Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Financie a mena

Financie a mena - EU (12006_01_10_18_14_30-fam_eu.doc)

Čo je Európska únia

15 demokratických štátov Európy s 365 miliónmi obyvateľov sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov (zmluva z Amsterdamu).

Ciele EÚ

Zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti

Podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny euro

Stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže

Postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi

Ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie

Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky

Rozširovanie EÚ o nových členov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy

Pomoc rozvojovým štátom

Zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politkou

Prostriedky EÚ

Právne normy, jednotné pre všetkých 15 členských štátov

Rozpočet financovaný z vlastných prostriedkov

Organizačný a technický aparát spoločných orgánov EÚ

História Európskej únie

9. mája 1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a železo (EGKS), čo viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli 1951. Tento plán staval na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu krok za krokom tak, ako murár stavia budovu. Základ položilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. EGKS malo volený parlament, ktorý zasadal prvý krát v septembri 1952 v Štrasburgu.

25. marca 1957 podpísali zakladajúce štáty zmluvu z Ríma, ktorou založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske atómové spoločenstvo (Euratom). V tomto čase mal spoločný parlament 142 zástupcov zo všetkých členských štátov.

V januári 1973 sa EHS rozšírilo o nasledujúcich členov: Dánsko, Írsko a Veľká Británia. Parlament mal 198 členov.

V júni 1979 sa podľa zmluvy z Ríma uskutočnili v jednotlivých členských štátoch voľby do Európskeho parlamentu. 410 zvolených poslancov z 9 štátov zasadlo v júli 1979 v novej budove parlamentu Palais de l'Europe v Štrasburgu. V januári 1981 sa Grécko stalo desiatym členským štátom EHS. Parlament sa rozšíril na 434 poslancov. V júni 1984 sa konali druhé priame voľby do Európskeho parlamentu. V januári 1986 vstúpili do EHS Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518.

V roku 1986 podpísali vlády členských štátov Jednotný európsky akt, ktorý bol parlamentom ratifikovaný. Jednotný európsky akt rozširuje a zdokonaľuje zmluvu z Ríma. Európsky parlament dostáva nové právomoci uzákonením vzťahov medzi parlamentom a radou. V tejto zmluve sa zaväzuje 12 členských štátov do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a služieb. V júni 1989 sa konali tretie európske parlamentné voľby.

19. júna 1990 podpísali ministri zahraničných vecí Francúzka, Nemecka a krajín Beneluxu dohodu v Schengene o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov v ich území. Dohoda obsahuje 142 bodov, ktoré nahradzujú zákony jednotlivých štátov a musí byť ratifikovaná parlamentmi všetkých zúčastnených strán. Postupne k dohode pristúpili Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko.

V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád členských štátov EHS na zasadnutí rady v Maastrichte založiť Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.

1. novembra 1993 vstupuje Zmluva o Európskej únii po ratifikácii v členských štátoch do platnosti.

V júni 1994 sa konali štvrté európske parlamentné voľby. Na základe zjednotenia Nemecka sa zvýšil počet poslancov na 567. 1. januára 1995 pristúpili do EÚ Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V Európskom parlamente sa počet poslancov rozšíril na súčasných 626. 26. marca 1995 vstupuje do platnosti dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo v apríli 1995 aj Rakúsko.

Orgány Európskej únie

Rada Európskej únie sa skladá z 15 členov, ktorých nominujú vlády členských štátov EÚ. Rada rozhoduje a navrhuje zákony. Zloženie rady sa mení podľa aktuálnej tematiky rokovania (napr. zahraničná politika, finančná politika, agrárna politika a pod). Predsedníctvo v rade sa mení podľa pevne stanového poradia.

Európsky parlament má 626 poslancov, je volený v priamych voľbách obyvateľmi štátov EÚ, reprezentuje jednotlivé národy zoskupenia. V jeho zodpovednosti je legislatíva EÚ, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie.

Európska komisia pozostáva z 20 nezávislých členov. Komisia navrhuje právne normy, zodpovedá za ich dodržiavanie a robí výkonnú politiku EÚ. Komisári majú presne rozdelené oblasti zodpovednosti.

Európsky súdny dvor sa skladá z 15 sudcov, 9 advokátov. Spolu so súdom prvej inštancie (15 sudcov) zabezpečuje dodržiavanie práva v spoločnom integračnom procese.

Dvor audítorov má 15 členov, kontroluje finančné záležitosti a vykonávanie rozpočtu únie. Dvor audítorov je tzv. finančným svedomím únie. Výročné správy dvora auditorov o hospodárení EÚ sú verejne prístupné.

Paralelne k týmto orgánom pôsobia hospodársky a sociálny výbor (222 členov), ktorý má poradenskú funkciu a skladá sa zo zástupcov rôznych profesných oblastí (napr. poľnohospodárstvo, odbory, obchodná sféra a pod.).

Na podporu činnosti rady a komisie bol vytvorený výbor regiónov, ktorý vnáša do inštitúcii EÚ regionálne a lokálne aspekty. Má poradenskú funkciu.

Európska investičná banka zodpovedá za vyvážený rozvoj bankovej a finančnej sféry únie. EIB spravuje ročný objem kreditov vo výške 20 miliárd euro, čím sa stala najväčšou finančnou inštitúciou sveta.

Európsky ombudsman je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu mezi občanmi únie a riadiacimi orgánmi. Vyšetruje sťažnosti občanov EÚ na rozhodnutia a konania orgánov, pričom má právomoci vyžiadať si podklady a dôkazy k rozhodnutiam orgánov únie.

Rada Európskej únie

Rada Európskej únie je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ. Skladá sa zo zástupcov vlád 15 členských štátov. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotlivými štátmi, ktorých hlavným cieľom je vytvorenie vnútorného trhu a regiónu bez hraníc so spoločnou menou.

Ďalej zodpovedá rada za spoluprácu vlád členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej i vnútornej politiky, najmä pri právnej spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky, boja proti terorizmu atď.

Rada EÚ vykonáva svoju činnosť na 3 úrovniach:

na úrovni pracovných skupín (skupina odborníkov z jednotlivých štátov)

na úrovni výboru stálych zástupcov (výbor veľvyslancov)

na úrovni rady (stretnutia ministrov jednotlivých štátov)

Rada EÚ prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:

nariadenia so všeobecnou platnosťou, ktoré sú pre adresátov záväzné. Právnu účinnosť majú i pre členskú štáty.

direktívy (smernice) sú záväzné pre členské štáty, ktoré však rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne.

rozhodnutia sú reakciou na konkrétne prípady.

odporúčania (memorandá) nemajú záväzný len odporúčací charakter.

Predsedníctvo v Rade EÚ určuje formu a problematiku práce rady. Hlavnou úlohou predsedajúceho štátu je organizovanie a vedenie zasadnutí rady, vypracovanie kompromisov na riešenú problematiku. Predsedníctvo v Rade EÚ sa vykonáva v presne určenom poradí na dobu 6 mesiacov (od januára do júna a od júla do decembra).

Európsky parlament

Európsky parlament zastupuje 370 miliónov občanov, čím je najväčším medzinárodným parlamentom sveta. Je jediným voleným orgánom EÚ. Ako každý parlament, aj jeho prioritnými úlohami je schvaľovanie zákonov a kontrola exekutívy. Tieto úlohy môže plniť dnes lepšie ako v minulosti najmä vďaka rozšíreniu jeho právomocí v Zmluve o Európskej únii z roku 1993.

Právne úlohy parlamentu

Na plnení úloh Rímskej zmluvy v aproximácii práva sa podieľajú tri inštitúcie:

komisia, ktorá navrhuje zákony

rada, ktorá rozhoduje po konzultácii s parlamentom

Spoločný zákon je neplatný, ak nebola dostatočne naplnená konzultácia s parlamentom. Postupom času sa právomoci parlamentu v legislatívnej oblasti rozšírili natoľko, že v súčasnosti pôsobí aktívne na vypracovaní a prijímaní zákonov EÚ ako rovnoprávny orgán s radou. Európsky parlament má právomoc vyzvať komisiu na podanie návrhov a zároveň vykonáva funkciu kontrolného orgánu komisie.

Právomoci pri vypracovaní rozpočtu

Európsky parlament navrhuje rozpočet EÚ. Postup pri navrhovaní a schvaľovaní rozpočtu je obdobný ako v iných parlamentoch. Rozpočet sa stáva platným podpísaním prezidentom európskeho parlamentu, zvyčajne v decembri. Parlament kontroluje cez výbor pre kontolu rozpočtu dodržovanie schváleného rozpočtu. Každý rok schvaľuje aj politickú zodpovednosť Európskej komisie predtým, ako udelí komisii právomoc disponovať s prostriedkami z rozpočtu.

Európska komisia

Európska komisia má na základe jej prisúdených zodpovedností kľúčovú úlohu v politike EÚ. Je iniciatívnym, výkonným a správnym orgánom EÚ. Od komisie dostávajú jednotlivé orgány únie podnety na svoju prácu. Hlavnou úlohou komisie je presadzovanie zmlúv a dohôd medzi členskými štátmi EÚ do praxe a realizácia cieľov únie.

Parlament kontroluje cez výbor pre kontrolu rozpočtu dodržovanie schváleného rozpočtu. Každý rok schvaľuje aj politickú zodpovednosť Európskej komisie predtým, ako udelí komisii právomoc disponovaním prostriedkov z rozpočtu.

Komisia je zostavená z 20 členov z rôznych členských krajín. Jednotliví komisári majú rozdelené oblasti zodpovednosti. Komisia vykonáva aj realizáciu rozpočtu EÚ, za ktorú zodpovedá Európskemu parlamentu. Komisia je povinná dozerať na plnenie direktív Rady EÚ. Ako orgán s výhradným právom iniciatívy má možnosť intervenovať v ktorejkoľvek fáze legislatívneho procesu s cieľom uľahčiť dohodu na pôde rady resp. medzi radou a parlamentom. Európsky parlament môže dvojtretinovou väčšinou vysloviť nedôveru komisii a prinútiť ju rezignovať, čo sa zatiaľ ešte nestalo.

Rozpočet Európskej únie

Z rozpočtu EÚ sa financujú nasledujúce položky:

agrárna politika, dotácie
štruktúrne fondy pre regióny a opatrenia v rámci sociálnej politiky
niektoré oblasti vnútornej politiky napr. podpora vnútorného obchodu, vývoj a výskum, ochrana životného prostredia
prostredia, kultúra, podpora mládeže najmä pri štúdiu
podpora tretích krajín v rozvojových programoch

Prostriedky na financovanie rozpočtu sa získavajú od roku 1970 z vlastných zdrojov ako sú:

clo, vyberané na vonkajších hraniciach EÚ a poplatky za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretích krajín (tvorí cca. 1 tretinu rozpočtu)

1,4 % z DPH za tovar a služby v štátoch EÚ (čo tvorí asi polovicu rozpočtu)

príspevky jednotlivých štátov podľa ich prosperity a stupňa vývoja, maximálne 1,2% z HDP

Integrácia Slovenskej republiky do EÚ

Prehľad vývoja bilaterálnych vzťahov

Vzájomné zastupiteľské úrady SR a EÚ

Ministerská rada vlády Slovenskej republiky pre záležitosti Európskej únie

Pracovný výbor pre integráciu SR do EÚ

Konzultačný výbor pre integráciu SR do EÚ (19.9.2000)

Orgány štátnej správy a parlamentu podieľajúce sa na procese integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie

Delegácia Európskej komisie v SR

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patrí vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Vzájomné vzťahy Slovenska a EÚ sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 4.10.1993 a vstúpila do platnosti 1.2.1995.

SR je spolu s ďalšími asociovanými krajinami zo strednej a východnej Európy zapojená do rozširovacieho procesu EÚ. Proces rozširovania a podmienky prijatia nových členov sú upravené v základných dokumentoch EÚ ako Agenda 2000, Biela kniha (Whitepaper) a Partnerstvo pre vstup.

Prehľad vývoja bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou

Ďalšiu oficiálnu návštevu uskutočnil podpredseda vlády pre integráciu P. Hamžík 3. - 5. 2. 1999, ktorá uzavrela novú etapu vzťahov Slovenska s Európskou komisiou (EK), započatou návštevou premiéra Mikuláša Dzurindu v Bruseli krátko po vytvorení vlády. V Bruseli zhodnotil s komisármi Hansom van den Broekom a Leonom Brittanom závery Spoločného parlamentného výboru i Asociačnej rady ako úspešné. Vytvárajú sa podmienky na to, aby sa rokovania so Slovenskom začali po summite v Helsinkách.

Po menovaní novej vlády na základe výsledku parlamentných volieb v septembri 1998 uskutočnil premiér Mikuláš Dzurinda spolu s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom a podpredsedom vlády pre európsku integráciu ako prvú zahraničnú cestu návštevu sídla EÚ. V Bruseli boli prijatí na najvyššej úrovni predsedom parlamentu Gil-Roblésom a predsedom Európskej komisie Jaquesom Santerom. EÚ vysoko ocenila demokratický priebeh parlamentných volieb a pozitívne politické signály zo Slovenska.

Dňa 3. 4. 1998 bolo za účasti predstaviteľov 10 AK a Cypru otvorené analytické skúmanie acquis (tzv. acquis screening), ktoré je súčasťou rozširovacieho procesu.

Dňa 30. 3. 1998 bol v Bruseli otvorený rozširovací proces EÚ a v ten istý deň si SR a EK si odovzdali Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR, ktoré sú kľúčovými dokumentmi približovania sa SR k EÚ.

Európska rada schválila na svojom zasadaní 12. - 13. 12. 1997 v Luxemburgu koncepciu rozširovania únie s tým, že jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny (AK) a Cyprus. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko vypadlo z prvej skupiny a bolo zaradené do skupiny krajín, ktoré sa budú pripravovať na rozhovory a budú sa môcť zapojiť do bezprostredných rozhovorov na základe pravidelného hodnotenia EK a následného rozhodnutia Európskej rady.

Európskej komisia zverejnila 16. 7. 1997 posudok k žiadostiam 10 asociovaných krajín o členstvo v EÚ.

V dňoch 25. - 26. 6. 1997 návšteva ministerky zahraničných vecí Z. Kramplovej v Bruseli a jej rozhovory s podpredsedom Európskej komisie Sirom L. Brittanom, komisárom H. van den Broekom.

Dňa 4. 2. 1997 schválila vláda SR materiál "Národný program približovania právnych predpisov SR k právu ES/EÚ v oblasti vnútorného trhu", ktorý možno považovať za Bielu knihu SR.

Dňa 26. 11. 1996 schválila vláda SR materiál "Stratégia Slovenskej republiky pri implementácii práva EÚ v prioritných oblastiach (Určenie národných priorít)".

V dňoch 16. - 17. 10. 1996 na pozvanie predsedu Európskeho parlamentu K. Hänscha navštívil Európsky parlament prezident SR M. Kováč, ktorý vystúpil pred zahraničným a bezpečnostným výborom EP a uskutočnil bilaterálne rokovania s predsedom EP. Rokoval tiež s predsedom Európskej komisie J. Santerom a s generálnym tajomníkom ZEÚ J. Cuttileirom.

Dňa 19. 7. 1996 boli odovzdané zástupcom Delegácie Európskej komisie v SR odpovede na dotazník Európskej komisie (okolo 2.100 strán), ktoré následne vytvárali súčasť informačnej bázy pre vypracovanie posudku k žiadosti SR o členstvo v únii.

Ustanovujúce zasadnutie Asociačného výboru SR-EÚ sa konalo v Bratislave v dňoch 1. - 2. 2. 1996. Do júna 1998 sa konali 4 zasadnutia asociačného výboru.

V dňoch 22. - 24. novembra 1995 sa v Bratislave konalo ustanovujúce zasadnutie Spoločného parlamentného výboru NR SR-EP. Do júna 1998 sa uskutočnilo 6 stretnutí výboru.

V marci 1995 začala pôsobiť v Bratislave Delegácia Európskej komisie (EK). Na summite Európskej únie v Cannes v júni 1995 predložil predseda vlády SR V. Mečiar oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena Európskej únie. 29. 5. 1995 sa v súlade s Európskou dohodou o pridružení uskutočnilo v Bruseli 1. zasadnutie Asociačnej rady SR-EÚ. Do júna 1998 sa uskutočnili 4 zasadania asociačnej rady.

Slovenská republika (SR) podpísala 4. 10. 1993 s partnermi z Európskej únie (EÚ) Európsku dohodu o pridružení. Európsky parlament (EP) ju ratifikoval 27. 10. 1993 a Národná rada SR (NR SR) dňa 15. 12. 1993. Ratifikačný proces v parlamentoch členských krajín únie bol ukončený 19. 12. 1994, vďaka čomu dohoda nadobudla účinnosť od 1. 2. 1995.

Ministerská rada vlády SR pre záležitosti Európskej únie

Zoznam členov

Štatút

Programy rokovaní

Závery z rokovaní

Konzultačný výbor

Dokumenty

Ministerská rada vlády Slovenskej republiky pre záležitosti Európskej únie je koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády Slovenskej republiky pre otázky týkajúce sa pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii.

Rada ako koordinačný orgán vlády koordinuje činnosť všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v oblasti záležitostí Európskej únie. Zabezpečuje súbežnosť a nadväznosť týchto aktivít z hľadiska časového, vecného a z hľadiska spôsobov ich realizácie. Prerokováva sporné prípady, ktoré vzniknú v rozhodovacom procese v štátnej správe v záležitostiach Európskej únie. V prípade sporných záležitostí závažného významu, ktoré sú predmetom zasadnutí komisie pre záležitosti EÚ 1 alebo komisie pre záležitosti EÚ 2, postúpi príslušná komisia záležitosť rade. Predseda rady môže požiadať predsedu komisie pre záležitosti EÚ 1 a predsedu komisie pre záležitosti EÚ 2, aby o záležitostiach prerokovávaných príslušnými komisiami informovali na rokovaniach rady. Rada koordinuje vypracúvanie dokumentov týkajúcich sa implementácie Európskej dohody o pridružení a realizácie Prístupovej zmluvy k Európskej únii, rozpracúvanie realizácie zámerov vlády SR v oblasti záležitostí Európskej únie, ako aj riešenie ďalších závažných otázok spojených s členstvom v Európskej únii.

Rada ako poradný orgán vlády posudzuje a vyjadruje stanovisko najmä ku koncepčným materiálom v oblasti záležitostí Európskej únie a zásadným materiálom týkajúcim sa členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, predkladaným na rokovanie vlády a orgánom Európskej únie a podľa potreby navrhuje účinné opatrenia. Návrh na prerokovanie príslušného dokumentu v rade môžu podať vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, prípadne členovia rady.

Rada ako iniciatívny orgán vlády predkladá vláde, ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ako aj ďalším orgánom, organizáciám a inštitúciám podnety, návrhy a odporúčania v otázkach týkajúcich členstva Slovenskej republiky v Európskej únii

Chronológia hlavných udalostí vo vzťahoch EÚ a SR (resp. ČSFR) po roku 1989

December 1989 Nadviazanie diplomatických stykov medzi ČSFR a ES. Medzi ČSFR a ES bola podpísaná štvorročná Dohoda o obchode s priemyselnými výrobkami.
7. máj 1990 Dohodu o obchode s priemyselnými výrobkami nahradila Dohoda o obchodnej a hospodárskej spolupráci s platnosťou na 10 rokov.
16. december 1991 Medzi ČSFR a ES bola podpísaná Európska dohoda o pridružení ČSFR k Európskemu spoločenstvu (asociačná dohoda). Vzhľadom na rozdelenie ČSFR nestihla byť ratifikovaná a nevstúpila preto do platnosti.
4. október 1993 V Luxemburgu bola podpísaná Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými krajinami a SR (asociačná dohoda).
1. február 1995 Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a SR vstupuje do platnosti.
November 1995 Vláde SR je doručená Biela kniha – Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie. Vypracovanie Bielej knihy iniciovala Európska rada na summite v Essene (december 1994 ) a Európska komisia tento dokument prijala 3. mája 1995. Na základe bielej knihy sa v SR vytvorilo 23 gestorských skupín zodpovedných za implementáciu legislatívy ES/EÚ do slovenského právneho poriadku.
27. jún 1995 Predseda vlády SR Vladimír Mečiar odovzdáva na zasadaní Európskej rady v Cannes prezidentovi Francúzskej republiky Jacquesovi Chiracovi Žiadosť SR o členstvo v EÚ. Žiadosť doplňuje Memorandum vlády SR, podľa ktorého je strategickým cieľom SR získať plné členstvo v EÚ okolo roku 2000.
26. apríl 1996 Minister zahraničných vecí SR Juraj Schenk prevzal od veľvyslanca Európskej komisie v SR Georgiosa Zavvosa dotazník Európskej komisie.
19.júl 1996 SR odovzdáva vyplnený dotazník Európskej komisii. Na jeho základe Európska komisia neskôr pripravila svoje stanovisko k začleneniu SR do integračného procesu ( tzv. Posudok Európskej komisie k žiadosti Slovenska o členstvo v EÚ).
November 1996 Začiatkom novembra bol vláde SR odovzdaný demarš EÚ. 17. novembra bola v Štrasburgu prijatá Rezolúcia Európskeho parlamentu o nevyhnutnosti rešpektovania ľudských práv a demokracie na Slovensku. Vláda SR k rezolúcii prijala svoje stanovisko.
16. júl 1997 Európska komisia predkladá Európskemu parlamentu v Štrasburgu posudky k žiadostiam 10 stredoeurópskych a pobaltských štátov. Odporučila začať rozhovory o rozšírení EÚ so šiestimi krajinami: ČR, Estónskom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom a Cyprom.
12. - 13. december 1997 Rada Európskej únie na summite v Luxemburgu potvrdzuje stanovisko Európskej komisie o začatí vstupných rozhovorov so 6 uchádzačskými štátmi.
12. marec 1998 V Londýne sa po prvý raz schádza Európska konferencia za účasti štátov EÚ a 11 uchádzačských štátov.
30. marec 1998 EÚ začína v Londýne vstupný proces so všetkými 11 kandidátskymi štátmi za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín. SR zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády SR pre integráciu SR do EÚ Jozef Kalman. Odovzdal komisárovi EÚ pre zahraničné vzťahy Hansovi van den Broekovi Národný program pre prijatie acquis communautaire v Slovenskej republike.
31. marec 1998 V Londýne sa začínajú vstupné rozhovory so 6 uchádzačskými štátmi. Ďalšie vzťahy s krajinami, s ktorými sa nezačali vstupné rozhovory, budú individuálne Partnerstvá pre vstup, zamerané na podporu tých oblastí kodanských kritérií, v ktorých príslušné krajiny zaostávajú.
4. november 1998 Uverejnenie správy o Slovensku zo septembra 1998, ktorá však stihla zachytiť iba stav príprav SR na vstup do EÚ v poslednom období vlády Vladimíra Mečiara.
11. - 12. december 1998 Európska rada neodporúča začať priame rokovanie o vstupe do únie so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Oceňuje však pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách. Zároveň žiada komisiu o vypracovanie hodnotiacich správ na kandidátske krajiny pre helsinský summit EÚ v decembri 1999.
13. október 1999 Uverejnenie správy o pokroku Slovenska v pridružovaní k EÚ, ktorá konštatovala podstatný pokrok SR v mnohých oblastiach a zaradila Slovensko prakticky do prvej skupiny krajín, uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ.
10. december 1999 Helsinský summit členských krajín EÚ rozhodol o pozvaní Slovenska na rozhovory o vstupe do EÚ.
15. február 2000 V Bruseli sa začali oficiálne rokovania o vstupe Slovenska do Európskej únie.
28. marec 2000 Hlavný vyjednávač Slovenskej republiky pre vstup do Európskej únie Ján Figeľ odovzdal v Bruseli pozičné dokumenty pre rokovania o vstupe Slovenska do EÚ v ôsmich kapitolách. Tým sa prakticky začali rozhovory o vstupe Slovenska do Európskej únie.
14. jún 2000 Európska rada oficiálne potvrdila, že Slovensko predbežne uzavrelo 6 z 8 predložených kapitol. Celkový počet kapitol, ktoré musí SR pred svojím vstupom do EÚ uzavrieť, je 30.
8. november 2000 Pravidelná správa Európskej komisie o pokroku Slovenska v procese prípravy na členstvo v Únii vo všeobecnosti oceňuje pokrok dosiahnutý v priebehu roka 2000 pozitívne, uvádza však aj niektoré konkrétne kritické pripomienky. Významné je, že správa prvýkrát konštatuje, že Slovensko možno považovať za fungujúcu trhovú ekonomiku schopnú čeliť - zo strednodobej perspektívy - konkurencii a trhovým silám v Európskej únii za predpokladu, že reforma bude dokončená.
November 2000 Slovensko predbežne uzavrelo 10 z 30 negociačných kapitol.
30. marec 2001 Ďalšie dve kapitoly zvýšili celkový počet uzavretých kapitol na 12. Slovensko otvorilo ďalších 7 kapitol: voľný pohyb tovaru, právo obchodných spoločností, hospodárska a menová únia, sociálna politika a zamestnanosť, regionálna politika, životné prostredie, finančné a rozpočtové ustanovenia. Uzavreté boli kapitoly o voľnom pohybe tovaru a hospodárska a menová únia.
17. máj 2001 Slovensko predbežne uzavrelo ďalšie 4 kapitoly, takže počet uzavretých kapitol vzrástol na 16. Tým sa mu podarilo vrátiť sa do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii.
26. október 2001 Slovensku sa podarilo uzavrieť 20 kapitol na prístupových rokovaniach s EÚ. Vstúpilo tak do najťažšej fázy prístupového procesu. Slovensko je jedinou z krajín tzv. druhej skupiny, ktorej sa stále darí držať krok s najlepšie pripravenými kandidátmi, ktorí rokujú o vstupe do EÚ o dva roky dlhšie.
13. november 2001 Pravidelná správa Európskej komisie o pokroku Slovenska v pridružovaní oceňuje ďalší významný pokrok krajiny v prípravách na členstvo v EÚ - prehĺbenie stability demokratických inštitúcií, zákonnosti, ľudských práv a ochrany menšín. Slovenská ekonomika je označovaná ako fungujúca trhová ekonomika, schopná - pri dodržaní ďalších predpokladov - čoskoro obstáť v konkurencii vyspelých európskych krajín. Správa spomína aj niekoľko konkrétnych slabých miest prípravy SR na členstvo v EÚ. Celkovo je však ďalším krokom na ceste k zlepšujúcemu sa obrazu Slovenska v zahraničí a k možnému členstvu v EÚ v roku 1994.
11. december 2001 Slovensko uzavrelo v prístupových rokovaniach s Európskou úniou 21. kapitolu - životné prostredie.
14.-15. december 2001 Zasadanie Európskej rady v belgickom Laekene konštatovalo, že rozširovanie EÚ sa stáva nezvratné. Medzi krajinami, ktoré sa za predpokladu úspešného dokončenia prístupových rokovaní do konca r. 2002 budú môcť v roku 2004 už ako členovia EÚ zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu, bolo výslovne spomenuté aj Slovensko.
21. december 2001 Slovensko uzavrelo 22. kapitolu - finančná kontrola.
21. marec 2002 Slovenská republika úspešne uzavrela 23. kapitolu - dane.
22. marec 2002 Uzavretie 24. kapitoly - doprava a začiatok rokovaní o hospodárskej súťaži a regionálnej politike.
11. jún 2002 Slovenská republika úspešne uzavrela ďalšie dve kapitoly európskej legislatívy - spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra a inštitúcie. Má tak uzavretých 26 z 30 kapitol.
29. júl 2002 Regionálna politika je obsahom 27. uzavretej kapitoly Slovenska v prístupových rokovaniach s Európskou úniou.
9. december 2002 Slovensko uzavrelo prístupové rokovania s Európskou úniou v zastúpení dánskeho predsedníctva. Zostávajú už len finančné záležitosti spoločné pre všetky kandidátske krajiny a dánske návrhy musí ešte schváliť všetkých pätnásť členov EÚ.
13. december 2002 Na kodanskom summite Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet. Znamená to, že Slovenská republika sa stane 1. mája 2004 členom Európskej únie.
9. apríl 2003 Európsky parlament súhlasil s prijatím Slovenskej republiky za člena Európskej únie.
16. - 17. Máj 2003 Referendum o vtupe Slovenskej republiky do EÚ. Väčšina hlasujúcich sa vyjadrila za vstup SR do EÚ.
1. júl 2003 Slovenský parlament schválil Zmluvu o pristúpení k Európskej únii.
Január 2004 Vláda SR navrhla člena Európskej komisie za Slovenskú republiku. 1. máj 2004 Slovenská republika sa stala členom Európskej únie.

Európska integrácia priniesla polstoročie stability, mieru a ekonomickej prosperity. Pomohla zvýšiť životnú úroveň, vytvoriť vnútorný trh, zaviesť euro a posilnila hlas únie vo svete.

Európska únia (EÚ) vznikla po druhej svetovej vojne, Proces európskej integrácie bol začatý 9. mája 1950, keď Francúzsko oficiálne navrhlo vytvorenie "prvého skutočného základu Európskej federácie." Šesť krajín (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko) sa spojilo už na úplnom počiatku. Dnes, po štyroch prístupových vlnách (1973: Dánsko, Írsko, Veľká Británia; 1981: Grécko; 1986: Španielsko, Portugalsko; 1995: Rakúsko, Fínsko, Švédsko) má Európska únia 15 členských štátov a pripravuje sa na prijatie trinástich štátov.

Európska únia je založená na právnom poriadku a demokracii. Nie je to nový štát, nahradzujúci tie doterajšie ani nie je porovnateľná s ostatnými medzinárodnými organizáciami. Jej členské štáty delegujú suverenitu na spoločné inštitúcie, zastupujúce záujmy únie ako celku v otázkach spoločného záujmu. Všetky rozhodnutia a procedúry sa odvodzujú zo základných zmlúv, ratifikovaných členskými štátmi.

HISTÓRIA EURÓPSKEJ ÚNIE

1946

19. september

Vo svojom prejave v Zürichu Winston Churchill vyzýva utvoriť Spojené štáty európske

1948

8. - 10. máj

Koordinačný výbor pre európsku jednotu organizuje Haagsky kongres. Vo svojich rezolúciách kongres vyzýva k vytvoreniu zjednotenej demokratickej Európy a k vytvoreniu Rady Európy.

1949

5. máj

V Londýne sa zakladá Rada Európy, ktorá má sídliť v Štrasburgu

1950

9. máj	Francúzsky minister zahraničia Róbert Schuman navrhuje vytvorenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO)
24. október	Francúzsky premiér René Pleven predkladá plán na vytvorenie integrovanej európskej armády.

1951

18. apríl

Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecká spolková republika a Taliansko (,Šestka') podpisujú dohodu zakladajúcu Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (Parížsku zmluvu).

1952

27. máj	Šestka podpisuje Zmluvu o založení Európskeho obranného spoločenstva (European Defence Community - EDC). Francúzske národné zhromaždenie ju však odmieta ratifikovať v r. 1954.
10. august	Vysoký úrad, výkonný orgán ESUO, začína pracovať na čele s prezidentom Jeanom Monnetom
10. september	Ministri zahraničia Šestky žiadajú Spoločné zhromaždenie, aby navrhlo Zmluvu zakladajúcu Európske politické spoločenstvo (European Political Community- EPC). Bola predložená 10. marca 1953

1953

10. február	Vznikol spoločný trh uhlia, železnej rudy a železného šrotu.
1. máj	Vznikol spoločný trh ocele

1954

30. august

Francúzske národné zhromaždenie odmieta zmluvu o založení EDC a tým aj EPC

1955

1. a 2. jún

Ministri zahraničia Šestky na stretnutí v Messine súhlasia s ďalším rozvojom integrácie. Bol založený medzivládny výbor, ktorý viedol Paul-Henri Spaak

1957

25. marec

Šestka v Ríme podpisuje zmluvy zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Euratom (Rímske zmluvy).

1958

1. január

Rímske zmluvy vstupujú do platnosti. Walter Hallstein sa stáva prvým prezidentom Komisie EHS, Louis Armand prvým prezidentom Komisie Euratomu

1959

1. január	Clá v rámci EHS sa znížili o 10%
21. júl	Sedem členských štátov Organizácie pre európsku ekonomickú spoluprácu (OEEC), Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko a Veľká Británia súhlasia s vytvorením EZVO (Európskeho združenia voľného obchodu). Zmluva vstupuje do platnosti 3. mája 1960

1961

1. január	Národné clá štátov EHS sa prvýkrát čiastočne vyrovnávajú. Cieľom je spoločná vonkajšia colná tarifa
10. február	Hlavy štátov alebo vlád sa dohodli na užšej politickej spolupráci. Výbor predstaviteľov vedený Christianom Fouchetom je zodpovedný za prípravu plánu
9. júl	Podpisuje sa asociačná dohoda medzi EHS a Gréckom
31. júl	Írsko žiada o vstup do EHS
9. august	Veľká Británia žiada o vstup do EHS
10. august	Dánsko žiada o vstup do EHS
8. november	Začínajú sa vstupné rozhovory s Veľkou Britániou

1962

14. január	Rada prijíma prvé štyri nariadenia o spoločnom trhu v poľnohospodárstve, prvé finančné nariadenie a nariadenie usmerňujúce konkurenciu
17. apríl	Rokovania o politickej únii sa prerušujú kvôli tomu, že sa nedosiahla žiadna dohoda o návrhoch Fouchetovho výboru
30. apríl	Nórsko žiada o vstup do EHS

1963

14. január	Francúzsky prezident de Gaulle vetuje britské členstvo
22. január	Francúzsko a Nemecká spolková republika v Paríži podpisujú Zmluvu o priateľstve a spolupráci (Elizejská zmluva)
29. január	Prerušili sa rozhovory o vstupe s Veľkou Britániou
20. júl	Bola podpísaná Konvencia o asociácii medzi EHS a 17 africkými štátmi a Madagaskarom v Yaoundé (Yaoundská konvencia)
12. september	Bola podpísaná asociačná dohoda medzi EHS a Tureckom

1965

8. apríl

Bola podpísaná zmluva, ktorá zlučuje výkonné orgány troch európskych spoločenstiev (ESUO, EHS, Euratom)

1967

10. máj	Veľká Británia sa druhýkrát uchádza o členstvo v EHS. Aj Írsko podáva druhú žiadosť
11. máj	Dánsko podáva druhú žiadosť o členstvo v EHS
1. júl	Vstupuje do platnosti Zlučovacia zmluva z 8. apríla 1965. Jean Rey sa stáva prvým prezidentom Komisie pre tri spoločenstvá (ESUO, EHS, Euratom)
24. júl	Nórsko podáva druhú žiadosť o členstvo
28. júl	Švédsko žiada o členstvo

1968

1. júl	Je dokončená colná únia a zaviedla sa spoločná vonkajšia colná tarifa
29. júl	Zaručil sa voľný pohyb pre pracovníkov v rámci Spoločenstva s cieľom zriadiť spoločný trh pracovných síl
18. december	Komisia predkladá Rade ,Mansholtov plán' reformy poľnohospodárstva v Spoločenstve.

1969

4. marec	ES podpisuje Asociačnú dohodu s Tuniskom a Marokom
29. júl	Bola podpísaná druhá Yaoundská konvencia. Vstupuje do platnosti 1. januára 1971
1. a 2. december	Hlavy štátov alebo vlád sa stretávajú v Haagu, aby prediskutovali dobudovanie jednotného trhu, väčšiu integráciu a rozšírenie ES. Odsúhlasujú postupné vytvorenie hospodárskej a menovej únie (EMU) do r. 1980, urýchlenie integrácie a spolupráce v politickej oblasti. Súhlasia tiež so začatím rozhovorov s Dánskom, írskom, Nórskom a Veľkou Britániou
19. - 22. december	Rada súhlasí s finančnými opatreniami pre poľnohospodárstvo, s vytvorením vlastných zdrojov ES a s posilnením rozpočtových právomocí Európskeho parlamentu

1970

1. január	Zodpovednosť za vonkajšiu obchodnú politiku prechádza z členských štátov na ES
21. apríl	Rada rozhoduje, že od r. 1975 bude ES dostávaťsvoje vlastné zdroje.
30. jún	V Luxemburgu sa otvára druhé kolo rozhovorov s Dánskom, Írskom, Nórskom a Veľkou Britániou
2. júl	Franco M. Malfatti sa stáva prezidentom Európskej komisie
8. október	Komisii a Rade sa predkladá Wernerov plán o etapovitom zavedení hospodárskej a menovej únie, ktorý je pomenovaný po luxemburskom premiérovi
27. október	Ministri zahraničia na stretnutí v Luxemburgu predkladajú hlavám štátov / vlád Davignonovu správu o európskej politickej spolupráci (EPC)
5.december	Bola podpísaná asociačná dohoda medzi ES a Maltou

1971

1. júl

Spoločenstvo odsúhlasuje,systém všeobecných preferencií' v obchode s 91 rozvojovými krajinami

1972

22. január	Boli podpísané zmluvy o vstupe Dánska, írska, Nórska a Veľkej Británie do Európskych spoločenstiev
21. marec	Bol zavedený menový ,haď: vlády členských štátov a Rada súhlasia s tým, aby sa výmenné kurzy členských štátov nevychýlili o viac než 2,25 %
22. marec	Sicco Mansholt sa stáva prezidentom Európskej komisie
10. máj	Referendum v írsku odhlasovalo vstup do ES
13. júl	House of Commons (britský parlament) schvaľuje vstup Veľkej Británie do ES
22. júl	Boli podpísané dohody o voľnom obchode so štátmi EZVO, ktoré nepožiadali o vstup do ES (Írsko, Portugalsko, Rakúsko, Švajčiarsko a Švédsko)
25. september	Nórsko v referende odmieta členstvo v ES
2. október	Dánsko v referende hlasuje za vstup do ES
19. a 20. október	Hlavy štátov/vlád rozšíreného Spoločenstva odsúhlasujú transformáciu ES na Európsku úniu a prijímajú nový časový plán pre EMÚ
19. december	Bola podpísaná asociačná dohoda medzi ES a Cyprom

1973

1. január	ES sa formálne rozširuje na deväť členov. ES je udelená výhradná zodpovednosť za spoločnú obchodnú politiku
11. a 12. marec	Írsko, Taliansko a Veľká Británia opúšťajú menového ,hada'. Ministri financií sa rozhodli o spoločnom floatingu voči doláru s pevnými menovými kurzami
14. máj	Nórsko podpisuje dohodu o voľnom obchode s ES
23. júl	Ministri zahraničia predkladajú druhú správu o EPC (Kodanská správa)
26. - 27. júl	V Bruseli sa uskutočnila ministerská konferencia medzi ES a 46 africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (štáty ACP) o vzájomných vzťahoch
5. október	Fínsko podpisuje dohodu o voľnom obchode s ES

1974

21. január	Ministri práce a sociálnych vecí prijímajú sociálny akčný program Spoločenstva, čím ES začína vyvíjať aktivity v troch oblastiach: v otázkach zamestnanosti; harmonizácie životných a pracovných podmienok; a účasti obidvoch strán priemyslu na rozhodovaní o sociálnej a hospodárskej politike ES
9. a 10. december	Hlavy štátov / vlád sa v Paríži dohodli na pravidelných stretnutiach pod názvom Európska rada

1975

28. február	ES a 46 štátov ACP podpisujú prvú Lomskú konvenciu, na základe ktorej sa poskytuje finančná a technická pomoc a obchodné ústupky
10. - 11. marec	V Dubline sa prvýkrát stretávajú hlavy štátov/vlád ako Európska rada
18. marec	Rada ministrov odsúhlasuje založenie Európskeho regionálneho rozvojového fondu
11. máj	ES a Izrael podpisujú dohodu o spolupráci
5. jún	Veľká Británia v referende odhlasovala zotrvanie v ES
12. jún	Grécko žiada o vstup do ES.
16. september	Boli nadviazané oficiálne vzťahy medzi ES a Čínou
1. a 2. december	Európska rada v Ríme odsúhlasuje zavedenie európskeho pasu a účasť na dialógu Sever-Juh

1976

16. február	Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) navrhuje dohodu medzi svojimi členmi a ES
27. júl	Začínajú sa vstupné rozhovory s Gréckom
20. december	Roy Jenkins sa stáva prezidentom Európskej komisie

1977

28. marec	Portugalsko žiada o vstup do ES
1. júl	Došlo k úplnému zrušeniu ciel medzi členmi ES
28. júl	Španielsko žiada o vstup do ES

1978

6. a 7. júl	Európska rada v Brémach schvaľuje plán vytvorenia Európskeho menového systému (EMS) a Európskej menovej jednotky (ECU)
5. september	Krajiny ES začínajú rokovania o spoločnej politike rybolovu
17. október	Začínajú sa vstupné rozhovory s Portugalskom

1979

5. február	Začínajú sa vstupné rozhovory so Španielskom
13. marec	EMS nadobúda účinnosť so spätnou platnosťou od 1. januára 1979
28. máj	V Aténach boli podpísané dokumenty týkajúce sa vstupu Grécka
7. a 10. jún	V deviatich členských štátoch sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu priamym všeobecným hlasovaním
17. a 20. jún	V Štrasburgu sa koná prvé zasadnutie Parlamentu zvoleného v priamych voľbách. Simone Veilová bola zvolená za prvú prezidentku Parlamentu
31. október	V Lomé bola podpísaná druhá Lomská konvencia medzi ES a 58 štátmi ACP

1980

7. a 8. marec	Spoločenstvo podpisuje dohodu o spolupráci so štátmi ASEAN
2. apríl	Spoločenstvo podpisuje dohodu o spolupráci s Juhosláviou
12. a 13. jún	Európska rada v Benátkach vydáva stanovisko ku konfliktu na Strednom Východe
28. júl	ES podpisuje dohodu o spolupráci s Rumunskom
6. október	Komisia vyhlasuje stav otvorenej krízy v oceliarskom priemysle a žiada Radu, aby schválila zavedenie výrobných kvót

1981

1. január	Grécko sa stáva 10. členským štátom
6. a 20. január	Ministri zahraničia Nemecka a Talianska navrhujú posilniť EPC (Colombova/Genscherova iniciatíva)
6. január	Gaston Thorn sa stáva prezidentom Európskej komisie
13. október	Na stretnutí Európskej rady v Londýne ministri zahraničia schvaľujú Londýnsku správu o procedurálnych vylepšeniach EPC

1982

4. január	Ministri zahraničia odsudzujú zavedenie výnimočného stavu na mimoriadnej konferencii o situácii v Poľsku
19. február	Pieter Dankert bol zvolený za druhého prezidenta Parlamentu od zavedenia európskych volieb
23. február	Referendum v Grónsku odhlasovalo výstup z ES
30. jún	Spoločná deklarácia Parlamentu, Rady a Komisie o opatreniach na vylepšenie rozpočtových procedúr

1983

25. január	Po šesťročných rokovaniach členské štáty odsúhlasujú spoločnú politiku rybolovu
17. - 19. jún	Európska rada podpisuje Slávnostnú deklaráciu o Európskej únii v Štutgarte

1984

14. február	Parlament schvaľuje návrh Zmluvy o Európskej únii tak, ako bola vypracovaná Výborom pre inštitucionálne záležitosti pod vedením Altiera Spinelliho
14. - 17. jún	Druhé priame voľby do Európskeho parlamentu
25. -26. jún	Európska rada vo Fontainebleau dosahuje pokrok v dôležitých oblastiach: dohodla sa o založení Doogeovho výboru pre inštitucionálne otázky a Adonninovho výboru pre ,Európu občanov'
24. júl	Pierre Pfimlin bol zvolený za tretieho prezidenta Parlamentu od zavedenia európskych volieb
26. september	Čína a ES iniciovali dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci
8. december	Bola podpísaná tretia Lomská konvencia medzi ES a 65 štátmi ACP

1985

7. január	Jacques Delors sa stáva prezidentom Komisie ES
29. a 30. marec	Európska rada v Bruseli odsúhlasuje integrovaný stredomorský program na odstránenie všetkých zostávajúcich prekážok pre vstup Španielska a Portugalska
12. jún	Boli podpísané dokumenty o vstupe Španielska a Portugalska
14. jún	Komisia predkladá Bielu knihu o dokončení jednotného trhu
28. a 29. jún	Európska rada v Miláne prijíma väčšinové rozhodnutie o zvolaní medzivládnej konferencie o úprave Rímskej zmluvy v súlade s článkom 236 Zmluvy o EHS
2. a 3. december	Európska rada v Luxemburgu odsúhlasuje inštitucionálny rámec, ktorý rozširuje zodpovednosť Spoločenstva a právny rámec pre spoluprácu v zahraničnej politike. Úpravy zmluvy súhrnne obsahuje Jednotný európsky akt

1986

1. január	Španielsko a Portugalsko vstupujú do Spoločenstva, čím sa členská základňa rozširuje na 12 krajín
17. a 28. január	Jednotný európsky akt podpisujú vlády 12 členských štátov

1987

1. január	V Bruseli bol založený sekretariát EPC
20. január	Sir Henry Plumb bol zvolený za štvrtého prezidenta Parlamentu od zavedenia európskych volieb
14. apríl	Turecko požiadalo o vstup do ES
1. júl	Jednotný európsky akt vstupuje do platnosti

1988

11. a 12. február	Európska rada v Bruseli odsúhlasuje ,Delorsov balík ľ na reformu finančného systému a spoločnej poľnohospodárskej politiky a zdvojnásobenie štrukturálnych fondov ES
29. marec	Komisia predkladá Cecchiniho správu (,The Cost of non-Europe'), ktorá kvantifikuje výhody jednotného trhu
26. september	Bola podpísaná dohoda o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Maďarskom a ES

1989

15. - 18. jún	Tretie priame voľby do Európskeho parlamentu
26. a 27. jún	Európska rada v Madride odsúhlasuje zvolanie medzivládnej konferencie v súlade s ,Delorsovým plánom', ktorý vypracovali guvernéri centrálnych bánk pod vedením prezidenta Komisie Delorsa, požadujúcim vytvorenie EMÚ v troch štádiách
29. jún	Španielsko vstupuje do EMS
17. júl	Rakúsko žiada o vstup do ES
26. júl	Enrico Barón Crespo bol zvolený za piateho prezidenta Parlamentu od zavedenia európskych volieb
19. september	Bola podpísaná dohoda o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Poľskom a ES
15. december	Bola podpísaná štvrtá Lomská konvencia medzi ES a 68 štátmi ACP
19.december	Začiatok rokovaní medzi ES a krajinami EZVO o posilnení spolupráce a vytvorení Európskeho ekonomického priestoru (EEP)

1990

9. máj	Bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi Bulharskom a ES
19. jún	Bola v Luxemburgu podpísaná druhá Schengenská dohoda
25. a 26. jún	Európska rada v Dubline odsúhlasuje zvolať medzivládnu konferenciu o EMÚ a ďalšiu konferenciu o politickej únii
1. júl	Začína sa prvé štádium budovania EMÚ
4. júl	Cyprus žiada o členstvo v ES
16. júl	Malta žiada o členstvo v ES
21. august	Komisia prijíma balík opatrení pre integráciu Nemeckej demokratickej republiky do ES
3. október	Vstupuje do platnosti Zmluva medzi Nemeckou spolkovou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o zjednotení Nemecka. Päť nových Länder sa stáva súčasťou ES
8. október	Veľká Británia sa stáva 10. členom EMS

1991

29. marec	Členovia Schengenskej dohody a Poľsko odsúhlasujú zrušenie vízovej povinnosti, ktoré vstupuje do platnosti 8. apríla 1991
24. jún	Ministri financií dosahujú prelom v dohode o harmonizácii DPH a spotrebných daní na alkohol, tabak a minerálne oleje. Od r. 1993 štandardná úroveň DPH nesmie byť nižšia ako 15 %
25. jún	Španielsko a Portugalsko sa pripájajú k Schengenskej dohode
1. júl	Švédsko žiada o vstup do ES
9. a 10. december	Summit Európskej rady v Maastrichte. Hlavy štátov/vlád dosahujú dohodu o návrhu Zmluvy o Európskej únii
16. december	V Bruseli boli podpísané Európske dohody medzi ES a Poľskom, Maďarskom a Československom

1992

13. január	Egon Klepsch (PPE) bol zvolený za šiesteho prezidenta Parlamentu od zavedenia európskych volieb
7. február	Bola podpísaná Maastrichtská zmluva o Európskej únii
18. marec	Fínsko žiada o vstup do ES
5. apríl	Portugalské escudo sa pripája k EMS
2. máj	Ministri zahraničia ES a EZVO v Porto podpisujú dohodu o vytvorení Európskeho ekonomického priestoru (EEP)
20. máj	Švajčiarsko žiada o vstup do ES
2. jún	V referende 50,7 % Dánov hlasuje proti ratifikácii Zmluvy o Únii
20. september	V referende 51,05 % Francúzov hlasuje za ratifikáciu Zmluvy o Únii
25. novebmber	Nórsko žiada o vstup do ES
6. december	V referende Švajčiarsko hlasuje proti dohode o EEP
11. a 12. december	Európska rada v Edinburgu prijíma žiadosť Dánska nezúčastniť sa na jednotnej mene a spoločnej obrannej politike v Európskej únii. Schvaľuje Delorsov balík II o finančnom usporiadaní ES do r. 1999 a rastovej iniciatíve
22. december	Bola v Bruseli podpísaná európska dohoda medzi ES a Bulharskom

1993

1. január	V podstate bol dobudovaný jednotný trh
12. január	Island ratifikuje dohodu o EEP. S výnimkou Švajčiarska tak urobili všetky štáty EZVO
1. február	Bola podpísaná európska dohoda medzi ES a Rumunskom
17. marec	Dodatkový protokol umožňuje ES a EZVO, aby umožnili vstup do platnosti Dohody o EEP po jej stiahnutí zo strany Švajčiarska
18. máj	Po akceptovaní výhrad Dánska 56,8 % Dánov hlasuje za Zmluvu o Európskej únii v druhom referende
2. august	Po otrasoch v rámci EMS ministri hospodárstva a financií dočasne rozširujú pásmo kurzového rozpätia z 2,25 na 15 %
4. október	Renegociovala sa európska dohoda podpísaná medzi ES a nástupníckymi štátmi Československa
12. október	Nemecký ústavný súd sa vyslovuje za Zmluvu o Európskej únii. Ukončila sa tak ratifikácia vo všetkých členských štátoch
29. október	Na mimoriadnom summite v Bruseli hlavy štátov/vlád Európskej únie odsúhlasili sídlo nových inštitúcií EÚ. Európsky menový inštitút má byť vo Frankfurte, Europol v Holandsku a Európska environmentálna agentúra v Dánsku
1. november	Vstupuje do platnosti Zmluva o Európskej únii
10. a 11. december	Hospodárska situácia v Európskej únii je hlavným predmetom na stretnutí Európskej rady v Bruseli. Prezident Komisie Delors predkladá Bielu knihu o raste, konkurencieschopnosti a zamestnanosti

1994

1. január	Začína sa druhé štádium hospodárskej a menovej únie
16. marec	Uzatvárajú sa rokovania o vstupe Nórska, po Rakúsku, Fínsku a Švédsku
1. apríl	Maďarsko žiada o vstup do EÚ
8. apríl	Poľsko žiada o vstup do EÚ
9. - 12. jún	Štvrté priame voľby do Európskeho parlamentu
12. jún	V referende 66,4 % Rakúšanov hlasuje za vstup do EÚ
24. - 25. jún	Na stretnutí Európskej rady na Korfu EÚ a Rusko podpisujú dohodu o partnerstve
19. júl	Klaus Hänsch (PSE) bol zvolený za siedmeho prezidenta Parlamentu od zavedenia Európskych volieb
16. október	V referende 57 % Fínov hlasuje za vstup do EÚ
13. november	52,2 % Švédov hlasuje za vstup do EÚ
27. a 28. november	52,2 % Nórov hlasuje proti vstupu do EÚ
9. a 10. december	Európska rada v Essene odsúhlasuje stratégiu priblíženia štátov strednej a východej Európy k EÚ a schvaľuje novú stredomorskú stratégiu Komisie

1995

1. január	Rakúsko, Fínsko a Švédsko vstupujú do EÚ
9. január	Rakúsko vstupuje do EMS
19. január	Po ostrej diskusii Európsky parlament schvaľuje novú Európsku komisiu
23. január	Komisia začína svoje päťročné funkčné obdobie pod vedením prezidenta Santera
26. marec	Vstupuje do platnosti Schengenská dohoda. Zrušili sa pasové kontroly medzi krajinami Beneluxu, Francúzska, Nemecka, Portugalska a Španielska
12. jún	EÚ podpisuje asociačné dohody s Estónskom, Lotyšskom a Litvou
22. jún	Rumunsko žiada o vstup do EÚ
26. a 27. jún	Európska rada v Cannes udeľuje mandát Reflexnej skupine, aby pripravila Medzivládnu konferenciu 1996 o revízii Zmluvy o Európskej únii
27. jún	Slovenská republika žiada o členstvo v EÚ
18. júl	EÚ podpisuje prvú asociačnú dohodu s Tuniskom ako súčasť novej stredomorskej politiky
17. september	Vo Švédsku sa konajú prvé voľby do Európskeho parlamentu
27. október	Lotyšsko žiada o vstup do EÚ
20. november	EÚ podpisuje asociačnú dohodu s Izraelom
27. a 28. november	Na euro-stredomorskej konferencii v Barcelone EÚ odsúhlasuje dlhodobé partnerstvo so štátmi Severnej Afriky a Stredného Východu, jedným z jeho cieľov je vytvoriť európsko-stredomorské pásmo voľného obchodu do roku 2010
28. november	Estónsko žiada o vstup do EÚ
2. december	V Madride bola podpísaná nová transatlantická agenda. Európska únia a USA vyhlasujú ochotu rozvíjať obchod a užšie spolupracovať pri riešení medzinárodných problémov
8. december	Litva žiada o vstup do EÚ
14. december	Bulharsko žiada o vstup do EÚ
15. a 16. december	Európska rada sa v Madride rozhoduje o názve euro pre budúcu európsku menu. Časový plán zavedenia EMÚ má ostať bezo zmeny. Od r. 2002 sa Euro má stať výhradným zákonným platidlom pre členov EÚ. Bola podpísaná dohoda o voľnom obchode so štátmi Mercosuru

1996

1. január	Vstupuje do platnosti colná únia medzi EÚ a Tureckom
17. január	Česká republika žiada o vstup do EÚ
29. február	Rusko sa stáva 39. členom Rady Európy
27. marec	Potom, čo britskí vedci dokázali, že BSE (bovine spongiform encephalopathy) - choroba šialených kráv - sa môže prenášať na človeka konzumáciou hovädzieho mäsa, Európska komisia zavádza celosvetový zákaz vývozu britského hovädzieho mäsa a hovädzích výrobkov
29. marec	Začína sa Medzivládna konferencia o revízii Maastrichtskej zmluvy v Turíne. Počas 12 mesiacov má pripraviť návrhy o justícii a vnútorných záležitostiach, priblížení EÚ k občanom, otvorenosti a zlepšení inštitucionálnej efektívnosti a štruktúrach rozhodovania o zahraničnej politike
3. jún	Ministri práce a sociálnych vecí EÚ prijímajú spoločné stanovisko vzhľadom na prijatie Smernice o umiestnení pracovníkov. Zamestnanci, ktorých firma vyšle do inej krajiny EÚ, musia byť zamestnaní na základe podmienok, ktoré platia v hostiteľskej krajine
10. jún	Slovinsko žiada o vstup do EÚ
20. jún	Ministri energetiky EÚ odsúhlasujú Nariadenie o liberalizácii trhu energie v rámci EÚ
21. a 22. jún	Európska rada vo Florencii prijíma Konvenciu o Europole
13. október	V Rakúsku sa prvýkrát uskutočňujú voľby do Európskeho parlamentu
14. október	Fínsko vstupuje do EMS
20. október	Vo Fínsku sa prvýkrát uskutočňujú voľby do Európskeho parlamentu
6. november	Chorvátsko sa stáva 40. členom Rady Európy
24. november	Taliansko opäť vstupuje do kurzového mechanizmu EMS
13. a 14. december	Európska rada v Dubline odsúhlasuje pakt stability a rastu pre hospodársku a menovú úniu a verejnosti sa predstavujú budúce eurobankovky. Európski lídri sa zaväzujú bojovať proti medzinárodnému zločinu

1997

17. jún	Medzivládna konferencia EÚ, ktorá sa začala 29. marca 1996, sa slávnostne skončila v Amsterdame
november	V Luxemburgu sa schádza mimoriadny summit EÚ o zamestnanosti
december	Luxemburský summit prijíma rozhodnutie o rozšírení EÚ o 10 krajín strednej a východnej Európy a o Cyprus

1998

1. január	Veľká Británia preberá predsedníctvo Rady EÚ
1. február	Európske dohody s Estónskom, Litvou a Lotyšskom vstupujú do platnosti
16. február	Drachma sa stáva súčasťou Európskeho menového systému
25. február	Komisia prijíma správu o priblížení a odporúča jedenástim krajinám prijať euro od 1. januára 1999
30. február	Ministerské stretnutie zahajuje proces prístupový proces pre 10 krajín strednej a východnej Európy a Cypru
12. marec	V Londýne sa schádza prvá schôdzka Európskej konferencie, na ktorej sa zúčastňujú štáty EÚ, 10 asociovaných štátov strednej a východnej Európy, a Cyprus
30. marec	Spoločným zasadaním ministrov zahraničných vecí EÚ, 10 štátov strednej a východnej Európy, a Cypru sa začína proces rozširovania EÚ
31. marec	Začínajú sa vstupné rozhovory EÚ s Cyprom, Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Poľskom a Slovinskom
29. apríl	Podpis Kjótskeho protokolu o klimatických zmenách, New York USA
1. jún	Založenie Európskej centrálnej banky
15. – 16. jún	Európska rada v Cardiffe
1. júl	Rakúsko preberá predsedníctvo Rady EÚ
4. november	Komisia prijíma hodnotiace správy o kandidátskych krajinách
11. – 12. december	Európska rada vo Viedni

1999

1. január	Nemecko preberá predsedníctvo Rady EÚ. Oficiálne zavedenie eura. Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko prijali euro za svoju oficiálnu menu
24. marec	Deklarácia Rady o menovaní Romana Prodiho za predsedu Komisie
24. –25. marec	Zvláštna Európska rada v Berlíne. Dosiahnutá celková dohoda o Agende 2000, pán Prodi je požiadaný o predsedanie Európskej komisii
1. máj	Amsterdamská zmluva vstupuje do platnosti
5. máj	Parlament potvrdzuje nomináciu pána Prodiho za predsedu komisie
3. – 4. jún	Európska rada v Kolíne, Nemecko
1. júl	Fínsko preberá predsedníctvo v Rade
19. júl	V súlade so závermi Európskej rady vo Viedni sa koná stretnutie ministrov zahraničných vecí 15 členských štátov, 10 kandidátskych krajín strednej a východnej Európy, Cypru, Malty a Švajčiarska (Turecko sa odmieta zúčastniť) v Bruseli.
20. júl	Nicole Fountaine sa stáva predsedníčkou Európskeho parlamentu
15. september	Európsky parlament schvaľuje novú Európsku komisiu
15. – 16. október	Zvláštna Európska rada v Tampere, Fínsko
19. október	Európska rada zverejňuje prvú výročnú správu o ľudských právach
10. – 11. december	Európska rada v Helsinkách. Otvorenie prístupových rokovaní s Rumunskom, Slovenskom, Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Maltou. Uznanie Turecka za kandidátsku krajinu. Rozhodnutie o zvolaní medzivládnej konferencie zameranej na prepracovanie zmlúv na február 2000

2000

1. január	Portugalsko preberá predsedníctvo Rady EÚ
15. január	Úvodné zasadanie ministerských medzivládnych konferencií o prístupových rokovaniach s Maltou, Rumunskom, Slovenskom, Lotyšskom, Litvou a Bulharskom v Bruseli
14. február	Začiatok medzivládnej konferencie o inštitucionálnej reforme v Bruseli
1. marec	Komisia prijíma bielu knihu o svojej reforme
23. –24. marec	Zvláštna Európska rada v Lisabone, zameraná na novú stratégiu zamestnanosti, ekonomickej reformy a sociálnej kohézie ako súčastí ekonomiky, založenej na znalostiach
3. máj	Komisia odporúča Grécko za dvanásteho člena eurozóny
9. máj	Európske inštitúcie oslavujú päťdesiate výročie Schumanovej deklarácie
1. júl	Francúzsko preberá predsedníctvo v Rade
28. september	V Dánsku sa koná referendum o prechode na euro. Väčšina voličov odmieta prijatie jednotnej európskej meny
8. november	Komisia predkladá Rade súhrnnú správu o rozšírení
7. – 9. decembra	Európska rada v Nice. Medzivládna konferencia končí politickou dohodou o zmluve z Nice

2001 - Európsky rok jazykov

1.január	Švédsko preberá predsedníctvo Rady
26. február	Podpis Zmluvy z Nice
23. – 24. marec	Európska rada v Štokholme
7. jún	Referendum o zmluve z Nice v Írsku, neúspešné
1. júl	Belgicko preberá predsedníctvo v Rade
14. – 15. december	Európska rada v Laekene

2002

1.január	Španielsko preberá predsedníctvo v Rade
15. január	Európsky parlament volí za svojho predsedu pána Pata Coxa
28. február	Euro sa stáva jedinou menou v rámci dvanástich zúčastnených krajín. Končí sa duálna cirkulácia národných mien a eura. Prvé zasadnutie Konventu o budúcnosti Európy v Bruseli
15. – 16. marec	Európska rada v Barcelone
26. marec	Polohovací a navigačný satelitný systém Galileo zahajuje svoju činnosť
31.máj	Európska únia ratifikuje Kjótsky protokol
23. júl	Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele končí svoju platnosť
26. september	Oslavy prvého Európskeho dňa jazykov
9. október	Európska komisia odporúča uzavretie rokovaní do konca roku 2002 s desiatimi kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska
19. október	V druhom referende sa občania Írska vyslovili za prijatie Zmluvy z Nice
24. – 25. október	Európska rada v Bruseli
12. –13. december	Európska rada v Kodani

EURÓPSKE ZMLUVY

Európska integrácia je založená na štyroch zakladajúcich zmluvách:

Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (ECSC), ktorá bola podpísaná 18. apríla 1951 v Paríži, vstúpila do platnosti 23. júla 1952 a jej platnosť skončila 23. júla 2003
Zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EEC)
Zmluva zakladajúca Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), ktoráý bola podpísaná (spolu so zmluvou o EEC) v Ríme 25. marca 1957 a vstúpila do platnosti 1. januára 1958. Tieto zmluvy sú často nazývané Rímskymi zmluvami. Ak sa hovorí o Rímskej zmluve, myslí sa tým len zmluva o EEC
Zmluva o Európskej únii, ktorá bola podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992 a vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Zmluva vytvorila politickú úniu medzi členskými štátmi a priniesla značné zmeny oproti existujúcim zmluvám. Zmluva vytvorila Európsku úniu, ...

Zakladajúce zmluvy boli pri niekoľkých príležitostiach revidované, hlavne pri vstupe nových členských štátov v rokoch 1973 (Dánsko, Írsko, Veľká Británia), 1981 (Grécko), 1986 (Španielsko, Portugalsko) a 1995 (Fínsko, Rakúsko Švédsko). Okrem toho sa realizovalo viac ďalekosiahlych reforiem , ktoré priniesli veľké inštitucionálne zmeny a definovali nové oblasti zodpovednosti pre európske inštitúcie.

Zlučovacia zmluva, podpísaná v Bruseli 8. apríla 1965, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 1967 ustanovila jednu komisiu a jednu Radu pre tri vtedy existujúce Európske spoločenstvá
Jednotný európsky akt, podpísaný v Luxemburgu a Haagu, ktorý vstúpil do platnosti 1. júla 1987, zaviedol opatrenia, potrebné na dosiahnutie spoločného trhu
Amsterdamská zmluva, podpísaná 2. októbra 1997, vstúpila do platnosti 1. mája 1999: pozmenila a prečíslovala zmluvu o EÚ a zmluvy o ES. Ich konsolidované znenia sú prílohami tejto zmluvy. Amstedamská zmluva zmenila články zmluvy o Európskej únii, označené písmenami A -S na číselné značenie
Zmluva z Nice, podpísaná 26. februára 2001, vstúpila do platnosti 1. februára tohto roku. Zmluva z Nice, Zmluva o EÚ a zmluvy o Európskych spoločenstvách sa spojili do jednej konsolidovanej verzie.

EURÓPSKA MENOVÁ ÚNIA A EURO

Na základe Zmluvy o Európskej únii sa 1. januára 2002 začalo praktické každodenné používanie spoločnej meny – EURO.

Myšlienka vytvorenia Európskeho menového systému vznikla na konci šesťdesiatych rokov. Zmluva o ES pôvodne nazývala novú menu ECU (European Currency Unit – Európska menová jednotka). ECU slúžila ako zúčtovacia jednotka medzi členskými štátmi od zavedenia európskeho menového systému. Nová mena bola rozhodnutím najvyšších predstaviteľov štátov a vlád v decembri 1995 nazvaná EURO. Výhodami tohto názvu je jeho krátkosť a možnosť napísať ho rovnakým spôsobom vo všetkých európskych jazykoch. Euro (€) sa delí na 100 centov. Aby sa obmedzili technické ťažkosti spojené s prechodom k euru na minimum prvým krokom EMÚ je fixovanie kurzov mien zúčastnených krajín, čím sa každá národná mena stáva jednoduchým vyjadrením spoločnej meny. Na základe jednomyseľného rozhodnutia Rady ministrov hospodárstva a financií sa fixovali kurzy mien zúčastnených štátov k 1. januáru 1999. V tomto okamihu sa čiastočne premenili na euro len verejné pôžičky. Euro je však možné používať už na platby šekom alebo pri transfere peňazí. Od 1. januára 2002 sa začnú používať európske bankovky a mince. Počas šiestich mesiacov bude možné používať euro i národné meny zároveň, ale od 1. júla 2002 sa euro stane v krajinách zúčastňujúcich sa na EMÚ jediným zákonným platidlom. Prechod na euro znamená menovú konverziu, nie menovú reformu. Všetky menové čiastky znejúce na národné meny členov EMÚ sa prepočítavajú na euro, ich skutočná hodnota sa však nemení. Po začiatku EMÚ menovú politiku EÚ určuje Európska centrálna banka, ktorá je politicky nezávislá a ktorej prvoradým cieľom je udržiavanie stability meny. Menové nástroje, ktoré bude mať Európska centrálna banka k dispozícii, sú pripravované inštitúciou, ktorá jej predchádza – Európskym menovým inštitútom (EMI).

Členmi EMÚ je 12 krajín EÚ, na EMÚ sa zatiaľ nezúčastňuje Veľká Británia, Dánsko a Švédsko.

Výhody jednotnej meny

Jednotná mena bude prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nebudú musieť meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ budú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom a spotrebiteľom prinesie prechod na jednotnú menu viac istoty – najmä čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Ak sa bude za služby a tovar platiť v tej istej mene, zvýši sa aj konkurencia na jednotnom trhu, z čoho bude mať prospech celá oblasť spoločenstva. Jednotná mena tak pomôže stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť.

Právny rámec

Dňa 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva o Európskej únii, ktorá postavila Európske spoločenstvo na prah hospodárskej, menovej a politickej únie. Právny rámec na dobudovanie Hospodárskej a menovej únie a zavedenie eura dáva článok 102a až 109m Maastrichtskej zmluvy (v súčasnosti nahradenej článkami 98-24 Amsterdamskej zmluvy). Na základe týchto ustanovení boli prijaté dve smernice Rady č. 1103/97 a č. 974/98, ktoré upravujú zavedenie eura miesto ECU a upresňujú zavedenie eura v štátoch menovej únie. Smernica Rady č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o konverzných hodnotách medzi eurom a menami členských štátov EÚ prechádzajúcich na euro stanovila neodvolateľne fixné konverzné hodnoty:

1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling) 1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank) 1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka) 1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta) 1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank) 1 euro = 0,787564 IEP (írska libra) 1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra) 1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank) 1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden) 1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo) 1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka) 1 euro – 340,750 GRD (grécka drachma)

Podoba bankoviek

Bankovky euro navrhol rakúsky umelec Robert Kalina v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky – okná, brány a mosty.

Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta.

Hlavné znaky eurobankoviek sú:

názov meny – EURO – v latinskej i gréckej abecede
zástava Európskej únie
skratka vydávajúcej inštitúcie – Európska centrálna banka (ECB) – v piatich variantoch, ktoré sa používajú v 11 oficiálnych jazykoch EÚ (BCE, ECB, EZB, EKT, EKP)
podpis prezidenta Európskej centrálnej banky

Bankovky euro sa vydávajú v siedmich hodnotách: 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Všetky denominácie eurobankoviek majú rovnakú podobu na oboch stranách. Každá z bankoviek sa dá ľahko rozoznať podľa farby a veľkosti. S hodnotou bankovky rastie aj jej veľkosť. Bankovky sú ľahko rozoznateľné vďaka dominantnej farbe pre každú hodnotu (€ 5 je sivá, € 50 oranžová, € 10 červená, € 100 zelená, € 20 modrá, € 200 okrová, € 500 fialová) a veľkým čísliciam na oboch stranách bankovky. Navyše, niektoré časti bankoviek sú tlačené ako reliéf použitím špeciálnej tlačiarenskej metódy. Všetky tieto znaky pomôžu každému, a najmä osobám s poruchami zraku, ľahšie rozoznať hodnotu bankoviek.

Bezpečnosť bankoviek

Bankovky sa vyrábajú s použitím najmodernejšej technológie. Vďaka použitiu špeciálneho papiera, vodotlače, bezpečnostných vláken, špeciálnemu atramentu a ochranných fólií, ako aj ochranných znakov čitateľnými prístrojmi sú ťažko falšovateľné. Detailné informácie, týkajúce sa ochranných prvkov eurobankoviek, budú zverejnené až po 1. septembri 2001. Tlač bankoviek zabezpečujú národné centrálne banky v členských štátoch EÚ, ktoré sú členmi eurooblasti. Na zabezpečenie rovnakej kvality a vzhľadu pri vydávaní bankoviek bol prijatý zvláštny systém manažmentu kvality. Ďalšie závažnejšie informácie, týkajúce sa eurobankoviek, budú zverejnené až po 1. septembri 2001.

Dizajn mincí

Mince euro majú spoločnú „európsku“ prednú a „národnú“ zadnú stranu. Preto je 12 rôznych podôb verzií každej euromince (podľa počtu štátov zúčastňujúcich sa na menovej únii; členskými štátmi Európskej menovej únie sa stali všetky štáty Európskej únie okrem Dánska, Švédska a Veľkej Británie). Zabezpečeniu proti falšovaniu a ľahkej odlíšiteľnosti mincí sa prikladá veľká dôležitosť. Materiál, z ktorého sa mince razia, zodpovedá normám potrebným na použitie v predajných automatoch, je bezpečný voči falšovaniu, trvanlivý a nealergizujúci. Mince sa od seba líšia veľkosťou, hmotnosťou, materiálom, farbou a hrúbkou. Okrem toho majú znaky, ktoré pomáhajú nevidomým a ľuďom s poruchami zraku rozlíšiť jednotlivé denominácie, napríklad rozdielny okraj. Euromince sa razia v ôsmich hodnotách: 1, 2, 5, 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eurá.

Zavedenie eura do obehu

Bankovky a euromince budú zavedené do obehu 1. 1. 2002. Tento deň sa označuje ako deň E. Po tomto dátume nebude možné vyberať z bánk národné meny. Rýchlosť výmeny národnej meny za euro závisí od možností každej krajiny. Európska rada v roku 1999 prijala rozhodnutie o skrátení duálneho obdobia, keď budú platiť národné meny i euro súčasne, na štyri týždne až dva mesiace. Počas duálneho obdobia sa budú národné meny postupne vytrácať z obehu. Väčšina štátov zavádza pre verejnosť tzv. štartovací balík bankoviek a mincí, ktorý bude väčšinou možné získať v druhej polovici decembra 2001. Cieľom štartovacieho balíka je uľahčiť prechod na euro bežným spotrebiteľom v prvých dňoch zavedenia novej meny (napr. rakúsky štartovací balík bude obsahovať 33 mincí vo všetkých hodnotách a bude ekvivalentom 200 ATS). Mince sa však nesmú používať skôr ako 1. 1. 2002.

Od 1. 1. 2002 bude možné vyberať eurobankovky z bankomatov. Včasná a rýchla zmena bankomatov je dôležitou súčasťou celkovej stratégie prechodu na euro. Všetky mince a bankovky nižších hodnôt sa dostanú k občanom prostredníctvom maloobchodných nákupov. Maloobchodníci pri prechode na euro zohrajú veľmi dôležitú úlohu. Predpokladá sa, že zákazníci budú používať pri platbách národné meny, aby tak znížili svoje zásoby národných mincí a bankoviek, zatiaľ čo obchodníci sa budú snažiť vydávať len euro. Preto bude dôležitá spolupráca zákazníkov pri hotovostných platbách (platby v presných sumách), alebo úplné zjednodušenie bezhotovostnými platbami.

Plynulému prechodu na nové obeživo v euromene má napomôcť pripravované predzásobovanie pred 1. januárom 2002. Vo väčšine štátov eurozóny (12 členských krajín EMÚ) budú mince distribuované od 1. septembra 2001 predovšetkým do obchodných bánk a ich prostredníctvom aj ďalším podnikateľom. Distribúcia bankoviek bude nasledovať až neskôr kvôli vyššiemu riziku. Len Rakúsko, Nemecko a Luxembursko začnú distribúciu mincí i bankoviek naraz. Banky mimo oblasť eurozóny, teda aj v Slovenskej republike, budú môcť získať euromenu až po 1. decembri 2001.

Použité zdroje: 2000 STUZZA GmbH, Vienna, ECB, NBS

ROZŠIROVANIE EURÓPSKEJ ÚNIE

Proces rozširovania trvá už niekoľko rokov a zahŕňa Európsku úniu aj kandidátske krajiny. Ide o vzájomné približovanie sa a nevyhnutnú adaptáciu. Na rozšírenie je potrebná pripravenosť kandidátskych krajín aj pripravenosť samotného prijímajúceho - Európskej únie.

Princípy rozširovania naznačil veľmi jasne Günter Verheugen, komisár Európskej komisie pre rozširovanie, počas debaty v Európskom parlamente 3. októbra 2000:

"Pripravujeme nové členské štáty na plné a rovnoprávne členstvo. Rozširovanie nevytvára Európu "a la Carte" (podľa jedálneho lístka), ani dvojakú spoločnosť. Nové členské štáty budú musieť splniť všetky prístupové podmienky - tu neexistujú žiadne politické úľavy
Každú krajinu posudzujeme v procese rozširovania na základe jej vlastných hlavných kritérií. Nie sú zoskupené ani geograficky ani politicky. "Luxemburská skupina" a "Helsinská skupina" sú čisto technickými termínmi, ktoré slúžia iba na rozlíšenie tých krajín, čo dostali pozvánku na rokovania v Luxemburgu v roku 1997 a tých, pozvaných v Helsinkách v roku 1999. Faktom zostáva, že každú krajinu môžeme považovať za pripravenú na vstup len na základe skutočného pokroku, ktorý dosiahla
Pevne trváme na princípe diferenciácie. Kapitoly sa otvárajú a uzatvárajú podľa skutočného stavu pripravenosti krajiny a reálneho pokroku rokovaní
Z toho vyplýva ďalší princíp: krajiny, ktoré štartovali neskôr, majú reálnu šancu dostihnúť ti, ktoré začali skôr. Dovoľte mi však povedať celkom jasne: Nemôžeme im pomôcť v dobiehaní spomaľovaním rokovaní s tými, ktoré sú na čele pelotónu. Môžeme im pomôcť, ale nie ponechaním ich susedov v čakárni."

Pre Slovensko - ako člena "Helsinskej skupiny" - bol osobitne významný marec roku 2000, keď sa po doručení pozičných dokumentov prakticky začali vstupné rozhovory s touto krajinou.

Výrazný pokrok v celom procese rozširovania nastal najmä koncom roku 2000. Vrcholná schôdzka Európskej rady 7.-10. decembra 2000 v Nice veľmi jasne potvrdila prioritu rozširovania. Úspešné ukončenie rokovaní Medzivládnej konferencie o inštitucionálnych otázkach znamená, že Únia uskutočnila vnútorné kroky potrebné na privítanie nových členov v súlade so závermi helsinského summitu, čo uvítali všetky kandidátske krajiny.

Potvrdilo sa, že stratégia rozširovania prijatá v roku 1999 v Helsinkách sa úspešne realizuje a krajiny, ktoré začali vstupné rozhovory v roku 2000 - ako napríklad Slovensko - majú reálnu šancu dobehnúť krajiny, ktoré rokujú už od roku 1998.

Európska Rada tiež schválila Komisiou navrhovanú stratégiu pre rokovania o vstupe počas nasledujúcich 18 mesiacov, čo je pre Slovensko dobrá správa.

Hlavné body tohto časového plánu sú:

Prechodné obdobia: Rokovania by sa mali zamerať na tie kapitoly, v súvislosti s ktorými kandidátske krajiny žiadajú prechodné obdobia. Európska komisia sa podujala rozlišovať medzi prijateľnými negociačnými požiadavkami, o ktorých sa dá rokovať, a neprijateľnými požiadavkami.
Máme podrobnú "mapu" - chronologický rozpis plánovaných diskusií o takýchto záležitostiach na roky 2001 až 2002.
Návrh zjednodušeného plánu rokovaní predpokladá postup s názvom "re-prezentácia", čiže opätovná prezentácia kapitol s dôrazom na ohraničený počet ešte nevyriešených problémov. Tento technickejší postup by mal umožniť uzatvoriť určité množstvo kapitol v prvých fázach, avšak ponúka aj možnosť presunúť niektoré konkrétne problémy na neskoršie fázy rokovaní.
Nový prístup k otváraniu negociačných kapitol pre krajiny, ktoré začali rokovania v roku 2000 - vrátane Slovenska - slúži ako mechanizmus dobiehania.
Stratégia, zakladajúca sa na princípe diferenciácie, by mala umožniť, aby rokovania s kandidátskymi krajinami, ktoré splnili kritériá, mohli byť uzatvorené v priebehu roku 2002. Tak by sa ich občania mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004.

INŠTITÚCIE EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska únia je založená na inštitucionálnom systéme, ktorý je jediný svojho druhu na svete.

Členské štáty delegujú v istých oblastiach svoju suverenitu na nezávislé inštitúcie, ktoré reprezentujú záujmy únie ako celku, jej členských štátov a obyvateľov. Komisia presadzuje záujmy únie ako celku, každá národná vláda je reprezentovaná v Európskej Rade a Európsky parlament je volený priamo občanmi. Z toho dôvodu sú demokracia a právny poriadok základnými kameňmi tejto štruktúry.

Tento "inštitucionálny trojuholník" komisie, Rady a parlamentu je obklopený ďalšími dvoma inštitúciami - Súdnym dvorom a Účtovným dvorom - a piatimi ďalšími európskymi inštitúciami (Európska centrálna banka, Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európska investičná banka, Úrad ombudsmana). Okrem toho existuje trinásť špecializovaných agentúr, ktoré sa zaoberajú hlavne technickými, vedeckými alebo riadiacimi úlohami.

Európska komisia stelesňuje a presadzuje základné záujmy únie. Predseda a členovia komisie sú menovaní členskými štátmi potom, ako ich potvrdí Európsky parlament.

Komisia je hlavnou silou inštitucionálneho systému únie:

má právo iniciovať legislatívne návrhy, teda predkladá ich parlamentu a rade
ako výkonná moc únie je zodpovedná za implementovanie európskej legislatívy (direktívy, smernice, rozhodnutia), rozpočtu a programov prijatých parlamentom a radou
vystupuje ako ochranca zmlúv a spolu so Súdnym dvorom zaisťuje správne vykonávanie komunitárneho práva
reprezentuje úniu na medzinárodnom poli a rokuje o medzinárodných dohodách, hlavne v oblasti obchodu a spolupráce

Rada Európskej únie je hlavným rozhodovacím orgánom EÚ. Zastupuje záujmy členských štátov, ktorých predstaviteľov pravidelne spája na ministerskej úrovni.

V závislosti na prerokúvanej agende sa rada stretáva v rôznom zložení: zahraničné veci, financie, školstvo, telekomunikácie ...

Rada má množstvo kľúčových zodpovedností:

je legislatívnym orgánom únie, v mnohých záležitostiach fungovania EÚ vykonáva legislatívnu právomoc v rámci spolurozhodovacej procedúry spolu s parlamentom
koordinuje všeobecné ekonomické politiky členských štátov
v mene EÚ uzatvára medzinárodné dohody s ostatnými štátmi a medzinárodnými organizáciami
spolu s parlamentom zdieľa rozpočtovú právomoc
prijíma rozhodnutia potrebné pre formovanie a realizáciu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na základe všeobecných smerníc, určených Európskou radou
koordinuje aktivity členských štátov a prijíma opatrenia v oblasti polície a justičnej spolupráce v kriminálnych otázkach

EU Presidencies: 1998-2006

1998 United Kingdom Austria

1999 Germany Finland

2000 Portugal France

2001 Sweden Belgium

2002 Spain Denmark

2003 Greece Italy

2004 Ireland Netherlands

2005 Luxembourg United Kingdom

2006 Austria Finland

Európsky parlament je vyjadrením demokratickej vôle 374 miliónov obyvateľov Európskej únie. Je volený priamo občanmi členských krajín každých päť rokov. V rámci frakcií v ňom pracujú zástupcovia politických strán z členských štátov, ktoré sa rozhodli kandidovať vo voľbách.

Parlament má tri základné funkcie:

s Európskou radou zdieľa legislatívnu právomoc, t.j. prijímanie európskych právnych noriem (direktívy, smernice, rozhodnutia). Jeho účasť v legislatívnom procese pomáha zaručovať demokratickú legitimitu prijatých noriem
s Radou zdieľa aj rozpočtovú právomoc, čím ovplyvňuje výdavky únie. Na konci procedúry prijíma rozpočet ako celok
vykonáva demokratický dohľad nad komisiou, schvaľuje navrhnutých komisárov a má právo odvolať komisiu. Rovnako vykonáva politický dohľad nad ostatnými inštitúciami

Súdny dvor zaisťuje jednotné a účinné uplatňovanie komunitárneho práva. Do jeho právomoci spadajú spory, v ktorých vystupujú členské štáty, inštitúcie EÚ, firmy aj samostatné osoby. K súdnemu dvoru patrí od roku 1989 aj Európsky súd prvého stupňa.

Ako súdna inštitúcia únie Súdny dvor zaisťuje jednotnú interpretáciu a aplikáciu komunitárneho práva v každom členskom štáte, čiže jeho identické uplatňovanie voči všetkým stranám za všetkých okolností.

Od svojho vytvorenia v roku 1952 riešil mnoho tisíc prípadov. Kvôli zvládnutiu tohto prálivu a zaisteniu zlepšovania právnej ochrany pre obyvateľov bol v roku 1989 vytvorený Európsky Súd prvého stupňa. Je zodpovedný za rozhodovanie v istých kategóriách prípadov, hlavne v oblasti konkurenčných pravidiel a podaní súkromných osôb

Účtovný dvor kontroluje súlad vybraných príjmov a vynaložených výdavkov únie, ako aj bezchybnosť finančného riadenia rozpočtu EÚ.

Bol založený v roku 1977 po úprave rozpočtových opatrení v zmluvách a spolu so vstupom Zmluvy o Európskej únii v roku 1993 do platnosti sa zaslúžene stal inštitúciou.

V roku 1999, na základe Amsterdamskej zmluvy, boli rozšírené jeho kontrolné a vyšetrovacie právomoci, čím sa stal schopným efektívnejšie bojovať proti podvodom v rámci rozpočtu únie.

Zahájenie činnosti menovej únie so sebou prinieslo novú menu - euro - spolu s novou centrálnou bankou - Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá tvorí základ a realizátora európskej menovej politiky. Riadi zahraničné výmenné operácie a zaisťuje hladké fungovanie platobných systémov.

ECB a centrálne banky štátov, ktoré zaviedli euro, tvoria novú entitu - tzv. Eurosystém. Keďže niektoré členské štáty doteraz nezaviedli euro, je potrebné rozlišovať medzi Eurosystémom dvanástich štátov a Európskym systémom centrálnych bánk, ktorý je tvorený pätnástimi krajinami.

Európska centrálna banka vznikla 1. júna 1998 na základoch svojho predchodcu, Európskeho menového inštitútu, ktorý hral ústrednú úlohu pri príprave na zavedenie eura od 1. januára 1999.

Európsky hospodársky a sociálny výbor reprezentuje názory a záujmy organizovanej občianskej spoločnosti smerom ku komisii, rade a parlamentu. Výbor musí byť prizvaný k rokovaniam o otázkach, týkajúcich sa ekonomickej a sociálnej politiky; rovnako môže vydávať posudky z vlastnej iniciatívy k ostatným otázkam, ktoré považuje za podstatné.

HOspodársky a sociálny výbor (ESC) je poradným orgánom, ktorý zaisťuje zastúpenie rôznych ekonomických a sociálnych záujmových skupín (zamestnávatelia, odborové zväzy, farmári, spotrebitelia, ...) v inštitucionálnom rámci Európskej únie.

Výbor bol založený v roku 1957 na základe Rímskej zmluvy. Vytvára fórum pre dialóg a inštitucionálnu platformu, umožňujúcu skupinám, angažovaným v ekonomickom a sociálnom živote, aby sa stali integrálnou súčasťou komunitárneho rozhodovacieho procesu. ESC Svojimi vyjadreniami prispieva k definovaniu a implementácii politík EÚ.

Na základe toho ESC hrá v inštitucionálnej štruktúre špeciálnu úlohu: je miestom, kde sa európska organizovaná občianska spoločnosť (ktorej podstatnú zložku tvoria socioprofesné organizácie) môže zúčastňovať na diskusii a vyjadrovať svoje názory. Tým sa stáva mostom medzi Európou a jej občanmi.

Vstupom Maastrichtskej zmluvy do platnosti (1993) bolo výboru prisúdené postavenie, podobné ako majú ostatné inštitúcie, hlavne v súvislosti v jeho procedurálnymi pravidlami a rozpočtom, posilnením jeho iniciatívneho práva a riadením pracovníkov generálneho sekretariátu. Platnosť Amsterdamskej zmluvy od roku 1997 značne rozšírila jeho pole pôsobnosti, hlavne v sociálnych otázkach.

Výbor regiónov je poradným orgánom, ktorý zabezpečuje, aby sa pri tvorbe politík brali ohľady aj na regionálne a miestne práva a výsady. Musia s ním byť prerokúvané otázky, týkajúce sa regionálnej politiky, životného prostredia a vzdelávania. Je zložený z predstaviteľov regionálnych a miestnych orgánov.

Výbor bol na základe zmluvy o Európskej únii založený v roku 1994 a hrá doplňujúcu úlohu v rozhodovacom procese medzi komisiou, parlamentom a radou. Predstaviteľom miestnych a regionálnych orgánov umožňuje vyjadriť názory na politiky Európskej únie.

Od vstupu Amsterdamskej zmluvy do platnosti (v roku 1999) má Výbor regiónov autonómnu organizačnú štruktúru a vlastné procedurálne pravidlá (bez potreby predošlého súhlasu komisie, ako to bolo dovtedy). Okrem toho sa značne rozrástlo pole pôsobnosti výboru, hlavne v oblasti sociálnych otázok, životného prostredia a dopravy.

Európska investičná banka (EIB) je finančnou inštitúciou Európskej únie. Financuje investičné projekty, ktoré prispievajú k vyrovnanému rozvoju únie.

Je zároveň bankou aj inštitúciou. K dosahovaniu cieľov únie prispieva prostredníctvom financovania projektov, ktoré podporujú európsku integráciu, stabilný rozvoj, ekonomickú a sociálnu súdržnosť a rozvoj inovatívnej ekonomiky, založenej na znalostiach.

EIB bola vytvorená v roku 1958 na základe Rímskej zmluvy a je financovaná prostredníctvom aktivít na finančných trhoch, kde má prvotriedne hodnotenie AAA. To jej umožňuje za veľmi konkurencieschopných podmienok mobilizovať značné objemy prostriedkov, potrebných na podporu jej pôžičkových aktivít. Na rozdiel od tradičných bánk nemá komerčné zdroje z úspor alebo bežných účtov.

Všetci jednotlivci, fyzické alebo právnické osoby z Európskej únie môžu podať sťažnosť ombudsmanovi, ak si myslia, že boli poškodení nesprávnym jednaním inštitúcie alebo orgánu EÚ.

Post európskeho ombudsmana bol vytvorený na základe zmluvy o Európskej únii (Maastrichtská zmluva). Prvou osobou v tejto funkcii bol Jacob Söderman, ktorý bol menovaný európskym parlamentom v júli 1995 a znovuzvolený v roku 1999.

Funkčné obdobie pána Södermana sa končí 1. apríla, keď do kresla ombudsmana zasadne nový ombudsman Nikiforos DIAMANDOUROS, ktorý bol zvolený 15. januára tohto roku. Pán Diamandouros je v súčasnosti prvým zvoleným gréckym ombudsmanom, a to už od roku 1998.

Komunitárna agentúra je orgán, riadený európskym verejným právom; odlišuje sa od komunitárnych inštitúcií (Rada, Parlament, Komisia, ...) a vlastnú právnu povahu. Je vytovrená prostredníctvom sekundárnej legislatívy tak, aby spĺňala veľmi špecifické technické, vedecké a riadiace úlohy, vyplývajúce z konkrétneho nariadenia.

Definícii komunitárnej agentúry zodpovedá pätnásť inštitúcií, hoci sú označené rozdielnymi názvami(centrum, fond, agentúra, úrad); čo môže viesť k istým nedorozumeniam, najmä ak sa tie isté pojmy používajú k popisu iných orgánov, ktoré nezodpovedajú uvedenej definícii.

Pre presnosť uvádzame pôvodné názvy agentúr

Cedefop	European Centre for the Development of Vocational Training
EUROFOUND	European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions
EEA	European Environment Agency
ETF	European Training Foundation
EMCDDA	European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction
EMEA	European Agency for the Evaluation of Medicinal Products
OHIM	Office for Harmonisation in the Internal Market (Trade Marks and Designs)
EU-OSHA	European Agency for Safety and Health at Work
CPVO	Community Plant Variety Office
CdT	Translation Centre for the Bodies of the European Union
EUMC	European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia
EAR	European Agency for Reconstruction
EFSA	European Food Safety Authority
EMSA	European Maritime Safety Agency
EASA	European Aviation Safety Agency

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania

Digital Services Act Specialist Masterclass