Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia / Medzinárodné podnikanie v obchode a službách / Manažment - 3.semester

Plánovanie (2._ked_clovek_nevie.doc)

„Keď človek nevie, ku ktorému prístavu pláva,
žiadny vietor mu nie je priaznivý.“
                                             Seneca

Pojem plánovať pochádza z latinského slova planta a v preklade znamená náčrt budovy.

Plánovanie je možné definovať ako projektovanie budúcnosti, budúceho stavu, ktorý chce podnik dosiahnuť.

Pomocou plánovania sa určujú ciele organizácie alebo organizačných jednotiek. Plány zároveň určujú cesty, ako stanovené ciele, v stanovenom čase a na požadovanej úrovni dosiahnuť.

Plánovanie je nástroj, ktorý pomáha manažérom myslieť prostredníctvom výsledkov a navrhovať alternatívy na dosahovanie výsledkov a prekonávanie problémov.

Plánovanie je proces, ktorého úlohou je efektívne využiť existujúce a disponibilné zdroje podniku za čelom prežitia podnikateľského subjektu v budúcom období.

Pojem plánovanie má tri základné obsahové významy:

1. Všeobecné, myšlienkové zaoberanie sa budúcnosťou;
2. alternatívne možnosti postupu v budúcnosti v záujme  dosiahnutia zmeny;
3. výber jednej z možností pri prijímaní rozhodnutí.

Plánovanie spočíva na selekcii informácií a vypracúvaní hypotéz o budúcnosti, definovaním potrebných aktivít na dosiahnutie cieľov organizácie.

Plánovanie je prejavom racionality správania sa organizácie.

Prednosti plánovania:

Plánovanie favorizuje účinné a metodické aktivity, minimalizuje neproduktívnu prácu a trvá na užitočnosti realizácie plánovaných aktivít.

Plánovanie zvýrazňuje potrebu zmien v budúcnosti, vidieť veci také ako majú byť a nie také aké sú.

Plánovanie odpovedá na otázky typu: „Čo by sa mohlo stať, ak ?“ Na aktivity podniku sa plánovač pozerá komplexne ako na súbor úloh, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a sú nutné pre naplnenie cieľa podniku.

Plánovanie vytvára aj systém kontroly v podniku.

Plánovanie vytvára rovnováhu pri využívaní výrobných kapacít podniku, finančných, materiálových ako aj ľudských.

Dobré plánovanie vytvára dynamiku ako aj stabilitu a dlhodobú orientáciu podniku do budúcnosti.

Nedostatky plánovania:

Plánovanie je limitované presnosťou informácií a neurčitosťou budúcnosti.

Plánovanie môže byť príliš drahé a to najmä vtedy, ak nie je správne a jeho nedostatky sa prejavia aj na hospodárskom výsledku podniku.

Plánovanie môže narážať na psychické problémy, nakoľko urýchľuje zmeny a tieto nemusia byť sále prijímané pozitívne.

Plánovanie môže niekedy viesť až k byrokracii.

Realizácia plánov nezáleží len od interných faktorov podniku, ale sú ovplyvnené aj externými faktormi, ktoré sa môžu meniť a hájiť svoje záujmy (konkurencia, zákazník,..)

1. Hittmár uvádza tri základné fázy plánovania:vytýčenie cieľov a ich zreálňovanie;
2. stanovenie prostriedkov na dosiahnutie cieľov;
3. určenie ciest a spôsobov dosiahnutia cieľov.

Štruktúra plánovacieho procesu

Stanovenie cieľov na úrovni podniku

Náročnosť tvorby cieľov vyplýva z nejednotnosti prostredia.

Zmeny, ktoré sa odohrávajú v externom prostredí sú často krát ťažko identifikovateľné a využitie príležitostí v prostredí si vyžaduje zmeny predvídať, identifikovať a využívať.

Zároveň sa musia brať do úvahy súčasne a potenciálne možnosti podniku, ako aj zámery jeho vlastníkov.

Zásady tvorby cieľov:

1. cieľ formulovať z hľadiska požadovaného výstupu a nie aktivít, ktoré sa s cieľom spájajú,
2. cieľ má byť merateľný a kvantifikovateľný,
3. cieľ má byť zrozumiteľný a časovo ohraničený,
4. cieľ je zároveň náročný, ale splniteľný,
5. cieľ má mať písomný charakter a musí byť zverejnený,
6. oboznámiť s cieľom všetkých zamestnancov.

Najčastejšie sa vyskytujúce ciele v podniku:

1. maximum dlhodobého a krátkodobého zisku,
2. vysoká kvalita produktov,
3. spokojnosť zamestnancov,
4. byť prvým na trhu,
5. byť stabilnou organizáciou, a iné.

Interná a externá analýza

Interná a externá analýza prostredí, v ktorom podnikateľské subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť, slúži na identifikáciu silných a slabých stránok podniku, príležitostí a hrozieb, ktoré v prostredí vznikajú.

Zároveň dochádza k hodnoteniu stanovených cieľov podniku z hľadiska možností, ktoré prostredia vytvorili, respektíve, ktoré v prostredí ešte nastanú.

Kvalitatívne a kvantitatívne metódy

Matematicko - štatistické metódy, prognostické metódy, časová analýza, výpočet a odhad ekonomických a finančných ukazovateľov podniku, skupinové techniky, metóda scénarov, expertízy, benchmarking, dotazníky, ankety, a podobne.

Príprava variantov plánu.

Variantnosť v procese plánovania je dôležitá najmä z pohľadu zmien, ktoré sa v prostredí realizujú.

Variantnosť plánovania rastie so zvyšujúcim sa hierarchickým stupňom riadenia, zložky organizácie, nakoľko rastie aj dĺžka plánovacieho obdobia. To značí, že dlhodobé, strategické plány majú vyššiu mieru rizika a neistoty ako plány krátkodobé, z toho dôvodu variantnosť plánovania zohráva zodpovedajúcu úlohu práve u dlhodobých plánov.

V podnikovej praxi platí, že variantnosť plánov rastie s rastom dĺžky plánovacieho obdobi

Hodnotenie variantov plánov

Základnou úlohou tohto kroku je posúdiť mieru rizika vypracovaných variantov plánov a zároveň vyhodnotiť plány vzhľadom na stanovené kritéria, ktoré boli určené v procese prípravy plánov. Hodnotiace kritéria odzrkadľujú požiadavky manažmentu, ktoré musia spĺňať plány a to aj vo vzťahu k cieľom podniku. Hodnotiac kritéria sú stanovené ako kvalitatívne a kvantitatívne. Na základe posúdenia miery rizika a zhodnotenia variantov plánov prostredníctvom stanovených hodnotiacich kritérií, dochádza k výberu optimálneho variantu plánu.

Implementácia optimálneho plánu

V súvislosti s implementáciou optimálneho plánu je potrebné v podniku rozpracovať procedúry a rozpočty, ktoré určujú aké kroky je potrebné vykonať, aby plán bol zrealizovaný. Rozpočty určia aké zdroje, v akom finančnom objeme bude potrebné vyčleniť za účelom realizácie plánov. Proces implementácie plánov sa radí k dôležitým krokom procesu plánovania, nakoľko aj ten seba lepšie pripravený a zvolený plán, ak nebude správne realizovaný nezabezpečí naplnenie cieľov organizácie.

Kontrola, hodnotenie plánu

Kontrolou sa porovná skutočnosť s plánovaným zámerom, hľadajú sa odchýlky a príčiny, ktoré ich spôsobili. Vyhodnotenie zámerov organizácie vedie k vzniku spätnej väzby, ktorou sa manažment snaží zistiť a odstrániť nedostatky, ktoré nastali v procese plánovania. Takýmto spôsobom sa proces plánovania v podniku uzatvára a vytvára akýsi imaginárny kruh, ktorého kroky sa opakujú v nadväznosti na potreby podniku. Proces plánovania v podniku sa nekončí. Ukončí sa až  v okamihu zániku podniku.

Podľa úrovne plánovania:

1. korporatívne plánovanie – plánovanie organizácie ako celku,
2. plánovanie jednotlivých organizačných jednotiek,  
3. funkčno - operačné plánovanie.

Časové hľadisko plánovania:

1. dlhodobé plány – plány na obdobie dlhšie ako tri roky,
2. krátkodobé plány – plány na obdobie do troch rokov.

Podľa charakteru:

1. smernice – plány, ktoré sú flexibilné a určujú smer,
2. špecifické – presne určené plány, bez možnosti ich inej interpretácie.

Podľa šírky, záberu plánu:

1. strategické plány – plány dlhodobej povahy,
2. podnikateľské plány – plány s vonkajšou alebo vnútornou funkciou,
3. ročné plány a rozpočty - krátkodobé plány
4. operatívne plány – krátkodobé plány.

Obsahovo – vecná skladba plánu:

plán výroby, marketingu, financií, rozvoja, investícií, personálny plán, a iné.

Obdobie používania plánov:

jednorázové plány – sú špeciálne formulované pre určitú situáciu,

priebežné plány – plány, ktoré poskytujú návod čo robiť ak sa situácia zopakuje.

Zásady tvorby plánov

Kontinualitou, t.j. nepretržitosťou a to dovtedy, kým existuje subjekt, pre ktorý sa plány vyhotovujú..

Pružné, to značí, že musí reagovať na potreby a zmeny interného ako aj externého prostredia.

Variantnosť tvorby plánov, nakoľko plány nie sú statické, ale dynamické.

Kvalita plánov je závislá od úrovne a kvality prognóz a podnikových analýz.  

Každý dobre postavený plán by mal byť v prvom rade reálny a pre podnik dosiahnuteľný.

Prístupy tvorby plánov

Prístup zhora – nadol (top down)

Prístup zdola – nahor (botom up)

Kombinované prístupy