Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / metódy sociálnej práce

vypracovane otazky z metodologie (vypracovane_otazky-metodologia.doc)

Otázky ku skúške z metodológie

1. Opíšte stratégiu kvantitatívnych metód spoločenskovedných výskumov (10 fáz)

Stratégia kvantitatívnych metód výskumu

1.  formulácia problému

1. identifikovať určité variácie v ľudskom správaní a skúmať, prečo k nim dochádza. Vybraný výsek sociálnej skutočnosti – sociálny jav (nezamestnanosť, rozvodovosť, kriminalita, vlastenectvo, rodinný život a p.).

1. stanovenie závislých (variujúcich, ktoré treba vysvetliť) a nezávislých premenných. Ktorá premenná je závislá a ktorá nezávislá závisí od analytických predpokladov. Jedna premenná môže byť závislá i nezávislá, iná iba závislá vo vzťahu k niečomu môže byť nezávislá a naopak.

1. Usporiadanie premenných a formulácia predpokladov (čo predpokladáme o probléme, jeho štruktúre, závislostiach, prejavoch).

2.  heuristická fáza

1. Zhromažďovanie a štúdium literatúry

1. Analýza a kritika jestvujúcich teórií

1. Výber problému na základe výberu paradigmy (paradigmy v sociológii).

1. Stanovenie nositeľov problémov

3.  formulovanie hypotéz

1. Hypotézy ako operacionalizované predpoklady. Pokus nájsť ukazovatele schopné vypovedať (potvrdiť, alebo zamietnuť) naše predpoklady.

4.  výber metód a konštrukcia nástrojov merania, techník

1. stanovenie, za akých podmienok budú nástroje a získané dáta validné a reliabilné

1. pozorovanie, rozhovor, dotazník, štúdium dokumentov, experiment

5.   sonda, alebo predvýskum. Pokusné overovanie

1. nástroja

1. hypotéz (nie verifikovanie, ale falzifikovanie!)

1. korekcie v nástroji, hypotézach, zriedka vo formulácii problému

6.  stanovenie výberového súboru

1. základný a výberový súbor

1. náhodný a zámerný výber, štrukturovaný výber

1. reprezentatívny súbor

7.  terénny zber dát

1. forma získavania a zberu dát v závislosti od veľkosti výberového súboru a dostupnosti respondentov

1. stratégia zberu dát

8.  predspracovanie a spracovanie dát

1. „ručné“ spracovanie, čiarková metóda, analytické štítky

1. prvo a druhostupňové triedenie

1. počítačové spracovanie dát

1. výpočty závislosti, štatistické metódy, podmienky

9. interpretácia vypočítaných hodnôt, verifikácia alebo falzifikácia hypotéz

1. vysvetlenie nameraných hodnôt a závislostí

1. porovnanie výsledkov s doteraz známymi poznatkami

10. závery výskumu

1. hodnotenie postupu výsledkov

1. hodnotenie prínosu a nových poznatkov
2. odporúčania pre prax i pokračovanie vo výskume

2. Vysvetlite pojem reliability a explikácie

Reliabilita znamená spoľahlivosť (najmä časovú)

Jedna zo základných požiadaviek v kvantitatívnom výskume v sociálnych vedách.

Znamená i stálosť a absenciu chýb, vznikajúcich pri opakovanom meraní tohto jedného javu.

Koeficient reliability podiel správnej varianty z celkového počtu meraní. Odvodzuje sa z korelácie medzi dvomi meraniami

Reliabilita – použitý postup je spoľahlivý, ak pri opakovaní postupu v krátkom časovom slede dostaneme rovnaké výsledky. Spoľahlivosť metódy sa overí najlepšie tak, ak ju znova zopakujeme a výsledok aj pri väčšom časovom odstupe je rovnaký, prípadne podobný. Koeficient reliability označujeme rn ?

RELIABILITA (Sarmány)

znamená presnosť, spoľahlivosť výskumného nástroja. Je druhou, veľmi dôležitou vlastnosťou výskumného nástroja. Vysoká reliabilita síce sama o sebe nie je zárukou dobrých výskumných výsledkov, ale dobré výskumné výsledky nemožno  získať pomocou nereliabilných výskumných nástrojov.

Spôsoby stanovenia reliability :

opakované meranie, ekvivalentné formy výskumného nástroja, rozpoľovanie výskumného nástroja a zhoda medzi posudzovateľmi

- opakovanie merania – výskumný nástroj má tým vyššiu reliabilitu, čím sú menšie odchýlky medzi jednotlivými výsledkami merania (predpokladom je, aby medzi prvým a druhým meraním „ nevstúpilo do hry nič“, čo by zmenilo výkon respondentov)

- ekvivalentné formy výskumného nástroja - použitie dvoch ekvivalentných foriem toho istého nástroja u tej istej skupiny osôb. Obsah je rovnaký, len znenie jednotlivých prvkov je odlišné. Porovnaním výsledkov sa zistí stupeň zhody, alebo rozdielu.

- rozpoľovanie výskumného nástroja – výskumný nástroj sa rozdelí na dve polovice a zistí sa stupeň zhody a rozdielu vo výsledkoch obidvoch polovíc – uskutočňuje sa len jedno meranie, výskumný nástroj sa použije len raz.

- zhoda medzi posudzovateľmi – daný výskumný nástroj použijú nezávisle na sebe dvaja posudzovatelia. Posudzujú tých istých probantov. Predpokladom ale je, že obidvaja posudzovatelia boli dobre zacvičení do používania daného výskumného nástroja

explikácia

Spresnenie pojmu z bežného jazyka tak, aby vyhovoval vedeckému použitiu. Pojem, ktorý spresňujeme sa nazýva explikandum 

Výsledný pojem sa volá explikant

Explikát musí obsahovať len dostatočne presné pojmy. Explikáciou sa upresňujú kvalitatívne pojmy pomocou komparatívnych alebo topologických, ale najmä metrických a kvantitatívnych pojmov (napr. miesto krátky „kratší než...“, alebo

„o dĺžke 46 cm“.... a pod.)                                          

                                                            explikandum

explikát

3. Čo je to axiomatizácia? Vysvetlite!

Axiomatizácia

Axión – tvrdenie, ktoré sa nedokazuje

Aximatizácia spočíva v zadaní určitého (konečného) počtu základných nedefinovaných pojmov (axiómov alebo postulátov) a súčasne pravidiel (obyčajne logických), podľa ktorých vyvodzujeme ďalšie tvrdenia (teorémy). Najväčšie uplatnenie má v exaktných vedách a pri aplikácii kvantitatívnych výskumov.

4. Vysvetlite pojem validity a validizácie

Validita (platnosť)

Patrí k základným kritériám  hodnotenia výskumných metód a zistených výsledkov. V najširšom slova zmysle je to požiadavka relevantnosti medzi výskumným cieľom a skutočne dosiahnutými  (nameranými ) výsledkami.

Neznamená pravdivosť, ani objektívnosť nejakého tvrdenia, hoci požiadavok na ne obsahuje.

Validizácia - spôsob zvyšovania validity. Viaže sa na kritériá, ktorými sa posudzuje platnosť výsledkov (merania, výskumu).

Validita – uvádza, do akej miery nejaký postup meria skutočne to, čo merať má. Platnosť empirických zistení je tým vyššia, čím viac sa zhoduje s určitým definovaným kritériom. Reliabilita a validita sú vždy v určitom vzájomnom vzťahu. Reliabilita je nevyhnutná, ale nie postačujúca pre validitu. Preto sa odporúča, pri rozhodovaní akú metódu použiť, najprv si overiť reliabilitu postupu a zároveň zistiť do akej miery sa zistenia závislé od postupu zhodujú s vonkajšími kritériami získanými nezávisle od neho.

VALIDITA (Sarmány)

schopnosť výskum. nástroja zisťovať to, čo zisťovať má. Validita je najdôležitejšou vlastnosťou výskum. nástroja. „miera validity“ - validita nie je niečo pevné, ale mení sa v závislosti od podmienok výskumu

- obsahová validita - stanovuje, do akej miery je obsah výskum. nástroja v súlade s obsahom zisťovanej oblasti. Stanovuje sa posudkom expertov

- konštruktová validita - „konštrukt“ je abstraktný pedagogic., alebo psychologic. pojem (napr. : vedomosť, zručnosť, schopnosť, inteligencia, postoj a pod.) Zisťuje sa dvoma spôsobmi :

1. porovnanie výsledkov daného výskum. nástroja s iným výskum. nástrojom,  o kt. je známe, že má dobrú konštruktovú validitu

2. pomocou názoru expertov. Experti sa vyjadria, do akej miery výskum. nástroj zodpovedá danému konštruktu

- kritériová validita - miera zhody medzi výsledkami výskum. nástroja a výsledkami iného merania urobeného podľa známeho a overeného kritéria. Dve zákl.miery kritériovej validity : súbežná  (zisťuje sa porovnaním výsledkov dosiahnutých výskumným nástrojom s istým kritériom) a predikačná (ide o predpoveď výsledku pri zisťovaní v budúcnosti, porovnanie s výsledkom druhého zisťovania sa uskutočňuje s časovým odstupom)

Interná validita : vlastnosť výskum. nástroja a postupov pri výskume

Externá validita : do akej miery možno výsledky výskumu uskutočneného v jednej situácii zovšeobecniť na iné situácie

5. Druhy štatistických znakov.

Znak

Symbolické vyjadrenie vlastnosti (určenie veci, javu, akcidencie substancií). Sú výsledkom operacionalizácie a synonymom premennej (môže nadobúdať v rôznych situáciách rôzne hodnoty).

Znaky v kvantitatívnom výskume musia spĺňať:

1. podmienku diskriminability (rozlíšiteľnosti), t.j. znak musí nadobúdať najmenej dve hodnoty
2. ku každému stavu skúmanej reality musí jestvovať istá hodnota znaku
3. dve rôzne hodnoty znaku nemôžu zodpovedať jednému stavu skúmanej reality

V kvantitatívnom výskume najčastejšie hovoríme o znakoch:

nominálnych (klasifikačných),

kardinálnych (kvantitatívnych),

poradových (ordinálnych),

intervalových (vyjadrujú nielen poradie, ale aj vzdialenosť),

pomerových,

závislých,

nezávislých,

zjavných,

latentných a i....

=  - rovná sa, je rovné

@ - zavináč

<  - je menší ako

>  - je väčší ako

Σ  - suma - sumárum

√  - odmocnina

N  - množina prvkov, základný súbor

n  -  výberový súbor

U  -  zjednotenie množín

∩  - prienik množín

xi  - hodnota i-tého prvku náhodnej veličiny x ( znaku )

ni  - početnosť hodnoty – i-tého prvku, početnosť v intervale

x   - aritmetický priemer

s   -  smerodajná odchýlka

v   - variačný koeficient

Q -  smerodajná odchýlka

Me – median

Mo – modus

R   - spearmanov koeficient poradovej korelácie

Cn – Pearsonsov normovaný koeficient kontingencie

T ( tan ) – Kendalov koeficient poradovej korelácie

Ho,...H1...,H2...,H3...,H4...,H8... – nulová hypotéza, hypotéza 1.....n

Nominatívne, kvantitatívne znaky = rodové, druhové, podľa ktorých môžeme predmety, veci, javy , procesy odlišovať.

Kvantitatívne znaky ( aj kardinálne , merateľné ) = určujú mieru odlišnosti rodových znakov, druhov, jednotiek.

Ordinálne znaky  =  znaky obsahujúce poradie. Rozptyl ( D ) = rozdiel medzi pozorovanou hodnotou znaku a aritmetickým priemerom.

Smerodatná (štandardná) odchýlka ( s alebo Q2 ) = druhá odmocnina rozptylu

Meridián ( Me ) = prostredná alebo centrálna hodnota znaku, rozdeľujúca súbor na dve rovnaké časti.

Modus ( Mo ) = najčastejšia hodnota znaku, hodnota, ktorá sa v súbore vyskytuje najčastejšie.

Variačné rozpätie ( R ) = rozdiel dvoch krajných hodnôt ( najväčšej a najmenšej  ) v súbore.

   Variačný koeficient ( V alebo K ) = pomer štandardnej odchýlky                  

   k aritmetickému priemeru %.

6. Vysvetlite rozdiely medzi súborom základným a výberovým.

Výber výskumnej vzorky (Sarmány)

- ide o súbor ľudí, kde sledujeme výskyt nejakého javu, kt. má všeobecnú platnosť.

Základný súbor - pre zjednodušenie všetci ľudia, o kt. chce výskum získať informácie. Všetko, čo zistí vo svojom výskume, bude platiť len pre tento zákl. súbor a nie pre iný. Vymedzenie zákl. súboru musí byť presné.

Výberový súbor - istá časť subjektov vybraná zo základného súboru

Základný súbor môže byť :

a, reálny – jeho jednotky skutočne existujú

b, hypotetický – umelý, existuje iba v predstavách. O základnom súbore je potrebné vedieť jeho obsah. Rozsah môže byť konečný a nekonečný.

Výberový – zmenšený obraz základného súboru.

7. Opíšte možnosti zostavenia výberového súboru

Zo základného súboru sa vyberá istá časť subjektov, ktorá sa nazýva výberový súbor. Na to, aby skúmateľ vybral subjekty do výberového súboru, potrebuje dobre poznať základný súbor. Každý zo základného súboru musí mať šancu dostať sa do výberového.

Rozsah výberového súboru určuje jeho kvalitu. Vo všeobecnosti platí, že čím je rozsah výber. súboru väčší, tým je vyššia pravdepodobnosť, že bude dobre reprezentovať zákl. súbor.

Volí sa podľa čas., finanč. a materiálových možností skúmateľa, podľa počtu skúmaných premenných.

Veľkou nástrahou pri výskume sú neznáme, alebo nekontrolované premenné (pôsobia vo výskume, ale bádateľ ich nemeria, nesleduje, nepozoruje)

8. Charakterizujte rozhovor a zásady jeho vedenia

INTERVIEW

Výskum.metóda, kt. umožňuje zachytiť nielen fakty, ale i hlbšie preniknúť do motívov, postojov respondentov. Možno sledovať i niekt. vonk. reakcie respondenta a podľa nich potom pohotovo usmerňovať ďalší priebeh kladenia otázok. Je postavené na interpersonálnom kontakte (osobne, telefonicky), jeho úspešnosť závisí od nastolenia raportu skúmateľom (nadviazania priateľského vzťahu a vytvorenie otvorenej atmosféry)

Obsahom sú otázky a odpovede. Dáva sa prednosť otvoreným otázkam pred uzavretými. Pred dotazníkom mu dávame prednosť vtedy, keď hľadáme bezprostredné, osobné al. dôverné odpovede. Ďalej keď respondentami sú osoby, kt. majú problémy s písaným slovom (mladšie deti, staršie osoby so zrakovými problémami, osoby s nedostatočnou gramotnosťou...)

Interview je veľmi dobrým exploratívnym nástrojom » nástrojom na zmapovanie problematiky, s kt. skúmateľ doteraz nemal skúsenosti, al. kt. nie je zmapovaná v literatúre.

Interview može byť :

Štruktúrované (otázky a možnosti odpovedí sú pevne dané)

Neštruktúrované (odpovede sú voľné, dajú sa získať nepredpokl. informácie, údaje sa ťažko kategorizujú)

Pološtruktúrované (možnosti odpovedí sú dané + dovysvetlenie, nevýhodou sú vysoké nároky na skúmateľa » môže sa dopostiť chýb)

Prostredie by malo byť tiché , pokojné, odlúčené od iného diania, ale kultúrne.

Výber prostredia pre mladšie deti treba zvážiť. Dieťa sa správa inakšie v triede, v kabinete, v zborovni...

Pri interview sa má pýtajúci správať k respondentovi priateľsky, ale pritom profesionálne. Veľkým nebezpečenstvom sú sugestívne otázky , kt.naznačujú odpoveď. Úlohou skúmateľa je udržiavať plynulý a adekvátny priebeh.

Prostriedky :

1.krátke výrazy vyjadrujúce porozumenie a záujem (Aha, rozumiem..)

2.krátke vyčkávacie pauzy (2 – 3 sekundy, dlhšie majú negatívny vplyv)

3.Neutrálne ladené žiadosti o dodatočné informácie (Ako to myslíte?)

4.„Echo“, t. j. opakovanie respondentových slov (citlivé používanie vyjadruje pozornosť a sympatie zo strany skúmateľa a na respondenta pôsobí povzbudzujúco)

Interview sa zaznamenáva písomne (priebežne, po doznení odpovedí, alebo zapisuje pomocník), alebo na magnetofón. Pri magnetofóne treba súhlas respondenta » mikrofón by mal byť mimo zorného poľa respondenta » aby neovplyvňoval atmosféru, a tým získané údaje.

Interview je náročnejšie ako dotazník najmä z časového hľadiska, a skúsenosti skúmateľa. Je validnejšie, »spontánnosť respondenta zvyšuje hodnovernosť odpovedí.

9. Čo je to klasifikácia a aké miesto zaujíma v spoločenskovednom výskume

Klasifikácia

Postup, ktorý sa zakladá na rozdelení a roztriedení množiny prvkov, ktorými môžu byť javy, alebo objekty do podmnožín, podľa zvoleného triediaceho znaku do tried.

Základná množina prvkov je  spravidla neusporiadaná a môže byť určená :

1. enumeráciou (vymedzovaním všetkých prvkov)

2. definične (na základe znakov, ktoré rozhodujú o príslušnosti k danej základnej množine prvkov)

Pojmovým ekvivalentom klasifikácie je kategorizácia

Hovoríme o kategorizácii:

1. jednostupňovej
2. dvojstupňovej a viacstupňovej

Počet možných tried závisí od počtu zvolených klasifikačných znakov.

Nezamieňať s hodnotením!!!

10. Vysvetlite pojem štandardizácie v spoločenskovednom výskume

Štandartizácia -Metodologický princíp, prispievajúci k objektivite a komparabilite empirických výskumov. Predstavuje :

1. zjednocovanie podoby výskumných nástrojov (otázok, indikátorov, kategórií a p.).
2. zjednocovanie výskumných situácií a podmienok, za ktorých sa výskum uskutočňuje
3. zjednocovanie záznamov (napríklad kódovanie, skórovanie)
4. zjednocovanie spôsobu spracovávania, porovnávania a hodnotenia dát

Býva spojená s nebezpečím unifikácie. Princíp štandardizácie je podrobovaný ostrej kritike zo strany etnometodológie (osobitne Cicourel)

11. Aké druhy pozorovania poznáte

Druhy pozorovania:

Podľa spôsobu pozorovania rozoznávame;

1, Priame pozorovanie - keď ho realizuje výskumný pracovník sám.

2, Nepriame pozorovanie - realizujú ho spolupracovníci, alebo výskumný pracovník využíva výsledky pozorovania iných osôb.

Podľa dĺžky pozorovania rozoznávame:

a/ krátkodobé pozorovanie

b/ dlhodobé pozorovanie.

Pozorovanie možno členiť aj na pozorovanie:

a/ zúčastnené

b/ nezúčastnené.

Zúčastnené pozorovanie je charakteristické tým, že pozorovateľ sa zapája na dlhší čas do danej skupiny ako jeden z jej členov a svoje poslanie, výskumné ciele v nej utajuje, Zúčastnené pozorovanie je aj vtedy, keď pozorovateľom sa stáva nie cudzí, profesionálnou úlohou určený pozorovateľ, ale stály účastník daného prostredia (napr, učiteľ v triede, vychovávateľ v domove mládeže, rodič v rodine a pod). Zúčastneným pozorovaním môžeme sledovať javy, ktoré sú inak pre výskumného pracovníka nedostupné (vzťahy medzi žiakmi, vzťah k učiteľom a pod.).

Nezúčastnené pozorovanie je charakterizované tým, že pozorovateľ nie je zaangažovaný na činnosti pozorovanej skupiny, ale pozoruje ju. Ak je pozorovaná skupina informovaná o cieli výskumného pracovníka hovoríme o pozorovaní zjavnom.

Existuje aj forma pozorovania nezúčastnená skrytá, ;pri ktorej výskumník prichádza do skupiny zvonku, nezačleňuje sa do nej a zatajuje cieľ svojej prítomnosti.

Je nepochybné, že optimálne výsledky možno dosiahnuť vtedy, ak pozorovanie realizuje sám výskumný pra covník. Možno však diskutovať o etike, ak pozorovaní nevedia, že sú predmetom záujmu 'výskumného pracovníka.

Môžeme hovoriť aj o kauzálnom (príčinnom) pozorovaní, alebo aj o experimentálnom pozorovaní. Ide o taký druh pozorovania, keď vnášame do istého procesu premennú a pozorujeme zmeny závislé od tejto premennej.

Môžeme hovoriť aj o sebapozorovaní (introspekcii) a pozorovaní iných (extrospekcii). Sebapozorovanie sa používa málo, častejšie však pozorovanie iných.

Pri pozorovaní je potrebné dodržiavať určité zásady:

a/ Pozorovanie musí smerovať k dôkladnejšiemu poznaniu dieťaťa s cieľom pomôcť mu prekonať rozmanité životné ťažkosti a konflikty a správne usmerniť jeho vývin.

b/ Pozorovania sa musia robiť systematicky, t.j. musia mať určitý cieľ a trvať časovo dlhšie.

c/ Pozorovania sa do značnej miery závisí od skladby pôsobiacich vonkajších podnetov

d/ Pri pozorovaní dieťaťa treba zacieliť pozornosť na celok jeho správania, ako aj na pohyby a činnosti, ktoré vykonáva, ako je mimika, fyziologické prejavy (červeňanie sa, blednutie, trasenie rúk) obsah a tón jeho reči

e/ Pozorovanie musí obsahovať opis konkrétnych faktov, ktoré sa vyskytujú v určitých životných situáciách,

f/ Pozorovanie sa musí robiť diskrétnym spôsobom.

g/ Najzaujímavejšie  údaje  z pozorovaní zaznamenávame v pozorovacom denníku.

Pri pozorovaní sa treba vyvarovať chybám, ktorých sa môžeme dopustiť. Najčastejšie sa vyskytujú nasledovné chyby:

a/ povrchnosť a všeobecnosť pozorovania

b/ nepostrehnutie podstatných vlastností dieťaťa

c/ vyvodzovanie predčasných záverov

d/ nevyužívanie základných psychologických pojmov a zákonov

e/ chýbanie interpretácie správania na pozadí celkovej situácie

f/ chýbanie vzťahu  medzi poznávaním  a  pedagogickým pôsobením,

Výsledky pozorovania je  potrebné zaregistrovať. Môžeme tak urobiť v podstate dvoma spôsobmi:

1. Neprístrojovou registráciou

a/ pomocou zápisu v protokole, t.j. slovného zápisu: získaných informácií

b/ pomocou kódovania získaných informácií.

Informácie o pozorovaní môžeme zaznamenávať súčasne s pozorovaním alebo tesne po ňom. Nie je správne to odkladať na pozdejšiu dobu. Obidva záznamy majú svoje výhody i nevýhody. Pri priebežnom zaznamenávaní sledovaných javov môžeme dosiahnuť vyšší stupeň presnosti i objektívnosti, nevýhodou je časová tieseň.

Retrospektívny záznam má tú výhodu, že ho môžeme robiť ľubovoľne dlho, no nemal by však byť realizovaný neskoro po pozorovaných javoch.

POZOROVANIE (Sarmány)

znamená sledovanie činnosti ľudí, záznam tejto činnosti, jej analýzu a vyhodnotenie. Pri kvantitatívne orientovanom výskume pozorovateľ už pred začatím pozorovania vie presne, čo a ako bude pozorovať. Stanovil si druhy javov, na ktoré svoje pozorovanie zameria. štruktúrovaný spôsob pozorovania:  (pozorovateľ rozčleňuje pozorovanú realitu na vopred stanovené kategórie)

Pozorovacie systémy:

Komplexné nástroje, kt. sú pripravené na prácu pozorovateľa. Obsahujú podrob. opis pozorovaných kategórií javov, spôsob ich identifikácie, záznamu a vyhodnocovania.

Pri štruktúrovanom pozorovaní pozorovateľ identifikuje javy rovnakých vlastností – pozorované kategórie .

Môžu byť : kognitívneho, afektívneho a psychomotorického charakteru

Z hľadiska obtiažnosti určovania pozorovaných kategórií rozlišujeme kategórie:

1. s nízkym stupňom vyvodzovania
2. s vysokým stupňom vyvodzovania

Pozorovateľ sleduje priebeh činností osobne (priame pozorovanie), al. zo záznamu (nepriame pozorovanie). Pri priamom pozorovaní má byť pozorovateľ umiestnený tak, aby čo najmenej rušil pozorované osoby.

12. Čo sú to hypotézy a ako ich zostavujeme

Hypotéza (ich tvorba)

je to vedec. predpoklad. Bola vyvodená z vedec.teórie - z toho, čo je o danom probléme teoreticky spracované. Ďalej môže hypotéza vzniknúť na základe osobnej skúsenosti skúmateľa,  jeho pozorovania a predikcie

Hypotéza nie je akýkoľvek predpoklad, hádanie. Musí dôsledne vychádzať z poznatkov, kt. sú o danom probléme známe, al. z praktic. skúseností skúmateľa. Hypotézy rozvíjajú naše poznanie tak, že potvrdzujú al. spochybňujú istú teóriu, a tým ju pripravujú na empirické preskúmanie. Keď hypotéza vyvráti danú teóriu, možno na základe získaných empirických zistení budovať novú teóriu.

Bádateľský proces prebieha cyklicky :  

teóriahypotéza  vyvrátenie teórie    nová teória

Hypotéza riadi výskum. Pri kvantitatív. orientovanom výskume sa stanovuje na začiatku výskumu a určuje jeho smer. Nie naopak.

Zákl. vlastnosťou hypotézy je, že vyjadruje vzťahy medzi premennými. Ak nejde o vyjadrenie vzťahov, nemožno hovoriť o výskumnej hypotéze.

V hypotézach sa medzi premennými vyjadrujú rozdiely, vzťahy, alebo následky:

a)rozdiely :formulácie (vyjadrenia) typu: viac, častejšie, silnejšie, vyššie (používajú sa štatistic. metódy na zistenie významovosti rozdielov)

b)vzťahy : pozitív., negatív. vzťah, al. korelácia

c)následky : ak – tak, čím –tým,

Zlaté pravidlá hypotézy:

- hypotéza býva jednou z najväč. slabín vedec., doktorských, rigoróz. prác, kde sa autori dopúšťajú závažných chýb predovšet. z neznalosti požiadaviek na správnu formuláciu hypotézy.

1.Hypotéza je tvrdenie. Vyjadruje sa oznamovacou vetou a na konci výskumu musíme hypotézu potvrdiť, (je to pravda), al.vyvrátiť (nie je to pravda)

2.Hypotéza vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými

3.Hypotéza sa musí dať testovať, (empiricky skúmať), a jej premenné sa musia dať merať, al. kategorizovať

Chyby: (okrem tých, kt. vznikajú nedodržaním zlatých pravidiel)

1.zložitá a dlhá formulácia

2.obsahujú veľa premenných, pričom nie sú medzi nimi jasné vzťahy

Tieto chyby vedú k tomu, že sa hypotézy vlastne nedajú testovať.

Formulácia  hypotézy        

Hypotéza je formulovaným predpokladom, v ktorom sa na základe faktov vytvára záver o existencii objektu, súvislosti alebo príčin javov, pričom tento záver nemôžme pokladať za celkom dokázaný. Hypotéza je vedeckým predvídaním, ktoré treba potvrdiť, dokázať:, alebo zamietnuť. Výskumom verifikujeme hypotézy.

Poznáme prvotné, východiskové hypotézy, pracovné hypotézy a vedecké, reálne hypotézy. Samotne hypotézy predstavujú isté pravdepodobné poznanie. Ak sa predpoklady vyslovené v hypotéze potvrdia, poznánie sa stáva pravdivým, ak sa nepotvrdia, teóriu treba doplniť, pozmeniť.

Hypotézy majú spĺňať nasledovné podmienky:

1. Majú vyjadrovať vzťah medzi dvoma variabilitami

1. majú byť ohraničené vo svojom rozsahu
2. majú umožňovať prevedenie existujúcich údajov a disponujúcich prostriedkov, kádrov a času.
3. hypotézy treba formulovať jasne, jednoducho, stručne

Formulácia hypotéz je dôležitou etapou ralizácie výskumu, predstavuje isté zavŕšenie štúdijnej činnosti diploman............, je dôkazom jeho schopnosti, vysloviť predpoklady, ktoré chce dokázať.

Ako príklady správne formulovaných hypotéz možno uviesť :

H1 – predpokladám, že škola nevytvára dostatočné podmienky pre rozvoj žiaka, pre humanizáciu a demokratizáciu výchovy a vzdelávania.

H2 – predpokladám, že u detí sa prejaví určitý stupeň prosociálneho správania, vo vzťahu k svojim spolužiakom

H3 – predpokladám, že pre deti tohto veku je príznačná empatia, ako jeden zo základov medziľudských vzťahov.

13. Aký je rozdiel medzi východiskovou, pracovnou a štatistickou hypotézou?

Východisková – odporúča sa postaviť pokusný plán s kontrolnou skupinou, čo uľahčuje získať presné a presvedčivé závery

Pracovná – určuje, či sa ukazovatele odlišujú reálne, alebo náhodne

Štatistická – predpoklad o funkcii použiteľnosti pozorovateľnej náhodnej premennej. Potom na základe ........... zistenia  treba zvážiť, či táto hypotéza platí, alebo nie

Štatistická hypotéza, ktorú máme testovať , nazývame nulová hypotéza – (H0).- vyjadruje, že dva výbery sa navzájom odlišujú reálne, alebo iba náhodne

Nie je isté, že je to dobre !!!!!

14. Uveďte aspoň 3 rozdiely medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym prístupom v spoločenskovednom výskume, možnosti ich kombinácie

1. a, Kvant. výskum – narába s číslami, zisťuje množstvo, rozsah, al. frekvenciu javov, resp. ich mieru, čísel. údaje môžeme štatisticky spracovať

b, Kval. výskum - uvádza zistenia v slovnej (nečísel.) podobe ide o opis, kt. je výstižný, plastický, podrobný

2. a, Kvant. výskum – postoj skúmateľa k javom, skúmateľ si drží odstup od skúmaných javov – nestrannosť pohľadu

b, Kval. výskum – usiluje sa o zblíženie so skúmanými osobami

3. a, kvant. výskum - triedenie údajov a vysvetlenie príčin podľa existencie alebo zmien    javov. Presné údaje umožňujú zovšeobecňovanie a vysvetlenie predpovedí o javoch.

b, kval. výskum- hlavným cieľom je porozumieť človeku

4. a, kvant. výskum - vyberať skúmané osoby tak, aby čo najlepšie reprezentovali istú       populáciu

b, kval. výskum - výskumníka zaujíma skôr konkrét. Prípad

(Sarmány)

I.Kvantitatív. výskum (čísla) - zisťuje množstvo, rozsah, al. frekvenciu javov, resp. ich mieru, čísel. údaje môžeme štatisticky spracovať, jav musí mať normálne rozloženie (GAUSS-ova krivka) Zástancovia kvantitatív. výskumu sú hrdí na možnosť precízneho a jednoznač. vyjadrenia výskumných údajov v podobe čísel. Hlavným cieľom skúmateľa v kvantitatív. výskume

je triedenie údajov a vysvetlenie príčin podľa existencie alebo zmien javov. Presné údaje umožňujú zovšeobecňovanie a vysvetlenie predpovedí o javoch. Kvantitatív. výskum sa usiluje vyberať skúmané osoby tak, aby čo najlepšie reprezentovali istú populáciu. Keď sú skúmané osoby dobre vybraté, je možné výsledky zovšeobecňovať na celú populáciu. Kvantitatív.výskum je verifikačný.

II.Kvalitatívny výskum (slová) - uvádza zistenia v slovnej (nečísel.) podobe ide o opis, kt. je výstižný, plastický, podrobný. Zástancovia tohto výskumu hodnotia údaje zozbierané kvantitatív. metódou, ako príliš hrubé, argumentujú tým, že za číslami sa stráca človek . Hl. cieľom kval. výskumu je porozumieť človeku -  teda predovšet.  chápať jeho vlast. hľadiská - ako on vidí veci a posudzuje konanie. Každý človek, al. skupina ľudí je jedinečná. Kvalitatív. výskumníka zaujíma skôr konkrét. prípad - výskum je podrob. opisom tohto prípadu. Cieľom nie je široké zovšeobecnenie údajov, ale hlboké preniknutie do konkrét. prípadu a objavenie nových súvislostí, kt. sa hromad. výskumom nedajú odhaliť. Kvalitatívny výskum je konštrukčný.

15. Uveďte najvýznamnejšie stredné hodnoty

Stredná hodnota je súhrnná zovšeobecňujúca charakteristika skúmaného kvantitatívneho znaku v príslušnom štatistickom súbore.

- aritmetický priemer    AM  (x)                

- medián                      Med  (Z)                

- modus                        Mod  (D)                

- geometrický priemer  G (Gp)                

- harmonický  priemer  H (Hp)        

Veľkosť hodnoty aritmetického, harmonického a geometrického priemeru závisí od veľkosti hodnôt všetkých prvkov príslušného štatistického súboru. Podmienkou správnosti použitia strednej hodnoty v štatistike je rovnorodosť štatistického súboru, z ktorého vypočítame príslušnú strednú hodnotu.

16. Charakterizujte metódy a  techniky (spoločenskovedného) výskumu

Charakteristiky vedeckej metódy:

1.k bádaniu pristupujeme systematic. a organizovane » Tieto 2 pojmy vyjadrujú skutočnosť, že ťažisko vedec. výskumu nespočíva v  bezprostred. a viac-menej jednorazovom reagovaní na podnety. Hl. niť vo vedec. bádaní je organizovaná práca podľa istých princípov a pravidiel

2.empirickosť (skúsenosť) » vedec. poznanie je založené na informáciách získaných skúsenosťou, kontaktom a manipuláciou s predmetom skúmania »  tieto inf. nazývame dáta

3.objektivita a verifikovateľnosť »objektívnosť sama o sebe ešte neznamená správnosť, znamená len to, že výsledok vedec. skúmania nezávisí príliš na tom, čo si myslí, al. praje výskumník , ale je daný dátami, objektív. prístupnými a kontrolovateľ. údajmi

Výskumné metódy :

Výskumná metóda je všeobecný názov pre procedúru, s kt. sa pracuje pri výskume.. Má isté vlastnosti, kt. je potrebné pri jej používaní dodržať – validitu a reliabilitu.

V rámci každej výskum. metódy možno vytvoriť konkrétny výskumný nástroj. Niekt. výskumné nástroje existujú v hotovej forme a sú priamo pripravené na použitie. Pre mnohé výskumy sa však nehodia, preto skúmatelia zhotovujú nové, alebo prispôsobujú svojim zámerom už existujúce nástroje.

Výskumné metódy : pozorovanie, škálovanie, dotazník, interview, obsahová analýza textu, experiment

Nie je isté, že je to dobre !!!!!

17. Charakterizujte rozdiel medzi metódou a metodológiou

Metóda (výskumu)

Pravidlá alebo normy, ktorými sa riadi bádateľ (Popper 1935)

musí umožňovať :

1. overenie postupu
2. opakovanie postupu
3. zovšeobecniteľnosť

Musí byť adekvátna :

a, objektu skúmania, zodpovedať jeho špecifickosti

b, triede javov, do ktorých objekt patrí (klasifikácia)

Metodológia (výskumu)

-veda o metódach - veda o všeobecných základoch validity, vedeckých procedúr a ich systéme.

-Tvorenie vedeckého systému .

-Zaoberá sa predovšetkým :

1. systematizáciou, štandardizáciou a hodnotením metód výskumu
2. rozvíjaním jestvujúcich a tvorbou nových metód výskumu (heuristika)
3. kompetenciou toho, kto má metódu realizovať
4. výstavbou deduktívnych systémov (klasifikácia, explikácia, axiomatizácia, formalizácia a i.)
5. výstavbou empirických a konceptuálne teoretických postupov

18. Ako zostavovať dotazník, čo má obsahovať, akého druhu otázky poznáte v dotazníku

DOTAZNÍK

Je to spôsob písom. kladenia otázok a získavania písomných odpovedí. Je to najfrekventovanejšia metóda zisťovania údajov. Dotazník je určený predovšetkým na hromadné získavanie údajov. Môžeme ním získať veľké množstvo informácií pri malej investícii času.

Respondent – osoba, ktorá vypĺňa dotazník

Otázky (položky) – jednotlivé prvky dotazníka

Administrácia – zadávanie dotazníka

Presná formulácia konkrét. cieľa a úlohy dotazníka je zákl. podmienkou účelného koncipovania dotazníka.

Dotazník má mať premyslenú štruktúru. Zákl. otázku je potrebné rozdeliť do niekoľkých okruhov. Každý z okruhov sa potom napĺňa položkami. Nie naopak.

Skladá sa z troch častí:

-vstupná časť (názov a adresa inštitúcie, vysvetlenie cieľa, zdôraznenie významu respondent. odpovedí » motivácia k starostl. vyplneniu,  príp. ilustratívny príklad vypĺňania...)

-druhá časť  (vlastné otázky » na prvých miestach ľahšie a príťažlivejšie, v strede ťažšie a menej zaujímavé, ku koncu otázky dôvernejšieho charakteru, prípadne faktografické otázky)

-koniec dotazníka  (poďakovanie respondentovi za spoluprácu)

Tvorba otázok (základné pravidlá)

1.formulujte jasné otázky

2.príliš široké znenie otázky obyčajne vedie k značne voľným odpovediam

3.výrazy ako : „niekoľko, „obyčajne“ interpretujú respondenti rôzne, preto sa im treba vyhýbať

4.vyhnite sa dvojitým otázkam. Otázka sa má týkať jednej veci

5.klaďte len také otázky, na kt. vedia respondenti odpovedať

6.otázky musia byť pre respondentov zmysluplné

7.tvorte jednoduché otázky

8.vyhýbajte sa záporným výrazom

9.vyhýbajte sa otázkam, kt. vzbudzujú predpojatosť

Znenie otázok je potrebné vyskúšať v predvýskume, najlepšie pomocou interview.

Otázky súvisia s opýtanou realitou. Veľmi ľahko sa konštruujú otázky na faktografické údaje (vek, pohlavie, bydlisko...) oveľa ťažšie otázky zamerané na zisťovanie názorov, postojov, osobnostných čŕt.

Špeciálnym problémom je tvorba otázok pre deti. Znenie otázok musí byť veľmi jednoduché.

V dotazníku nemusí nevyhnutne vystupovať len jeden druh otázok. Osviežujúco pôsobí, keď sa striedajú viaceré typy. Nemali by sa však neustále striedať, pretože to môže rozptyľovať respondenta.

Podľa stupňa otvorenosti delíme otázky na :

Uzavreté » ponúka hotové alternatívne odpovede. Dichotomická otázka ponúka respondentovi dve voľby : áno-nie. Výhodou je ich ľahké spracovanie a vyhodnotenie.

Otvorené » dáva respondentovi dosť veľkú voľnosť pri odpovedi. Otázka len nasmeruje respondenta na pýtaný jav, neurčuje mu však alternatívne odpovede. Výhodou je, že otázky neobmedzujú respondenta, ale odpovedá sa ne ťažšie a namáhavejšie sa aj spracúvajú.

Polouzavreté » ponúkajú najprv alternatívnu odpoveď a potom ešte žiadajú vysvetlenie, al. objasnenie v podobe otvorenej otázky.

Validita

Vys. validitu majú odpovede na faktogr. otázky, nižšiu odpovede týkajúce sa názorov, postojov a záujmov. Správnosť odpovedí nezáleží len od znenia otázok, ale aj od respondenta samého. Existuje  špeciál.metóda na zisťovanie sklonu „prifarbovania“ odpovedí :  L-otázky zisťujú lživosť odpovedí, sú zamerané hlavne na správanie, kt. síce nezodpovedá spoločenskej norme, ale ľudia sa ho dopúšťajú.

Reliabilita závisí od vnútor. konzistencie dotazníka. Je vyššia, keď obsahuje viaceré otázky, kt. sa pýtajú na tú istú informáciu.

Dĺžka dotazníka má byť len taká, aby skúmateľ získal všetky potrebné údaje. Nemôže byť príliš dlhý, aby neunavoval respondenta » hrozí povrchné vyplňovanie. Presnú dĺžku a počet otázok je potrebné určiť v predvýskume.

Dotazník, anketa

Dotazníková metóda je jednou z najčastejšie používaných metód najmä v spoločenských vedách, jej základ tvorí písomná komunikácia medzi realizátorom výskumu a respondentom. Výskumník kladie otázky, skúmaná osoba odpovedá. Medzi nimi je však rozdiel v tom, že úloha pýtajúceho môže byť odovzdaná inému pracovníkovi, alebo môže byť dotazník odoslaný poštou. Respondent však na otázky musí odpovedať sám. Respondenti v odpovediach na otázky vyjadrujú svoj názor, postoje, pocity a pod. V odpovedi sa prejaví ochota a schopnosť respondenta spolupracovať. Pri zostavovaní a vyhodnocovaní dotazníka zasa pripravenosť a  schopnosť realizátora výskumu pracovať s výskumným materiálom.

Dotazník najčastejšie definujeme ako "merný prostriedok, pomocou ktorého sa skúma mienka ľudí na jednotlivé javy, udalosti," Dotazník je sústava dopredu pripravených a starostlivo písomne formulovaných otázok o istom probléme, ktorý je predmetom výskumu a na základe ktorých získavame určité údaje. Používame ho pri skúmaní motívov, postojov, želaní, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi, názorov učiteľov i žiakov na rôzne problémy a pod.

Anketa je charakterizovaná voľnosťou odpovedí,

Druhy položiek

Sústava otázok v dotazníku tvorí jeho položky. Podľa charakteru otázok a spôsobu, odpovede respondentov na otázky môžu byť;

a/ otázky zatvorenej formy, keď sú dané odpovede na otázku a respondent si vyberá jednu, alebo viac z možných odpovedí na otázku;

b/ otázky otvorenej formy, keď respondent odpovedá voľne na danú otázku;

c/ položky kombinovanej formy, obsahujú sústavu otvorených i zatvorených otázok. Tento typ je často používaný a možno nim získať celý rad zaujímavých údajov.

Každá otázka by mala mať vzťah k hlavnému problému, Jednotlivé otázky by mali spolu tvoriť uzavretý celok.

Podľa typu odpovedí možno triediť otázky

otázky

Otvorené

uzavreté

uzavreté  —

■ kvantitatívne

kvalitatívne dichotomické

■škálové        

dvojpoložkové

viacpoložkové pravé

nepravé                           alternatívne

- - - -

jedna možnosť odpovede

jedna možnosť odpovede

                                                   alternatívne

viac možností odpovede

nevýhodou je, že dotazníkom získané údaje sú subjektívnej povahy, a je pomerne nízka návratnosť dotazníkov                                                                                                                            19. Aký je rozdiel medzi spracovaním dát a ich interpretáciou

Materiál, ktorý sme získali v procese zisťovania výskumu treba spracovať (ručne alebo mechanizovane).

Ručné spracovanie – keď materiál  nie je rozsiahly

Mechanizované spracovanie – keď materiál je rozsiahly

Dôležitá je kontrola (chyby v štatistických údajoch môžu vzniknúť už pri zisťovaní údajov, alebo pri ich spracovaní).

Logická kontrola – tkvie v logickom posúdení možnosti skutočného vyskytnutia sa zistených zapísaných údajov, uskutočňujú sa rôznymi kombináciami porovnávania údajov.

Prevencia správnosti počtových operácií nazývame počtová kontrola.

Poslednou fázou štatistického skúmania je štatistický rozbor   výsledkov získaných o štatistickom  súbore. Rozborom nazývame  hodnotenie a sledujeme ním vždy určitý konkrétny cieľ poznávania javov. Hodnotenie má vysvetľovať zákonitosti skúmaných javov.

1. Charakterizujte zásadu objektívnosti a nezaujatosti výskumníka a ich nedostatky

Záujem vedeckého poznania si vyžaduje čo najväčšie odosobnenie výskumníka a jeho nezaujatosť, ktoré sú predpokladom nezaujatosti. Vybrať vhodné metódy, aby správne odzrkadlili najdôležitejšie znaky pozorovaného skúmaného diania, bez skreslenia – izomorfné metódy.

19. Čo znamená nomotetický a idiografický prístup vo výskume

-nomotetický prístup - hľadá vyjadrenie všeobec. priebehu nejakého javu a vyjadruje ho v priemerných hodnotách toho všeobecného výskytu

-idiografický prístup  -  skúma jednotlivca

20. Charakterizujte zásady hermeneutického postupu v spoločenskovednom výskume

Kombinácia kvalitatívnych a kvantitatívnych metód, keď vieme javy zmerať a súčasne sa im snažíme porozumieť.

HERMENEUTICKÉ METÓDY = KVALITATÍVNE METÓDY

ETNOMETODOLÓGIA – vychádza z toho, ako rozumieť človeku v každej situácii ináč, v akej situácii daný človek je.

Kvalitatívne metódy sa odlišujú od kvantitatívnych metód : základom je : HERMENEUTICKÝ KRUH ( špirála ).

P = predporozumenie; P2 = rozšírené predporozumenie; PP = porozumenie predmetu ( textu, výskumu ), PP1 = rozšírené porozumenie predmetu ( textu, výskumu ) a. pod.

21. Čo je to formalizácia vo výskume

Formalizácia

voľnejšie  znamená zavádzanie matematických modelov a transformáciu javov na matematické veličiny, ako i hľadanie exaktne vyjadrených vzťahov medzi nimi

Postup (osobitne v logike) :

1. stanovenie slovníka (premenných, logických konštánt, pomocných znakov)
2. vymedzenie pojmov a vytvorenie formúl
3. zavedenie axióm a primitívnych (nedefinovaných) termínov
4. stanovenie definičných a odvodzovacích pravidiel

Exaktnosť môže byť

1. požadovaná
2. dosažiteľná

22. Aké možnosti počítačového spracovávania dát poznáte

Mircrosoft excel, SP EXES db 3t asi ?

23. Uveďte 3 najvýznamnejšie metodologické požiadavky kvantitatívneho výskumu

1. Záujem vedeckého poznania treba obmedziť na „pozitívne“, teda na to, čo je postihnuteľné vedeckými metódami,
2. vedecké poznanie sa opiera o tvorbu testovania hypotéz, ktoré sa konštruujú vopred a ktorých testovanie sa uskutočňuje štandardizovanými postupmi. Hypotézy možno falzifikovať alebo verifikovať (Popper je zástancom stanoviska „kritického realizmu“, podľa ktorého hypotézy možno iba falzifikovať ).
3. v kvantitatívnom (sociologickom i pedagogickom ) výskume jestvuje primát metódy, v ktorej dochádza k transformácii komunikatívnej skúsenosti do dát a tvorbe nástroja, pomocou kt. sa uskutočňuje meranie (porovnávanie ).

Záujem vedeckého poznania si vyžaduje čo najväčšie odosobnenie výskumníka a jeho nezaujatosť, ktoré sú predpokladom nezaujatosti.

24. Čo je operacionalizácia v spoločenskovednom výskume

Operacionalizácia

Je prevod výskumného problému pri východiskovej, alebo pracovnej hypotézy do empiricky skúmateľnej a testovateľnej podoby. Je to proces transformácie pojmov do podoby empirických indikátorov, resp. znakov, z ktorých by sme mohli usudzovať , alebo potvrdzovať prípadne vyvracať hypotézy.

Operacionalizácia (Sarmány)» vieme predpokladať vzťah medzi dvomi premennými a nájdeme spôsob, ako tento vzťah reálne vyjadriť a  vysvetliť » hovoríme o metodic. poznávaní,  tzn. že naše pozn. je založené na metóde. Nie všetko robíme metodicky. Metodic. poznávanie je založené na metóde.

25. Kedy pristupujeme k operáciám s ordinárnymi znakmi?

Ordinárne znaky  =  znaky obsahujúce poradie. Rozptyl ( D ) = rozdiel medzi pozorovanou hodnotou znaku a aritmetickým priemerom.

Keď predmety alebo udalosti navzájom  porovnávame posudzujeme iba z toho hľadiska, či je intenzita znaku väčšia, menšia, rovnaká (zisťujeme rozdiely v stupni intenzity znaku, používane na kvantifikáciu skutočnosti,  pre ktoré neexistujú nijaké jednotky mier).

26. Vysvetlite čo je to rozptyl

Rozptyl (variácia, disperzia) je súčet štvorcov odchýlok (SŠO) všetkých hodnôt rozdelenia od jeho aritmetického priemeru delený počtom meraní znížených o 1.

Výberový rozptyl označujeme S2

Rozptyl, alebo disperzia je vlastne rozdelenie jednotlivých hodnôt z hľadiska odchýlky od ich strednej hodnoty. Pri uznaní, že stredná hodnota, alebo aritmetický priemer sú ideálnym členom radu.................... dá sa názorne opísať ............... všetkých členov radu od toho ideálneho člena.

S2 =    

27. Príklad na výpočet chí-kvadrátu
28. Príklad na výpočet aritmetického priemeru a priemernej odchylky

Test    pre kontingenčnú tabuľku o rozmeroch  m . n

Testom overujeme významnosť predpokladanej závislosti medzi dvomi

n o m i n á l n y m i  znakmi. Najčastejšie sa používa pri testovaní hypotéz.

POSTUP na príklade (vymyslenom):

        Skúmali sme závislosť spokojnosti so stavom vlastného zdravia a stupňom dosiahnutého vzdelania. Stupeň vzdelania rozdelíme do 4 skupín:

1. základné
2. stredné všeobecné
3. stredné odborné
4. vysokoškolské

Stupeň spokojnosti s vlastným zdravím vyjadrujeme 3 stupňami :

1. spokojný

2. niekedy spokojný, niekedy nespokojný

3. nespokojný

Výsledky empirického zisťovania sa týkali 400 respondentov, náhodným výberom. Výsledky musíme usporiadať do tabuľky :

        Tabuľku nazývame tabuľkou nameraných predpočetností. Riadky a stĺpce označené hrubo („celkom“) nazývame m a r g i n á l n e  početnosti. Súčty označujeme vo vzorcoch znamienkom Výsledok, ktorý vypočítame podľa postupu, ktorý si ukážeme, musíme ešte porovnať s tabelovanými hodnotami nazvanými Kritické hodnoty rozdelenia  , ktoré uvádzajú všetky štatistické príručky. Riadky v tabuľke značíme ako m, a stĺpce označujeme ako n. Tabuľka, ktorú sme uviedli, bude mať rozmery  m  .  n , t. j. m = 4 (stupne vzdelania) a n = 3 (stupne spokojnosti)

Tabuľka má teda rozmery  4  x  3  (marginálne početnosti do rozsahu tabuľky nameraných početností neuvádzame).

Pre výpočet si pripravíme pomocnú tabuľku, v ktorej namerané početnosti v jednotlivých políčkach označujeme fi j (i – nadobúda hodnoty i = 1,2....m a j nadobúda hodnoty j = 1,2,3.....n)

1. krok

vo výpočtoch spočíva vo vypočítaní tzv. teoretickej početnosti, ktorá vyplýva z predpokladu    nezávislosti početnosti znaku A (stupeň vzdelania) a znaku B (spokojnosť). Teoretické početnosti označujeme ako f0 a sú súčinom príslušných marginálnych početností príslušného stĺpca (fi ) a príslušného riadku (fj), ktorý vydelíme celkovým rozsahom pozorovaní (počtom respondentov) v každom políčku. V pomocnej tabuľke sú tieto hodnoty uvedené v treťom stĺpci.

2. krok

v každom políčku odčítame vypočítanú teoretickú početnosť f0 od skutočne nameranej predpočetnosti fij . (stĺpec 4 v pomocnej tabuľke) Pretože vypočítané rozdiely môžu nadobudnúť i zápornú hodnotu, výsledok umocníme na druhú (stĺpec 5 v pomocnej tabuľke). Následne v každom políčku vydelíme vypočítanú umocnenú hodnotu rozdielom teoretickej a skutočne nameranej hodnoty, ktorú už máme v stĺpci 4 pomocnej tabuľky. výsledky zapíšeme (v pomocnej tabuľke ako stĺpec 6) Súčet jednotlivých hodnôt v tomto stĺpci je vypočítaná testovacia charakteristika  (chí kvadrát), v našom prípade 53,581 (spravidla počítame na 3 desatinné miesta).

3. krok

vypočítame veľmi jednoducho počet stupňov voľnosti , ktorý  sa  rovná súčinu (m - 1). (n - 1) , t. j. počet riadkov - 1 krát počet stĺpcov - 1, v našom prípade m= 4, n = 3, teda (4 – 1) . (3 – 1) = 6 ;  t. j. počet stupňov voľnosti = 6

4. krok

V tabuľkách kritického rozdelenia chí-kvadrátu v stĺpci nájdeme číslo 6, ktorému zodpovedá tabelovaná hodnota 12,6 na hladine významovosti = 0,05.

5. krok

následne tvrdíme, že vypočítaná hodnota je väčšia ako kritická hodnota 0,05

a preto zamietame nulovú hypotézu o nezávislosti znakov A a B (stupňov vzdelania a spokojnosti so svojím zdravím) a tvrdíme, že vypočítané hodnoty sú štatisticky významné, signifikantné.

Pomocná tabuľka :

     1                     2                3                4                    5                        6

Náš výpočet musí spĺňať ešte niekoľko podmienok . V tabuľke nesmie byť ani jedno políčko, v ktorom je 0  a počet políčok, s menším počtom ako 5 nesmie presahovať 20% všetkých políčok. V našom prípade máme v tabuľke 12 políčok, t. j. číslo menšie ako  5 by mohlo byť nanajviac v 2 (dvoch) políčkach. To isté platí i pre prípad, ak by sa v políčku vyskytol počet menší ako 1 v prípade teoretických početností. Ak sa tak stane, pre kontingenčnú tabuľku nemôžeme použiť.

Z výpočtu signifikantnosti našich nameraných početností ešte nevieme, aká je tesnosť závislosti oboch znakov. Často nás zaujíma, či je závislosť napr. znaku B väčšia na inom znaku, ako na A. K tomu nám slúži výpočet koeficientu kontingencie (závislosti), ktorý značíme ako Cn (Pearsonov normovaný koeficient kontingencie). Vypočítame ho z chí-kvadrátu

                                Cn =

r = počet riadkov

s = počet stĺpcov

n = počet pozorovaní (respondentov)

Cn sa pohybuje v intervale od 0 po 1. V našom prípade je vypočítaný  Cn = 0,422.