zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / metódy sociálnej práce

 

metódy sociálnej práce 2 (metody_sp_2.doc)

Metódy a prístupy v sociálnej práci II.

 

 

 

        

Literatúra:                 Kopriva, K. 1997: Lidský vztah jako součast profese. Praha, Portál

Levická, J. 2002: Metody sociálnej práce. Trnava: VeV

Levická, J. 2004: Sociálna práca s rodinou.

Matoušek, O. 2003. Metody a rízení sociální práce. Praha: Portál

Matoušek, O a kol. 2005. Sociální práce v praxi. Praha, Portál

Řezníček, I. 1994. Metódy sociálni práce. Praha, Sociologické nakladateľství

Tokárová, A. 2002. Sociálna práca. Prešov

Žilová, A. 2004. Komunitná práca s komunitou s vysokou mierou nezamestnanosti. Banská Bystrica, UMB

 

  1. Krízová intervencia
  2. Mediácia a probácia
  3. SP so zdravotne znevýhodnenými
  4. SP so zneužívanými, týranými a zanedbávanými deťmi a ich rodinami
  5. SP s duševne nemocnými
  6. SP so starými ľuďmi
  7. SP s užívateľmi drog
  8. SP s obeťami násilia v rodine
  9. SP s nezamestnanými
  10. SP s bezdomovcami
  11. SP s utečencami

 

Krízová intervencia

 

Krízu môžeme chápať ako subjektívne ohrozujúcu situáciu s veľkým dramartickým nábojom, potenciálom zmeny, bez nej by nebolo možné dosiahnuť živného posunu, zrenia.

 

Typológia kríz:

  1. Situačné krízy
  2. krízy z očakávaných životných zmien
  3. krízy prameniace z náhleho traumatizujúceho stresora
  4. krízy zrenia, vývojové
  5. krízy prameniace zo psychopatológie, resp. krízy v kontexte psychopatológie
  6. neodkladné krízové stavy

 

Fázy krízového stavu:

  1. fáza: vnímame ohrozenie
  2. pocit zraniteľnosti a nedostatku kontroly nad situáciou (snaha o nápravu sám)
  3. pokúšame sa o predeľovanie krízy (snaha vyhľadať pomoc)
  4. sa vyznačuje podľa Caplana závažnou psychologickou dezorganizáciou (panika, uzkosť, človek už nevyhľadáva pomoc)

- postup začína tým, že akútny stav nechať odplaviť emócie, dostať von pocit ohrozenia, ventilovať ho, nezačať intervenciou

- stanoviť (urobiť) anamnézu – dostať sa k info na posúdenie či  je v rodine psychiatrické ochorenie, samovražené sklony

- stanoviť si hypotézu – prac. cieľ

- intervencia

- ak sa soc. pracovník necíti dosť kompetentný, zdatný, posunúť (distribúcia) odborníkovi – nie je to hanba

 

 

 

Mediácia a probácia

 

Je alternatívna metóda pre riešenie sporov, ktorá pomáha znižovať prekážky v komunikácii a podporuje sociálne zbližovanieľudí.

 

Päť štýlov riešenie konfliktov:

 

- prispôsobenie sa

- presadenie sa

- únik

- kompromis

- dohoda alebo konsenzus

 

Cieľom a výsledkom mediácie je jasne fomulovaná, zrozumiteľná a prakticky uskutočniteľná dohoda, na ktorej podobe sa podieľajú všetci účastníci mediačného procesu.

 

Princípy mediácie

  1. nestrannosť – mediátor bez predsudkov, nezaujatosť
  2. vyváženosť
  3. neutralita - nehodnotenie
  4. nezávisloť

 

Proces mediácie a jeho fázy:

0.         príprava

  1. zahájenie
  2. mediátori nečúvajú stranám
  3. strany nečúvajú jedna druhej
  4. hľadanie možných riešení
  5. dosiahnutie dohody
  6. spísanie dohody a záver mediačného procesu

 

Nevhodné sú spory – ak chce niekto za každú cenu vyhrať, osobnosť, kt. neuzávajú porážku

                        Násilní, agresívni klienti

                        Závislosti – neschopnosť dodržiavať dohody

                        S názorom – aj tak sa to nedá vyriešiť

                

 

 

 

SP so zdravotne znevýhodnenými

 

Postihnutie (impairment) - sú problémy týkajúce sa telesných funkcií a telesných štruktúr:

- obmedzenia v činnostiach (aktivity limitations)

- obmedzenia v spoločenských aktivitách (participaion restrictions)

 

Hendicap – nový pojem, kt. je výstižnejší, menej stigmatizujúce označenie

 

Integrácia

Segregácia

Prevencia

Rehabilitácia – súbor postupov, kt. cieľom je umožniť osobám so zdrav. postih. aby dosiahli a zachovali optimálnu fyzickú, zmyslu plnú, intelektovú, psychickú, al. sociálnu úroveň funkcií a boli v čo najvyššej možnej miere nezávislé

Vyrovnávanie príležitostí

Princíp rovných práv – potreby každého jednostlivca sú rovnaké dôležité

 

Východiská SP s ZP

 

  1. Od izolácie k socializácii a integrácii. Osamelosť. Zaoberajú sa ňou tri prístupy ktoré sa snažia podporiť:
  1. zmeny aktuálnych sociálnych postojov človeka
  2. zmeny sociálnych potreb či priáni jedinca
  3. prehodnotenie významu sociálych kontakov
  1. Nezávislý spôsob života
  1. poňatie nezávislého spôsobu života
  2. život bez bariér
  3. svojpomoc, užívateľské služby
  4. sebarealizácia

 

 

 

SP so zneužívanými, týranými a zanedbávanými deťmi a ich rodinami

 

Zlé zaobchádzanie s dieťaťom:

- telesné týranie

- sexuálne zneužívanie

- zanedbávanie

- emočné týranie

 

Posudzovaie zlého zaobchádzania s dieťaťom:

- zavážnosť zneužívania a týrania

- frekvenciu týchto prejavov starajúcich sa dospelých

- vek dieťaťa

- vyspelosť dieťaťa

 

Možnosti intervencie:

- starostlivosť o detské obete

- starostlivosť o obete v dospelosti

- programy pre dospelých

Práca s deťmi a rodinou

Posudzovanie funkčnosti rodiny

Typológia rodín:

  1. perfekcionistické (represívne, úzkostné, neurotické, utiahnuté).

Jeden, al. obaja zdôrazňujú žiadúce spôsoby správania, ak nie prísne sankcionované, vyžadujú úspech. Ak majú problém spolupracujú.

 

  1. neprimerané (nezrelé, neadekvátne, detinské, extrémne závislé)

Zvyčajne sa spoliehajú na pomoc širšej rodiny, majú problémy finančné, s výchovou

 

  1. egocentrické (prestížne, chladné)

S jedným al. oboma rodičmi, kt. sú pohltení kariérov, nesúlad medzi rodičmi, manželský, často agresivita, nemajú problémy s príjmami, problém s emociami. Ak majú spolupracovať sú váhaví (ambivalentné postoje), spolupráca je ťažká.

 

  1. asociálne (impulzívne, agresívne, deviantné, delikventné)

Nedostatočné prepojenie hodnotového rebríčka, normy, sociálne správanie so spoločnosťou. Uspokojujú svoje potreby bez ohľadu na právne normy (porušia). Zanedbávanie, zneužívanie detí, alkoholizmus, návykové látky. Prognóza – zlá, soc. pracovník neočakávať zmeny, len malé krôčiky.

 

Sociálny pracovník posudzuje uspokojovanie biologických i psychických potrieb dieťaťa, kde skúma podmienky pre naplňovanie týchto potrieb v sociálnom prostredí dieťaťa,

 

Psychické potreby:                                        bude na skúške !!!!

- stimulácie (optimálny prívod podnetov)

- zmysluplného sveta (poriadku v chaose)

- istoty, bezpečia (interpersonálny vzťah matka – dieťa)

- osobnej identity (sociálne začlenenie do širšieho okruhu)

- otvorenej budúcnosti (životnej perspektívy)

 

 

 

SP s duševne nemocnými

 

Multidisciplinárny tím – miesto soc. pracovníka v ňom je nezastupiteľné

 

Východiská súčasnej starostlivosti o dušené zdravie:

  1. politika starostlivsoti o duševné zdravie
  2. deinštitucionalizácia – prirodzené prostredie
  3. komunitná starostlivosť
  4. prevencia stigmatizácie

 

Stigmatizácia a diskriminácia dušene chorých sa neodohrávajú len medzi jednotlivcami, ale i vo vzťahoch miestnej komunity, príp. vo vzťahu celej spoločnosti k duševne chorým. (Carling, 1995)

 

 

 

 

Sociálny pracovník ako poskytovateľ starostlivosti o duš. chorých

Môže pracovať:

  1. v inštitúciách: psychiatrická liečebňa, psychiatrická nemocnica, psychiatrické oddelenie nemocnice, domov dôchodcov, domovoch sociálnych služieb,
  2. v liečebných komunitách
  3. v komunitných zariadeniach (krízové centrá, denné sanatóriá)

 

Práca s rodinou

Tímová práca

Špecifické potreby duševne chorých: bývania, práca, voľný čas

Podpora svojpomocného hnutia, obhajovanie práv klientov

 

V modernej komunitnej psychiatri sociálny pracovník:

  1. vytvára s pacientom vzťah založený na rešpekte a partnerstve,
  2. plní rolu akéhosi vyslanca, advokáta, tvorcu vzťahov, spojky medzi duševne chorým a komunitou – cieľom je sociálna integrácia klienta,
  3. chápe, že sa ľudia s problémami v oblasti duševného ochorenia, ale i prostredím, zázemím, hodnotami, cieľmi,
  4. snaží sa získavať pozornosť a rešpekt pre jedinečnosť vnútorného sveta klienta, ovplyvňovať prostrdie, v ktorom klient žije tak, aby bolo humánnejšie a citlivejšie k jeho potrebám.
  5. mapuje zdravotno-sociálne potreby duševne chorého a vo svojich intervenciách z ich vychádza,
  6. chápe a podporuje koncept úzdravy (nielen vyliečenia) – u dlhodobo chorých rozumieme úzdravou readaptáciu, t.j. prijatie seba, významu a zmyslu života,
  7. podporuje sociálnu integráciu.

 

Kompetentný sociálny pracovník musí vedieť získať informácie o klientovi a jeho okolí, o zázemí (sociálne šetrenia) zostaviť a realizovať plán intervencií, hodnotiť výsledky, vedieť, ako prácu s klientom ukončiť.

 

 

 

SP so starými ľuďmi

 

SP sa sústreďuje na oblasť starostlivosti o tých seniorov, ktorých zdravotný stav je spojený s poklesom funkčných schopností a sebestačnosti.

 

Základom SP so starými ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, vytvorenie pocitu bezpečia a istoty.

  1. SP so seniormi v zdravotných zariadeniach
  2. SP so starými ľuďmi v domácom prostredí a v komunite
  3. SP so seniormi v rezidenčných zariadeniach

 

 

 

 

 

 

 

SP s užívateľmi drog

 

Problematika závislosti je interdisciplinárna. Cieľovou skupinou môžu byť klienti užívajúci drogy akýmkoľvek spôsobom.

Podľa Kalinu 2003 sa miera závislosti človeka na droge dá vyjadriť podľa frekvencie, intenzity a následkov užívania jedným z nasledujúcich 5 stupňov:

  1. experimentálne
  2. príležitostné
  3. pravidelné (škodlivé) – viac ako jeden krát
  4. problémové
  5. závislosť na droge – prejavuje sa vyššou toleranciou k droge, túžba po droge, podriaďuje jej život, zdravotné, psychické a sociálne problémy

 

Miesto sociálneho pracovníka pri každej:

primárna prevencia – zamedzenie rozvoju negatívnych javov

sekundárne – práca s ohrozenou skupinou

terciárna – zabránenie k návratu – reintegrácia, rehabilitácie, readaptácia, resocializácia

 

Existujúce služby a zariadenia

  1. nízkoprahové kontaktné centrá – stratégia znižovania rizík, po stretworku
  2. ambulantná liečba
  3. denné stacionáre
  4. detoxifikačné jednotky
  5. psychiatrické liečebne, nemocnice – ústavný pobyť
  6. terapeutické komunity – 6-18 mesiacov
  7. resocializačné strediská – doliečovacie centrá – 6-12 mesiacov
  8. substitučné programy – podáva sa náhrada nelegálnej drogy
  9. právna poradňa – zatiaľ vo vývoji – pre tých užívateľov, ktorí sa dostali do konfliktu so zákonom

 

SP v nízkoprahových službách

  1. terénna sociálna práca s užívateľmi drog
  2. predliečebné poradenstvo a práca s klientovou mitiváciou

 

SP v priebehu pobytovej liečby

SP v následnej starostlivsoti

 

Ak následná liečba bezprostredne nadväzuje na liečbu, zvyšuje sa tým účinnosť absolvovanej liečby a schopnosť pacienta udržať stav abstinencie.

 

 

 

SP s obeťami násilia v rodine

 

Domáce násilie zahŕňa formy fyzického, sexuálneho a psychického týrania vo všetkých druhoch blízkych vzťahov.         Charakteristickým rysom domáceho násilia je:

  1. opakovanie
  2. dlhodobosť
  3. stupňovanie
  4. takmer každodenná prítomnosť

 

Jedná sa o donucovacie chovanie používané jednou osobou k ovládaniu inej osoby.

 

Podoby domáceho násilia:

Hrubé nadávky, stále kritizovanie, pozižujúce urážky, zosmiešňovanie, podrývanie sebadôvery, obmedzovanie osobnej slobody, ekonomické vydieranie, vyhrážanie telesným ublížením a priame telesné ubližovanie

 

Domáce násilie:

  1. začína útokmi proti ľudskej dôstojnosti
  2. pokračuje útokmi proti zdraviu
  3. vrcholí útokmi proti ľudskému životu

 

páchatelia

obete

biely kruh bezpečia – združenie, stará sa o bezpečnosť obetí, kt. majú problém s násilím

reakcie spoločnosti na domáce násilie

 

Princípy práce s obeťami domáceho násilia

Obete násilia a týrania v rodine vyžadujú praktickú i duševnú podporu, ktorá ich posilní, prvky takéhoto podporného zásahu:

  1. materiálna pomoc
  1. bezpečné bývanie
  2. starostlivosť o dieťa
  3. prístup k verejným službám
  1. psychická podpora

- rady (krátke alebo dlhodobé)

- vedenie k rozhodnosti

- schôdzky podporujúce sebaúctu a sebadôveru

- kurzy o výchove detí

- skupiny vzájomnej podpory

  1. právna pomoc
  1. deti a ich opatrovníctvo
  2. majetku
  3. finančnej podpory
  4. sociálnej podpory

 

K zásadným doporučeniam pre SP s obeťami domáceho násilia:

- vhodná komunikácia – empatia, prelaďovať od minulosti do budúcnosti, obnoviť životné ilúzie,

- poskytovanie informácií

- odhad rizika ďalších incidentov,

- odhad zdravotných rizík pre obeť, príp. jej deti

- presné a podrobné dokumentovanie prípadu a prijatých opatrení.

 

bezpečnostný individuálny plán – vedieť telefonne čísla, kontakt – signál pre susedov, úniková cesta (kam, komu, kadiaľ), pripravené veci (taška)

 

 

 

SP s nezamestnanými

 

Cieľovou skupinou SP sú nielen osoby práce schopné, ktoré zamestnanie chcú a aj cez primeranú snahu ju v danom okamžiku nemajú, ale i tí, u kt. je potreba získať prácu súčasťou ich začlenenia do spoločnosti či zmysluplného vyplnenia inak voľného času.

 

Druhy a príčiny nezamestnanosti

 

Psychické dôsledky nezamestnanosti:

1. Priebeh reakcie na stratu zamestnania

2. Psychické zmeny, kt. sú vyvolané dlhodobou nezamestnanosťou – strata záujmu vrátiť sa na trh práce, strádanie – bez príjmy – ekonomické, psychické

 

Sociálne dôsledky nezamestnanosti

  1. strata sociálneho statusu
  2. zníženie životnej úrovne
  3. sociálne role nezamestnaného - zúžené
  4. sociálne izolácie
  5. nezamestnanosť a sociálne zlyhanie
  6. rodina nezamestnaného

 

Princípy SP s nezamestnanými

zvládanie bezprostredných dôsledkov nezamestnanosti – materiálnej, psychickej a sociálnej deprivácie dlhodobo nezamestnaných a ich rodín.

 

 

 

 

SP s bezdomovcami

 

Faktory –         objektívne

                subjektívne

 

 

 

SP s utečencami

 

 

 

2