Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / detska literatura

literatura_pre_deti_a_mladez.doc (literatura_pre_deti_a_mladez.doc)

UMELECKÁ KOMUNIKÁCIA

ESTETICKÁ KOMUNIKÁCIA – prenos estetickej informácie medzi autorom a príjemcom prostredníctvom umeleckého textu (v prípade literárnej komunikácie ide o literárne dielo).

Funkcia textu a cieľ umeleckej komunikácie

funkcia – aktívny vzťah medzi predmetom a cieľom, na dosiahnutie ktorého sa predmet používa

cieľ umeleckej komunikácie –  vyvolať estetický zážitok u príjemcu

estetický zážitok– aktivizácia fantázie, citu, obrazotvornosti, ale aj racionálnych zložiek psychiky príjemcu. Integruje zmyslové, citové zložky, a aj zložku intelektuálnu,

estetická hodnota - schopnosť diela plniť svoju základajúcu funkciu – produkovať estetický zážitok u príjemcu. Vzniká ako výsledok interakcie medzi štruktúrou umeleckého diela, ľudským životným svetom a príjemcom diela (emocionálnou a racionálnou zložkou jeho psychiky)

estetická informácia -  je to tematizácia ľudského životného sveta v podobe textu, ktorý je štruktúrovaný s dôrazom na výrazovú ikonickosť, s cieľom vyvolať estetickú reakciu príjemcu.

Subsystémy literárnej komunikácie

I.Populárna literatúra - podsystém (subsystém) literatúry, ktorý tvoria texty s vymedzeným komunikačným okruhom a vlastnou žánrovou sústavou.

Funkcie:

a./ vzdelávacia  

b./ popularizačná, vzhľadom na umelecky náročnú literatúru

c./ ideologická funkcia

d./ zábavná funkcia

Populárnosť a popularita

Populárnosť diela = vnútorné – štylistické vlastnosti textu. Je to zameranie diela najmä na vyvolanie zážitku prostredníctvom menej náročných foriem, dominuje výrazová, tematická i kompozičná jednoduchosť.

Popularita diela =  nie je štylistickou kategóriou, vnútornou vlastnosťou výstavby textu. Viaže sa na schopnosť diela byť neustále v komunikácii, byť čitateľsky obľúbené.

Čitateľ a populárna literatúra

Na základe komunikačného postoja príjemcov k dielu rozlišujeme dva typy čitateľov populárnej literatúry:

1. čitateľ, pre ktorého je populárna literatúra jedinou či dominantnou estetickou hodnotou
2. čitateľ, pre ktorého je populárna literatúra doplnkovou zložkou čítania, pričom takýto čitateľ priznáva esteticky náročnej literatúre hodnotovú prioritu

Literatúra pre deti a mládež

Populárna literatúra - opozícia estetickosť  -  populárnosť

Literatúra pre deti a mládež - opozícia detské a dospelé a v rámci nej  opozícia univerzálne a špecifické.

Univerzálne a špecifické v tvorbe pre detského čitateľa literatúry

1. Univerzálnosť literatúry pre deti je v úsilí autora poskytnúť čitateľovi estetický zážitok, estetickú hodnotu.

1. Špecifickosť je v spôsobe umeleckej štylizácie, ktorý je podmienený vekom príjemcu (detský aspekt 1*).

Slovesný folklór

Termín folklór sa používa na označenie všetkých druhov ľudovej tvorby.

Folklórom sa zaoberá samostatná vedecká disciplína – folkloristika i etnografia (národopis).

Slovesný folklór - je užším pojmom a dominuje v ňom slovesná, textová zložka. Jeho obsah je vymedzený najmä ústnou slovesnou tvorbou ľudu. Ide o relatívne samostatný semiotický a komunikačný systém s vlastnými textami, žánrovou sústavou, komunikačnými situáciami a výrazovými vlastnosťami.

Slovesný folklór  a  umelecká literatúra

1. ako odkaz na folklórny text (celok, časť, žánrový postup)

1. ako citát alebo súbor citátov alebo parafráz

1. ako výstavbový element štýlu (kompozičný, motivický, fabulačný a pod.)

1. ako kvázifolklór – teda folklórna štylizácia

1. ako folklórny text, ktorý sa spája akoby identicky s textom umeleckej literatúry (autorizovaná ľudová rozprávka, niektoré žánre populárnej literatúry a pod.).

Literatúra pre DaM je systém umeleckých textov určených detskému čitateľovi, rešpektujúci psychologické špecifiká tohto čitateľa.

1. Intencionálna literatúra pre DaM - Literatúra zámerne písaná pre detského čitateľa

1. Neintencionálna literatúra pre DaM - Literatúra písaná pre dospelého čitateľa, ktorá vďaka svojim štruktúrnym vlastnostiam prešla do čítania detí a mládeže.

Vekové obdobia a žánrová skladba literatúry pre DaM

A./ Predčitateľská fáza:

2. Mladší predškolský vek (1-3) – poézia, spievanky, knižné hračky, leporelá, jednoduchý komiks (dieťa = poslucháč)
3. Starší predškolský vek (3-6) – poézia, jednoduchá próza, rečňovanka, spievanka, hádanka, rozprávka, bájka, jednoduchý príbeh zo života detí a p. (dieťa = poslucháč, náznaky prvých čitateľských pokusov)

B./ Čitateľská fáza

1. Mladší čitateľský – školský vek  (6 - 10) - rozprávka, výrazne rytmizovaná poézia, rozprávky (fantastické, zvieracie), bájky, jednoduché príbehy zo života detí, jednoduché povesti, knižné hračky, rečňovanky, detské hry a pod.

3. Starší čitateľský - školský vek (11 – 15) – povesť, historická a životopisná próza, dobrodružné čítanie, scifi, poviedky, novely, romány zo života rovesníkov, cestopisy, westerny, dievčenské čítanie, poézia, texty piesní pop music.

Ľudová slovesnosť v čítaní detí a mládeže

Ľudová slovesnosť - tvorba vznikajúca medzi ľudovými vrstvami, najmä vidieckymi. Jej výrazným formálnym znakom je absencia písomnej fixácie v období jej vzniku a vo väčšine prípadov aj absencia jednoznačnej autorskej určenosti.

Dve dimenzie ľudovej slovesnosti

Ľudovosť- poukazuje na autorský pôvod i na čitateľskú určenosť;  

Výchovnosť -  spolu s estetickosťou je integrálnou vlastnosťou  textov ľudovej slovesnosti

Základné znaky

autorská anonymnosť

ústnosť

kolektívnosť

variantnosť – obmieňanie tých istých obsahov v rozmanitých slovesných útvaroch

synkretickosť – spájanie viacerých výrazových zložiek: textu s hudbou a niekedy aj s tancom.

pragmatizmus – výchovnosť ĽS

magické pôsobenie na predmety, javy a osoby (zaklínadlá)

úsilie tlmočiť stabilizovanú skúsenosť v podobe prísloví, porekadiel a pranostík

úsilie vysvetliť pôvod vecí a javov (etiologické povesti)

úsilie zabávať i poučiť v podobe anekdoty alebo v podobe textov s kontrastným nastolením princípov dobra a zla (rozprávky) či textov s faktickým, skutočnostným jadrom (povesti)

     Druhy ľudovej slovesnosti

ľudová próza (epika)

ľudová poézia (lyrika a lyrickoepická poézia)

ľudové hry (lyrika a epika v dramatickej realizácii)

detský folklór (lyrické a epické texty produkované deťmi alebo dospelými pre deti)

Rozprávka

Rozprávka - jeden zo základných epických žánrov ľudovej slovesnosti – tematizuje svet v podobe, ktorá vytvára predstavu o skutočnej existencii nadprirodzeného sveta a jeho koexistencii so svetom reálnym.

1. patrí medzi texty, ktoré sa podieľajú na tvorbe etických predstáv a postojov ľudí,

1. vznikla v starých kultúrach a ranných vrstvách histórie ľudstva

1. vyznačuje sa premenlivosťou, univerzálnosťou a migračným charakterom rozprávkových motívov

Typy ľudových rozprávok

fantastická, démonologická, legendová

zvieracia

s realistickou tendenciou (novelistická, satirická, anekdotická)

Povesť

Prozaický alebo básnický epický žáner slovesného folklóru.

Spojivá s rozprávkou:

- prvky tajomstva,

- prítomnosť magických či nadprirodzených síl

- migrujúce motívy

Diferencie

- v povesti možno rozoznať faktický základ.

- je konkrétnejšia vo väzbe na miesto a čas realizácie deja (lokálne a historicky identifikovateľný    priestor a čas),

- dejová zložka sa opiera o historickú, v minulosti realizovanú udalosť

- dej povesti je dynamický, mravne vypointovaný, na rozdiel od rozprávky je však často ukončený tragicky.

- uplatňujú sa lokálne prvky, teda viazanosť k určitému regiónu, miestu či miestnej udalosti.

- postavy možno členiť na historicky konkrétne, fiktívne a nadprirodzené              

Druhy povestí

Miestne:

a./etymologické – o pôvode miestnych názvov lokalít

b/ etiologické – o pôvode rozličných prírodných javov (prameňov, studničiek, skalných útvarov,  geologických kuriozít

c/ o hradoch a zámkoch – vznik hradu, život na hrade, činy hradných pánov

Historické - viažu sa na historické udalosti, ktoré sa v krajine,  regióne či mieste vzniku povesti pokladali za významné.

a./ najstaršie obdobia dejín  (veľkomoravské)

b./ povesti o Turkoch a Tatároch (viazané na 15. – 17. storočie)

c/ zbojnícke

 Zberatelia ľudovej slovesnosti

Ľudová slovesnosť je predmetom zberateľskej činnosti už od čias národného obrodenia, u nás v oboch jeho fázach v 18. i 19. storočí.

Ján Kollár – Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1832) a najmä ním pripravený súbor ľudovej poézie v dvoch zväzkoch - Národnie zpievanky (1834 – 1835).

Samuel Reus – priekopník slovenskej folkloristiky, bol pri publikovaní významného zápisu slovenských ľudových rozprávok, ktoré sú známe ako Codex revúcky A,B,C.  (jestvujú ako nevydané). V jeho úprave boli publikované viaceré rozprávky z tohto súboru v Slovenských povestiach (1856 – 1861) a v Prostonárodných slovenských povestiach (1880 – 1883).

Jonatán Čipka – spolupracoval pri vydávaní a úpravách ľudovej slovesnosti s A.H.Škultétym,  Š.M.Daxnerom a J. Franciscim. Zapisovali rozprávky do tzv. Codexu tisovského, z ktorého potom čerpali pri knižnom vydávaní rozprávok. Jeho úpravy vyšli v Škultétyho a Dobšinského Slovenských povestiach (1856 – 1861) a v Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach (1880 – 1883).

Ján Francisci (Rimavský) - novinár, básnik, prozaik a zberateľ ľudovej slovesnosti. V prvej polovici 19. stor. bol jedným z prvých vydavateľov ľudových rozprávok. V r. 1845 v Levoči vydal prvý zväzok Slovenských povestí, v ktorom bolo desať rozprávok. Avizoval ho ako začiatok širšieho výberu a doplnil ho aj vlastnou úvahou o podstate a funkcii slovenských ľudových rozprávok a o nutnosti ich vydávania.

Pavol Dobšinský – básnik, redaktor, prekladateľ, kritik, ale najmä zberateľ slovenského folklóru. Zbieral a zapisoval príslovia, porekadlá, hádanky, obyčaje, povery, ľudové hry. Vyšli najprv v publikácii Matice slovenskej - Zborník slovenských národných piesní, povestí a prísloví (1874) a neskôr, v r. 1880, v samostatnom vydaní pod názvom Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské. Spolu so Škultétym zostavili súbor Slovenské povesti (1858 – 1861), ktorý obsahuje 64 rozprávok. Sám pripravil a vydal v r. 1880 – 1883 Prostonárodné slovenské povesti. Obe diela predstavujú základ slovenskej folkloristiky.

Samo Czambel – jazykovedec, zberateľ a zapisovateľ slovesného folklóru. Ním zozbierané zápisy stredoslovenských rozprávok uverejnil folklorista Jiří Polívka v r. 1922 – 23 vo svojom Súpise slovenských rozprávok, v r. 1948 ich vydal spisovateľ Jozef Horák ako 12. zväzok k Prostonárodným povestiam Pavla Dobšinského, vychádzali aj v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia v úpravách Jozefa Minárika.

Poetika ľudovej rozprávky/ náčrt problematiky/

Konkrétne usporiadanie dejových prvkov a špecifikáciu funkcií folklórneho textu  pomenúvame termínom - podanie.

A./ rozprávky – rozprávačské podania s prevahou estetickej funkcie

B/  nerozprávkové rozprávania

Tri typy rozprávkového podania:

2. čarodejno – rozprávkové
3. realisticko – rozprávkové
4. podanie rozprávok pre deti

Nerozprávkové podania s estetickou funkciou = bájno – povesťové.

4. čarodejno – rozprávkové podanie

Vzniká ako neposvätné rozprávanie popri zasväcujúcich a utajovaných mýtoch.

Hrdinské čarodejné rozprávky: s dominantným hrdinom, ktorý stelesňuje ľudový ideál a nádej society v boji so silami zla (Svetovládny rytier, Popolvár naväčší na svete, Dobrý strelec).

Rodinno – sociálne rozprávky: nespravodlivé usporiadanie sociálnych vzťahov a jeho tlak na jednotlivca v rámci rodiny (Popoluška, O dvanástich mesiačikoch a pod.)

Postavy a ich funkcie v čarodejných rozprávkach

V rozprávke nie je rozhodujúce kto koná, ale čo koná. Nie sú tu určujúce jednotlivé postavy (princovia, rytieri, ježibaby, strigôni, starčekovia, víly, zvieratá, mimoriadni ľudia), ale ich – funkcie, ktoré plnia v sujete rozprávky.

Postavy a ich funkcie v čarodejných rozprávkach

V rozprávkach vystupujú hrdinovia, nepraví hrdinovia, škodcovia, darcovia alebo pomocníci.

V takomto type všeobecného pomenovania sa podčiarkuje ich funkcia (hrdinstvo, škodcovstvo, darcovstvo, pomocníctvo).

Morfológia rozprávky

Vladimír Propp, ruský folklorista a literárny vedec v diele Morfológia rozprávky  zistil, že počet takýchto funkcií je obmedzený a že ich je 31.

Funkciou rozumie akciu konajúcej postavy, určenú z hľadiska významu pre priebeh deja.

Funkcie postáv podľa Proppa

odchod, zákaz, porušenie zákazu, škodcovo získavanie informácií o hrdinovi, úskok a napomáhanie škodcovstvu alebo nedostatok (nedostač), sprostredkovanie, počiatočná protiakcia, odchod, prvá funkcia darcu a reakcia hrdinu, získanie čarovného prostriedku, premiestnenie v priestore, boj, označenie hrdinu, víťazstvo, odstránenie nedostače, hrdinov návrat, prenasledovanie, záchrana, nepoznaný príchod, nároky nepravého hrdinu, ťažká úloha, jej riešenie,  poznanie, usvedčenie, transfigurácia (nový vzhľad) hrdinu, potrestanie, svadba (V každej rozprávke sa nemusia uplatniť všetky funkcie, postupnosť ich uplatnenia však býva spoločná)

Realisticko – rozprávkové podanie

- Námetom je namä prežívanie spoločenských vzťahov

- Významnú úlohu v sujete týchto rozprávok zohráva - náhoda

- Napätie tu  nevzniká z kontaktu hrdinu s démonickými, nadprirodzenými silami, ale s konkrétnymi postavami v ich konkrétnom spoločenskom zaradení;

- Hrdina v týchto rozprávkach zväčša nemusí preukázať svoje nadprirodzené schopnosti, ale len zdravý životný inštinkt, vynaliezavosť a schopnosť orientovať sa  v každej životnej situácii

- Nad veľkými ideálmi prevládajú praktické ciele – prospešnosť pre hrdinu, pričom sa nevylučujú ani také prostriedky na dosiahnutie cieľa ako sú úskok, lesť, klamstvo či drobný podvod

Počiatky slovenskej literatúry pre deti a mládež

Slováci a vzdelanie

Snahy o zvýšenie vzdelanostnej úrovne

Školské reformy

Literatúra pre deti a škola

Funkcia literatúry pre deti

Vzdelanie a literatúra

Slovensko – súčasť rakúsko-uhorskej monarchie;

Nízka vzdelanostná úroveň, najmä v uhorskej časti monarchie;

Mária Terézia (vládla 1740-1780) – snaha reformovať školstvo;

1. Všeobecný školský poriadok (1774) – triviálne školy – základy písania, čítania a rátania;

1. Ratio educationis (1777) – reformný program pre Uhorsko – osvietenská snaha, Komenského požiadvka všeobecného vzdelania.

1. 1788 - povinná šk. dochádzka (6.-12 ročné deti) – kontrola štátu, nie cirkvi!

Literatúra pre deti ako školská literatúra

Žánrový aspekt: šlabikáre a katechizmy

Dva spôsoby písania textov pre deti:

  - katechetická forma (nemenné otázky a záväzné odpovede)

  - sokratovská (dialogická) forma, možnosť samostatne sa dopracovať k odpovedi na zadaný problém)

  Exemplum – negatívny a pozitívny príklad

  Funkcia – didaktická, úžitková

Skladba školskej literatúry

Vieroučná a mravoučná spisba - kresťanská vierouka, šírená v katechizmoch;

1. Vecno – vzdelávacia spisba - dôraz na náučný obsah, korešpondujúci s potrebami ekonomického rozvoja krajiny – praktická orientácia školy

Vieroučná a mravoučná spisba

Daniel Bocko (1751 – 1806) - Šlabikár  (1801),  

Juraj Ribay (1754 – 1812) - Pravidla moresnosti aneb zdvořilosti, jako i opatrnosti a zachování zdraví (1759). Na základe nemeckých a českých predlôh

Ján Sepeši (1760 – okolo r. 1832) -  Kratičké poučení o mravnosti a zdvořilosti pro mládež obojího pohlaví, menší i větší, jak v školách tak i v domě k bedlivému čtení (1819). Ide o preklad z nemčiny a práve tento preklad bol poslednou knihou tohto tematického radu v takomto striktne didaktickom ustrojení

Samuel Tešedík (1742 – 1820) - Knižečky k čítání a k prvním začátkúm vzdelání školských dítek (1778). Univerzálna školská príručka. Má okrem šlabikárovej časti aj časť čítankovú, v ktorej sú príbehy zacielené na formovanie morálnych vlastností dieťaťa i jeho vzdelanostnej úrovne.

Čítanka Jána Kollára

Čítanka (1825) – zostavovateľ Ján Kollár (1793-1825).

Je to najvýznamnejšie dielo osvietenskej školskej literatúry, zložené z preložených, originálne napísaných a adaptovaných beletristických textov.

Kapitoly: Mravní naučení v podobenstvách a rozprávkách z obecného života a Bájky a básně.

1. krátke mravoučné príklady vedúce dieťa k mravnosti, poslušnosti a čistote v podobe negatívneho príkladu, avšak s pedagogicky tolerantnou pointou.
2. preklady bájok, ktoré možno podľa historikov literatúry tohto obdobia pokladať za prvý pokus o zmiernenie jednostranného moralizovania a didaktizovania v školských textoch.

Čítanka z r. 1825 završuje osvietenskú fázu spisby pre deti a po celé tridsiate roky 19. storočia ju nič nedokázalo prekonať.

  Romantizmus a literatúra pre deti

-Romantizmus je na Slovensku ohraničovaný rokmi 1840 – 1880

Slovenskí romantici okrem esteticky autonómnej romantickej tvorby presadzovali aj národno-vzdelávací a osvetový program

-Romantická literatúra orientovaná na dieťa má beletristický charakter!

-Beletristická (zábavno-príbehová) forma je však rovnako ako v osvietenstve didakticky zacielená – má didaktickú funkciu.

-Mravoučný prvok je doplnený vlasteneckým prvkom.

-Rešpektuje výchovné ciele osvietenskej spisby

-Beletristickou formou a bohatšou žánrovou skladbou a novou jazykovou podobou otvára priestor aj pre estetizáciu obrazu sveta

Zornička – časopis pre deti

prvý beletristický „zábavník pre dietky“

Vychádzala od r.1846  do r.1847

Vydavatelia a editori: A.H.Škultéty a Jonatan Dobroslav Čipka.

Význam: literatúra sa z učebníc dostáva aj do širšie orientovaného média

Rečňovanka pre slovenské školy

druhé základné dielo pre deti v období romantizmu - v r. 1850 ho vydáva A.H. Škultéty

Ide o zozbierané rečňovanky (predovšetkým M.M.Hodžom), v ktorých dominuje mravoučný zámer, ale sú tu aj básne s vlasteneckým motívom a príležitostné básne na školské témy.

Slovenská literatúra pre deti a mládež v r. 1918 – 1945

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia vydával Ján Nepomuk Bobula časopis Jánošík (1862 – 1863) a časopis Junoš (1865 – 66)

V r. 1878 začala v Martine vychádzať – Včelka, časopis pre školskú mládež (do r. 1883).

V  90. rokoch 19. stor a začiatkom dvadsiateho stor. vychádzali v Senici u vydavateľa Jána Beža bohato ilustrované, menej didaktizované Noviny malých (1899 – 1914)

Zornička (1908 – 1914 a 1920 – 1922).  Vychádzala v Budapešti. Mala svetský charakter, s dôrazom na národnú a sociálnu problematiku, vychádzala dvakrát do mesiaca.

Rok 1918 a literatúra pre DaM

-Vznik ČSR (1918) – predpoklad pre nové inštitucionálne podmienky tvorby a publikovania prác pre deti

-r. 1921 v Matici slovenskej vzniká edícia Čítanie študujúcej mládeže.

-Cieľ -  sprístupniť študujúcej mládeži kľúčové diela slovenského romantizmu a časť tvorby slovenských realistických autorov.

Edícia - Čítanie študujúcej mládeže

-V jej prvom období, ktoré sa skončilo v r. 1947, v nej vyšlo 59 titulov pôvodnej slovenskej i inojazyčnej literatúry. Úlohu estetického čítania pre deti na seba v tomto čase prebrala neintencionálna literatúra.

-Novela Martina Kukučína Mladé letá a neskôr jeho poviedky o detstve vydané pod názvom Veľkou lyžicou.

-Súčasne vychádza aj výber ľudových rozprávok.

-Odbor MS pre detskú literatúru

-r. 1926 -  vznik Odboru MS pre detskú literatúru, pod vedením Štefana Krčméryho sa stáva centrálnou inštitúciou orientujúcou sa na literárnu tvorbu pre deti.

-Vydáva časopis Včielka (1925 – 27), sústredený na pôvodnú tvorbu

-v r. 1927 sa  mení časopis Včielka na nový, ktorý Matica vydáva spolu s Čs. Červeným krížom pod názvom SLNIEČKO. Zámer -  zmena predstavy o dieťati ako o objekte najmä výchovného pôsobenia, na čitateľa a percipienta estetických textov.

Prví významní redaktori Slniečka

Prvý redaktor -  tajomník MS Rudolf Kľačko

Od  druhého ročníka J.C. Hronský. Pod jeho vedením sa uskutočnila radikálna zmena v systéme literárnej tvorby pre deti a posilnil sa proces umeleckej emancipácie literatúry pre deti a mládež od jej utilitárneho (úžitkového) chápania.

Edícia - Dobré slovo

r.1930 - založenie novej edície Dobré slovo. V tejto edícii vyšlo to najhodnotnejšie, čo mala vtedy slovenská literatúra pre detského čitateľa k dispozícii: J.C.Hronský (Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Zakopaný meč, Dubkáčik a Budkáčik ...), Martin Hranko, Ľ.Ondrejov, J.Bodenek, z mladších: M.Rázus, M.R.Martáková  a i.

Prozaická tvorba pre deti v tridsiatych rokoch 20.storočia  

Základné tendencie:

2. humanistická a vlastenecká tendencia Ľudmily Podjavorinskej (Baránok Boží) a Martina Rázusa (Maroško),

1. psychologizujúca tendencia Jána Bodenka (Ivkova biela mať), Martina Hranka (Ježkovci), Fraňa Kráľa (Jano a Čenkovej deti)

Základné tendencie v próze

1. naturistická tendencia Ľuda Ondrejova (Zbojnícka mladosť)

1. optimistická tendencia J.C.Hronského (Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik)

1. dobrodružno cestopisná tendencia (Ľ.Ondrejov)

1. historizujúca tendencia (Hronský, J.Horák)

Základné tendencie v próze - zhrnutie

1. Próza v tridsiatych rokoch tak nadobudla žánrovú a tematickú skladbu, ktorá konvenovala recepčnej orientácii mladého čitateľa v širokom vekovom spektre.

Martin Rázus: Maroško (1932), Ján Bodenek: Ivkova biela mať (1938), Fraňo Kráľ: Jano (1931),  Čenkovej deti (1932), Ľudo Ondrejov: Zbojnícka mladosť.  (1937)

Medzivojnová autorská rozprávka

„Funkcií je mimoriadne málo a postáv mimoriadne mnoho. Tým je vysvetlená dvojaká kvalita rozprávky. Jej ohromujúca mnohotvárnosť, jej pestrosť a farebnosť a na druhej strane jej nie menej prekvapujúca jednotvárnosť, jej opakovateľnosť“    (V. Propp)

Opakovateľnosť znamená stabilitu, rozpoznateľnosť žánrovej štruktúry.

Mnohotvárnosť ponúka možnosti premien, tvorby variantov a modifikácií tejto ustálenej štruktúry.

Súhra stability a variability vytvára priestor pre individuálnu autorskú tvorivosť, teda možnosť vstúpiť do tvorby rozprávok identifikovateľným tvorivým aktom.

Popri autorsky anonymnej folklórnej rozprávke vznikla aj rozprávka – autorská.

Konštituovala sa už v európskom romantizme (najmä činnosťou bratov Grimmovcov, ktorí spisovali rozmanité varianty ľudových rozprávok).

Vrcholné realizácie dosiahla v tridsiatych rokoch 19. storočia v diele H.CH.Andersena (1805 – 1875) (inšpirátor poetiky modernej autorskej rozprávky).

Andersen svojou tvorbou:

-> ukázal na možnosti využitia rozprávkového žánru ako aktu subjektívnej autorskej výpovede.

-> prekonal klasický, zautomatizovaný poznávací systém folklórnej rozprávky, jeho estetiku i etiku a obohatil ho o nové filozoficko – etické problémy a motívy

-> subjektivizáciou výpovede obohatil register rozprávačských typov až smerom  k lyricky zainteresovanému rozprávačovi s výraznou pozíciou v texte;

-> odkryl priestor pre zacielenie rozprávky na detského i dospelého čitateľa, ale aj možnosť pre dospelého a umelecky vyspelého autora esteticky sa realizovať aj na pôde rozprávkového žánru.

 RozprávkyJ.C.Hronského

-> Hronského rozprávková tvorba vykazuje  tri vývinové etapy:

1. autor ide v stopách ľudovej rozprávky   (adaptácie ľudových rozprávok,), najmä práca Brondove rozprávky (1932).
2. zápas o novú rozprávku: zbierka Zlatý dážď(1933).

- parodizácia rozprávkových postupov. Hrdinovia sa prezentujú v „obrátenej podobe“,     nekonajú v súlade so stabilizovanými sujetovými funkciami, ale presne naopak.

- využitie znakov vstupuje do rozprávkových textov J.C.Hronského nový konštruktívny prvok - humor

3.   nový model rozprávky – ZVIERACIA ROZPRÁVKA.

Práve zvieracia rozprávka sa pre Hronského stala najvhodnejším žánrom pre uplatnenie vlastných tvorivých dispozícií v oblasti tvorby pre deti.

Hronského zvieracie rozprávky

Smelý Zajko (1929 – 1930) – časopisecky, v Slniečku ako kreslený seriál J. Vodrážku. V r. 1930 – knižne, Vodrážkove kresby dopĺňa svojimi textami J.C.Hronský. Silný humoristicko – parodizačný efekt založený na presune rozprávkových funkcií postáv na konajúce zvieratá  a na kombinácii rozprávkového sveta a prvkami modernej civilizácie a techniky.

Dubkáčik a Budkáčik (1932) - parodovanie klasickej rozprávky , humorný efekt vyrastá najmä z napätia medzi zvieracím a ľudským. Budkáčik a Dubkáčik sa usilujú stať ľuďmi, používajú vonkajšie znaky, ktoré ich majú počlovečiť, ale autor im ponecháva ich zvieraciu podstatu: lenivosť, žravosť, sklon k ušmudlanosti.

Dubkáčik a Budkáčik:

 - „prasačia miera vecí“ (Z.Klátik), teda posudzovanie javov ľudského sveta „prasačími“ kritériami: „Keď bude človek taký múdry ako prasa, pod posteľou bude spávať“.

Dva varianty šťastia u Hronského

1. prvým je individuálne, na seba orientované šťastie, šťastie pre seba a okruh najbližších v Smelom Zajkovi a Smelom Zajkovi v Afrike;

1. druhým je šťastie  pre všetkých, ideál šťastného sveta, sveta veselého, dobrého, slnečného. Jeho výrazom je  práca Budkáčik a Dubkáčik.

Hronského rozprávky - zhrnutie

Hra a hravosť sa stali spôsobom interpretácie sveta, jeho spoznávania i jeho etického zvládania. Je to odpútanie sa od negatívneho zážitku vo forme individuálneho tvorivého výkonu, vo forme opozície problematický svet – radostná literatúra. Išlo o tematizovanie ideálu ľudskejšieho sveta v podobe obrazu bezstarostného detstva.

Martin Hranko (1899 – 1940)

V r. 1929 – 30 vyšla v časopise Slniečko jeho zvieracia rozprávka Ježkovci (knižne v r. 1930).

Podobenstvo medzi ľudskými a prírodnými zákonmi, pochmúrne rozprávanie o problémoch ľudského sveta cez obrazy personifikovaných zvieracích vzťahov

Slovenská poézia dvadsiatych a tridsiatych rokov

Ľudmila Riznerová – Podjavorinská (1872 – 1951)

V jej tvorbe možno identifikovať dve tvorivé etapy. Do r. 1918 - prevláda tvorba pre dospelých.

Po r. 1918 intencionálna literatúra pre deti. V práci pre dospelých nemožno v jej prípade hovoriť o výraznejších prácach. Popredné a trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry si získala až tvorbou pre deti.Knižným debutom a súčasne prvou knihou poézie v slovenskej literatúre, ktorej autorkou je žena bola zbierka lyrických veršov pre dospelých Z vesny života (1895).

Prvé verše pre deti napísala už koncom 19. storočia. Po pseudonymom Teta Ľudmila ich uverejnila až v r. 1908 a 1909 v Zorničke: Lúčenie, Slovenská chalúpka, Naša Oľa, Sňahuliak, Oráč, Sadaj slnko, Kamaráti a i. Prevažujúca tematická orientácia  -  život detí a príroda.

Po r. 1918  dopĺňa túto základnú tematickú skladbu o vlastenecké motívy, najmä  v podobe lásky k materinskej reči.

Prvá kniha básní pre deti: Kytka veršov pre slovenské dietky (1921).

Prostredníctvom poézie Ľ.Podjavorinskej, orientovanej na život detí a prírodu,  sa do umeleckého obrazu dostáva dieťa ako samostatný subjekt a detstvo ako plnohodnotná etapa ľudského vývinu s vlastnými etickými normami, estetickým svetom a prípravou na svet dospelých.

Prirodzená detská vlastnosť – zmysel pre konkrétnosť a aktivitu  priviedol autorku k uprednostneniu epickej poézie pred poéziou lyrickou. Od humorných veršov zo života detí postupne autorka prechádza k veršovanej zvieracej rozprávke. Druhá Podjavorinskej zbierka Veršíky pre maličkých (1930) - najmä verše zo života detí. Medový hrniec (1930) - prevažujú krátke básničky s personifikovanými zvieracími postavami zvierat, vtákov, hmyzu a pod. V tom istom roku vychádza aj veršovaná zvieracia rozprávka Zajko – bojko, s náznakom širšieho rozvinutia témy a táto tendencia vrcholí v o zvieracom epose Čin – Čin (1943).

Ľudmila Podjavorinská - záver

Podjavorinská vytvorila svojimi zvieracími rozprávkami model epickej poézie pre deti a definitívne posunula túto oblasť literárnej tvorby do systému umeleckej národnej literatúry.

Mária Rázusová - Martáková

1905 – 1964 (pseudonym Teta Mariena). Autorka básní pre dospelých i pre deti, prekladateľka

Do literatúry pre deti vstupuje moralizátorskými veršami Pestré kvety (1932), podobné sú aj verše z kníh Tri rozprávky z neba (1932) a Hrdinovia (1935)

Hore grúňom – dolu grúňom (1934) – popri tradičných veršoch aj básne s výraznou lyrickou a intimizačnou tendenciou. Signalizujú autorkin talent.

Od jari do zimy (1939) – definitívny prechod autorky od didakticko-utilitárneho modelu k estetickému obraz sveta v lyrike (dôraz na svet prírody)

Ide o autorku, ktorá predstavuje lyrický pól poézie pre deti v tridsiatych rokoch 20.storočia.

Situácia v r. 1945 - 1948

Spory o orientáciu politického i kultúrneho života. Pokračovanie klasickej umeleckej koncepcie literatúry  pre deti a mládež, ktorá sa konštituovala v poézii i v próze na začiatku 30. rokov minulého storočia. Objavujú sa aj autori, píšuci nenáročnú beletriu pre mládež. Evidentné je to najmä v žánri autorskej rozprávky. Autori nadväzujú na Hronského, Hrankov a Podjavorinskej model zvieracej rozprávky, ale znehodnocujú jej etické a estetické jadro jednostranným zvýrazňovaním zábavnej funkcie. Pokračuje aj tvorba M.Rázusovej – Martákovej a Jozefa Horáka. Martáková kultivuje svoju lyrickú i lyricko – epickú poetiku. Dôkazom je zbierka Plamienočka (1948). V próze  Jozef Horák s povesťami zo súboru Hudcov vrch (1945) a historicko – dobrodružným románom Sebechlebskí hudci (1948).

Rok 1948 ako periodizačný medzník

Zásadná zmena spoločenského systému u nás. Zmena inštitucionálnych podmienok tvorby. Podmienenie publikačných možností politickou príslušnosťou a ideologickou angažovanosťou

Deklarovaná politická snaha „vytvoriť nový svet a nového človeka“ a aj literatúra  sa dostala do podoby návodov na skutočný socialistický život a zobrazovala len to, čo sa označovalo ako: boj za socializmus, budovanie socializmu, úspechy socializmu a pod.  

Opätovný návrat k úžitkovosti. Literatúra pre deti, so svojou inklináciou k didaktizmu sa stáva nástrojom ideologickej výchovy detí; Dominantnou témou sa stala úzko chápaná súčasnosť, jej dobové znaky- budovanie, prostredie fabriky, družstiev, strojov, najmä sústruhov, traktorov, symbolika komínov, postavy museli byť späté práve s týmto prostredím.

František Zima Trieda bojuje (1948),

Ideologický model uplatňoval vo svojich prózach aj úspešný autor Jozef Horák v prácach Sto kociek cukru (1950), A kto je viac (1953) Pionierske srdce (1952), Biela pionierka (z pozostalosti,vyd.1976)

V poézii Krista Bendová Pioniersky pochod (1952).

Diela o vojne a SNP

Problematická a jednostranná bola aj literatúra, ktorá sa tematicky orientovala na protifašistický odboj (Hela Volanská Tajomstvo /1951/, R.Moric Explózia /1951/) – hyperbolizácia detského hrdinu.

Pohyb v literatúre po r. 1953

Reakcia na ideologický model má trojakú podobu:

1. diela čerpajúce témy z obdobia detstva autora (M. Jančová Rozprávky starej matere /1953/, Ľudo Zúbek Murársky chlieb /1952/

2. Diela tematizujúce národnú minulosť (Ľ.Zúbek Jar Adely Ostrolúckej /1957/, Doktor Jesenius /1956/, Jozef Horák Horou pieseň šumí (1956).

3. Diela s tematikou prírody (D.Š. Zámostský Príhody od Hrona (1955), E.Chmelová Rozsutecké poklady (1955) a najmä R. Moric Z poľovníckej kapsy /1955/).

Nová vlna v slovenskej literatúre pre deti a mládež

Zásadná premena sa uskutočnila na prelome 50. a 60. rokov. Generácia autorov: Klára Jarunková, Eleonóra Gašparová, Mária Ďuríčková, Jaroslava Blažková a Vincent Šikula – v próze. Miroslav Válek a Ľubomír Feldek – v poézii

Základné charakteristiky  novej literatúry

- ostrý dištanc od prvoplánového didaktizmu dovtedajšej literatúry

- zdôrazňovanie umeleckej podstaty písania pre deti

- dialóg s detským čitateľom

- hra s obrazom a fantáziou, ktorá rešpektuje detskú predstavivosť

- hra s jazykom, ktorá konvenuje detskému príjemcovi

Literárnohistorické súvislosti

- Manifest konkretistov Bude reč o literatúre pre deti – Mladá tvorba, 1958,č.4

- Formuluje sa partnerský vzťah dospelého autora detského čitateľa

- Tvorba z detského aspektu

- Zmena poetiky literatúry pre deti

Programové diela - poézia

M. Válek: Kúzla pod stolom (1959), Ľ. Feldek: Hra pre tvoje modré oči (1959),

Ľubomír Feldek - poézia

Telefón (1963),  Hlava, ktorú som mal vtedy (1967), O hluchej babke a vnúčikovi zlatúšikovi (1967), Stratený zverinec (1967), Kuchárska kniha pre deti (1968), Na motýlích krídlach (1973), Kvet alfabet (1976), Jantárový svet (1977), Veselý album zvierat (1978), Päť detektívov (1982).

Ľubomír Feldek - próza

Zlatúšik (1965), Zelené jelene  (1968), Modrá kniha rozprávok (1974), Zelená kniha rozprávok (1983),

Miroslav Válek - poézia

Kúzla pod stolom (1959), leporelá Pozrime sa do prírody, kto osoží akto škodí (1960), Kde žijú vtáčiky (1961). Vyvrcholením jeho básnickej tvorby pre deti boli zbierky Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov (1964), Do Tramtárie (1970) (nonsensový princíp)

Prozaici detského aspektu

Klára Jarunková – Hrdinský zápisník (1960) - ). Uplatnila princíp detského aspektu v podobe jednoduchej nekomplikovanej výpovede, rešpektovania naivného detského prístupu k svetu a najmä rešpektovanie špecifického detského jazyka.

- prózy K.J. - romány Jediná (1963), Brat mlčanlivého vlka (1967) a novely Pomstiteľ (1968) a  Tulák (1973).

Ďuríčková, M - poézia i próza, televízna tvorba, autorská rozprávka a povesť.  My z 8.A (1960), Danka a Janka (1961), Danka a Janka v rozprávke (1970), Stíhač na galuskách (1963), Útek z gramatiky (1965), Majka Tárajka (1968)

E. Gašparová: Jurkove rozprávky (1958), Ahoj prvá trieda (1961), Prázdniny s rozprávkou (1963), Slávna ľavačka (1963), Stopa na asfalte (1964)

Romány: Spievajúce drevo Helena (1967), Fontána pre Zuzanu (1971), Koncer bez ruží (1974).

J. Blažková: Tóno, ja a mravce (1961), Ostrov kapitána Hašašara (1962), Ohňostroj pre deduška (1962).

V. Šikula – Pán horár má za klobúkom mydleničku (1965), Prázdniny so strýcom Rafaelom (1966)

J. Navrátil - Plachetnica Nonsens (1967), Len srdce prvej veľkosti (1970)

J. Šrámková - Biela stužka v tvojich vlasoch (1973)

V.Bednár - Nebrnkaj mi na city (1967)

Autorská diferenciácia – žánrová a tematická bohatosť

V dôsledku uplatňovania detského aspektu prišlo v slovenskej literatúre pre deti a mládež k veľkej autorskej diferenciácii a k bohatému tematickému i žánrovému členeniu. Uplatňovanie detského aspektu  v tvorivom procese literatúru pre deti umelecky emancipovalo od utilitarizmu a didaktizmu.

Sedemdesiate a osemdesiate roky

Nastupuje generácia autorov – Peter Glocko, Ján Beňo, Rudolf Dobiáš, Paula Sabolová, Jozef Repko, Peter Ševčovič, Mariana Grznárová, Dušan Dušek, Alta Vášová, Štefan Moravčík, neskôr Daniel Hevier, Ján Uličiansky, Peter Stoličný, Peter Holka, Dana Podracká, Tatiana Lehenová, Zuzana Zemaníková, Daniel Pastirčák a mnohí ďalší.

Moderná autorská rozprávka

Autorsky je v prvej fáze viazaná na Ľ.Feldeka, M.Ďuríčkovú (Jasietka), K.Bendovú (cyklus rozprávok o Osmijankovi),

80.-te roky najmä J.Uličiansky:

Adelka Zvončeková (1981), Nedeľa (1987), Snehuliacke ostrovy (1990), Rozprávková torta (1990), ....

Charakteristiky:

- využívanie a zároveň narúšanie folklórneho modelu rozprávky. Deštrukčný princíp sa prejavuje najmä ako paródia a nonsens.

- osobitný typ tvorí dôraz na lyrickú symbolizáciu.

Druhy:

- parodická rozprávka

- nonsensová rozprávka

- symbolická rozprávka

Chlapci a dievčatá

Prirodzená diferenciácia čitateľských záujmov u dospievajúcich. Tradičné delenie: dievčenský svet citov a chlapčenský svet dobrodružstva. Prekročenie tohto typu delenia: Dušan Dušek, Peter Glocko, Peter Holka. Populárna pieseň ako poézia.

____________________________________________________________________________________________________________________

1* - tvorba umeleckého obrazu na základe predstavy autora o svete detského príjemcu, o spôsobe detského videnia a vnímania sveta, ktorý je určovaný vekovo – vývinovou úrovňou detského čitateľa sa označuje pojmom (anticipačná predstava dospelého autora o svete detského príjemcu (anticipácia = predvídanie)