Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Fakulta telesnej výchovy a športu / Teória výchovy

ťahák pr vá časť (teoria_vychovy.doc)

Výchova v širšom slova zmysle nazývame všetko zámerné, plánovité a cieľavedomé    utváranie osobnosti Výchova v užšom je zámerným, plánovitým a cieľavedomým procesom zabezpečujúcim sprostredkovanie poznatkov a formovanie osobnosti z hľadiska jej správania, formovania hodnotových kritérií človeka. Výchova vzniká so vznikom spoločnosti za účelom zapojenia mladej generácie do práce a života spoločnosti. V tomto zmysle je kategóriou večnou . Je tiež javom historickým, podlieha všeobecným zákonitostiam spoločenského vývoja, s vývojom spoločnosti sa zákonite, nevyhnutne mení.

Výchova funkcia: sociálna a formatívna.  Soc. f. –výchova je nevyhnutnou podmienkou vytvárania materiálnych a kultúrnych hodnôt, rozvoja výroby a celej spoločnosti. Spoločnosť nemôže existovať bez výchovy. Formatívna F. – cieľavedomé zámerné utváraní človeka v súlade s potrebami a požiadavkami danej spoločnosti.  Výchova má vedúcu úlohu v individuálnom rozvoji človeka, v jeho príprave na život. Predmet teórie výchovy – skúma, rozpracúva a objasňuje tie otázky výchovného pôsobenia, kt. sú: 1. základné a spoločné pre všetky výchovné pôsobenia 2. základné otázky špecifických výchovných vplyvov rôznorodých organizácií a inštitúcií, kt. súčasťou je i výchovné pôsobenia. Cieľ výchovy –ideálna konečna predstava, o výsledku činnosti, teda toho, čo sa má v činnosti dosiahnuť. K dosiahnutiu konečného cieľa slúžia čiastkové parciálne ciele. Cieľ je určujúcim a rozhodujúcim prvkom systému výchovy. Obsah výchovy vyplýva z cieľov a je sústavou vlastností, procesov, činností, postojov a prejavov, kt. zodpovedajú stanovenému cieľu. Objekt výchovy – žiak, skupina – upriamuje výchovný pracovník pozornosť za účelom formovania. Subjekt V – učiteľ, vychovávateľ – pôsobia na objekt výchovy v snahe o jeho formovanie, subjekt V má vo vých. procese vedúcu úlohu, konkretizuje ciele, riadi, usmerňuje, kontroluje a hodnotí vých. proces.

Podmienky V sú možnosti, okolnosti, situácie, kt. existujú pri momentálnom výchovnom pôsobení a vytvárajú predpoklady pre jeho realizáciu. Vnútorné pod. a Vonkajšie pod. Vútor. P – dané dedičnou vybavenosťou jedinca, resp. momentálnou úrovňou jeho vychovanosti. Vonkaj. P. –všetky vplyvy zámerného a nezámerného pôsobenia prostredia. Zásady V – všeobecné platné smernice, požiadavky na tvorbu i realizáciu vých. proc.

Metódy V – sú cieľavedomé spôsoby, postupy práce, usporiadanie činnosti vychovávateľa a vychovávaného. Formy organizačné jednotky, v rámci kt. sa uskutočňuje proces výchovy. Činitele V inštitúcie , osoby, javy, okolnosti. kt. vyplývajú na organizáciu, priebeh a výsledky vých. proc.  Uvedené prvok výchovy tvoria dynamický systém. Ciele V –určiť ké výsledky vých. proc. očakávame, znamená to vychádzať z podstaty a cieľov spoločnosti v kt. žijeme. Všeobecný cieľ V – ideálna konečná predstava o výsledku činnosti. Vychovávať – poukazovať na perspektívy rozvoja spoločnosti i miesto človeka v nej a org. každodenný život detí a mládeže v zmysle cieľov V. Výchova je procesom, kt. vychádza a počíta s 2 úrovňami vplyvov: 1. cieľavedomé a zámerné pôsob. 2. mimovoľné, nezámerné pôsob.  Cieľaved. pôs. výchovné pôsobenie vyučovania, vplyv rodinnej vých. Mimovoľné – každodenné pôsobenia prostredia jeho prejavov, ovplyvňuje formovanie, vplyv masovokomunikačných pros. Výchovný proc. súbežne s procesom vzdelávania. Výchova detí - škola veľmi významný činiteľ, dlhodobosť a povinnosť dochádzky do 15r. Východiská V- poznanie cieľov a obsahu výchovnej práce učiteľa, poznať spôsoby ich realizácie, návody, postupy práce učiteľov.  Zásady – základné požiadavky, všeobecné smernice pre tvorbu i realizáciu výchovnej práce. – tvoria jednostý systém - pôsobia v komplexe a v rovnováhe – aplikácie jednej zo zásad ovplyvňuje  char. uplatnenia inej. Požiadavky pre učiteľa: poznanie cieľov, úloh výchovnej práce – tvorivá aplikácia úloh – využívanie zodpovedajúcich metód, prostriedkov a foriem V – plánovitosť a systematickosť. Aktivita žiaka – podmienená jeho uvedomelosťou. – poznať požiadavky učiteľa, príčiny plnenia danej požiadavky, presvedčený o správnosti...

Metódy V cieľavedomé postupy, spôsoby usporiadania vzájomnej činnosti učiteľa a žiaka pri realizácii výchovných cieľov. Zásada V v soc. skupina a soc. skupinou – jeden od druhého berú príklad, konať to čo vidíme konať iných, správať sa viac príkladmi ako pravidlami Soc skupina – soc. funkcie – pripravuje a zaraďuje jednotlivca do spoločnosti , - učí ho poznávať vzťahy a súvislosti medzi jednotlivými druhmi soc. skupín, - realizácia rôznych soc. funkcií. Zásada sústavnosti – pôsobenie v oblasti V detí – nepretržité, stále. Požadované vlastnosti sa stanú trvalou súčasťou a prejavom každodenného správania a jednania žiakov. Požiadavka na vých. prácu učiteľa – formovať požadované vlastnosti osobnosti, mravné hodnoty, obohacovať, prehlbovať, fixovať tie hodnoty, ktoré už boli sformované.  Zásada jednoty požiadaviek – zladenie pravidiel soc. a prac. char. vých. činiteľov pri formovaní mladého človeka. Väčší účinok takéhoto pôsobenia. Metódy výchovy –cieľavedomé postupy, spôsoby usporiadania vzájomnej činnosti učiteľa a žiaka pri realizácii výchovných cieľov.  Funkcie -  výchovná, informatívna, motivačná, kontrolno-regulačná, diagnostická, prognostický. Metódy V – M požiadaviek, M vysvetľovania a presviedčania, M cvičenia, M príkladu, M hodnotenia. Metóda požiadaviek - pri kladení požiadaviek – hranice možností žiakov, príliš vysoké – otrasenie viery žiaka,  príliš nízke – nedostatočná motivácie, neučia sa prekonávať prekážky. Požiadavky – objektívne, veku primerané, stručné, presné, časovo ohraničené, splniteľné, kontrolovateľné. – 1. Klásť len toľko pož,, aby si ich žiaci i učiteľ zapamätali, 2. Najskôr jednoduché pož. neskôr zložitejšie 3. Vyvarovať sa takých pož., kt. by si odporovali. 4. Novú pož. jednoducho, logicky zdôvodniť, 5. nebáť sa priznať si omyl ak je pož. nespravodlivá. Metóda vysvetľovania a presvedčenia – osvojenie požadovaných pojmov. zameraná na  vedomie, city a vôľu žiakov, učia sa rozumovo zdôvodniť svoje jednanie. úlohou je: 1. podnecovať vnútorný vývoj žiakov z hľadiska výchovy, 2. formuje vonkajšie prejavy – správanie sa žiakov 3. formou regulácie medziľudských vzťahov v rôznych soc. štruktúrach.

Individuálny rozhovor – účinnosť závisí, od vysvetľovania a presvedčenia hlavne od pokojného, priateľského tónu rozhovoru a žiak má nadobudnúť dojem, že učiteľ má dostatok času na vyriešenie problému, optimistickou hypotézou nápravy. Metóda príkladu – úlohou vzbudiť , upevniť spôsoby správania, prejavov pomocou vzorov, modelov, vyvolávajú konkrétnu predstavu o týchto prejavoch. Podstatou je napodobňovanie. Napodob. závisí od – ontogenetickej zvláštnosti vývoja osobnosti, - vlastnosti vzoru, - vzájomné vzťahy vzoru a žiaka, -pod. vplyvu vzoru, - pohlavia. Funkcie P – inštruktívna – poučná a motivačná –pohnútková, druhy vzorov – reálne, fiktívne, kladné, záporné. Metóda hodnotenia – povzbudenie a tresty. Metódy hodnotenia: 1.vychádzať z psychosociálnych osobitostí každého žiaka,2. prihliadať na podmienky, pri ktorých dochádza k určitým prejavom, 3. spravodlivosť, nestrannosť v očiach žiaka, 4. optimálna častosť používania, 5.stupeň, sila odmeny zodpovedá kvalite či miere previnenia, 6. postupnosť trestov a odmien. Dbať na ontogenézu. Pochvala, odmena pož. hlavne nesmelé a neisté detí, oceňovať hlavne výkon, spájať s uskutočnenou činnosťou, oddialené povzbudzovanie má menšiu účinnosť, častejšie mladšie deti. Trest informuje žiakov o  nevhodných spôsoboch správania, pomáha zamedzovať ich rozvoju i ich odstraňovať. Funkcia: vyvolávať mechanizmus zábrany voči takému správaniu a konaniu, kt. je v rozpore so spoločensky uznávanými normami. Metodické požiadavky – uvážlivo používať tresty u precitlivených a zdravotne oslabených detí, - neodďaľovať použitie trestu, - trest nesmie urážať žiaka, - pri trestaní nezabúdať na kladné stránky žiakovej osobnosti, - zároveň návod ako sa správne správať, - trest nesmi mať charakter úplného odsúdenia žiaka, -použitie trestu, jeho splnenie má všeobecne znamenať zrušenia priestupku. K pedagogickým  nevhodným trestom patria: ironizovanie, nedostatočná známka z vyučovacieho predmetu ako trest, telesný trest, nemá spôsobovať psychické útrapy.

Pedagogika – veda, kt. skúma výchovu ako zámernú fomatívnu činnosť, jej

vývoj, podstatu, štruktúru, funkciu, mechanizmy. Vznik a vývoj P –utvárala sa ako veda o výchove detí. Zakladateľ vedy o výchove J. A. Komenský, vytvoril prvý ucelenejší systém poznatkov o výchove a vzdelaní. 19. st. ako samostatný vedný odbor. Predmet P – konkrétny spoločenský jav, výchova, skúma zákonitosti výchovy človeka vo všetkých obdobiach jeho života. Výchova a vzdelanie sa stávajú celoživotným procesom. Predmetom P je tiež žiak – subjekt výchovy a učiteľ – riadiaci činiteľ, majú na výchovu veľký vplyv mimoškolské činitele, rodina, detské a mládežníčke org. masovokomunikačné prostriedky. Základné znaky vedného odboru P – má presne vymedzený predmet výskumu, má metódy zodpovedajúce vnútornej povahe predmetu Sústava P vied vytváranie nových špeciálnych vedných disciplín. Systém P vied vychádza z rôznych hľadísk: vekové zvláštnosti ontogenetické hľadisko, - oblasť spoločenskej činnosti praktické hľadisko, - etapy spoločenského vývoja historické hľadisko, -charakter výchovného zariadenia školské hľadisko. Ako najvhodnejšie sa javí hľadisko, kt. sa snaží v sebe spojiť viac kritérií. integrujúce hľadisko. Členenie P vied: základné, hraničné, aplikované, Pramene P 1.historický vývoj – v dielach pedagogických mysliteľoch, archívne materiály, učebné osnovy, knihy, pedagogická tlač, 2.Súčasná spoločenská a výchovná prax, 3. Pedagogické experimenty.  základné P pojmy: výchov, vzdelanie, vyučovanie. Výchova –v širšom slova zmysle –všetko zámerné, plánovité a cieľavedomé utváranie osobnosti v tesnom spojení s jednaním a správaním človeka v spol.  základné zložky vzdelanie a výchovy v užšom slova zmysle. Vzdelanie súbor vedomostí, zručností, návykov a schopností k poznávacej, praktickej a tvorivej činnosti jednotlivca a ďalej systém jeho potrieb, motívov a záujmov.  vzdelávanie je proces, v kt. priebehu si žiaci osvojujú sústavu vedomosti, zručností.  Výchova v užšom slova zmysle – proces, v kt. sa vytvárajú poznatky a formuje sa správanie jednotlivca. Vyučovanie je najsústavnejší a najoraganizovanejší spôsob výchovy a vzdelávania. žiaci si osvojujú sústavu vedomostí, zručností a návykov.