aby sme ľahšie zvládali hrboľatú cestu sú v aute pružiny ale aj tlmiče aby tlmili nárazy.)

Základné nástroje fiškálnej polititky sú:

a. stavané stabilizátory /automatické zmeny v daňových príjmov/

b. zámerné opatrenia / patria pre určité časové obmedzenie alebo pre určité územia/

2. politika daňová

3. politika monetárna (politika peňažná a menová)

4. politika úverová (ako môže fy, domácnosť získať finančné zdroje)

5. štrukturálna politika

- (národná ekonomika sa skladá z rôznych oblastí ale nie vždy v rovnakom čase je potrebné všetky oblasti rozvíjať, moderné odvetvia máme záujem rozvíjať = dávame bonusy..., staré rozvíjať netreba = sťažíme im to)

6. obchodná politika

- (sa myslí najmä clová politika /napr. máme záujem o určitý tovar znížime clo, spotrebné dane, nemáme záujem o tovar dáme vyššie clá)

7. dôchodková politika

- (politika príjmov = pre študentov = štipendia, pre dôchodcu = starobné dôchodky, pre nezamestnanosť = podpory v nezamestnanosti...)

8. politika sociálna

9. politika ekologická

- daň má určité znaky, ktoré platia:                 = pravidelnosť

= opakovateľnosť

= neúčelnosť

- daň je stále zavedená platnou právnou normou (kto dane neplatí je to právne vymáhateľné)

NEZAMESTNANOSŤ

Osnova:

1. podstata nezamestnanosti

2. formy nezamestnanosti

3. meranie nezamestnanosti

4. prirodzená miera nezamestnanosti (n. r. u)

5.boj proti nezamestnanosti – hospodárska politika

- (trhová ekonomika a nezamestnanosť je brat a streda)- nemôže byť trhová ekonomika s nulovou nezamestnanosťou

Okunov zákon = ak klesne hodnota hrubého domáceho produktu o 2%, zároveň sa zvýši miera nezamestnanosti o 1%.

GDP

    0                                                 t

- Ak sa zvyšuje hrubý domáci produkt nezamestnanosť klesá, ak sa znižuje hrubý domáci produkt zvyšuje sa nezamestnanosť.

- Pomer je 2:1

                                                QE – rovnovážne množstvo         

     P             AD                           AS                PE -         

                                                HDP – hrubý domáci produkt        

    PE

0                                       Q

                 QE                        

Je AD a AS, vzájomným pôsobením AD a AS a vytvára makroekonomickú rovnováhu, s hodnoty makroekonomickej rovnováhy vieme určiť GDP, nezamestnanosť, inflácia.

- Medzi GDP a nezamestnanosťou vzniká OKUNOV zákon,

- Medi nezamestnanosťou a infláciou vzniká PHILLIPS zákon.

- Forma nezamestnanosti = vonkajší prejav.

Základné formy nezamestnanosti:

Delenie podľa určitých kritérií

1. frikčná nezamestnanosť

2. cyklická nezamestnanosť

3. štruktúrna nezamestnanosť

4. sezónna nezamestnanosť

5. skrytá nezamestnanosť

Iné kritéria členenia:

1. dobrovoľná nezamestnanosť

2. nedobrovoľná nezamestnanosť

Ďalšie kritéria:

1. nezamestnanosť krátkodobá (do 6 mesiacov)

2. nezamestnanosť dlhodobá (nad 6 mesiacov)

Jeho členenie

1. nezamestnanosť závažná

2. nezamestnanosť nezávažná

1. Frikčná nezamestnanosť

- má krátkodobý charakter (niekedy aj dobrovoľná =ešte si chcem užiť, nedobrovoľná = chcem pracovať ale nemám prácu)

- vyplýva z pohybu pracovných síl (sťahujeme sa, zmením svoj stav/vydám sa/...)

- príklad: manžel dostane dobrú ponuku bývajú v PO a ide pracovať do KE, manželka ide s ním a chvíľu jej trvá kým začne pracovať, hľadá si miesto adekvátne jej vzdelaniu = krátkodobá, frikčná nezamestnanosť

2. Cyklická nezamestnanosť

- má dlhodobý charakter

- je dôsledkom cyklického vývoja  ekonomiky najmä vtedy ak sa ekonomika nachádza vo fáze krízy a depresie

- najčastejšie je dlhodobá (niekedy trvá celé roky)

- prirovnanie         = vlaková sústava vagóny sú za sebou lokomotíva je z USA silná lokomotíva vagón, ktorý je v kríze potiahne

= súprava vagónov ide, ide slovenský vagón je zastavený SR vagón vyhodia nahradia ho iným...

3. Štrukturálna nezamestnanosť

- je dlhodobá, väčšinou nedobrovoľná

- riešenie si žiada ohromné množstvo finančných zdrojov

- vyplýva zo zmeny štruktúry národnej ekonomiky (hospodárstvo)

- aby sme mohli zaznamenať zmenu musíme si spomenúť na minulosť

- napr. (zmena baní na motorový priemysel, banské mestečko schátralé, ľudia nezamestnaní lebo zavreli bane)

- na jednej strane prebytok pracovných síl na druhej strane nedostatok pracovných síl

4. Sezónna nezamestnanosť

- má krátkodobý charakter

- sezónny charakter sa prejavuje  = stavebníctvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo, cestovný ruch (každý príde v zimnej alebo letnej sezóne = čo s tým v jeseni – keď tam je malo ľudí,)  

5. Skrytá nezamestnanosť = (prezamestnanosť)

- navonok sa neprejaví, každý je zamestnaní

- bola za socializmu

- všetci sú zamestnaní, ale nie každý pracuje

- príklad: do roku 89 mnohé podniky socialistické vykazovali ohromní stav prezamestnanosti kde mohli pracovať 2?3 pracovali 10,20. Preto po roku 89 prišli manažéri a povedali koľko máte zamestnancov 1000 a toľko dokážete vyrobiť u nás to vyrobí 100. =prezamestanosť.)

- v školstve, v zdravotníctve = veľa pracovníkov

- súkromné firmy prečo zamestnať 4 pracovníkov keď to zvládnu len 2 pracovníci.

Meranie nezamestnanosti

Meranie nezamestnanosti sa vykonáva 2 základnými spôsobmi:

1. meranie nezamestnanosti v absolútnych jednotkách

= (sčítam všetkých nezamestnaných na SR je 350 000 nezamestnaných

- je presný

- je tu jedna nevýhoda = vieme, že to je veľa

2. meranie nezamestnanosti pomocou relatívnych jednotiek

- udáva sa v %

= (niečo .........

       počet nezamestnaných

ru =    počet práce neschopných pracovníkov x 100 = xy ( %)        

napr.

Počet práceschopných obyvateľov = zamestnaní + nezamestnaní, ktorí chcú pracovať

Obyvateľstvo, ktoré je mimo trhu práce (existuje aj 3. skupina)

Prirodzená miera nezamestnanosti (n.r.u)

- je taká, pri ktorej sily, ktoré pôsobia smerom k zvyšovaniu cenovej a mzdovej inflácie sú vyrovnané

- je taká, pri ktorej inflácia je relatívne stála

- je taká, ktorú je možno dlhodobo udržať

- doplňujúca poznámka = prirodzená miera nezamestnanosti je vždy vyššia ako 0

- v každej ekonomike je určité % nezamestnaných =  aby bolo na trhu práce z čoho si vyberať

= je to zlatá stredná cesta medzi nízkou mierou nezamestnanosti (umelo udržiavanou)        a tou vysokou mierou nezamestnanosti

- prirodzená miera nezamestnanosti nám rastie

- k tomuto číslu sa dostávame len odhadom

Dôvody prečo prirodzená miera nezamestnanosti rastie

1. demografické zmeny

- nevhodným spôsobom sa mení štruktúra obyvateľstva( = sú problémy s vekovou, s etnickou, s národnostnou, so sociálnou štruktúrou

= (na SR prírastky obyvateľstva nie sú celkom v poriadku, narastá počet etnických skupín,

miera nezamestnanosti pôjde hore)

= (na SR pravdepodobne prirodzená miera nezamestnanosti pod 10% nepôjde)

2. nevhodná vládna politika

- veľká časť vládnych peňazí sa venuje na pasívnu ekonomiku

- podpory nezamestnanosti sú príliš vysoké v porovnaní s priemernými mzdami

3. rastúca štruktúrna nezamestnanosť

- mnohé krajiny pred tým veľmi silné, prosperujúce hospodárstvo, baníctvo zanikajú lebo idú do popredia iné služby

obr. 4

              W                                                       L - ekonomický aktívne obyvateľstvo

                       DL          ponuka                  SL               W - cena

                                                               DL - krivka dopytu po práci        

                                                               SL - krivka ponuky po práci        

                   dopyt                                                            WE - rovnovážne metódy        

     WSK                                   E                                       E – F - dobrovoľná nezamesntanosť

  WE                                              E - F        

               0

                               LE                                   L

- ak potiahneme                      čiaru nižšie = nízka mzda

Príklad: kto zarába 10 000,- keď budeš chodiť do práce dostaneš 15 000,–. Ale kto zarába 70 000,– a šéf mu povie budeš chodiť do práce aj v sobotu dostaneš 80 000. Ten už o prácu záujem nemá, neoplatí sa mu to. = Netreba človeka preplatiť =potom nemá záujem o prácu.

Negatívne ekonomické dopady pri nezamestnanosti:

1. Ekonomický dopad

- plytvanie, nevyužívanie ekonomických zdrojov (práce, kapitálu, prírodných zdrojov)

2. Sociálny dopad

- (kriminalita, stresy, rozvody, psychické problémy...)

- americký psychológovia sa snažili koľko % zla znamená strata práce =

100 %= strata manželky, smrť sestry...

60% = je strata práce

TRHOVÝ DOPYT A PONUKA

OBSAH:

1. Trhový dopyt

2. Trhová ponuka

3. Trhová rovnováha

1. TRHOVÝ DOPYT

= súhrn samostatných rozhodnutí spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite tovarov a služieb v závislosti od cieľu

Základné úrovne dopytu: (druhy dopytu)

1. Individuálny dopyt – dopyt jednotlivca (jedného spotrebiteľa) po konkrétnom (jednom) tovare alebo službe

2. Čiastkový dopyt – dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom tovare alebo službe

3.Agregátny (cenový dopyt) – dopyt všetkých spotrebiteľov po všetkých tovaroch a službách makro-ekonomická sféra

Funkcia dopytu = (Matematická funkcia )

- vyjadruje nám závislosť medzi množstvom požadovaných tovarov a služieb a ich trhovou cenou.

- pri podmienke ceteris paribus.

- uvažujeme, že platí zákon klesajúceho dopytu, teda zvyšujúca sa cena sa odráža na dopyte.

Dx = f (Px, I, X, Pn, F)

Poradie Px, I,.... sú podľa dôležitosti = (záleží na poradí)- dopyt je ovplyvňovaný hlavne Px a I na to nikdy nezabudnúť

x- kvantita dopytu je funkciou

Px – cena daného tovaru !!!!

I – dôchodky domácnosti!!!! (ak sa zvýšia dôchodky budem mať väčší dopyt)

X- rozsah trhu (množstvo spotrebiteľov) (posun krivky zväčšenie trhu)

Pn- ceny substitučných tovarov (ceny komplementárnych/doplňujúcich sa tovarov) napr. cena auta a cena pohonných hmôt + ceny substitučných tovarov napr. /bravčové mäso, hovädzie mäso, káva, čaj/

- ak sa zvýšia ceny substitutov, tak sa zvýši dopyt po konkrétnom tovare

F – moje preferencie, moje záľuby, koníčky (tento činiteľ je viacmenej iracionálny)

- ak sa zvýšia preferencie

Faktory /činitele/ vplývajúce na dopyt:

1. cena

2. naše príjmy

Obr. 1.:  Pohyb dopytu po krivke (D je ovplyvnený cenou)

                                                        D - Dopyt

      P                                                        P - cena        

                                                        Q - množstvo

                                      D2                                       D1 – dopyt sa posúva vľavo = znižuje sa

                                                        D2 -

                                D                

 P2                 D1        

                  Q2                Q

Veľmi dôležité

1. pohyb po krivke dopytu je ovplyvňovaný vždy cenou

2. pohyb mimo krivky dopytu je ovplyvňovaný ostatnými veličinami ako cenou

Dopytová krivka sa pohybuje doľava = znižuje sa dopyt!

- ak klesá dôchodok, ak sa rozsah trhu zníži, ak cena tovarov substitutov sa bude znižovať

Dopytová krivka sa pohybuje doprava  = zvyšuje sa dopyt! (nakupuje sa menej T a S)

- ak rastie dôchodok, ak sa rozsah trhu zvýši, ak cena tovarov substitutov sa bude zvyšovať

- prvý činiteľ je konštanta nemení sa

- mení sa iba príjem rodiny disponobilný príjem

- domácnosť zvyšuje svoj dopyt

napr. nič sa nemení ale zníži sa rozsah trhu (obslužnosť personálu, zhoršenie počasia = rozsah trhu sa zmenšil pravdepodobne dopytová krivka sa pohybuje doprava.)

2. TRHOVÁ PONUKA

= predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré dodajú výrobcovia na trh pri určitej cene s cieľom maximalizovať zisk

- maximalizovať zisk = (.......)

Funkcia ponuky:

- nám vyjadruje závislosť ponúkaného množstva od trhovej ceny (krivka ponuky je grafickým vyjadrením funkcie ponuky)

- krivka ponuky vyjadruje správanie PREDAVAJÚCICH

Základné činitele, ktoré nám vplývajú na ponuku:

1. cena daného tovaru, cena danej služby = (je daná trhom)

2. náklady = N na produkciu,

3. ceny alternatívnych výrobkov

4. organizácia trhu (aké sú normy, predpisy)

5. zmeny produkčných podmienok (napr. počasie, katastrofy...)

Sx = f(Px, C, O)

- usporiadanie je v logickom poradí

Sx – ponuka je funkciou (čím vyššia cena tým viac výrobkov výrobca ponuka)

Px= cena danného tovaru !!!

C = nákladmi! O = organizácia trhu

Obr.2

                                                Px  -  c  = je cena, ktorá vznikla na trhu

      P          D                      S                        Sx – vplýva priamo na Px, C

      0                               Q

Grafické znázornenie

Obr3                                                       - Čím je cena T vyššia tým je ponuka daného T vyššia

         Y                       S1        S            - Krivka sa trochu mení pri ponuke práce (L), ponuke                                               peňazí (M) aj pri ponuke pôdy (N)

         0                           P        

1. pohyb v rámci krivky = keď skúmame ponúkané množstvo v závislosti od ceny /pohybuje sa len po tej krivke/

- cena výrobkov klesá = ponuka sa zmenšuje posun krivky doľava,

- cena výrobkov rastie =  ponuka sa zvyšuje posun krivky doprava

2. pohyb mimo krivky

- cena na trhu je tá istá spotrebiteľ nie je ochotný viacej platiť ale náklady sa zvýšili ale výroba daného tovaru je menej aktraktívna preto obmedzuje výrobu výrobkov

obr 4.

                                    cena

               náklady                 zisk

                   náklady                      zisk

Posun krivky ponuky doprava spôsobujú:

- cena nakupovaných výrobných faktorov, ak bude klesať = spôsobí posun krivky doprava

- ak sa zisk bude zvyšovať

- ak ceny alternatívnych výrobkov budú klesať, celkový počet výrobcov sa zvýši

- ak budú zavedené nové moderné technológie, ktoré spôsobia zníženie výrobných nákladov

Posun krivky ponuky doľava spôsobujú:

- zvýšenie cien výrobných faktorov

- zisku bude klesať

- ceny alternatívnych výrobkov s budú zvyšovať

- celkový počet výrobcov sa zníži

- nové technológie zvýšia výrobné náklady

- nepredvídané udalosti =  životné pohromy, nepriazeň poľnohospodárstva

3. TRHOVÁ ROVNOVÁHA

= Trhová rovnováha nastáva pri takej cene a množstve, kedy je množstvo, ktoré sú kupujúci ochotní, schopní (chcem kúpiť ale nemám na to peniaze) kúpiť, zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotní predať

= trhová rovnováha alebo rovnovážna cena je taký stav, že pri určitej cene a množstve keď je množstvo, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť zhodné alebo rovnaké s množstvom , ktoré sú predávajúci ochotní predať

- bod ktorí túto situáciu na trhu vyjadruje sa nazýva  = bod trhovej rovnováhy (E) = ekvilibrium (rovnováha)

- tento stav trvá veľmi krátko ak vôbec nastane

Trhová nerovnováha

- stav nerovnováhy nastáva ak je prebytok tovarov = trhová cena je taká, že motivuje kupujúceho

Prípady trhovej nerovnováhy:

1. prebytok tovarov (nad E)

= vtedy tá trhová cena je taká, že motivuje kupujúceho

- nazýva sa = trh kupujúceho, spotrebiteľa

2. nedostatok tovaru (pod E)

= hovoríme o tejto situácií, že je to trh predávajúceho,

- predávajúci diktuje svoje podmienky, vzniká konkurencia medzi kupujúcimi (v minulosti konkurencia na nákup zájazdov do Juhoslávie 50 lístkov a 300 ľudí, čo tam chceli ísť)

Grafické znázornenie ekonomickej rovnováhy:

obr5

            P                                                         S              Ponuka je väčšia ako dopyt = PREBYTOK

   dopyt                              prebytok                        Dopyt je väčší ako ponuka = NEDOSTATOK

                                     ponuka  

      dopyt  nedostatok E

      PE           ponuka                                       D

                                               Q        

                          QE                        

SPRÁVANIE SPOTREBITEĽA

(9. Téma)

Obsah:

1. Užitočnosť – celková užitočnosť, hraničná užitočnosť

2. Substitučný a dôchodkový efekt

3. Indiferenčná krivka

4. Zhrnutie

UŽITOČNOSŤ

- je to subjektívny pocit uspokojenia, ktorý jednotlivec dosahuje spotrebou určitého tovaru alebo služby

- napr.: (modelová situácia -  sme veľmi smädný, nezobrali sme si nijaké nápoje, vonku svieti slnko, po dlhom čase nájdeme stánok a kúpime si prvý pohár coly, ďalší a ďalší pohár nám až tak dobre chutiť nebude ako ten prvý pohár coly, subjektívne oceňovanie = to je len náš pocit.)

5.....                                        10                                0

4 = rozdiel medzi 1 pohárom a ďalším

3 =7-4

Hraničná užitočnosť -  dívajme sa na ňu ako na dodatočnú užitočnosť , ktorá vzniká v dôsledku ďalšej  spotreby tovarov a služby

4- maximálna                                                U- celková užitočnosť

1 – minimálna                                                Q - množstvo

0- žiadna spokojnosť                    

  P                Užitočnosť                                        Hraničná úžitočnosť (MU)

10                                                               P        

  8                                                                

                                                                          4        

                                                                3        

  4                                                                          

                                                                 2        

  1                                                                1        

                                                                      0    1    2       3     4          Q

   0    1     2                      3         4     5   Q    

- môže ísť aj do mínusu (dostávame sa z dobrých pocitov užitočnosti do negatívnych = keď to preženieme s colou – 7 pohárov,  ale cola stojí stále toľko isto = objektívne náklady na tovar, ale subjektívne pocity - zákazníka

Rovnováha spotrebiteľa

- zákon o rovnakej užitočnosti z jedného dolára (z koruny, libry) vyjadruje, že dopyt po každom tovare sa zvyšuje až po bod, v ktorom sa hraničná užitočnosť posledného dolára, ktorý sa vynaloží presne rovná hraničnej užitočnosti posledného dolára vydaného na akýkoľvek iný tovar.

- túto základnú podmienku rovnováhy spotrebiteľa možno vyjadriť v pojmoch hraničnej užitočnosti (MU) a cien (P) rôznych tovarov a zapísať takto:

MUtovaru 1        =        MU tovaru2        =        MU tovaru3

     P1                                   P2                             P3

Substitučný efekt – (efekt nahradzovania)

- pomocou tohto efektu sa dá vysvetliť jav, že zvyšujúca sa cena služby znamená pokles spotreby daného tovaru

napr.: ak sa zvyšuje cena kávy, spotrebiteľ hľadá podobný tovar alebo tovar s podobnými vlastnosťami čiže substituje čiže nahrádza jeden tovar iným tovarom,  napríklad kúpi si čaj

Dôchodkový efekt

- znamená, že keď rastie cena tovaru alebo služby a váš dôchodok ako príjem je konštantný, klesá váš reálny dôchodok a vy budete kupovať menej toho tovaru, ktorého ceny vstúpli

- dôchodkový efekt zväčša multipu... (posilňuje) substitučný efekt a to vedie k poklesu celkovému dopytu

Indiferenčné krivky

- prečo indiferenčné krivky sú indiferenčné = samoštúdium (indiferencia)!!!!!!!(čo je to indiferenčný)

- modelový príklad:

Predstavme si spotrebiteľa, ktorý kupuje len dva základné druhy tovarov. 1 komodita = potraviny a nápoje

2. komodita = odevy

- každá komodita má svoje ceny, ak má určitý alebo obmedzený príjem, ktorý musí rozdeliť na rôzne kombinácie (viac potravín, musí kúpiť menej oblečenia a naopak)

- grafické znázornenie:

   odevy         AD                                                            R – náš dôchodok

   p1q1                                                        R = p1q1 + p2q2

Potraviny + odevy                                                        P2q2

- maximálna

- aby sme dostali reálny obraz správania sa zánika tak túto dopytovú krivku doplníme o rozpočtovú priamku

- grafické znázornenie rozpočtovej priamky:

Komodita 2

                        zvyšovanie

                            príjmu

q2 = R

       p2

             0        q1 = R                        Komodita1

                              p2

Záver:

- Zvýši sa dopyt domácnosti áno zvýši sa aj dopyt po určitých tovaroch

- Zvýši sa dopyt domácnosti a zároveň sa zníži dopyt po tovare už nekupujem tovar (kúpim lepší

- Cena daného tovaru sa zvýšuje napriek tomu, že cena sa zvyšuje dopyt sa tiež

Cvičenie

Racionálny spotrebiteľ

- je taký ,ktorý sa usiluje maximalizovať svoje slasti a minimalizovať strasti

- je taký, ktorý sa usiluje dosiahnuť najvyšie uspokojenie pri minimálnych výdavkoch

- v tejto súvislosti sa stretávame s pojmom užitočnosť.

- užitočnosť – je to abstraktný pojem

- označuje subjetívny pôžitok repsektíve uspokojenie so spotreby určitých tovarov, služieb

- spotreba rozličných množstiev toho istého statku neprináša človeku rovnaké uspokojenie

napr. (pitie piva, coly....)

- na základe empirických zistení spotreba prvej jednotky vyvoláva najintenzívnejší pocit uspokojenia, so spotrebou ďalších jednotiek sa intenzita uspokojenia znižuje.

Hraničná (maginálna) užitočnosť (MU)

- je to prírastok celkovej užitočnosti (celkového uspokojenia spotrebiteľa) vyplyvajúci so spotreby dodatočnej jednotky tovaru

- s rastom spotreby tieto prírastky klesajú hovoríme aj o „Zákone klesajúcej hraničnej užitočnosti“

Graf celkovej užitočnosti                                Graf hraničnej užitočnosti

   40

   30

   20

  10

   0     1      2      3       4       5       6

Rovnováha spotrebiteľa

- ak skúmame užitočnosť jedného statku, toto nám ešte n eukáže koľko spotrebiteľ bude ďalších statkov chcieť kúpiť

- každý spotrebiteľ má určitý dôchodok, ktorý chce použiť na spotrebu a potreby na uspokojenie kombináciou rôznych statkov

- pri rôznych kombináciach nám vzniká rozdielná úhrna užitočnosť  (je to suma všetkých statkov)

- racionálny užívateľ si robí také kombinácie, aby pri daných cenách dôchodku dosiahol maximálnu úhrnú užitočnosť

- určitý statok sa nakupuje dovtedy kým sa jeho hraničná užitkovosť pripadajúca na jednu peňažnú jednotku vyrovná hraničnej užitočnosti iných statkov pripadajúcich na prvú peňažnú jednotku

MUtovaru 1        =        MU tovaru2        =        MU tovaru3

     P1                                   P2                             P3

Substitučný efekt

- so zvyšujúcou sa cenou klesá spotreba daného tovaru

- pri nemenosti ostatných činiteľov je ho účelné nahradiť čiže substitovať iným, ktorý je relatívne lacnejší

Dôchodkový efekt

- ak rastie cena statku, dôchodok je konštantný

- v prípade zvýšenia reálneho dôchodku môže tlmiť, respektíve prevažiť substitučný efekt

Indiferenčné krivky

- je to grafické znázornenie dopytu po rôznych tovaroch pri danom dôchodku

R- dôchodok obr. hore

Príklad: mám dôchodok 1 000,– Sk cena prvého výrobku je 20,– cena druhého výrobku je 30,– Sk (tento príklad sa rieši graficky)

1. prípad:

        q2 = 0                                                

        P1 = 20                                                               

        P2 = 30                                         30

        R = 1000 = 50 ks

                 20                                q2p2

2. prípad:

        q1 = 0                        

        R = 1 000 = 33 ks                                        0           q1p1        50

                 30                                                                

ELASTICITA DOPYTU A PONUKY

(15.12.2005)

Obsah:

1. Elasticita (pružnosť)

2. Rozdelenie elasticity podľa určitých hľadísk

3. Meranie elasticity, grafické značenie (vzorec)

ELASTICITA

- pod elasticitou rozumieme percentuálnu zmenu požadovaného alebo ponukáneho množstva, ktorá nastáva pod vplyvom percentuálnej zmeny niektorého činiteľa (cena tovaru alebo služby, cena iného tovaru /taký, ktorý má určitú logickú väzbu k nášmu tovaru, substitučný, komplementárny/ , dôchodok (príjem), úroková miera)

- vzorec elasticity máme dvojaký

1. jednoduchší vzorec:

obr1:

Ed  1      –– pružný dopyt

Ed     1      –– jednotkový (jednoduchý) dopyt

Ed   1      –– nepružný dopyt

2. zložitejší vzorec:

obr2:

Elasticita (pružnosť) dopytu môže byť:

1. cenová  !

- (skúmame ako zákazník reaguje na nakupované množstvo, keď sa menia ceny)

- budeme sa venovať tejto elasticite

2. dôchodková  

- (skúmame ako pružne, nepružne reaguje zákazník ak sa mení jeho dôchodok) /ťažko sa skúma, museli by sme sa každého pýtať, či sa jeho dôchodok zvýšil, alebo znížil/

Ed – dôchodková – tovary         - Bežné (P vzrastá, dopyt u bežného zákazníka je konštanstný)

                                      - Luxusné (P vzrastá, dopyt u bežného zákazníka klesá)

                                - Podradné

3. ďalšie elasticity

- (napr. daňová, menia sa daňové sadzby, či nakupuje zákaznik viac)

Grafické riešenie elasticity dopytu:

Tieto prípady sú bežné:

     P                                                       P

       0                                Q                         0                                        Q

Nulová elasticita:                                        Elasticita cenová nekonečná

P                                                         P

             D

        P

                                                  P konšt          

0                               Q                                0                            Q        

    Q konšt.

                                                        Cena je konštantná ale mení sa množstvo

Nulová elasticita:

Množstvo liekov je konštantné ale cena

sa môže meniť, tzv = nulová elasticita.

(napr. benzín, cena sa mení ale ja stále

kupuje množstvo)

Elasticita ponuky

- je to percentuálna zmena, teda pokles alebo rast ponúkaného množstva, ktorá nastáva pod vplyvom percentuálnej zmeny rastu aelbo poklesu niektorého činiteľa /cena, náklady)

Elasticita ponuky nadobúda rôzne podoby:

1. cenová

2. nákladová

3. daňová

SPRÁVANIA FIRMY V PODMIENKACH DOKONALEJ KONKURENCIE

- základným cieľom každej firmy je dosahovať ZISK (je to predpísané aj zákonom)

- značka Z

- Zisk – je to rozdiel medzi celkovými príjmami a nákladmi (Z = príjmy – náklady)

- pri nákladoch musíme dávať veľký pozor na časové obdobie

Časové obdobie pri nákladoch delíme:

- keď spomíname náklady sú to náíklady na pracovnú silu, náklady na kapitál, náklady na

prírodné zdroje

- skúmame tiež ako je schopná ponuka reagovať na zmenení  dopyt

1. Veľmi krátke obdobie

- keď sa zmeni dopyt vo veľmi krátkom období niesom schopná urobiť zmenu ani v jednom z nich

- napr. máme reštauráciu denne mi príchádza 40 zákazníkov, a zrazu mi príde 80 ľudí ja nie som schopná obslúžiť 80 zákazníkov lebo mám málo práconíkov, potravín...

- nereagujeme ničím

2. Krátke obdobie

-  napr. reštaurácia zamestnanec mi povie v sobotu tu príde 100 ľudí, mpžem reagovať tak, že príjmem viacej pracovníkov, brigadníkov.

- sme schopný svojou ponukou čiastočne reagovať

- mením len jeden výrobný činiteľ = reagujeme pracovnou silou

3. Dlhé obdobie

- napr.  zrazu pri mojej reštaurácií postavia dialnicu, viem, že budem mať viacej zákazníkov, mám čas na to aby som zmenila všetký výrobné činitele, príjmem viacej praconíkov, rozšírim priestory, pristavím terasu....

- môžme reagovať všetkými činiteľmi

Základné kritéria členenia nákladov

1. z hľadiska uskutočnenia platieb

2. z časového hľadiska

- veľmi krátke

- krátke

- dlhé

3. z hľadiska sféry vzniku (kde vznikli)

4. členenie nákladov podľa ich vzťahu k objemu produkcie

FC – označenie fixných nákladov

- sú to také náklady, ktoré sa nemenia s objemom produkcie

VC – označenie variabilných nákladov

-  sú také, ktoré sa s objemom produkcie menia, ale musíme bližšie skúmať aj tenspôsob zmeny ako sa menia

- môžu sa meniť štvorako:

1. proporcionálne (akokeby rovnomerne)

2. neproporcionálne (náklady sa menia ale raz viacej, raz menej)

        a. progresívne – sú najhoršie

        b. degresívne – zvyšujú sa s objemom produkcie

        c. regresívne – sú zvláštne, čím viac sa produkuje, tým náklady regresívne klesajú   (napr. náklady na prestoje)

TC – označenie celkových nákladov

- sú súčtom fixných nákladov a variabilných nákladov

TC = FC + VC

AC – označenie priemerných nákladov

- celkové náklady delené počet príslušných jednotiek

AC = TC

AFC =  FC        (priemerné fixné náklady)                AVC =  VC        (priemerné variabilné N)

              q                                                                q                

MC – hraničné (maginárne) náklady

MR – hraničné (maginárne ) príjmy

MC = MR

- ak hraničný príjem ešte je väčší ako náklady na túto službu môžem zväčšovať náklady na výrobu

- ak je približne rovnaký, tak každý ďalší kus jeho náklady budú vyššie ako jeho....

FIRMA V PODMIENKÁCH DOKONALEJ KONKURENCIE

Obsah:

1. príjmy a náklady

2. grafické riešenie

Dokonála konkurencie  - jednotlivá firma nemôže ovplyvniť trhovú cenu

1. podmienka - cena je výsledkom dopytu a ponuky, firma ju nemôže ovplyvniť

2. podmienka – existuje veľký počet firiem, ktoré ponúkajú ....

3. podmienka – veľký počet spotrebiteľov

(napr. máme trh je na ňom veľký počet pekárni, jednotlivá pekáreň nemôže veľmi  meniť cenu, a firmy, ktoré pristupujú na trh sa musia prispôsobiť cene.)

TR = p.Q

TR – celkové príjmy

p – cena

Q – množstvo ponúkaných služieb

- dopytová krivka v tomto prípade má taký zvlaštný tvar = viacmenej priamka, a firma svoje celkvoé príjmy tak zväčšuje, že zväčšuje celkové množstvo ponukaných služieb, výrobkov

cena

                                TR

                                             AR = MR = cena

   0

                                        množstvo    

AR = MR = cena

MR – hraničný príjem

AR – priemerný príjem

Obr. 2

    C                                                                         C – náklady        

                                MC                                        AC – priemerné náklady

                                                                        Q – množstvo

                                                                        MC – náklady hraničné

                                        AC                                AVC -

        p                                AVC                                AFC -

                                                                        p – cena

        AFC                        AC =TC/q

                                                                        AFC = FC/q

      0                                                  Q        

                        Q sk

- V podmienkach dokonalej konkurenciefirma alebo podnik môže dosahovať zisk dvojakých spôsobom:

a., zväčšovanie objemu produkcie

b., minimalizácia nákladov

napr: vyrábame niečo, čo stojí na trhu 10 Sk, my to sme schopný vyrobiť za 8 Sk, na každom výrobku máme zisk 2 Sk, môže zvyšovať zisk tak, že  bude zvyšovať objem produkcie, množstvo produkcie sa nemení ale snažíme sa znížiť náklady na výrobu.

- Grafické znázornenie:

TR                                                            TC        TC – celkové náklady

TC                                                                 TR -  celkové príjmy

                                                        -

                                                         TR = pQ

                                       +        

           -    

    0

                Q1                Q2              Q3

1. bod ukončenia činnosti : p = AVC

- ak nám cena kryje  

Napr: (predstavte si nejaké jedlo,keď cena za jedlo je 150 sk, cen anám uhrácza len variabilné náklady(mzda, potraviny), ale čo flexibilné náklady. Treba končiť)

2. bod vyrovanania: p = AC

- ak nám cena, ktorá prichádza z trhu kryje priemerné náklady        

Cena na trhu je akurátna grafické znázornenie:

 R                                                MC

 C

 p2                                                                p1- cena

                                                                  p2 – cena sa zvýši

        zisk                                                           p3 – cena sa zníži

 p1                                                   AC

  p3      strata

    0                Q2                                Q        

FIRMA V PODMIENKACH NEDOKONALEJ KONKURENCIE

Obsah:

1. podstata monopolu (uvádza príklad monopol)

2. grafické riešenie

Monopol – pochádza z dvoch greckých slov

(mono – jediný, poleo – predavajúci)

Nedokonála konkurencia- keď niekoľko firiem (v krajných prípadoch len jedná) ovládajú trh (kontrolujú a určujú ceny, kontrolujú a určujú množstvo)

- narúša normálny priebeh trhového mechanizmu

Spôsoby, na základe, ktorých vzniká monopolné (výsadné) postavenie:

a., na základe prírodných podmienok

napr. (Na mojom pozemku je voda, nikde inde v okolí preto ja mám monopolné postavenie, saudská arábia má ropu)

b., zásahom štátnej moci

napr. (typický zásah štátnej moci bola v minulosti produkcia alkoholu, cigaretových produktov)

c., spôsob vytváranie monopolov, v dôsledku procesov koncentrácie

-

o – firmy či už menšie alebo väčšie, ktoré vyrábajú príbuzné tovary

- silnejší, dravší vyhráva

o titeo firmy sa zlúcili

Výrobký monopolných firiem sú

1., úplne identické = úplne rovnaké napr. jačmeň

2., rozdielné = napr. dopravné služby,letecká, autobusová

3. diferencované ale zastupiteľné = dajú sa čiastočné nahradiť, napr. autobomily (trabant = iba odvezie, mercedes = klíma, pohodlie , počítače

4. výrobky alebo služby bez blízkych substitutov = výrobky také, ktoré sa nedajú ničím iným nahradiť, napr. (dialnice, železnice SR)

PROBLEMATIKA TRHU VÝROBNÝCH FAKTOROV (18. kapitola časť 1.2)

TRH PRÁCE A CENA PráCE (kapitola 19. časť1,2)

TRH pôdy a  (20 kapitola, časť 1,2,3,4)

TRH kapitálu a úrok (21 kapitola, čaasť 1,2,3)

TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV

Základné výrobné faktory:

1. pôda

2. práca

3. kapitál

Základné typy trhov

1. trh tovarov a služieb

- na strane dopytu sú: domácnosti

- na strane ponuky sú: firmy

2. trh výrobných faktorov

- neslužia na priame uspokojovanie potrieb domácnosti

- vlastníkmi výrobných faktorov sú firmy = strana dopytu

- na strane ponuky = majitelia vlastníci jednotlivých faktorov, domácnosti

- ceny výrobných faktorov:

a., cenou (odmenou) za prácu =  mzda

b., cenou za pôdu  = pozemková renta za prenájom pôdy

c., cenou kapitálu = úrok  (cena za požičaný kapitál)

- komu ja (veriteľ) kapitál požičiam za to ten dlžník dostane úrok

- spotrebovavaním troch výrobných faktorov sa získava = total produkt (TP)

- v praxi každý podnik nevyrába rovnaké množstvo všetkých faktorov

- hraničný produkt práce, pôdy, alebo kapitálu(dodatočný produkt) = margináln produkt (MP)

ak zvýšim o jednotku pôdu pri nezmenenej cena kapitálu = dostanem MP pôdy

- ocenenie celkového produktu (TP)

TP x p = príjem z TP (TRP) – total revenou produkt celková príjem z celkovej produkcie

- ocenením:

MP pôdy x p = MRP (pôdy)

MP práce x p = MRP (práce)

MP kapitálu x p = MRP (kapitálu)

dopyt po hraničných faktorov je ovplyvňovaný (závisí):

= od množstva hraničných produktov (množstvom čo ja vyrobím)

= z príjmov (koľko za daný produkt získam)

- dopyt po výrobných faktorov je odvodený (špecifický), tzn. je odvodeným dopytom a je odvodený od finálnych produktov (v pľn pšenica, zemiak...), ktoré sa získavajú z tohto výrobného faktora

ponuka po hraničných faktorov je ovplyvňovaná (závisí):

= cena za výrobný faktor (rastom ceny, ponuka rastla)

- ponuka pôdy má vertikálny tvar je neelastická

je vyššia , niššia od ceny

- určenie ceny pôdy ak pôdu predám

vychádzalo sa z renty pôdy

-pôda dokáže uživiť tri generácie po dobu 21 rokov =  21 ročného syna, 42 ročného otca tohto syna a zároveň starého otca 63 ročného.

spôsoby určenia ceny:

1. cena pôdy =  renta x 21 (rokov)

- historický spôsob výpočtu ceny pôdy

2. cena pôdy = renta / úrok x 100

- dominujte tento spôsob v našich ekonomikách

Dopyt po práci:

- je určovaný hraničným produktom práce

- a príijmom z hraničného produktu práce

- krivka dopytu po práci je potrebné odvodzovať z hraničného produktu práce (MPL)

vypočíta sa ako pomer celkového prírastku produkcie práce a celkového prírastku práce

MPL = o TP / o L

o – delta = má byť trojuholník

Formy mzdy:

A. nominálna mzda – jej poberateľ ju dostáva .....

B. reálna mzda – množstvom objemu tovarov a služieb, ktorú si jej poberateľ môže kúpiť za nominálnu mzdu (pred 3 rokmi sme za 1000,- sk doniesli tri tašky, tento rok len  jednu tašku)

C. časová

D. úkolová

Krivka pôdy:                                                        Krivka ponuky práce:

P                                                                        P

0                               Q                                                  0                    Q

Kapitál má 2 základné formy:

- peňažný kapitál (potenciálny) – všetky nazhromažďované úspory

- reálny sa premení vtedy ak sa dá do obehu (požičia sa, investuje na nákup)

- pri požičiavaní kapitálu úverový vzťah výpočet rokovej miery (U) sa potom odvodí od úroku

U = úrok/kapitál

- dopyt po kapitály je odvodeným dopytom a je odvodený od dopytu po tých statkov, ktoré sa pomocou príslušného kapitálu získavajú

- pri investíciach :

Hrubé investície delíme:

a., obnovovacie investície (peniaze použijem na opravu stroja)

b., čisté investície (peniaze použijem na nákup nových strojov)