Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / medzinárodný obchod

vypracovane otazky (mo-ls2.doc)

1.ZAHRANIČNOOBCHODNÁ  POLITIKA (ZOP):

-je tú súhrn zásad a prostriedkov, cez kt. štát priamo a centrálne pôsobí na stimuláciu vývojových trendov ZO, je súčasťou celkovej hospod. politiky štátu.

-determinanty pravidiel svetového obchodu:

a) zahraničnoobchodná politika štátu

b) záväzky plynúce z účasti štátu v medzin. organiz.

c) pravidlá plynúce z podpísaných biletarál. zmlúv

-vplyv ZOP na ekonomiku štátu závisí od miery zapojenia krajiny do medzinárod. deľby práce, kt. je daná prírodnými podmienkami a ekonomickou vyspelosťou krajiny.

-ZOP je závislá na zahr.-polit. orientácii štátu, napr. štáty NATO, alebo bývalé RVHP a pod. orientujú hospod. spoluprácu na štáty podobné im (ČSSR realizovala až 75% ZO s členskými štátmi RVHP)

-v súčasnosti je ekonomika SR orientovaná na štáty EÚ (cca 60%).

CIEĽ  ZOP:

-regulácia teritoriálnej a komoditnej štruktúry ZO vzťahov (vývozu - dovozu tovaru a služieb).

NÁSTROJE ZOP:

-nástrojmi ZOP vláda zabezpečuje čiastočne príjem do ŠR, kontroluje saldo obchodnej bilancie a i.

-napr. kvóty, kt. obmedzujú dovozy určitých druhov tovarov, kt. dovoz by mohol poškodiť domácich výrobcov.

ZAHRANIČNO-HOSPODÁRSKA POLITIKA:

-je širší pojem ako ZOP, okrem usmerňovania toku tovarov a služieb koordinuje aj medzinárodný pohyb kapitálu a pracovných síl so zahraničím.

-riadi sa rôznymi zásadami a prostriedkami, ktorých výber a použitie závisí od hospod. cieľov štátu.

======================================

2.HISTÓRIA  UPLATŇOVANIA  ZOP:

-historicky sa vyvinuli 2 základ.koncepcie ZOP:

              - liberalizmu(voľný obchod-freetradizmus)

              - protekcionizmus (ochranárstvo)

-registrujeme ich na prelome 19.-20.stor.

-liberalizačné opatrenia sa prijímajú v obdobiach hospodárskej prosperity

-protekcionistické opatrenia sa prijímajú vždy v období krízy

-v súčasnosti sa striedajú obe tendencie

-ZOP každého štátu sa pohybuje medzi dvoma princípmi (protekcionizmus-liberalizmus).

LIBERALIZMUS:

-V.Británia - bola kolískou voľného obchodu, ktorej priemyselné výrobky v období priemysel. revolúcie nemali cenovú konkurenciu v Európe

-liberalizmus (koncepcia voľného obchodu) v praxi ZO V.Británie zvíťazila odstránením obilných ciel (1846)

-Prusko – liberalizmus sa uplatňoval až do konca 70-tych rokov 19.stor. vplyvom lacnej produkcie východopruského poľnohospodárstva

-potom kancelár Bismarck pod vplyvom teórie ochranných ciel (F.List a H.Schiller) prešiel k protekcionistickej politike (1897)

-Rakúsko-Uhorsko – 1878 vydaný nový zoznam protekcionistických colných sadzieb (lebo hrozila lacná konkurencia obilia zo zahraničia)

-Česko-Slovensko zdedilo v r.1918 75% rakúskej priemysel. výroby, preto malo povahu proexportne orientovaného štátu, prevažovalo presadzovanie voľného obchodu.

-niektoré priemysel. odvetvia (hlavne automobilový) však presadzovali protekcionizmus.

PROTEKCIONIZMUS:

-jeho baštou boli už klasicky USA

-obrat nastal po r.1934 prijatím zákona o obchod. dohodách uvoľňujúcich export a import tovaru

-po 2.sv.vojne USA iniciovali založenie Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT),čo ovplyvnilo liberalizáciu svetového obchodu.

-poznáme 3 obdobia tzv. náporu protekcionizmu:

        1. od 1878 do konca 19.stor. rozmach priemyselnej revolúcie a prvá veľká hospodárska depresia (1873-95), použitie najmä vysokých colných sadzieb, colných kontingentov, dovozných kvót a pod.

         2. od veľkej hospod. depresie po koniec  2.sv. vojny (1930-45), opäť zavedené vysoké colné sadzby, utvorenie menových a obchod. blokov, uzatváranie krajín pred zahraničnoobchodnou výmenou, najmä dovozom (autarkia).

          3. neoprotekcionizmus – začal ako následok prvého ropného šoku, treťou priemyselnou revolúciou. Po ropných šokoch nastala stagflácia v hospodárstvach krajín, zvýšená nezamestnanosť a nové obmedzenia dovozu tovaru.

-obdobia neoprotekcionizmu sa striedali s liberalizmom (dôsledok uplatňovania výsledkov rokovaní GATT v Uruguaji)

-GATT zohralo v liberalizácii svetového obchodu významnú úlohu, Všeobecná dohoda o clách a obchode sa snažila odstraňovať štátmi zavádzané obmedzenia počas protekcionizmu.

======================================

3.ZÁSADY ZAHRANIČNOOBCHOD. POLITIKY:

-realizácia ZOP predpokladá aplikáciu 2 základ. metód:

        1. diskriminácia (znevýhodňovanie)

        2. preferencia (zvýhodňovanie)

-preferovanie jedného obchod. partnera vždy predpokladá diskrimináciu druhého obch.partnera

-ďalšie metódy:

        - bilateralita (obchod.dohody 2 štátov)

        - multilateralita (obch.dohoda viacerých štátov – OSN, Svetová obchodná organizácia /WTO/, Konferencia OSN o obchode a rozvoji /UNCTAD/, Stredoeurópska dohoda o pásme voľného obchode /CEFTA/, EÚ, Severoamerické pásmo voľného obchodu /NAFTA/, Združenie krajín juhovýchodnej Ázia /ASEAN/ a i.)

-v súčasnosti bilaterálne vzťahy medzi krajinami vychádzajú z multilaterálnych dohôd.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

3.1.LIBERALIZMUS  VO  SVET. OBCHODE:

-liberalizmus (free trade) – jeho hlavnou črtou je nezasahovanie štátu do hospodárstva a do zahraničnoobchodných vzťahov,teda minim.kontrola vývozu a dovozu tovaru a služieb zo strany štátu.

-realizuje sa odstránením prekážok voľného pohybu tovarov a služieb.

-liberalizmus vždy presadzujú štáty ekonom. silné, snažia sa rozšíriť odbytové trhy.

-vo svet.obchode sa liberalizmus realizuje na báze multilaterálnych a bilaterálnych zmlúv obsahujúcich opatrenia odstraňujúce protekcionistické opatrenia (kvóty, clá, dovozné prirážky, subvencie a i.)

-rozvoj liberalizmu nastal hlavne v povojnov. období

-realizuje sa v rámci integračných zoskupení (pásma voľného obchodu, colné únie..)

-hlav.nástrojom liberalizácie MO je Svetová obchod. organizácia uplatňujúca medzi štátmi mnohostrannú doložku najvyšších výhod.

-ďalším nástrojom sú dohody o regionálnych integračných zoskupeniach (začali sa rozvíjať v druhej polovici 20.stor.)

-tiež nástrojom je automatická diskriminácia nečlenských štátov

-integračné zoskupenia = preferenčné obchod.dohody, pásma voľného obchodu, colné únie, spoločné trhy, hospodárske a politické únie.

-rozvíjali sa v 6 vývojových etapách:

        1. preferenčné obchod.dohody (charakter bilaterálny, znižujú colné tarify vo vzájomnom obchode, uchovávajú národ. colné tarify, prípravná etapa integračného procesu).

         2. pásmo voľného obchodu (odstránenie všetkých obchod.prekážok /clá, dovoz.kvóty, dovoz. prirážky a i./, zachovanie národ. obchod. prekážok voči tretím štátom).

         3. colná únia (medzi členmi sú odstránené všetky prekážky voľného pohybu tovarov a služieb, zavedenie spoločného colného sadzobníka a jednotný systém netarifného regulovania obchodu s tretími štátmi, Rada colnej únie to koordinuje), priaznivá alokácia zdrojov v ekonomikách členských štátov, zhoršenie alokácie zdrojov tretích štátov.

         4. spoločný trh (voľný pohyb aj výrob. faktorov /prac. sily a kapitálu/, žiadna pohraničná kontrola pohybu tovaru, služieb a výrob. faktorov)

         5. hospodárska únia (atribúty colnej únie, spoločného trhu, koordinácia makroekonomickej politiky, legislatívy /rozpočtovej, menovej a sociálnej/, dobrovoľná strata časti národnej suverenity v prospech nadnárodných orgánov.

         6. politická únia (aplikácia predchádzajúcich integračných prvkov a odovzdanie väčšiny funkcií vo vzťahu k tretím štátom nadštátnym orgánom únie, de facto medzinárodná konfederácia a strata suverenity národ.štátov-dosiaľ žiadne integračné zoskupenie nedosiahlo tento vývojový stupeň.

-v súčasnosti platí, že integrované krajiny majú tendenciu vnútorného liberalizmu a vonkajšieho protekcionizmu (voči tretím krajinám).

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

3.2.PROTEKCIONIZMUS  VO  SVET.OBCHODE:

-súbor opatrení na podporu a ochranu domácich výrobcov (cieľom je znevýhodniť cudzí tovar)

-tieto opatrenia používame len určitú dobu, lebo potom sú brzdou hospod.rozvoja a spôsobujú stratu konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch.

-podľa druhu ochraňovaných výrobkov a teritória protekcionizmus delíme na:

        - progresívny (ochrana dom.výrobcov na dom.trhu pred zahran.konkurenciou – dovozné clá, dovoz.reštrikcie, zákaz dovozu určitého tovaru.., je to ochrana rozvojových /progresívnych/ odvetví)

        - degresívny (ochrana útlmových odvetví kvôli zachovaniu prac.miest /sociálny motív/, napr. poľnohospodárstvo vo FR, Rakúsku.., prostriedkami sú najmä clá a autolimitácie)

        - agresívny (podpora štátu rozvíjať určité odvetvia a presadzovať ich výrobky na zahr.trhoch, dôvodom je rozšírenie odbytových trhov, čím sa zabezpečí vyššia efektívnosť domácich výrobcov, zvýši sa zamestnanosť, proexportné prostriedky: štátne podpory, vývozné subvencie, štát.úvery, záruky na úver a i.)

-prostriedky progresívneho a degresívneho protekcionizmu označujeme ako prostriedky antiimportnej politiky.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––-

3.2.1.PRÍČINY využívania PROTEKCIONIST. OPATRENÍ:

-protekcionistická politika nadväzuje na štátny intervencionizmus

-v MO už neplatí, že protekcion.opatrenia využívajú len hospod.slabšie krajiny

-dočasne ich využívajú aj vyspelé hospod.štáty na pozitívny vývoj ekonomík

-ich dlhodobé využívanie má negatívne účinky na vývoj domácej ekonomiky.

-príčiny uplatňovania protekcionizmu sú hlavne: nevyrovnanosť obchodnej a platobnej bilancie, nielen ekonomická, ale aj sociálna podpora domácich výrobcov (francúzski poľnohospodári, britskí baníci a pod.)

-uplatňovanie protekcionizmu znižuje tempo rastu svet.obchodu, vytvára podmienky pre obchodné vojny a pod.

-súčasný neoprotekcionizmus sa sformoval koncom 40-tych rokov, trval takmer 30 rokov do ropných šokov, je v podstate renesanciou merkantilizmu (snaha riešiť nezamestnanosť, pomalý hospod.rast, upadajúce priemysel. odvetvia obmedzovaním dovozu, subvencovaním výroby a vývozu), využíva netarifné prekážky

-príčinami jeho zavedenia po období liberalizmu boli: 1/ v 70-tych rokoch zrútenie medzinárodného menového systému, vzostup cien ropy a hospodár. recesia, nadmerná fluktuácia menových kurzov, nadhodnotenie amerického dolára, svetová zadlženosť, dlhodobý chronický prebytok ponuky nad dopytom, 2/ rýchly ekonomický vývoj novoindustrializovaných krajín, ktorých ceny výrobkov sú veľmi nízke kvôli lacnej prac. sile.

-ropné šoky vyvolali infláciu, nezamestnanosť, hospod.recesiu

-ochrana dom.výrobcov: autolimitácie, licenčné konania, antidumpingové opatrenia, vyrovnávacie clá, dovozné kontingenty, minimálne dovoz.ceny a i.

-v obchod.politike vidno vplyv silných záujmových skupín (napr. ochrana poľnohospodárov pred lacnými zahraničných potravinami, hutníckych a textilných výrobkov a pod.)

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

3.2.2.ODVETVOVÝ  PROTEKCIONIZMUS:

-protekcionizmus má negatívny vplyv na rozdelenie zdrojov, tempo ekonomického rastu a zamestnanosť

-sektorový (odvetvový) protekcionizmus sa uplatňuje buď pri tradičných odvetviach (textil, hutníctvo a i. ako záchrana prac.miest), alebo v progresívnych odvetviach (náklady na VTR sú veľké,je nutná veľkosériová výroba a veľkoodbyt.trh)

-selektívna ochrana sa stáva prekážkou vytvárania prac.miest v nových progresívnych odvetviach, podporuje neefektívnosť jednotlivých výrobcov, spomaľuje inovačný proces, kvalifikáciu prac.sily a i.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

3.2.3.PROTEKCIONIZMUS  v  PRAXI:

-k najstarším ochranár.opatreniam patrí ochrana poľnohospod. a textil.výrobkov, potom hutníctvo.

-USA si už v 50-tych r. presadili porušenie medzinárodných zásad v poľnohospodárstve(GATT)

-obmedzujú dovoz poľnohospod.produktov dovoznými poplatkami a kontingentmi

-EÚ má najprepracovanejší systém ochrany trhu s poľnohospodárskymi výrobkami

-až na 90% poľnoprodukcie sa vzťahujú ochranár. opatrenia

-obchod s textilom a odevami je regulovaný od r.1973 (Multifibre agreement) cca 80% produkcie

-hutnícke výrobky 80% objemu regulovaných dovoznými clami a autolimitáciami, USA regulujú cez minimálne dovozné ceny, autolimitácie a antidumpingové opatrenia.

-v poslednom období sa protekcionizmus čoraz viac dotýka aj spotrebnej elektroniky, automobilov, obrábacích strojov (väčšinou z Japonska a Ázie) – autolimitačnými dohodami, stratou komparatívnych výhod.

-selektívna ochrana sa vzťahuje aj na špičkové technológie (high-tech), vyžadujú veľké investície do vývoja a výskumu, preto sú efektívne len pri veľkosériovej výrobe

-EÚ a USA najviac uplatňujú protekcionizmus, Japonsko len na poľnohospodárske produkty

-hospodársky menej rozvinuté krajiny používajú najmä tarifné a netarifné prekážky

-je zložité zvrátiť súčasný trend k protekcionizmu, prospelo by to však k zníženiu zadlženosti rozvoj. krajín, k zreálneniu kurzu amer.dolára, zníženiu deficitu amer.rozpočtu, vytvoreniu dodatočných prac. miest v ostatných odvetviach a i.

-protekcionizmus významne ovplyvňuje tok tovarov a služieb, celkový hospod.rast a svetový blahobyt.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

3.2.4.VPLYV  PROTEKCIONIZMU na NÁRODNÚ EKONOMIKU:

-protekcionizmus sa v hospod.praxi objavuje najmä v obdobiach hospod.krízy, buď všeobecnej, alebo odvetvovej

-ak sa ochranár.opatrenia používajú príliš dlho,vedú k stagnácii odvetvia, strate konkurencieschopnosti

-v minulosti boli príkladom štáty stred. a východnej Európy, kt. sa vzdialili vytvorením bezkonkurenč. prostredia svet.úrovni efektívnosti-kvality produkcie

-protekcionizmus má na hospod.vývoj priaznivý vplyv len z krátkodobého hľadiska, z dlhodobého vedie k negatívnym účinkom na rozdelenie zdrojov (finančných, výrobných a kvalifikačných), nevyužitiu komparatívnych výhod krajiny vo svet.obchode, čo vedie k nižšiemu hospod.rastu ekonomiky, podpore neefektív.výroby,kt. nevyrába s najnižšími nákladmi.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

3.3.DISKRIMINÁCIA  vo  SVETOVOM OBCHODE:

-protekcionistické opatrenia automaticky vytvárajú diskrimináciu iných výrobcov

-diskriminácia = nerovnaké zaobchádzanie z obchodno-politického a devízového hľadiska, znevýhodnenie určitého pôvodu alebo druhu tovaru.

-aj diskriminácia negatívne ovplyvňuje svet.obchod

-v MO má diskriminácia hlavne teritoriálny rozmer

-môže byť inšpirovaná ekonom.motívmi (ochrana dom.výrobcov automaticky diskriminuje zahraničn. výrobcov)

-v súčasnosti vídame skôr politickú diskrimináciu  

-diskrimináciou jedného štátu strácajú aj jeho obchodní partneri

-zásada nediskriminácie = jedna z najvýznamnejších zásad Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT)

-diskriminač.opatrenia postihujú teritoriálnu štruktúru obchodu, vedú k reexportom, klamnému označeniu tovarov.

-diskriminácia posilňuje merkantilistické ponímanie obchodu ako nástroja k dosiahnutiu jednostranných výhod a prospechu cez reguláciu a kontrolu.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

3.4.PREFERENCIE  vo  SVETOVOM  OBCHODE:

-preferencie = výhody poskytované v hospod. vzťahoch jednou krajinou inej krajine, alebo skupiny krajín navzájom. Je to zvýhodňovanie jedných krajín pred inými.

-colné preferencie boli signifikantné pre hospod. vzťahy medzi kolonizátormi a kolóniami (najmä Britské spoločenstvo národov)

-v súčasnosti si preferenčné režimy navzájom poskytujú krajiny zoskupené v integračných zoskupeniach, hospod.vyspelé štáty ich uplatňujú voči rozvojovým krajinám

-účelom preferencií v období kolonializmu bolo zabezp. kolonizátorovi ovládnutie trhov v kolóniách.

-preferenčné clá aj dnes poskytuje FR a iné štáty svojim bývalým kolóniám.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

3.4.1.VŠEOBECNÝ  SYSTÉM  COLNÝCH  PREFERENCIÍ  (GSP):

-GSP = súhrn colných výhod poskytovaných vyspelými štátmi menej vyspelým krajinám (napr. znížené colné sadzby, bezcolné dovozy)

-colné výhody v rámci GSP sú nerecipročné a môžu sa poskytnúť buď ako celok, alebo na niektoré preferované tovar.položky (napr. hotové výrobky)

-beneficientov GSP delíme do 2 skupín:

        1. ekonom.najslabšie rozvoj.krajiny úplne oslobodené od dovozného cla (Etiópia, Somálsko, Guinea a i.)

         2. bohatšie rozvoj.krajiny, kt. import je zaťažovaný 25% pôvodnej colnej sadzby (Argentína, Mexiko, India a i.)

-zoznam krajín používajúcich colné preferencie sa pravidelne prehodnocuje podľa ekonom.vyspelosti a môžu byť vyčlenené zo zoznamu beneficientov GSP (napr. Kórejská republika, Tchajwan, Singapur a Hongkong)

=======================================

4.SUBJEKTY ZOP:

-sú to najmä: štát, štát.sektor, hospod.zväzy, odbory politické strany,

-prostriedky štátu, cez ktoré pôsobí na hospod. rozvoj: právne normy (pre hospod.činnosť), fiškálna politika (usmerňovanie výdavkov rozpočtu na krytie potrieb), peňažná a úverová politika (opatrenia ovplyvňujúce rozsah a podmienky poskytovania úverov), menová a devízová politika (základné otázky meny a kurzov), priama regulácia cien, miezd, príjmov ZO, devízového hospodárstva, investícií, kvality výrobkov a pod.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––-

4.1.ÚLOHA  ŠTÁTU v ZO OBLASTI:

-ideálna forma trhovej ekonomiky (podľa predstáv klasických ekonómov) predpokladá pasívnu úlohu štátu, rovnováhu dopytu a ponuky, pôsobenie trhových síl s minimálnou intervenciou štátu (=samoregulácia trhovej ekonomiky)

-najviac sa k tejto definícii približuje ekonomika Hongkongu (ostatné sú zmiešané typy: súkromné podniky a vplyvné vlády)

-v zmiešanej ekonomike je vláda významnou ekonomickou jednotkou, vyberá dane, platí výdavky za služby štátu (bezpečnosť,školstvo, infraštruktúra, doprava, telekomunikácie, verej.sektor)

-štát riadi ekonomiku cez regulácie a direktívy

-globalizácia ekonom.aktivít vytvára tlak na posun transformácií smerom k liberalizmu trhov

-pri určitom stupni rozvoja ekonomiky je nevyhnutné obmedziť intervencie štátu a pustiť liberalizmus

-v súčasnosti štát intervenuje vo väčšine ekonomík najmä v infraštruktúre (doprava, energetika, zdravotníctvo, školstvo – náklady spojené s rekvalifikáciou, veda, výskum, ekológia a i.)

======================================

5.PROSTRIEDKY  ZOP:

-štát cez prostriedky ZOP dosahuje vytýčené ciele v hospod.politike v oblasti ZO

-prostriedky ZOP členíme na:

- autonómne (jednostranné opatrenia štátu regulujúce ZO výmenu tovarov), delíme ich na:

                - aktívne (proexportné prostriedky, podporujú rozvoj ZO výmeny, vývoz)

                - pasívne (antiimportné prostriedky, obmedzujú ZO výmenu, cieľom je ochrana vnútor. trhu, vyrovnaná platobná bilancia)

- zmluvné (obchod. zmluvy, obchod. dohody, platob. dohody, úverové dohody, dohody o pásme voľného obchodu, vytvorení colnej a hospod. únie)

-voláme ich aj prostriedky zahraničnohospodárskej politiky (upravujú nielen ZO výmenu tovaru, ale aj ZO ekonom.spoluprácu: dohody o V-T spolupráci, poskytovaní technickej pomoci, zamedzenie dvojitého zdanenia, ochranu zahranič.investícii a i.)

-prostriedky ZOP z historick. hľadiska členíme:

        - klasické (clá, obch.zmluvy, obch.dohody, platob.dohody, úverové dohody)

        - novodobé (autolimitácie, dovozné kontingenty, integračné dohody).

-hospod.rast krajiny môže byť vyvolaný exportom, kt. zvyšuje objem domácej výroby a tým aj národ. dôchodok, teda aktívna obchod.bilancia zvyšuje objem vytvoreného národ.dôchodku o spotrebu v zahraničí a naopak, pasívna obchod.bilancia znižuje objem národ.dôchodku.

-všetky krajiny by sa mali snažiť o vyrovnanú obchod.bilanciu používaním širokého arzenálu proexportnej a antiimportnej politiky.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

5.1.PASÍVNE AUTONÓMNE PROSTRIEDKY ZOP:

-ich úlohou je chrániť ekonomiku krajiny pred zahran. konkurenciou  (clá, colný sadzobník, colné konanie, licenčné konanie, kvantitatívne reštrikcie, autolimitácie a devízové reštrikcie)

-cez tieto prostriedky štát realizuje antiimportnú politiku

-delíme ich na:

                  - tarifné

                  - netarifné

TARIFNÉ:

-CLO = dávky vyberané pri prechode tovaru cez colné hranice štátu, je to klasický autonómny prostriedok obchod.politiky.

-pôvod cla je fiškálny.

-história ciel: v minulosti slúžilo ako príjem pre kráľovskú (štátnu) pokladnicu

-vyvinuli sa z rôznych obchodných a dopravných dávok (za používanie ciest, mostov, prístavov, trhovísk), stali sa brzdou rozvoja obchodu.

-zavedenie jednotných ciel (dávky vyberané štátom) bolo dlhodobým procesom.

-súčasnosť: clá v dnešnom ponímaní sa vyvinuli vo V.Británii v polovici 17.stor., v ostatných krajinách od druhej polovice 18.stor. do polovice 19.stor. (vo FR po revolúcii 1790, Nemecko 1818-1834, USA 1789)

-dnes je ich úlohou slúžiť záujmom štrukturálnej a obchodnej politiky štátu.

-časom fiškálna funkcia cla ustúpila a zosilnil sa význam cla ako obchodno-politického prostriedku.

-clá sú teda jedným z hlavných nástrojov obchod. politiky a tvoria významnú príjmovú zložku štát. rozpočtu.

-v polovici 19.stor (klasickí ekonómovia Smith, Ricardo) boli tendencie k odbúravaniu ciel v zmysle minimalizácie zásahov štátu do ekonomiky (liberalizmus-podpora blahobytu).

-aj protiliberalistickí ekonómovia (List,Schiller) považovali clá za dočasný protekcionistický prostriedok

-dominantné postavenie mala V.Británia, preto sa presadil liberalizmus vo svet.obchode (Cobdenova obchod.zmluva 1860 – všetky clá medzi FR a VB boli zrušené s výnimkou čisto fiškálnych ciel).

-po 2.sv.vojne sa zmenila úloha a charakter ciel, nastupujú neoliberalistické tendencie, snaha znižovať colné sadzby (GATT), v integračných zoskupeniach úplné odstránenie ciel (EÚ, EZVO, NAFTA)

-clá sa znižujú hlavne u surovín, menej u priemysel. výrobkov, pri poľnohospodárskych výrobkoch clo naďalej ako silný protekcionistický prostriedok

-celkovo úloha cla od 70-tych r. 20.stor. klesá, zvyšuje sa úloha netarifných prekážok.

-cenotvorná funkcia cla súvisí s jeho fiškálnou a obchodno-politickou úlohou.

ČLENENIE  CIEL:

1/ podľa smeru dopravy:

1. vývozné
2. dovozné
3. tranzitné

Vývozné clá = význam finančný a protekcionistický (znemožnenie-obmedzenie určitého exportu)

-pozitíva: prinútiť výrobcov finalizovať vyvážaný výrobok a tým udržať prac.miesta

-negatíva: zdraženie vyvážaného tovaru, zníženie jeho konkurencieschopnosti v zahraničí, zníženie spotreby tovaru.

Dovozné clá = v súčasnosti majú absolútnu prevahu, slúžia na ochranu domácej výroby. Pri tovare, ktorý sa v krajine nevyrába je clo daňou spotrebiteľov, pri tovare, ktorý sa vyrába v malom množstve sa zvyšuje zisk dom.výrobcov.

Tranzitné clá = dnes už len historický význam, pôvodne sa vyberali za prevoz tovaru cez územie štátu (zrušené 1921 v Barcelone – Medzinárodná obchodná konferencia).

-zrušili sa, lebo tranzit tovarov sa stal zdrojom devízových príjmov štátov.

––––––––––––––––––––––––––-

2/ podľa spôsobu výpočtu:

4. valorické (hodnotové)
5. špecifické
6. diferencované
7. zmiešané (kombinované)
8. kĺzavé
9. diferenčné

Valorické clá = stanovené percentuálnou sadzbou zo skutočne hodnoty tovaru (ad valorem), nemá zahŕňať vnútornú daň krajiny pôvodu tovaru.

Špecifické clá = vypočítajú sa z jednotky množstva tovaru (váha, ks..), sú najstaršie a najjednoduchšie. Základom výpočtu je hrubá alebo čistá váha, al. zákonná váha (tovar vrátane vnútorných obalov, vonkajšie obaly sa nepočítajú). Najdlhšie ich používalo v Európe Česko-Slovensko a Švajčiarsko.

Diferencované clá = odstupňované colné sadzby podľa výšky ceny tovaru:

-špecifické (stanovujú sadzbu za jednotku   miery, váhy al. ks, odstupňované podľa ceny tovaru)

-valorické (stanovujú sadzby v percentách, odstupňované podľa cien tovarov)

Zmiešané (kombinované) clá = kombinácia valorických a špecifických ciel – je to valorické zaťaženie príslušnej položky colného sadzobníka a súčasne stanovená pevná čiastka za jednotku. Ich cieľom je stanoviť minimálne clo a zabezpečiť ochranu proti dovozu lacného tovaru.

Kĺzavé (pohyblivé) clá = sa používajú pri tovaroch, u ktorých sú výkyvy cien na domácom trhu. Zabraňujú výhodnejšej realizácii zahran. tovarov oproti domácim. Pri surovinách a potravinách sa stanovuje podľa úrovne svetových cien (napr. pri neúrode sa zvýši cena, ale klesne clo).

Diferenčné clá = je to niekoľko colných sadzieb na rovnaký tovar (závisí napr. od dopravného smeru a doprav. prostriedku), aplikujú sa pri záujme štátu preferovať niektoré druhy dopravy, dopravných prostriedkov, doprav. smerov (najčastejšie námorná preprava, v súčasnosti len výnimočne, v minulosti napr. Cromwellov Navigačný zákon 1651).

––––––––––––––––––––––––

3/ podľa účelu:

10. fiškálne clá
11. ochranné clá (výchovné, negociačné,, vyrovnávacie, antidumpingové, kompenzačné, preferenčné, odvetné /retorzné/, colno-kontingentné, prohibitívne)

Fiškálne clá = zdroj finančných príjmov pre štátny rozpočet, ich význam je okrajový, dnes väčší význam len v rozvojových krajinách, vyberajú sa pri dovoze tovaru.

Ochranné clá = klasický prostriedok protekcionizmu, zdražením importu zvýhodňujú domácu produkciu:

-výchovné clá  (infant industry duty) = zvyšujú ceny dovážaného tovaru, na určitú dobu zvýhodnia vybranú domácu produkciu v počiatočných štádiách rozvoja (skleníkový efekt), sú krátkodobé.

-negociačné clá = nie sú stanovované pre skutočné potreby štátu, ale aby sa pri negociácii (rokovaní) so zahraničnými subjektami dosiahli čo najvýhodnejšie vzájomné colné ústupky.

-vyrovnávacie clá = pri dovoze tovarov, ktoré sú vo vlastnej krajine subvencované štátom.

-antidumpingové clá = použitie pri cenovom dumpingu dovážaného tovaru.

-kompenzačné clá (dovozná daň) = odstrániť nevýhody domácej produkcie, ak je zdanená vyššou sadzbou ako dovážaný tovar.

-preferenčné clá = používajú sa medzi bývalými kolonizátormi a ich kolóniami na upevnenie hospod. spojenia a tiež v integrač. zoskupeniach (CEFTA, MERCOSUR, NAFTA, ASEAN a pod.)

-odvetné (retorzné) = sú odvetou za zvýšenie col. sadzieb niektorého štátu, môžu viesť až k obchod. vojne medzi štátmi.

-colno-kontingentné = krajina dovozu určuje tarifné kvóty (kontingenty) progresívne zaťažené colnou sadzbou, sú stanovené v obchod. dohodách.

-prohibitívne clá = na úplné zamedzenie určitého dovozu, vysoká colná sadzba cenovo znevýhodní dovážaný tovar, ktorý stratí konkurencieschopnosť na trhu dovozcu.

–––––––––––––––––––––––-

4/ podľa rozsahu platnosti:

12. autonómne (všeobecné)
13. zmluvné

Autonómne (všeobecné) clá = sa vyhlasujú jednostranne s platnosťou všeobecne voči všetkých štátom, obsahujú vysokú colnú sadzbu, ktorá robí dovážaný tovar nepredajným (len voči štátom, s kt. nie je uzavretá doložka najvyšších výhod).

Zmluvné clá = použitie so štátmi, s kt. sú uzatvorené bilate al. multilaterálne obch.dohody (GATT), kt. zaväzujú použiť doložku najvyšších výhod, v praxi sa použije nižšia zmluv.colná sadzba ako je všeobecná.

––––––––––––––––––––––––

COLNÝ  PROTEKCIONIZMUS:

-zavedením dovozného cla nastanú v ekonomike tieto základné ekonomické účinky:

        -protekcionistický účinok

        -účinok na spotrebu

        -účinok na štátny rozpočet

        -účinok na znovurozd. národ. dôchodku

        -účinok na obchodnú bilanciu

        -účinok na výrobcov

        -účinok na zamestnanosť

Protekcionistický účinok = závisí od pružnosti krivky ponuky (čím vyššia, tým výraznejší účinok), dovozné clá zvýšia ceny dovážaného tovaru, domáci výrobcovia budú dosahovať vyššie zisky.

Účinok na spotrebu = zdraženie dovozu presunie domáci dopyt na domáci tovar, zvýši príjmy výrobcov, zvýši ceny na dom.trhu, čím zníži jeho spotrebu na dom. trhu, zníži konkurencieschopnosť vývozu daného dom.tovaru.

-meriame ho tzv.spotrebiteľským prebytkom (rozdiel medzi celkovým úžitkom a celkovými výdavkami spotrebiteľov na daný tovar).

Účinok na štátny rozpočet = v minulosti bol veľký (v USA až 95%),v súčasnosti podstatne menší (5%)

Účinok na znovurozdelenie národ.dôchodku = je závislý na ziskoch domácich výrobkov, clá znovurozdeľujú dôchodok v prospech vzácnych výrob.faktorov a v neprospech hojných výr.faktorov.

Paul Samuelson poukázal na vyrovnávanie cien výrob. faktorov vplyvom medzinárodného obchodu. Priemysel.výroba využívajúca hojný výrob.faktor – kapitál sa orientuje na export a výroba náročná na prácu si vyžaduje ochranu.

Účinok na obchodnú bilanciu =clo z krátkodobého hľadiska zlepšuje obchod.bilanciu. Pri neexistencii odvetných opatrení znižuje dovoz a nedotýka sa vývozu a znižuje deficit obchod.bilancie. V prípade odvetných opatrení môže naopak narušiť obchodnú bilanciu. Dovozné clá ovplyvňujú saldo obchodnej bilancie krajiny (pri znížení colných sadzieb sa zvýši dovoz a obch.bilancia sa zhorší).

Účinok na výrobcov = meriame ho ekonom.rentou (prebytok tržby výrobcov daného tovaru nad ich celkovými výrobnými nákladmi). Použitie metódy merania ekonomickou rentou sa zakladá na 2 predpokladoch:

        1.že uvalenie cla neovplyvní svet.cenu (nezmení výmenné relácie)

        2.že zníženie dovozu neovplyvní cenu vývozného tovaru danej krajiny.

-ak je krivka ponuky pružná, tak protekcionistický účinok bude veľký a opačne.

Účinok na zamestnanosť = spotrebitelia zvýšia nákup dom.tovarov, čím sa zvýši dom.výroba a následne aj zamestnanosť.

–––––––––––––––––––––––-

COLNÝ  SADZOBNÍK:

-je systematické usporiadanie výrobkov, podliehajúcich clu a colných sadzieb (poplatkov)

-vydáva ho príslušný colný orgán krajiny (v SR Ústredná colná správa)

-platnosť podlieha schváleniu zákonodar. orgánu

-výška colných sadzieb vychádza z celkovej hospodárskej, politickej a obchodno-politickej situácie krajiny.

-krajiny používajú minim. 2 – 3 kolónkové colné sadzobníky (i viac)

-každý colný sadzobník obsahuje kolónku autonómnych al. všeobecných zmluvných sadzieb

-všeobecné (autonómne) clá v prvej kolónke majú všeobecnú platnosť (v praxi použitie obmedzené)

-zmluvná tarifa sa používa vo vzťahu k štátom, s kt. sú uzatvorené obchod.dohody dvoj a viacstranné s doložkou najvyšších výhod.

-sadzby používané v rámci Všeobecného systému colných preferencií sa nemusia uvádzať v colnom sadzobníku (sú publikované inde)

-poznáme aj dočasné colné sadzby medzi členmi integračných zoskupení na prechodné obdobia (napr. pásmo voľného obchodu)

––––––––––––––––––––––––––––

COLNÉ  KONANIE:

-podstatou je fyzická kontrola tovaru a sprievodných dokladov na základe colnej deklarácie

-v jeho priebehu sa vymeriava clo, dovozná daň, paratarifné poplatky.

-po jeho ukončení sa tovar prepustí do voľného obehu v krajine dovozu.

-má v každej krajine svoje osobitosti.

-dovozený tovar je buď prepustený do voľného obehu krajiny, alebo dočasne ponechaný na colný záznam (výstavy, veľtrhy)

-osobitné col. konanie sa aplikuje v tzv. slobodných col.územiach (prístavoch), ktoré majú osobitný colný režim (Macao, Hongkong, Panamský prieplav, Ohňová zem v Argentíne, Panenské ostrovy v USA, Hamburg, Terst, Singapur a i.) a zvýhodňuje niektoré výrobky (investície) majúce mimoriad. význam pre ekonom.rozvoj danej krajiny.

-dováža sa za zvýhodnených colných podmienok (colné reštitúcie, colné refundácie).

–––––––––––––––––––––––––––––-

ARGUMENTY  PROTI  CLÁM:

- clá spomaľujú ekonomický rast (znižujú objem svet.obchodu, znižujú ekonom.blahobyt štátu)

- jednostranné zavedenie col.sadzieb vedie k obchod. vojnám (riziko retorzných sankcií, akcia-reakcia, narúšanie stability MO a svet.hospodár.)

- clá vedú k zvýšeniu daňového zaťaženia spotrebiteľov (zvyšujú ceny importu, celkové zvýšenie cenovej úrovne a zvýšenie život.nákladov)

- dovozné clá nepriamo znižujú vývoz (zhoršenie platobnej bilancie, zníženie konkurencieschopnosti, zníženie dopytu po exporte)

- dovoz vedie k zvýšeniu nezamestnanosti (vplýva na zamestnanosť v exportných odvetviach).

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

NETARIFNÉ:

-ich spoločnou črtou je priame (netrhové) pôsobenie na obchod.

-delíme ich na:

        1. obchodno-politické

        2. paratarifné prekážky

        3. ostatné netarifné prekážky

Obchodno-politické:

-patria sem:

          - kvantitatívne reštrikcie (dovozné kvóty)

          - colné kontingenty (tarifné kvóty)

          - vydávanie licencií na dovoz

          - autolimitácie (dobrovoľ.obmedz. vývozu)

          - subvencie

          - embargo

          - obchodná vojna

          - devízové reštrikcie           

-tieto opatrenia sú najrozšírenejšie a najtvrdšie, dovážaný tovar pripúšťajú na vnútorný trh iba v rigorózne stanovených množstvách a povoleniach.

-vo vyspelých štátoch sa používajú na ochranu menej efektívnych odvetví, kt. nie sú schopné konkurencie (napr. poľnohospodárske produkty, hutníctvo, ťažobný a automobilový priemysel...)

Kvantitatívne reštrikcie = reguluje Svetová obchod. organizácia (WTO), sú na krátku dobu a nemajú mať teritoriálne diskriminačný charakter.

Colné kontingenty (tarifné kvóty) = podstata je v možnosti bezcolného (al.znížená colná sadzba) dovozu určitého objemu tovaru (aktívne to využívajú členské štáty EÚ).

Licencie na dovoz = ich vydávanie je samostatný nástroj netarifného protekcionizmu. Môžu byť: automatické a neautomatické.

-automatické = vydávajú sa každému žiadateľovi po splnení formálnych podmienok (vyplnenie formulárov, úhrada poplatku a i.)

-neautomatické = kontrolujú dovozné množstevné kvóty, dovozné ceny, autolimitácie a pod.

Autolimitácia (dobrovoľné obmedzenie vývozu) = je vzájomná dohoda medzi dovozcom a vývozcom tovaru o objeme importu a exportu určitého tovaru na vzájomné trhy. Je na určitú dobu, slúži ako ochrana proti dodávateľom lacného tovaru, znižuje hrozbu obch.vojny (prvýkrát sa objavili v r.1935)

-uplatňujú sa najmä v tradičných odvetviach, vynucujú si ich vyspelé štáty v styku so štátmi vyrábajúcimi lacnejšie, čím ohrozujú ich nerentabilnú domácu výrobu (aj časť exportu SR do EÚ a USA je autolimitovaná).

Subvencie (negatívna daň)= zvyšujú objem domácej produkcie a znižujú cenu na dom.trhu, umožňujú neschopným konkurencie vyrábať.

Embargo (zákaz) = je najtvrdšie opatrenie, zakazuje dovoz alebo vývoz. Môže mať politický dôvod, alebo obchodno-politický dôvod.

Obchodná vojna = najkrajnejšie opatrenie v MO, dochádza k výraznému obmedzeniu, alebo úplnému prerušeniu obchod. stykov.

Devízové reštrikcie (obmedzenia) = regulácia všetkých al.niektorých platob.vzťahov so zahraničím

-ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu v stave deficitu platob. bilancie, môžu sa používať diferencované kurzy vo vzťahu k vývozu a dovozu (systém devízových kurzov v platob. styku vo voľnevymeniteľných menách a cez clearing)

-devízoví rezidenti môžu byť zákonom zaviazaní predávať bankách devízy získané zo ZO za úradný kurz a uhrádzať svoje obchodné záväzky v ZO v úradnom kurze.

-devízovou reštrikciou môže byť aj poskytovanie exportných úverov pre vývozy

-tiež držba zlata a zahran. cenných papierov môže byť týmito opatreniami regulovaná (cieľom vyrovnanie platob. bilancie)

-patrí tu aj ohlasovacia povinnosť zahran.investícií (ak chce subjekt SR investovať v zahraničí, musí mať povolenie NBS)

-v niektorých krajinách tu môže patriť aj limitovanie vývozu a dovozu valút.

––––––––––––––––––––––––-

Paratarifné prekážky:

-historicky sa vyvinuli z dovozných poplatkov za preclievanie tovaru

-poznáme:

        - dávky za colné prerokovávanie

        - fiškálne dane

        - štatistické dávky

        - poplatky za pečiatkovanie

        - daň z dovozného obchodu

        - dopravné a prístavné dávky

        - daň na rozvoj zahr. obchodu

- obmedzenia pri prechode tovaru cez  colné hranice

Dávky na colné prerokovávanie = ich sadzbu stanovujeme buď percentuálnou sadzbou z hodnoty dovážaného tovaru al. pevnou sadzbou za úkon.

Fiškálne dane = štandardné, najrozšírenejšie, vyberajú sa popri clách, týkajú sa buď niektorých druhov tovarov, al. chránia národný priemysel

Štatistické dávky = nie sú pravidlom, ich výška dosahuje cca 1% z ceny, hradia náklady na registráciu a colnú štatistiku

Poplatky za pečiatkovanie = za pečiatkovanie dokumentácie pri prechode tovaru cez hranicu

Daň z dovozného obchodu = v niektorých krajinách poplatky nielen za dovezený tovar, ale aj za dovozný obchod (Island – dovozná licencia)

Dopravné a prístavné dávky = výber z ceny za dopravu a spracovanie tovaru v prístavoch

Daň na rozvoj ZO = napr. v Rakúsku 0,03% z CIF

Obmedzenie pri prechode tovaru cez colné hranice = konzulárne formality (konzulárne faktúry od obchodných komôr, obchod. dokumentácia, spôsob preclievania, metodika colného ohodnotenia tovaru, rozdiely v colnej nomenklatúre).

––––––––––––––––––––––––

Ostatné netarifné prekážky:

-vyrovnávacie dovozné dávky (rozdiel medzi domácimi /prahovými/ a dovoznými cenami)

-minimálne dovozné ceny (obmedzenie konkurencieschopnosti importu zvyčajne na úrovni domácich VOC, EÚ ich dáva napr. na niektoré druhy zeleniny dovážanej z Afriky)

-maximálne dovozné ceny (napr. lieky, suroviny – protekcionistické opatrenie proti zvyšovaniu cien)

-daňové prekážky(metodika daňového ohodnotenia, štruktúra daní, daň.výhody pre domácich výrobcov a spotrebiteľov)

-administratívno-technické prekážky (požiadavky na balenie, označovanie, normy a i.)

-hospodárska činnosť štátu (štátne nákupy, štátny dovozný monopol a i. ako prekážka dovozu)

-dovozná prirážka (má antiimportný /protekcionistický/ a fiškálny charakter, stanovuje sa plošne na všetok import percentuálnou sadzbou z fakturovanej hodnoty dovážaného tovaru, používa sa dočasne pri pasívnom salde obchod. bilancie)

-dovozné depozitum (povinnosť dovozcov deponovať na určitú dobu určité percento z hodnoty dovozu vo vládou určenej bankovej inštitúcii)

-colná zábezpeka (čiastka zložená dovozcom v hotovosti na účet colnice)

-hygienické, fytosanitárne a veterinárne certifikáty (dočasné embargo a antiimportný prostriedok na dovoz určitého druhu tovaru, vzťahujúce sa na tovar živočíš. al. rastlin. pôvodu)

-technické a ekologické normy (napr. stanovenie obsahu síry, tech. parametre a i. pri dovez. tovare).

=====================================

5.1.2.AKTÍVNE  AUTONÓMNE  PROSTRIEDKY ZOP:

-sú nástrojom agresívneho protekcionizmu.

-používajú ich vyspelé krajiny, pretože sú finančne náročné.

PROEXPORTNÁ  POLITIKA:

-je významnou súčasťou hospod. politiky, jej realizácia záleží od hospod. situácie štátu.

-napomáha zvýšeniu zamestnanosti, ekonom. rast a stabilizuje polit. situáciu.

-používanie proexportných nástrojov je súčasťou štátneho intervencionizmu

-jej opatrenia realizujú štáty dosahujúce prebytky dom.produkcie (Japonsko, FR, Taiwan, Juž.Kórea)

-existenčne závislé na zvyšovaní exportu sú aj štáty, kt. dosahujú relatívne nízky stupeň ekonom. rozvoja (monokultúrne ekonomiky, uspokojovanie domácej spotreby je závislé na dovoze)

-v súčasnosti sa vo svet. obchode hojne používajú proexportné prostriedky

-napriek snahe Svetovej obchodnej organizácie o liberalizmus je svet. obchod silne protekcionistický, lebo vyspelé štáty majú chronickú krízu z nadvýroby a menej vyspelé štáty chránia domácu neefektívnu výrobu.

-snahy o zvyšovanie exportu sú v praxi svet. obchodu motivované 2 faktormi:

        1. hospod. vyspelé štáty, kt. disponujú voľne vymeniteľnými menami sa snažia o maxim. využitie výrob. kapacít s cieľom vyššieho prírastku HDP, zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie spotreby, potreba vyrovnanosti obch.bilancie a men.stabilita.

        2. krajiny, kt. nedisponujú voľne vymeniteľnými menami majú za cieľ rozšírenie odbytu, vyrovnanosť obch.a platob.bilancie, nutnosť aktívnej obch. bilancie (možnosť splácania zahr. úverov), čo je existenčnou otázkou ich hospod. vývoja a postavenia v MO.

-pri čerpaní zahr. úverov je nutné regulovať ich produktívne využitie, použiť ich najmä na nákup výrob. zariadení v zahr.(GATT povoľuje aj výnimky).

-ak vládna politika nevenuje dostatočnú pozornosť produkčnému využitiu zahr. úverov môže dôjsť k situácii, že sa neprodukujú devízové prebytky a zadlžený štát nie je schopný splácať úvery ani úroky a je nútený vyhlásiť štátny bankrot (80-te roky Mexiko, Poľsko a Kuba).

-niektorými opatreniami proexportnej politiky sa však deformujú komparatívne výhody, preto je nutné ich využívať len dočasne.

-využívanie prostriedkov antiimportnej politiky za účelom zvýšenia exportu vedú k zmene štruktúry pomeru výrob.faktorov determinujúcich komparatív.  výhody (napr.od lacnej prac.sily po prevahu kapitálu –Japonsko,Juž.Kórea,Taiwan,Singapour,Hongkong)

-za hlavnú komparatívnu výhodu SR je v súčasnosti považovaná kvalifikovaná lacná prac. sila, je však nutné do budúcnosti zmeniť hospod. politiku na kapitálovo náročnú sofistikovanú výrobu konkurencieschopnú v MO.

––––––––––––––––––––-

Prostriedky proexportnej politiky:

-klasifikácia podľa spôsobu ich použitia:

                      1. autonómne

                      2. zmluvné

Autonómne prostriedky proexportnej politiky = aktívne možnosti štátneho intervencionizmu do ZO:

        -colné konanie

-vývozné al. výrobné subvencie (priame  a nepriame)

        -úverovanie vývozu

        -štátne záruky úveru

        -menový dumping

        -sociálny dumping

        -daňové zvýhodnenia

        -štátne intervencie v preprave

        -znižovanie poistných taríf

        -špeciálne ekonomické zóny

        -štátna podpora VTR a výskumu

        -podpora modernizácie progresív.odvetví

        -kontrola akosti exportných výrobkov

        -informačná služba

        -propagácia

        -financovanie výchovy pracovníkov pre ZO

Colné konanie = čím ja jednoduchšie, tým je účinnejšie, ich cieľom je zvýhodnenie niektorých výrobkov pre progresívne odvetvia, industrializácia krajiny, aj v SR by bolo vhodné tento prostriedok využiť na zvýšenie zamestnanosti v menej rozvinutých regiónoch.

Vývozné al. výrobné subvencie (exportné subsídie) = cieľom je podporovať konkurencieschopnosť dom. výrobkov v ZO:

-priame subvencie = sú limitované pravidlami WTO/GATT, je to odmena štátu exportérovi.

-nepriame subvencie = skrytá podpora exportérov vo forme refundácií daní a dávok.

-vnútorné subvencie = najskrytejšia finančná forma obchod. politiky a diskriminácie dovozu.

Subvencia = negatívna daň vyplácaná zo ŠR.

Úverovanie vývozu = zo štát. prostriedkov, pri vývoze investič. celkov veľmi podstatné.

Štátne záruky úveru = vojnové a iné riziká zvyšujú možnosť strát exportérov, preto štát poskytuje možnosť štát. proexport. úverov a preberá záruky.

Menový dumping = využíva rozdiel medzi devíz. kurzom meny a jej kúpnou silou, realizuje sa buď devalváciou meny al. naopak umelým udržiavaním podhodnoteného kurzu (napr. Japonsko dlhodobo udržiavalo podhodnotený japonský jen a následkom toho expandovalo na svet. trhoch, v súčasnosti sú z toho obviňované ázijské tigre), jeho nevýhody sú dopady na dom. cen. hladinu a následnú infláciu. Je možná aj revalvácia meny, kt. zlacňuje export.

Sociálny dumping = obviňované sú z neho hlavne rozvoj. krajiny, je to legislatívna možnosť práce detí, nimi vyrobené výrobky sú lacnejšie, pretože sú najlacnejšou prac. silou.

Daňové zvýhodnenia = najvýznamnejší vnútorný proexportný prostriedok, kritériom pri jeho určovaní je buď podiel exportu na celkovom objeme výroby, alebo zvyšovanie objemu exportu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Je to jedna z foriem dumpingu, v EÚ zakázaná.

Štátne intervencie v oblasti prepravy = klasický proexportný rôznorodý prostriedok (napr. financov. infraštruktúry, vozňový a lodný park a i.), prepravné tarify sú teritoriálne diferencované.

Znižovanie poistných taríf = tiež klasický proexport. prostriedok, exportéri majú nižšie poistné sadzby a rozdiel sa poisťovniam hradí zo ŠR, príp. opačne, že sa zvýhodňujú poisťovne.

Špeciálne ekonomické zóny = sú často vybavené exteritorialitou (osobitným daň. a legislat. režimom), ich úlohou je zabezpečiť čo najpriaznivejšie podnikateľ. prostredie pre dom. a zahr. investorov:

-vedecko-výrobné parky (technologické parky, agroparky, technopolisy)

        -priemyselné parky

        -slobodné colné zóny

        -exportno-výrobné zóny

Štátna podpora VTR a výskumu = je významná spoluúčasť štátu na financovaní výskumu a vývoja, vyspelé štáty vypracovali spoločné medzinárodné programy v oblasti základného aj aplikovaného výskumu (EURECA, Brite, Airbus, a i.).

Podpora modernizácie progresívnych odvetví = môže mať podobu progresív. odpisových sadzieb technologických zariadení.

Kontrola akosti exportných výrobkov = osvedčenia o kvalite renomovaných inštitúcií výrazne zvyšujú konkurencieschopnosť na zahr. trhoch.

Informačná služba = dotovaná štátom,

vyspelé štáty zriaďujú inštitúcie poskytujúce podnikateľom komplexné informácie o svet. produkcii, zahr. trhoch a i.

Propagácia = štátom hradené prieskumné, propagačné a i. náklady súvisiace s podporou exportu.

Financovanie výchovy pracovníkov pre ZO = štipendiá pre pracovníkov firiem pre ich ďalšie vzdelávanie potrebné pre rozvoj firmy.

===================================

5.3.ZMLUVNÉ  PROSTRIEDKY  ZOP:

-sú výsledkom aspoň 2 štátov, obsahujú dohodu vzájomnej spolupráce v určitej oblasti (obchodné zmluvy, obch. dohody, platob. dohody, dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ochrane investícií, námornej plavbe a i.):

        -dvojstranné zmluvné prostriedky ZOP

        -doložky používané v MO

        -mnohostranné zmluv.prostriedky ZOP

Dvojstranné zmluv.prostr.ZOP:

        1/obchod.zmluvy (rámcové medzi 2 štátmi, majú všeob. charakter, upravujú hospod. vzťahy, dávajú práv. rámec vzájomným vzťahom, riešia otázky colné, daňové, postavenie PO a FO a i., sú dlhodobé, s možnosťou prolongácie uzatvárané na najvyššej úrovni)

        2/obchodné dohody (zákl. pravidlá výmeny tovarov medzi 2 zmluv. stranami, zjednodušujú al. preferujú výmenu tovarov(zásada najvyšších výhod - reciprocita), sú strednodobé al. dlhodobé.

        3/platobné dohody (štáty, kt. používajú medzi sebou clearing, presne vymedzuje spôsob zúčtovania, menovú jednotku a i.)

        4/dohoda o pásme voľného obchodu (odstránenie ciel, dovozných kvót, kvantitatívnych reštrikcií a i.)

        5/dohoda o colnej únii (analogické odstránenie prekážok voľ. obchodu, spoločné používanie colných taríf voči tretím krajinám, napr. colná únia medzi SR a ČR).

Doložky používané v MO = zásady reciprocity:

        a)recipročná doložka (navzájom poskytnuté výhody v rovnakých al. rôznych veciach): faktická a formálna (ak niektorá zo zúčastnených strán nemôže mať z nej prospech, napr. lebo nemá more)

        b)doložka paritná (doložka národ.režimu) – zaväzuje zúčastnených zaobchádzať s tovarom, osobami ako so svojím národ. majetkom)

        c)doložka najvyšších výhod  /DNV/ (poskytnutie všetkých výhod, vylučuje právne vzájomnú diskrimináciu zmluv. strán, je najvýznamnejšou doložkou v MO, významne ovplyvnila liberalizáciu MO, možno ju formulovať: pozitívne a negatívne (bez kvalitatívneho rozdielu), býva časovo neobmedzená, problémom býva jej obsahové vymedzenie (syntetické al. analytické).

-ak sa poskytované výhody podriaďujú reciprocite hovoríme o nepravej (americkej) DNV, pri nepodmienečnej DNV sa výhody poskytujú automaticky bez nároku na reciprocitu.

-v súčasnosti sa stáva, že aplikácia DNV je podmieňovaná politickými zmenami

-v praxi MO sa používa nepodmienečná, nerecipročná DNV

-v rámci WTO/GATT hovoríme o mnohostrannej DNV  (WTO=Svetová obchodná organizácia, GATT = Všeobecná dohoda o clách a obchode)

-použitie DNV na tretie krajiny sa nevzťahuje, pokiaľ im boli poskytnuté iné výhody: colné preferencie medzi bývalými kolonizátormi a ich kolóniami, zóny voľného obchodu, colné únie, malý pohraničný styk (pohraničná doložka), colné preferencie pri kabotážnej plavbe (pohraničná doložka morských hraníc), GPS (Všeob.systém colných preferencií).

Mnohostranné zmluvné prostriedky ZOP:

        1/mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu (Európske združenie voľného obchodu, Severoamerické pásmo voľného obchodu NAFTA, Stredoeurópske pásmo voľného obchodu CEFTA, Združenie krajín juhovýchodnej Ázie ASEAN a i.).

        2/mnohostranné dohody o colných úniách (Európske hospodár. spoločenstvo 1968).

=====================================