Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Lekárska fakulta / Fyziologia

bomba (fyziola_bomba[2].doc)

1. Regulácia stáleho obj, zlož a pH teles

Norm.obj.krvi-normovolemia, zniž hypovol,

hypervol. Obsah vody v plazme hydremia,

hyohydremia.., Udrž.obj.plazym-stena kapilar

volne prip.pre vodu a nizkomol.soli, takže konc

v plazme a intersti.tek.je rovnaka. V plazme je

viac bielkovin pre ktore je kap.stena rel.nepriep

vznik tlak onkotikcy-3,3-4kPa. –tak sa nasava

voda z intersticia do kapilar.

Norm.pH art.krvi 7,4, acidoza-pod7,36 alkaloza

7,44. Pufr.system-hemog/oxyg.a deoxyg.hemogl.

oxi ako kyselina viaže vodik.jony menej, viac

disociuje, vplucach Hb oxygen a uvolni Hiony

a spolu s HCO3 daju h2co3 kt.sa rozložia na vodu

a co2. bikarbon-co2 sa vydych.plucami, dopl.činn.

ladvin, Proteinovy-ak ph klesne zluč.sa s H.

Fosfatovy-hpo4 je akceptor vodik.ionov vznik

h2po4-dôležity v intracelul, tenkutine.

Vazopr.-v nc.sprop n.hypof-pôsobi na epit.

zbier.kanal. a dist.dubule. Meni priepustnosť

pre vodu-na apik.membr.baz.je trvalo priep.

Vôbec neovpl.priep.pre iony.cez cAMP.

Podnet:zmeny objemu osmorecept-v predn.

hypotalame. Aj baroreceptory v žilach a

src.predsieni.

Vpylv aldost vediu ku vymene K za Na čo

vediu ku kaliureze a neskor ku hypokalalkal.

Zadrž.Na sazvyš. obj ECT. Po niek dnoch

už reten.Na nepokračuje ale sekr. K ano.

vediu ku pošk. ren. tub-hypokalem.nefropat

2.Mechanizmy a faktory regulujúce hemop

vych-pruripotentna kmenova bunka. –v kost.

dreni, pečen,

krvotvorba-erytrop-denne sa vytvori 2*111

mnohostup.proces ked z nedif.bunky vznikne

bezjadr.erytrocyt.Erytropoetin-glykopr, v 

plazme,lymf.moči vzn.v ladvi, v glom.mesang,

aj extrarenalne, -pečen, aj makrofagy. –kmenova

bunka je citliva, viaže sa na rec. tam stimuluje

erytropoezu, zvyš. synt.n.k, globinu,hemu.  

Sekrecia riadena-Pri pokl.tlaku kyslika-recept.

bunky to regystruju asi priamo v glomerulach.

utlm ri transfuzii. V mozgu v hypotalame reguluje.

Dalšie-androgeny-stim, estrogeny, inhib, thyroxin

-stim, rast-zvyš, noradrenalin asi tiež zvyšue, aj

prolaktin, serot, vazopresin, Vyznam B12-viaz.

na vnut.faktor, .pvyznam pri synt nukl.kyselin,

Kys.listova-sučasť koenz.pri synt. dna, B6-pri

met.amk, B2-pre norm.funkciu a prežitie eryt,

Vit C-na met železa. Amk endo a exogen.pôvodu,

železo funkne-hemove, transportne a zasobne,        

Ceruloplazmin ma

ferooxid.aktivit-pri ox.dvojmoc.žel na troj

dôl pri vezbe na transferin

3. Hemod cen mechregeulacie KVS

Regul.obj.kriv-sulad medzi akt. obj. a kapacitou.

Pôsobenie nerv.hum.fakt.-ovplyv. tonus hlad.

svaloviny. Humero-antidiur meni obj.moča,

podnetom je zmena osm.tlaku bud v hypotal,

alebo objemu a tlaku krvi v presieni a pluciach,

sin,carjuxtaglom.ap., vykonna časť diur.reflexu-

sympatiku, sekr.adh, aldosteron, angiotn, natriur

, faktor, ako prvy renin angiotenzin, aldost-iba

pri večšich. Dehydratacia, Krvny tlak: vysledkom

vzťahu min.boj.srdca, visk, krvi prefi.odporu,

elast.vlastnosti ciev. tonus ciev-stav napetia-pod

pojmom vazomotorika. Riadenie: centralne-

vozomot.centrom vo form.reticularis. ovpylv.

pritokom afer.ner.i hum.info o stave tlaku krvi

a chem.zlož, sučinnosť hypotolamu termoreg...,

tonus sa meni s rytmom dychania-mayerove

vlny. Info z presorecept-sin.carot, arcu aorte

cestou n.glosphar, resp.vagus., . Horm.vplyvy:

zmeny  chem.zlož krvi co2 kys.mlieč zvyš.tonus

vazomot.centra. Zvš. adren, noradr, bazalne

je mala iba pri p tapeti. .

4. Regulácia srdc činn - intrak mech

Frank starling.mech-velkosť ssťahu zavisli na

pôv klud.dlžke kontr.elem, pri malej dlžke

je sťah maly, ak sa v distole viac natihnu

vzrastie ampl.sťahov až ku urč.maximu,neskor

sa znižuje.Pri malom dist.plneni je sťah myok.

slaby, tepl.objem maly. Pri strate krvi je prvo

zmenou pokles srd.vydaja, ktory vedie k pokl.

tlaku. Vyznam-udž.rovnovy v malom a velom

obehu. vyrovn.kontr.jedn.oblasti, vyrovn.sily,

riadenie vydaja pri zmene žiln.navratu. Pri tel.

praci je stralin.mech slaby. už nestačí.

INOTROPne učinky: vštky vplyv ktore menia

sila sťahu okrem FR.str. Ak draždime pružok

myokardu rôzn.frekv.zveč.sa ampl a narasta

frek.do maxima-do opt.frekv. Uloha vapnika-

iviac do b, intenz. sa dostava tubulom.

Restitucia-schopnosť stahu medzi int.narasta.

Potenciacia-pri vyšše prav.frekv.su sťahy večšie.

5. Riadenie srdcovej činnosti – extrakard mech

pod neust.vplyvom symp.nn.cardiaci, a

parasymp.rr.cardiaci n.vagi. Ovplyv-frekv-

chronotropny učinok, sťahy-inotropny, rychlosť

ved.Av uzlom dromotropny, draždivosť

bathmotropny. Sympatikus ma vš. učinky v 

kladnom zmysle. mediator noradrenalin na

beta receptory. Parasym.opačny-med.acetylcholin

-atropinom blokujeme. Chromotrop.učinky-zmena

strmosti prepotencialu v sinoatr.uzli., symp.

zrychluje diast.depolarizaciu, parasym.spomaluje,

V klude prevlada ton.vagu. Adren a norad-

pri zať.sin,-inotropny, chronotropny prekryty

podraž. vagu pri zvyš.tlaku krvi. Inotropne

glukagon. Z predl.miechy nucl.ambigus vych.

vagova vlakna=kardioinh.centrum. Sympaticke-

kardioexcitačne-1-3segment hrud., tonus

kardioinh.centra je refl.pôvodu vznika privodom

afer.vzruchov z aort.karot.baroreceptorov. ,

excit.centrum-spete s vazomotorickym centrom-

na co2 tlaku. Podražd. barorecept-sinokarot.

reflex-bradykardia. Hand grip-redražd.propriorec.

bolestivo-tachykar. BezolJarysov refl-ochranny

spomalenie tepu, resp.arytmia, bainbridgeov refl-

dražd. a, b receptorov tachykardia.

6. Regulácia krvného tlaku

Regul.obj.kriv-sulad medzi akt. obj. a kapacitou.

Pôsobenie nerv.hum.fakt.-ovplyv. tonus hlad.

svaloviny. Humero-antidiur meni obj.moča,

podnetom je zmena osm.tlaku bud v hypotal,

alebo objemu a tlaku krvi v presieni a pluciach,

sin,carjuxtaglom.ap., vykonna časť diur.reflexu-

sympatiku, sekr.adh, aldosteron, angiotn, natriur

, faktor, ako prvy renin angiotenzin, aldost-iba

pri večšich. Dehydratacia, Krvny tlak: vysledkom

vzťahu min.boj.srdca, visk, krvi prefi.odporu,

elast.vlastnosti ciev. tonus ciev-stav napetia-pod

pojmom vazomotorika. Riadenie: centralne-

vozomot.centrom vo form.reticularis. ovpylv.

pritokom afer.ner.i hum.info o stave tlaku krvi

a chem.zlož, sučinnosť hypotolamu termoreg...,

tonus sa meni s rytmom dychania-mayerove

vlny. Info z presorecept-sin.carot, arcu aorte

cestou n.glosphar, resp.vagus., . Horm.vplyvy:

zmeny  chem.zlož krvi co2 kys.mlieč zvyš.tonus

vazomot.centra. Zvš. adren, noradr, bazalne

je mala iba pri napeti .

7. Regulácia cievného tónusu a vazomotor

Regul.obj.kriv-sulad medzi akt. obj. a kapacitou.

Pôsobenie nerv.hum.fakt.-ovplyv. tonus hlad.

svaloviny. Humero-antidiur meni obj.moča,

podnetom je zmena osm.tlaku bud v hypotal,

alebo objemu a tlaku krvi v presieni a pluciach,

sin,car juxtaglom.ap., vykonna časť diur.reflexu-

sympatiku, sekr.adh, aldoster, angiotn, natriur

, faktor, Ako prvy renin angiotenzin, aldost-iba

pri večšich. Dehydratacia, Krvny tlak: vysled

vzťahu min.boj.srdca, visk, krvi prefi.odporu,

elast.vlastnosti ciev. tonus ciev-stav napetia-pod

pojmom vazomotorika. Riadenie: centralne-

vozomot.centrom vo form.reticularis. ovpylv.

pritokom afer.ner.i hum.info o stave tlaku krvi

a chem.zlož, sučinnosť hypotolamu termoreg...,

tonus sa meni s rytmom dychania-mayerove

vlny. Info z presorecept-sin.carot, arcu aorte

cestou n.glosphar, resp.vagus., . Horm.vplyvy:

zmeny  chem.zlož krvi co2 kys.mlieč zvyš.tonus

vazomot.centra. Zvš. adren, noradr, bazalne

je mala iba pri napeti .Bazalna impulz.aktivita-

bazalny tonus-vazom.centra-pri hyperkapnii v

 obl.vazomot.centra dojde ku vyrz zvyš.imp.

aktiv.tychto neuronov aku perif.vazokonstrikc

8. Regulácia objemu krvi

Regul.obj.kriv-sulad medzi akt. obj. a kapacitou.

Pôsobenie nerv.hum.fakt.-ovplyv. tonus hlad.

svaloviny. Humero-antidiur meni obj.moča,

podnetom je zmena osm.tlaku bud v hypotal,

alebo objemu a tlaku krvi v presieni a pluciach,

sin,car juxtaglom.ap., vykonna časť diur.reflexu-

sympatiku, sekr.adh, aldoster, angiotn, natriur

, faktor, Ako prvy renin angiotenzin, aldost-iba

pri večšich. Dehydratacia, Krvny tlak: vysled

vzťahu min.boj.srdca, visk, krvi prefi.odporu,

elast.vlastnosti ciev. tonus ciev-stav napetia-pod

pojmom vazomotorika. Riadenie: centralne-

vozomot.centrom vo form.reticularis. ovpylv.

pritokom afer.ner.i hum.info o stave tlaku krvi

a chem.zlož, sučinnosť hypotolamu termoreg...,

tonus sa meni s rytmom dychania-mayerove

vlny. Info z presorecept-sin.carot, arcu aorte

cestou n.glosphar, resp.vagus., . Horm.vplyvy:

zmeny  chem.zlož krvi co2 kys.mlieč zvyš.tonus

vazomot.centra. Zvš. adren, noradr, bazalne

je mala iba pri napeti .Bazalna impulz.aktivita-

bazalny tonus-vazom.centra-pri hyperkapnii v

 obl.vazomot.centra dojde ku vyrz zvyš.imp.

aktiv.tychto neuronov aku perif.vazokonstrikc

9Dýchacie cetrum, mechanizmy regule dých

zasadne 4-Nerv.mech.MKmen, chem.detekč

reflexne, suprapontinne.

Nerv.mech-centra vpr.miech,ponte-vyvol.rytm.

impulzy kt.bulbospin do pefiferie pre efektory

zabezp.automat.dych./pre zakl.vitalne pochod/

zvyš.naroky-chemoreceptory-det.chem.krvi/v

H zone pr.miech, v glom.carot,aortic. Pneumo

tax.cent vyradime-horn.pont/nclparabrach,

Kolikerfuseho jadro. Vagotomiou-apneutist.c

Gasping-prim.forma-pontomed.lezia/pred smrť.

V pr.mieche-dorz.resp.skupina/inspir.neur/ je

prepin.stan.mnohych resp.flx. akt.smeruje

cez bulb.spin.drahu ku dych.svalom.Ventr.

resp.sk-aj expir.neur-motor.in-dych.svalov

Zakl.dych.rytm-3zložky-subor insp.neur.ventr

a dorz. resp.skup-je pod toniz vplyvom zmien

/Co2,tepl.. tvori generator Centr.Insp.Aktivity.

Sumator-subor neuronov-zbiera info z pluc

Vypinač.insp-stimuluje ho sumator.Ak dojde

ku podražd.vypinač insp.tlmi akt.CIA, preruši

takinspirium. CHem.det.mech-pokles pO2

v gl.carot detekuju nemyeliniz.zakonč.sinokar.

nervu.Inpulz da info o hypoxii. Mediator dopam

z gliov.B tlmi tvor imp. Stim aj zniž.pefuz, V 

perif.ch.recept detek.parc.tlak nie obsah kyslika

dôvod otravy CO, vtedy sa chreceptory nestim.

Imp. určuju bod zlomu/ked sa užmusim nadych.

Vplyv chem.zpetn.vúzby-modulaciou vyp.inspiria

-jeho akt.je určena zdrojmi CIA,vag.aferentacia

akt.pneumotax.cntra.Ak stupa konc.CO2 zvyš.dych

objemu. Suprapontinne mech-vyšš.reg.mech-na

emočne viz.podnety cez limb.system. Možme

ovply.dych-zadržať zýrychliť...Ondina kliatba

dych.lenv bd.stave, Syndr.automat.dych-nemože

svojvolne meniť-pošk.kortikosp.drah.Farmaka..

Reflexne-dražd.recept.rozp.pluc v hladk.svalov

Herin.breuer.infl.rflx, pri infl.pluc-stim dych.

draž.nervou aj apnot. reakciu, respiračne.trigem

interkostalne frenicke reflexy. chemoreflexy-

vyvol.z pl.riečišta, myokrdu

-bezoldov jarish.rflx-/apnoe,brady,hypotenz.

10. reflexna regul. dychania

dôl.pri prispôsobovani sa metab.požiadavkam

velmi doležite. Zahrnuju exterorecept, proprior

hlavne interorec.rflx z dych ustroje draždením

prisluš.receptorov. Hering Breuer.inflačny rflx

vvola draždenim receptorov rozť. pluc lokal.v

hladk.svaloch.a stimulovanzch inflaciou pluc

ide o autorefulaciu dychania. N.vagus tlmi

činnosť po dosiahn.urč.intenzity. Dražd.nerv

može vyprovokovať i apnoticku reakciu,

trigem, laryng.interkostofrenicke reflexy.

draž.sliznice možme vyvolať obranne rflx.

chemoreflexy- vyvol.z pl.riečišta, myokrdu

-bezoldov jarish.rflx-/apnoe,brady,hypotenz.

Reflexne sa vyvola dychovy vzor-spravne

trvanie ins.exp,frekvencia.. optimalizacia

11.Chemoreg dých, suprapont mech. dychania

CHem.det.mech-pokles pO2

v gl.carot detekuju nemyeliniz.zakonč.sinokar.

nervu.Inpulz da info o hypoxii. Mediator dopam

z gliov.B tlmi tvor imp. Stim aj zniž.pefuz, V 

perif.ch.recept detek.parc.tlak nie obsah kyslika

dôvod otravy CO, vtedy sa chreceptory nestim.

Imp. určuju bod zlomu/ked sa užmusim nadych.

Vpl. chem.zpetn.väzby-modulaciou vyp.inspiria

-jeho akt.je určena zdrojmi CIA,vag.aferentacia

akt.pneumotax.cntra.Akstupa konc.CO2zvyš.dych

objemu. Suprapontinne mech-vyšš.reg.mech-na

emočne viz.podnety cez limb.system. Možme

ovplyvn.dych-zadržať zýrychliť...Ondina kliatba

dych.len v bd.stave, Syndr.automat.dych-nemože

svojvolne meniť-pošk.kortikospin.drah.Farmaka..

Reflexne-dražd.recept.rozp.pluc v hladk.svalov

Herin.breuer.infl.rflx, Pri infl.pluc-stim dych.

draž.nervou aj apnot. reakciu, resp.trigeminalny

interkostalne frenicke reflexy. chemoreflexy-

vyvol.z pl.riečišta, myokrdu

-bezoldov jarish.rflx-/apnoe,brady,hypotenz.

12 Riadenie motility a sekrécie tráviaceho syst

Uloha TS-zaistit uvoln.abs.ajvylučiť dôl.latky

Hladka svalovina—40mV kl.m.pot. tonicke

a rytm.stahy.Ovplyvn veg.NS a nerv.plexami.

Podražd.myent.plexu:zvyš.tonusu kontrakcie,

int.frekv.kontrakc, zrychl.postupu vlny kontrak.

frekv.kontrakcii2-20/min.postupuje anal.smerom

Potr.tlači na stenu, tam je kontrakcia, distalne

ochabuje-jednosm.postupnosť. Pri vzniku perist.

kontrakcii-myentericky rflx-podraždenim bipol

neur.v submukose/medi.serotonin/.Postgangl.neu

su sučasťou postagngl.neuronov parasymp.drahy.

Draždenim zvyšenie draždivosti. Symp.ma inh.

učinok.Slinne žl-eferente in.parasymp.VIIaIXn.

Enteroglukagon-spomaluje čr.pasaž

Gastrin/gBžal/STIM-HCl,pepsin, tonus dol.

paž.zv, sťah sv.žal,čreva, sekr.inzul.somatost,

prietok krvi v žaludku. Relax-zvieračov

Sekretin/duod/na podnet HCl, STIM:pankr.šť

žlč,ton.pyl.zvier,brun.žl, somatostatinu, PP

Inh-sekr.HCl, žal.motilit, duod.motil

ChCkinin/duod/ STIM-pankr.šť, sťahžlč.mech

sekr.žal.šť, sťahpyloru, sekr.brun.žl, inz,glukag

INH-HCl, pepsin,spom.vyprazd.žaludka

GasInhPept-duod STI-inzul,INH-sekr.žal.šť

spom.žal.motolitu CHymodenin-stim.

chymotripsinogen-v pankr.šť

Somatostatin-/pankr,žal,ten.čr,hypotal/ INH-

gastr, žal.šť, pakr.šťav, čr.šť, tv.motilinu, sekr.

inzul----všeob.spomaluje. PankrPolyp/Dbunk

pankresu/ malostim-sekr.pank.šť, vo velkom

inh kontr.žlčnika. Enteroglukagon-inh.s.

žal.šť, podporuje vstrebavanie.

VasoacIntestPept-podp.rast čr.slizn.

Stim-sekr.pankr.šť/hydrogenuhl/,

glykogenolyzu, sekr.inzul, glukagonu.INH-

sekr.žal.šťavy, motl.žal.žlč.mech.Bombesin-

/žal,t.čr/-STI-pankr.šť,gastr,žalšť, mot.črev

stahy žlčnika. Motilin/duod/stim.motor všeob

Neurotenzin-stim.motor, sekr.glukagonu

Enkefaliny-vyvolava zapchu-spomal vš.

Enterokrinin-stim.sekr.čr.štavy

13. Prehľad GIT hormonov

Gastrin/gBžal/STIM-HCl,pepsin, tonus dol.

paž.zv, sťah sv.žal,čreva, sekr.inzul.somatost,

prietok krvi v žaludku. Relax-zvieračov

Sekretin/duod/na podnet HCl, STIM:pankr.šť

žlč,ton.pyl.zvier,brun.žl, somatostatinu, PP

Inh-sekr.HCl, žal.motilit, duod.motil

ChCkinin/duod/ STIM-pankr.šť, sťahžlč.mech

sekr.žal.šť, sťahpyloru, sekr.brun.žl, inz,glukag

INH-HCl, pepsin,spom.vyprazd.žaludka

GasInhPept-duod STI-inzul,INH-sekr.žal.šť

spom.žal.motolitu CHymodenin-stim.

chymotripsinogen-v pankr.šť

Somatostatin-/pankr,žal,ten.čr,hypotal/ INH-

gastr, žal.šť, pakr.šťav, čr.šť, tv.motilinu, sekr.

inzul----všeob.spomaluje. PankrPolyp/Dbunk

pankresu/ malostim-sekr.pank.šť, vo velkom

inh kontr.žlčnika. Enteroglukagon-inh.s.

žal.šť, podporuje vstrebavanie.

VasoacIntestPept-podp.rast čr.slizn.

Stim-sekr.pankr.šť/hydrogenuhl/,

glykogenolyzu, sekr.inzul, glukagonu.INH-

sekr.žal.šťavy, motl.žal.žlč.mech.Bombesin-

/žal,t.čr/-STI-pankr.šť,gastr,žalšť, mot.črev

stahy žlčnika. Motilin/duod/stim.motor všeob

Neurotenzin-stim.motor, sekr.glukagonu

Enkefaliny-vyvolava zapchu-spomal vš.

Enterokrinin-stim.sekr.čr.štavy

14.Mechanizmy termoregulácie

neustale naruš rovnov.medzi prod a vydajom.

jadro od 36-38.,Bazal.met-met.teplo uvol pri min.

činnosti jeho org.na zach zakl.fyz.funkcii. Horna a

dol.hranica T2-T5, T3T4dol.hor.krit.teplota-tam sa

tep.vykon.org.nemen. T2T5normoter. Niekedy

pri T45 pozorujeme zniž. met. pod baz.hod-druha

chem.termoreg.-šetri straty vody potenim. Pri

hyperterm-zvyš.bioch.reak-zvyš.vykonu. U

novorod-netras termogen. 3xvyšši min.tep.prod.

Dolna hran-u dosp OC u deti23C. Nerv.riad-

prekrv.pot,chov-nerv.cestami – Spinal a suprpaspin

motor.system, Sympat. nerv.sustava. Vlastna

tvorba: chlad.tras vybavovany cez tr.cerebrospin,

reticulospin-zo

zad.hypot ide kaud.spojuje centr.prepoj.miesta s 

mesencef. a rhombenc. jadrami motor.systemu.

možno ovpl.liekmi. Netras.termog-sympati.

N.regul.-vyluč.noradr stimul.uvoln. mastnych

kys z tuk.kvap. obkl.mitoch. blokadou betarecept

al.ganglii sa ruši tvorba tepla likmi. Vyl.potu-

riadene cholinerg.symp.vlaknmi-atropinom sa

brzi. acetylcholin stim. vyluč. Chladova-vazodil-

lewis.reakcia-najprv konstrikcia, potom dil-teplo.

Ochr.učinok-nekroz. Informačne čidla-do riad.

centra-akt.vykonn.mechanizmov. Termorecept –

vonkajšie, vnutorne-hypotalame. aj vsvaloch a

bruchu. Dva druhy chladove-početn rovnomrozd.

Počas fyz.prace sa najprav aktiv. vnutorne rec-tie

spustia ochl.pochody. Pre spustenie ochladzovania

dôležita je teplota jadra-koža može mať hocijaku

tep. Potenie-umožni prac.pri vyšš.teplotach. Horučka

-zmena nastavenia hypot.termmostatu-zach. sch.

regulovať ale na vyššej urovni tel.teploty. Tras,

ak dosiahne-už je teplo. vazodil, potenie

15.  Úloha obličiek pri homeo vn prostr

Zabezp.elektrol.a obj.homeostazu-citl.reag.

Vyl.al zadrž.podla potreby.

samy zdroj horm. Extracel-vazopr.aldost.

Vazopr.-v nc.sprop n.hypof-pôsobi na epit.

zbier.kanal. a dist.dubule. Meni priepustnosť

pre vodu-na apik.membr.baz.je trvalo priep.

Vôbec neovpl.priep.pre iony.cez cAMP.

Podnet:zmeny objemu osmorecept-v predn.

hypotalame. Aj baroreceptory v žilach a

src.predsieni. Distenzia inh.sekreciu a opačne.

tak isto sa aktivuje aj system renin-angiotenz.

tlmi-chlad,alk, akt-bolesť. Centr.smädu-hypot,

sodikove recept v 3komore.Spätna vazba-

osm.tlak-osm.recept-vazopr-uprava-osm.tlak.

Aldost-z k.nadobl-riadi vym.Na. Receptory

všade v nefrone-naj.v dist.tubule. Stim-vyl.K

a res.Na. Sekr.je riadena obj.plazmy je

sprostredk.syst RE angiotenzin.

renalny hormon RE-v gran.juxtaglom.bun.

podnet-registr.poklesu prietoku krvi priv.art,

pokl.napät.jej steny-info z barorec.af.ciev. a

chemorec.mac.densa. RE ide do intersticia-a do

kapilar. štiepi angiotenzinogen na angI a z neho

hlavne v plucach vzn.ang.II. RE sa tv.aj v mozgu.

V juxtagl.ap.konči adrenerg.symp.vlakna su tam

beta andr.recept.-vplyv katecholam na sekr.RE.

Učinok angII-vazokonstr.vas efer.asi aj ef. Ang

stim prostagland.tie vazodil.vas af.. F:zvyš.vyl.

prim.moču. zaroven spätne inh.sekr.RE.Angtenz

podp.ret.Na. Ma dipsogenny efekt/smäd/.

je regulator syntezy aldosteronu Kalikrein-sa tv.

v dist.tub-on uvoln z plazm.globul kininogenu

kinidy/bradykinin/. Enzym konvert.angiotenz.

degraduje kininy. maju opačne učinky, Vysledok-

ruši vazokon.antidiur.efekt angiot. Prostagl der.

kys ar. aj v ladvin sa synt., Maju vazodil.uč, zvyš.

prietok.krvi-uprav učin.angiot.

.

16. Riadenie činnosti obličiek

autoreg.schopnosť-udržať konšt.prietok krvi.

Aj v denervovanej ladvine. Nervy:postgangl.

adrenerg.symp.vlakna splanch.nervov. pregangl.

z Th12-L2. Inerv.hlavne arterioly-naj v vas affer,

inerv. aj vprox.a dist.tupul-tam su zakončenia

adrenerg.a dopamn.vlakien. Afer.vlakna z ren

recept.-citlive na zmeny intraren.tlaku. –aj

chemoreceptory-draždene pri pokl priet krvi.

Pričina autoreg.schop-zmeny cievneho odporu

-pri riadeni odporu-sympaticke vazokonstrikčne

reflexy a priama reakcia hl.svalov ren.arteriol

pri natiahnuti. Hlavne vas afferens. Dôležity

aj zpetnovezobn.mechanizmus-spostredk.

juxtaglom.aparatom. –V juxtaglom.bunkach-

sa tvori renin sučasť renin angiotenzin. AngII.

ma silne vazokonstr.učinky. Podnet pre uvol

.reninu z gran.buniek je signaliz.z intrarenal.

receptorov –je to jedna cievny odpor, aj recep

tv.bunkami macula densa, kt. reaguje na cNaCl

vstup do dist.tubulu. Aj sistem Kalikrein kinin

a prostaglandiny-maju protichodne učinky ako

angiotenzin-vazodil.pôsobia. Kalikrein-sa tv.

v dist.tub-on uvoln z plazm.globul kininogenu

kinidy/bradykinin/. Enzym konvert.angiotenz.

degraduje kininy. maju opačne učinky, Vysledok-

ruši vazokon.antidiur.efekt angiot. Prostagl der.

kys ar. aj v ladvin sa synt., Maju vazodil.uč, zvyš.

prietok.krvi-uprav učin.angiot.

17. Obličky a endokrinné funkcie, juxtaglom ap

Z troch sk.buniek-Macula densa –modifikovane

bunky v dist.tupuble priložene ku vas eff./slabe

transp.funkcia. V tun.media arteriol vas aff. –

myoendokrine-so sekrečnymi granulami.

Seceneruju renin -v gran.juxtaglom.bun.

podnet-registr.poklesu prietoku krvi priv.art,

pokl.napät.jej steny-info z barorec.af.ciev. a

chemorec.mac.densa. RE ide do intersticia-a do

kapilar. štiepi angiotenzinogen na angI a z neho

hlavne v plucach vzn.ang.II. RE sa tv.aj v mozgu.

V juxtagl.ap.konči adrenerg.symp.vlakna su tam

beta andr.recept.-vplyv katecholam na sekr.RE.

Učinok angII-vazokonstr.vas efer.asi aj ef. Ang

stim prostagland.tie vazodil.vas af.. F:zvyš.vyl.

prim.moču. zaroven spätne inh.sekr.RE.Angtenz

podp.ret.Na. Ma dipsogenny efekt/smäd/.

je regulator syntezy aldosteronu. Extraglom.

mesangium-maju vbežky-podbone ako glom

.mesangium-vyplnuju oblast medzi mac.dens

a af..ef.art.

18. Hormóny, rozdelenie, význam

Deriv.AMK+steroidne plati Specif.učinok a

efin.molek.struktura.Peptidove 4kategorie

Homologia-identita, prekryv. sekvenciii

Heterogenita-v niekolkych formach, formy

ovpylv.biolog.učinnosť. Ubikviternosť-

hormon prod.viac tkanami./git.horm/

Tkaniv.diferenčnosť učinku-v rôznych

tkanivach rôzna učinnosť.

Peptidove-adenohypofyza-prolaktin,

somatotropin, gonadotrop, tuiten, FSH,

Neurohyp-vazopr, oxytocin, hypotalam-

somatostatin, prolaktostat. kortikoliber,

luliberin, thyroliberin. št.žla-kalcit, thyrox,

prišt.tel-parathorm, Langerhan-inz, gluk,

srdce atr.natriur.fak, placenta-choriogonado,

ladv.-erytropoetin, peč-somatomedin

Deriv.amk dren-adren noradr

hypothal-adr dopam,noradr, tkaniva:ser,

hist, epifiza-melatonin Steroid-kôra nad

kortizol aldoster testes-testost, ovar-estrog

a progestron.

Hormony-systemove, lokalne

19. Riadenie sekrécie hormónov

Za kľud.podmienok-potrebam homeostazy. .

Sekrecia preb.pulzovito prečo? denny rytmus,

mesačny /ženy/

žlazy reaguju na vonk.vplyvy adaptaciou.

Zpäťna vazba-produkt činnosťi  sp ovplyvn.

tuto činnosť aby bola konšt.hodnota udržana.

Zvyš. zniž. sekreciu, zniženie stibuluje.

Jednoducha sp.väzba-vzostup glykemie stim.

inzulin, a pokles ju tlmi. Zložittá sp.väzba

-riadenie hypofizou-zmena je ovplyvnena nie

množstvom hypof.hormonu ale vlasteho

periferneho. Vnutorna spet.väzba-inhib.pôs

hypof.tropinov na sekr hypothalam. liberinu

20. Mech účinku hormónov na cieľové bunky

dve charakteristiky-rôzd.u horm. sterodi.a pept

Receptor-bielk.molekuly v bunk.membranach

Aktivuju adenylacyklazu a tvori sa cAMP/2.pos/

fosforiluju sa enzymi. Steroidne-prestupuju

bunk.membr. do cytosoulu do jadra-gen.inform

Spušť. proteosynt.reakciu-vznik proteinov.

Analog.hormonov-struk.malo odlišne um.prip.

anihormon-schopn.obsadz.rec.-bez odpovede.

Cieleny efekt-u pohlavneych konkretny uč,

všeobecny celkovy/thyroxin-metab.funkcie./

špecifickosť-nenapodobitelnosť-učinku

vysokaučinnosť-pri malych konc-10na-10

21. Hormonálne riadenie metabolizmu živín

T3T4-metaboicky kolorigenny, zvyšuju premenu

živin, zvyšuju respir, spotr.kyslika.Vysoke davky

proteokatabolicky-učinok rastovy a diferenciačny.

Hypothyreoza-prejavy spavosť, zapcha, hypometab

Hyperth-basedoa chor-tachykardia, chudnutie,

potenie neklud. Adrenalin-glykogenolyza,

zvyš.glykemie, lypoliza, glukoneogeneza,

Glukokortik-hyperglykemzujuce, glukoneogenet

, glykogenogeneticke, proteokatabolicky Inzulin-

utiliz.glukozu, lipogenet, antilipolyticky, anabolicky.

glukagon-glykogenolyticky, zvyš.glykemiu,

glukoneogeneza, lipoliza, hyperglykemia.

hormony GIT-gastrin-stim.sekr.hcl pepsinu,

stim.motil.žaludku, Sekretin-sekr.pankr.šťavy,

sekr.žlči, inhib.učinok gastrinuChCkinin

/duod/ STIM-pankr.šť, sťahžlč.mech

sekr.žal.šť, sťahpyloru, sekr.brun.žl, inz,glukag

INH-HCl, pepsin,spom.vyprazd.žaludka

GasInhPept-duod STI-inzul,INH-sekr.žal.šť

spom.žal.motolitu CHymodenin-stim.

chymotripsinogen-v pankr.šť

Somatostatin-/pankr,žal,ten.čr,hypotal/ INH-

gastr, žal.šť, pakr.šťav, čr.šť, tv.motilinu, sekr.

inzul----všeob.spomaluje. PankrPolyp/Dbunk

pankresu/ malostim-sekr.pank.šť, vo velkom

inh kontr.žlčnika. Enteroglukagon-inh.s.

žal.šť, podporuje vstrebavanie

22. Regulácia sekrécie a mech účinku mineralk

Hlavny je aldosteron vedlajši deoxykortikosteron

. Pôsobia na met. mineralov exkr Na K.Učinok

renalny a extrarenalny. Stimuluje spetnu resorbNa

a stim. exkr.K vodik, amonnych a Mg ionov.

Vpylv aldosteronu vediu ku vymene K za Na čo

vediu ku kaliureze a neskor ku hypokalemickej alkal.

Zadrž. na sa zvyš. objem ECT. Po niekoľkych dnoch

už reten. sodika nepokračuje ale sekr. K ano.

vediu ku pošk. ren. tubuluov-hypokalem.nefropatia

Extraren-uč.-transport Na a K Zvyš. sekr.K do trav.

štiav sodik retinuje. Možna hypertenzia.

Regulacia sekr-inh. faktorom je zmena bioch.

zloženia krvi, nie priamo hladina aldosteronu.

Renin vznikajuci v juxtaglom.apar. je vypl. do

krvi v pečeni vznika angiotenzinogen z ktoreho

renin odštiepi dekapeptid –angiotenzin I.  po

odštiepeni posl. dvoch amk vznika okrtapeptid

angiotenzin II. –Vazokonstričkne učinky, -

špecificky stimulator sekrecie aldosteronu.

Podnet pre sekr. reninu je pokles tlaku v arteria

renalis. Kortikotropny hormon pôsobi na trofiku

celej kôry nadladvin v zona glom-aldosteron.

 v ostatnych zonach priamo biosyn glukokort.

a androgenov.

23. Význam somatotropného hor a prolaktinu.

Somatotr/acidof. bun/adenohypof-

1.priamy rychly lipolyticky učinok v 

bunkach tuk. 2. Pomale  proteoanabolicke a

rastove učinky v ostatnych. –prostr. somatomed

charakteru polypeptidov/v pečeni ladvinach a

inych tkanivach/zasah do proteosyntezy/.

Somatoliberin-stim. sekreciu, + hypothalam.

reg. horm. Somatostatin-inh- +inh. vpylv na

ine hormony-glukagon.

Prolaktin-priamy uč. na mnl.žl, mamogenny a

laktotropny-sekr.mliekaV gonadach –antigonadotr

učinok-natagonizuje pôs. gonadotropynu.

Regulovany prolaktostatinom.

24. Langerhansove ostrovčeky, prod a úč hor

Je endokrinna časť pakr-Binz, Aglukagon, Delta –

gastrin. Inz-A a B retazec. Glukag-proglukagon

Riad. sekr-inzul-jednoducha sp. vúzba-reguluj i

regul. faktorom je glykemia- Beta bunky su i

chemorec i efektory. Glukagon z alfa pri hypog

Aj vplyv nervovy nepriamo zmena glykemie-adren

aj parasymp inervaciou beta bun. somatostatin

inhib. sekr. inzulinu. Učinky-utilizacia glukozy

/mozog nezavisle na inz/. lipogeneticky antilipolyticky

-celkovo anabolicky. Zvyš.perm. membran pre amk

a glukozu, stimuluje proteosynt. na urovni jadra,

inhibuje adenylacyklazu znižuje konc. cAMP.

glukagon-zrkadlovy obraz učinku inzulinu-

glykogenolyticky, kalorigenny, lipoliticky

25. Funkčná morfo hypotalamo hypofyz syst

Adenohyp. je s hypotal. spoj.port.cievami

ktorymi sa do nej dostavaju hypothal.reg.

hormony. Vyluč.tropiny-reg. činosť perif.

endokr.žliaz a proteinove hormony s priamym

učinkom na tkanivo/prolakt,somatotr/

Tri bunky chromofobne/bez gran/ acidof/

somaotr.prolakt/ bazofil-thyrotropnygonadotrop

korktokotr.

26. Fyziológia štítnej žľazy

Zavisla na jode z potravy-na jodaciu tyrozinu.

3jodtyronin vznika z thyroxinu . Prohormon je

thyreoglobulin z ktoreho sa odštiepia T3 T4.

Pôsobi na vyvoj štruktur a nerv. funkcii.

Kalcitonin stim. ukladanie apniku do kosti-

reguluje kalcemiu. Folikularne bunky s koloidom

, parafolikularne bez. Zväčšenie žl.-struma.

Synteza-molek. jod sa viaže na amk thyrozin

zabudovanu v thyreogllobuline.. Peroxidazou

sa oxiduje na molekularny jod-až potom sa viaže.

Vznika MjT a DJT. Potom kondenzuju na T4

a T3. Revertovany T3-biol. inaktivny. V krvi

volne alebo viazane na proteiny- TBG/th.viaž.

globulin/ a TBPA/th.viaž.prealbumin./.

Vychytavaju sa v tkanivach postupne dejodovane

konjugovane na glukuronidy a sulfaty amočom

vylučované. Dejodacia thyroxinu bud ku tvorbe

T3 alebo rT3. Regul-adenohypof.-thyreotropin

-učinok-stim.biosy.thyreoglobul, stim.jod.pump

stim. kondenz.jodothyroninov, stim. odštiep

T4 T3 z thyreoglobul. Kalcitonin-regulovana

jednoduchou spetnou väzbou- reguloanym aj

regulujucim faktor kalcemie.

Učinok-kalorigenny, metabolicky, zvyš. resp.

spotr. kyslika, premenu všetkych živin, pôsobin

a urovni mitochondrii, proteokatabolicky, rastovy

a diferenciačny, skrauje dobu reflexu nadbytok-

podraždenosť nespavosť. zvyšuje citlivosť CNS

voči katecholaminom. Učinok kalcit-inhibuje

resorbciu vapniku z kosti sniženim permeability

oseoblastov a osteoklastov. Aj na transport ionov

v ladvinach a GIT. snižuje hladinu Ca a P v krvi.

ma len pridavny reg. učinok-hlavny ma parathor.

Kalcit-chrani pred hyperkalcemiou

27. Stavba a funkcia drene nadobličky

chromatofinne tkaniva-vnutri nadl. obkop

kôrov.B charakt. modifik. gangl buniek.

Je sučasť sympatoadren.systemu zdroj adren

a noradren. su identicke s nerv. mediatormi

maju neurovegetativne a metabol. funkciu

odpovedajucu podraždeniu sympatiku.

hyperaktivita-stresove situacie. V dreni2typy

buniek jeden nor, druhy adren obe su v synteze

viazane na chromogenin protein-a tvori s nimi

granula. Material-thyrozin. Zdroj adren hlavne

dren zdroj noradren-symp.nerv.zakonč.

Regulacia-riad.nervovo cholinergennymi

presynaptick.neuronmi lumb.sympatiku.

Zvyš.aktivita po stimulacii v hypotalame. –

pri strese –hypoglykemia-to kompenzuje

adrenalin glykogenolyt. učinkom. V cielovych

tkanivach receptory alfa a beta. Beta –srdcove,

alfa-kožne a metabolicke. Adrenalin –vazodil

areteiol kostr. svalov vazokonstr. kože čriev.

stim. činnosť srdca zvyš. srd.vydaj.

noradrenalin –vazokonstr-zvyš. krvny tlak,

obe horm. zvyš. systolicky ale len adren a

diastoicky. Pri obidvoch lipoliza-mastn.kyse-

material pre glukoneogenezu. noradre.inhib

sekr. inzulinu.

28. Hormóny prištítných teliesok

Endokr. organ reg. spetn.väzbou jedn. typu.

Regul. činitel kalcemia regul hrmon parathormon.

Ten uvolnuje vapnik z kosti. 2pary teliesok.

oxifilne a hlavne. Synteza prekurzoru

proparathorm, aj proteinu parathyr. sekreč.

protein.-bio učinnoť ma aj štep PTH. bunky

priš.tel. su suč. chemorecept. i efektorm.

V kostiach mobiliz vapnik stim. osteoklas,

v ladvinach vyluč. fosfatov zniž. vyl

vapniku v čreve zvyš. res. vapniku. Pri

met. aj kalcitriol z vitam D3 kt. vznika v 

koži v ladvinach na kalcitriol. ten zvyš.

resorpciu Ca v čreve prostr. špecifickeho

transp. proteinu

29. Horm reg iónov a vody v organizme

Hlavny je aldosteron vedlajši deoxykortikosteron

. Pôsobia na met. mineralov exkr Na K.Učinok

renalny a extrarenalny. Stimuluje spetnu resorbNa

a stim. exkr.K vodik, amonnych a Mg ionov.

Vpylv aldosteronu vediu ku vymene K za Na čo

vediu ku kaliureze a neskor ku hypokalemickej alkal.

Zadrž. na sa zvyš. objem ECT. Po niekoľkych dnoch

už reten. sodika nepokračuje ale sekr. K ano.

vediu ku pošk. ren. tubuluov-hypokalem.nefropatia

Extraren-uč.-transport Na a K Zvyš. sekr.K do trav.

štiav sodik retinuje. Možna hypertenzia.

Vazopr.-v nc.sprop n.hypof-pôsobi na epit.

zbier.kanal. a dist.dubule. Meni priepustnosť

pre vodu-na apik.membr.baz.je trvalo priep.

Vôbec neovpl.priep.pre iony.cez cAMP.

Podnet:zmeny objemu osmorecept-v predn.

hypotalame. Aj baroreceptory v žilach a

src.predsieni. Distenzia inh.sekreciu a opačne.

tak isto sa aktivuje aj system renin-angiotenz.

tlmi-chlad,alk, akt-bolesť. Centr.smädu-hypot,

sodikove recept v 3komore.Spätna vazba-

osm.tlak-osm.recept-vazopr-uprava-osm.tlak.

Aldost-z k.nadobl-riadi vym.Na. Receptory

všade v nefrone-naj.v dist.tubule. Stim-vyl.K

a res.Na. Sekr.je riadena obj.plazmy je

sprostredk.syst RE angiotenzin.

Učinok kalcit-inhibuje

resorbciu vapniku z kosti sniženim permeability

oseoblastov a osteoklastov. Aj na transport ionov

v ladvinach a GIT. snižuje hladinu Ca a P v krvi.

ma len pridavny reg. učinok-hlavny ma parathor.

Parath-V kostiach mobiliz vapnik stim. osteoklas,

v ladvinach vyluč. fosfatov zniž. vyl

vapniku v čreve zvyš. res. vapni

30. Stavba f kôry nadobličky, pro horm, riad

Je riad. adrenokortikotropnym, 3vrstvy

z.glomer-aldoster z. retic.-androgeny

z fascik-glukokortik. Na zona glomer-pôsobi

regulačne angiotenzin. Kortizolsekr-spetnou

väzbou zlož. typu. Pri deficite kortizolu sa

zvyšuje adrenokortikotropny a naopak. Max.

hodnoty okolo 8.h.rano. –regulacia reflexna.

Reg.aldosteronu-zložita spetna vezba-inh.faktor

nie je zmena hl.aldosteronu ale zmeny bioch.

zloženia. Hl.reg.faktor je angiotenzinII. –silny

vazokonstrikčny efekt. Učinky- glkukokort-

kortizol-hyperglykemizuuci, glukoneogeneticky,

glykogenogeneticky, proteokatabolicky, . Za

normalnych podmienok su brzene inzulinom.

distibucia vody a elektrolitov-nevyhn. pre udržanie

glo. filtracie, nezavisle na rovnovahe soli. Aj

protizapalovy a imunosupresivny. mineralkortikoid-

Hlavny je aldosteron vedlajši deoxykortikosteron

. Pôsobia na met. mineralov exkr Na K.Učinok

renalny a extrarenalny. Stimuluje spetnu resorbNa

a stim. exkr.K vodik, amonnych a Mg ionov.

Vpylv aldosteronu vediu ku vymene K za Na čo

vediu ku kaliureze a neskor ku hypokalemickej alkal.

Zadrž. na sa zvyš. objem ECT. Po niekoľkych dnoch

už reten. sodika nepokračuje ale sekr. K ano.

vediu ku pošk. ren. tubuluov-hypokalem.nefropatia

Extraren-uč.-transport Na a K Zvyš. sekr.K do trav.

štiav sodik retinuje. Možna hypertenzia.

Androgeny_na metab.proteinov-proteoanab.eekt, a

rast.učinok ciel.tkanivach-prostata, penis..., hlavny

repr. dehydroepiandrosteron a vedlajši testosteron

31. Adenohypofýza

Adenohyp. je s hypotal. spoj.port.cievami

ktorymi sa do nej dostavaju hypothal.reg.

hormony. Vyluč.tropiny-reg. činosť perif.

endokr.žliaz a proteinove hormony s priamym

učinkom na tkanivo/prolakt,somatotr/

Tri bunky chromofobne/bez gran/ acidof/

somaotr.prolakt/ bazofil-thyrotropnygonadotrop

korktokotr.Učinky: adrenokortikotrop-stim.

trofiku kôry nadl. zvyš. sekr. kortizolu, vytv.

podmienky pre sekreciu aldosteronu. Thyreotr-

vy.synt a sekr. thyroxinu a trijodthyro.

LH-luteinizacia ovarialnych folikuov stim.ich sekr.

estrogewnov a progestronov, u mužov instestic

. bunky semenika-sekr-testosteronu. FSH-zrenie

ov. folikuov, u muža dozr. spermatogenezu

Prolaktin-priamy na ml.žlazu, laktotropny,

mamogenny. v gonadach antigonadotropny.

Somatotropny-priamy lipolitikcy v tuk. tkanivach,

proteoanabolicky a rastovy v ostatnych

-somatomedinmi

32. Epifýza, thymus, atriálny nátriuretický faktor

Epif-neparova vychlipka, sekr-serotoninu melatoninu-

rola modulatora neuroendokr. aktivit –

antigonadotropny efekt. Thymus thymosin-

lymfocytopoeticky učinok-tam bunky zisk.imunokomp

Atriovy natriur F-pri rozpeti srd.predsieni vedie ku

natriureze v srd.bunkach su granula-zdroj hormonu.

28amk, tak sredcereaguje na rpeťaženie ale aj na

osmoticke podnety-hyperosmolalita krvi.

Vzniknuta natiruret. reakcia je doprev. vazodilata.

pôsobenim. takto sa ANF uplatnuje pri reg.

krvneho tlaku.

33. Hormóny neurohypofýzy

Zariad.pre dva hromony synt. v predno hypotalame

-nc.supraopt-paravent-transportovane neuronmi do

neurohypofizy. obidve oktapeptidy- Vazopresin-

antidiureticky hormon stim. spetnu res. v dist. tubuloch.

Reg. i regul. fakt. je osmolalita plazmy. v ncl. supraop

su aj chemorec a efekt. Podmienuje tvorbu hyperton

moči, učinok na kontr. arteriol-zvyš.krvny tlak.

Sekr.oxytocinu-iba reflexne:dist. porodn.ciest vediu

ku vyplaveniu oxytocinu a urychleniu pôrodu. aj na

prsne brad aj pri suloži. Pozorovany učinok na

chovanie-unikove obreanne reakcie-vazopresin

ulahčuje oxytocin oslabuje tvorbu a vybav. pameť.

stopy.

34. Horme syst súvisiace s reprod, tehotenstvom

Pod vplyvom FSH sa tvori graf.folikul kt. stena

produkuje estrogeny. Zvyšena hladina LH v14

dni vediu ku ovulacii. Corp.luteum prod. progest

. a estrogeny. Ak dojde ku opl. menst.sa zastavi ak

nedojde meni na corpus albicans-klesa sekrecia

progestronu a estrogenu. V druhom mes. gravidity

klesa aktivita žl.telieska. už sec.placenta.

Choriogonadotrop-stim. sekr.progestronu a estrog

v corp.luteum a potom v placente. –test.

somatomamotropin—tehotensky rast.hormon.

Pred porodom sa zvyšuje pomer estr:progestr-

tim sa zvyš. citlivosť svaloviny maternice na

kontrakčne podnety. aj vysoka konc. kortisolu

v krvi tlmi sekreciu progesteronu. Na konci teh

placenta produkuje prostaglandin F2-kontrakcia

maternice. Oxitocin-ulahčuje može aj bez neho.

Aj reflexy miechy a volne kntrakcie br. svalov.

6tyždov po porode-nizka sekrecia gonadotropinu-

klud. stav ovarii. pre kojenie-prolaktin, aj kortisol

, thyroxin a inzulin-aj oxitocin. Vyznam kojenia

35. Ovariálny a menštruačný cyklus

Folukul z ktoreho bola vaj. vypudene-corpus

hemorhaicum sa prolif. buniek meni na corpus

luteum-secen-estrogen a progestron. v 24D

atrofuje na corpus albicans. klesa sekrecia

estrog a progest. Menštr. cyklus- 5-14

proliferačna – slsiznica pod vplyvom

estrogenov z graf.folikulu. Po ovulacii v 

corpus luteum vpylvm progesteronu žlazky

seceneruju bujnia-sekrečna faza. –priprava

k nidacii. ak nedojde ku opl. corpus luteum

prestava pôsobiť na endometrium-

ischemicka faza- menzes.

36. Endokrinná funkcia ovárií

Estrogeny-estradiol, estron estriol-su steroidy

odvodene od estranu.Viažu sa na albumin.

V pečeni sa metabolizuju a konjuguju vyluč.

sa močom žlčou. Pôsobenie: na vag, matern,

mlieč.žľ vyvolavaju rast a dif. kolisanie haldiny

estrogenov je pričina matenic. cyklu. Anabolicky

učinok je menši ako u androgenov. –osteoporoza

po menopauze. –vplyv na pohlavne citenie. Pôs.

na urovni progeosyntezy, Riadenie: adenohyp.

gonadotropinmi, v prvej fazy cyklu je stim. FSH

v druhej udržovana LH. Spätna vezba zlož. typu

. Progesteron: hlavny gestagen, vzn. v corpus

luteum a v placente. –aj intermed. produktom

pri bosynt. steroidov v kôri a v testes. viže na

albumin aj CBG, pôsobi tranformaciu sliznice

z prolifer do sekrečnej fazy-priprava na implant

Zahustenie hlienu. V ml.žlaze- stim. lobuli a

alveoly. učinky antiestrogenne, metabolici-

natriureticky-antagonizuje učinok aldosteronu.

Riadenie: LH, zložita spetna vezba a prepojenie

s riadenim sekrecie estrogenov. Relaxin-peptid

podobny inzulinu-relax.vazov panvy a symfizy.

37. Endokrinná funkcia testes

V leidig.B- androgen-testosteron-denne 4-10mg.

viaže sa na globulin.Metab. sa v pečeni na menej

činne derivaty. Pôsobi proteoanaboicky-efekt-na

sek. pohlavne znaky a pridatne pohl.organy. na

kostr. svaly. Po aromatizacii na estrogeny-indukcia

sex.muž.spravania. Učinny dihydrosterosteron-

mech učinku na urovni chromatinu. Riadenie-hypof.

LH-pôsobi na cAMP, aj FSH-na spermatogenezu.

INHIBIN-v spetnovaz. reg. sekr. FSH.

38. Endokrinná funkcia pečene, obličiek a hypotal

renalny hormon RE-v gran.juxtaglom.bun.

podnet-registr.poklesu prietoku krvi priv.art,

pokl.napät.jej steny-info z barorec.af.ciev. a

chemorec.mac.densa. RE ide do intersticia-a do

kapilar. štiepi angiotenzinogen na angI a z neho

hlavne v plucach vzn.ang.II. RE sa tv.aj v mozgu.

V juxtagl.ap.konči adrenerg.symp.vlakna su tam

beta andr.recept.-vplyv katecholam na sekr.RE.

Učinok angII-vazokonstr.vas efer.asi aj ef. Ang

stim prostagland.tie vazodil.vas af.. F:zvyš.vyl.

prim.moču. zaroven spätne inh.sekr.RE.Angtenz

podp.ret.Na. Ma dipsogenny efekt/smäd/.

je regulator syntezy aldosteronu

Erytropoetin-stim. prmenu km.buniek na proeryt.

Transformuje kalciferol na kalcitirol. Kalikrein-

v dist.tub-on uvoln z plazm.globul kininogenu

kinidy/bradykinin/. Enzym konvert.angiotenz.

degraduje kininy. maju opačne učinky, Vysledok-

ruši vazokon.antidiur.efekt angiot.Prostagl der.

kys ar. aj v ladvin sa synt., Maju vazodil.uč, zvyš.

prietok.krvi-uprav učin.angiot.

Pečen-zroj angiotenzinogenu a somatomedinov,

metaboliz. več.hormonov. hypotalam-

somatostatin, prolaktostat. kortikoliber,

luliberin, thyroliberin

39. Laktácia a jej riadenie, zloženie mlieka

Pôsobia estrogeny progesteron glukokortikoidy

a somatotropin hlavne hypofizar.prolaktin-.

Aj tvorba mlieka je ovlpyvn.multihormonalne-

hlavne kortizol a prolaktin thyroxin a inzulin.

Pri podražd. nbradaviek-neuroendokrinny reflex-

stim a sekr oxytocinu-sťahy buniek alveolov.

MLIEKO-kasein, laktalbuminy, imunoglobuliny,

laktoza MK, iony vitaminy, tvorba sa stimuluje

kojenim-vyznam aj psychologicky

40. Tkanivové hormóny, charakteristika, prehľad

Epif-neparova vychlipka,

sekr-serotoninu melatoninu-rola modulatora

neuroendokr. aktivit – antigonadotropny efekt.

Thymus thymosin-lymfocytopoeticky učinok-

tam bunky zisk.imunokomp Atriovy natriur F-

28amk, tak sredcereaguje na preťaženie ale aj na

osmoticke podnety-hyperosmolalita krvi.

Vzniknuta natiruret. reakcia je doprev. vazodilata.

pôsobenim. takto sa ANF uplatnuje pri reg.

krvneho tlaku. V predsieni

renalny hormon RE-v gran.juxtaglom.bun.

podnet-registr.poklesu prietoku krvi priv.art,

pokl.napät.jej steny-info z barorec.af.ciev. a

chemorec.mac.densa. RE ide do intersticia-a do

kapilar. štiepi angiotenzinogen na angI a z neho

hlavne v plucach vzn.ang.II. RE sa tv.aj v mozgu.

V juxtagl.ap.konči adrenerg.symp.vlakna su tam

beta andr.recept.-vplyv katecholam na sekr.RE.

Učinok angII-vazokonstr.vas efer.asi aj ef. Ang

stim prostagland.tie vazodil.vas af.. F:zvyš.vyl.

prim.moču. zaroven spätne inh.sekr.RE.Angtenz

podp.ret.Na. Ma dipsogenny efekt/smäd/.

je regulator syntezy aldosteronu

Erytropoetin-stim. prmenu km.buniek na proeryt.

Transformuje kalciferol na kalcitirol. Kalikrein-

v dist.tub-on uvoln z plazm.globul kininogenu

kinidy/bradykinin/. Enzym konvert.angiotenz.

degraduje kininy. maju opačne učinky, Vysledok-

ruši vazokon.antidiur.efekt angiot.Prostagl

Maju vazodil.uč, zvyš.prietok.krvi-uprav učin.angiot.

Pečen-zroj angiotenzinogenu a somatomedin

metaboliz. več.hormonov. hypotalam-

somatostatin, prolaktostat. kortikoliber,

luliberin, thyroliberin GIT-sekret, gastr, chcK

Gastrin/gBžal/STIM-HCl,pepsin, tonus dol.

paž.zv, sťah sv.žal,čreva, sekr.inzul.somatost,

prietok krvi v žaludku. Relax-zvieračov

Sekretin/duod/na podnet HCl, STIM:pankr.šť

žlč,ton.pyl.zvier,brun.žl, somatostatinu, PP

Inh-sekr.HCl, žal.motilit, duod.motil

ChCkinin/duod/ STIM-pankr.šť, sťahžlč.mech

sekr.žal.šť, sťahpyloru, sekr.brun.žl, inz,glukag

INH-HCl, pepsin,spom.vyprazd.žaludka

GasInhPept-Somatostatin-/ PankrPolyp/

Enteroglukagon

41. Prehľad mechanizmov riadenia hybnosti

Motor.funkcie spete s psych.činnosťou. Motor.

aktivita volna a mimovolna. Tri zložky:kinteticka

a./vôlova-kortex, pyr.draha/ b./mimovolna/neostriatum,

neocerebelum

staticka-mimovolna-paleostriatum, subst.ret.kmena,

spin.miecha, archicerebelum

Miecha-najniž.refl.ustreie, poriadena vyšš.odielo

cns. Zadne korene-senz.vlakna, končia u interneur.

zadnych mieš.stlpcov. ventralne-tela motoneuronov.

Miech.refl-propriorecept-prim.vyznam pre riad.sval

.tonusu/monosynaptickevznik.dražd.recept. vo svaloch

a šľ a vzruch ide priamo na alfa motoneur.svalu velmi

kratka refl.doba, neunavitelne-receptory su svalove

vretienka šľach telieska, polysynapticke reflexy/

exterorecept-cidzie-bolestive a dotykove čidlaa v

 koži/extenzurdž.polohy, antigrav.postj, flexorove

/obranne, stiahnutie ohybačov-viac miešnich segm

pri integracii-prurisegmentalne a polysimpaticke-

podiela sa velky počet spinalnych interneuronov.-

cielenosť a učelnosť refl.deja.

Mozg.kmen-predlž.miecha v mosť –prepojovacie

stanice dostr.odstr.nerv.drah-dychacie sdc, cievne

trav.reflex ulož jadra V. až XII. nervu-mimika reč,

obbr.reflex-kašel kychanie zvracanie.Stredny mozog-

udrž.vzpr.polohy tela jadra II a IV hlv.nervu-oohybne

, sluchove a orient.reflexy. form.retikul-pre hybnosť

a difuznu aferentaciu vzruchov z čidiel do vyšši časti

CNS, prechadzaju a vzostupne a zostupne drahy.-

Na riadeni motor. funkcii sa učasti ret.formacia, motor.

jadra hl nerov, vestib aparat ajadra, aj jadra mimopyr.sy

Mozoček-koordinacia aintergr.centrom mimovonej

hybnosť a umysl.pohybov. Mimo naše subj.vnimanie.,

centrum pre rychlu cielneu motoriku. Bazalne ganglia -

patri tam nucl.caud, putamen, glob.palid, claustr,

nuclamygdale-Ich činnosť je zavysla na činnosťi kory,

riadenie zložitiych vzťahov medzi podražd a utlmom

pri umyselnych pohyboch-všeobecne tlmive na motor

.funkcie.-možna učasť na programovani pomalych a

ustalneych pohybov.Thalamus – prevod senzorickych

info do kôry, prepoj.stanica medzi baz.gangl.mozoč,

a kôrov. Stimulacia iba ojedinele pohyby ale meni

mimovolnu mot.aktivitu.KORA-Riadene umys.pohybe,

spete s činn.baz.ganglii, v nej vznikaju cielen

umyselne a volne ohyby

42. Regulácia svalového tónusu

Sval ma urč. napetie-kludovy a reflexny tonus.

Kl-podklad pre kontrakciu bez energ. narokov,

nejavi unavu. felflexny-charakter slabej

izometrickej kontrakcie. Riadeny signalizaciou

zo sval. vretienok ktora zavisi na stupni natiahn

svalu a gama inervacii. Vyznam senzitivnej inerv

klbov. Na udrž. rlx napetia sa nepodiela cely sval

ale jednotlive mot. jednotky sa striedaju. Posturalny

tonus –tetanicky izometricky stah antigrav svalov-

zabezpečuje vzpri. postoj-reflexne z vyšši centier

riadeny. Primarny vyznam mau proprior.reflexy-

vznikaju dražd.receptorov vo svaloch a šľ a idu

na alfa motoneuron prisluš.svalu. Kratka refl.doba

neunavitelne. Receptory propriorec.fl.-sval.vretienka

šľ.telieska. Sval.vret-informuju o rychlych zmenach

dlžky svalu-vzruchy pôsobia facilitačne na alfa

motoneur a tlmia alfa moton.antagonistu. šlach.

tel-pôsobia cez spinalne interneurony na utlm alfa

motoneur vlast.svalu tak ho chrania pred poškodenim

z preťaženia. Gama system-regulacia srkz neho je

zavisla na stupni natiahn. svalu- charakter autoregulačn

zpetnovez.systemu ktori riadi draždivosť v zavislosti

na intenzite a kvalite. Ulož.v spinalnej miece.

Koordinaciu systemu-formacio retickularis

mozg.kmena.

43. Štruktúra a funkcia proprioreceptorov

Receptory su sval.vret.a šľ.telieska-inform

o urovni napetia a predlž či skr. jednotliv.svalov-

o ich aktual.funkčnom stave.

Svalove vretienka-info CNS o rychlych fazicky

zmenach dlžky svalu o zmenach dlhod tonicky.

Vzruchy pôsobia facilitačne ana alfa moteneur.

vlastneho svalu a tlmia alfa moton antagonistov-

cez interneurony.Vzruchy z alfa moton-spôsob.

kontrakciu extrafuz.sval vlaken. šľach.telieska-

cez  spin interneur.pôsobia na utlm alfa

moton.vlast.svalu a tak ho chrania pred pošk. z 

preťaženia. Ochabnutie na silne napn je obrateny

napin.reflex-autogenna inhib-suč sa aktivuju alfa

mot antagonistu. Sval.vret su zap. paralelne šľ

rec.v serii. Vretienka sa akti len pri preť.svalu.

Golg.šľ telieska pri napnuti šlachy. –vysledkom

všetkych recept je dokonala infor. gama system

- system autoregul spetnovezobn.systemu ktory

riadi draždivosť na zaklade intenzity a kvality-

cez gama motoneurony a vlakna

44. Funkcie miechy , reflexy miechy

Najnižš.refl.ustredie, podriadene vyššimodielom cns

ventr.stlpce-tela motoneur, zadne korene senz.vlakna

končiace u interneuronov zadnych stlpcov. Počet a

velkosť neur od množstva svalstva. Spin.reflexy

Miech.refl-propriorecept-prim.vyznam pre riad.sval

.tonusu/monosynapticke/synchr.vyboj a jediny zašklb.

vznik.dražd.recept. vo svaloch

a šľ a vzruch ide priamo na alfa motoneur.svalu velmi

kratka refl.doba, neunavitelne-receptory su svalove

vretienka šľach telieska,

Recipročna inervacia-činnosť riadena interneuronmi

antagonista može chraniť pred poranenim.

polysynapticke reflexy/časovo rozlož.kontrakcia/

exterorecept-cidzie-bolestive a dotykove čidlaa v

 koži/extenzurdž.polohy, antigrav.postj, flexorove

/obranne, stiahnutie ohybačov-viac miešnich segm

pri integracii-prurisegmentalne a polysimpaticke-

podiela sa velky počet spinalnych interneuronov.-

cielenosť a učelnosť refl.deja.

Neurony-interneurony-sa facilituje alebo tlmi zakl

aktivita, su vmedzerene, zabezp.koordinaciu reflex

, učelne usporiadane. Su dvojeho druhu exitačne

/uvolnuju med kt. depolarizuje subsynapt.membr/

inhibične-hyperpol. 4 principi riad.hybnosťi-

P recipročnerj inerv,/primerany utlm antag/

P zap.zp.vezby/brani nadm.aktiv.neuronov/

P prevahy vyšš.odielov cns P konečnej spol drah.

Velke alfa moton-večš.rychlosť inevuju rychle sval.vlak

Male-pomale vlakna, nižši prah draždiv. DRAHY:

kortikospinalna-/podnet na vyk.umysel.poh/

retikulospin/vestibulospin/tectospin/olivospin/rubrospin

45. Flexorové a extenzorové reflexy spinálnej miechy

exterorecept-cidzie-bolestive a dotykove čidlaa v

 koži/extenzurdž.polohy, antigrav.postj, flexorove

/obranne, stiahnutie ohybačov-viac miešnich segm

pri integracii-plurisegmentalne a polysinapaticke-

podiela sa velky počet spinalnych interneuronov.-

cielenosť a učelnosť refl.deja.vzťah

Velkosť a exterorecept.fefl.určuje: kvalita-na

ploske extenzia, INtenzita-čim intenziv-tym

viac neuronov jeaktivovane, MIESTO podražd

učelny chrakter, na čo naj. odstranenie bolest.podn

REFLEXY EXT-plantarny, kremaster, brušny

46. Spinálne centrá motoriky, alfa a gama moton

info o funkč.stave svalu smneruje do spin.miechy,

a to zadnimi miš.korenmi. Rychlosť 100m/sKaždy

mieš.segment ma spoejnie so sval. segmentom.

BicepsC5c6 tricepsc6c7 quadricepsfem/L2L4.

Propriorecept reflex su nejen segmentalne ale aj

ipsilateraln=ich centra su uložene v segmentoch

a neširia sa na druhu polovinu miechy. Pri natahovani

svalov napetie najskor stupa-fazicka zložka

propriorecept.reflexu. Potom dlha vaza staticka.

Patelarny reflex-uder pasivne natiahnutie svalu –

reflexne- Alvšak dlhotrvajuce nat.svalu vplyvom

grav spôs. kontrakciu po celu dobu pôs.podnetu-=

myostaticke reflexy. Propriorecept.reflexy pôsobia

proti všetkym vplyvom ktore pretahuju sval a

pomahaju udržaj jeho stalu dlžku. Gama system-

regulacia srkz neho je zavisla na stupni natiahn.

svalu- char autoregul

zpetnovez.systemu ktori riadi draždiv.v zavislosti

na intenzite a kvalite. Ulož.v spinalnej miece.

Koordinaciu systemu-formacio retickularis

mozg.kmena. Podla velkosti tiel

Velke alfa moton-večš.rychlosť  inevuju rychle

sval.vlak Male-pomale vlakna, nižši prah draždiv.

Na povrchu jedneho motoneuronu je priemernej

55000 synapsii. . Podnety majú inhibičný

charakter a excitačny. Tieto vplyvy konverguju.

47. Funkcie a dráhy miechy, miešny šok

Miecha-najniž.refl.ustreie, poriadena vyšš.odielo

cns. Zadne korene-senz.vlakna, končia u interneur.

zadnych mieš.stlpcov. ventralne-tela motoneuro.

Obsahuje kratke-spinospin a dlhe drahy-vzost,zost

Motoricke miešne drahy-Kortikospinalna/pyr/-

priame spojenie medzi  mozg.kora interneuro

prip alfa motoneur-

privadzany podnet pre vykonanie umyse pohybu

Trreticulospinalis-z ret formacie predl.m, mostu,

str.mozgu. Sprostredkuje vplyv ret systemu na

propriorecptivne reflexy, umyselne pohyby/inhib

al facilitaciou/ a na auto funkc.Tr.vestibulospin-

sprostredk.vplyv info zo statokin.čidla vestibul.

mozočku na činnosť svalov zaisť.olohu hlavy,

antigrav.svaly. Riadenie vzpriamovac.reflexov

koord.pohybov umys.a neumys.Tr.tectospin-

vplyv info z recept zrak.a sluch na tonus šijove

svalstva-orientačne reflexy zrakove sluchov

tr.olivospinal-cez ncl.olive vplyv mozočku a

kory/extrapyr/ na spinalne reflexy. koord.

neum. a um.pohybov tr.rubrospinal-vedie

info z mot.oblasti mozg.kory, z mozočku.

šok-uplne transv. prer. miechy pod miesto

ztrat.schopnosť vykonavať pohyby. –vyradenie

facilitačneho vplyvu zost.drah. Utlm je dočasny

pri šoku, u človeka2-3tyždne. Všetky reflexy su

nevybavene-areflexia. Najprv sa obnovia

autonomne rlx, Patolog.reflex babinskeho pridr.

plosky nastane ext.prstov miesto flexie, kalenie

potenie, močenie, trvala prevaha tonu flexorov

nad extenzormi. Čiastočny prer.- brown-sequardov

syndrom- zmeny na oboch stranach pod miestom

lezie-spasticka obrna a strata hlbokej citlivosti,

na protlahlej o 1-3 segmenty nižšie strata citlivosti

na bolesť teplo a chlad. Nad nim je zvyšena citlivosť.

48. Mozgový kmeň - funkcie

Mozg.kmen-predlž.miecha a mosť –prepojovacie

stanice dostr.odstr.nerv.drah-dychacie srdc, cievne

trav.reflex ulož jadra V. až XII. nervu-mimika reč,

obbr.reflex-kašel kychanie zvracanie.Stredny mozog-

udrž.vzpr.polohy tela jadra II a IV hlv.nervu-oohybne

, sluchove a orient.reflexy. form.retikul-pre hybnosť

a difuznu aferentaciu vzruchov z čidiel do vyšši časti

CNS, prechadzaju a vzostupne a zostupne drahy.-

Na riadeni motor. funkcii sa učasti ret.formacia, motor.

jadra hl nerov, vestib aparat ajadra, aj jadra mimopyr.sy

FR-dôlež. integračny funkčny system  ma noho vzťahov

k najvyšš.oblastiam mozgu. Vzostupny a zostupny system,

rozsiahle spoje s oblasťami cns-s jadrami hl.nervov,

mozoč, spin.miecha hypothalm, thalam, Umožnuje

konvergenciu-sustredenie mnohy info na maly počet

neuronov. Zaistuje vzajomnu koordin. funkcii somatic

a autoomny- pri riadeni obehoveho dych, trav, vyluč.,

učastni sa na propriorec.reflexoch, vzprimovacich a

postonovych reakcii, umys.pohyboch.

49. Postojové a vzpriamovacie reflexy

Postojove-posturalne, staticke reakcie.

Zakladom vš.post.relexov je svalovy tonus zaisť

propriorecept.spin.reflexami. LOKALNA staticka

reakcia-alebo extenzorove spinalne exteroreceptifne

reflexy-su najjednoduchšou formou post.reflexu.

Preto lokalne lebo dražd.receptorov pôsobi na svalst

iba tej končatiny kde aj podnet-npr. na ohe pri

opreti o podložku. Vplyv gravitacia-vaha končatiny

a celeho tela. Pri tychlto reflexoch nieje len tonus

extenzorov zvyšeny ale aj flexorov-antagonistov

SEGMENTALNA stat.reak-su zložitejšie, riadia

sučinnosť svalstva viac končatin-vplyv pohybu

jednej končatiny na tonus protilahlej. npr. zkryž.

extenz.reflex-flexia jednej konč, spôsobi ext

druhej-umož zachov vzpr postoj.

CELKOVE staticke-tonicke šijove-dražd

propriorec. v ši.svaloch-ext konč.pri zakl.

hlavy. Tonicke labyrint-pri dr. stat.čidla-

maju priamy vplyv na riadenie tonusu konč. a

trupu zvyš.nap.extenzorov-tj.antigrav.svalov

fazicke labyritove-draždenie kinetickeho čidla

rotačnym pohybom hlavy-spolu umožnuju zaistiť

postoj pri rychlych zmenach-statokin.čidlo

vzťahs .mieche, ret.form, mozoč, nclruber, kore

VZpriamovacie-späte s postoj, primerany tonus

antigr.svalov, Centrum vnim.rovnov-temp.lalok,

zakl.vyznam pri riadeni ma form.ret-regul.podnet

je smer pôsob.gravitacie, zmena pôs.statolitov v 

statickych makulach, +propriorec. v ši.svaloch...

reťaz.reakcia-primarny vyznam ma staticke čidlo.

50. Form retic, štruktúry, funkcie, desc systém

ret.formacia, motor.

jadra hl nerov, vestib aparat ajadra, aj jadra mimopyr.sy

FR-dôlež. integračny funkčny system  ma noho vzťahov

k najvyšš.oblas  mozgu. Vzost a zostupny syst

rozsiahle spoje s oblasťami cns-s jadrami hl.nervov,

mozoč, spin.miecha hypothalm, thalam, Umožnuje

konvergenciu-sustredenie mnohy info na maly počet

neuronov. Zaistuje vzajomnu koordin. funkcii somatic

a autoomny- pri riadeni obehoveho dych, trav, vyluč.,

učastni sa na propriorec.reflexoch, vzprimovacich a

postonovych reakcii, umys.pohyboch.

Zostupny system dve oblasti: facilitačna-budiva

-dorzolat v pred.mieche, ponte,str.mozgu inhibična-

ventromedialne v predl.mieche.Facil.aktivuje

statokin.čidlo, vestib.mozoček, mozg.kora.Facilitačne

pôsobi na refl tonus antigrsvalov, tonus flex.tlmi

Inhib aktiv-spin.mozočkom, bazal.gangl,mozglkorou,

ma tlmive uč. aj na umys.pohyby, refl.tonus extenz

zost.system ovplyvnuje gama motoneur, aj alfamot

51. Činnosť bazálnych ganglií

vo fylogeneze postupne preberalo funk.pomocneho

koordin.ustredia same netvoria vystupne pohybove

informacie. Zakl.funk.-riadenie zložitych svalov pri

umyselnych pohyboch, ma tlmivy vplyv na motoricke

korove funkcie, Tlmivu činnosť zabezpečuje-system

spet.vezieb s mot.obla.kory, eferentne projekcie do

substancia nigra hlavne do form.retikulars. Teoria

možneho programovania pomaly a ustalenych

pohybov. Pri poruchy- syndrom hypoerkineticko

ähypotonicky-nadmerne neučelne pohyby a sniž.

sv.tonusu. Hypokineticko hypertonicky-parkinon-

pošk.palida zvyš.svaloveho napetia, kludovy tras.

52. Riadenie somatických funkcií mozočkom

dôlež.integračny a koordinačne centr.mimovol

.hybnosti a umyseln.pohybov. Spojenie s motoric

a senzorickou korou, aj ku vzostupnym draham

senzitivnym a zostupnym motorickym, koritkospin

a extrakoritkospin. činnosť mozočku je mimo naše

subj.vnímanie. Su tam programy pre cielenu a

rychlu motoriku-vypočita najoptimalnejšie preved.

pohybu-porucha disharmonia. Integruje info z kory,

baz.gangl, ret.formacie, statokin.čidlo, proprio

exteroreceptoro. Strat.molec-hviezd., košičk.bunky

-ich axon prechadza horizont.gangl.vrstvo a dava

vlakna až ku desiatim purkyn.bunkam. Str.ganglios

-purk.bunky-ich axon ako jediny vysupuje z kory.

dendrity sa bohato vetvia v molek.vrstve.

Str.granulo zrnite bunky, ich neurit sa vetvi v 

povrch.vrstve na paral.vlakno.Aj golgiho neurony,

a mozočkove glomeruly.Aferentaciu kory zabezpeč

šplhave a mechove vlakna. špl-sa vetvia okolo

dend.purkyn.buniek, prinašaju pontovestib.info.

Mechove-končia v mozoč.glomeruloch priv.dostr.

info spinalne a bulbopontomesencefal.

Fkory:neurony hviezd, košič.a golg.B pôsobia inhib

na purk.bunku, ona sama je inhibičny neuron=

v kore je prakticky všetka excitacia premena na

inhibiciu. Axony PurkynB ako jedine prevadzaju

vysledu info do mozoč.jadier. Zniž.aktivita tak

vediu ku facilitacii-desinibičny fenomen.

F:vestib.moz:na udrž.vzpr.polohy, integruje info

stotkin.čidla, so signaly z propriorecept a kory.

On aktivuje zostup.syst retik.form. poruchy rovn

Fspin:analy info z proprio-vzťah kuriad.sval.nap

aktivuje inhibičny zostup.system FR. F:cerebr.m

väzby s mozg.korou s jej motoric.oblastami.

Vystupne info z kory integ s info z statokin.čidlo

/poloha havy/ a propriorecept/polkončatin/

53. Riadenie somatických funkcií mozg kôrou

Najml.odiel cns, . hrubka od 1,5-4,5mm

Archipalium-staršie, -autonom f..pamet,emocie

Neopalium-mladš-somat.funk, vedoma analyza

zmien prostredia-senz.funkcie. Neurony v 6vrstvach.

Dôlež je uspor.neuronov nietvar a počet. V kore

vznikaju cielen volne umyselne oohyby svalova

činnosť je konečna info formujuca sa v alfa motoneur.

miechy a motor.bunkach jadier hlav.nervov. Motor.

funkcie su pete s činn.baz.gangl, mozoč, form.ret,

spin.miecchy. Vstupna info zaisť.suč.vš.receptorov,

analyzovana kôrou aj podkôrou predovš.FR thalamu.

Info su tam porovnavane a vyhodnocovane-tvori sa

vystupna motor.infomacia vysielana kortikospin/

priame spojenies mozg.koroprip alfa motoneur-

privadzany podnet pre vykonanie umysle pohybu

.drahou. začina od lobulus paracentralis z kapsula

inter do stredu crus cerebi do par basil mostu a miechy

.a extrakortikspin/retikulospin,rubrospin,tektospin,

vestibulospin do miechy. F:hrube poma tonicke pohy

Prima motor.korova oblasť-v gyr.precentr-hybny

analyzator. Ku vyvol pohybu je potr.dražd 100B.

BecoveB-s malou hyperpolari. Somatotopicka

organizacia-podla vzť ku svalom. Bez činn.prim.

kory neni možny umys.pohyb bez nižšich oblasti

mozgu jeho riadenie.

Premotor a sekund/doplnkova/ motor.kor.oblasť/

frontalne od gyrus prececentr/-dražd.

premot.obl spôsobi pohyby hrube, menej presne,

silnejši podnet na vyvolanie.

54. Mech podieľajúce sa na riad vedomých pohy

Vš.sv.činnosť zavisinakon.vyst.info ktora sa

formuje v alfa neur prednych rohoh miechy a

vmot.jadrahlav.nervov. Def.podoba je sučinnosť

celehosystemu- tak vznikaju cielen umyselne

pohyby. Domin.potavenie-mozg.kora. spetas

baz.gangliami, ret.formaciou, mozočkom.

Elektr.aktivita sa pred tym ukazže v limb.oblasti.

Vstupinfo-z recept Vystupna motor.info vysiela

Motoricke miešne drahy-Kortikospinalna/pyr/-

priame spojenie medzi mozg.kor a interneuronmi

prip alfa motoneur-

privadzany podnet pre vykonanie umyse pohybu

začina od lobulus paracentralis z kapssula inter

do stredu crus cerebi do par bas mostu a miech

Trreticulospinalis-z ret formacie predl.m, mostu,

str.mozgu. Sprostredkuje vplyv ret systemu na

propriorecptivne reflexy, umyselne pohyby/inhib

al facilitaciou/ a na auto funkc.Tr.vestibulospin-

sprostredk.vplyv info zo statokin.čidla vestibul.

mozočku na činnosť svalov zaisť.olohu hlavy,

antigrav.svaly. Riadenie vzpriamovac.reflexov

koord.pohybov umys.a neumys.Tr.tectospin-

vplyv info z recept zrak.a sluch na tonus šijove

svalstva-orientačne reflexy zrakove sluchov

tr.olivospinal-cez ncl.olive vplyv mozočku a

kory/extrapyr/ na spinalne reflexy. koord.

neum. a um.pohybov tr.rubrospinal-vedie

info z mot.oblasti mozg.kory, z mozočku

Prima motor.korova oblasť-v gyr.precentr-hybny

analyzator. Ku vyvol pohybu je potr.dražd 100B.

BecoveB-s malou hyperpolari. Somatotopicka

organizacia-podla vzť ku svalom. Bez činn.prim.

kory neni možny umys.pohyb bez nižšich oblasti

mozgu jeho riadenie.

Premotor a sekund/doplnkova/ motor.kor.oblasť/

frontalne od gyrus prececentr/-dražd.

premot.obl spôsobi pohyby hrube, menej presne,

silnejši podnet na vyvolanie.

55. Porovnanie pyr a mimopyr riadenia motoriky

Motoricke miešne drahy-Kortikospinalna/pyr/-

priame spojenie medzi mozg.kor a interneuronmi

prip alfa motoneur-

privadzany podnet pre vykonanie umyse pohybu

začina od lobulus paracentralis z kapssula

inter do stredu crus cerebi do par basil mostu a miechy

Trreticulospinalis-z ret formacie predl.m, mostu,

str.mozgu. Sprostredkuje vplyv ret systemu na

propriorecptivne reflexy, umyselne pohyby/inhib

al facilitaciou/ a na auto funkc.Tr.vestibulospin-

sprostredk.vplyv info zo statokin.čidla vestibul.

mozočku na činnosť svalov zaisť.olohu hlavy,

antigrav.svaly. Riadenie vzpriamovac.reflexov

koord.pohybov umys.a neumys.Tr.tectospin-

vplyv info z recept zrak.a sluch na tonus šijove

svalstva-orientačne reflexy zrakove sluchov

tr.olivospinal-cez ncl.olive vplyv mozočku a

kory/extrapyr/ na spinalne reflexy. koord.

neum. a um.pohybov tr.rubrospinal-vedie

info z mot.oblasti mozg.kory, z mozočku.

Porovanie: mimopir-nepracuje izolovane s

 rozsiahlou info z propriorecept aexteror,

interorec.-suha pohybov- umyselne pohyby

su riadene sučasti kortiko aj extrakortikospin.

Pohyby extrapyr sytemu su pomale a to icke

ahrube, pyramid-rychle presne fazicke.

Extrapyr-pohyby na udržanie vzpriameneho

56. Riadenie autonómnych funkcií

Auton.nervy ta časť NS na riadenie hlad.

svalstva, srdce a žliaz.Eferentna časť-z

pregangl.neuronu a postagangl.ner. Na

kraniosakralnu časť/parasymp/ thorakolumb

/symp/. Postgangl.vlakno sa rozpada v organe.

Podla mediatoru na zakonč.auto.vlakna-

Cholinergne neur-acetylch-vš.pregangl.neur,

symp,parasymp, parasymp postgangl a niektore

postganglsympaticke-potne žlazy a hl.svaly

kostr.ciev. Adrenergne noradr-vš.symp.

posgangliove. Dren nadladvin je in.pregangl.

chonerg.vlaknami-ppôvodne postagnl.neurony

sympatiku-vyvinuli sa na synt. adrenal. a noradr.

Receptory na acetylcholin.Pri zablokov recept.

atropinom blok sa činn.parasympatika acetylch.

tak pôsobi protr.muskarin.receptoroch. V auton.

gangliachpôsobi acetylch.cez nikotin.receptory.

–tentoučinok nemožno blok.atropinom ale kurare.

Pre noradr. alfa a beta receptory. Adrenalín stim*

-viac beta, menej alfa receptory Učinky symp.-

krvy obeh-srych frekv, tv.vzruchov, roz.art.kostr.

sval, bronchodilatac, kontr.m.dil pupile. tlmi

motilitu žaludka, podn.sekr.potu, zahajuju ejakulac.

nie je spravne popisovať regulaciu oddelene od som

pretože ide o komplexnu reakciu. Miecha-je schopna

koordinacie somatickej aj autonomnej aktivity-ejakul

u psa a kopul.pohyby. Moz.kmen-reflexy sprijmom

a sprac.potravy-sanie, slin, zvrac. Vitalne centra vo

form.retik.mostu a predl.miechy jeho pošk.vediu ku

smrti. Hypotalamus-termoregul, reak.strachu, sex.

chovanie, riad.prijmu potravy, prijmu vody, sekr.

hormonov, KORA-zasah do ičnn.utrob nepochybny-

pokusy na zv., podm.reflexy na vš.formy činnosti

utrob, kortikoviscralne vzťahy-nervozita-vredy

žaludka, Zmenadychania pri zahajeni prace.

57. Autonomné centrá, miecha - kôra mozgová

nie je spravne popisovať regulaciu oddelene od som

pretože ide o komplexnu reakciu. Miecha-je schopna

koordinacie somatickej aj autonomnej aktivity-ejakul

u psa a kopul.pohyby. V dobe spin.šoku sa areflexia

nejtyke len somaticky aleaj autonomn.reflexov.

Po odozneni možno pozorovať autonom.reflexy-defek,

močenie. Moz.kmen-reflexy sprijmom

a sprac.potravy-sanie, slin, zvrac. Vitalne centra vo

form.retik.mostu a predl.miechy jeho pošk.vediu ku

smrti. Hypotalamus-termoregul, reak.strachu, sex.

chovanie, riad.prijmu potravy, prijmu vody, sekr.

hormonov, KORA-zasah do ičnn.utrob nepochybny-

pokusy na zv., podm.reflexy na vš.formy činnosti

utrob, kortikoviscralne vzťahy-nervozita-vredy

žaludka, Zmenadychania pri zahajeni prace.

58. Funkcie hypotalamu

ma schopnintegrovať somat.a autonom.funkcie-

prevlada somat.aktivita. Hlavne fu:

Termoregulacia- info z krvi v hypotalame,

draždenie termoreceptorov, hlavne chladovych,

tras, potenie. REAkciastrachu zurivosti-

u mačky pri dražd.-agresivita, zaklad emocie.

SEXualne chovanie-aktivita zav.od hormonov-

pohl.chovanie. Prijem potravy pocit hladu

nasitenia, faktory:hyperglyk, zvyš.teploty

rozp.žaludku, dyhdrat.tkaniv. Prijem vody-

info z osmorec-v hypotalame, volumorecept-

v venach o extrael.tekutiny. hormony oxitocin

a antidiuret,, liberin a statin

59. Eferentná a aferentná časť sympatikov

EF zač.v šedej hmote segm.TH1-L2, axony

vystupujje cez rami comunic albi a idudo trunc

sympaticus-Na krku ma 3ganglia v hrudnom

10 gangl beden 4-5 gangl. Z gangl.vystup

postgangl.vlakna ku organom 2 cestami

CEZ symp nervy-a pletene ulož.periarterialne

alebo cez ramicomunic.grisei do spin.nervov.

/vazokonstr. vlanka pre kožne cievy. časť

vlaken cez ganglion prechadza a neskor tvori

ganglion mesent.super, inf.., Učinky symp.-

krvy obeh-srych frekv, tv.vzruchov, roz.art.kostr.

sval, bronchodilatac, kontr.m.dil pupile. tlmi

motilitu žaludka, podn.sekr.potu, zahajuju ejakulac.

Podla mediatoru na zakonč.auto.vlakna-

Cholinergne neur-acetylch-vš.pregangl.neur,

symp,parasymp, parasymp postgangl a niektore

postganglsympaticke-potne žlazy a hl.svaly

kostr.ciev. Adrenergne noradr-vš.symp.

posgangliove. Dren nadladvin je in.pregangl.

chonerg.vlaknami-ppôvodne postagnl.neurony

sympatiku-vyvinuli sa na synt. adrenal. a noradr.

Receptory na acetylcholin.Pri zablokov recept.

atropinom blok sa činn.parasympatika acetylch.

tak pôsobi protr.muskarin.receptoroch. V auton.

gangliachpôsobi acetylch.cez nikotin.receptory.

–tentoučinok nemožno blok.atropinom ale kurare.

Pre noradr. alfa a beta receptory.

Miecha-je schopna koo som aj aut aktivity-ejakul

u psa a kopul.pohyby. Moz.kmen-reflexy sprijmom

a sprac.potravy-sanie, slin, zvrac. Vitalne centra vo

form.retik.mostu a predl.miechy jeho pošk.vediu ku

smrti. Hypotalamus-termoregul, reak.strachu, sex.

chovanie, riad.prijmu potravy, prijmu vody, sekr.

hormonov, KORA-zasah do ičnn.utrob nepochybny-

pokusy na zv., podm.reflexy na vš.formy činnosti

utrob, kortikoviscralne vzťahy-nervozita-vredy

žaludka, Zmenadychania pri zahajeni prace

60. Eferentná a aferentná časť parasympatik

ku kran parasymp.tieto efe.drahy kranialne

z jadraIII.hlnervu

pregangl.vlanka tvoria syn.s postgangl v gang.ciliae-

inervm.ciliari m.sf.pupile-aktivita ku zuženiu zornice.

VII. hl.nerv-v angl. pterygopalt-na sekr.slz, sekr.

slin-slin.žlazy IX.hl.glosof-priušnu slin.žlazu z gangl.

oticum X-utlm sinoatr.uzlu, spom.prevodu,

bronchokonstr, relax.sfinkterov, sekr.štiav.

SAKRALNA časť-zač.v postr.rohoch šedej hm.

s2s4inerv.moč.mechur, penis, hr.črevo, defek.

vypr.mechura, erekcia

Podla mediatoru na zakonč.auto.vlakna-

Cholinergne neur-acetylch-vš.pregangl.neur,

symp,parasymp, parasymp postgangl a niektore

postganglsympaticke-potne žlazy a hl.svaly

kostr.ciev. Adrenergne noradr-vš.symp.

posgangliove. Dren nadladvin je in.pregangl.

chonerg.vlaknami-ppôvodne postagnl.neurony

sympatiku-vyvinuli sa na synt. adrenal. a noradr.

Receptory na acetylcholin.Pri zablokov recept.

atropinom blok sa činn.parasympatika acetylch.

tak pôsobi protr.muskarin.receptoroch. V auton.

gangliachpôsobi acetylch.cez nikotin.receptory.

–tentoučinok nemožno blok.atropinom ale kurare.

Miecha-je schopna koo som aj aut aktivity-ejakul

u psa a kopul.pohyby. Moz.kmen-reflexy sprijmom

a sprac.potravy-sanie, slin, zvrac. Vitalne centra vo

form.retik.mostu a predl.miechy jeho pošk.vediu ku

smrti. Hypotalamus-termoregul, reak.strachu, sex.

chovanie, riad.prijmu potravy, prijmu vody, sekr.

hormonov, KORA-zasah do ičnn.utrob nepochybny-

pokusy na zv., podm.reflexy na vš.formy činnosti

utrob, kortikoviscralne vzťahy-nervozita-vredy

žaludka, Zmenadychania pri zahajeni prace

61. Kortikoviscerálne vzťahy

Pre vznik a priebeh podm.refl.ma neokort.rozh.

vyznam, tak sa org.uči novym eakciam, kt.určuj

jeho aktivu, somat.i autono.Naruš.kortikovisc.

vzťahov vediu nepriazn.vyvoju rôznym ochoreni

vn.organov-vredyhypertenzia. zasah do ičnn.utrob

nepochybny-pokusy na zv., podm.reflexy na

vš.formy činnosti utrob

62. Integračné a asociačné funkcie CNS

podstata je primať spracovať a adekv.reagovať

na info o zmeach vonk a vn.prostredia, na zakl.

skusenosti fylo a ontogenezy. Info su prijm.recep

.systeom, ustredie ich spracuje, vypracuje odpved

hned-reflexne odpovede, ine iba spracuje a uloži

do pameti. Dostava spetnu vezbu z ef.organov.

robi korekciu. Mozog komunik. cez vertikalne a

hroizont.spoje. Princip konvergencie-niekoľko

presynapt.onči na jednom postsyntap aprinc.diverg-.

Neurony aferentne-efekrente interneurony

komisuralne-spojuju rovn.miesta polovic.

až 97%su interneury. Mozog savytvara

mediatory kt.prenašaju-rozvoj,adaptacia,

63. Funkcie retikulárnej formácie – asc.syst

Je sieťovousp.neuron.sieť, po celej dlžke

mozg.kmena,prima info od kolateral, od vš.spec.

senz.draž, dostava aj info z vyšši odd.cns.

porovnava spravy z periferie a centr.oblasti. je

polysynapticky multisenz.nespecifi.syst. princip

konvergencie. Pre integrač.činnosť najv.odd.cns

ma vyznam ascendent.facilit.syste-kt.prebieha

vejarovito do koryna obidve hemisf. zaisťuje

udržiavaie aktivity kory-bdelosť, prebudenie-

ide o retik.aktiv.system. Dôl. pre vyššie formy

chovania. DESC.syst-facil.inh-mech.spetnej

väzby ovplyv motor.funkcie, regl.kvalitu

amnožstvo prijm.informacii.

64. Funkcie thalamu

Je suč.diencefala. Netvori jednotnu oblasť ani

čo sa tyka jadie, ani funkčne. podiela sa na integracii

senzor motorickej autonomnej vzruchovej aktivty.

Thal.jadra-spcificke/nesenzoricke

komunik. s prefront.obl.mozg.kory vzťah ku motor

a auton.funkc. ovplyv mimiku, gestikulac, dopr.

emocie, v spojeni s hypotal a limb.syst ovlyv auton.

reakcie na neprij.inform., špefic.senzor jadra-spinacie

prepojovacie tam konči spinoth.draha tavedie vzruchy

z recept.časti analizatoru, tu začina thalamo kortik.

draha-volame to brana k vedomiu. Thalamus zaisťuje

topografiu vstupnych inform!!=impulz z jedn.okrsku

konv.do toho isteho okrsku kory. Nespecif.jadra-al.

retikularne-difuzny ret.system thalmu-umožnuje

zameranie a koncentraciu pozornosti urč.aktivity.

Thalamus je všeobc. system pre vyber a ovpylv.

informacii.

65.  Funkcie limbického systému

Je tvoreny niekolk. Korovymi a podkor.

oblastami a jadrami s velmi kompl.spojeniami.

okrem olfaktor.systemu.Nie je zavisli na

špecif.senzit a senzor.systemoch. Aj limb.

Syst.dostava info o funkč.aktivite receptorov.

Korova časť LS-paleokortex/centrum čuch.

analizatora/ archikortek/hypokampus  a gyr

.dentatus/ a prechodny mezokortex.

Podkorove jadra limb.syst-nuclei septi,

aj niektore jadra talamu. Aj corpus amygdaloid

-patriaci ku baz gangliam. Am.syst.reguluje

aktivity spoj.so sex.chovanim, prejavy emocii,

vyhlad a prijm.potravy všetko v zaujme zach.

rodu. LS je spoj.s neokortexom len malo spojmi

aj to cez thalamus. Ls regul.denne sezonne bio

ritmy, biologicke hodiny-ncl.suprachiasmaticus.

LS maučasť na vytv.pamäť stop, intelekt.činnsti.

Hypocampus sprac.vzruhy směr. Z kory do

hypotalamu, Neurony hipok. Maju zvlaššt-

aktiv.na afer.poraždenie ma dlhšiu dobu latencie

, menišu stabilitu. Velmi silny stimul je neznamy

podnet. –mech.kratkodobej pameti na dlhodobu-

v hipokampal.okruhu cirkuluje informacia

66.  Neokortex , zloženie, oblasti

Fyz.najml časť telenc.a rozs.funkč.najdôl.časť cns

Korove neurony-vys.draždivosť schopnosť sumacie

postyn.potenc. dlhodobo udržiavať rytm.vzruchu.

Patria tu rozs.asociačne oblasti, jedna hemisf.prereč

druha pre viz.priesťt.vzťahy. vyvoj až do puberty. Z

 funkč.hladiska 1.senzoricke-projekčne oblasti-korova

časť analyzatora, rozliš.jadro/jemna anal/  a perif.časť

/hruba/. Sekund a ter.projekčne polia-spolu suvisia a

zaisť jemnu analizu vstup.informacii. v ramci neho

–korova obl.somestetickeho analyzatora, chuťoveho,

zrakoveho, sluchoveho, vestibularne, čuchove.

2Vykonne oblasti efektorove-motoricke ef.obl,

autonomne ef.obl, supresoricke. Ich stimul možno

vyvolať činnosť svalov, auton.funkcii..supresoricka

otlača aktivitu ostatnych oblasti. 3Asociačna obl. –

sprac.inform prepojuju sa tu neurony, a.Motoricky

asoc.systém, b.senzor.asoc.syst Pre asoc.oblasť je

char-konvergencia, vzajomna prepojenosť. Zložitosť

umožn prepoj impuls ku ktorej kolvej bunky v kore.

Komisuralne drahy prepajaju z jednej hemisf.do

druhej. –vymena skusenosti. Prefront.kor.oblasť-

afer.asoc.spoje prefron kory su zaklad pre potlačovanie

emocii-tlmia aktiv.limb.systemu. –uloha při form.

intelektu a temperamentu. Kor.lokal.reči-určena domin

.hemisfery tieto centra su predokl.pre 2signalnu sustavu.

Brokovo motor a wernickove senz umožn.rozvoj reči.

Existuje aj dif.centrum-vzťah ku rozliš. Slov, pochop.

reči, a mysleniu v predstihu.  

67.  Primárne projekčné senzorické obl.MK

senz.obl.podla pavlova tvoria korovu časť analyzatora,

raguju na podnety, z periferie. Rozlišujeme jadro/jemna/

a perif. Časť/hruba anal/. Okrem prim.aj sekund. A

tercialne-zaisť jemnu anal. Korova oblasť somestetick

.analyzatora-v nej kočni v somatotop.usporiadani kožna

a utr.aferentacia, prich cez thalamus-su tam tri oblasti .

Prva somest. Obl-v gyr postcentralis. Druha v parient.

laloku v obl.inzuly. –upl.při zložitich senz.fukciach.

Tretia-v gyr.precentralis. Korova obl.chuť.analyzat-

Jej dražd.vyvo chuť vnemy, a draž.perif.rec.vyv.aktiv.

Kozrak.analyz-strialna obl, parastrialna peristrialna.

Do poli

sa projektuje topograf sietnice. Obl v okoli sulc.calc.

umožni identif.tvary, dalš oblasti využ zrakovu info.

KO sluch.anal-v span.lal zanoruje do gyrus insule.

Vlakna vstupuju do thalmu. KO vestib.analyz-za

Projek.tvare v gyr.postcentrs-integ podn z polkurh

kanalov vest.aparatu s odnety propriorec.

Svalov aklbov. KO čuch.anal-

68. Asoc obl mozg kôry, prefront obl dom hem

nepatria medzi senz.ani efekt. oblastiam. Tam

sa komplex. sprac.informacie prichadzajuce do

proj.oblasti tam sa prepojuju na vykonne neur

mot.efektror.oblasti. Pozname motoricky asoc

system, Senzoricky asoc.system. Ležia v nich

reťazce malych buniek s množstvom vybežkov

ktore smeruju všade. Pre as.oblasť je char-

konvergencia-do určitej oblasti, Vzajomna

prepojenosť-medzi jednotli.asoc a projekčnymi

a podkorovych-thalamom. Pri rozsiahlich pošk.

dochadza ku porucham poznavacej s hopnosti.

Existuje aj syste komisur.drah-vymena

skusenosti medzi hemisferami. Prefront.kor.obl

obsahuje aj neo aalokortexnu časť, ma charakter

efektorvej a asociačnej oblasti. Prichadza.do

nej afer.drahy zo špec.nesenz.jaddier talamu a

z nucl.dorsomedialis. afer.asoc.spoje prefron

kory su zaklad pre potlačovanie  emocii-tlmia

aktiv.limb.systemu. –uloha při form.

intelektu a temperamentu.Kor.lokal.reči-

určena domin.hemisfery tieto centra su

predokl.pre 2signalnu sustavu.Brokovo motor

a wernickove senz umožn.rozvoj reči.

Exist aj dif.centrum-vzťah ku rozliš. Slov, pochop.

reči, a mysleniu v predstihu.prava hemisf-

intelekt.funkcie-hudba, priest.vnimanie. synteza

vnemov do konkr.obrazov-agnozia-nesch.pozn.

predmety odla senz.modalit.

69. Reflex a jeho jednotlivé prvky, klasif reflexu

funkčna jednotka nerv.sustavy. Je odpoved na

dražd.čidiel, je determin.určitymi zmenami vo

vonk.vnut.prostredi-uplatnujuce sa ako podnety.

Pôsobenie ener Reflex je vykon koord.vzťahom

medzi podražd.a utlmom. priebeh: receptor sa

draždi vzruch centripet afer do centr.nervst

-do ef.neuronu-ku efektoru. Obluk-monosynap

a polisinapnicky s interneuronmi. R.reakcia preb.

rychlo, cielene.Vstupna vystupna reakcia. V cykl

dejoch-spetna vezba. Klasifikacia:podla recept-

extero/bolesť/,intero/vnut.org /,proprio/svaly.

Podla centra-extracentralne-axonove/koža/

gangliove/mot.čriev/ refl.centralne-miešne a

mozgove. Podla efektoru-somat.autonomne

Podla podmienok a pevnosti spojenia-nepodm.

podmienene

70. Nepodm reflexy, motivácie, emócie,inšt

Jedn.nepodm.-patria tam somaticke a auton

relfexy s presne def.reflex.drahou-slini,saci..

nepodm.učenim, ma stereotypny charakter,

monosynapt.al.olysynapt, receptor možebyť

ext,intero,proprio. –aj najjednod ma emoč

zafarbenie a modifikovany zisk.info. Pudov

e reakcie-usmernuju chovanie na zaistenie

potrieb-sex.drive, resp.drive. –Antipudove-

pod dosiahnuti pohnutok-anti drive. –hlavna

char.takych fefl.je všeob.mobil.pohyboveho

systemu za učelom uspokojenia.-riadene-form

.ret, hypot, thal, limb.syst, aj asoc.polia

fron.kory. EMOCIa-citove rozpoloženie,

subj.fenomen, emočne chovanie možme

pozorovať, emo.preživanie-psych.hodnotiť.

–nutna aktivacia ref.form, limb.syst.medzim

–hlavne centr je limb.system.-konkr.v nucl.

amygaloid-pri draždeni hnev strach. Najvyš

raidenie na urovni m.kory. –front temp.kora.

človek dokaže emoc.potlačiť. Motivacia—

pričina, ktore usmern.chovanie živočichov.

Vychadz.z vonk aj vn.prostredia. Motivacia

je komplexn forma chovania-ciel dosiahnuť

prijemne pocity. Inštinkty-komplex poh.aktiv

foriem chovania vlastny živ.druhu. spušťa to

potreba uspokojovenia. –nevyhnutny pre zach

rodu, char-stereotypnosť a druhova špecifita.

71. Podmienené reflexy - delenie

Vznika sčitanim dvoch podnetovdvoch rôzn.

nepodm.podnetov. Na vziku  doč spojeni na

urovni Mkory –oblasť tempor.laloku a asoc

.oblasti. Ked je podmien.reflex dost pevny

može sa stať podm.refl.vyšieho radu.

Podla čas.intervalu-sučasne max2s

odsunute 5-30s, opozdene min1min, stopove-

nepodm.podnet až po pôs.podmieneneho.

Podla miesta pôsobenia-extero/5-20/posilne

intero50-120posil, Podla nepodmieneho

ktorym sa posiluje môže byť podm-autonomny

alebo motorcky.

nove tzv-instrumentalne oprat.podm.refl-mi

manip s elektrikou. Podla zložitosti-podm-

jednoduchy, komplexnyreťazove podm.reflexy.

Podla biol.chara-potravove obrane rozmnožov

Podla centr. mech- kladne a zaporne/utlmove/

72. Útlm nepodmienený

vnutorny utlm-vrodeny už pri prim.

organizmov. nemusi sa vypracovať.

prejavuje sa oslabenm až potlač. podm.

reakcie pri pôs.vedl.podnetov—mech

negativnej indukcie. Trvaly vnut.utlm-

pri bolesti sa nevybavi slinenie Hasnuci-

postupne slabne pretožeje nevyznamny

pre život Nadhraničny utlm-pri podraždeni

tak intenz.kt.prevyšuje praceschopnosť

nerv.buniek. –tzv-ochranny prechodne

vyradi neruony.

73. Útlm podmienený

ziskany, sa vypracovava podobn.mech ako

podm.reflex-podla podmienok ako sa

kladna reakcia zmenina zapornu:

utlmi pri vyhasinani podm.refl-ak sa pôsobenie

neopaku, može dojsť kuvyhasnutiu pod nulu-

nahradzuje biologicky stare nepodstatne novymi.

Difernciačny utlm-umožnir ozliš.podntenov. Ak

posilujeme odpoved apolikaciou ineho podnetu a

ten postupne zosilne-ten druhy zanika. Spomalovaci

utlm-vypracuvavaju sa posupnym odialovanm

začiatku pôsobenia podnetu. Ma štadia-začiatok ,

vlastna utlmova faza, prechod od utlmu k podražd

faza pdraždenia, obdobie pôsobenia posiluj.podnetu

Podmien.utlm v užšom zmysle-ak sa posiluje len

samost.podnet v kombin.s inym podnetom sa neposluje.

Zaujimavy fenomen- Prepojenia-ten isty podnet

vyvola inuodpoved v noci a cez den. Odtlmenia-v

dôsledku pôs.vnut.utlmu v procese vypracovania

utlmu. –ide o utlm utlmu. Utlmovy proces lokaliz

bud v.-korovej lok.podm.podnetu, neuronoch kor.

repr.neod.podnetu a v strukt.doč.spojenia. Vznk

utlmu možno vysv-akovznik noveho samost

utlmoveho podm.reflexu.

74. Typy vyššej nervovej činnosti

Dlodobe interakcie  zakl.fyz.dejov ako su centr.

utlm a podraždenie podmienuju celk.chovanie

živych organizmov. možno ich char podľa vlastn

podr.a utlmu: 1Sila intenzita odpovedni org. na

podr.je umerna intenzite=zakon sily-ale nema všš

.platnosť. 2.vzajomny pomer vyrovnanosť medzi

silou odražd. a utlmu určuje čo sa lepšie vypracuje.

3Funk.pohyblivosť vyjadruje dynamiku striedanie

excit a inhib. predpoklad  vznikov docasneho

spojenia. Typove zvlašnosti maju ded.zaklad,

vyjadruheto fenoty.  Melanch-slaby ty- mala intenz.

podražd i utlmu, aj siln.podnet može lahko vyvolať

nadhran.utlm. Flegma-silny vyrovnany-vyrovnane

podražd.utlm-dobre sa prispôsobia ale pomaly.

Sangvinik-silny pohyblivy-dok.rovnovaha,

Cholek-silny nevrovnany-podrž. vo vyr.prevahe,

prudke neprim.reakcie.

75. Mechanizmy učenia a pamäte

schopnosť uchovať info rôzne dlhu dobu v zakodov

pameť.stope-engrame využiva ich ku tvorbe dočasn

spojení v procese učenia. –Uč.a pameť uzko suvisia

ale niesu totožne-kapacita5%. Druhy pamete: Okam

bezrpostredna ultrakratka-zlomky sekundy, kratkod

labilna-niekolko sek, dlhodoba stabilna-niek.dni mes,

roov. Prechod= stredna operativna pamet. Vybavnosť

-naj hned a po 24 hod. Fixacia sa zlepš.opakovanim.

Info v 2formach. – senzoricka-citovo obrazova-predst

a zmyslove zažitky Symbolova-slova pojmy čisla

Podľa spôs.pamet-podmien.reflexna-na lepšie prisp.

organizmu na konkr.akt.situaciu. Obrazova-fix.priťažl.

alebo neprijemn.obrazu. –je zaklad genetickej pameti

a vrod.vlastnosti nerv.sytemu. Emocionalna pamet-

u vyššich-emočne zažitky MECHAN.učenia-

predpoklad je uspor. info schopnosť pametan.

1specificke senzoricko mot.oblasti lat.mozg.kory-

uskot.analyzu, diferenc, 2Nespecificky podk. system-

v nom vznika orientačny reflex-prejavuje sa zmenami

ekg, zaisťuje sutr.pozornosti na info o nepodm.i

podm. podnete. Zosiluje cez Ret.aktiv.system odpoved

prisluš.kor.analyzatoru a tak ulahč.učenie. Aby učinok

nezmizol treba ho modifikovať. 3Limbicky s-dodava

emočne zafarbenie, motivacie, ciele efekty, endorfiny

enkefaliny. System temp.laloku-ulada info a spojuje

už so zak.spravami. Uplatnuje sa rytmus theta, počas

paradoxn.faze spanku limb.sysem vyk.vysoku

aktivitu-vstupy vylučene

76. Vyššia nervová činnosť - základné pojmy,

komplexna asociačna a integračna činnosť cns.

nižšia len za zakl.funkcie. Komplex ziskanyhc

reflexnyh mech.dynami.vzťahov organizmu a

prostredia, na podlade druhovych vlastnosť. Nie

iba na mozg.koru viazana. Predpoklad pre

uplatnenie neokort. je dosiahn.aktiv.funkcie kt.

je zaistena- činn.špec.afer.drah a centier vstup info

z recept, učasť nespecifi reti. akt.syst, thlamu,

činnosť limb.syst-ma podiel na motivačnej a emočnej.

Zaklad pre vypr.vyšš.foriemodpovedi /zisk.podm

reflexov/ je orientačny obranny reflex. Mozog sa

chrani pred nespravnou al.nahodnou bezvyzn.ifo

tak že signal sa stane znamy až po opakovanym

spojovanim signalu. vybera tei užitočne. Ak sa ku

nepodst.podnetu prida bio podstatny-žiarovka jedlo,

dojde  ku vytv. doč. spojenia medzi dvomamozk.

centrami/potravaove-senz.orientačne/. vznik podm

.reflexu.  typy vyššej nerv.činnosti. Melanch-slaby

ty- mala intenz.

podražd i utlmu, aj siln.podnet može lahko vyvolať

nadhran.utlm. Flegma-silny vyrovnany-vyrovnane

podražd.utlm-dobre sa prispôsobia ale pomaly.

Sangvinik-silny pohyblivy-dok.rovnovaha,

Cholek-silny nevrovnany-podrž. vo vyr.prevahe,

prudke neprim.reakcie.

77. Tvorba tk moku, prestup tekutiny st kap

Zavisi na tlakovom a konc. spade medzi

vnutrom akp a tk.mokom, na fyzi achem

vlastnsťiach latky a na tokovych vl. krvi.

Dychacie plyna sa menia cez cely povrch

kapilar.voda, elektrolyti cez kapilarne pory.

intenzita zavisi od efektivneho onkotickeho

tlaku-rozdiel onk tlaku bielkovin a krv.plazmy.

a transmuralneho tlaku tj rozdiel mech. tlaku

krvi a tkan.tekutiny.  ked transmur prefiši

onkoticky-normalne na art.zač.kapilar voda

a z krvi filtr.do tkaniv. Za pat.okolnosti ale

aj fyziolog-peč.sinusoidy je tlak onko len

0,7kPa a nie 2kPa a tak je v tk.moku viac

bielkovin.

78. Homeostáza

stalosť zlož.vn.prostr, nevyhn. pre činnosť bun,

bunkaje obkl.intersti.tekut, z nej berie a dava

živiny. funkčna dynamicka rovnovaha. Všetke

info v nukl.kys, bioch.reakcie-zavisia od fazy

bunk.cyklu, stupen specializ, prit.reg.pôsobkov.

regulacia transkripcie, Rna, Enzimi riadene

alostericky/alost.centrum na kt.sa viaže efektor-

aktivator alebo inhibitor/, Regulacia kofaktormi,

aktiv prot.prekurzorov proteolyt.urpavou, chem.

modifk.proteinu, MITochondrie-zdroj ATP

79. Telesné tekutiny (rozdelenie, zloženie, meranie)

celkova voda, /dokonale vysušenie, určenie

komparamentu latok prest. všetkymi barierami,

netoxicka,dokazatelna, neovpl.distr.vody. 150gsachar

–10mg vylučenych deleno 0,01mg/l plazm.koncentr=

14000ml, sachar.je v distri.priestore./Objem mimobunk

.tek-maerame ako distr.priestor sulfatovy, chloridovy..

, objem plazmy-evansova modra, , obj.vnutrob-rozdiel

medzi celkovou vodou a objemom extracel. .

Extracelul-plazmba, tk.moklymfa, tekutina v spoj.

tkanive, trnscelul.tek, a INTracelularna. Zloženie

vysokomol, nizkomol, anorg.pH-6,8-7,4 pufre.

80. Voda v ľudskom tele, hospodárenie, straty, získ

celkova voda, /dokonale vysušenie, určenie

komparamentu latok prest. všetkymi barierami,

netoxicka,dokazat neovpl.distr.vody. 150gsachar

–10mg vyluč deleno 0,01mg/l plazm.koncentr=

14000ml, sachar.je v distri.priestore./Obj mimob

tek-maerame ako distr.priestor sulfatovy, chloridovy..

obj plazmy-evans modra, , obj.vnutrob-rozdiel

medzi celkovou vodou a objemom extracel. .

Extracelul-plazmba, tk.moklymfa, tekutina v spoj.

tkanive, trnscelul.tek, a INTracelularna. Zloženie

vysokomol, nizkomol, anorg.pH-6,8-7,4 pufre.

antidiureticky hormon stim. spetnu res. v dist. tub

Reg. i regul. fakt.je osmol plazmy. v ncl. supraop

su aj chemorec a efekt. Podmien tv hyperton

moča, učinok na kontr. arteriol-zvyš.krvny tlak.

Vpylv aldost vediu ku vymene K za Na čo

vediu ku kaliureze a neskor ku hypokalalkal.

Zadrž.Na sazvyš. obj ECT. Po niek dnoch

už reten.Na nepokračuje ale sekr. K ano.

vediu ku pošk. ren. tub-hypokalem.nefropat

Vazopr.-v nc.sprop n.hypof-pôsobi na epit.

zbier.kanal. a dist.dubule. Meni priepustnosť

pre vodu-na apik.membr.baz.je trvalo priep.

Vôbec neovpl.priep.pre iony.cez cAMP.

Podnet:zmeny objemu osmorecept-v predn.

hypotalame. Aj baroreceptory v žilach a

src.predsieni. Distenzia inh.sekreciu a opačne.

tak isto sa aktivuje aj system renin-angiotenz.

tlmi-chlad,alk, akt-bolesť. Centr.smädu-hypot,

sodikove recept v 3komore.Spätna vazba-

osm.tlak-osm.recept-vazopr-uprava-osm.tlak.

81  Krv a homeostáza, spôsob odberu krvi

stalosť zlož.vn.prostr, nevyhn. pre činnosť bun,

bunkaje obkl.intersti.tekut, z nej berie a dava

živiny. funkčna dynamicka rovnovaha. Všetke

info v nukl.kys, bioch.reakcie-zavisia od fazy

bunk.cyklu, stupen specializ, prit.reg.pôsobkov.

regulacia transkripcie, Rna, Enzimi riadene

alostericky/alost.centrum na kt.sa viaže efektor-

aktivator alebo inhibitor/, Regulacia kofaktormi,

aktiv prot.prekurzorov proteolyt.urpavou, chem.

modifk.proteinu, MITochondrie-zdroj ATP

Norm.obj.krvi-normovolemia, zniž hypovol,

hypervol. Obsah vody v plazme hydremia,

hyohydremia.., Udrž.obj.plazym-stena kapilar

volne prip.pre vodu a nizkomol.soli, takže konc

v plazme a intersti.tek.je rovnaka. V plazme je

viac bielkovin pre ktore je kap.stena rel.nepriep

vznik tlak onkotikcy-3,3-4kPa. –tak sa nasava

voda z intersticia do kapilar.

Norm.pH art.krvi 7,4, acidoza-pod7,36 alkaloza

7,44. Pufr.system-hemog/oxyg.a deoxyg.hemogl.

oxi ako kyselina viaže vodik.jony menej, viac

disociuje, vplucach Hb oxygen a uvolni Hiony

a spolu s HCO3 daju h2co3 kt.sa rozložia na vodu

a co2. bikarbon-co2 sa vydych.plucami, dopl.činn.

ladvin, Proteinovy-ak ph klesne zluč.sa s H.

Fosfatovy-hpo4 je akceptor vodik.ionov vznik

h2po4-dôležity v intracelul, tenkutine.

82. Funkcie krvi, všeobecné vlastnosti, dôkaz krvi

stalosť zlož.vn.prostr, nevyhn. pre činnosť bun,

bunkaje obkl.intersti.tekut, z nej berie a dava

živiny. funkčna dynamicka rovnovaha. Všetke

info v nukl.kys, bioch.reakcie-zavisia od fazy

bunk.cyklu, stupen specializ, prit.reg.pôsobkov.

regulacia transkripcie, Rna, Enzimi riadene

alostericky/alost.centrum na kt.sa viaže efektor-

aktivator alebo inhibitor/, Regulacia kofaktormi,

aktiv prot.prekurzorov proteolyt.urpavou, chem.

modifk.proteinu, MITochondrie-zdroj ATP

Norm.obj.krvi-normovolemia, zniž hypovol,

hypervol. Obsah vody v plazme hydremia,

hyohydremia.., Udrž.obj.plazym-stena kapilar

volne prip.pre vodu a nizkomol.soli, takže konc

v plazme a intersti.tek.je rovnaka. V plazme je

viac bielkovin pre ktore je kap.stena rel.nepriep

vznik tlak onkotikcy-3,3-4kPa. –tak sa nasava

voda z intersticia do kapilar.

Norm.pH art.krvi 7,4, acidoza-pod7,36 alkaloza

7,44. Pufr.system-hemog/oxyg.a deoxyg.hemogl.

oxi ako kyselina viaže vodik.jony menej, viac

disociuje, vplucach Hb oxygen a uvolni Hiony

a spolu s HCO3 daju h2co3 kt.sa rozložia na vodu

a co2. bikarbon-co2 sa vydych.plucami, dopl.činn.

ladvin, Proteinovy-ak ph klesne zluč.sa s H.

Fosfatovy-hpo4 je akceptor vodik.ionov vznik

h2po4-dôležity v intracelul, tenkutine.

83. Krv a homeostáza, spôsob odberu krvi

stalosť zlož.vn.prostr, nevyhn. pre činnosť bun,

bunkaje obkl.intersti.tekut, z nej berie a dava

živiny. funkčna dynamicka rovnovaha. Všetke

info v nukl.kys, bioch.reakcie-zavisia od fazy

bunk.cyklu, stupen specializ, prit.reg.pôsobkov.

regulacia transkripcie, Rna, Enzimi riadene

alostericky/alost.centrum na kt.sa viaže efektor-

aktivator alebo inhibitor/, Regulacia kofaktormi,

aktiv prot.prekurzorov proteolyt.urpavou, chem.

modifk.proteinu, MITochondrie-zdroj ATP

Norm.obj.krvi-normovolemia, zniž hypovol,

hypervol. Obsah vody v plazme hydremia,

hyohydremia.., Udrž.obj.plazym-stena kapilar

volne prip.pre vodu a nizkomol.soli, takže konc

v plazme a intersti.tek.je rovnaka. V plazme je

viac bielkovin pre ktore je kap.stena rel.nepriep

vznik tlak onkotikcy-3,3-4kPa. –tak sa nasava

voda z intersticia do kapilar.

Norm.pH art.krvi 7,4, acidoza-pod7,36 alkaloza

7,44. Pufr.system-hemog/oxyg.a deoxyg.hemogl.

oxi ako kyselina viaže vodik.jony menej, viac

disociuje, vplucach Hb oxygen a uvolni Hiony

a spolu s HCO3 daju h2co3 kt.sa rozložia na vodu

a co2. bikarbon-co2 sa vydych.plucami, dopl.činn.

ladvin, Proteinovy-ak ph klesne zluč.sa s H.

Fosfatovy-hpo4 je akceptor vodik.ionov vznik

h2po4-dôležity v intracelul, tenkutine.

84. Vyšetrenie hematokritovej , sedimentácia

Ht obj.zast.erytr. z celk.objemu krvi. M44+5%

ž-39+4. Faktory-počet velkosť, aj mn.plazmy.

Centirfug.metody, wintrobova makromet. korel.

fktor 0,95. Mikrometoda-aj kap.krv. korel0,01.

FahrausenWestergrenov –1hod 2-5mm ž 3-8mm.

hodnoty z druhej hodny nemaju presahovať

hodnotu prvu. Faktor:inf, zap, alerg, nad,

Zrychlena met-45 7minut, po troch ,

Okolnosti kt. zmenšuju elektr.dvojvrstvu

povrchu er, spôs zhlkovanie agregatov-

zvyš. sediment. čim viac erytr-tym menši

sedim. čim väčšie tym pomalšie, sedim.

zryhluje fibrinogen, alfa,beta gamaglob,

spomaluje albumin, tuky zvyšuju, alkaloza

zrychluje, peniažtekove pri nadore zvyšuju,

3mes.ravidity, teplota zvyšuje.

85. Základné hodnoty erytrocytov

počet-4,3-5,3 10/12, hypererytrocytoza,

hemoglobin-135-170g/l 120-158 ženy. z ven.krvi.

sahliho hemometer.

Str.obj.erytrocyt=hematok/poč.erytrocy

85+10femntoliter normocytoza, ak je

menšia mikro ak v.makro.

priem.mn.hemog.v 1 er=Hb g/l / Er/l

32pg stred.far.konc.hem.v erytr Hb g/l /

Ht x 100  norma 30-35%

Fareb.index-podiel mn.hemogla poč.erytr

%Hb / %ery   vyjadrene musi v percentach

za 100%hodnotu považ 160g/l a 5*1012

norm-0,9-11  malo sa použiva.

86. Krvná plazma - zlož (hodnoty),

žltkasta,opaleskuj, slabo zasad, voda, org.

anor.latky. Stalosť vysledkomdyn.rovnovahy

medzi intestic.tenkut. a bunkami. 70% sa

vymeni za 1minutu. 5%hmotnosti tela, 2,8-3,5 l,

25%extracel.tekut, osmolalita 300mosm/ ph7,4

ANORg-Najdôl-chlorid, bikarbon, menej K, Ca,

Mg, S, P, osmot.tlak 690kPa. Na-137-147mm/l

K 3,8-51 pre svaly myokard, Ca-2,2-2,7

Mg 0,75-1,2 ak.enzymi Cl 98-106mmol/l  

udrž.s Na osm.tlak. Bielkoviny alb45g/l,

glob26g/l, fibrinogen,Funkcia pl.bielk-udrž.

objemu, Na kapil.membrane uplatnuju osmot

.tlak 4 kPa.  tak nasava vodu z intersticia do

kapilar. Transportna funkcia, udrž.pH,

Nutričny vyznam, udrž.suspen.stab.krvi,

Obs.plazm.faktory-fibirin-protrombin.,

imunoglobuliny. OSTATNE-tuky, glukoza,

amk, hrom,vit, enz, lieky.  

87. Plazmatické bielkoviny, množstvo, funkcie

alb45g/l, glob26g/l, fibrinogen3-5g/l,

Tvorene väčš.v pečeni, imonogl v imunokomp.

bunkach. Polčas 5-10dni.Funkcia pl.bielk-udrž.

objemuplazmy stena volne prieep pre jony

nie pre bielk, Na kapil.membr uplatnuju osmot

.tlak 4 kPa.  tak nasava vodu z intersticia do

kapilar.proti nemu pôs.hydrost.tlak v cievach

Transportna f,/transkortin, ceruloplazmin,

haptoglobin-viaže vol.hemogl hemopexin hem,

albumin, vsetko vdaka velkemu povrchu. udrž.

izohydrie-možuuvolniť resp.prijať H+ udrž.tak pH,

Nutričny vyznam zasoba kratkodoba, udrž.

suspen.stab.krvi, Obs.plazm.faktory-

fibirin-protrombin., imunoglobuliny.

88. Červené krvinky - morf, f, vyš počtu

Transp.plynu, mikro amkrocyty normocity,

hypererytrocyt, erytrocytopenia, Membrana

60 voda, hemog, prot, lip, sach, elektrol.

Transmembr.proteiny –pružok 3 a glykoforiny

ABC. Na vonk.povrchu oligosach.jednotky.

Aktin.skelet. spektrin prichiteny ku memb.

syndeinmi sa pripajaku pružku tri a tak kotvi

skelet ku membrane. Receptory na horm,viry.

antigeny ABO-glykoproteiny Min.spotr.kyslik

tak anaer.glykolyzou zysk.en. Vysoky obsah

glutationu chrani pred oxid.poškodenim.

Hemolyza, V burk.komorke sa počitaju,

z kap.krvi. s hayem.roztokom po zn 0,5

doplnime na 101 –200nas.riedenie.

=suč.v 80švr/80*4000*200.

Vyška komorky 0,1mm.

89. Hemoglobín - molekula, typy,

reverz. viaže mol.kyslik, transp ox.ul, je narazn.

syste. Hemogl.patrimedzi chromoproteiny-

konjug.bielk,zo 4subjednotiek. Každa viaže

hem. ten je tv.protoporfyrinom IX s centr.ulož

Fe2. 4 koord.vúzbami sa viaže na dusiky pyrol

jadier, piae  s histidinom polypept.reť a šieste

ku väzbe O2. 4polypept tvoi globin. Typy: v 

zarodku embrion-portland,gover1,2. Fetalny,

a dospely- lišia sa glob.jednotkami. Jedna mol.

gemogl viže 4 mol kyslika vzni oxyhemogl.

pokles pH vzostp pCO2  ulhčuje uvol.kysliku

z oxyhemog. Zvyš. konc 2,3DPG vzn.pri

glykolize v krvinkesnižuje afinitu. k O2.

karbamino, karboxy, methemog-trojmocny

nefunkčny. Množstvo- hemoglobin-

135-170g/l 120-158 ženy. z ven.krvi.

sahliho hemometer-meriame inttenz.

odiena kt.vznikne premenou osyhemogl.na

oxidovanu formu npr.kysli hematin. Metoda

gazometricka-na baze väzb.kapaicty na

kyslik. aj fotokolorimetr-na hemoglobinkyanid. . .

90. Tvorba krvných elementov, krvotvorné

Prva bunka je pluripotentna kmenova, v

 kostnej dreni aj cirk.krvi. z nej unipotentne

km.-deteminovane progenitorove bunky.

vznik červenej rady, granulo monocytrna

megakaryocytrna. ma byť nevyčerpatelnosť

km.buniek. Totipotentna km.bunka dava

vznk plurip.pre er, megakar, gran,mono a

kmenovej pre lymfocyty.

erytr-proerytrobl,bazofil.erytrobl,

polychr.erytrob-ortochrom erytrobretikuloc.

myelopoe-granulocyty-myeloblast

promyelocit myelocyt/ metamyelocyt-

lymfocyty-lymfoblast

,monocyt-monoblast promonocyt

megakaryoblast- promegakaryocyt

megakaryocyt

91. Faktory dôležité pre tvorbu a vývoj erytrocytov

krvotvorba-erytrop-denne sa vytvori 2*111

mnohostup.proces ked z nedif.bunky vznikne

bezjadr.erytrocyt.Erytropoetin-glykopr, v 

plazme,lymf.moči vzn.v ladvi, v glom.mesang,

aj extrarenalne, -pečen, aj makrofagy. –kmenova

bunka je citliva, viaže sa na rec. tam stimuluje

erytropoezu, zvyš. synt.n.k, globinu,hemu.  

Sekrecia riadena-Pri pokl.tlaku kyslika-recept.

bunky to regystruju asi priamo v glomerulach.

utlm ri transfuzii. V mozgu v hypotalame reguluje.

Dalšie-androgeny-stim, estrogeny, inhib, thyroxin

-stim, rast-zvyš, noradrenalin asi tiež zvyšue, aj

prolaktin, serot, vazopresin, SUBSTRATY

Amk endo a exogen.pôvodu, železo funkne-

hemove, transp/transferin a zasobneferitin-

,hemosiderin-ťažšie uvolnuje Fe, /v slezine

hepatocytok , Vyznam B12-viaz.

na vnut.faktor, .pvyznam pri synt nukl.kyselin,

Kys.listova-sučasť koenz.pri synt. dna, B6-pri

met.amk, B2-pre norm.funkciu a prežitie eryt,

Vit C-na met železa.Ceruloplazmin ma

ferooxid.aktivit-pri ox.dvojmoc.žel na troj

dôl pri vezbe na transferin

92. Biele krvinky  morfológia, klasifik vyšetr

Farbenie may grunwald, gims-romanovskeho.

NF70% arn.obr2,7hynk.čislo

specif.gran/ruž/-fosftaza, kolgaza, lysosym

fagocitytny.Azurof.gran-purpur-prim.lyzsoz

žiju kratko6-7h.krv1-4dni tkanivo, mikrofagy

kinetika-mitoticky odiel-4-5delenia,

Maturačny a zasobny-zrelejšie formy nahromad

v dreeni –už nepolif.

Marginujuce-polovička-adheruju ku kaplilaram

časť je volne unašana-cirkulujuca

Tkanivovy odiel-prekročia endotl.mbarieru-

nemožu sa vraťiť tam hynu.

schopne diapedezy.

EF-2-4%2segm.jadro-brylovite, specif.gran

obs.krystaloid, histaminaza, argninin, hydrolazy

-fagocytuju imunokomplexy, deakt.histamin

BF1%sp.gran-lam.strukt-hist,hepar,hydrol.enz

lymf-25-30% T80% stim,potlač,cytotoxicke

15%B-plazmaticke-imunoglob-null.cels,NKiler

MC-3-8%podk.jadro, exist.vo formach-pluca,

produkuju interferon- antivirus.

do 100hod.v krvi-vo vúzive potom makrofagy

zasoba je nepatrna, -fagocytuju.

93. Granulocyty - funkcie, tvorba, kinetika, dif

NF70% arn.obr2,7hynk.čislo

specif.gran/ruž/-fosftaza, kolgaza, lysosym

fagocitytny.Azurof.gran-purpur-prim.lyzsoz

žiju kratko6-7h.krv1-4dni tkanivo, mikrofagy

kinetika-mitoticky odiel-4-5delenia,

Maturačny a zasobny-zrelejšie formy nahromad

v dreeni –už nepolif.

Marginujuce-polovička-adheruju ku kaplilaram

časť je volne unašana-cirkulujuca

Tkanivovy odiel-prekročia endotl.mbarieru-

nemožu sa vraťiť tam hynu.

schopne diapedezy.

EF-2-4%2segm.jadro-brylovite, specif.gran

obs.krystaloid, histaminaza, argninin, hydrolazy

-fagocytuju imunokomplexy, deakt.histamin

BF1%sp.gran-lam.strukt-hist,hepar,hydrol.enz

myelopoe-granulocyty-myeloblast

promyelocit myelocyt/ metamyelocyt-

94. Agranulocyty - funkcie, difere

lymf-25-30% T80% stim,potlač,cytotox

15%B-plazmat-imunogl-null.cels,NKil

MC-3-8%podk.jadro, exist.vo form-pluca,

produkuju interferon- antivirus.

do 100hod.v krvi-vo vúzive pot.makrof

zasoba je nepatrna, -fagocytuju.

lymfocyty-lymfoblast

,monocyt-monoblast promonocyt

95,96 Krvné doštičky - morfológia, zloženie,

megakaryoblast- promegakaryocyt

megakaryocyt

bezfar, bezjadr, priem 2-4mikrom, marg.

mikrotubuly, skelet, syste kanalov vezikul-

sekr.funkcia. Granula-denzne-skladovacie-

obs serotonn, kalciu, ADP ATP, Serotonin

z čr.steny. Alfa granula-obs.došť.faktor 4

termostab.protin, antagon.heparinu rastovy

faktor mitog.učinok na hladke svaly,dalej

obsahu.faktor5, fibrinogen, beta tromboglob

Lysosomy-enzymi št. prot. a sach. komplex.

Denzny tubul system –zbytok hl.end.ret

megakaryoc. –synteza der. arachid.kys. zdro

j Ca. Obsahuju aktin myosin-zmena tvaru.

Receptory pre vhodne povrchy, recept pre

HLA ABH antigen . Počt 100-300 109, 1/3

v slezine. žiju 9-12dni, Humor.faktor

trombopoetin-stim dozr.z megakar. –

Tvoria hemostaticku jednotku, pri zapale,

pre zmene perm.kapilar, došť. faktor stim.

migraciu a deleni buniek fibroblastov a

hl.sv.ciev. Počitam-burk.kom, prok.roztok,

zried1:20, 10 min sedimentuju. počitame

97 Hemostáza – fázy hemostázy

1. reakcia ciev-vazokonstr-vysledok vazokon.

sympat.reflexov-serotonin z aktiv.došt. ma

vazokonstr, aj adrenalin. Kapilari sa zavru pas.

2.čin.krv.došt-ku neporuš.endot.neprilnu-end.

bunky produkuju prostacyklin PGI2, adhezia-

interakcia-väz.miesť kolagenu a spec.recept

na došt. zuč. sa aj wilebr.faktor, Prilnavosť

je stimuloana aj malym mn.trombinu, ktory

vznikol po uvolneni tkaniv.trombolastinu pri

poraneni, adh podp aj ADP poš.buniek. Došt.

menia tvar-na kulove invaginovane. Obsah

granul sa vylieva-degranulacia. Doch.ku agrega

vplyvom ADP, aj trombinu.Z došt.tromboxan

A2.-proagr.funk, dalej adrenalin, serotonin.

Dochadza ku obnaž.recept.pre fibrinogen.

ten sa viaže. Na došť.sa viažu pl.faktVIII.

Existuju inhibitory agregacie-znižia Ca-

prostacyklin PGI2.

3.zražanie krvi –vytv.fibrinu a def.trombu

-hemokoagul-premena krvi na nerozp.gel

FI-fibrinogen-3g/l v peč vznika, F2 protromb

nutny vit.K k synt, F3 tk.tromboplast-z end.B

F4 Ca- F5proakcelerin-glykopr-peč,

F7-prokonvertin-vit.K v peč,F8-antihemol.fak,

hemof.A, -vonWil fakt.viaže sa napovrch akt.došt.

F9-christmas-alf.glob, , vitK, Hemof.B,

F10 stuart pow-vit.K F11pla.tromboplast

antecedent-antihemof.f.C, F12.hageman.

f F13fibrin stab.faktor. VNUt.syst-koli vytv.

F11. f12stim.prekalikreinu nakalikrein. ten s

kininogenom štiepi f12 na akt.formu F12a ten

spolus F11  dava F11a/. ten+Ca aktiv.F9 na

F9a vznika tak aktiv.komplex/tvoreny F9a

F8a došt.fosfolipidy/. on konvert F10 na

F10a/ VONK-F7 prostr.F3 na F7a.

Vonka vnut konverguju na spoloč-

F10a/+protrombin+Ca+došt.f---trombin.

on meni fibringen na fibrin/monom/.

polimerizuje pôs F13a/ kt.vznika z

F13 pôsob.trombinu a Ca

98 Hemokoagulacia – fázy hemostázy

1. reakcia ciev-vazokonstr-vysledok vazokon.

sympat.reflexov-serotonin z aktiv.došt. ma

vazokonstr, aj adrenalin. Kapilari sa zavru pas.

2.čin.krv.došt-ku neporuš.endot.neprilnu-end.

bunky produkuju prostacyklin PGI2, adhezia-

interakcia-väz.miesť kolagenu a spec.recept

na došt. zuč. sa aj wilebr.faktor, Prilnavosť

je stimuloana aj malym mn.trombinu, ktory

vznikol po uvolneni tkaniv.trombolastinu pri

poraneni, adh podp aj ADP poš.buniek. Došt.

menia tvar-na kulove invaginovane. Obsah

granul sa vylieva-degranulacia. Doch.ku agrega

vplyvom ADP, aj trombinu.Z došt.tromboxan

A2.-proagr.funk, dalej adrenalin, serotonin.

Dochadza ku obnaž.recept.pre fibrinogen.

ten sa viaže. Na došť.sa viažu pl.faktVIII.

Existuju inhibitory agregacie-znižia Ca-

prostacyklin PGI2.

3.zražanie krvi –vytv.fibrinu a def.trombu

-hemokoagul-premena krvi na nerozp.gel

FI-fibrinogen-3g/l v peč vznika, F2 protromb

nutny vit.K k synt, F3 tk.tromboplast-z end.B

F4 Ca- F5proakcelerin-glykopr-peč,

F7-prokonvertin-vit.K v peč,F8-antihemol.fak,

hemof.A, -vonWil fakt.viaže sa napovrch akt.došt.

F9-christmas-alf.glob, , vitK, Hemof.B,

F10 stuart pow-vit.K F11pla.tromboplast

antecedent-antihemof.f.C, F12.hageman.

f F13fibrin stab.faktor. VNUt.syst-koli vytv.

F11. f12stim.prekalikreinu nakalikrein. ten s

kininogenom štiepi f12 na akt.formu F12a ten

spolus F11  dava F11a/. ten+Ca aktiv.F9 na

F9a vznika tak aktiv.komplex/tvoreny F9a

F8a došt.fosfolipidy/. on konvert F10 na

F10a/ VONK-F7 prostr.F3 na F7a.

Vonka vnut konverguju na spoloč-

F10a/+protrombin+Ca+došt.f---trombin.

on meni fibringen na fibrin/monom/.

polimerizuje pôs F13a/ kt.vznika z

F13 pôsob.trombinu a Ca

99. Faktory ovplyvňujúce hemokoag

Defibrinacia—prep.hadich jedov odstr.fibin

zamedz.kontaktu –nadoba s nesm.povrchom

dekalcifikacia-citran,štavelan,

hirudin-pijavice-znemož.pôs.tromb

heparin-musi byť v krvi antitrombIII.

soj.bôby, ochladenia na 0c

Kumarin-faktory zav.na vit K =

2,7,9,10 nemaju recept pre Ca.

3.zražanie krvi –vytv.fibrinu a def.trombu

-hemokoagul-premena krvi na nerozp.gel

FI-fibrinogen-3g/l v peč vznika, F2 protromb

nutny vit.K k synt, F3 tk.tromboplast-z end.B

F4 Ca- F5proakcelerin-glykopr-peč,

F7-prokonvertin-vit.K v peč,F8-antihemol.fak,

hemof.A, -vonWil fakt.viaže sa napovrch akt.došt.

F9-christmas-alf.glob, , vitK, Hemof.B,

F10 stuart pow-vit.K F11pla.tromboplast

antecedent-antihemof.f.C, F12.hageman.

f F13fibrin stab.faktor. VNUt.syst-koli vytv.

F11. f12stim.prekalikreinu nakalikrein. ten s

kininogenom štiepi f12 na akt.formu F12a ten

spolus F11  dava F11a/. ten+Ca aktiv.F9 na

F9a vznika tak aktiv.komplex/tvoreny F9a

F8a došt.fosfolipidy/. on konvert F10 na

F10a/ VONK-F7 prostr.F3 na F7a.

Vonka vnut konverguju na spoloč-

F10a/+protrombin+Ca+došt.f---trombin.

on meni fibringen na fibrin/monom/.

polimerizuje pôs F13a/ kt.vznika z

F13 pôsob.trombinu a Ca

100. Koagulačná kaskáda, fibrinolýza

zražanie krvi –vytv.fibrinu a def.trombu

-hemokoagul-premena krvi na nerozp.gel

FI-fibrinogen-3g/l v peč vznika, F2 protromb

nutny vit.K k synt, F3 tk.tromboplast-z end.B

F4 Ca- F5proakcelerin-glykopr-peč,

F7-prokonvertin-vit.K v peč,F8-antihemol.fak,

hemof.A, -vonWil fakt.viaže sa napovrch akt.došt.

F9-christmas-alf.glob, , vitK, Hemof.B,

F10 stuart pow-vit.K F11pla.tromboplast

antecedent-antihemof.f.C, F12.hageman.

f F13fibrin stab.faktor. VNUt.syst-koli vytv.

F11. f12stim.prekalikreinu nakalikrein. ten s

kininogenom štiepi f12 na akt.formu F12a ten

spolus F11  dava F11a/. ten+Ca aktiv.F9 na

F9a vznika tak aktiv.komplex/tvoreny F9a

F8a došt.fosfolipidy/. on konvert F10 na

F10a/ VONK-F7 prostr.F3 na F7a.

Vonka vnut konverguju na spoloč-

F10a/+protrombin+Ca+došt.f---trombin.

on meni fibringen na fibrin/monom/.

polimerizuje pôs F13a/ kt.vznika z

F13 pôsob.trombinu a Ca

Fybrinol-po spl.funkcii enz.štiepenie

Aktiv.plazminogenu.-vnut.al.humor. aktiv.už

v 1.fazach zražania faktormi 12a,kalikreinom

trombinom. Nejasny mech.aktivacie. su aj

tkanivov.aktivatory, aj exogenne –urokinaza

streptokinaza. Plazmin –endopeptid-štiepi aj

fibrinogen,protrombin f5a7.produkty su

odstr.pečenou.

101. Krvácanie, zrážanie krvi, vyš.faktorov

zražanie krvi –vytv.fibrinu a def.trombu

-hemokoagul-premena krvi na nerozp.gel

FI-fibrinogen-3g/l v peč vznika, F2 protromb

nutny vit.K k synt, F3 tk.tromboplast-z end.B

F4 Ca- F5proakcelerin-glykopr-peč,

F7-prokonvertin-vit.K v peč,F8-antihemol.fak,

hemof.A, -vonWil fakt.viaže sa napovrch akt.došt.

F9-christmas-alf.glob, , vitK, Hemof.B,

F10 stuart pow-vit.K F11pla.tromboplast

antecedent-antihemof.f.C, F12.hageman.

f F13fibrin stab.faktor. VNUt.syst-koli vytv.

F11. f12stim.prekalikreinu nakalikrein. ten s

kininogenom štiepi f12 na akt.formu F12a ten

spolus F11  dava F11a/. ten+Ca aktiv.F9 na

F9a vznika tak aktiv.komplex/tvoreny F9a

F8a došt.fosfolipidy/. on konvert F10 na

F10a/ VONK-F7 prostr.F3 na F7a.Vonka vnut

konverguju na spoloč-F10a/+protrombin+Ca+

došt.f---trombin.on meni fibringen na fibrin/mo/.

polym pôs F13a/ kt.vznika zF13 pôsob.trombin+Ca

norm.sa zastavi 3-5min.test. Hemostaza-zastava

krvacania, vazokonstr, činn.doštiči-adh,degranul,

agreg.vytv.zatky a samotne zraž.krvi. Doba zraž

4-10min.prve fibrn.vlakno. Trombopolast.čas test.

quikov test-vonk.koag.faktor zastupny VII., Ca,

aktiv.tk.tromboplastinom. In viov sa tk.trombopl.

uvolnuje z tkaniv in vitro ho dame v nadbytku. čas

zistime sled.doby k vytvorenu 1fibr.vlanka po zmieš.

dekalc.plazmy. kompl.tromboplastinu a vap.ionov.

vysl.čas 12-14s. na konc.vonk a spol systemu

1,2,5,7,10. Dlhy pri ned.vit.k, nedostatku fibrinogenu,

skrateny je pri grav, pľ.embolii..Vyš.aktivov.parcial.

tromboplčasu. testje citlivy na faktory 7,9,11,13 a a

j na faktory spol cesty 1,2,5,10. neinformuje o učasti

vonk cesty ani doštičiek. .Plazma musi byť zbav

doštičiek. Použivame kaolin-kefalinovy komplex.

kaol-nega.povrch kefalin parcialny tromboplastin

naradzuje došt.fosfolipid potr pre akt 10

102. Krvné skupiny - ABH, Rh, význam, vyšetrenie

Na princ antigen protilatka, u jedinca s urč.antigen

je pritomna len ta protil ktora s danym antig.nereag.

0-vtedy ma antien H-čo jemat.subst pre AaB antigeny.

podla sily A1..A4, velmi slabe Aoxm, Bwvxm.Antig.

su polysachar, A-NacetylDgalaktosamin B-galktoza

H-acetylDglukosamin. RH-neskor aj sera objavene.

jedinci bez antig.Rh nema prirodz.protilatky, neimuniz.

ludia maju len antigeny.Transfuzia, transplantacia,

hemol.chor.novorodenca, autoimunna hemol.

anemia sudne lekarstva

103. Skupinové antigény , HLA systém, zásady transf

Jeden z prejavov imunity-množstvoombiinacii.

Nevyhoda-tansplantacia, ale aj vyhoda-ochrana pred

cudzymi antigenmi. Pod pojmom zahr.znaky-pritomne

na krv.elementoch-členime do systemu erytrocytrn,

leuocyt, došt. ABH, Rh, význam, vyšetrenie

Na princ antigen protilatka, u jedinca s urč.antigen

je pritomna len ta protil ktora s danym antig.nereag.

0-vtedy ma antien H-čo jemat.subst pre AaB antigeny.

podla sily A1..A4, velmi slabe Aoxm, Bwvxm.Antig.

su polysachar, A-NacetylDgalaktosamin B-galktoza

H-acetylDglukosamin. RH-neskor aj sera objavene.

jedinci bez antig.Rh nema prirodz.protilatky, neimuniz.

ludia maju len antigeny.

HLA najzlož-ma 5lokusv-a,b,c,d, dr. Na každom viac

antigenov. najviac dva na jednom/matka otec./

umiestnee su na 6chromoz., množstvo kombinacii.

Vyznam-rasovo odlišna, transpl, transfuzia-reakcie,

sudne lek, vzťah ku chorobam, riadenie imunitnej

reaktivity. Transfuzia-krv nej istej skup, podsk, rh

fakt, atotransfuzia, plna krv, eryt,masa. plazma.

križ.skuška, bio skuška.  sledovanie, zaznamy

spec.antigeny aj na trombocytoch-duzo, Zw.. Ko,

Potransfuzna reakcia možna. Aj na granulocytoch

antigeny-na, nb, nc,nd,ne. uplatnuju sa ako

autoptilatky. Vznikaju najčasť.po transfuz a behom

tehotenstva.

104. Funkcie sleziny

životaj bez nej. prietok sa meni. F:rez.krvi, pri hypoxii,

u ludi nie., 1/3 došt.zadržana, aj retikuzlocyty, tam zreju,

v vnutormat aj hematopoet.organom, aj lymfopoeza-germ.

centra pulpi-mitor.aktivita. Deštr.krvych elem. –bunkami

monocytomakr.sys. 10%intravas.lyze. v červenej pulpe sa

k rvinky musia protdierať, vystavene zlemu prostrdiu-zle

a rozpadnu. prebierka, aj vynimanie jadier, mitochondrii

.Funkcia bielej pulpi pri zahajovani huor.imunit.odpovede.

105. Nešpecifické imunitné mechanizmy

fagocytoza-mikro a  makrofagy. MIKrofag Fag.bunky

migrujuku teleskam, spontanna alebo chemotakticka

-exogenne latki bakterii, endogenne chemotaxiny.

Aktivacia vúzbo antigenu a protilatky. Najprv adhezia,

pred tym rozpoznanie. –nespecifike-interakcia atomov

,hydrofobne sily-neimunologicka. Opsoniny-plazm.

bielkoviny pevne adheruju. Pohlcovanie-vhclypenie

membrany, tvorba pseudopodii, , vytv.fagocyt.vakuoly,

vznik fagolyzozomu-v nom usmrcovane, štiepene,

MAKROF-tvoria heterog.populacii, vybane lyzozonmi,

viažu protilatky adhu, opakovane fagocyt. su pomalšie.

vnimaju chemotakt.signaly Tlymf. Zapal-reakcia-spostr

chem.mediatory-pôs.priamo-histamin serotonin,

prstagland, nepriame-chemotaxiny, faktor inh migraciu,

106. Špecifické imunitné mechanizmy

antigen-latka shcopna spuš.lymf.bunky, lymf.

tkanivo-perif, centralne. Tlymf-v tyme, su tam

stim .antig, tvoria lymfokininy-toxicke, prliferačne,

modulujuce/pomocne, tlmive, cytotoxicke, .

Blymf-imunol.aktivuju- na plazmantick,

pametove bunky.prim.imun.odpoved, sekundarna,

AgM-ma aglut, schopnosť, pruč pri cytotox.reakci

, IgA, IgE-pri alerg na žirne bunky igg,-neutr.toxiny

viažu sa na mikroorgan.

107. Pokojový a akčný potenciál myokardu

Maju vysoky kludovy –90 . vtedy je klud.polariyz

Akčny potencial je napadna zmena membr. pot.

prejavy sa depolarizaciou, na špičke je transpol,

+30mV.na 2/10 zotrva v plato , navrat do kludovej-

repolarizacia. lišia sa-pri preds-mala plato,

AVuzol-pomala diast.repolarizacia. VBUNKE

-Nahle zvyš.priep pre Na to spôsobi rychlu depolar

a transpolarizaciu . Vzrast.membr. Ku repolar

dochadza po odozn. zvyš.vodivosti pre Ca.  zvyš

.vodivosť pre drasli-atym sa na membr. znovu vytv.

klud.napetie

108. Prevodový systém srdca, vznik a vede

Norm.je sinus, po vyradeni AV uzol. sinusial ma

najvyšš.frekv. Vznik vzruchu suvisi s diast. depola

-ak dosiahne –35mV prejde v depol. vzruchovu.

Mechanizmus spočivo v snižovani vodivosti pre

draslik, ked dosahuje rpahovej hodnoty zvyši sa tok

pomalym nesp.kanalom, neakt.sa rychli sodikovy

preto je krivka zaoblena. .Draždenie sa širi na

susedne bunky, vyvolane miestne elektr.prudy.

dojde ku lavinovej reakcii- podstata vzruchu.

vzruch sa širi be ubytku.Prevod nakomorovy

myokard až po skončeni systoly sieni, komora

sa musi sučasne stiahnuť. Prva požiada splnuje

Av uzol, v komore aktivacia prebieha od

endokardu ku epikardu.

109. Elektrické prejavy činn srdca, princíp ekg, zvo

činnosť možno snimať aj extracelul-elektrodami

na dvoch miesach  neporuš.porvchu bunik, depolar

oblasť je negativna vzhladom ku nepodraždenym

oblastia. –širenie vzruchu sa prejavi ako vlna elektr.

negativiy. -=elektrografia. EKG ma menšiu amplitudu

azlož. priebeh než potencial. Z miest na hrudniku-

elektrokardiogram-ma menšiu amplitudu, zlož riebeh.

Začina P vlna-80ms-obraz šir.vzruchu vo sval.sieni.

ak je vš.myokard depolarizovany usek PQ naleduje

komorovy komplex. Neg.kmit Q-zač.depol.kom.

myokardu v medzik.prepažky, velky kit R-priebeh

vlny stenami komory, neg. S aktivacia posl.časti

kom. myokardu. potom ST usek-depolarizacia vš

.kkom. mykardu, faza plato. Tvlna-obraz repolar

, postup obrať smerom od epi ku endokardu.Sienova

EKG-Zachycujeme priemn sien vektoru na spojnici

elektron-priebh vlny P-ak Repolarizacia-vlna je

prekryta QRS komplexom. nevidno ju. Zvody:

bipolarne-obe aktivne ak jedna nulova. Unip-

vr,vl,vf-goldbergove-jedno je nulove.  hrudne

wilsonove unipolarne v1.. mera sa oproti ustrednej

wil.svorke.  s nulovymnapetim.

hodnotime: rytmus-kde je pacemaker, arytmie,

frekvenciu, sklon osi zvod 123v aid.trojuh,

časove trvaniesegmentov,amplituda voln

tvarove zmeny kmitov

P vlna 0,06-0,11 s vyška do 0,25mV norm.

pozitivna, zznaz depol predsieni v III aVR,

V1v2 može negat

Pq segment-od prechod vzruchu cez AV Pq

interval od zač. vlny p po zač. kmitu

q-prevodova doba – max 0,2s QRS-normalne

0,06-0,22s. voltaž 0,5-2mV, preds.depolkomor,

ST segm-0,1mV zadržana repolar kom.buniek.

Vlna T 0,16s voltaž 0,1-0,5mV repolkomor.

Qt interval od zač km.Qpo konec T vlny el.

systola komor-depol+repol.komor-0,2-0,46

od frekv.srdca U-mala kratka.

110. Snímanie a hodnotenie EKG, záver

činnosť možno snimať aj extracelul-elektrodami

na dvoch miesach  neporuš.porvchu bunik, depolar

oblasť je negativna vzhladom ku nepodraždenym

oblastia. –širenie vzruchu sa prejavi ako vlna elektr.

negativiy. -=elektrografia. EKG ma menšiu amplitudu

azlož. priebeh než potencial. Z miest na hrudniku-

elektrokardiogram-ma menšiu amplitudu, zlož riebeh.

Začina P vlna-80ms-obraz šir.vzruchu vo sval.sieni.

ak je vš.myokard depolarizovany usek PQ naleduje

komorovy komplex. Neg.kmit Q-zač.depol.kom.

myokardu v medzik.prepažky, velky kit R-priebeh

vlny stenami komory, neg. S aktivacia posl.časti

kom. myokardu. potom ST usek-depolarizacia vš

.kkom. mykardu, faza plato. Tvlna-obraz repolar

, postup obrať smerom od epi ku endokardu.Sienova

EKG-Zachycujeme priemn sien vektoru na spojnici

elektron-priebh vlny P-ak Repolarizacia-vlna je

prekryta QRS komplexom. nevidno ju. Zvody:

bipolarne-obe aktivne ak jedna nulova. Unip-

vr,vl,vf-goldbergove-jedno je nulove.  hrudne

wilsonove unipolarne v1.. mera sa oproti ustrednej

wil.svorke.  s nulovymnapetim.

hodnotime: rytmus-kde je pacemaker, arytmie,

frekvenciu, sklon osi zvod 123v aid.trojuh,

časove trvaniesegmentov,amplituda voln

tvarove zmeny kmitov

P vlna 0,06-0,11 s vyška do 0,25mV norm.

pozitivna, zznaz depol predsieni v III aVR,

V1v2 može negat

Pq segment-od prechod vzruchu cez AV Pq

interval od zač. vlny p po zač. kmitu

q-prevodova doba – max 0,2s QRS-normalne

0,06-0,22s. voltaž 0,5-2mV, preds.depolkomor,

ST segm-0,1mV zadržana repolar kom.buniek.

Vlna T 0,16s voltaž 0,1-0,5mV repolkomor.

Qt interval od zač km.Qpo konec T vlny el.

systola komor-depol+repol.komor-0,2-0,46

od frekv.srdca U-mala kratka.

111. Normálny elektrokardiogram - hodnoty

P vlna 0,06-0,11 s vyška do 0,25mV norm.

pozitivna, zznaz depol predsieni v III aVR,

V1v2 može negat

Pq segment-od prechod vzruchu cez AV Pq

interval od zač. vlny p po zač. kmitu

q-prevodova doba – max 0,2s QRS-normalne

0,06-0,22s. voltaž 0,5-2mV, preds.depolkomor,

ST segm-0,1mV zadržana repolar kom.buniek.

Vlna T 0,16s voltaž 0,1-0,5mV repolkomor.

Qt interval od zač km.Qpo konec T vlny el.

systola komor-depol+repol.komor-0,2-0,46

od frekv.srdca U-mala kratka.

112. Vzťah excitácie a kontrakcie v srdcovom

Stah s malym mešk po depolarizacii-rychle

spojenie medzi mebr.a myofibrilami Tsystem

transv.tubulov-preb.pozdlž Zlinie ako

vchlipenny BM. Sarkoplretikulum-uvolnuje

Ca iony . Väzba troponin tromyyozin.

skratenie svalu. V ôlato prudi vapnik do

bunky a dolplnuje sa v end.retik, Energia

-ATP, ADP, kreatinfosfa, mitochondrie,

oxid.metabolizmus-využiva aj neest.MK,

laktat, hlavne glukozu. Velkosť srd.svalu

je zavisla na intenzite aktivneho stavu-

metabol.dej zač.uvolnenim vapniku a konč

.uvol.energie.

113. Dráždivosť a refraktérne fázy myoka

Pri depolarizacii nemožno vyvolať novu

depol,sval je nedraždivy. S nastupujucou

repol sa dražd. myokardu obnovuje, treba

však oužiť silnejši podnet. Zasiahne podnet

bunku na začiatku repol. vznika akčny

potencial s pom. začiatkom a bez prekmytu.

–otvara sa pomaly kanal. Vyznam nemožnsti

sumacie-al.tetatickeho vzťahu- srdce plni

fukciu len pri striedani syst.diast. trvaly sťah

-konec čerpania. Extrasystola-podraždenie

v diastole. Fibrilacia preds-kmitanie-kruživa

aktivacia myokardu. Fibr.komov zast.čerp.

aktivty. El.defibrilacia—podr.všetkych vlaken

naraz vznika refrakt.faza, obnovysa rytmus.  

Pacemaker-prud do pravej komory.

114. Srdcová revolúcia, objemy, systolické int

1.Napinacia izovolumicka faz-zvyšuje sa IVtlak,

zavru sa AV chlopne-syst.ozva. Krv z komor sa

ešte nevypudzuje. 2. Ejekčna-ked IV tlak prevyši

tlak v tplnach otvoria sa semilun.chlop z distol

tlaku na syst.v teplnach. Ked IV klesne pod

hodnotu tl.v aorte. prud sa obrati a zavre

semilun.chlopne-diast.ude. 3. Faza izovolum.

relaxacie-Semil.chlopne uzavr.Av sa ešte

neotvorili. 4. Plniaca-AV sa otvoria ked

ochabne kom.svalov.tak že tlak komory klesne

pod tlak v preds. 5. Systola predsieni-konečna

faza kom.diastoly, maly čerp.učinok—krv

regrutuje do ven. OBJEM-pri systole 70ml

krvi, na konci diastoly bolo v omore 120ml

krvi a po vypudeni tu ostane 50ml. Tento

pomer je eekčna frakcia. Sila sistly zavisi

od disast.plnenia srdca-na konečnom diast.

objeme. SRDC.vydaj za minutu 5l v klude.

83ml/s. Prepoč.na srdc.index-od plochy tela.

Srdc.vydaj  SV=TO/Tf

115. Prejavy činnosti srdca - mechanické

Arter.pulz-stygmografia na art.radialis

alebo karodidogram-centr.arterie. žilny

pulz na jugularis- flebogram. Uder srdc.

hrotu v 5.medzirebri v medioklav.čiare.-

apexkardiografia. Balistokardiografia-

Pri vypudeni z aorty naraz. RTG

kymografia-pohyb scrc. tiena,

echokardochrafia.,

116. Srdcové ozvy, auskult , fonokardiog

POzorujeme vyšku,farbu, akcentroanie,

vzťah oziev ku tepu a ekkg. Primety:

aortal-2medzir.pri Pokraji sterna,, plucnic

-2-medzir. pr L okraji st,, mitralna-erbov-

4.pri lavom okaji, trikusp-upon 5 rebra

Pokaj , Hrot-5.medzir. medioklav.čiara.

PRVA OZVA dlhšia hlbšia 0,1 s.

uzatvornim AV chlopni+kontr.svaloviny.

DRUHA-kratšia višia- uzatvorenmi

semiul.chlopni. TRETIA-na lavombok

u mladch 0,12s, vibracia kom. svalstva

ked sa komora plni krvou. STVRTA-

predisnova-slaba hlboka-neočutelna.

FONOKARDIOG-znaz.fenomenov,

elektr. filtre. snimame- hron, stredne

prekordium, oblasťbazy asc.aorty.,

po expiriu na hcrbe rano nalačno.

I.ozva-po QRS kmitoch,

II. pked onči tT vlna.

III. nizka frekven, 60ms,

IV. predsienova-tesne za vrchoom P,

viazana na koord. činnosť predsieni.

Hodnotime-trvanie, ozeiv, stnovenie

inervalov, urč.amplit, prit. šelestov

117. Metabolizmus myokardu, práca a výkon

Kona pracu tak že čerpe objem- proti tlak.

rozdielu-staticka, a da mu zrychlenie-kin.

praca. Staticka sa rovna sučinu tepoveho

objemu a stred.tlaku. v prepočte na energiu

je 0,91J. Kineticka je komplik-vzorec

Wk=0,5.m.v2 =0,009J. Tento vypočet

zanedbava sktutočnosti-nemožno hodnotiť

len priemerne rychlosti,  hodnoty pravdepod

až 7x vyššie. Spôotreba kysliku-zo sinus

coronarius odobrana krv- 100g spotre

10 ml kyslika. Ak sa praca zastavi spotreba

sa zniži na 10-30%=velka bazalna spotreba.

Faktory-tep.frekv..., Energeticka premena

myokardu  pri spotr. 1mol kyslika uvolni

tkanivo 450kJ. Učinnosť je tak 16%.

Hypoertenzia-neumerne namahanie sardca-

praca zavisi na art.tlaku.

118. Vegetatívne reflexy pôsobiace na srdce

Okrem humoralnych aj nervovy-prispôs.podm

. Funkčnym prvkom je veget.reflex. od somatic

sa liši že je pomalši. Okulo-kardialnyy-tlaknna

očnu gulu senz.zak.n.trigeminus, centrum v predl

mieche, eferentne vlkna vagu. Utlm sympatika

stimul parasymp-efekt-bradykardia. Sinokaroticky-

obluk tvoria n.sinus carotici, n.glosopharingeus,

centra v med.oblong.eferente vagus-utlm symp.

stim vago-somalenie SF.tk ORTOstaticka reakcia-

zmena z lahu do stoja-pokles TK, poles venzneho

TK, syst. a min.vydaja, trvaly vzostup perif.horm

. Pričina aj hromony, aktiv.renin.angiotenz.systemu

, KLINOSTAticky-opačne ako rpi ortostat-brady,

vzostup tlaku-do lahu. Hand grip-aktiv. symp.srce

tachy, VALSVAL-Usilny vydych pri uzat.hlas.strbine

proti odporu vyvola 4fayzy-1. nahyl vzostup tlkaku

a bradykar 2. post.pokles pulz.TK, tepo.objemu,

3. uvolnenie tlak v dych cestach –nahly pokles tlaku

krvi-vysledok hrom.krvi v expand. pulm.riečisku a

vznik tachy. 4. zvyš.syst a diastTK ako dôsledok

zv. ven.navratu . GOLTZ-podraždenie rec.v brušnej

dutine cestou aferen.n.splanchicus- cestou agu spomaly

SF. PONAR-apnoe, bradykard., vazokonstr.

119. Prúdenie krvi v cievach z hľad fyz zákon

komplikovan premenlive podmeinyk neumožnuju

presne posudz.vťahy. možno to len pravdepodobne

na fyz a matem.modeloch. Vzrah medzi prietokom

tlako vskoz a odporom je Poiselov zakon a prudeni

kvapalin trubicou. Q=px pi.r4/8L.visk.krvi

Vyznam vzťahu je možne vypoč.celkovy odpor/R/.

podľa min. objemu a tlak.gradientu. Rje odpor krv.

riečišta proti prudu. Q=delta p/R Laminarne a

turbulentne prudenie-vznik šelestov meni sa v 

reinoldovom čisle 4000. R=obj.rychl.prudu x

priesvit ciev xmer.hmotn krvi/viskozita krvi.

Krv je viskozna preto kladie odpor-vnutorne

trenie-pri hemokoncentracii ochl. može viseť

ku obje. zmenam

120. Tlak krvi v srdci a v jednotlivých častiach

tlak v arter. dutinach sa meni syncronne a period

so SF. LK-17,3kPa PK 3,3, LP 0,7 PP 0,3kPa.

Priame meranie katetri.LS-cez predsienove septu

do lavej predsiene a ptom do LK alebo cievka z 

a.fem. do LK, alebo vpichom cez hrudnik.

Kater.praveho-cez v.cubiy do pr.preds  prav.kom

a do tr.pulmonalis. Možme odoberať aj krv.

kateter ak obturuje cievkk pluc. riečiska nas

info zodpoveda pľucnemu kapil.tlaku. a tak

nas informuje o tlaku v LP

121. Charakteristika hemody vo vysokotlak syst

-aort,art.arterioly-obs len 10%krvi. su rezervoar

tlakovej energie, zabezpč.tok krvi v riečišti aj pri

disastole. Stupen defomracie steny je nie je priamo

umerny hodnote intravask.tlaku ale hodnote

trnasmuralneho tlaku. /je algebraick.sumou intravas.

a extravask.tlaku ktorz pôsobi z obidvoch stran na

steny ciev. protichodne. Stena nie je dokonale elast

struktura skor viskozno elasticka struktora. Vyznam

aktivneho napetia hladkyh sval vlaken pre celkove

napetie steny a priesvit stupa so vzdialenosťou od

aorty smerom ku  arteriola. Napete el. vlakna maju

tend. zužiť cievu. Ak sa však transmur. talk kt. jav

vyvolal nezeni nedojde ani ku zmene priesvitu aterie-

rovnovažny stav. pri poruš.rovnovahy dojde ku

zuženu cievy. Pri nizkom tlaku krvi može dojsť

až ku zastaveniu prietoku-kriticky tlak. ART.pulz-

tlakma vykyvy sycnchroniz so syst až dias.fazy.

zmeny sa javia ako objemovy a tlakovy pulz.

Palpacia na a.radialis-p.frequens, rarus, parvu,

magnus,drus, ..SFygmogram-zaznam-paradoxny

jav že tlak v a.femor. može byť yšši jak v 

aorta-spetny odraz v mieste vetvenia.

122 charakteristika hemodyn v kapil

zahr.-kapilary a venozne riečiste, cele plucne

riečište, aj lymf.cievy. char-lahka rozťažitelnosť,

schopnosť pojmus 85%krvi, je to kapacitny system.

KAPIL.rieč—riamo sa real.vymena medzi krvou a

tknivami. Hist.štruktura, tam zač. aj uzavr.konec.

lymf.kapilar. Prave kap-len pri zvyš.narokoch.

neprave-bazalny met. Prekap.sfinkter-reg.prietok

pravych kapilar. CHAR-pomalosť 1mm/s, rozs.

povrch 150m2, distenzibilita, relat. nizky tlak –

2-4kPa, Oddel.tok plazmy a erytrocitu-skimming

efekt-odd. sa ako smotana. preto hematokrit z 

prsta može byť iny. Vo venach tokzabezpečuje

tlakovy spad, nasavajucou silou PK, zbytok

dynamickeho tlaku LK, grav.sila, chlopne

123 Hemodynamika v nízkotlakovom systéme

zahr.-kapilary a venozne riečiste, cele plucne

riečište, aj lymf.cievy. char-lahka rozťažitelnosť,

schopnosť pojmus 85%krvi, je to kapacitny system.

KAPIL.rieč—riamo sa real.vymena medzi krvou a

tknivami. Hist.štruktura, tam zač. aj uzavr.konec.

lymf.kapilar. Prave kap-len pri zvyš.narokoch.

neprave-bazalny met. Prekap.sfinkter-reg.prietok

pravych kapilar. CHAR-pomalosť 1mm/s, rozs.

povrch 150m2, distenzibilita, relat. nizky tlak –

2-4kPa, Oddel.tok plazmy a erytrocitu-skimming

efekt-odd. sa ako smotana. preto hematokrit z 

prsta može byť iny. Vo venach tokzabezpečuje

tlakovy spad, nasavajucou silou PK, zbytok

dynamickeho tlaku LK, grav.sila, chlopne

124. Odlišnosti pľúcneho, telového a fetálneho obehu

Počas intrauter-pluca neplnia zakl.funkciu, preteka

nimi len mala časť krvi. vv.umbilicales a v.cava inf.

prinašaju okys.krvi do PP cez for ovalo do LP.

Hladka svalovina meni char. plucneho rič na

vysokotlakovy a odporovy system. tr.pulmon

komunikujje s aortou cez ductus arteriosu.

Nutrit-vv.aa.bronchiales—v.bronchiales v azigos,  

arteriovenozna skat z a.pul.k vv.pulmonales.

Tlakovy spad v pl.riečišti je len 2kPa. Prietok krvi

plucami je zavisli na akt. objeme a rozť.pl.riečišta.

Prietok niej kontinualny.  Riečište je ovplyvn.

zmenami vnutrohrud. tlakk pri kašli...,

125. Obeh krvi kožou, splanchnickou oblasťou

v porte dve kap.riečišta-prve vili intestinales,

res.latky druhy k peč. sinusoidy. Koža –

funk-temroregulacia, vymna latek a tepla

pre kožu. prietok kapilar ezavisle na CNS-

miestne reakcie kapilar pri tlaku. Zmen

prietoku hlavne arteriovenzne anastomozy

v obl.plexus superficialis. nezaisi od počtu

alebo priesvitu kapilar.

126. Koronárny obeh  obeh krvi v mozgu

Nemože prac na kysl.dlh, po zast smrťmax

do 10´. . nutrit-a.coron.dextra/myok. pravej kom,

Zadna čať LK*/ a sin. Cesnou dsinus coronarius

do pravej predsiene. Prietok kor. art je 250ml/min.

 Spotreba je 3-4ml /g. Pri systole komory cez

izometricku kontrakci sa stlaču.vetve kor. alrterii,

cievny odpor stupa prietok krvi zsa zastva.

V izotonickej faze-vypudzovacej f.systoly s 

prietok obnovi. Relaxacia myokardu v diastole

zvyši koron. prietok až 3/4. vysoka SF sťažuje

prietok. Zmeny prietoku v zavislosti na ak.

spotrebe kyslika. Reg. faktor je par. tlak kyslika

v art. krvi. Zvyš.co2, kys.mliečnej vediu ku

vazodilatacii a tak može zlepšiť prekrvenie.

Riadne symapt. a aprasymp nervovo.

MOZOG-a.car.int, a vert. sinus venosus do

vv.jugulares. Celkovy prietok 520ml/kg/min.

odlišne podmeinky medzi kapacitou rychlosťou

a tlakom koli pevnemu obalu lebky. Sumarna

hodnota aktual.obj. krvi v mzgu mozk.tkaniva

a likvoru je konštatne-monro keli teoria. pCO2

spôs lok.vazodilatiaciu. Npr.prikašli nervova

regulacia a.carotis int. uplatnuje ako stabiliz.

mechanizmus. hematoencefalicka bariera

127. Pleurálny, alveolárny, transp a intrap

least.str.parenchymu s v napeti, maju tendenciu

stahovat sa ku hilu.  cez visc. pleuru sa napetie

prenaša do pl.štrbiny, kde je podtlak-pleuralny

tlak., ten sa prenaša na štrbinu. možno ho merať

priamo, nepriamo ezofagealny tlak. pri vdychu

–0,8, vydych –0,3. pri kychani, fukači skla maju

kladnu exp.pl. tlak. Tlak alveolarny a intrapulm

je tlak pren. z visc.pleury do pluc.alveolov.

Mozeme merať len hodnotu trachealneho a

usneho al. nosneho tlaku. Transpulmonalny-

transmuralny udava rozdiel medzi aktul. alveol

a pleuralnym tlakom. Alve.tlak zavisi na odpore

dych. ciest. u zdraveho sa meni len v desatinkach

, pri poruchach viac.

128. Mechanika dýchania, dýchasvaly, Hering

Insp.je akt. dej-vykon daju svaly-branica,

medzirebrove. vysledna sila meni objem

hrudnika, pluc. Branica sa posuie 1,2 pri

kludovom ked je nadych ,5l. Povrch branice

250cm2 spôsobi nasanie 300ml vzudchu.

Pri max. vdychu až 10 cm. Pri vydychu tlači

na pluca. Medzirebr a br.svaly- mm.intercost.

ext-zdvihaju pri kontr. rebra zdola hore a

dopredu, Mm.in.interny pritahuju rebra

smerom dole , preto pri kontrakcii sa podielaju

na kt.vydichu. Brušne-pri expulz.dejoch-rect.ab,

obl.ext,int, transf.thoracis—pomocne dychaie-

mm.scaleni.sternoclaido, serati. Vdych-kontr.

insp.svalov, rychlosť na akt. tone exp.svalov.

vychych je pasivny väčšinoou. max.sila dych

svalov sa vyjadruje pleuralnych al. intrapulm.

tlakom ktroe su tito svaly schopne vyvinuť-

mulerov –5,3kPa avalsvalov pokus 6,7kPa.

129. Valsalvov a Mullerov pokus

intratorakalny podlal sa prehlbi ked sa robi ax.

insp. usilie pri uzatv. hlas. štrbine. podtlak je

až –5,3kPa, čo ma za nasl.mohutne nasavanie

krvi do dutych žil v hrudniku. gum.membranu

ahame dole. VALSV-intrator tlak až 6,7 ked max.

expir. pri uzatv.štrbine- sťaži sa preitok žilami.

krv sa tlači do brušnych a krčnych žl-tlačime

membr. hore, hladina stupa.

130. Alveolárny a atmosferický vzduch –

Najprv sa z mrtveho priest dostava do al.

vzduch s niž. obs.kyslika, nepretržite prenika

kyslik do pl.kapilar vymenou za CO2. Preto

je obsah kysliku nižžši v porovn.s atmosf.

U každeho ine zloženie. Hodnoty su pomerne

stale udrž.reglmechanizmami. –normoxia-

normokapnia. hyperox, hyperkapnia.

Hodnotime priemerny alve. vzduch-prime

meranie-odob.vzorku na konci kl.vydychu,

nepriama-meranie parc.tlaku co2 v art.krvi.

131. Miesta a mecha transp plynov  priestor,

Na zakl.tlak.gradientu sa prenaša kyslik zo

vzduchu do buniek a co2 spet. vymena na

štyroch urovniach 1. medzi atm.vzd.alv.

vzduchom. Medzi alv. vz. a krvou Medzi

pretek. kapil. a tkan.mokom. MMedzi mokom

a bunkou. Kožne črevne dychanie. Mrtvy

priestor-nerespiračny z 0,5l sa len 0,35 dostane

do alveolov. zbytok zostane v dych cestac a

ako prvy sa vydychne. Anatomicky mr. pr-

subor vš. objemov priv. dych ciest  asi 150 ml.

Celkovy-funkčny- okrem anatomickeho aj

objem alveolov ktore neslužia na vymenu plynov.

možno vypočitať z dych obj, parc. tlaku co2

v exp.vzduchu  a alv. vzduchu. Mereame aj

dusikovim testom. Reg. konc. dusika pri pomalej

expiracii po vdych čisteho kyslika. Najprv

vydych čisty kyslik, potom až dusik. ALVEOL.

ventilacia-objem tej časti minu.ventilacia ktora

sa v jednej minute dostane do alveolov a podiela

sa na vymene plynov. Ventil.mrtveho priestoru-

sučin mrtveho priestoru a frekv. dychania.

132. Difúzia plynov, ventilačno – perfúzny p

pluca maju dvoji.krvne zasobenie. Krvny tlak

v malom obehu je menši 2,4 v porovn s 12kPa,

ale je dostačujuci pre zabezpečenie perfuzie.

Tlak v kapilarach je 1,33 nedosahuje ani hodnoty

onkot. tlaku plazm. bielkovin. transmuralny tlakovy

graient tvoreny rozdiel tychto dvoch tlakov v 

plucach smeruje do kapilar a teda opačne ako

pri kapilarach. Plucny edem-prenikanie ekutny

do al. pri porušeni tlak.gradientu. Do arterializ.

krvi z pl.kapilar priteka venozna krv veno art.

skratmi-cez prave anastamozy, vene thebesi, z 

bronch. ven do v. pulmonales. Distribucia vzuchu

do pl. alv. sa zisťuje metodou vyplavovania dusika

z pluc pri kont. dych čisteho kyslika. Ak su

poruchy distribucie-aj po 7minutach ide viac

dusika. Zmeny pri poohe tela, pri stoji sa pritok

v kapilarach zmenšuje vymena plinov sa stava

nedostačujuca. Kompenzacia- lokalnymi reflex-

vznik lokalnej hypoxie a acidity čo vyvola konstr.

art. a ven-alvelokap.reflex. tak sa presunie krv

do lepšie vent. časti.

133. Transport O2 krvou, väzbová krivka

Najprv dochadza ku siteniu hemoglobinu,

po tom sa kyslik rozpušta vone v krvi.

Množstvo kyslika v rozp. krvi sa riadi Henr.

zakonom-umerne obj. tekutiny parc. tlaku

plynu nad tekuti a koef.rozpustnosti. V litri

200ml kyslika-kapac.krvi. 3ml rozp.v krvi.

Nema velmi vyznam len pri zvyš. tlaku kysl.

Oxihemoglobin- 1g viaže 1,34ml kysl, jedna

mol. Hb jednu mol kyslika. v litri 150g.

KRIVKA-pretiahnute S= zvečš. parc. tlaku

kyslika nie je linearne vzuostp.vezby na

hemoglobin. Venozna krv s tl.kysl 5,3 je

po pritoku do pluc vystavena tlaku 13,3,

toto zvyš. ma za nasledok sitenie hemogl

z pôvodnych 75 – 97%. –Tvar krivky

vysvetluje že vezba kysl. na hem v kapilarach

prebieha Hb4+4O2 – Hb4/O2/4 Pri vezbe

prve kyslika sa ulahči prijatia druheho 3 4.

sa zvyšuje lebo beta reťazce sa približia ku

sebe. O2 sa viaže na val. dvojm.železa-

oxigenacia-nie oxidacia. Afinitu ovplyvnuje

pokles peh –sniž. af, sniž teploty a pokles

co2 alkal.pH zvyšuju afinitu.

134. Transport CO2 krvou

20x viac rozpustnejši. V litri je 500ml tlak

5,3kPa, vo venoznej 550ml 6,3kPa.

Transport v troch formach- V plazme a v 

erytrocytoch, vznik karbaminovych zlučenin-

len 5%v art ale 30%venoznej. Zvyšok ak

HCO3 v art až 90%. REAKCIE-tvorba h2co3

pomaly/vplazme/ ale v erytrocytoch rychlo

–karboanhydraa. časť anionov hco3 sa viaže

v erytrocyt s K za vzniku KHCO3. Namolek

deoxyg.hemogl. sa viaže H časťdis anionov

hco3 prechadza z erytr. do plazmy-kôli

rovnovahe do krvniny vstupia Cl-hambugerov

efekt. Erytr.sa zväčši. Disociačna krivka chem

viaz. co2 je zakrivena-oxihemogl podporuje

uvoln. co2

135. Výmena plynov v tkanivách

Dodavka kysliku je zaistena-dychacim KVS,

krvnych sysemom. Zas tkaniv zavisi od

priovdu do pluc,  KVS-upravuje priesvit

ciev, distr. je usmern do dôležitejšich organov

na ukor. difunduje z kap.krvi do tk. buniek

mitochondrii-vnutorne dychania. V svale

je viazana na myoglobin-rezerva. Vo vš.

bunkach rozpusteny okrem erytrocytov.

Medzi art. a ven.koncom kapilary je tlak.

gradient kslik  exponenc. klesajuci. Difuzia

sa spomaluje v hlb.vrstvach tkaniv, pošk.

buniek dif. urychluje. –velke rozdiel v 

spotrebe v jedn.bunkach. –srdce extra

citlive-pri pokl tlaku  o 1kPa dojde ku

poruche aktivity el. SPOTREBa –ukazov

metab. aktivity tkaniv, je zavisla na tk.

tlku kyslika-vypoč z pritoku krvi

tkanivom a arterioven.diferenc.kysku-

fickov princip.

136. Statické a dynamické ukazovatele ventil

Vitalna kapacita-naj.obj.kt. sa da vydychnut

po max.nadychu. SA sklada z dych objemu,

insp, exprezerv.objemu. Zavisi od rozť.

hrudnika dych.svalstva. Rozspisana vitalna

kapacita- čo najrychlejšie vydichnuť.

Dych objem-pri kl. inspir a expir,

inspir rezervny objem-expir rezervvny

objem.-ešte vydychnuť,  

funkčna rezidualna kapacita-ostane

po kludovom vydychu, reizdualny objem

-ostane po max vydychu. kolapsovy objem

-vytl.pretlakom, potom ostane min objem

. bezvzdušne len intrauter

DYNAMICKE-rozpis usilny vydych vit.

kap za 1sekundu – FEV1/zavisi od veku .koefi,

percento vitalnej kap za sekundu

FEF%/vzťah k vit. kap/

,Trvanie usilneho  vydychu FET/čas potr.

na uskutoč.max.esp.usilia – 3,8+-1,2sek

Pomer FVC:FETprietok vzduchu v litroch

za sekundu 1,5-0,3l/s, , max, vydych

prietok strednej polovice FVCprietok za 1sek

Stredny vydchovy čas MET čas potrebny

na vydych polovice FVC 0,5s.

Dychova frekv, ventilacia-5-9l/min

137. Vyšetrenie Eutestom, vyšetrenie Volutes

EU-po jednorazovom usilnom vydychu.hodnot

vital.kapac, usilnu rozpisanu kapacitu-mn.vzduch

kt vyšetr. po max insp najrych.vydychne

porovnavame VC.100/naležita hodnota-v tabulkach.  

Volutest-zisť.stat a dynamicke. hodnoty

Vitalna kapacita-naj.obj.kt. sa da vydychnut

po max.nadychu. SA sklada z dych objemu,

insp, exprezerv.objemu. Zavisi od rozť.

hrudnika dych.svalstva. Rozspisana vitalna

kapacita- čo najrychlejšie vydichnuť.

Dych objem-pri kl. inspir a expir,

inspir rezervny objem-expir rezervvny

objem.-ešte vydychnuť,  

funkčna rezidualna kapacita-ostane

po kludovom vydychu, reizdualny objem

-ostane po max vydychu. kolapsovy objem

-vytl.pretlakom, potom ostane min objem

. bezvzdušne len intrauter

DYNAMICKE-rozpis usilny vydych vit.

kap za 1sekundu – FEV1/zavisi od veku .koefi,

percento vitalnej kap za sekundu

FEF%/vzťah k vit. kap/

,Trvanie usilneho  vydychu FET/čas potr.

na uskutoč.max.esp.usilia – 3,8+-1,2sek

Pomer FVC:FETprietok vzduchu v litroch

za sekundu 1,5-0,3l/s, , max, vydych

prietok strednej polovice FVCprietok za 1sek

Stredny vydchovy čas MET čas potrebny

na vydych polovice FVC 0,5s.

Dychova frekv, ventilacia-5-9l/min

138. Hypoxia, hyperbaria, hyperoxia

nedost.kys.-v krvi-hypoxemia.  Pričiny hypox:

hypoxicka hypoxia- snž. par. tlak kysl. v krvi-

ak ma vzduch menej než 20%kyslika-pri

blokade alveolov, nadrm.vyšky

Anemicka transpo.hypox-neschop hemog

– pri otr-CO Pri 50% nas kyslikom je

schopny pracovať pri CO nie. Stagnačna

hypox-normlny tlak aj hemogl ale zly

privod krvi-ischemia. Histogoxica hypoxia-

toxicke latyk znemožnuju využitie. otrava

cyanidmi. Asfixia- hypovent

hypoxia +hypekapnia. Akutna-4-5 smrť, pomala

pokles tl.kyslika vyv. hyperventilaciu-vypl CO2

resp. alkalozu. hroska choroba. AKLIMATIZ,

Hyperoxia-oxigneoterapia, -peroxid draždi,

hyperbaricka oxigenacia po otravach CO,

139. Funkčné skúšky obličiek

Clearen-objem plazmy, ktorá sa uplne očisti

od určitej latky za 1minutu. Meranie glom

filtracie-U inulinu sa klirins rovna glom.filtracii

u človek 125ml/min. Meranie preotoku krvi-

fickov princip-prietok krvi sa rovna vluč.množ.

latky /arteriovenozny rozdiel. Kys.paraaminohip

, penicilin, prietok krvi sa stanovi Q=prietok

plazmi/100xhematokrit. Filtračna frakcia- ak

poznamemnožstvo glom.filtratu-vypoč. hodnotu

fultr.frakcie ktorá zo 100ml plazmy prejde do

glom. filtratu.  Predstavue asi 20% celkoveho

prietoku obličky.  Meranie tubul.funkcii.

akpoznamevelkosť glom.filtr a konc.skum.

latky v plazme može sučinok hodnoiť ponuku

latky tubulom, potrebujeme vedieť

mnostv.moča a konc.danej latky.

140. Vyšetrenie moču – hnis žlčové farbiva

cukor-benediktova skuska – glukoza redukuje

dvojm.ion medi na oxid medni. modra neg,

červena poz. Fehlingova-vznik červ.,

KETOl-NLestradetova-nitroprusind v alk.

prostredi tvori s keton.latkami červenofial,

Langeho skuška-nitroprusin s acetonom  

tvori červ.prstenec. BILIR-bilirubin sa

oxiduje s jodom na biliverdin, Naumanoa

skus-bilir absorb.mastenec pomcou žel.ionov

sa oxiduje na bilicyanin. UROBILINOG-

Ehrichlova-v kysl.prostr paraaminobenzald

vznik orangovej farby. UROBILIn-

schlesingeova skuska-sups.octanu zin. v 

alkohole vytvara urobilin zinočnate zlučeniny

-ktore floreskuju. KRV-amidopyrinova

skus-hemog.uvolnuje z poeroxidu vodika

kyslikten oxiduje činidla a meni farbu.

HNIS-KOH

141. Zraková dráha, projekčné oblasti – perimet

Cez nerusopticus sa kržia v chiasme zlan. 4/5

vlaken tr.opticus sa preoji v corpus geniculatum

latrale na vlakna radiato optica-idu ku zrakovej kore.

Zbytok do coiculus supr, area pretect, do tegment, a

do hypotalamu. Jadro centr. časti zrakoveho analyzat

je v okoli sulcus calcarinus na med. strane tylnlaloku

. Každa polovica okcipit. centra dostava vlakna

zipsilater.polovin sietnic a zodpoveda protilhelj

polovice zrakoveho pola. Okolo jadra zrak analyzatora

su dalšie korove oblasti umož.zrakove asociacie-

vizupsychycke centra. –poznavanie farieb, tvaru

hlbky priestoru. Ma spojenie s front oblasťou

vťah ku riadeniu oči slzeniu. Okcipitalne are

prijmaju vlakna z area striata a tvoria dôl.prep.

stanicu. Geniklostriatova projekcia spostr.

jemne zrakove rozliš. tvarov, fylog. staršia

extragenikul uplatnuje pri riadeni očnych

ohybov a orientacii. PERIMETR-vyš.zrakoveho

polaMOnookul.zlorne pole je časť priestoru

vonkajš.prostredia ktorý sa pri pohlade jednym

okom primo vpred na fix. bod zobrazi na sitnici

nepriamm videnim. Ak na fovea centr-priame

videnie, ak inde nepriame. Zornej polia sa

prekryvaju. Defekty-skotomy.  

142. Vyšetrenie vestibulárneho aparátu

VA spolu s dalšimi sa podielan na reakcia

upravujucich sval.tonus, aby bola udržana

normlan poloha tela, rovnovaha-pr riadi

kompnzačne pohyby oči, iniciuje vzpriamovace

refley. Aparat-periferny-v macule saculi et

utriculi a vcrista ampulare, a vestibularne vlakna

v vesti.n.cochl. Centralna časť- vestib.jadra v 

predl.mieche v onse-spojenia s vyššimi

šruktruami. Stimul-zrychlenie-podraždi recept

stat.aparatu. Macula saculi reaguje na pohyb

hore dolu hlllavy., macula utriculi na pohyb

hlavy do stan v hor.rovine. Stim. pre dr.

recept. kin.aparatu v criste amp.je rotacia.

SUBJ.priznaky-zavrat, vracanie, OBJ-

porucha rovnovahy vždy kontralat ako

bol draždeny labyrint.  +nystagmus-

mimovoľne kmitave pohyby očnch bulbov.

BAranyho kreso-potočeni postrotačny

nystagmus, vhodny sklonenim hlavy

vznika rotačny nystagmus draždenm

zadnych vertik. kanalikov.

KALORIMETR-vyš-vyplachujeme

ucho vodou-dochadza ku nastygmu –

studenou vodou smerom ku nevyplach.

uchu. všetky tonicke ku vyplachovanemu

uchu. Teplou vodu opačna reakcia

143. Krv ako nárazníkový systém

stalosť zlož.vn.prostr, nevyhn. pre činnosť bun,

bunkaje obkl.intersti.tekut, z nej berie a dava

živiny. funkčna dynamicka rovnovaha. Všetke

info v nukl.kys, bioch.reakcie-zavisia od fazy

bunk.cyklu, stupen specializ, prit.reg.pôsobkov.

regulacia transkripcie, Rna, Enzimi riadene

alostericky/alost.centrum na kt.sa viaže efektor-

aktivator alebo inhibitor/, Regulacia kofaktormi,

aktiv prot.prekurzorov proteolyt.urpavou, chem.

modifk.proteinu, MITochondrie-zdroj ATP

Norm.obj.krvi-normovolemia, zniž hypovol,

hypervol. Obsah vody v plazme hydremia,

hyohydremia.., Udrž.obj.plazym-stena kapilar

volne prip.pre vodu a nizkomol.soli, takže konc

v plazme a intersti.tek.je rovnaka. V plazme je

viac bielkovin pre ktore je kap.stena rel.nepriep

vznik tlak onkotikcy-3,3-4kPa. –tak sa nasava

voda z intersticia do kapilar.

Norm.pH art.krvi 7,4, acidoza-pod7,36 alkaloza

7,44. Pufr.system-hemog/oxyg.a deoxyg.hemogl.

oxi ako kyselina viaže vodik.jony menej, viac

disociuje, vplucach Hb oxygen a uvolni Hiony

a spolu s HCO3 daju h2co3 kt.sa rozložia na vodu

a co2. bikarbon-co2 sa vydych.plucami, dopl.činn.

ladvin, Proteinovy-ak ph klesne zluč.sa s H.

Fosfatovy-hpo4 je akceptor vodik.ionov vznik

h2po4-dôležity v intracelul, tenkutine.