Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / národohospodárska politika

ťahak (tahak_narodnohospodarska_politika.doc)

1. Hospodárska politika: zaoberá sa činnosťou jednotlivca, spoločnosti a štátu, ktoré súvisia s tvorbou a spotrebou tovarov a služieb, kt. uspokojujú potreby jednotlivcov

1. cieľ hospodárskej politiky:

a.) zameriava sa na ekonomické správanie sa subjektov trhovej ekonomiky (domácnosti, firmy, štát)

b.) poznať chod národného hospodárstva (na základe sledovania vzťahov medzi trhom tovarov a služieb, trhom práce a peňažným trhom)

c.) programovať budúci hospodársky vývoj

Objektom hospodárskej politiky je Národné hospodárstvo.

Národné hospodárstvo: domácnosti, firmy a vládne inštitúcie, kt. konajú tak, aby uspokojili svoje potreby.

2. tvoria ju: makroekonomika a mikroekonomika

Moderná hospodárska politika: hospodárska politika štátu – cieľ: zabezpečenie stability ekonomického vývoja a ekonomického rastu. (Keynes)

Prístupy štátu k hospodárstvu:

1. liberálna hospodárska politika (trhový systém smeruje k rovnováhe)
2. intervencionistická hospodárska politika (štát svojimi zasahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov.)

2. Ciele hospodárskej politiky: konečné a tradičné

Konečné ciele: (pokrok, spravodlivosť, sloboda a istota)

Sloboda: stav, kedy neexistujú prekážky, ktoré by bránili jednotlivcovi nezávislé rozhodovať o svojích cieľoch, a spôsoboch ako tieto ciele dosiahnúť

3. ekonomická sloboda: každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ a môže konať podľa tohto cieľa

Pokrok: zmena, ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne daného systému,

4. ekonomický pokrok: inovačný dynamizmus, kt. je spätý s technologickými zmenami, čo má za následok rast produktivity práce

Spravodlivosť: súbor princípov vyjadrujúci rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti

5. ekonomická spravodlivosť: problematika prerozdeľovania dôchodkov a zdanenia na základe tzv. distribučnej spravodlivosti. Distribučná spravodlivosť: meria sa rozdelením dôchodkov, úžitkov, či bohatstva. – Lorenzová krivka

Istota: odraz stability ekonomiky a spoločnosti

Tradičné ciele: ekonomický rast, cenová stabilita, vysoká zamestnanosť, vonkajšia rovnováha.

Ekonomický rast: zvyšovanie výstupu v danom ekonomickom systéme

6. vzťahuje sa k reálnemu HDP, kt. vyjadruje skutočnú hodnotu všetkých statkov a služieb, vytvorených vnútri krajiny počas určitého obdobia

Cenová stabilita: keď ceny a množstvá dopytových statkov a služieb sú v maximálnej možnej miere určované pôsobením trhových síl

7. na jej meranie sa používajú „cenové indexy“:

1. index spotrebiteľských cien (CPI) – určuje cenové zmeny spotrebných tovarov a služieb
2. index cien priemyselných výrobcov (PPI) – meria náklady na obstaranie „spotrebného koša“ vo fáze distribučnej siete, pričom v cenách statkov a služieb nie sú zahrnuté DPH, spotrebná daň a dopravné náklady

Vysoká zamestnanosť: je pri nej dosiahnutá minimálna, resp. nulová nedobrovoľná nezamestnanosť

8. prirodzená miera nezamestnanosti: je dosiahnutá zotrvačná miera inflácie a neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť – trh práce a ekonomika sú v rovnovážnom stave

Vonkajšia rovnováha: stabilita zahranično-ekonomických vzťahov

9. hlavný dôraz sa tu kladie na vyrovnanosť platobnej bilancie a stabilitu menového kurzu
10. jej význam rastie s rozvojom globalizácie svetového hospodárstva
11. na jej kvantifikáciu sa využíva saldo platobnej bilancie – vývoj výmenných relácií (hrubé vymenné relácia, čisté bartrové výmenné relácie

7. Historický prehľad procesu globalizácie

1. tri vlny vývoja globalizácie
2. súčasná vlna a požiadavky na podnikateľské prostredie

Z historického hľadiska sa dá proces globalizácie rozdeliť do troch vĺn:

1. vlna globalizácie sa uskutočnila od roku 1870 do 1914. Umožnená bola technickým pokrokom v doprave a vyjednanými obmedzeniami bariér v zahraničnom obchode. Vďaka tomu vzrástol pohyb tovaru, kapitálu a pracovnej sily. Svetový export rástol v tomto období dvakrát rýchlejšie ako bol rast svetového HDP. K zvratu tohto ranného vrcholu globalizácie došlo behom prvej polovice 20. storočia. Za prvou vlnou globalizácie nasledovalo obdobie s protichodným vývojom.
2. vlna globalizácie sa datuje na obdobie rokov 1950-1980. Poznačená integráciou medzi vyspelými, relatívne bohatými štátmi. Export rozvojových štátov bol závislý na jedinej komodite a tieto krajiny zostávali izolované od tokov kapitálu. Krajiny OECD zaznamenali mimoriadne silný ekonomický rast a ich hospodárska úroveň sa vyrovnávala na európskom kontinente sa vyformovalo integračné zoskupenie EHS, socialistické štáty kooperovali v rámci RVHP.
3. vlna globalizácie sa začala na začiatku 80-tych rokov 20. storočia a je poznačená dodnes. Je tlačená technologickým pokrokom v doprave, komunikácií, spracovaní a prenose dát. Je urýchlená rozhodnutím viacerých významných rozvojových krajín. Dochádza k rozdvojeniu rozvojových krajín. 24 štátov sa politikou otvorenosti dopracovalo k zdvojnásobeniu svojho podielu zahraničného obchodu na HDP v priebehu 20. rokov. Zvyšok rozvojových krajín zostal na periférii  a ich ukazovatele sa naďalej zhoršovali v závere 20. storočia globalizácia opäť nabrala na sile, čomu napomohla aj tá skutočnosť, že medzinárodné vzťahy sa vyznačovali väčšou stabilitou, výrazne podporenou konsolidáciou systému OSN ako prostriedku mierového urovnania politických sporov medzi štátmi a inštitúcii MPU GATT. Proces ekonomickej integrácie sa v 80 a 90 rokoch zrýchlil. Po celom svete dochádza k odstraňovaniu politických bariér, ktoré v skoršom období prekážali medzinárodnému obchodu a investíciám. Globalizácia bola značne urýchlená rozvojom technológii znižujúcich náklady na medzinárodnú dopravu a komunikáciu. Dramatické zníženie cien telekomunikačných služieb, ako aj nákladov na spracovanie, skladovanie a prenos informácií v tretej vlne globalizácie umožňuje podstatne jednoduchšie vyhľadávanie obchodných príležitostí po celom svete. Takisto umožňuje koordináciu operácií na vzájomne vzdialených miestach. Hlavnými faktormi v globálnom meradle sa v 90-tych rokoch stali z meny v hospodárskej politike, kapitálové toky, privatizácia, reformy regulačného rámca ako aj prudký rozvoj informačných a komunikačných technológii. Súčasná vlna globalizácie vyvolala sériu požiadaviek na skvalitnenie podnikateľského prostredia.

Séria kríz a krachov odkryla závažné nedostatky podnikateľského prostredia, ktoré musí hospodárska politika odstrániť:

3. nedostatočná transparentnosť podnikovej sféry
4. konflikt záujmov členov štatutárnych orgánov či manažérov
5. nedostatočné bankrotové zákonodarstvo
6. nedostatočné vynucovanie zmluvných záväzkov
7. rozsiahla korupcia a rozkrádanie

Úspešné riešiť tieto problémy znamená prekročiť úzky rámec vzťahov medzi vlastníkmi kapitálu a prijať širšiu definíciu riadenia. Ďalším vplyvom je ekologizácia výroby a sprísňovanie ekologických štandardov a noriem v prospech širšieho uplatňovania manažmentu pôsobí niekoľko faktorov:

1. Tlak odberateľov a konečných spotrebiteľov
2. Tlak konkurentov iných podnikov, ktoré uplatňujú stratégiu pôsobenia podniku ako dobrého občana
3. Tlak investorov. Najlepšie výsledky nedosahujú tie podniky, ktoré k problémom živ. prostredia pristupujú reaktívne, ale tie, ktoré uplatňujú aktívnu stratégiu, aby bola aktivita vyspelých ekonomík na pomoc chudobných krajinám skutočne účinná, je potrebné viacero inštitúcií, ktoré tomuto účelu slúžia reorganizovať a modifikovať princípy ich fungovania. Svetová ekonomika sa vyznačuje vedúcou úlohou troch makroregiónov, ktorými sú severoamerický makroregión, európska únia a juhovýchodná Ázia.

8. Vplyv globalizačných procesov na hospodársku politiku

8. rešpektovanie globalizačných procesov
9. súčasná vlna a požiadavky na podnikateľské prostredie

10. globalizačné procesy musia tvorcovia hosp. politiky ako jav, ktorý v celosvetovom meradle objektívne prebieha.
11. globalizácia vytvára nielen nové príležitosti, ale skrýva aj riziká tvorcovia nielen

     skúmajú možnosti, ale snažia sa o zmierenie rizík. K úspechu v globalizačnom procese

     značne prispieva otvorenosť voči globalizácii kombinovaná so silným vzdelanostným,

     informačným a informačno-komunikačným zázemím ako aj aktívnym prístupom k formovaniu konkurecieschopnosti ekonomická integrácia je na rozdiel od globalizácie proces, ktorému sa ekonomika podrobuje dobrovoľne na základe pozitívnych očakávaní spájaných s integráciou s narastajúcim stupňom integrácie presúvajú národné vlády čoraz viac hospodársko-politických kompetencií na spoločne rozhodovanie integračného celku. Jednoduchší stupeň integrácie vyžaduje zjednotenie zahraničnoobchodnej politiky. Ekonomiky majú svoje odlišnosti špecifiká, ktoré vlády potrebujú riešiť. Znamená to, že do vyšších stupňov integrácie by nemali vstupovať krajiny s vážnymi rozdielmi v ekonomickej úrovni. Obmedzenia vyplývajúce zo spoločnej hospodárskej politiky integračného procesu vyššieho stupňa sa môžu prejaviť v nepružnosti integrovaného celku na nové výzvy.

Európska únia – pôsobí na hosp. politiky svojich členských a kandidátskych krajín uplatňovaním svojej konsenzuálne formovanej a všetkými členmi akceptovanej hospodárskej politiky. Hosp. politiku tvorí: súhrn spoločných politík EÚ v oblasti jej výlučných právomocí.

Pravidlá hospodárskej súťaže, spoločná obchodná a colná politika a v eurozóne aj spoločná menová politika.

12. súhrn politík v oblastí zdieľaných právomocí, segmenty agrárnej , regionálnej, štruktúrnej politiky, politiky ochrany spotrebiteľa, životného prostredia.
13. súhrn koordinačných aktivít, ktorými EÚ pôsobí na politiky samostatne uplatňovanie v jej členských štátoch na koordináciu národných hosp. politík využíva EÚ súbor základných cieľov jej sociálno-ekonomického rozvoja princípov fungovania ekonomiky pravidiel a odporúčaní na vykonávanie čiastkových hosp. politík, na ktoré majú členovia EÚ prihliadať pri koncipovaní svojej vlastnej hosp. politiky.

9. Štruktúrna politika, štruktúra ekonomiky a štruktúrne zmeny

14. podstata a význam štruktúrnej politiky
15. vymedzenie štruktúry ekonomiky a štruktúrnych zmien
16. ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien a štruktúrnej odchýlky
17. druhy štruktúrnych zmien, štruktúrna medzera, štruktúrna kríza

Štruktúrna politika predstavuje súbor hospodársko-politických opatrení a nástrojov zameraných na efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike. Základnou úlohou štruktúrnej politiky je vytvárať také ekonomické podmienky, ktoré budú uľahčovať presun všetkých zdrojov a výrobných faktorov k produktívnejším aktivitám.

Ciele štruktúrnej politiky:

1. Orientácia politiky štátu na základný ekonomický cieľ, dlhodobý a udržateľný rast konkurenčnej schopnosti a výkonnosti ekonomiky.
2. Orientácia ma mimoekonomický základný cieľ, zabezpečenie štruktúr, ktoré sa pokladajú za spoločensky alebo štátno-politický žiadúce.

Štruktúra ekonomiky je vymedzená ako relatívne stály súhrn prvkov určitého sociálno-ekonomického celku v danom časovom období a v danom priestore. Najčastejšie analyzované typy štruktúr:

18. odvetvová štruktúra zohľadňuje rovnorodosť produkcie  a odráža podiel jednotlivých odvetví.
19. sektorová štruktúra jej základným štrukturotvorným znakom je hľadisko obsahu nárdnohospodárskej činnosti
20. územná štruktúra zahŕňa hľadisko územných vzťahov

Štruktúrne zmeny predstavujú nepretržitý, kontinuálny proces pružnej a priebežnej adaptácie ekonomiky na zmenené vnútorné a vonkajšie podmienky pri využívaní alokačnej funkcie trhu. Štruktúrne zmeny sú sprievodným znakom a podmienkou dlhodobého hosp. rastu, nakoľko zásadným spôsobom ovplyvňujú rastovú dynamiku.

Ukazovateľ intenzity štrukturálnych zmien vyjadruje vývoj ekonomickej štruktúry, rozsah štruktúrnych zmien ako aj rozsah štruktúrneho prispôsobenia ekonomiky.

Na identifikovanie štruktúrnej medzery a medzinárodné porovnávanie sa používa ukazovateľ štruktúrnej odchýlky. Odklon od globálnych trendov resp. požadovaných kritérií charakterizuje ako štruktúrnu medzeru. Prehlbovanie štruktúrnej medzery poukazuje na pomalú, nepružnú adaptáciu odvetví, ale aj ekonomík na zmenené podmienky a často vyúsťuje do štrukturálnej krízy.

Štrukturálna kríza je podmienená dlhodobým neefektívnym využívaním resp. nevyužívaním zdrojov.

Základným cieľom hodnotenia štrukturálnych zmien musí byť poskytovanie relevantných informácií o efektívnej alokácií zdrojov v ekonomike.

10. Základné oblasti štruktúrnej politiky a prístupy k štruktúrnej politike

21. komplexné chápanie štruktúrnej politiky
22. druhy opatrení

Komplexné chápanie štruktúrnej politiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej, odvetvovej politiky, technologickej a inovačnej politiky taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov ochrany životného prostredia, podporu malého a stredného podnikania.

1. Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencieschopných odvetví, odborov a výrob na riešenie problémov zaostávajúcich útlmových odvetví.
2. Sektorové opatrenia smerujú k posilňovaniu váhy terciárneho a kvartálneho sektora v štruktúre  ekonomiky.
3. Opatrenia technologickej a inovačnej politiky smerujú  predovšetkým k rozvoju a výskumu a vývoja, inovačných aktivít, ktoré podporujú rozvoj technológie a inovácií napr. vzdelanie, ochranu duševného vlastníctva na medzinárodnú spoluprácu.
4. Podpora exportu patrí medzi základné priority hosp. politiky štátu. Medzi najdôležitejšie prostriedky, ktoré sa používajú na podporu exportnej ekonomiky sú:

23. vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu
24. tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky.

5. Podpora opatrenia na podporu regionálneho rozvoja – sú zamerané na zvyšovanie ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu.
6. Opatrenia na podporu trhu nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky podpora malého a stredného podnikania v jednotlivých krajinách je diferencovaná, čo do rozsahu aj cieľov.

Programy podpory malého a stredného podnikania vo vyspelých štátoch sú zamerané na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov pre malé a stredné podnikanie.

Poznáme 2 základe typy štruktúrnej politiky:

25. tradičná vertikálna štruktúrna politika
26. systémovo orientovaná (horizontálna) štruktúrna politika

1. Tradičná štruktúrna politika- pri tomto type štruktúrnej politiky je dôležitá úloha štátu v štruktúrno-adaptačných procesoch, priame zásahy štátu do ekonomiky, značný stupeň prerozdeľovania hospodárskych zdrojov.

Štruktúrna politika je orientovaná predovšetkým na:

27. pomoc zaostalým odvetviam. Pomoc sa týka predovšetkým tradičných odvetví priemyslu, ktoré sú z hľadiska národného i globálneho trhu v úpadku. Rozhodujúcimi nástrojmi sú formy štátnej finančnej výpomoci  (dotácie), nenávratné pôžičky, príplatky, vyrovnávacie platby.
28. podpora progresívnych, inovatívnych odvetví – je zameraná na rozvojové programy odvetví vysokej technológie, na odvetvia, odbory a podniky s rastovou perspektívou.

2. Systémová štruktúrna politika- na rozdiel od tradičnej štruktúrnej politiky nie sú priame  zásahy vývoja vecnej štruktúry, ale vytváranie rámcových podmienok pre optimálne fungovanie trhového mechanizmu, tvorbu vhodného podnikateľského a spotrebiteľského prostredia, opatrenia štruktúrnej politiky majú iba indikatívny charakter a zameriavajú sa predovšetkým na zvyšovanie hosp. aktivity.

Za trhovo komfortné sa považujú:

-     opatrenia na posilnenie a rozvoj slabého podnikateľského stavu

29. opatrenia na riešenie ekonomických a štruktúrnych problémov
30. opatrenia zamerané na konkurecieschopnosť účastníkov trhu a zvyšovanie tempa rastu produktivity práce.

Pre horizontálnu štruktúrnu politiku sú charakteristické znaky:

1. Obmedzenosť váhy štruktúrnej politiky
2. Dočasný charakter konkrétnych opatrení
3. Katalytický charakter podporných opatrení

Horizontálna štruktúrna politika sa zameriava na opatrenia smerujúce k zvyšovaniu efektívnosti využiteľných zdrojov, k zavádzaniu nových procesov a výrobkov.

Systémová štruktúrna politika sa neobmedzuje iba na trh výrobkov, ale zameriava sa aj na ostatné segmenty trhu, predovšetkým  na trhy výrobných faktorov, finančný trh a verejný sektor.

11. Politika konkurecieschopnosti, konkurenčná schopnosť ekonomiky a faktory jej rastu.

31. cieľ politiky konkurecieschopnosti
32. obsah konkurenčnej schopnosti ekonomiky
33. šesť faktorov konkurenčnej schopnosti

Politika konkurencieschopnosti predstavuje taký typ horizontálnej politiky, ktorá sa orientuje na podporu kľúčových faktorov rastu konkurenčných výhod krajiny na oblasti, ktoré zvyšujú schopnosť ekonomiky obstáť v globálnej konkurencii súčasného i budúceho globálneho trhu. Základným cieľom politiky konkurencieschopnosti je podpora adaptačnej schopnosti ekonomiky a jej subjektov na meniace sa podmienky globálnej konkurencie a vytváranie prostredia na realizáciu takých kvalitatívnych zmien v ekonomike, ktoré by viedli k dlhodobo udržateľnému ekonomickému rozvoju. Rast konkurenčnej politiky sa v najširšom slova zmysle spája s dosahovaním dlhodobej rastovej výkonnosti. Prechod na kvalitatívne vyššiu úroveň konkurenčnej schopnosti je podmienený celou škálou faktorov medzi, ktorými rozhodujúce miesto patrí najmä:

34. inováciám a technológiám
35. kvalite ľudských zdrojov
36. stabilite makroekonomického prostredia
37. stupňu intracionalizácie ekonomiky
38. zdokonaľovaniu a rozvoju infraštruktúry
39. kvalite manažmentu podnikov

1. Základom konkurenčných výhod v súčasnom období sú inovácie a technológie. Pri tvorbe podmienok pre zvyšovanie konkurencie schopnosti v oblasti inovácií a technológií sa musí klásť dôraz: vlastnú inovačnú schopnosť krajiny. Podmienky pre transfer technológii, rýchlosť preberania a zvládania technológii zo zahraničia, priame zahraničné investície, technologická absorpcia podnikového sektora, informácia spoločnosti, rozsah a efektívnosť na vedu a výskum.
2. Kvalita ľudských zdrojov- vedomosti, poznatky sú základným zdrojom ekonomického rozvoja.  Učenie sa stáva dôležitou ekonomickou aktivitou. Podiel investícii do nehnuteľného ľudského kapitálu sa neustále zvyšuje.
3. Stabilita makroekonomického prostredia- vplyv makroekonomickej stability na vývoj konkurenčnej stability sa hodnotí cez stabilitu verejných rozpočtov, efektívnosť verejných výdavkov a dotácii zo štátneho rozpočtu. Makroekonomická stabilita stimuluje rast krajiny, makroekonomická stabilita ma za následok pokles rastu.
4. Stupeň internaciolizácie- konkrétnym prejavom hosp. vzťahov, ktorá predstavuje vytváranie podmienok pre optimálny pohyb tovarov a služieb, kapitálu, svetového hospodárstva, čo má priamy vplyv na znižovanie nákladov a rast konkurenčnej schopnosti.
5. Rozvoj informačnej a komunikačnej infraštruktúry – informačné a telekomunikačné systémy prenikajú do všetkých sfér na úrovni spoločnosti, transformuje sa nové trhové prostredie. Vplyvom rastú informačných a komunikačných technológii dochádza k rastu výrobnej kapacity. Vyspelé hosp. štáty vypracovávajú dlhodobé programy informatizácie, ktoré sa zameriavajú na rozvoj informačno-komunikačnej infraštruktúry. Digitálne technológie zlacňujú a zjednodušujú prístup k informáciám, k ich spracovaniu, ukladaniu a prenosu. Informačné a komunikačné technológie sú nevyhnutnou. Podmienkou úspechu ekonomiky v globálnej konkurencii, v globálnej ekonomike spôsobuje digitálna priepasť divercengiu medzi vyspelými a rozvojovými krajinami.
6. Kvalita manažmentu- kvalitný manažment musí byť schopný manažovať finančne toky tak, aby jednotlivé druhy ekonomických  aktivít zvyšovali výnosovosť podniku a zároveň musí byť schopný realizovať účinnú selekciu ekonomických aktivít. Medzinárodné kritéria na základe ktorých sa hodnotí výsledný efekt rozhodovania top manažmentu sú:

40. vývoj reálnej produktivity práce
41. vývoj jednotkových nákladov práce
42. inovačná aktivita podniku, prejavujúca sa mierou inovácie výrobkov, časom ich uvádzania na trh a počtom predaných licencií a patentov. Nezanedbateľnú úlohu pri pôsobení faktorov konkurenčnej ekonomiky hrá taktiež faktor času.

12. Politika konkurencieschopnosti v podmienkach EÚ, komplexná stratégia rastu konkurenčnej schopnosti EÚ a základné problémy

43. problémy konkurencieschopnosti
44. opatrenia
45. obsah komplexnej stratégie, 3 piliere
46. nástroje podporujúce faktory rastu konkurenčnej schopnosti EÚ

Politika konkurencieschopnosti EÚ sa formuje na pozadí rozvíjania prístupov k priemyselnej politike EÚ. Posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu na medzinárodných trhoch sa dlhodobo orientuje na realizáciu opatrení zameraných na uľahčenie štrktúrnej adaptácie priemyslu podporu rozvoja podnikov, znižovania rizík podnikania, rozvoj priemyselnej spolupráce v rámci únie. V rámci EÚ je sústavná pozornosť venovaná malým a stredným podnikom.

    Opatrenia sú zamerané na:

47. redukciu obmedzení brzdiacich rozvoj európskeho podnikania,
48. hlbšie zainteresovanie malého a stredného podnikania do rozhodovacieho procesu,
49. finančnú pomoc malým a stredným podnikom
50. podporu výskumu, inovácií a vzdelávania konkurencieschopnosti a internaciolázie malého a stredného podnikania

Efektívne realizovaná konkurecieschopnosť sleduje posilnenie konkurencieschopného potenciálu. Na posilnenie rastu konkurenčnej schopnosti vypracovala komisia akčný plán na podporu podnikania a konkurencieschopnosti. V komplexnosti stratégie rastu konkurencieschopnosti EÚ na dosiahnutie uvedeného cieľa predpokladá:

51. pripraviť prechod k ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach
52. modernizovať európsky sociálny fond
53. udržiavať zdravú ekonomickú perspektívu, hlavné piliere európskej ekonomiky predstavuje vzájomne prepojený komplex ekonomických, sociálnych a ekologických aspektov

Európsky pilier lisabonskej statégie predstavuje  6 hlavných smerov, ktoré majú zabezpčiť výrazný posun v raste konkurencieschopnosti a výkonnosti EÚ, je zameraný na:

54. informačnú spoločnosť pre všetkých,
55. vytvorenie európskeho výskumného priestoru,
56. odstránenie prekážok pre podnikanie,
57. ekonomickú reformu spojenú s dokončovaním vnútorného trhu,
58. vytvorenie integrovaných finančných trhov,
59. lepšiu koordináciu makroekonomických politík,
60. sociálny pilier lisabonskej stratégie.

Sociálny pilier lisabonskej statégie: Potreba aktívnej politiky zamestnanosti je podmienená viacerými negatívnymi skutočnosťami. Za najslabšie miesto EÚ sa považuje nízka miera zamestnanosti, EÚ zamestnáva iba polovicu žien v produktívnom veku. Riešenie problémov sa zameriava na oblasť rastu kvalifikácie obyvateľov na ponuky pracovných miest. Modernizácia európskeho sociálneho modelu smerujú k poznatkovo založenej, vedomostnej ekonomike. Dôraz kladie na európske systémy vzdelávania a na odbornú prípravu požiadavkám novej ekonomiky.

Ekologický pilier lisabonskej stratégie: je zabezpečenie udržateľneného rozvoja environmentálnej oblasti, t. j. riešenie klimatických zmien, dopravy, verejného zdravia a prírodných zdrojov.

Nástroje na podporu európskej konkurenčnej schopnosti:

61. štruktúrne fondy, rast prostriedkov pre kohéziu, komunitárne programy, osobitné finančné fondy európskej investičnej banky, európske technologické platformy.

13. Proexportná politika, jej ciele a nástroje

62. obsah proexportnej politiky
63. charakteristika cieľov
64. nástroje a ich členenie

Proexportná politika z mikroekonomického hľadiska smeruje na podporu záujmov exportérov  a rastu ich konkurencieschopnosti.  Z makroekonomického hľadiska proexportná politika je cielená na zvyšovanie slada obchodnej bilancie.

Ciele proexportnej politiky sú:

1. Východisková úroveň rozvoja
2. Ľudský kapitál, čiže vzdelanostná úroveň
3. Vnútorné podmienky hospodárenia, čiže hospodárske systémy.
4. Vonkajšie podmienky hospodárenia

     Typy proexportnej politiky:

1. typ sú vyspelé štáty spravidla dosahujú prebytok obchodnej bilancie (USA, Japonsko, Nemecko, Fracúzsko, Rusko)
2. typ pre tranzitívne politiky. Jej opatrenia smerujú najmä na vyrovnanosť obchodnej bilancie.

Triedenie nástrojov usporadúva nástroje:

65. podľa prístupu,
66. podľa subjektov, ktoré formujú a využívajú tieto nástroje,
67. podľa spôsobu použitia nástrojov,
68. podľa teritoriálneho pôsobenia.

1. Členenie podľa subjektov:

     K nástrojom sa spravidla zaraďujú – politika daňová, cenová

     politika subvencie, dovozné opatrenia štátu, menová politika, hlavne politika výmenného

     kurzu, exportné úvery a fondy na podporou zahraničného obchodu, poistenie exportu,

     devízová politika a podpora prílevu zahraničného kapitálu, colná politika, administratívna

     a netarifná politika a určovanie množstevných kvót, prijatie nových zákonov a vládnych

     nariadení na podporu exportu, rozpočtová politika.

Podľa špecifiky plnenia funkcií vznikajú napríklad skupiny nástrojov:

69. služby v zahraničnom platobnom styku, napr. platobné akreditívy
70. poradenské a informačné služby
71. eliminácia krízových rizík exportu
72. poskytovanie bankových rizík pre importéra a exportéra
73. nástroje a produkty poskytované špeciálnymi bankami a poisťovňami, ktoré pomáhajú exportérovi zabezpečiť sa alebo poistiť proti politickým, hospodárskym, obchodným a výrobným rizikám.

2. Podľa spôsobu použitia nástrojov:

74. autonómne nástroje proexportnej politiky
75. zmluvné nástroje a prostriedky

3. Podľa teritoriálneho pôsobenia:

76. vonkajšie nástroje na podporu exportu (použitie doložky najvyšších výhod)
77. tuzemské nástroje na podporu exportu (napr. bankové úvery)

Charakteristika vybraných nástrojov proexportnej politiky:

1. zmluvné prostriedky
2. autonómne prostriedky a nástroje proexportnej politiky

*********************************************************************

16.) Problémy ekologickej politiky SR:

a.) znečisťoanie povrchových a podzemných vôd

b.) odpadové hospodárstvo

c.) kvalita miestneho ovzdusia

Princípy koncepcie:

12. ochrana ovzdušia
13. zabezpčenie kvality a dostatku pitnej vody
14. ochrana pôdy
15. minimalizácia a recyklácia odpadov

Postupy: zisťovania stavu ŽP, jeho hodnotenie, navrhovanie koncepcií ekologickej politiky, prijímanie zákonov, nižších noriem a zmlúv ekologického zamerania.

1. postupy riešiteľských úloh („Ako a čím je možno odstrániť konkrétne problémy ŽP“?)
2. postupy realizačných úloh (uplatnenie produktov ekologického zamerania v praxi starostlivosti o ŽP)

Prostriedky:

1. normy rôznych úrovní záväznosti (normy predstavujú ľuďmi prijaté záväzky, o ktorých uskutočnenie sa usilujú)
2. inštitúcie (OSN, EÚ, MŽP SR, ŠOP SR, SHMÚ, VÚVH)
3. fondy (personálne, poznatkové, dátové, energetické, materiálové, priestorové,peňažné)

Nástroje:

a.) tradičné (dane, clá, ceny, úvery, dotácie)

b.) ekologicky účelové (pokuty, ekologické dane)

17.) Ukazovatele:

a.) makroekonomické  (environmentálne upravený ČDP, spotreba energie, prijaté alebo poskytnuté finančné prostriedky na ekologické projekty)

b.) environmentálne (spotreba vody domácnosťami, škodlivé látky vo vodách, používanie pesticídov, tvorba odpadu, recyklácia odpadu)

c.) inštitucionálne (ekologické účtovníctvo, výdavky na vedu a výskum)

d.) sociálne (miera nezamestnanosti a chudoby, ukazovatele vzdelávania, hygieny, výživy)

e.) ekologické (spotreba tovarov a služieb)

Záväzky SR v súvislosti so vstupom do EÚ: riešiť globálne problémy ovzdušia, ozónovej vrstvy, klimatických zmien, zdrojov E, záväzok dodržiavať Kjótsky protokol o obmedzovaní emisií v ovzduší a vytvárať fondy EÚ.

Problémy ekologickej budúcnosti:

16. krátkodobé ciele a plávanie zamerané na maximálny zisk
17. jednoduchá nízko kvalifikovaná pracovná sila
18. masová výroba
19. plytvaním so zdrojmi
20. produkcia nadmerných odpadov

18.) Podstata vonkajšej hospodárskej politiky: vzájomná komparácia vnútorných a vonkajších nákladových a cenových kalkulácií, možnosť nahradenia substitúcie faktorov tovarov i služieb

Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky:

1. priame nástroje, ktoré má štát k dispozícií (clá, devízové kurzy, úrokové miery, poplatky, dane, kvóty)
2. nástroje, kt. do vonkajších ekonomických vzťahov zasahujú nepriamo (zmluvné nástroje)

Segmenty vonkajšej hospodárskej politiky:

1. mobilita tovarov a služieb (základná forma medzinárodných ekonomických vzťahov)
2. mobilita kapitálu (medzinárodný kapitál má podobu dlhodobého úveru, poskytovaného Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou, regionálne banky ...)
3. mobilita vedecko-technických poznatkov (realizuje sa komerčnými cestami, napr. medzinárodné vedecké koncepcie, šírenie vedeckých informácií, výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov)
4. mobilita pracovných síl (odchod mladých vzdelaných ľudí do zahraničia spomaľuje ekonomický rast, vzdelanostnej úrovne, ...)

19.) Prvou najvýznamnejšou podobou intervencionistickej hospodárskej politiky je New Deal.

- základom je: Keynesova teória

Hlavné rysy intervencionistickej hospodárskej politiky:

1. plná zamestnanosť
2. regulácia celkového dopytu
3. fiškálna politika
4. časový horizont je krátkodobý
5. inflácia – tlmenie nadmerného rastu cenovej hladiny
6. hospodárska politika je orientovaná väčšinou dovnútra

Keynesovská etapa: má 2 fázy:

1. fáza: STOP-GO (jej dôsledkom sú: trvalé rozpočtové deficity, inflačné tlaky, zvýraznenie politického cyklu)
2. fáza: New-Economics (základom je „neoklasická syntéza“ – teoretikom je Samuelson. Opiera sa buď o „keynesiánstvo“ alebo o „teóriu klasickú“.)

21. ďalšie formy:

1. Indikatívne plánovanie
2. Štát blahobytu

Indikatívne plánovanie: patrí k smerom intervencionistickej hospodárskej politiky.

22. preferuje ponukovú stránku
23. plánovanie zahŕňa:

1. vytýčenie cieľa
2. nájdenie cesty na jeho dosiahnutie
3. koordinácia aktivít

Štát blahobytu: ide o štát, v kt. sa vláda aktívne podieľa na podpore „spoločenského blahobytu“

24. zahŕňa poskytovanie vzdelania, zdravotnej starostlivosti, bývania, sociálne služby, ...

20.) Francúzsko: po II. sv. vojne chcelo obnoviť hlavne plnú zamestnanosť a ekonomický rast, a rozdeliť štátne výdavky

- indikatívny plán sa zameriava na hospodársku politiku

Inštitúcie:

1.) Generálny komisariát pre plánovanie (podlieha vláde alebo Ministerstvu financií)

2.) Modernizačné komisie

Nástroje: štátny rozpočet, nástroje menovej politiky, úverové podmienky, cenová tvorba, mzdová kontrola

Švédsky model: ako prvá krajina aplikovana koncepcie „štátu blahobytu“

25. Švédsko je centrálne riadenou ekonomikou
26. Má najvyšší HDP na obyvateľa

Korene švédskeho modelu:

27. Švédskoí má dobrú polohu, históriu a prírodu
28. Je nábožensky a národne homogénne
29. Vzájomná solidarika a spolupráca

Charakteristika švédskeho modelu: negociačná ekonomika (založená na kompromisoch), verejné služby, plná zamestnanosť)

Problémy švédskeho modelu:

30. „Zdanenie“ – neoplatí sa dlhšie pracovať, ani sporiť
31. PN alebo dovolenka je platená tak, ako by ste boli v práci
32. Inflácia dôsledkom plnej zamestnanosti
33. Švédska ekonomika sa zhoršila

21.) Japonsko: patrí medzi hospodársky najvyspelejšie štáty sveta

- základom je dobre fungujúci vzťah medzi štátom a trhom – zmiešaná ekonomika

Zaujímavosti:

34. mzda rastie úmerne s vekom
35. oligopolné postavenie veľkých firiem, kde v strede je veľká banka
36. Japonsko má nízku mieru zdanenia a v štátnom rozpočte je oveľa menší objem prostriedkov

Na čele Japonska je CISÁR, výkonnú moc vykonáva malá VLÁDA

Problémy japonskej ekonomiky v 90. rokoch:

37. „spľasknutie bubliny“ – pád cien japonských akcií – dôsledok deflácie, vysokých úverov, krachu firiem, veľkej zadĺženosti štátu, zníženiu zamestnanosti.

Možnosti oživenia:

38. financovanie zo štátneho rozpočtu
39. vznik „Korporácie pre revitalizáciu japonského priemyslu“ – vyhľadala podniky s veľkým dlhom a pomohla mu odĺžiť sa
40. nastolenie nulových úrokových sadzieb

22.) Štyri ázijské tigre: Hongkong, Singapúr, Tchaj-wan, Kórejská republika

- so svojimi hospodárskymi výsledkami nemajú vo svete obnovu

Hongkong: spočiatku bol pod nadvládou Veľkej Británie, no nakoniec sa jeho územie podarilo získať Číne

41. nemá prírodné zdroje, palivá ani nerasty
42. má 3 výhody

1. umiestnenie blízko obchodných cien Tichého oceána
2. prekrásny prírodný prístav
3. tvrdo pracujúce obyvateľstvo

43. vyrába a exportuje: textilný priemysel, elektronika, výroba hračie, lodný a letecký priemysel, oprava lodí, rybolov
44. patrneri: Brazília, India, Juhoafrická republika
45. je veľkým finančným centrom, porovnateľným s New Yorkom a Lonýnom

Singapúr: najčistejšie a najmenej skorumpované mesto

46. má málo prírodných zdrojov, dokonca aj voda mu ide z Malajzie
47. vyrába a exportuje: textilný priemysel, elektronika, výroba hračie, lodný a letecký priemysel, oprava lodí, rybolov
48. Partneri: USA, krajiny EÚ, Austrália
49. má vysoké finančné rezervy
50. venuje veľkú pozornosť vzdelaniu

Tchaj-wan: ostrov, ktorý uznalo málo vlád

51. vyrába a exportuje: textilný priemysel, elektronika, výroba hračie, lodný a letecký priemysel, oprava lodí, rybolov
52. štát zasahuje do hospodárstva

Kórejská republika: existuje od konca II. sv. vojny

53. bola chudobná, no medzi najbohatšie krajiny sveta ju dostali značky: Daewoo, Kia, Hyundai, Samsung
54. reforma „čebolov“ – stanovanie zákonných limitov na vzájomné vlastníctvo akcií
55. venuje veľkú pozornosť vzdelaniu

23.) Neokonzervatívna hospodárska politika: tvorí ju: monetarizmus, nová klasická škola, ekonómia ponuky

- zameriava sa na boj proti inflácii a na privatizáciu

Jej hlavné rysy:

1. udržanie neinflačného prostredia a trhovej rovnováhy
2. agregátny dopyt už nie je v centre pozornosti hospodárskej politiky
3. ťažisko sa presúva z fiškálnej politiky na menovú politiku
4. hospodárska politika nereaguje na bežné výkyvy konjunktúry
5. 2 podmienky: konštantné tempo rastu peňazí v obehu, a vyrovnaný štátny rozpočet

Hospodárska politika EÚ:

56. Veľká depresia
57. New Deal
58. Keynesiánstvo
59. prijatý zákon o plnej zamestnanosti

Reaganomika: ciele

1. zníženie vládnych výdavkov
2. zníženie daňových sadzieb
3. sledovanie menovej politiky

Hodnotenie výsledkov reaganomiky:

60. zníženie inflácie
61. zvýšenie úrokových sadzieb
62. deficit štátneho rozpočtu a platobnej bilancie – USA sa stáva najväčším dĺžníkom na svete

Bill Clinton: sa ešte snažil o zníženie zadĺženia, reformu školstva a zdravotníctva

Hospodárska politika Veľkej Británie:

63. Veľká depresia
64. Keynesiánstvo
65. Prijatý zákon o plnej zamestnanosti
66. uplatňovaná „semaforová politika“ – ak je celkový dopyt nedostatočný, nastupuje fiškálna a menová politka,

                                                              -  ak je celkový dopyt veľmi veľký, nastupuje

reštriktívna politika

67. „britská nemoc“ – snaha o zvýšenie ekonomické rastu priniesla naštrbenie trhovej rovnováhy, a snaha o vyrovnanie trhovej rovnováhy priniesla zníženie ekonomického rastu.

Thatcherizmus – za hlavnú príčinu stavu ekonomiky považovala činnosť štátu a štátneho rozpočtu

68. chcela zníženie úrokových sadzieb
69. presadzovala myšlienku, aby sa nespoliehalo na ochrannú ruku štátu, ale aby sa iniciatíva vzala do vlastných rúk

Veľká Británia sa stala jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európe.

Veľká Británia má nižšie úrokové sadzby !!!

Hospodárska politika Nemecka: štát sa má starať o:

1. zachovanie konkurenčného prostredia
2. ochranu stability meny
3. naplnenie sociálnych cieľov

Základom je „ordoliberalizmus“ – liberálna hospodársko-politická koncepcia

Prvým krokom obnovy po vojne bola „menová reforma“.

Veľkú úlohu zohral aj Marshallov plán.

70. v krajine bol vysoký HDP a nízka nezamestnanosť

Hlavným nástrojom bola rozpočtová politika

Reálny hospodársky rast sa znižuje a zaostáva za USA a ostatnými európskymi krajinami.

Dôchodkový vek sa zvýšil zo 60 a 63 rokov.

24.)

1951 – vznik Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ

- zakladateľom bol: Jean Monet

- otupilo to napätie medzi Francúzskom a Nemeckom a došlo k európskej spolupráci

1952 – vznik Európskeho obranného spoločenstva

1957 – vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

- založili ich: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko

- cieľ: voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb

1965 – spojenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

Konferencia v Haagu – rozšírenie Spoločenstva o: Dánsko, Veľkú Britániu, Írsko a Nórsko

80. roky: rozšírenie Spoločenstva o južné štáty: Španielsko, Portugalsko, Grécko

07. 02. 1992 – na základe Rímskych zmlúv vznik EÚ v Maastrichte dohodou 12 krajín

- do platnosti vstúpila 01. 11. 1993

1995 – pristúpili ďalšie 3 štáty: Rakúsko, Švédsko a Fínsko

1. pilier EÚ: Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, Európske hospodárske spoločenstvo, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu
2. pilier EÚ: Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
3. pilier EÚ: Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí

Inštitúcie EÚ: Európska komisia, Európsky parlament, Európska rada, Rada ministrov, Súdny dvor

Ciele EÚ: ekonomický rast, rast životnej úrovne a rast zamestnanosti

71. voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu

25.) Vplyv:

1.) Menová politka: NBS sa musí prispôsobiť 2 podmienkam:

a.) udržiavanie cenovej stability

b.) svoju kurzovú a menovú politiku musí zľaďovať s politikou EÚ

2.) Fiškálna politika: pokles výdavkov z HDP

- cieľ: zvyšovanie, NIE ZNIŽOVANIE verejných financií

3.) Mzdová politika: nie je stavený jednotný mzdový systém, preto sa musí podriadiť medzinárodnej mzdovej politike

4.) Sociálna politika: solidarita a prerozdeľovanie zdrojov

5.) Priemyselná politika: konkurenčnú schopnosť podmieňujú: tvorba a akumulácia poznatkov, realizácia inovácií a podnikateľskej iniciatívy

- za kľúčový faktov konkurenčnej schopnosti sa považuje: technologický a inovačný rozvoj

6.) Regionálna politika: je ovplyvňovaná prevažne zvonku a nie je navzájom prepojená opatreniami

7.) Ekologická politika: tlak EÚ na členské štáty, aby dodržiavali pravidlá

- malí a strední podnikatelia sa zúčastňujú na rôznych ekologických projektoch

26.) Lisabonská stratégia:

1.) Poznatkovo orientovaná spoločnosť

- stanoviť regulačný rámec pre komunikáciu

- zriadiť spoločný výskumný priestor

- podporovať nové technológie

- znížiť na polovicu počet osôb, ktoré prerušili školskú dochádzku

- podporovať celoživotné vzdelávanie

- urýchliť proces pracovného povolenia a udeľovania víz vedcom

2.) Záväzky na vnútornom trhu

- odstrániť prekážky pre voľný pohyb služieb

- postupne liberalizovať plynárenstvo, poštové služby, železničnú a leteckú dopravu

- férové pravidlá pre hospodársku súťaž a štátnu pomoc (1 % z HDP)

3.) Priaznivé podmienky pre podniky

- napomáhanie investíciám a inováciám

- lepšie podmienky pre priemysel

- peniaze pri zakladaní firiem

- menšia spotreba času

4.) Integrovaný trh práce pre silnejšiu sociálnu súdržnosť

- zvýšiť zamestnanosť

- spomalenie rastu miezd

- lepšia produktivita

- celoživotné vzdelávanie

- podporovať rovnosť príležitostí

- odstrániť chudobu

5.) Ekologicky udržateľná budúcnosť

- boj proti stúpajúcemu objemu dopravy

- boj proti dopravným zápcham a hluku

- boj proti vylučovaniu jedovatých plynov do ovzdušia

- spoplatnenie používania dopravnej infraštruktúry

- reducia množstva odpadu