Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Právnická fakulta / Občiasnke právo hmotné

Seminárka - dedenie zo závetu a zákona (dedenie,dedenie_zo_z+vetu.doc)

OBSAH

Úvod..........................................................................................................................................................41.        Dedenie........................................................................................................................................5

1.1.        Nadobudnutie dedičstva...............................................................................................................5

1.1.1.        Smrť fyzickej osoby.....................................................................................................................6

1.1.2.        Existencia dedičstva.....................................................................................................................7

1.1.3.        Existencia dedičského titulu........................................................................................................7

1.1.4.        Spôsobilý dedič............................................................................................................................7

2.        Odmietnutie dedičstva.................................................................................................................8

3.        Dedičská nespôsobilosť, vydedenie.............................................................................................8

4.        Dedenie zo zákona.......................................................................................................................9

5.        Dedenie zo závetu......................................................................................................................10

5.1.        Všeobecná charakteristika a náležitosti závetu..........................................................................10

5.2.        Formy závetu.............................................................................................................................11

5.3.        Obsah závetu..............................................................................................................................11

5.4.        Prekážky zriadenia závetu..........................................................................................................13

5.5.        Neplatnosť závetu......................................................................................................................14

5.6.        Zrušenie závetu..........................................................................................................................14

5.7.        Úschova závetu..........................................................................................................................15

5.7.1.        Vydanie závetu z úschovy.........................................................................................................15

Záver.......................................................................................................................................................17

Použitá literatúra.....................................................................................................................................18

ÚVOD

Ako tému svojej práce som si vybrala DEDENIE, siedma časť občianského zákona č. 40/1964 Zb., ktorá sa týka prechodu majetku a práv v prípade smrti.

V nasledujúcich kapitolách sa snažím objasniť základné pojmy z oblasti dedenia, čo je dedenie, čo sa stáva predmetom dedičstva a spôsoby nadobúdania dedičstva a zvláštností, ktoré vyplývajú zo zákona.        

V prvej časti som popísala dedenie - nadobudnutie dedičstva. V druhej časti sa venujem odmietnutiu dedičstva. Tretia časť pozostáva z vydedenia a dedičskej nespôsobilosti. Štvrtá časť sa zaoberá dedením zo zákona a v piatej poslednej časti som sa viac venovala dedeniu zo závetu.

1.        Dedenie

        Dedenie majetku zaručuje Ústava Slovenskej republiky1), pričom jeho úprava v Občianskom zákonníku2) (ďalej len „zákon“) vychádza zo skutočnosti, že dedičské právo je spojené najmä s vlastníctvom majetku, z ktorým vznikajú zložité vzťahy.

Zákon spája so smrťou fyzickej osoby zánik jej spôsobilosti mať práva a povinnosti. Fyzická osoba účinkom smrti prestáva byť právnym subjektom. Dedenie znamená všeobecný prechod práv a povinností zomretej osoby na iný subjekt. Predpokladom dedenia je smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič.

Úprava dedenia, dedičstva a dedičského konania je značne zložitá. Ide o problematiku, ktorá sa týka každej ľudskej bytosti a je komplikovaná a citlivá. Často sa stáva, že vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov vnáša aj do riadne fungujúcej rodiny spory a nezhody, o ktorých veľakrát musí rozhodnúť až súd.

Dediť sa môže zo zákona, zo závetu alebo z obidvoch týchto titulov3). Iný dôvod dedenia zákon neuznáva.

Prednosť podľa zákona je iba v tom prípade, ak poručiteľ nezriadil za svojho života právoplatný závet. Pri tomto spôsobe dedenia sa pamätá predovšetkým na najbližších príbuzných poručiteľa, na manžela, teda na osoby, ktoré spolu s poručiteľom sa podieľali na nadobudnutí poručiteľovho majetku.

Závet, ako posledná vôľa poručiteľa je právny spôsob dedenia, pri uplatení ktorého sa dáva prednosť individuálnym a presne taxatívne vymedzeným požiadavkám poručiteľa, týkajúcich sa jeho vôle ohľadom vlastného majetku.

Dedenie zo zákona a dedenie zo závetu nastáva za určitých okolností vedľa seba, a to v tom prípade, ak poručiteľ v závete neodkázal všetok svoj majetok alebo ak nenadobudne dedičstvo niektorý zo závetných dedičov v prípade že takýto dedič zomrel alebo dedičstvo odmietol.
Úlohou tejto práce je ozrejmiť jednu časť dedenia, a to, dedenie zo závetu.

1.1.        Nadobudnutie dedičstva

___________________________
1) Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
2) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
3) § 461 zákona č. 40/1964 Zb.

Smrťou fyzickej osoby zaniká jej spôsobilosť k právam a povinnostiam, inak povedané, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predmetom dedenia sú predovšetkým hnuteľné a nehnuteľné veci, rôzne pohľadávky, dlhy. Dedičské právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom, ktoré slúži nielen poručiteľovi, ale aj jeho rodine.

Preto osnova zabezpečuje, aby predmety, majetky zomretého nadobudli predovšetkým tí, ktorí sú s ním v blízkom osobnom a citovom kontakte, teda najmä dovtedy na ňu viazali rôzne osudy. Niektoré práva a povinnosti neprechádzajú v dôsledku smrti ich nositeľa na iný subjekt, ale bez ďalšieho zanikajú (napr. rodičovská moc, opatrovníctvo, právo na výživné, právo na dôchodok, atď.). Zo záväzkov zanikajú napr. záväzky, ktoré mal osobne vykonať poručiteľ - vyživovacie povinnosti, atď. Ďalšiu skupinu tvoria práva, prechádzajú smrťou na iné osoby, bez ohľadu či ide o dedičov alebo nie.

Dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy. Dedenie je teda všeobecný prechod práva a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak. Predpoklady dedenia:

1. smrť fyzickej osoby,
2. existencia dedičstva,
3. existencia dedičského titulu,
4. spôsobilý dedič.

Dedičom nie je ten, kto bol zosnulým vydedený a ten, kto dedičstvo odmietol. Dedičom môže byť aj štát, ak poručiteľ zanechal svoj majetok alebo jeho časť na základe závetu štátu. Ďalším prípadom kedy dedí štát je ten, ak dedičstvo nenadobudne žiaden z dedičov. V tomto prípade ide o odúmrť. V praxi sa dá poznáme odúmrť čiastočnú alebo úlnú. O čiastočnú odúmrť ide v prípade, keď poručiteľ zanechal platný závet len o časti svojho majetku a nezanechal žiadneho dediča zo zákona, alebo keď niektorý z dedičov zo závetu dedičstvo neprevzal, pričom nie sú dedičia zo zákona.

Dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Okamih poručiteľovej smrti je rozhodujúci pre zistenie okruhu dedičov. Tento okamih treba starostlivo skúmať najmä vtedy, ak v jeden deň zomrie viac osôb, ktoré by mohli dediť jedna po druhej

1.1.1.        Smrť fyzickej osoby

Nie je prípustné dediť po právnickej osobe alebo po štáte. Smrť poručiteľa musí byť predpísaným spôsobom preukázaná (prehliadkou zomretého a vydaním úmrtného listu), alebo vyhlásená rozhodnutím súdu.

1.1.2.        Existencia dedičstva

Dedičstvo je tvorené majetkovým právami a povinnosťami, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na iné osoby podľa osobitných právnych predpisov. Premetom môžu byť najmä hnuteľné a nehnuteľné veci, vecné práva, osobné majetkové práva a záväzky (pohľadávky a dlhy poručiteľa).

1.1.3.        Existencia dedičského titulu

Dedičský titul predstavuje dôvod, na základe ktorého dedič dedí. Zákon pozná dva základné tituly. Sú nimi:

1. zákon,
2. závet.

Pričom tieto tituly sa môžu použiť aj popri sebe.

1.1.4.        Spôsobilý dedič

Môže byť ním fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Spôsobilým dedičom môže byť aj započaté dieťa, ak sa narodí živé. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že dedičom je ten, v koho prospech svedčí niektorý z dôvodov dedenia, či je to už zákon alebo závet.

2.        Odmietnutie dedičstva

Dedič môže dedičstvo odmietnuť, musí to urobiť ústnym vyhlásením alebo písomne. Toto vyhlásenie už nemôže odvolať. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Súd môže túto lehotu z dôležitých dôvodov aj predĺžiť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dediť vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktorého na to výslovne oprávňuje.

K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo pripomienky, takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.

Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva urobiť.

Jedným z predpokladov nadobudnutia dedičstva je dedičská spôsobilosť.

3.        Dedičská nespôsobilosť, vydedenie

Nededí ten, čo sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom. Je možné aj tzv. vydedenie za určitých okolností, ktoré stanovuje zákon (neposkytol poručiteľovi pomoc, vedie neusporiadaný život, atď.) Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil. Odpustením dedičská nespôsobilosť zaniká, a to bez ohľadu na dôvod, ktorý ju vyvolal. Poručiteľ môže dedičovi odpustiť písomne, ústne alebo mlčky (konkludentne).

Za odpustenie možno napr. považovať to, že poručiteľ aj napriek dedičovmu konaniu, ktoré samo o sebe je dôvodom dedičskej nespôsobilosti, ho v závete, napísanom následne po takomto konaní, povolal za svojho dediča. Zákon tiež prípady, kedy poručiteľ môže ešte za svojho života vydediť svojich dedičov. Vydedenie je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ odoberie svojmu potomkovi, ktorý je podľa zákona neopomenuteľným dedičom právo dediť, ktorý by mu inak zo zákona prislúchalo.

Pokiaľ poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 (dedenie zo zákona), ktorý hovorí o tom, že ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 (dedenie zo závetu) a § 480, v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Listiny o vydedení vedie Notárska komora SR (§ 73c zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti).

4.        Dedenie zo zákona

Ak dedič nenadobudne dedičstvo zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Zákonným dedičom je osoba, ktorá je v určitom, zákonom vymedzenom vzťahu k poručiteľovi a ktorú zákon z tohto dôvodu povoláva k dedeniu, a to v poradí stanovenom dedičskými skupinami.

Zákonnými dedičmi sú len fyzické osoby. Nemôžu byť nimi právnické osoby vrátane štátu. Štát môže na základe zákona nadobudnúť dedičstvo iba z titulu odúmrte.

Zo zákona sa dedí v 4 skupinách:

1. v prvej skupine: dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti, prípadne ich potomkovia 2. v druhej skupine: ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Všetci dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva 3. v tretej skupine: ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Ak nededí niektorý zo súrodencov, dedia jeho podiel rovnakým dielom jeho deti 4. v štvrtej skupine: ak žiadny dedič nededí v 3. skupine, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. tety, ujovia a strýkovia poručiteľa.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne nijaký dedič pripadne štátu.

5.        Dedenie zo závetu

V prípade, že poručiteľ zanechal platný závet, dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Znamená to, že dedenie zo zákona má svoje miesto len potiaľ, ak poručiteľ zomrie bez zanechania závetu alebo keď závet, ktorý zriadil, je neplatný .

5.1.        Všeobecná charakteristika a náležitosti závetu

Závet je jednostranný právny úkon zriaďovateľa závetu (ďalej len „poručiteľ“) pre prípad smrti, ktorým poručiteľ robí poriadok so svojim majetkom. Musí byť zostavený tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, komu chcel poručiteľ svoj majetok odkázať. Závet má rýdzo osobný charakter. V prípade, že v realizácii sa závet nazve aj „testamentom“ alebo „poslednou vôľou“, nemá takéto označenie žiadny vplyv na platnosť, či neplatnosť závetu.

Je osobitným druhom právneho úkonu, ktorý je charakterizovaný jednostrannosťou prejavu vôle, prísnou osobnou povahou (zastúpenie či zákonným zástupcom, či splnomocnencom je vylúčené), veľmi prísnou formálnosťou (musí byť zriadený vo forme požadovanej zákonom) a úkonom smrti (je účinný až v momente smrti, dovtedy ho poručiteľ môže kedykoľvek odvolať alebo zmeniť).

Napísanie závetu je pozitívny proces prípravy právoplatného dokumentu, ktorý núti poručiteľa identifikovať:

1) dedičov – členov rodiny a osoby, ktoré sú mu blízke, na ktorých mu záleží a ktoré chce   zabezpečiť po svojej smrti,

2) majetky a záväzky – peniaze a majetky, ktoré nadobudol a záväzky, ktoré má v čase úmrtia,

3) iné pokyny, ako napríklad želania týkajúce sa náhrobného kameňa4)

Zriadenie závetu má význam len vtedy, ak chce poručiteľ so svojím majetkom naložiť inak, než predpokladá zákon.

Iba závetom, ako jediným právne relevantným úkonom, možno vykonať prerozdelenie a odkázanie svojho majetku podľa vlastnej predstavy.

_________________________
4) Novák, R.: Ako si pripraviť závet, Bratislava 2003 str. 9

Občan má v zásade voľnosť ľubovoľným spôsobom naložiť so svojím majetkom pre prípad smrti a vylúčiť tak prechod tohto majetku na osoby patriace do okruhu zákonných dedičov. Dôležitým momentom pre zriadenie závetu môže byť dôležitá zmena v osobných medziľudských vzťahoch. 5.2.        Formy závetu

Podľa súčasne platnej zákonnej úpravy závet je možné napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Všetky formy závetu, v prípade, že splnili zákonné podmienky vyvolávajú rovnaké právne účinky, teda usporiadanie poručiteľovho majetku pre prípad smrti. Každý z nich možno charakterizovať ako jednostranný právny úkon, v ktorom poručiteľ ustanovuje dediča pre prípad smrti. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Spoločné pre všetky druhy závetu je, že musia mať písomnú formu, avšak nezáleží na podklade písma. Rozdiel predstavuje práve forma ako sú napísané a hlavne obligatórne predpoklady ustanovené zákonom, ktorých neplnenie vyvoláva neplatnosť poručiteľovej poslednej vôle. Okrem splnenia predpokladov ustanovených všeobecne pre platný právny úkon ako taký, sa pri jednotlivých formách vyžaduje naplnenie ďalších, pre každú formu osobitných podmienok.

Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a svedkovia sa musia na závet podpísať. Poručiteľ môže prejaviť svoju vôľu do notárskej zápisnice, pričom zákon neupravuje formálne náležitosti. Tieto sú upravené v osobitnom zákone5). 5.3.        Obsah závetu

Každý závet musí obsahovať podstatné náležitosti.

a) Identifikácia pisateľa závetu

Z procesnej stránky je potrebné, aby pisateľ v závete uviedol svoje plné a správne meno, priezvisko, titul, adresu a svoje rodné číslo.

_______________________
5) Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

V záujme správnej identifikácie je nevyhnutné, aby závet na záver bol vlastnoručne podpísaný pisateľom. Po podpísaní závetu nie je možné v tomto dokumente robiť ďalšie zmeny a úpravy alebo prepisovať text.

b) Ustanovenie dediča

Základnou požiadavkou po obsahovej stránke je, aby bol v závete presne určený dedič, prípadne dedičia, presne určené podiely alebo veci a práca, ktoré im majú pripadnúť. Presné určenie dediča direktívne vymedzuje platnosť, či neplatnosť závetu.
Nie je však prekážkou, ak k ustanoveniu o určení dediča je pridaný iný text, ktorým sa poručiteľ obracia na pozostalých, vyslovuje určité priania alebo prosby, ktorých splnenie však nie je vynutiteľné.

Pre zrozumiteľnosť a ľahšie pochopenie závetu sa odporúča jednoduchý spôsob vyjadrovania a vyhnúť sa výrazom, ktorým pisateľ dobre nerozumie, nenútiť sa nasilu do používania odbornej terminológie. Pre povahu listiny obsahujúcej prejav poručiteľovej vôle ako závetu, nie je dôležité, či sa použije označenie „závet“, „testament“, či „posledná vôľa“.

c) Vymedzenie majetku tvoriaceho predmet dedenia

Ak má poručiteľ v úmysle, aby všetok svoj majetok pripadol dedičom zo závetu, odporúča sa, aby zvolil všeobecnejšie vymedzenie svojho zámeru, ako pomenovanie jednotlivých zložiek, z ktorých pozostáva jeho majetok, ktorý má pripadnúť dedičom. Môže totiž nastať situácia, že o niektorej položke majetku zriaďovateľ vo chvíli, kedy zriaďuje svoj závet, nemusí mať ani poňatia. Taktiež je jasné, že hodnota a množstvo poručiteľovho majetku sa od momentu zriadenia závetu až do momentu jeho smrti mení.

V prípade, že poručiteľ povoláva vo svojom závete viacero dedičov, naskytá sa mu možnosť buď určiť, čo a kto z nich má po jeho smrti zdediť alebo určiť podiely, v akých sa majú na dedičstve podieľať.

Môže nastať aj situácia, že poručiteľ nezvolí ani jeden z týchto spôsobov. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké6). Podiely v závete je možné vyjadriť zlomkami alebo percentami. Pri tom je dôležité dávať pozor, aby súčet jednotlivých podielov nepresiahol majetok vnímaný ako celok, teda jeho celú hodnotu.

d) Presné pomenovanie a určenie dediča

Pokiaľ ide o dediča je nutné, aby bol označený nielen menom, ale aj priezviskom, prípadne rodným číslom. Iba tak sa zabráni tomu, aby bola

___________________________
6) druhá veta § 477 zákona č. 40/1964 Zb.

s úspechom namietaná neurčitosť ustanovenia dediča a tým i neplatnosť závetu v celom jeho rozsahu, alebo v tej časti, v ktorej sa prejav javí neurčitým.

e) Datovanie momentu zriadenia závetu

Ďalšou dôležitou okolnosťou je, aby bol zo závetu jasný deň, mesiac a rok, kedy bol závet zriadený. V prípade, že závet neobsahuje dátum jeho podpísania, je neplatný. Chýbajúci a nepresný dátum nemožno nahradiť iným dôkazom.

5.4.        Prekážky zriadenia závetu

Závet je právnym úkonom osobnej povahy, ktorý musí poručiteľ urobiť sám. Zriadiť ho môže každá fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Táto spôsobilosť spočíva v tom, že subjekt môže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, vo všeobecnosti dovŕšením osemnásteho roku veku. Pred týmto vekom sa môže plnoletosť získať iba uzavretím manželstva na základe rozhodnutia súdu, po dovŕšení šestnásteho roku veku. Osoby staršie ako 15 rokov môžu pred plnoletosťou zriadiť závet iba vo forme notárskej zápisnice.

Závet nemôžu zriadiť osoby mladšie ako 15 rokov, osoby, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony a osoby, ktoré by konali v duševnej poruche, ktorá by spôsobovala ich neschopnosť na tento právny úkon.

Ak ide o osoby, ktorým bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená rozhodnutím súdu, môžu zriadiť závet, ak ich spôsobilosť na tento právny úkon nebola vylúčená alebo ak to možno vyvodiť z rozhodnutia súdu.

Pre zriadenie závetu môže nastať prekážka aj pre plnoletú osobu v prípade, ak plnoletá osoba nemá schopnosť pochopiť zmysel, význam a účel závetu alebo schopnosť závet podľa svojho slobodného uváženia zriadiť alebo naopak nezriadiť.

Môže ísť o osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, či osoby nevidomé, ale po právnej stránke sú inak spôsobilé na zriadenie závetu. Takéto osoby musia prejaviť svoju poslednú vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a svedkami podpísaná, pričom poručiteľ musí potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Osobitnou skupinou sú osoby hluché alebo nemé. V takýchto prípadoch je potrebné, aby si osobne notársku zápisnicu prečítali a vlastnou rukou pripísali, že si ju prečítali a že ju schvaľujú a podpísali. Prehlásenie o tom, čo má závet obsahovať, sa deje písomným prejavom namiesto ústneho, ktorý je obvyklý u tých, ktorí takouto vadou netrpia. Ak osoba nemôže čítať alebo písať, okrem svedkov sa priberie i jeho dôverník, ktorý sa s ním môže dohovoriť. Dôverník oznámi notárovi, či osoba závet a zápisnicu schvaľuje a či jej rozumie. Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči7).

5.5.        Neplatnosť závetu

Závet je právnym úkonom a ako taký musí obsahovať náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Okrem spôsobilosti zriaďovateľa na právne úkony, ako aj spôsobilosti kedy sa právny úkon stáva skutkom, patrí požiadavka, aby išlo o slobodný a vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle, aby bola dodržaná forma, a aby právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporoval zákonu alebo ho neobchádzal, alebo aby sa nepriečil záujmom spoločnosti.

Ak by tieto predpoklady neboli splnené, nemohol by byť závet právnym dôvodom pre dedenie majetku osobami, ktoré v ňom boli povolané dediť.

5.6.        Zrušenie závetu

Z povahy závetu ako jednostranného neadresovaného právneho úkonu vyplýva, že poručiteľ môže tento svoj prejav vôle urobiť neúčinným tým, že ho zruší8). V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že do doby poručiteľovej smrti sa týmto právnym úkonom pre nikoho žiadne práva alebo povinnosti nezakladajú.

Zásada zriaďovacej voľnosti, ktorou je závet charakteristický, zaručuje závetcovi právo voľne disponovať so svojou poslednou vôľou. Preto nemá povinnosť pri rušení závetu uviesť dôvod, pre ktorý chce svoj predošlý závet zrušiť.

Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu, pričom odvolanie musí mať formu, ako je potrebná pre závet. Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný9).

_______________________
7) § 476d ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb.
8) Mikeš, J.: Dědictví a právo (právní poradce pro každého), Praha 1993 str. 166
9) § 480 zákona č. 40/1964 Zb. 5.7.        Úschova závetu

Platnosť závetu nezávisí na jeho úschove štátnym orgánom. Osoba, ktorá závet napísala môže si ho ponechať u seba, môže ho zveriť svojmu dôverníkovi, dedičovi alebo právnemu zástupcovi.
Ak je závet v úschove u notára, ktorým nemusí byť len notár, ktorý je príslušný na dedičské konanie, poprípade u niekoho iného ako je dedič, oddiali sa zistenie stavu a obsahu závetu. Ak si poručiteľ závet nechá u seba, hrozí nebezpečie, že sa závet stratí alebo, že sa dostane do nepovolaných rúk.
Ak je závet u dediča, má tento spôsob úschovy zvláštnu výhodu vtedy, ako ide o osamelo žijúceho občana.

Najspoľahlivejším spôsobom úschovy závetu je jeho uloženie u notára. Okrem iných, prináša táto forma úschovy aj výhodu možnosti právneho poučenia poručiteľa o náležitostiach vlastnoručného závetu, poprípade môže byť upozornený na nedostatky, ktoré by mohli ohroziť platnosť predkladaného závetu.

Závet možno zveriť ktorémukoľvek notárovi. Po prijatí závetu je notár povinný spísať zápisnicu, ktorá musí obsahovať náležitosti k úschove listiny (miesto a čas prevzatia závetu, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko osoby, ktorá uschováva listinu, údaj, o akú listinu sa jedná a údaj o tom, že listina bola notárom prevzatá do úschovy10)). Listina obsahujúca závet musí byť notárovi predložená otvorená, nie je prípustné, aby bola predložená v zalepenej obálke. Notár závet preskúma a podrobným popisom zistených vád a zaprotokolovaním výslovnej žiadosti o úschovu aj napriek upozorneniu sa notár zbaví prípadných nárokov zo zodpovednosti za škodu, ktoré by voči nemu mohli byť vznesené, ak bude závet v dôsledku zistených vád neplatný alebo neúčinný. Každú úschovu závetu notár bezodkladne oznámi súdu, v obvode ktorého má osoba, ktorá závet napísala, trvalé bydlisko. V oznámení uvedenie o akú listinu sa jedná, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko osoby, ktorá závet napísala.

5.7.1.        Vydanie závetu z úschovy

Vydanie listiny (závetu) je jediný spôsob ukončenia úschovy v zmysle zákona.

Úschovu nemožno zrušiť žiadnym úkonom notára a listinu, ktorá je predmetnom úschovy nemožno zničiť v rámci skartácie.

Listinu možno vydať iba tomu, kto ju vložil do úschovy, v prípade závetu len poručiteľovi, a
_________________________
10) § 67 zákona č. 323/1992 Zb.

ďalej tomu, kto sa preukáže osobitným splnomocnením, ktoré ho výslovne oprávňuje na prevzatie listiny v úschove, pričom pravosť podpisu musí byť úradne overená. O vydaní závetu notár spíše zápisnicu.

ZÁVER

Málokomu je ľahostajné, komu pripadne jeho osobný majetok, v ktorom je zhmotnený kus celoživotnej poctivej práce, ale aj nemalá dávka odriekania, šetrnosti a hospodárnosti toho, kto sa o tento majetok pričinil.

Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú, a ktoré ani neprechádzajú na iné subjekty na základe osobitných ustanovení zákona.
Najideálnejším spôsobom, ako vyriešiť otázku vysporiadania budúceho dedičstva je zriadenie závetu, ako jediného právoplatného spôsobu vyjadrenia svojej poslednej vôle. Hlavným účelom závetu je ustanovenie závetných dedičov a určenie, čo majú dediť, ak nastanú právne účinky závetu, t.j. okamihom poručiteľovej smrti. Závetca môže disponovať zásadne všetkým svojím majetkom. Jeho testovacia voľnosť je však obmedzená v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov, ako aj v tom zmysle, že závetca nemá právo uložiť závetnému dedičovi, ako má naložiť s nadobudnutým dedičstvom.

Práve v týchto prípadoch je najlepšie obrátiť sa na notára resp. na právnika, ktorý je odborne spôsobilý poskytnúť užitočné rady, ale aj pomôcť pri samotnom zostavení závetu, nakoľko problematika je natoľko zložitá, že si zasluhuje veľmi komplexné štúdium ustanovení nielen Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov.

Použitá literatúra:

http://www.vyvlastnenie.sk/zakony/1964-040.html

NOVÁK, R.: Ako si pripraviť závet, Bratislava : Príroda, 2003, ISBN 80-07-01207-9, 32str.

http://www.vlada.gov.sk/bojprotikorupcii/dokumenty/zakon_o_notaroch.doc

MIKEŠ, J: Dědictví a právo (právní poradce pro každého), Praha : Informatorium, 1993 ISBN 80-85427-10-9, 166 str.

BAJCURA, A., Občianske procesné právo, Bratislava : Právnická fakulta Univerzity Komenského, 1995, ISBN 80-7160-009-1, 313 str.

www.referaty.sk