Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / právo

seminárka - postavenie práva v sociálnej práci (postavenie_prava_v_socialnej_praci.doc)

1 Právo

      Pojem ,,právo“ môžeme chápať dvojakým významom, a to právo – ako to, čo má byť a právo - ako súhrn všeobecne záväzných  noriem, stanovených a sankcionovaných štátom. Existencia takéhoto poňatia práva je viazaná na existenciu štátnej moci, ktorá zaručuje jeho dodržiavanie. Právo formou sankcií ovplyvňuje správanie občanov, donucuje ich k istému správaniu, ale zároveň im zaručuje slobodu konaniach vo veciach ktoré dovoľuje a chráni ich pred nedodržiavaním pravidiel, ktoré upravuje, zo strany iných osôb.

       Š. Strieženec v Slovníku sociálneho pracovníka charakterizuje právo ako zhodu s nejakým pevným pravidlom, to, čo je dovolené. Ďalej rozdeľuje právo na pozitívne ( ktoré vyplýva z písaných zákonov) a právo prirodzené ( ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi a je nezávislé na akomkoľvek zákonodárstve.

      (prednáška)Právo má byť :

1. demokratické
2. musí byť publikované
3. všeobecne jasné
4. musí poskytovať právnu istotu
5. musí byť stabilné
6. nesmie byť retroaktívne ( neplatí spätne)
7. musí nastať zhoda medzi deklarovaným a realizovaným právom

      ,,Právny systém každého štátu tvorí súhrn právnych noriem – pravidiel správania sa v určitých podmienkach a situáciách.“(E. Vondráková, 2004, s.26) Právne normy sú prepojené i na prvky sociálneho systému. Skupiny právnych predpisov regulujú skupinu rovnorodých vzťahov ( napr. rodinné vzťahy, obchodné vzťahy, vzťahy občana a štátu, pracovnoprávne vzťahy), tieto skupiny tvoria odvetvia práva. Platné právo, označované aj ako pozitívne, je súhrnom všetkých platných noriem.

      Platné právo delíme na :

               Verejné právo   -    Štátne (ústavné) právo

 -   Správne (administratívne) právo

 -   Trestné právo

 -   Finančné právo

 -   Právo sociálneho zabezpečenia

 -   Medzinárodné právo verejné            

               Súkromné právo-   Občianske právo

                                         -   Obchodné právo

                                         -   Pracovné právo

                                         -   Rodinné právo

                                         -   Medzinárodné právo súkromné

       Prameňom práva sú len také normy, ktoré boli prijaté kompetentnými orgánmi spôsobom a formou, ktorú štát určil ako záväznú.

Efektívnosť a funkčnosť právneho systému závisí od :

   ▪ jednoty a vnútorného súladu medzi jeho právnymi normami

             ▫ nižšia norma musí mať oporu vo vyššej až po najvyššiu ( ústava)

             ▫ normy si nesmú vzájomne odporovať

   ▪ optimálneho pomeru medzi vývojom a stabilitou systému

             ▫ musí reagovať na vývoj sociálneho systému a ostatné potreby spoločnosti

             ▫ zmeny musia byť uvážlivé, príliš časté zmeny systém zneprehľadňujú v povedomí                   tých, ktorým sú určené, poprípade oslabujú pocit právnej istoty

Zárukou efektívnosti právneho systému je súlad medzi hodnotami spoločnosti a jej záujmami.

1.1 Verejné právo

1.1.1 Štátne (ústavné) právo

      Štátne právo upravuje najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, upravené v Ústave SR a v ústavných zákonoch. Je východiskom pre všetky ostatné právne odvetvia. Je to súhrn právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy štátnej moci, vzťahy súvisiace s realizáciou štátnej moci, upravujú vzťahy pri organizácii štátu, pravidlá činnosti štátnych orgánov a ich povinnosti.

1.1.2 Správne právo

      Predmetom správneho práva sú vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone verejnej správy. Slúži k ochrane verejných záujmov, upravuje vzťahy medzi hierarchicky podriadenými subjektami, vzťahy spojené s organizáciou a činnosťou verejnej správy. Člení sa na :

Správne právo hmotné (materiálne) – zahrňuje normy upravujúce práva a právom chránené záujmy  a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov.

Správne právo procesné (formálne) – upravuje procesný postup subjektov, ktorý sa aplikuje pri uplatňovaní práv a povinností, za účelom ktorých subjekty vstupujú do právnych vzťahov.

1.1.3 Trestné právo

      Trestné právo určuje , ktoré spoločensky škodlivé činy sú trestné a upravuje tresty za ich spáchanie.

Trestné právo hmotné chráni množstvo hospodárskych, majetkových, obchodných, správnych, rodinnosprávnych a iných vzťahov. Určuje, čo je trestný čin, stanovuje skutkové podstaty jednotlivých trestných činov, ich právne následky (tresty a ochranné opatrenia) a výchovne pôsobí na členov spoločnosti. Jeho základným prameňom je Trestný zákon.  

Trestné právo procesné – upravuje postupy v trestnom konaní. Určuje postup v jeho jednotlivých fázach (prípravné konanie, predbežné prejednanie obžaloby, hlavné pojednávanie, odvolacie konanie, vykonávacie konanie). Základným prameňom trestného práva je Trestný poriadok.

1.1.4 Finančné právo

      Finančné právo upravuje podmienky hospodárenia štátu a verejné finančné vzťahy.

Člení sa na :

    Rozpočtové právo – upravuje vzťahy súvisiace s vytváraním a uplatňovaním verejných rozpočtov. Určuje rozpočtové zásady (jednotnosť, účelnosť, hospodárnosť, časová obmedzenosť,...), zdroje rozpočtových príjmov a smerovanie výdavkov štátneho rozpočtu.

    Daňové právo – upravuje povinné peňažné platby v rámci daňovej sústavy.

    Poplatkové právo – upravuje povinné peňažné platby vyberané orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy, súdnej správy, prokuratúry,... Poplatky sa delia na štátne a miestne.

    Colné právo – upravuje povinné peňažné platby pri prechode tovaru cez štátnu hranicu.

    Menové právo – upravuje záležitosti meny a peňažného obehu v štáte.

    Devízové právo – upravuje práva a povinnosti domáceho obyvateľa a cudzinca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri poskytovaní a prijímaní úverov do a zo zahraničia, pri nadobúdaní nehnuteľností,...

    Poistné právo – upravuje vzťahy v rámci poisťovníctva.

1.1.5 Právo sociálneho zabezpečenia

      Upravuje právne vzťahy prostredníctvom ktorých sa zabezpečujú ústavné sociálne práva občanov, vzťahy a právne postavenie inštitúcií, ktoré zmierňujú a odstraňujú následky sociálnych udalostí občanov. Ide najmä o zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, štátne výdavky sociálneho zabezpečenia,... Základným pilierom reformovaného systému sociálneho zabezpečenia sa stáva sociálne poistenie.

1.1.6 Medzinárodné právo verejné

Je súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku. Vymedzuje ako súbor právnych predpisov, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi, ich vzťahy k medzinárodným organizáciám, vzájomné vzťahy medzi medzinárodnými organizáciami a niektoré vzťahy jednotlivcov k štátu.

1.2 Súkromné právo

1.2.1 Občianske právo

      Je základným a určujúcim prvkom celého systému súkromného práva. Upravuje občianskoprávne vzťahy, ktoré sú majetkovými vzťahmi fyzických a právnických osôb ako aj majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom. Jeho základným prameňom je Občiansky zákonník.

Občianske právo procesné -  tvoria právne normy (základom je Občiansky súdny poriadok), ktoré upravujú spoločenské vzťahy, vznikajúce v súdnom konaní v občianskoprávnych veciach. Upravuje zásady konania v občianskoprávnych veciach, postupy súdov, práva a povinnosti súdov i účastníkov,...

1.2.2 Obchodné právo

      Upravuje právne postavenie podnikateľov a vzťahy súvisiace s podnikaním. Subjektmi obchodného práva sú právnické osoby (obchodné spoločnosti, rozpočtové a príspevkové organizácie, živnostníci, štátne podniky , družstvá). Základným prameňom obchodného práva je Obchodný zákonník.

1.2.3 Pracovné právo

      Upravuje vzťahy vznikajúce pri závislej pracovnej činnosti. Významné postavenie tu má ochrana rizikových kategórií na trhu práce (tehotné ženy, občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, mladiství...)

1.2.4 Rodinné právo

      Upravuje vzťahy vznikajúce v rodine (vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, medzi súrodencami a ostatnými príbuznými) Upravuje i vzťahy náhradnej rodinnej starostlivosti. Základným prameňom rodinného práva je Zákon o rodine.

1.2.5 Medzinárodné právo súkromné

      Upravuje vzťahy slovenských občanov k cudzine v oblasti občianskeho, rodinného a dedičského práva, ako aj vzťahy slovenských podnikov k zahraničným organizáciám v oblasti medzinárodného obchodného styku. Kolízne normy (ak sa normy štátov líšia, určujú podľa práva ktorého štátu treba postupovať)  sú súčasťou medzinárodného súkromného práva a ich prameňom sú medzištátne zmluvy.

1.3 Právne kultúry ( systémy)

      Z európskeho hľadiska rozlišujeme tri základné právne kultúry :

1. kontinentálno-európska právna kultúra
2. anglo-americká právna kultúra
3. náboženská alebo tradičná právna kultúra

Tieto právne kultúry sa navzájom veľmi odlišujú. Premietajú sa do nich kultúrne hodnoty nadobudnuté počas historického vývinu, ovplyvnené náboženstvom, prírodnými a ekonomickými podmienkami. Ich najväčšie odlišnosti sú:

4. v spôsobe akým chránia a rešpektujú spoločenské hodnoty
5. aké majú pramene práva
6. akým spôsobom vytvárajú a používajú právne normy a právne inštitúty
7. vo vzťahoch medzi morálkou politikou a náboženstvom
8. vo vzťahu medzi tradíciou a systémom moderného riadenia

1.3.1 Kontinentálno-európska právna kultúra

      Vytvorila sa na základe rímskeho práva. Charakterizuje ju písané právo, ktoré tvoria štátne orgány na to splnomocnené. Na sudcu sa pozerá len ako na ,,ústa zákona“, pretože právo netvorí, len ho aplikuje na konkrétny prípad.

Právo sa tradične člení na verejné a súkromné. V Slovenskej republike začala transformácia zo socialistického typu právnej kultúry na kontinentálno-európsky prijatím Listiny základných práv a slobôd r. 1991 a jej neskorším začlenením do Ústavy SR.

1.3.2 Anglo-americká právna kultúra

       V tomto type právnej kultúry sudca právo nielen aplikuje na konkrétny prípad ale aj tvorí. Pôvodný názov tejto právnej kultúry bol Common Law. Základným prameňom práva je tu precedens.

Anglický subsystém pozná viacero prameňov práva :

9. právo sudcovské (Judge-made law, Case law)
10. právo zákonné (Legislation: Statute law, Case law)
11. právo obyčajové (Custom)
12. odborná, právnická literatúra (Leal writings)

Rozsudok súdu, ktorý má právo vytvárať prednesy, sa stane záväzným pre rovnaké alebo obdobné prípady a tým sa stáva prameňom práva.

1.3.3 Náboženské alebo tradičné typy právnej kultúry

      Najrozšírenejším je islamský právny systém, ktorý je zároveň najťažšie prispôsobivým voči potrebám súčasnosti. Zásada taklíd spôsobuje, v oblasti materiálneho práva vôbec nepozná legislatívu. Štát je chápaný ako súčasť náboženského systému, štátne inštitúcie nemôžu byť tvorcami práva. Jediným zákonodarcom je šaría – záväzný systém správania sa moslima. Ulamá vykladajú boží zákon (šaríu), ktorý je nemenný.

2 SOCIÁLNA PRÁCA

      Sociálna práca -  je odborná činnosť (Š. Stieženec, 1996, s.161), ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnym inštitúcií zameraných na komplexnú starostlivosť o človeku, na efektívne fungovanie sociálneho zabezpečenia a pomoc jednotlivcom, rodinám, skupinám alebo komunitám. Ako odborná činnosť pomáha upravovať alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín, komunít, sociálneho prostredia a spoločenských inštitúcií. Ovplyvňuje uskutočnenie vhodných sociálnych zmien v prospech kvality života ľudí. Sociálna práca je komplexným nástrojom starostlivosti o rozvoj človeka. Je činnosť, ktorú možno vyjadriť ako „pomoc k svojpomoci“, ako rozvíjanie sebaúcty, vlastnej zodpovednosti, využitie osobných schopností, medziľudských vzťahov a zdrojov.

      Sociálna práca je profesionálna činnosť, ktorá vyžaduje vysokú odbornú prípravu, osobnú zrelosť, životné skúsenosti, vybrané etické postoje. Predpoklady na vykonávanie činnosti v sociálnej práci sú vyššie odborné alebo vysokoškolské vzdelanie.

Úlohy sociálnej práce

      Úlohy sociálnej práce spočívajú vo funkčnej závislosti riešenia sociálnych problémov. Sociálne problémy sú určujúcim pojmom, ktoré vymedzujú, ohraničujú typológiu sociálnej práce, a tým aj jej odlišnosť od ostatných vedných odborov a povolaní.

Predmetom sociálnej práce

      - je skúmanie príčin, za ktorých dochádza k sociálnemu problému u jednotlivcov, skupín a komunít v konkrétnych sociálnych podmienkach (ekonomických, psychologických, zdravotných, výchovných). Stanovením reálnej diagnózy vytvára predpoklad na riešenie sociálnych problémov a súčasne skúma možnosti prevencie, resociálizácie a hodnotí dosiahnuté zmeny a výsledky vlastnej činnosti. Sociálna práca popri tom, že čerpá a využíva množstvo vedných odborov a vedných disciplín, ktoré syntetizuje a zovšeobecňuje a postupne si vytvára vlastné metodické postupy.

Obsah sociálnej práce

      Základným poslaním je život humanizovať, pomáhať vytvárať reálne dôstojné prostredie pre každý individuálny život, bez ohľadu na to, v akom stave sa jednotlivec, skupina nachádza a čo spôsobilo exitujúci stav. Úlohou sociálnej práce je teda zlepšovať podmienky v ktorých sa klient sociálnej práce nachádza za jeho spoluúčasti. Jej úlohou je pomôcť človeku, aby si bol schopný pomôcť sám a vytvoriť podmienky, ktoré mu toto umožnia.

Objekt sociálnej práce

      O objekte sociálnej práce hovoríme v súvislosti so sociálnom prácou ako teoretickou činnosťou a jej výskumom. Objektom sociálnej práce sú: sociálne javy a problémy, príčiny prečo i nim dochádza, vzťah jednotlivcov, skupín alebo komunít  k sociálnym problémom, príčinám ich vzniku, prevencia sociálnych problémov, metódy a techniky  a iná súvisiaca problematika.

Subjekt sociálnej práce

      Pod subjektom rozumieme vnímajúcu, chápajúcu, premýšľajúcu bytosť. Sociálny subjekt v takomto chápaní má právo, možnosť, ale aj dostatok angažovanosti a zodpovednosti za vlastnú sociálnu pozíciu v spoločenskom prostredí, čo je výrazom spoločensky žiadúceho prístupu k sociálnej problematike a k sociálnej zodpovednosti. Pod subjektom sú chápané orgány, inštitúcie a organizácie, ktoré sociálnu prácu realizujú. Subjektom sociálnej politiky je jedinec, rodina (v nej sa formuje osobná zodpovednosť občana za vlastný osud), neštátne sociálne subjekty (tretí sektor, podniková sociálna politika,...), obce ako sociálne subjekty a štát ako hlavný garant sociálnej politiky.

Sociálna situácia

      - je stav, ktorý vzniká v dôsledku existencie človeka ako spoločenského jedinca a to v procese jednotlivca a jeho sociálneho prostredia. Sociálna situácia môže mať pre jednotlivca pozitívny, ale aj negatívny význam, ale môže mať pre neho aj bezvýznamnú situáciu. Nevytvárajú ju len vzťahy medzi najširším sociokultúrnym prostredím, jednotlivcom a skupinou, ale aj vzájomné vzťahy medzi jednotlivcami. Sociálna situácia presahuje osobný rámec jedinca. Sociálnu situáciu môžu ovplyvniť i predchádzajúce stavy klienta. Poznanie sociálnej situácie klienta je pre sociálneho pracovníka nevyhnutné, pretože určuje správne stanovenie diagnózy problému klienta, jeho príčin a možností jeho odstránenia alebo zmiernenia.  

Sociálny prípad

      Sociálnym prípadom sa stáva jednotlivec, ktorý za normálnych okolností je schopný viesť nezávislý život, ale osud ho zahrnul takými prekážkam, že nie je schopný ich zdolať. Strieženec (1996, s.171) charakterizuje sociálny prípad ako sociálnu udalosť, to čo sa stalo, či už očakávane alebo neočakávane. Sociálny prípad vzniká na základe vonkajších zásahov do života jednotlivca alebo skupiny (hospodárske pomery, živelné, ekologické katastrofy, epidémie, mentálne nedostatky, nezamestnanosť,...) a súčasne tým, že klient nie je schopný vlastnými silami vzniku tejto situácie zabrániť alebo sa z nej dostať.

Sociálny klient

      Tento termín sa používa v situáciách a pracovných kontaktoch keď je jednotlivcovi ponúkaná alebo poskytovaná konkrétna služba. Je ním jednotlivec alebo členovia skupiny, ktorí potrebujú sociálnu starostlivosť, pretože majú určitý sociálny problém, ktorý je nutné odstrániť alebo zmierniť. Pod pojmom sociálny klient teda môžeme rozumieť občana Slovenskej republiky alebo emigranta – žiadateľa o štátne dávky a služby, na ktoré má zákonný nárok. Sociálna práca rozlišuje klienta rizikového (neštandardne sa správajúci klient, ktorý vyžaduje špecifický prístup) a klienta suicidálneho (klient so samovražendnými sklonmi alebo úmyslami).  

Sociálna pomoc

      Sociálna pomoc je súbor  opatrení, dávok, služieb, ktoré sú poskytované štátom a neštátnymi inštitúciami a organizáciami občanom v stavu sociálnej núdze s cieľom saturovať ich potreby v nevyhnutnom alebo primeranom obsahu za ich výraznej a aktívnej spoluúčasti. I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba, sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie, ktorá je nad jeho sily. Je založená na prioritnom riešení potrieb občana. Š. Strieženec (1996, s.155) uvádza, že za nástroje sociálnej pomoci pokladáme najmä:

       - sociálnu prácu

       - sociálnu rehabilitáciu

       - služby sociálnej pomoci

       - poradenstvo

       - sociálno-právnu ochranu

       - peňažnú pomoc

       - vecnú pomoc

Metóda sociálnej práce

      - je presne vymedzený a definovaný spôsob poznávania a riešenia sociálnych javov: identifikovania sociálneho problému, situácie, jej zmierňovanie, vyhodnocovanie sociálnych opatrení a spôsobu rehabilitácie, sociálny výskum a zovšeobecnenie výsledkov výskumu, tvorba  a rozvoj samotných metód, metodiky a modelov sociálnej práce. Ide o súhrn viacerých metód sociálnej práce s vymedzením ich rozsahu, priestoru a časovej postupnosti. Dáva odpoveď na to ako sa získavajú a usporadúvajú poznatky a ako sa z nich vyvodzujú nové poznatky. Š. Strieženec (1996, s.114) ju definuje ako ,,spôsob, ako dosiahnuť vopred stanovený cieľ prostredníctvom plánovanej, vedomej sociálnej činnosti v práci s jednotlivcom, skupinou, komunitou, inštitúciou a pod.“ Základné prístupy sú dynamický, behaviorálny a humanistický.  

Metodika sociálnej práce

      - je logický súhrn presne určených postupov, metód a techník sociálnej práce zameraných na skúmanie sociálnych javov a na dosiahnutie cieľa vopred stanovených sociálnych opatrení sociálnej práce. Príklad  metodiky (Strieženec, 1996, s.115) sociálnej práce:

1)    - sociálna evidencia – zoznámenie sa s klientom a s jeho problémom

      - sociálna diagnostika – hľadanie príčin vzniku klientovho problému

      - návrh riešení

      - sociálna terapia

      - overovanie výsledkov sociálnej terapie

      - dokumentácia sociálnej práce

2)    - získavanie informácií – pre poznanie príčin vzniku sociálnej udalosti

      - voľba nástrojov sociálnej pomoci

      - uplatňovanie nástrojov sociálnej pomoci

Metodológia sociálnej práce

      - je vedná disciplína, ktorá skúma proces tvorenia vedeckých poznatkov a ich systémov v sociálnej práci. Zaoberá sa filozofickými, gnozeologickými, logickými, psychologickými a inými problémami vedeckých metód, metodických postupov a problémami metodík v sociálnej práci. Záujmom tejto disciplíny je: tvorba,  hodnotenie efektu používania metód práce v praktickej sociálnej práci, pri získavaní empirických poznatkov a tvorbe teoretických zovšeobecnení.

2.2 Sociálna politika

      Sociálnu politika vnímame ako spôsob ochrany a formy sociálneho regulovania.  Je ovplyvňovaná existujúcim politickým systémom a spätne a výrazne ovplyvňuje politický systém. Vychádza z rešpektovania kultúrno-spoločenských podmienok, tradícií v sociálnom regulovaní, rešpektovania regionálnych aspektov, z chápania rovnosti a sociálnej spravodlivosti, rozdielnych názorov na mieru zodpovednosti jednotlivca, postavenia a funkcie rodiny, miesta a funkcie neštátnych subjektov, postavenia a možnosti pôsobenia obcí v sociálnej oblasti a prirodzene z funkcií štátu ako subjektu sociálnej politiky a garanta.  Základným zámerom sociálnej politiky je rozvojová tendencia jednotlivcov, skupín a spoločnosti ako celku.

4 APILKÁCIA PRÁVA V SOCIÁLNEJ PRÁCI

Právo sociálneho zabezpečenia              

4.1 Predmet úpravy zákona o sociálnej pomoci

(zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci)

      Zákon o sociálnej pomoci upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ,,ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.“

Sociálna pomoc je

      a) sociálna prevencia a

      b) riešenie hmotnej núdze alebo riešenie sociálnej núdze, v dôsledku ktorej si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky a riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia").

Právo na zabezpečenie základných životných podmienok

      - sa zaručuje zákon okrem občana cudzincovi, osobe bez štátnej príslušnosti, utečencovi,

odídencovi a zahraničnému Slovákovi s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu, ak sa im neposkytuje pomoc podľa osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

      Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce.

      Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

4.2 Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú:

(zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci § 4)

      a) občan,

      b) cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, utečenec, odídenec, zahraničný Slovák,

      c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

      d) krajské úrady a okresné úrady,

      e) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,

      f) zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami,

      g) obce,

      h) ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienok ustanovených zákonom o sociálnej pomoci.

4.3 Poskytovanie sociálnej pomoci

      Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.

Formy sociálnej prevencie sú:

      a) vyhľadávacia činnosť- občanov, ktorí potrebujú pomoc a občanov vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť,

      b) nápravná činnosť -je súhrn postupov na dosiahnutie pozitívnej zmeny v konaní občana s cieľom zmierniť alebo prekonať hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu, ktorú občan nemôže z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov zmierniť alebo prekonať sám

      c) rehabilitačná činnosť, sú postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana.

      d) resocializačná činnosť, sú postupy prevýchovy občana zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze

      e) organizovanie výchovno-rekreačných táborov.

Riešenie hmotnej núdze a riešenie sociálnej núdze

(zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci § 7)

      Hmotná núdza je stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom.

      Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov.

Formy riešenia hmotnej núdze a riešenia sociálnej núdze sú:

      1) sociálne poradenstvo, je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej  alebo sociálnej núdze.

      2) sociálnoprávna ochrana, je činnosť na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov, najmä maloletých.

      3) sociálne služby, sú špecializované činnosti na riešenie hmotnej núdze alebo na riešenie sociálnej núdze (opatrovateľská služba organizovanie spoločného stravovania prepravná služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, sociálna pôžička.)

      4) dávka sociálnej pomoci, sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok, ak zákon neustanovuje inak. Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje aj dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove, ak nie je nezaopatrené dieťa a je v hmotnej núdzi

      5) sociálne sľuby a peňažné príspevky na kompenzáciu. Kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za podmienok ustanovených zákonom. Formy kompenzácie sú:

                                                                                  a) sociálne sľuby,

                                                                                  b) peňažné príspevky.

Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci (§ 65)

Štátne orgány sociálnej pomoci sú:

a) ministerstvo,

b) krajské úrady,

c) okresné úrady,

d) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je orgán štátnej správy s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky..

4.4 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny – Odbor sociálnych vecí - Oddelenie kompenzácií

     Oddelenie kompenzácií patriace pod Úrad sociálnych vecí a rodiny v Čadci sa zaoberá poskytovaním kompenzácií zdravotne oslabeným občanom. V jeho právomoci je poskytovanie alebo neposkytovanie kompenzácií spojených so zvýšenými požiadavkami na hygienu a ošatenie, na diétne stravovanie, zdravotné pomôcky, ošetrovanie, či rekonštrukcie nevyhovujúceho bývania. Sociálne pracovníčky nemôžu postupovať svojvoľne – riadia sa platnou legislatívou týkajúcou sa kompenzácií. Akákoľvek sociálna práca je podmienená prispôsobením sa platnej legislatíve v danom štáte. V našom prípade sa sociálne pracovníčky oddelenia kompenzácií riadia zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci § 50

      Na účely kompenzácie sa posudzuje miera funkčnej poruchy občana podľa druhu zdravotného postihnutia.

      Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako jeden rok. Miera funkčnej poruchy sa určuje v percentách.

      Ak má občan viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

       § 51 hovorí, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely tohto zákona sa

povaľuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

      § 52

Na účely kompenzácie u občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa ďalej posudzujú jeho

      a) osobnostné predpoklady,

      b) rodinné prostredie a

      c) prostredie, ktoré ovplyvňuje jeho integráciu do spoločnosti.

      § 53 – na jeho základe občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má

zníženú pohybovú schopnosť alebo orientačnú schopnosť, sa poskytuje kompenzácia na zmiernenie znevýhodnenia a prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám, najmä k stavbám občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu a na uľahčenie orientácie.

      Formy kompenzácie zníženej pohybovej schopnosti alebo orientačnej

schopnosti sú:

a) sociálne služby, a to

  1. prepravná služba,

  2. opatrovateľská služba,

  3. starostlivosť» v zariadení sociálnych služieb,

b) peňažné príspevky na

  1. zaobstaranie pomôcky,

  2. opravu pomôcky,

  3. kúpu osobného motorového vozidla,

  4. prepravu,

  5. osobnú asistenciu,

  6. úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže.

      § 54- občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má narušenú schopnosť dorozumievania, sa poskytuje kompenzácia na umožnenie styku so spoločenským prostredím a na sprístupnenie informácií.

      Formy kompenzácie narušenej schopnosti dorozumievania sú:

a) sociálne služby, a to

  1. opatrovateľská služba,

  2. starostlivosť» v zariadení sociálnych služieb,

b) peňažné príspevky na

  1. zaobstaranie pomôcky,

  2. opravu pomôcky,

  3. osobnú asistenciu.

      § 55- občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú schopnosť» alebo stratil schopnosť» vykonáva» nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo činnosti uvedené v prílohe č. 5, sa poskytuje kompenzácia zameraná na zabezpečenie týchto úkonov, prác alebo činností.

      Formy kompenzácie obmedzenej schopnosti alebo straty schopnosti vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti sú:

a) sociálne služby, a to

  1. opatrovateľská služba,

  2. starostlivosť» v zariadení sociálnych služieb,

b) peňažné príspevky na

  1. zaobstaranie pomôcky,

  2. opravu pomôcky,

  3. osobnú asistenciu.

      § 56 - občanovi sa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú aj zvýšené výdavky

a) na diétne stravovanie,

b) na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny a bytovej hygieny,

c) súvisiace

  1. s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

  2. so zabezpečením prevádzky pomôcky,

  3. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,

  4. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

      Ďalšie paragrafy zákona určujú ďalšie podmienky vzniku nároku na poskytovanie starostlivosti a kompenzácií a presne vymedzujú ich formu, výšku a spôsob poskytovania. Pracovníčky Oddelenia kompenzácií teda musia presne postupovať podľa pravidiel určených zákonom. Bez ich existencie by bolo poskytovanie týchto kompenzácií chaotické a ľahko zneužiteľné. Sociálna práca sa teda ani v tomto konkrétnom prípade nemôže zaobísť bez práva vyjadreného v štátnych normách – zákonoch.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

DŘÍZOVÁ, Elena: Kapitoly zo sociálnej politiky. Nitra: UKF Katedra politológie a európskych štúdií, 2001. 185s. ISBN 80-8050-457-1

JANDOUREK, Jan: Sociologický slovník. Praha: Portál, 2001. 285s. ISBN 80-7178-535-0

STRIEŽENEC, Štefan: Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: Sapientia, 1996. 255s. ISBN 80-967-589-0-X

STIRŽENEC, Š.: Úvod do sociálnej práce. Trnava: TRIPSOFT, 2001. ISBN 80-968294-6-7

TOKÁROVÁ, A. a kol.: Sociálna práca. Prešov: FF PU, 2003. ISBN 80-968367-5-7

ŽILOVÁ, A.: Kapitoly z teórie sociálnej práce. I. Žilina: EDIS, 2000. ISBN 80-7100-783-8

Prednáška z predmetu Ľudské a občianske práva s JuDr. Evou Vondrákovou

Úplné znenie zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov spracoval odbor sociálnej legislatívy MPSVR SR, 28. júna 1999.

Meilové adresy:

www.obcan.sk

www.mpsvr.sk

www.aspi.sk