Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Právnická fakulta / Ústavné garancie ľudských práv

seminárka (uglp.doc)

Obsah:

Úvod

1. Ľudské práva a slobody

2. Ústava Slovenskej republiky

2.1 Druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky

2.1.1 Prvý oddiel

2.1.2 Druhý oddiel

2.1.3 Tretí oddiel

2.1.4 Štvrtý oddiel

2.1.5 Piaty oddiel

2.1.6 Šiesty oddiel

2.1.7 Siedmy oddiel

2.1.8 Ôsmy oddiel

Záver

Použitá literatúra

ÚVOD

Žijeme v 21. storočí a pojem základných ľudských práv a slobôd sa stal neodmysliteľnou súčasťou nášho života a primárnym atribútom našej existencie. Ich existencia pramení už v samotnej ľudskej prirodzenosti a determinácii človeka ako spoločenskej bytosti, hoci nie vždy si uvedomujeme čo vlastne znamenajú, aké miesto im v histórii ľudstva patrí a akým spôsobom ovplyvňujú náš život alebo pohľad na našu vlastnú osobnosť a jej existenciu v systéme spoločenských vzťahov dnes.

1. Ľudské práva a slobody

Ľudské práva sú oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc. Z tohto pohľadu ľudské práva tvoria minimálne záštity, ktoré jednotlivcom umožňujú, aby žil život hodný tohto pomenovania. Sú akýmsi posvätným, nedotknuteľným priestorom, ktorý sa okolo jednotlivca vytvára ako jeho súkromná a neporušiteľná sféra.

Ľudské práva určitým spôsobom vytvárajú podstatu ľudskej osobnosti a charakteru, ich autentickosť a individuálnosť, sú rovnako vnímateľné z pohľadu ostatných individuálnych a autentických osobností okolo nás ako aj z pohľadu nám vlastného. Sú to práva, ktoré im umožňujú formovať svoje postoje a názory, rozvíjať svoju osobnosť, talent, snívať či realizovať svoje sny – dávajú im predovšetkým slobodu. Neodmysliteľne patria k životu každého z nás, hoci si ich mnoho ľudí ani neuvedomuje a nesnaží sa zamýšľať nad ich hodnotami v dnešnom svete. Pod najvšeobecnejším pojmom ľudských práv teda musíme chápať určitý priestor, určitú možnosť konania zrealizovať najzákladnejšie atribúty tvoriace ľudskú osobnosť.

Základným určením ľudských práv je v nemalej miere ich univerzálna aplikácia na celú spoločnosť – patria nám všetkým bez rozdielu, nezáleží na pohlaví, farbe pleti, na veku, vierovyznaní alebo na myšlienkovom svetonázore, ktorému podriaďujeme svoj život a konanie alebo na iných menších či väčších rozdieloch, ktoré medzi nimi sú, pretože: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach.“

Na to však, aby sa táto myšlienka stala pre nás samozrejmosťou, ešte nestačí to, že ju poznáme a vnímame ako jeden zo správneho pohľadu na svet, musíme ju nejakým spôsobom v spoločnosti presadiť a realizovať – aj keď ju moderný človek dokáže vnímať v jej pravej podstate, nezaručuje to, že sa bude podľa nej aj správať – ešte aj dnes v 21. storočí žijú ľudia v takých spoločenských zriadeniach, ktoré im nedokážu (alebo nechcú) vytvoriť vhodné podmienky na život v duchu ľudskej prirodzenosti a neodmysliteľných práv.

Na to aby boli dodržiavané tieto práva a slobody je potrebná a nevyhnutná podmienka, ktorá je charakterizovaná ako zriadenie či spoločenský systém, ktorý zaručí, že moje oráva budú naozaj dodržiavané a nestanú sa len prázdnym a bezduchým zákonom na papieri. Týmto zriadením je demokracia, systém ktorého hnacou silou sú ľudia – jednotlivci, ktorí vytvárajú vládu vo svojej krajine a snažia sa aby bola dodržaná predovšetkým rovnosť ľudí.

Toto všetko sú nádherné východiská, myšlienky a ideály, ktoré sa však ešte nikdy nikde nestali realitou a ešte veľmi dlho potrvá, kým sa k realite aspoň o malý kúsok priblížia. Ešte stále pretrvávajú a pravdepodobne ešte aj budú pretrvávať rozdiely, ktoré sú príčinou a aspektom, ktorý mnohým nám odoberá možnosť viesť plnohodnotný život a realizáciu v tejto spoločnosti. Svet je plný netolerancie a nezmyselnej diskriminácie valiacej sa na nás zo všetkých strán – sme diskriminovaní, pretože sme nejakým spôsobom odlišní a iní – kvôli rase, náboženstve, sociálnemu pôvodu, kvôli nášmu názoru či pohlaviu.

Prvými deklaráciami ľudských práv bola americká Deklarácia nezávislosti (1776) a francúzska Deklarácia práv a človeka (1789).

Nový rozmach ľudských práv nastal po druhej svetovej vojne zásluhou OSN. Valné zhromaždenie OSN prijalo v roku 1948 Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá sa stala východiskom pre ďalšie dokumenty, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych            právach (1966).

V Slovenskej republike sú základné práva a slobody upravené predovšetkým v Ústave Slovenskej republiky.

1. Ústava Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992. V Zbierke zákonov bola uverejnená pod číslom 460/1992 ZB. 1. októbra 1992. ako celok nadobudla účinnosť 1.10.1992 s výnimkou niektorých ustanovení, ktorí sú účinné od 1.1.1993. Do 1. mája 2006 bolo prijatých 8 ústavných zákonov: ústavný zákon č. 244/1998 Z.z., zákon č. 9/1999 Z.z.,     zákon č. 90/2001 Z.z., zákon č. 140/2004 Z.z., zákon č. 323/2004 Z.z., zákon č. 463/2005 Z.z.,         zákon č. 92/2006 Z.z a zákon č. 210/2006 Z.z.,  ktorými sa Ústava SR menila a dopĺňala podľa aktuálnych požiadaviek medzinárodného a spoločenského vývoja.

Ústava je tvorená u preambuly (vyjadruje základné myšlienkové zdroje, ciele a hodnoty, ktoré sa štát usiluje získať), 9 hláv a 156 článkov. Ústava vychádza z republikánskej parlamentnej vládnej formy, z demokratického vzťahu a občana vyjadreného v právach a slobodách a ich ochrane.

Moc je rozdelená na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

2.1 Druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky

Druhá hlava je rozsahom najväčšia a upravuje základné ľudské práva a slobody. Ústavná úprava ľudských práv a slobôd vychádza z medzinárodných zmlúv a dohôd. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktorí ratifikovala, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Ústava Slovenskej republiky vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených ľudských práv, čo znamená, že práva sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné a nie sú nanútené štátom.

Vnútornú štruktúru druhej hlavy tvorí 8 oddielov

2.1.1 Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia  - okrem už spomínanej charakteristiky prirodzených práv uvádzajú, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, že sloboda jednotlivca je prvotná, každý môže robiť to, čo nie je zákonom zakázané, nikto nesmie byť nútený robiť to, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo zákon neukladá. Základné práva a slobody sa zaručujú bez rozdielu rasy, pohlavia, farby pleti, jazyka, náboženstva a viery, politického a iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine.

Ústava upravuje základné práva a slobody, ale povinnosti občanov špeciálne neupravuje. Povinnosti chápe ako medze základných práv, spravidla vyjadrené formou zákazov; platí zásada, že obmedzenia sa musia opierať o zákon.

1. Druhý oddiel

Základné ľudské práva a slobody charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť. Chápeme ich ako základné hodnoty človeka:

1. právo na život vrátane zákazu trestu smrti
2. osobná sloboda
3. nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia
4. ľudská dôstojnosť
5. osobná česť
6. dobrá povesť a meno
7. listové tajomstvo
8. sloboda pohybu a pobytu
9. právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia a rodinného života

Medzi základné ľudské práva patrí aj právo na vlastníctvo a právo dediť. V tejto časti sa tiež upravuje sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby. Ochrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Nikoho nemožno nútiť  vykonávať vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.

2. Tretí oddiel

Politické práva upravuje tretí oddiel druhej hlavy. Každému sa zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie, právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou atď., pričom cenzúra sa zakazuje. V ústave je zakotvené petičné právo, petíciou však nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd a zasahovať do nezávislosti súdov. K dôležitým politickým právam patrí právo pokojne sa zhromažďovať, združovať sa v spolkoch, spoločnostiach, vrátane práva zakladať politické strany a politické hnutia. Na správe verejných vecí sa môžu podľa čl.30 občania zúčastňovať priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Umožňuje to všeobecné, rovné a priame volebné právo vykonávané tajným hlasovaním. Právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy  obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov majú aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

        Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a slobôd, ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a zákonných prostriedkov. Toto právo je v našom ústavnom systéme novým prvkom.        

3. Štvrtý oddiel

Práva národnostných menšín a etnických skupín – občania, ktorí tvoria v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny, majú zaručené právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, ale aj právo účasti na riešení vecí, ktoré sa týkajú národnostných menšín. Ústava im ďalej zaručuje všestranný rozvoj, právo rozvíjať vlastnú kultúru a materinský jazyk. Ústava však zavádza aj nové právo – právo na osvojenie si štátneho jazyka.

4. Piaty oddiel

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú upravené v súlade s Európskou sociálnou chartou. V Ústave sa deklaruje aj právo na prácu, čo však neznamená povinnosť štátu zamestnať každého občana, ale vytvárať ekonomické prostredie pre vznik pracovných príležitostí.

Ústava zakotvuje, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania, právo na podnikanie, ale i právo na štrajk. Súčasťou tejto skupiny práv je ochrana manželstva, rodičovstva, starostlivosti o deti a ich výchovu, ochrana žien, mladistvých, zdravotne postihnutých, zabezpečenie v starobe, bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách. Ústava umožňuje zriaďovať aj iné školy ako štátne.

5. Šiesty oddiel

Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva vyjadruje úsilie o novú kvalitu vzťahov. Každý máme právo na priaznivé životné podmienky, na pravdivé, včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

6. Siedmy oddiel

Právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí k základným znakom právneho štátu. V ústave je upravené predovšetkým právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, právo na obhajobu, právo odoprieť výpoveď, zákaz retroaktivity zákona v trestných veciach, prezumpcia neviny a ďalšie.

7. Ôsmy oddiel

Spoločné ustanovenia obsahujú úpravu pojmu občan Slovenskej republiky, postavenie cudzincov, otázku azylu a možnosti obmedzenia niektorých práv a slobôd pre určité kategórie povolaní a funkcií.

ZÁVER

Ľudské práva nie sú len zárukou pokojného života, ale aj ohrozením našej pohodlnosti. Morálka ľudských práv je aj morálkou vzdoru a angažovanosti. Ten, kto je adresátom ľudských práv, mal by byť aj ich ochrancom. Ale môžeme naozaj veriť, že každý z nás je ochotný vystúpiť na ich obranu? Tam, kde mlčím zoči-voči bezpráviu, kde akceptujem útlak iného, tam sú ohrozené aj moje vlastné práva, tam zrádzam ideál ľudskej dôstojnosti všeobecne. Keďže sa však nájdu osobnosti, ktoré sa dokážu zastať iných a riskovať pre nich život, vytvára sa reťaz ľudí dobrej vôle, a tá je naším cenným kultúrnym dedičstvom.

        Iste si mnohí z nás povedia, že na boj za ľudské práva treba predovšetkým odvahu, a nie teóriu. Odvahu mám však dodávajú práve poznané myšlienky a ideály.

Použitá literatúra:

1. Ústava Slovenskej republiky účinná od 1.5.2006
2. Králik Jozef a kol.: Heslár verejného práva Výkladový slovník. Bratislava: Eurounion, 2005
3. Prusák Jozef, Holländer Pavel, Krsková Alexandra: Slovník politických a právnych pojmov súčasnosti. Bratislava: Omega, 1991
4. Kiczko Ladislav a kol.: Slovník spoločenských vied. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997
5. Krsková Alexandra., Krátka Darina: Základy práva a ochrana spotrebiteľa. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997
6. Ottová Eva.: Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komeského v Bratislave, 2005
7. Prusák Jozef: Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK 1999
8. Bocková Anna: Náuka o spoločnosti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004