Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Dejiny ekonomických teorií

Skratené skryptá (skratene_skripta_det.doc)

Korene ekonomického myslenia

Korene siahajú až 4500 r. p.n.l.

1. Chamurappiho zákonník
2. Taoizmus
3. V biblii, koráne

STAROGRÉCKY FILOZOFI

1. Vzň.v období úpadku aténskej demokracie
2. reagovali na ekonomické súvislosti otrokárskej spoločnosti
3. uvedomovali si, demokracia poslňuje individualizmus a ten povyšuje sebecké záujmy nad záujmy národa
4. obávali sa demoralizujúceho vplyvu peňazí na človeka a medziľud.vzťahy, preto cieľ: odhalenie podstaty peňazí a ich zmyslu pre spoločnosť
5. snaha o spravodlivejšie spoločen.usporiadanie krajiny- nevedeli si predstaviť spoločnosť bez otrokov
6. doch. k zmene v deľbe a špecializácii práce (rozvoj remesiel, neskôr obchod)

Xenofón

7. Sokratov žiak
8. spisy: Oikonomikos, O dôchodkoch
9. ako 1. použil pojem ekonómia
10. zástanca naturálneho hospodárstva (naj práca v armáde, na 2.mieste pôda)
11. zaoberal sa poľnohospodárstvom, hovorí o rozumnom hospodárení domácností
12. rozsah deľby práce je obmedzený veľkosťou trhu

Platón (nominalista)

13. že súkromné vlastníctvo je opodstatnené pre pracujúcich ľudí, nie však pre vládnucu triedu
14. dielo: Políteiá (Ústava) – zaoberal sa ideálnym štátom s otrokárskym systémom
15. deľbu práce považoval za základ ideálneho štátu
16. rozdelil spoločnosť do 3 tried

1. vládcovia
2. strážcovia
3. pracujúci

17. hromadenie majetku za účelom bohatstva = nesprávne
18. rešpektuje súkromné vlastníctvo, ale okrem pôdy = majetom celej spoločnosti

Aristoteles (metalista)

19. Platónov žiak, nesúhlasí s Platónom, súkromné vlastníctvo je efektívnejšie (lebo podnecuje k práci, k výkony, zabezpečuje stabilitu celej spoločnosti,......)
20. diela: Politika, Etika Nikomachova
21. analýza výmeny tovarov za použitia peňazí
22. rozlišoval prirodzené vlastníctvo (výsledok hospodárenia, na obživu rodiny, považoval za spravodlivé) a neprirodzené vlastníctvo (hromadenie peňažného bohatstva)
23. prirodzené vlastníctvo tvorí základ uspokojovania potrieb a teda ekonomiky
24. neprirodzené vlastníctvo sleduje naplňovanie nekonečných ľudských túžob – chremastika
25. že výmena je dôsledkom deľby práce
26. ak je tovar určený na výmenu – spravodlivá cena
27. zvažoval princíp ekvivalentnosti – jeho úvahy viedli ku vzniku nákladových teórií hodnoty
28. pri výmene plnia peniaze funkciu všeob. ekvivalentu – musia mať aj svoju vlastnú hodnotu a funkciu sprostrekovateľa
29. peniaze sú sterilné – nemôže vzniknúť úrok
30. jedinými VF sú pôda a práca

Starí Rimania

Kato, Varro

1. prínos = filozofi sa zamýšľajú nad produktivitou otroka, dokázali, že slobodná práca je efektívnejšia
2. prínos = rímske právo v (medzinárodnom) obchodovaní

STREDOVEK

31. úpadok antického sveta, kríza otrokárskeho zriadenia
32. prvky formovania feudálnej spoločnosti
33. dominantné postavenie mala cirkev, zdelaní mnísa snažili čerpať zo starých grékov a súčasne aplikovať na svetský život cirkevné princípy

Scholastika (13. – 16. stor)

34. v spoločnosti 4 skupiny obyv.: nevoľníci, šľachta. kráľovská rodina a cirkev
35. všetku pôdu vlastnila kráľovská rodina a cirkev, kráľ dával pôdu do užívania šlachte a právo užívať pôdu bolo dedičné
36. vzťah medzi šľachticom a nevoľníkom založený na tradíciach, nevoľník platil za pôdu prácou , úrodou niekedy aj peniazmi
37. nadväzovali na Aristotela

Tomáš Akvinský (1225-1274)

38. dielo: Suma Theologicae
39. prekladateľ Aristotela
40. pokus o zosúladenie Aristotelovej filozofie a kresťanskej teológie
41. zdôvodnil význam súkromného vlastníctva(prirodzené)– podporuje úsilie o starostlivosť o majetok a o jeho rozširovanie – vedie k poriadku a stabilite v spol.
42. vyprac. Teóriu spravodlivej ceny – nevedel ako vzniká, chápal ju z morálneho hľadiska,  nikto nemá mať na trhu monopolné postavenie, je hriešne keď predávajúci žiada vyššiu cenu ako takú, kt. mu zabezpečuje udržanie životného štandardu na úrovni, ktorú dosahuje v spoločnosti
43. peniaze sú sterilné-nie je možné, aby peniaza plodili peniaze
44. požičiavanie peňazí = Úžerníctvo
45. teória objekt. hodnoty – nákladový typ, neskôr v scholastike dospeli k subjektívnej teórii hodnoty

Scholastici

46. 2 smery pre vysvetlenie objektívnej ceny:
47. objektívne-nákladový – cenu určujú N výrobcu a obchodníka
48. druhý smer to odmietal, hodnotu tovaru určuje jeho užitočnosť – subjektívny pocit spotrebiteľa
49. úrok považovali za nemorálny a hriešny

Nicole Oresme

50. dielo: Pojednanie o pôvode peňazí – pravdepodobne prvé dielo venované len ekonómii
51. obhajuje bimetalizmes

2 názorové prúdy:

1. nominalisti – peniaze nemusia byť plnohodnotné
2. metalisti – musia byť drahé kovy

MERKANTILIZMUS (17. a 18. stor)

52. rozpad feudalizmu prechod ku kapitalizmu + rozvoj tovarovo-peňažných vzťahov
53. ekonomická teória obchodného kapitalizmu
54. najvyšší stupeň rozvoja dosiahol západ EUv Angl., a Fr
55. vzň. v obd. vzniku a rozvoja centralizovaných národných štátov, koloniálnej expanzie a budovania impérií
56. nové poznatky v oblasti výroby – základňa pre nástup priemyselnej revolúcie
57. nositelia formovania nového prúdu – obchodníci a finančníci
58. 2 etapy: - raný a rozvinutý (manufaktúrny) markantilizmus
59. zákl. črta – ekonomický nacionalizmus (národne orientovaný)
60. zákl. charakteristika:

1. bohatstvo krajiny = peniaze
2. zdroj bohatstva krajiny je výmena a prostriedkom zahr. obchod
3. tvorcom ekon. systému krajiny je štát

61. orientoval sa na makroekonomické procesy
62. hl. zdrojom rastu bohatstva národa je zahr. obchod a dosahovanie aktívnej obch. bilancie – ochranárska obch. politika(zákaz dovozu lux. tovarov), vysoké dovozné clá
63. prepokladal, že vo svete je len 1 bohatstvo, preto treba získavať bohat. Od iných štátov, vzň. zahr.obchodu
64. požadoval, aby štát zakázal vývoz zlatých kovov a podporil vývoz tovarov výmenou za zlato
65. chudoba ľudí je predpokladom rastu bohatstva národov, vysoké mzdy sú veľké nebezpečie
66. peniaze chápali ako univerzálny uchovávateľ hodnôt a ako zdroj likvidity

Jean Bodin

67. predchodca kvantitatívnej teórie peňazí
68. presadzoval ochranu súkr. vlastníctva, dôslednejšie vymedzenie vlastníckych práv a slobodu obchodovania

Thomas Mun- Ang

69. nadväzuje na Huma
70. dielo: Bohatstvo Anglicka v zahraničnom obchode
71. skúmal aký vplyv bude mať rastúce bohatstvo -> zrastie agreg.D, narastú ceny, nevýhoda pri zahr.obchode, zistil, že aktívna OB nevedie k rastu bohatstva, že aktívnu obch. bilanciu nie je možné dlhodobo udržať
72. netreba mať aktívnu OB s každou krajinou, stačí keď bude celková OB aktívna
73. špecializácia a deľba práce medzi krajinami vedie k rastu bohatstva

Josiah Child

74. rozpracoval otázky aktívnej obch. bilancie v spojitosti s vývojom úrokovej miery
75. podmienka dosahovania aktívnej platobnej bilancie je nízka úroková miera

James Denham Steuart

76. zhrnul merkantilistickú teóriu

KAMERALISTIKA (17. a 18. stor)

77. v strednej európe – Nem., Rak
78. podobné merkantilizmu
79. považovali za zdroj bohatstva národa výrobu a predovšetkým poľnohospodárstvo
80. v aktívnej obch. bilancii videli zdroj zvyšovania zamestnanosti

Johan Joachima Becher – rak.

81. podpora obchodu a manufaktúr

COLBERTIZMUS – Jean Baptiste Colbert

82. vetva merkantilizmu, vo Fr.
83. popri podpore obchodu tiež podpora rozvoja manufaktúrnej výroby a budovania infraštruktúry

 PREDCHODCOVIA KLASICKEJ EKONOMICKEJ TEÓRIE

84. filozofi prirodzených zákonov

John Locke

85. dielo: O občianskej vláde
86. def. aké podmienky musia byť pri slobdnom podnikaní, podmienky pre slobodnú konkurenciu
87. pokúsil sa vysvetliť a obhájiť súkromné vlastníctvo na základe koncepcie prirodzeného práva človeka (všetci majú právo na vlastníctvo pôdy a prírodných zdrojov, aj na plody svojej práce)
88. vytvoril základnú tézu kvantitatívnej teórie peňazí – ak sa zvýši množstvo peňazí v obehu, zvýši sa cenová hladina (priama závislosť)
89. analýza vzťahu medzi cenou pôdy, rentou a úrokovou mierou
90. „otec ekonomického liberalizmu“

David Hume

91. dielo: Politické rozpravy
92. rozpracoval kvantitatívnu teóriu peňazí za predpokladu že výrobné zdroje sú plne využívané
93. že peniaze sú neutrálne – rast nominálnej peňažnej zásoby zvýši cenu a preto nedôjde k zvýšeniu reálnej peňažnej zásoby a nepoklesne ani úroková miera
94. kritika merkant. teórie aktívnej obch. bilancie (aktívnu OB si nemôže dlhodobo udržať = veľké množstvo peňazí v obehu spôsobí rast cen.hladiny, zníži sa konkurenčná schopnosť krajiny, to vedie k pasívnej OB
95. zástanca slobodného obchodu

ĎALŠÍ PREDCHODCOVIA KLASICKEJ EKONÓMIE

Wiliam Petty

96. požadoval teoretické myšlienky overovať v praxi
97. používal dedukciu a abstrakciu a svoje závery konfrontoval so štatistikou
98. pracovná teória hodnoty – že tovar má vnútornú hodnotu, kt. veľkosť je daná dĺžkou pracovného času
99. cena, kt. je daná množstvom vynaloženej práce je prirodzená cena, od nej sa môže odchyľovať politická cena
100. za hodnototvorné faktory považoval prácu a pôdu
101. cenu pôdy má určovať dlhodobý výnos z pôdy počas života troch generácií (21 rokov)
102. zisk chápal ako nadvýrobok vo forme pozemkovej renty a úroku

Richard Cantillon

103. rozlišoval normálnu cenu od trhovej ceny
104. trhová cena sa vplyvom D a S odchyľuje a znovu sa vracia k normálnej cene

FYZIOKRATIZMUS

105. vznikol v polovici 18. stor. vo Fr.
106. požadovali uplatňovanie hospodárskeho liberalizmu
107. abstrahujú od zásahov štátu do ekonomiky
108. zákl. črty:

1. požiadavka na neobmedzenosť a nedotknuteľnosť súkr. vlastníctva
2. presadzovanie hosp. slobody
3. zdôrazňovanie osobnej iniciatívy a voľnej konkurencie

109. 3 sektory hospodárstva:

1. poľnohospodársky sektor, kt. produkuje „čistý produkt“ = nadprodukt (vyšší výstup ako sú vkladané vstupy)
2. spracovateľský priemysel, kt. je sterilný (výstupy = vstupom)
3. domácnosti vlastníkov pozemkov (nulové výstupy)

110. preniesli skúmanie ekon.javov do sféry výroby
111. kapitál = fixný + obežný (mzdový fond + suroviny+osiva,...)
112. zálohy = pôvodné (splácajú sa v podobe pozemkovej renty) fixné (navracajú sa naraz ale postupne) ročné (obežný kapitál)
113. dokázali odlíšiť reálny kapitál od peňažného kapitálu, kapitál chápali ako zálohy do pôdy (zálohy môžu byť vo forme fixných záloh – budovy, stroje, alebo ročných záloh – mzdy, suroviny)

114. že rozhodujúcim faktorom rastu bohatstva krajiny je sama príroda a poľnohospodárstvo
115. koncepcia prirodzeného poriadku – spoločnosť a ekonomika sú ovládané zákonmi, kt. majú rovnakú povahu ako prírodné zákony
116. podstatou prirodz. poriadku je sloboda – zákl. právo človeka, sloboda znamená voľnú konkurenciu na trhu práce, v domácom aj zahr. obchode
117. súkr. vlastníctvo – jedno zo zákl. práv človeka
118. zdrojom bohatstva pochádza len práca v poľnohospodárstve
119. pozerali na spoločnosť ako na celok = makroek.analýza

Quesnay

120. vo svojej Ekonomickej tabuľke uviedol prvý makroekon. model procesu reprodukcie ako neustále sa opakujúceho toku tovarov a peňazí v hospodárstve
121. ekonomika je schopná samoreprodukcie bez zásahov štátu

Turgot

122. za produktívne považoval aj priemysel a obchod
123. kapitál – produktívny VF
124. úrok – dôsledok produktívnosti kapitálu
125. výšku úrok. miery nespájal s množstvom peňazí ale s veľkosťou kapitálu
126. položil základy reálnej teórie úroku

Klasická ekonómia

KLASICKÁ EKONÓMIA

1. vznik v druhej pol. 18.stor
2. ekonómia ako vedná disciplína, má svoje pojmy, kategórie a teórie
3. najvýznamnejšia vetva v Angl. a Fr
4. rozvojom priemyselnej výroby postupne klesal význam obchodného kapitálu, väčší význam nadobúdal priemyselný kapitál

Charakteristika

5. filozofický rámec – filozofia prirodzených zákonov a fyziokratizmus
6. politický rámec – ekonomický liberalizmus (slobodný obchod, nedotknuteľnosť vlastníckych práv, pôsobenie neviditeľnej ruky trhu)
7. predmetom záujmu bolo národné bohatstvo, ekonómia – veda o tvorbe a rozdeľovaní bohatstva
8. je makroekonomickou teóriou
9. problémy klasiky:

1. jednostranná, neprimeraná orientácia na materiálnu výrobu
2. nadradenie vplyvu práce nad vplyv ostatných výrobných činiteľov
3. posudzovanie mzdy robotníkov na úrovni ich životného minima a neodhalenie jej zvyšovania vo vzťahu k produktivite práce
4. obavy o permanentný nedostatok kapitálu, limitované možnosti jeho akumulácie
5. nedocenenie vplyvu vedecko-technického pokroku

10. nákladová (objektívna) teória hodnoty
11. teória rozdeľovania (zisk vlastníkom kapitálu, mzda vlastníkom pracovnej sily a pozemková renta vlastníkom pôdy)

Adam Smith (1723-1790)

12. zakladateľ politickej ekonómie v Anglicku
13. dielo: Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov (1776) – zhrnuté ekon. myšlienky prezentované inými autormi v predchádzajúcom období, vytvoril komplexný základ ekonomickej teórie
14. stredobodom záujmu bolo posudzovanie správania priemyselníka (kapitalistu)
15. 4 okruhy problémov:

1. systém prirodzeného poriadku
2. predpoklady rastu národného bohatstva
3. meranie národného bohatstva
4. teória hodnoty a rozdeľovania

Neviditeľná ruka trhu

16. vlastný záujem (egoizmus) považoval za hybnú silu vývoja, každý jednotlivec, kt. sleduje svoje vlastné záujmy – snaží sa zväčšovať svoje bohatstvo, súčasne napĺňa aj záujmy krajiny – zvyšuje jeho celkové bohatstvo
17. neviditeľná ruka trhu rozdeľuje obmedzené zdroje tým jednotlivcom, kt. ich dokážu najefektívnejšie využiť vo svoj aj spoločenský prospech = proces konkurencie
18. obhajoval slobodu obchodu
19. zásahy štátu len (vonkajšia, vnútorná bezpečnosť a verejné statky)

Zdroje národného bohatstva

20. zdrojom bohatstva podľa neho nieje len možstvo a PP práca vynaložená v poľnohospodárstve ale aj v priemysle, prácu, kt. sa vynakladá na poskytovanie služieb nepovažoval za produktívnu = jeho chyba
21. PP sa zvyšuje deľbou práce (aj na medzinárodnej úrovni)
22. za hl. zdroj bohatstva považoval deľbu práce – jednoduchá deľba práce (v rámci podniku) =>spoločenská deľba práce (medzi jednotl. výrobcami) =>medzinárodná deľba práce
23. každá krajina by mala vyrábať ten tovar, kt. dokáže vyrábať lacnejšie než iné krajiny, dovážať by mala tie tovary, kt. dokážu vyrábať lacnejšie iné krajiny – princíp absolútnych výhod

Teória kapitálu

24. nositeľom trvalého rozvoja je akumulácia kapitálu
25. chápal kapitál ako zálohy, kt. priemyselník vkladá do výr. procesu
26. kapitál delil na: fixný (budovy, stroje, zariadenia) a obežný (zásoby, mzdy)
27. položil základy klasického chápania kapitálu ako mzdového fondu
28. základnou podmienkou trvalého ekon. rastu je nepretržitá akumulácia kapitálu

Teória hodnoty

29. hodnota je určená:

1. množstvom práce vynaloženej na výrobu tovaru
2. množstvom živej práce, kt. je možné za tovar dostať pri výmene
3. dôchodkami za poskytnuté služby VF (mzdou, rentou a kapitálom)

30. Smithova dogma – hodnota je tvorená peňažnými nákladmi výroby (mzdou, ziskom a rentou)
31. paradox hodnoty – nepochopenie vzťahu medzi užitočnosťou a vzácnosťou – východisko klasického objektívneho (nákladového) chápania hodnoty
32. rozlišoval medzi trhovou (za kt. sa v danom okamžiku výrobok predáva na trhu, ovplyvnená užitočnosťou a dopytom) a prirodzenou cenou (dlhodobo, okolo nich oscilujú trhové ceny, ovplyvnené len nákladmi)

Teória rozdeľovania

33. trhová mzda je určovaná existenčným minimom robotníka
34. zisk a renta – odvodené dôchodky, zostávajú po odpočítaní mzdy z produktu práce

Malthus (1766-1834)

35. v obd. priemyselnej revolúcie (technický pokrok, rozvoj priemyslu, rast PP)
36. skúmal ot. vlnenia ek.vývoja za urč.podmienok – nadvýroba, hľadal spôsob zabráneniu vlneniu, aby sa všetky statky predali:

=>musí existovať tretia trieda, nevýrobný spotrebitelia, kt. realizujú zisk kapitalistu (pozemkový vlastníci, domáce služobníctvo a štátny aparát)

37. populačná teória – počet obyv. narastá geometrickým radom, zdroje obživy obyv. rastú len aritmetickým radom =>prekážky preventívne (mravná zdržanlivosť, morálna sebakontrola popul. rastu) a pozitívne (bieda, choroby, vojny)
38. obilné zákony= vysoké clá na dovoz zo zahr, aby ceny boli čo najvyššie – tým konflikt s Ricardom on zastával buržoáziu

Say (1767-1832)

39. odmietal nákladovú teóriu hodnoty – pokúšal sa odvodiť hodnotu od užitočnosti tovarov
40. teória 3 faktorov zdrojom hodnoty nie je len práca, ale aj kapitál a pôda (+3 dôchodky)
41. Sayov zákon trhu – každá ponuka súčasne vytvára dopyt
42. Teoria makroek. rovnováhy, popieral možnosť vzniku hospod.kríz
43. peniaze chápal len ako obeživo, nepočítal s funkciou uchováveteľa hodnôt – nikto nepredáva tovar pre samotné peniaze, ale aby nakúpil iný tovar =>peniaze sú voči reálnej ekonomike neutrálne

Ricardo (1772-1823)

44. v čase prechodu na strojovú výrobu, priemys.revolúcie
45. dielo: Zásady politickej ekonómie a zdaňovania
46. zdroje ekon. rastu hľadal v zákonitostiach rozdeľovania (mzda,zisk, renta)
47. nadviazal na Smithovu objektívnu teóriu hodnoty, hodnota je priamo úmerná množstvu vynaloženej práce a nepriamo úmerná PP= teo.pracovnej hodnoty
48. rozlišoval trhovú a prirodzenú cenu (ako Smith)
49. akumulácia kapitálu je hybnou silou ekon. rastu, zdrojom akumulácie kapitálu však mohli byt len zisky kapitalistov, AK vedie k rastu populácie a tým rastie dopyt po potravinách, treba viac invest. do pôdy – do poľnoh.nemožno inv.kapitál neobmedzene aby výnosy úmerne narastali
50. teória renty – difer. Renta 1 (len pri lepších pôdach)  ale aj 2 (pri horších pôdach dodatočným vložením kapitálu)
51. renta rastie vtedy, keď rastie dopyt po obilí, výška renty môže byť diferencovaná podľa rozdielnych výnosov kapitálu, vloženého do rôzne úrodných pôd
52. rozlišoval prirodzenú mzdu (daná existenčnými potrebami robotníka a jeho rodiny) a trhovú mzdu (osciluje okolo prirodzenej, dlhodobo sa nemôže odkloniť od prirodzenej mzdy) – železný zákon mzdový (dôvod= ak odbory vyššie mzdy-> vyššia život.úroveň->rast populácie, preto nemá význam bojovať za vyššie mzdy)
53. zisk je rozdiel medzi hodnotou robotníkovho produktu a mzdami
54. teória komparatívnych (relatívnych) výhod – že špecializácia a obojstranne výhodná výmena sa môže medzi krajinami rozvinúť aj vtedy, keď jedna z nich dosahuje absolútne výhody vo všetkých tovaroch
55. na vysvetlenie kúpnej sily peňazí aplikoval kvantitatívnu teóriu peňazí
56. teória peňazí (metalistická)- sú tovarom plnia 3 funkcie:
57. narazil na problém klesajúcich výnosov z investovaného kapitálu = ek.rast sa musí niekde zastaviť
58. teória zahraničného obchodu

Sismode de Sismondi

59. odporca najmä Ricardovej ekon. teórie
60. ekon. činnosti ľudí je potrebné skúmať z hľadiska ľudského blahobytu a nie na základe klasického egoistického princípu
61. analýza príčin hosp. kríz – podľa neho krízy spôsobuje hospodársky liberalizmus a východisko videl v zasahovaní štátu do hosp. procesov

Nassau William Senior

62. ďalší kritik Ricarda, odmietal predovšetkým jeho pracovnú teóriu hodnoty
63. kapitál je popri pôde a práci tretí samostatný produktívny VF
64. úrok je odmena za abstinenciu
65. teória monopolnej renty renty – je možné akýkoľvek dôchodok, kt. vzniká v podmienkach monopolu, považovať za rentu

autori teórii harmónie záujmov:

H.Ch.Carey

66. že hodnotu statku určuje množstvo práce, kt. usporí ten, kto daný statok výmenou získal

C.F.Bastiat

67. hodnota statku – je daná vzťahom dvoch vymieňaných služieb
68. nevyhnutným predpokladom je existencia hospodárskej slobody

John Stuart Mill (1806-1873)

69. dielo: Zásady politickej ekonómie
70. pochopil, že prirodzené zákony platia len vo výrobe a nie v rozdeľovaní – zákony výroby majú prírodný charakter – nedajú sa meniť, zákony rozdeľovania majú spoločenský char. možno ich ovplyvňovať spol. inštitúciami a sociálnym zákonodarstvom
71. teória medzinárodnej hodnoty – teória recipročného dopytu – na vysvetlenie komparatívnych výhod použil porovnávanie PP

ALTERNATÍVNE EKONOMICKÉ TEÓRIE

Nemecká historická škola

1. špecifické hosp.-polit. podmienky Nemecka, do 1871 nebolo zjednotené, hospodársky zaostávalo voči GB
2. idea národnej ekonómie, nacionálneho ekon. myslenia
3. zákl. metódou skúmania a vysvetľovania ekon. javov sa stala historická metóda
4. súhlasili a podporovali zásahy štátu do hospodárskych procesov
5. odmietala východiská klasickej ekon. teórie:

1. univerzálnu platnosť – ekon. zákony majú relatívnu platnosť, treba ich prispôsobovať miestu a času
2. psychológiu založenú na egoizme – človek má ďalšie ušľachtilejšie podnety
3. skúmanie založené na deduktívnej metóde a abstrakcii – ekon. procesy sa vyvíjajú v čase a treba ich skúmať metódou indukcie, založenej na pozorovaní

Muller (1779-1829)

6. predchodca nemeckej hist.školy
7. jeden z naj.odporca metódy, kt. uplatnil Smith – že nedocenil etickú stránku hosp. činností, že ignoroval národné zvláštnosti rôznych hosp. sústav a racionálny princíp hospodárenia
8. že národné bohatstvo tvorí aj nehmotný kapitál (poznatky, šikovnosť, návyky)

     -     nezohľadňoval národné správanie

9. ciele štátu nadradil nad ciele jednotlivca
10. Smith vôbec neanalyzuje nehmotný kapitál

List (1789-1846)

11. predchodca nem.hist.školy
12. dielo: Národný systém politickej ekonómie
13. že klasická ekon. teória vyhovuje len Anglicku
14. ekon. vývoj každej krajiny prechádza 5 štádiami:

1. divošstvo
2. pastierstvo
3. agrárne štádium
4. agrárno-priemyselné štádium
5. agrárno-priemyselné a komerčné (obchodné) štádium

15. teória nezrelého priemyslu – krajiny1-4, kt. sa nachádzajú v štádiu nezrelého priemyslu, nemôžu uplatňovať politiku voľného obchodu voči krajinám, kt. už vstúpili do štádia zrelého priemyslu
16. navrhol zavedenie výchovného protekcionizmu – pre krajiny 1-4 uplatňovanie colných a iných bariér voči zahr. konkurencii
17. má sa uplatňovať len dovtedy kým sa ekonomika dostane do 5 štádia
18. treba urobiť opatrenie na zjednotenie Nem, vytvorenie colnej únie

Staršia historická škola

19. jednostranné vyzdvihovanie historickej metódy a indukcie
20. dôraz na vysvetľovanie úlohy štátu

Roscher (1817-1894)

21. dielo: Systém národného hospodárstva
22. na zákony klasickej ekon. teórie sa pokúsil aplikovať historický prístup (komparáciou- porovnávaním štádii) a empirické metódy

Hildebrand (1812-1878)

23. odmietal abstrakciu, egoizmus
24. človek má vyššie morálne princípy- zmysel pre povinnosť, túžba po sláve
25. vývojové stupňe označil ako: naturálne hospodárstvo, peňažné hospodárstvo a úverové hospodárstvo

Knies (1821-1898)

26. zdôrazňoval, že v každom národe vládne národný duch
27. popieral existenciu zákonov, pretože nejestvujú opakovateľné javy
28. ekon. teórie treba spájať s historickou minulosťou každého národa

Mladšia historická škola

29. Nemecko sa politicky zjednotilo, postupne sa vyvinulo na hosp. vyspelú krajinu
30. skúmanie úlohy štátu, najmä sociálna úloha a etické prvky ľudského správania
31. podnet k vzniku novej vednej disciplíny – dejín národného hospodárstva

Schmoller (1838-1917)

32. naj väčší kritik angli.teórii
33. odmietal univerzálnu platnosť ekon. zákonov aj uplatňovanie abstraktno-deduktívnej metódy
34. podstatu spoloč. javov možno pochopiť a objasniť len uplatnením empirického a historického prístupu
35. skúmal príčiny spoločenských problémov v kapitalizme
36. medzi robotníkom a kapitalistom sa majú uzatv.kolektívne zmluvy, kontrola občian.inštitúcií
37. že sociálne zákonodarstvo a garantovanie kolektívnych zmlúv môže vyriešiť negatívne sprievodné javy v hospodárstve
38. zaoberal sa teóriou inštitúcií

Brentano

39. liberálne názory
40. upozorňoval na možnosti zneužívania moci štátnou byrokraciou

Wagner

41. zaoberal sa posudzovaním vývoja podielu štátneho a súkromného sektora, že sa podiel štátneho sektora v hospodárstve neustále zvyšuje
42. wagnerov zákon – o vplyve štátneho sektora na dosahovanie sociálneho zmierenia

Max Weber (1864-1920)

43. najmladšia hist.škola
44. dielo: Protestantská etika a duch kapitalizmu
45. kapitalizmus vznikol až vtedy keď sa objavili podnikaví jednotlivci s priekopníckymi vlastnosťami – protestanti - kalvíni

Sombart

46. dielo: Židia a moderný kapitalizmus
47. kapitalizmus sa mení na zmiešanú spoločnosť
48. zdroj kapitalistického ducha – židia

2 spory o metódu:

1. či sa má ekon. teória budovať abstraktne, deduktívne a hypoteticky bez ohľadu na empirickú skutočnosť (K.Menger), alebo je ekonómia odsúdená na suchý zber empirických faktov a ich zostavovanie do nudných štatistík (G.Schmoller)
2. otázka hodnotiacich súdov, prebiehal vnútri historickej školy Schmoller a Wagner chápali ekon. teóriu ako etickú a normatívnu vedu, kým Weber a Sombart ju chápali ako pozitívnu vedu

Socialistické ekonomické teórie

Utopický socializmus

More (1478-1535) – ranný utopický socializmus

49. dielo: Utópia
50. kritizuje sociálne pomery v Angl., nespravodlivé usporiadanie spoločnosti za hl. príčinu označil existenciu súkromného vlastníctva
51. predkladá predstavy o ideálnom štáte- popisuje novú spravodlivú spoločnosť – neexistuje súkr. vlastníctvo, všeobecná pracovná povinnosť, pracovný čas skrátený na 6 hodín

Campanella - ranný utopický socializmus

52. dielo: Slnečný štát – podobne ako Utópia

Gerard Winstanley – agrárny socializmus v Angl.

53. navrhol odstránenie súkromného vlastníctva pôdy, obchodu a peňazí

Meslier – ranný francúzsky socializmus

54. spis: Testament – najväčšie spoločenské zlo je nerovnosť ľudí

Mably– ranný francúzsky socializmus

55. všetci ľudia sú si od prírody rovní a akákoľvek sociálne nerovnosť vyplýva zo súkromného vlastníctva

Babeuf – socializmus z obdobia Fran. revolúcie

Buonarotti

56. demokraciu si nevedeli predsatviť bez odstránenia súkromného vlastníctva
57. Babeuf – revolúcia, kt. zvrhne vládu utláčateľov a bohatých

Saint-Simon (1760-1825)

58. Utopistický socializmus
59. Vytvorenie kolektíneho vlastníctva
60. formovanie novej elity – vedci, umelci, priemyselníci a technická inteligencia, ich poslaním je nastoliť nový poriadok na základe centrálneho plánovania a riadenia
61. kapitalizmus považoval za prechodné obdobie od feudalizmu k vedecko-priemyselnej spoločnosti

Fourier

- ľudstvo prešlo 4 vývojovými štádiami:

1. epochou divošstva (neexistoval priemysel)
2. patriarchátu (existoval len drobný priemysel)
3. barbarstva (existoval stredný priemysel)
4. civilizácie (vyrastá veľkopriemysel)

62. vytvorenie faláng – základom hospodárstva je poľnohosp. a priemysel, kde každý pracuje podľa svojich záľub

Owen

63. vrchol utop. Soc.
64. za zákl. príčinu nedostatkov kapitalizmu považoval súkromné vlastníctvo, vykorisťovanie námezdnej práce, náboženstvo a uplatňovanú formu manželstva
65. bol vlastníkom továrne – skrátil pracovný čas, vždy robotníkom vyplácal plnú mzdu, založil školu pre deti a 1. detské jasle – napokon bankrot

Proudhon

66. anarchistické názory
67. zakladanie dobrovoľných komunít – „buniek“ všetkého života spoločnosti
68. výrok „vlastníctvo je krádež“

„Ricardovci“

69. Wiliam Thomson, John Gray, John Francois Bray, Thomas Hodgskin
70. za jediný zdroj bohatstva považovali prácu, požadovali zrušenie kapitalistického zisku

Ekonomické učenie K.Marxa

Marx (1818-1883)

71. dielo: Kapitál
72. analýza kapitalistickej spoločnosti
73. aplikoval idealistickú teóriu historického vývoja nem. filozofa Hegela, postavil ju na materiálnych základoch – dialektický materializmus
74. súčasne aplikoval klasickú ekon. teóriu (Ricarda) a učenie fran. utopických socialistov
75. vychádzal z presvedčenia že každú spoločnosť (okrem komunistickej) možno rozdeliť na 2 subsystémy: výrobné sily (technika, technológia, prac. sily, kapitál) a výrobné vzťahy (spoločenské vzťahy, najdôležitejšie sú vlastnícke vzťahy)
76. výrobné sily sa dynamicky menia, výrobné vzťahy sú statické

Vlastníctvo a vykorisťovanie

77. vykorisťovanie bolo logickým a nevyhnutným dôsledkom existencie súkromného vlastníctva
78. súkr. vlastníctvo rozdeľuje spoločnosť na dve triedy: triedu vlastníkov výrobných prostriedkov a triedu ich nevlastníkov
79. zdrojom akumulácie je len zisk – rozdiel medzi hodnotou produktu robotníkovej práce a mzdou robotníka

Pracovná teória hodnoty a teória nadhodnoty

80. vychádza z teórie Ricarda – množstvo času určuje relatívne ceny tovarov

-     hodnota tovaru sa skladá z 3 častí: konštantného kapitálu (K), variabilného kapitálu (V)   a nadhodnoty (M) => hodnota=K+V+M

81. K – výdavky kapitalistu na obstaranie materiálu a odpisy z fixného kapitálu – minulá práca,
82. V – mzdové výdavky, len on tvorí hodnotu a tým aj nadhodnotu,
83. M – od hrubého dôchodku kapitalistu sa odpočítajú náklady na konštantný a variabilný kapitál
84. robotník v prac. čase vytvára väčšiu hodnotu ako je hodnota jeho pracovnej sily (mzda)
85. teória miery nadhodnoty – miera nadhodnoty=M/V – pomer medzi nezaplatenou a zaplatenou prácou robotníka (medzi ziskom kapitalistu a mzdou robotníka), miera nadhodnoty vyjadruje mieru vykorisťovania
86. zvyšovanie miery nadhodnoty: absolútna nadhodnota – predlžovanie prac. dňa, relatívna nadhodnota – zvyšovaním PP, mimoriadna nadhodnota – rozdiel v porovnaní s iným kapitalistom
87. organické zloženie kapitálu: K/V rastúci charakter (pomer K a živej ľud.práce), vych zo substitúcie výrob.faktorov
88. zákon klesajúcej miery zisku – účasť K nie je obmedzená, nadhodnota je => miera zisku=M/K + V – zdôvodnil to prelievanim kapitálu medzi odvetviami
89. teória jednoduchej a rozšírenej reprodukcie celkového spoločenského kapitálu

len plnohodnotné peniaze

Rezervná armáda nezamestnaných

90. že na trhu práce vždy existuje nadbytočná ponuka práce, stláča mzdy a udržiava úroveň ziskov kapitalistov
91. najvýznamnejšia príčina – substitúcia práce strojmi a technológiami
92. snažil sa vyvrátiť fungovanie Sayovho zákona trhu, dokázal, že v podmienkach kapital.výrob.spôsobu doch.k neúplnému využívaniu výrob.zdrojov

Nevyhnutnosť hospodárskych kríz v kapitalizme

93. jedna z téz, kt. dejinný vývoj potvrdil
94. vnútorné protirečenia kapitalizmu – rozpor medzi výrobou a spotrebou a spoločenským charakterom výroby a sukromným privlastňovaním
95. nadvýroba statkov – obmedzovanie výroby, krach podnikov, prepúšťanie – pokles dopytu po investičných statkoch – pokles D po spotr. statkoch – pokles cien, výroby, kapitál stráca svoju hodnotu – zásoby klesnú vo väčšej miere ako kúpna sila – výroba sa môže opäť rozvíjať
96. oživenie – prehriatie – kríza

Teória  reprodukcie

97. rozdelil národné hospodárstvo na 2 sektory

1. výroba výrobných prostriedkov
2. výroba spotrebných tovarov a služieb

I (V+M) = II ( C ) –konštantný kapitál 2.skupiny

Koncentrácia a centralizácia kapitálu

98. skúmal formovanie konkurenčného prostredia v kapitalizme
99. rast veľkosti podnikov =>pokles intenzity konkurencie na trhoch => vznik monopolov, čo narúša konkurenčné prostredie – v dôsledku rastúcej koncentrácie a centralizácie kapitálu

Rast zbedačovania proletariátu

100. jadrom je postupne klesajúci podiel proletariátu na tvorbe národného dôchodku
101. aj pri raste reálneho dôchodku robotníka jeho relatívny dôchodok bude klesať – tým klesá aj podiel miezd na nár. dôchodku

NEOKLASICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA

Charakteristika neoklasickej ekonómie

1. vznik a rozvoj priemyselného kapitalizmu
2. premena politickej ekonómie na „čistú ekonómiu“
3. skúma alokáciu obmedzených zdrojov
4. zmena orientácie ekonomickej analýzy zo strany ponuky na stranu dopytu
5. predmetom analýzy predovšetkým správanie spotrebiteľa izolov.jednotlivcov
6. skúmanie mikroekonomických javov
7. subjektívna teória hodnoty a rovnováhu nachádza v rovnosti hraničných veličín
8. vychádza z predpokladu existencie dokonalej konkurencie na trhoch

Predchodcovia marginálnej teórie

9. už Aristoteles pochopil že hodnota súvisí s užitočnosťou tovaru – súvislosti nevedel spojiť do ucelenej teórie
10. scholastici rozlišovali nákladovú a užitočnostnú stránku hodnoty – nedokázali formulovať subjektívnu teóriu hodnoty

Galiani (1728-1787)

11. prvé pokusy formulovať subjektívnu teóriu hodnoty
12. opísal vplyv zvyšujúceho sa dopytu na cenu tovaru na príklade moslimskej krajiny

Thunen (1783-1850)

13. pokúsil sa sformulovanie teórie hraničnej užitočnosti
14. že dodatočné N, kt. vstupujú do výrobného procesu nesmú prevýšiť hodnotu dodatočných produktov, kt. sa vyprodukujú týmito dodat. N
15. odhalil, že ceny výrobných činiteľov sú vlastne určené hodnotou hraničného produktu
16. aplikoval Ricardov zákon klesajúcich výnosov a formuloval princíp vyrovnávania hraničných produktov – trh presúva výrobné činitele dovtedy, kým sa nedosiahne ich max. využívanie

Gossen (1810-1858)

17. ucelene sformuloval teóriu hraničnej užitočnosti
18. že hodnotu statku určuje subjektívne hodnotenie (ocenenie) jeho užitočnosti spotrebiteľom
19. hran. užitočnosť definoval ako užitočnosť poslednej spotrebovávanej jednotky
20. Gossenove zákony:

1. že s rastúcou spotrebou tovar klesá jeho hraničná užitočnosť – zákon klesajúcej funkcie hraničnej užitočnosti
2. že spotrebiteľ maximalizuje uspokojovanie svojich potrieb pri danom dôchodku vtedy, keď z poslednej jednotky vynaloženého dôchodku dosiahne rovnaké uspokojenie svojich potrieb

MU1/P1 = MU2/P2=...=MUn/Pn = MUm

Mum-hr.užitočnosť 1 peň.jednotky dôchodku

n- množina statkov

3. človek maximalizuje svoju celkovú užitočnosť z vynakladanej práce vtedy, keď sa hraničná užitočnosť tovaru, kt. môže získať za svoju prácu, práve mení na hraničnú „neužitočnosť“ jeho práce

Rakúska škola

21. subjektívna škola hraničnej užitočnosti
22. že podstata hodnoty je vlastne stav vedomia človeka
23. človek sa snaží dosahovať osobné ciele najracionálnejším možným spôsobom
24. existuje hodnota v objektívnom (uspokojenie potreby človeka) aj subjektívnom zmysle (úžitok, kt. vplýva na jeho blahobyt)

Menger (1840-1921)

25. presadzoval uplatňovanie abstraktne deduktívnej metódy
26. presadzoval subjektívny význam hodnoty, pripustil rozdiel medzi úžitkovou (užitočnosť pre jednotlivca, kt. ho spotrebúva) a výmennou hodnotou (význam statku pre jednotlivca, kt. ho vymieňa)
27. tovary rozdelil:

1. tovary prvého rádu – priamo uspokojujú potreby človeka, na ich hodnotu pôsobia: naliehavosť, okamžitý stupeň nasýtenosti, množstvo statkov, kt. jednotlivec disponuje, Mengerova škála – ako užitočnosť klesá s uspokojovaním potrieb
2. statky vyšších rádov – uspokojujú nepriamo, sú potrebné na výrobu tovarov prvého rádu, teória imputácie – určenie hodnoty VF, nemajú vlastnú subjektívnu hodnotu, hodnota statkov vyššieho rádu je súčasná hodnota budúcej očakávanej hodnoty statkov prvého rádu

28. spor o metódu – s príslušníkmi nemeckej historickej školy (Schmoller) obhajoval opodstatnenosť uplatňovania abstraktno–deduktívnej metódy
29. def.užitočnosť statku v relatívnom zmysle
30. hodnotu tovaru určuje jeho vácnosť na trhu z toho teória imputácie
31. Mengerová škála- matemat. Vyjadrený gossenov zákon, hodnotu tovaru určuje spotrebiteľ

Wieser (1851-1926)

32. autor názvu Gossenove zákony
33. teória alternatívnych nákladov (nákladov obetovaných príležitostí) – N sú užitočnosťou, kt. človek svojim rozhodnutím obetuje

Böhm-Bawerk (1851-1914)

34. zostavil rebríček skupín ľudských potrieb podľa ich užitočnosti (nutné na zachovanie života, zachovanie zdravia, neuspokojenie by znamenalo len prechodné utrpenie, len stratu malého šťastia)
35. stanovil mechanizmus tvorby trhovej ceny – k stanoveniu ceny dochádza keď sa subjektívne hodnotenia predávajúceho a kupujúceho stretnú – vytvorí sa cena hraničného páru
36. ážiová teória úroku – súčasné statky sú oceňované vyššie ako budúce, rozdiel medzi hodnotou budúcich a súčasných tovarov tak tvorí zdroj úroku za kapitál investovaný do výrobných činiteľov

Cambridgeská škola

37. skúmanie a zdôvodňovanie podmienok vytvárania rovnováhy na čiastkových trhoch – teória čiastkovej ekonomickej rovnováhy

Marshall (1842-1924)

38. dielo: Zásady ekonómie
39. neoklasická teória firmy – sústredil svoju pozornosť na spotrebiteľa aj výrobcu
40. orientuje sa na stanu dopytu aj ponuky, predpoklad ceteris paribus (zmeny ceny a množstva daného statku nemajú žiadny vplyv na ceny a množstvo iných statkov
41. analýzy užitočnosti a dopytu – uplatnil kardinalistickú teóriu hraničnej užitočnosti, cena , kt. je spotrebiteľ ochotný zaplatiť za tovar určuje jeho hraničnú užitočnosť = cena dopytu, hraničná cena dopytu = cena, kt. skutočne zaplatí, cena ponuky = minimálne ceny, za kt. je výrobca ochotný tovar vyrobiť(=hran. N)
42. renta spotrebiteľa – rozdiel medzi cenou, kt. by bol spotrebiteľ ochotný zaplatiť a cenou, kt. skutočne zaplatí na trhu      
43. teória pružnosti (elasticity) dopytu
44. teória firmy – že firmy dosahuje maximálny zisk vtedy, keď jej hraničné náklady sa práve rovnajú hraničným príjmom
45. mechanizmus tvorby rovnovážnej ceny – vo veľmi krátkom obd. sa na trhu utvárajú bežné ceny, kt. sú určované dopytom, v dlhšom obd. veľký vplyv dopyt, ale aj vplyv podnikových N, v dlhom obd. sa tvoria normálne ceny, je možné ponuku elasticity meniť, objem vyrobeného tovaru sa bude meniť v závislosti od zmien dopytu, bude zodpovedať výrobným N
46. cambridgeská verzia kvantitatívnej teórie peňazí – mikroekonomické základy, vysvetľovanie dopytu ako transakčného D, jediný motív držby peňazí je daný transakčným motívom  M=k*Y , M- nominálne hotovostné zostatky peňazí, Y- peňažný dôchodok jednotlivcov, k- podiel peňažnej hotovosti na nominálnom dôchodku (percento peň. dôchodku jednotlivcov, kt. chcú držať v hotovosti)
47. zotrvali na predstave, že peniaze sú neutrálne

Lausannská škola

48. pokúsili sa doplniť za akých podmienok sa dosahuje rovnováha aj v celom hospodárstve, na všetkých trhoch súčasne

Walras (1834-1910)

49. mat. vyjadril ako v podmienkach NK sa budú správať domácnosti a podniky pri urč. dôchodkov a zisku a za akých podmienok bude doch. k celkovej rovnováhe
50. zástanca aplikácie matematiky v ekonomickej analýze
51. odmietol prístup na základe predpokladu ceteris paribus, že ekon. veličiny sa navzájom ovplyvňujú
52. predpoklad vzájomnej prepojenosti a závislosti všetkých trhov
53. spoločenské bohatstvo tvorí kapitál a dôchodky
54. formuloval sústavy rovníc – podmienky, kt. musia byť splnené aby sa celé hospodárstvo nachádzalo v rovnovážnom stave:

1. veľkosť D po hotových výrobkoch ako funkcia cien hotových výrobkov a cien výrobných služieb
2. veľkosť ponuky výrobných služieb ako funkcia cien hotových výrobkov a cien výrobných služieb
3. ceny hotových výrobkov pomocou výrobných koef. a cien spotrebovaných výrobných služieb
4. pomocou výrobných koef. rovnosť medzi množstvom výrobných služieb predaných na trhu a spotrebovaných pri výrobe jedotl. spotrebných predmetov

Neoklasické teórie spotrebiteľského dopytu

55. kardinalistické chápanie užitočnosti – spotrebiteľ vie určiť veľkosť užitočnosti číselnými mernými jednotkami
56. ordinalistické chápanie hraničnej užitočnosti – spotrebiteľ vie určiť, ktorý statok má pre neho väčší alebo menší význam

Jevons (1835-1882)

57. príslušník cambridgeskej školy, prívrženec kardinal. chápania užitočnosti
58. vysvetlil teóriu hraničnej užitočnosti pomocou matematických metód
59. hran. užitočnost = pomer medzi prírastkom užitočnosti a veľkosťou poslednej jednotky spotrebúvaného statku Δ U/ Δ x
60. závery:

1. ak má daný statok dva možné spôsoby použitia (u1 a u2) kt. môže uspokojiť dve rôzne potreby, Δu1/ Δ x = Δu2/ Δ y , max. uspokojenie svojich potrieb dosiahne vtedy, keď mu posledné prírastky pri oboch spôsoboch použitia poskytnú rovnakú užitočnosť
2. pri naturálnej výmene dvoch statkov medzi dvoma osobami dosiahnu vymieňajúce si osoby maximalizáciu svojej užitočnosti vtedy, ak sa výmenný pomer dvoch statkov (x/y) rovná obrátenému pomeru ich hraničných užitočností (Δuy/ Δux)
3. pri výmene s použitím peňazí bude racionálny spotrebiteľ max. svoje uspokojenie vtedy, keď sa pomer medzi hraničnými užitočnosťami dvoch statkov (Δu1/ Δu2) bude rovnať pomeru cien (p1/p2) – zákon proporcionality hraničných užitočností s cenami statkov
4. zákon vážených hran. užitočností – pri výmene všetkých tovarov s použitím peňazí medzi všetkými spotrebiteľmi rovnováha výmeny nastáva vtedy, keď sa pomer medzi hran. užitočnosťami statkov a ich cenami bude navzájom rovnať

Pareto (1848-1923)

61. príslušník lausanskej školy, zakladateľ ordinalistického chápania
62. princíp indiferenčných kriviek – spájajú kombinácie statkov, kt. poskytujú rovnako veľké uspokojenie, skon vyjadruje subjektívne preferencie spotrebiteľa, cenová (rozpočtová) priamka – dotýka sa indiferenčnej krivky v bode = kde dosahuje spotrebiteľ maximálne možné uspokojenie svojich potrieb

Hicks (1904-1979)

63. vniesol pojem hraničná miera substitúcie – namiesto pojmu hraničná užitočnosť – v akom pomere môže byť jeden statok nahradený iným bez toho aby došlo k zmene uspokojenia potrieb spotrebiteľa
64. pomer medzi cenami statkov – hraničná miera transformácie
65. dospel k záveru, že spotrebiteľ max. svoje uspokojenie vtedy, keď sa hran. miera substitúcie = hran. miere transformácie

Jevgenij Jevgenievič Slucký (1880-1948)

66. psychologické prístupy

Samuelson

67. teória odhalených preferencií (spolu s Ianom M.D.Littleom)
68. že je možné určiť optimálne podmienky správania spotrebiteľa aj v prípade, ak spotrebiteľ nepozná všetky alternatívy možnej kombinácie užitočností statkov
69. analýzu postavil na skúmaní spotrebných košov

Neoklasické teórie firmy

70. analyzuje správanie výrobcu a formovanie ponuky tovaru
71. hl. predpoklady, z kt. vychádzala ortodoxná neoklasická teória firmy: exist. dokonalej konkurencie, racionálne správanie firmy, podmienky uzavretej ekonomiky s daným celk. množstvom zdrojov a štruktúrou preferencií spotrebiteľov
72. rozhodujúcu úlohu z hľ. racionálneho správania firmy zohrávajú hraničné náklady (N na dodatočnú jednotku produkcie)
73. firma bude vyrábať dovtedy, pokiaľ jej príjem z poslednej jednotky produkcie prevyšuje náklady na výrobu tejto jednotky

Neoklasické teórie nedokonalej konkurencie

Sraffa (1898-1983)

74. namietal proti Marshallovej predstave, že firmy v dlhom obd. produkujú statky pri minimálnych priemerných N
75. podľa neho firmy produkujú pri klesajúcich N
76. teo.hraničných príjmov, N, zisku

Chamberlin (1899-1967)

77. analýza správania skupiny firiem
78. že rovnováha firmy je závislá os správania ostatných firiem
79. príčina nedokonalej konkurencii – v diferenciácii produktov
80. teória oligopolu a monopolistickej konkurencie

Robinsová (1903-1983)

81. skúmala správanie firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie
82. ako prvá vytvorila model monopolu – keď je na trhu jediný kupujúci

Americký neoklasici

83. nadviazali na európskych predstaviteľov

Clark (1847-1938)

84. formuloval teóriu hraničnej produktivity výrobných činiteľov
85. vychádzal z predpokladov:

1. vo výr. procese existujú dva hodnototvorné faktory: práca a kapitál
2. hodnototvorný účinok týchto faktorov sa rovná ich dôchodkom za poskytnuté služby : mzde a úroku
3. produktívnosť a teda aj hodnototvorný účinok oboch VF klesá podľa toho ako rastie ich účasť vo výrobnom procese

86. vyvodil záver, že hodnotu každého jednotlivého tovaru danej zásoby určuje jeho hraničná užitočnosť, užitočnosť posledného tovaru
87. mzdu určuje hraničná produktivita práce, úrok určuje hraničná produktivita kapitálu

Fisher (1867-1947)

88. dielo: Teória úroku
89. úrok existuje len ako výsledok spolupôsobenia týchto dvoch príčin:

1. ochota ľudí vzdať sa súčasnej spotreby v prospech budúcej – subjektívny princíp
2. príležitosť – objektívny princíp

1. rozlišoval nominálnu a reálnu úrokovú mieru, inflačné očakávania sa premietajú do nominálnej úrokovej miery
2. rozpracoval makroekonomickú transakčnú verziu kvantitatívnej teórie peňazí  M*V=P*T kde M- je množstvo peňazí v obehu, V- rýchlosť obrátky peňazí, P- cenová hladina, T- objem transakcií – zmeny množstva peňazí sa proporcionálne premietajú do zmeny cenovej hladiny
3. potvrdil známu neoklasickú teorému o neutralite peňazí

Ekonomické teórie nadväzujúce na neoklasiku

Staršia a nová škola ekonómie blahobytu

Ekonómia blahobytu

1. ekon. názory na spol. blahobyt už u scholastikov, neskôr potom u klasikov, teraz naoklasici
2. snaha o hľadanie možnosti uspokojovania potrieb spoločnosti
3. rozhodujúca otázka – meranie blahobytu a problém rozdeľovania
4. analyz.podmienky za kt. je možné dosahovať maxim.spoloč.blah pri daných obmedzen. zdrojoch a daných potrebách ľudí, kt.treba uspokojovať.

PARETO

1. snaha formulovať nové kritéria na posudzovanie spoloč.blahobytu
2. uplatnil pritom ordinalistické chápanie užitočnosti
3. všetci sú na svojich určitých indiferenčných krivkách
4. Paretovo optimum – pri daných výrob.zdrojoch, pri danom rozdelení dôchodkov a daných preferenciaách spotrebiteľov optim. stav (max. blahobyt ľudí) nastáva, keď už nie je možné žiadneho jednotlivca presunúť na vyššiu indif.krivku bez toho aby iny nemusel klesnúť na nižšiu (ďalším prerozdeľovaním statkov zvýšiť uspokojenie jednotlivca, bez toho aby to neviedlo k zníženiu uspokojenia iného jednotlivca)
5. Paretovo výrobné optimum – výroba je max., keď nie je možné zväčšiť výrobu jedného tovaru bez toho, aby sa neznížila výroba iného tovaru

2 smery v teórii blahobytu

1. relatívne chápanie spoločenského cieľa
2. maximálne chápanie užitočnosti

staršia škola

-cambridgeská škola

PIGOU

6. dielo Ekonómia blahobytu
7. matemat.vyjadrenie blahobytu- pomocou peňazí chce vyjadriť makroek. Veličiny a vypočítať blahobyt spoločnosti
8. skúma len ekon. zložku všeob. blahobytu – tú kt. je možné priamo alebo nepriamo merať pomocou peňazí
9. kardinalistické meranie užitočnosti - ako meradlo použil peniaze
10. zahrnul riešenie externalít – rozlišovanie súkromných a spoločenských nákladov a súkr. a spol. úžitku, rozdiely medzi súkr. a spol N – pozitívne (negatívne) externality
11. max. ekon. blahobytu závisí od:

1. rozdelenia VF na alternatívne použitia
2. rozdelenia majetku a dôchodkov medzi členov spoločnosti

12. aplikoval metódu hraničných N a hran. užitočnosti.
13. národný dôchodok sa max. vtedy, ak sú výr. činitele rozdelené medzi rôzne druhy výrobkov tak, aby sa hran. produkty všetkých výrobkov rovnali – zabezpečuje mechanizmus voľnej konkurencie
14. riešenie externalí videl v premyslených št. zásahoch
15. odvodil – max.individ.blahobytov nemusí automat. znamenať max.spoloč.blahobytu

nová škola

- snaha vyjadriť kritéria blahobytu bez porovnávania a sčítania individuálnych užitočností

HICKS

16. def. zákl podmienky spotrebiteľského optima:

1. hran. miery substitúcie každého páru statkov musia byť rovnaké pre každý pár spotrebiteľov (podmienky optim. výmeny)
2. hran. miery technickej substitúcie každého páru VF musia byť rovnaké pre každý pár statkov (podmienka optim. výmeny)
3. hran. miery substitúcie sa musia rovnať hran. mieram transformácie pre každý pár statkov

metóda kompenzačných testov

17. ktorá z dvoch ekon. situácií je pre spoločnosť výhodnejšia (nedá sa tu aplik. Paretovo optimum)
18. Marshallovo optimum= keď časť spoločnosti síce stráca a iná časť získava, ale v súčte ziskov a strát dochádza v spoločnosti k celkovému zlepšeniu

ARROW

19. formuloval zákl. pravidlá:

1. pravidlo kolektívnej racionality
2. naplnenie Paretovho princípu
3. existencia stavu, keď pri rozhodovaní nemôžu individuálne postoje výsledok ovplyvniť presadením nedostupných alternatív
4. pravidlo neexistencie diktatúry

20. spochybnil možnosť dosiahnutia stavu naplnenia všetkých uvedených podmienok a dospel k záveru, že funkciu spoločenského blahobytu nie je možné zostaviť

Učenie švédskej školy

1. zač.1. ½ 20  stor., švedska škola = 30r. 20stor.štokholmská
2. okrem mikroekonomických analýz zaoberali sa makroek(teo.kapi, peň a hosp.cyklu)

WICKSELL

21. zakladateľ švédskej školy (spolu s Casselom a Davidsonom)
22. objasnil podmienky fungovania podniku z hľadiska zvyšovania rozsahu výroby
23. ukázal, že akumulácia kapitálu nemusí viesť k poklesu miery zisku (ak dokážu vyrobiť viac produktov s rovnakým množstvom práce  a pôdy, potom aj pri zvýšených mzdách a rentách sa vytvára vyšší zisk)
24. kapitál má dve dimenzie: šírku a výšku
25. veľkosť kapitálu je daná jednak množstvom primárnych faktorov (práce a pôdy), jednak dobou ich viazanosti (od začatia investície až do opotrebovania)
26. akumulácia kapitálu môže prebiehať dvomi spôsobmi: rozširovanie (viac primárnych faktorov) a prehlbovanie kapitálu (predlžovanie doby viazanosti prim. faktorov vo výrobe)
27. dokázal, že len pri rozširovaní kapitálu doch.k poklesu miery zisku
28. teória peňazí a hosp. cyklu
29. príčinou hosp. cyklov sú zmeny peňažnej zásoby
30. teória kapitálu, okluková metóda

CASSEL

31. teória parity kúpnej sily – po skončení 1.sv. vojny väčšina mien stratila svoju vymeniteľnosť za zlato, hľadal odpoveď na otázku, na akom základe by mali byť stanovené menové kurzy
32. vychádzal z kvantitatívnej teórie peňazí
33. menový kurz má zodpovedať pomeru cenových hladín príslušných krajín
34. abstrahoval od vplyvu reálnych faktorov (konkurencieschopnosť tovarov, existencia neobchodovataľných tovarov)

Štokholmská škola

35. otázky praktického významu
36. otázky súvisiace s dôsledkami sv. hosp. krízy, pohyb ekonomiky ako celku, vzájomné vzťahy medzi agr. D a agr. P a monetárna teória
37. paralelne s učením Keynesa
38. zásahy štátu do hosp. procesov považovali za nevyhnutné

Heckschnerova-Ohlinova teoréma

39. teória medzinár. obchodu – orientuje vývoz z danej krajiny na tie tovary, v kt. je obsiahnuté veľké množstvo hojných VF a dovoz na tie tovary, v kt. je obsiahnuté veľké množstvo vzácnych VF v danej krajine

Teória hosp.vývoja

SCHUMPETER

40. predstav. Rakúskej psychologickej školy
41. dielo: Teória hosp. vývoja
42. rozpracoval novú formu konkurencie (nie medzi podnikmi) ale medzi inovovanými a pôvodnými tovarmi, al. výrob.metódami
43. inovácie spôsobujú dynamický vývoj hosp.
44. podnikateľ schopný vnášať inovácie = inovátor
45. Inovácie prinášajú podnikateľovi podnikateľský zisk (dočasný), zanikne keď sa vytratia účinky inovácií
46. 2 štádiá vývoja kapitalizmu: konkurenčný (malé podniky)a trustifikovaný (veľké podniky->monopol mimoriadny zisk kym sa inovácia nedostane aj do iných podnikov)
47. tech. inovácie:

1. nová modernejšia technika, stroje
2. nová technológia
3. objavovanie nových trhov
4. nové organizácie v podnikoch
5. výroba úplne nových výrobkov

48. analýza príčin hosp. cyklov – inovácie, zhlukujú sa, vznikajú inovačné vlny, jeden druh inovácie vyvoláva ďalšie, zvýšenie investičnej aktivity v hospodárstve v očakávaní trvalejších pozitívnych perspektív, vedie to k expanzii ak nepridu nové inovácie ekonomika stagnuje
49. v obd. recesie- likvidujú sa nevýhodné investície
50. 3 cyklov: Kondratievove (dlhodobé, 54-60 r), Jouglarove (strednodobé, 9-10r) a Kitchinove (krátkodobé, okolo 3,5r)
51. cykly sa nedajú porovnávať, každý cyklus má jedinečné vlatnosti
52. pojmy: metodologický individualizmus(ekon. analýza založená na skúmaní správania jednotlivca), metodologický kolektivizmus (na skúmaní ekon. celkov)
53. teória technických inovácií:

1. pesimizmus o budúcom vývoji kapitalizmu, kapitalizmus si ničí základy svojej existencie – oddelenie vlastníctva od riadenia, obmedzovanie slobodného konania podnikateľa (vplyv odborov), nahradenie novým systémom – kt. by ovládala mocenská elita intelektuálov a technokratov

2. normálny zisk – základom sú imlicitné N (N obet.príležitostí)

1. odmena podnikateľa ak riadi svoje podniky
2. úrok z vlast.kapitál
3. renta z vl.pozemku
4. odpisy (nie su N obet. príležitostí)

Inštitucionalizmus

1. vznik 90.roky 19.stor. v USA sprevádzaný vzň.veľkých korporácií a zvyš.produktivity práce
2. Podmienky pre vývoj inštit. – prudký ek. vývoj, rozvoj veľkých korporácií, uplatňovanie VTP vytvorenie podmienok pre štát blahobytu

3. odmietali neoklasikov (suverenitu spotrebiteľa) –odm. Koncepcia ekon. človeka, idealizovanie kapitalistického zriadenia, vychádzali z dok. Konkurencie, pri kt. sa automaticky nastoľuje rovnováha, statický prístup
4. odmietali, že existuje dokonalá konkurencia
5. odm., že sa podniky správajú podľa ortodoxných teórií firiem

Vychádzali z princípu:

6. v spoločnosti prebieha neustále evolučný vývoj (človek sa mení, vznikajú nové inštitúcie)

Každý požadoval za rozhodujúcu inú inštitúciu, kt. treba skúmať.

Požadovali, aby sa ekon. veda stala interdisciplinárnou vedou

7. uplatňovali induktívno-empirickú metódu – pozorovanie, skúmanie ek. Javov

(od konkrétneho k abstraktnému, potom naopak – overením v praxi)

8. historická škola – skúmanie minulosti
9. inštitucionalizmus – skúmanie prítomnosti a budúcnosti
10. neoklasici – koncepcia ekon. človeka, kt. sa správa racionálne, aby dosiahol čo najväčší úžitok pri čo najmenšej námahe
11. inštit. – konanie čl. prebieha v podmienkach neistoty a nedostatku informácií

Inštitúcie: -   formálne – práv. normy – ústava, zákony

12. neformálne – zaužívaný spôsob správania ľudí, návyky, pravidlá

                 I = podniky, družstvá, obecné, mestské úrady, banky, celý 3. sektor – charita, nadácie

Smery:

1. psychologický – Veblen
2. právny – Commons
3. empirický – Mitchell
4. emp. Spojený s analýzou veľkých korporácií – Means, Berle
5. sociálno – liberálny – Clark
6. industriálno- technická vetva – Galbraith

Inštitucionálna ekonomická teória

Zakl.americ.inštit. Veblen

13. psychologický prístup

Teória záhaľčivej triedy –

vzniká rozvojom monopolov, veľkobánk, akciových spoločností – oddelenie vlastníctva od riadenia (dematerializácia vlastníctva) - honba za bohatstvom, peniazmi

Výsledok záhaľčivej triedy – snobizmus

Hl. rozpor medzi inštitúciami: priemyslu a biznisu

1. Priemysel – výroba určená na použitie
2. Biznis – podnikanie zamerané na získanie max. zisku, parazit na výsledku práce podnikov

Rozvojom monopolov,a.s., veľ.fin.inšt vzniká tzv Zahalčivá trieda,kt. brzdí vývoj. Vzň. Konflikt medzi tech.pokrokom a peň.záujmami. Dôsledkom sú potom hosp.cykly, oddelenie vlastníctva od riadenia. Riešenie=v kontrole výroby tech.inteligenciou a presun riadenia do jej rúk

Stabilné ceny – ceny neurčuje P a D, ale sú určené administratívne monopolom

Negat. dôsledky – nevyužívanie výr. kapacít, aby nemuseli znižovať ceny

Oligopol – cen. vodca, ostatné firmy preberajú ceny, podmienky

Commons

- uplatnil právny prístup

- sociálny reformátor, presadil:

1. schválenie zákona o sociálnom zabezpečení
2. zákon o systéme podpory v nezamestnanosti (o poistení)
3. pričinil sa o vytvorenie národnej rady práce

hl. úloha štátu – zmierňovať záujmy veľkých spoločností (dôraz na soc. záujmy)

Podľa neho v ekonomike sú 2 rozhodujúce inštitúcie podniky a firmy

Podniky=cieľ optimálne organizovať výrobné postupy a zvyš.efektívnosť výroby

Firmy=cieľ je max.zisku

Aby dosiahol medzi nimi súlad sú potrebné inštitucionalne reformy – v ochranárskom zákonodárstve.

základný problém – výmenné vzťahy

treba skúmať  inštitúciu - právny systém – mal by vyjadrovať vlastnícke vzťahy, mali by byť jasne definované v normách, štát by mal zabezpečiť zbližovanie záujmov rôznych sociálnych skupín

-vytvorí sa rozumná cena ,kt. vzň.vyjednávaním a zbližovaním

v tejto suvislosti použil pojem transakčných N – N vynakladané s určitými transakciami súvisia s prevodom vlastníckych práv

Mitchell

14. aplikoval do teórie empirický prístup
15. aplikoval ho aj na hosp. cykly (objektívny charakter) – skúmal príčiny, dôsledky

Záver:

hosp. cykly majú jedinečné príčiny a preto nemá zmysel, aby štát bránil vzniku cyklov, môže ich len zmierňovať  pripúšťal intervencie štátu

aby sa zabránilo ek. cyklom treba zaviesť - indikatívne plánovanie

teória nepružných cien – P určujú monopoly

Means, Berle

- analyzovali vznik veľkých korporácií a skúmali ich vplyv na spotrebiteľa

- a.s. podmienili procesy koncentrácie a centralizácie kapitálu

Záver:

veľké korporácie priniesli do výroby nové vzťahy, znižuje sa počet výrobcov, stráca sa pružnosť cien, ekonomika sa stáva ekonomikou administratívne stanovovaných cien

- veľké korporácie nadobúdajú aj politickú moc (podpora kandidátov vo voľbách)

- mali by byť podriadené verejnej kontrole, zneužitie moci – zasiahne štát

Etický princíp – požadovali kompromis medzi hop. slobodou a verejnou kontrolou

Kódex cti korporácií – zlaďovanie záujmov výrobcov a spotrebiteľov

Clark

- sociálny smer, teória ek. cyklu, čo má robiť štát v období recesie  verejné práce

- medzi prvými upozornil na rozdiel medzi súkromnými a spoločenskými nákladmi, potreba systému soc. kontroly (kompromis medzi hosp. slobodou a ver. kontrolou)

Galbraith – „Spoločnosť hojnosti“ – teória hojnosti -

- skúmal vplyv VTP na vývoj spoločnosti a písal o prechode industriálnej spol. do postindustriálnej spoločnosti – rozhod. úloha - technoštruktúra

- teória konvergencie – soc. systém a kapitalistický systém postupne smerujú k zlúčeniu  vznik spoločnej postindustriálnej spoločnosti

(veľké korporácie riadia manažéri, nie vlastníci, man. sa neriadia princípmi neoklas. teórií, ale snažia sa o uspokojenie potrieb vlastníkov, spotrebiteľ stratil možnosť ovplyvňovať cenu)

- rastie úloha štátu – regulácia vzťahov  riešenie: indikatívne plánovanie

- autor teórie štátu blahobytu

Neoinštitucionalizmus

60. roky 20. stor. – nový boom inštit.

Charakteristika:

- skúmanie ek. systému v 3 podsystémoch: (ekonomický, politický, socio – kultúrny)

- zdôrazňovali premenlivý charakter ek. reality

HP štátu sa má uplatňovať tak, aby sa činnosť vš. podnikov zosúladila so spoločenskými záujmami

- vyžaduje skúmanie ek. procesov v symbióze 3 systémov v spoločnosti (technika, soc. podsystém, ekolog. systém)

Úloha štátu –         strážiť zabezpečovanie soc. a kultúrnych služieb – dá sa to dosiahnuť jedine indikatívnym plánovaním

- neodmieta fungovanie trhu, skúma jednotlivcov, dôraz – podnik, domácnosť

Nová inštitucionálna teória

80. roky 20.stor.

Cieľ: vrátiť sa k hodnotám neoklasiky, doplniť o  úlohu inštitúcií a vlastnícke práva v hospod.procesoch

Na rozdiel od tradičného inštit. Je založená na metologickom individualizme

Coase

16. autor teórie transakčných nákladov – TN vznikajú v dôsledku transferu vlastníckych práv (TN v užš. zmysle sa vzťahujú na čas a úsilie potrebné na uskutočnenie transakcie, v širšom zmysle = akékoľvek použitie zdrojov na uzavretie dohôd vrátane N na získanie potrebných informácií....)
17.  firiem- firma vzň.keď N spojené využ.zdrojov vo vnutri sú nižšie ako boli transakčné N spojené s využívaním zdrojov prostredníctvom výmeny na trhu
18. prečo vznikli podniky? lebo v podniku vznikajú transakčné N = N na využitie trh. mechanizmu – hl. dôvod existencie firiem
19. (keby na trhu neexist. TN, nemohli by vzniknúť externality, každý by si mohol vymôcť právo)
20. odmietol teóriu Pigoa

Francúzky štrukturalizmus

-40.roky 20.stor.

- sleduje:  ekonomika sa nevyvíja v priestore tak, ako by sme si želali, trh je slepý, nealokuje zdroje ako by mal

21. ako ovplyvniť, aby sa ekon. potenciál rovnomerne rozvíjal v celom teritóriu
22. cieľ: sformulovať interdisciplinarnu dynamickú makroek.teóriu
23. obsahom sa stalo zdvôrazňovanie úlohy štátu v ekonomike v oblasti financií, daní, rozdeľovania a prerozdeľovania dôchodku medzi soc.skupinami

 sleduje ako ovplyvniť aby sa výr.potenciál rovnomerne rozdeľoval - základ priestorovej ekonomiky

- snaha uplatniť interdisciplinárny princíp

Francis Perroux

24. vytvoril teóriu dominancie – v urč. priestore môže vzniknúť dominantný podnik (pól rozvoja) – riešenie: štát pomocou indikatívneho plánovania, aby nevznikli hladné doliny

Kontraktačné teórie

Teória vlast.práv

Teória verejnej voľby

Konštitucionálna ekonómia

Teória hľadania renty

Teória ekonomických agentov

Teória transakčných nákladov

Teória verejnej voľby

(Buchanan, Tullock)

- hraničná teória medzi ekonómiou a politikou, interdisciplinárna teória

- aplikácia ekon. princípov na politické javy

Vychádza:         nie len účastník výr. procesu je ekonomicky konajúcim subjektom, ale vš. politikov prirovnáva k podnikateľom, voliča k spotrebiteľom

25. vládni úradníci a politici sa správajú rovnako ako ostatní členovia spoločnosti a ich cieľom je maximalizovať svoju vlastnú užitočnosť

analyzuje 4 skupiny subjektov – voličov, politikov, volebný proces, vládnu byrokraciu

1. volič – efekt racionálnej ignorácie – racionálny volič sa neusiluje byť dobre informovaný  - malý vplyv hlasovania na jeho vlastný blahobyt
2. politik – zarába si na živobytie tým, že sa dáva zvoliť, viac informovaný ako volič, ale jeho hlas veľa neznamená

- vždy pred voľbami uprednostňuje opatrenia polit. rámca, kt. vedú k spokojnosti spotrebiteľov (expanz. fišk. politika), po voľbách reštrikcia, volič to nevie odhadnúť

3.  volebný systém – vláda môže ovplyvniť výsledok hlasovania – populistickými opatreniami – zo štát. pokladnice – cez verejné financie, zvyšovanie štát. deficitu pred voľbami
4. vládna byrokracia – nesleduje záujmy politikov, pre byrokrata je prioritná užitočnosť, pravidelný príjem, vedľajší príjem (plat závisí od úradu, funkcie – podporuje politikov, kt. majú záujem rozširovať štátny aparát)

Záver:

1. väčšina vládnych úradov má monopolné postavenie
2. zlyháva kontrola
3. navrhuje, aby sa štáty zbavovali úradov a privatizovali činnosti, kt. vykonávali št.úrady

Teória vlast.práv

(Alchian)

Princíp: ide o efektívnosť vlastníckej štruktúry – je efektívna, keď sú vlastnícke práva oddeliteľné od vlastníkov (akcie). Vlastníci tlačia na manaž. firiem, aby efektívne vyrábali è odvodzuje správanie ek. subjektov

- trh vlast. práv najlepšie funguje, keď sú akcie deliteľné, obchodovateľné, vymáhateľné

Súkr. vlastnícke právo- právo určitej osoby preniesť toto právo na inú osobu ako výmenu za získanie iného vlastníckeho práva

- právo disponovať s urč. statkami – podmienka vysokej efektívnosti ekonomiky

- existujú vládne, verejné, komunálne vlastnícke práva- def. neurčito

Liberalizmus a neoliberalizmus v ekonomickom myslení

Vývoj liberálnych ekon.názorov

Kuk Petty + ostatne (klasikov,fyziokratizmus, neoklas....)

54. v pol 30. rokov 20.stor – uverejnili pracovníci katedry polit. ekonómie na Freiburskej univerzite články kt. nadväzovali na tradičné hodnoty liberálnej ekonómie

1. vznik v 18.stor.
2. viera vo fungovanie trhového mechanizmu
3. úloha štátu – odstraňovanie príčin zlyhania trhu

Základné princípy lib. ekonomickej teórie:

1. sloboda podnikania
2. voľná konkurencia
3. existencia súkromného vlastníctva

55. dva zákl. smery :

1. konzervatívny smer – nadviazal na tradičné hodnoty liberalizmu 18. a 19. stor, EUCKEN, ROPKE, ERHARD, HAYEK, MISES
2. druhý smer akceptuje zásahy do ekonomiky, ROBBINS, RUEFF

LIPPMAN

56. vydanie knihy: Pojednanie o zásadách dobrej spoločnosti
57. iniciovalo konanie medzinár. konferencie, kde sa vytýčili hl. zásady novej neoliberálnej hosp. politiky

4. reagoval na vývoj v dôsledku konania ľudí
5. 1938 – Pariž- vedecká konferencia – ekonómovia vytýčili zásady neolib. hosp. politiky – neoliberalizmus kritizoval pôvodný liberalizmus,
6. zásady o možnostiach štátnych zásahov do hosp. procesov pri rešpektovaní priority úlohy trhu a trh. konkurencie
7. odmietali chápanie trhu bez zásahov štátu
8. súkr. vlastníctvo – nedotknuteľné
9. treba podporovať tvorbu konk. prostredia, pôsobenie trh. mechanizmov a voľnej tvorby cien
10. nové zásady správania ek. subjektov – stanovenie všeob. záväzných pravidiel v štáte (ústava, zákony, predpisy)

nepokladá existujúci hosp. poriadok za prirodzený, nezávislý od konania ľudí

Ordonáuka – východisko neoliberalizmu

58. úlohou štátu je vytvoriť taký fungujúci poriadok, kt. bude zabezpečovať zákl. hosp. slobody jednotlivcom, ochranu ich vlastníckych práv a vymožiteľnosť práv

Základ ordoliberalizmu:         presvedčenie, že medzi hosp. a právnym poriadkom v štáte existujú podstat. väzby a podmienenosti

Úloha HP štátu:         má byť zameraná na vytváranie všeob. rámcových podmienok na fungovanie trh. ekonomiky

Zákl. myšlienka Fr.školy: vytvoriť taký fungujúci práv. poriadok, kt. bude zabezpečovať zákl. hosp. slobody jednotlivcom, ochranu vlastníckych práv a vymožiteľnosť práv

11. taký kt. bude zárukou voľnej konkurencie

ekon. môže byť narušená zvnútra (nedokonalosť konk.), zvonku (zásahy štátu)

EUCKEN

59. zakladateľ učenia o ideálnych typoch hospodárstva
60. dva protikladné princípy : individuálnej slobody (trhový princíp) a prikazovací princíp (centrálne riadené hosp.)
61. tieto ideálne typy môžu existovať len teoreticky, v reálnej praxi kombinácie

3 piliere:

1. dokon. konkurencia
2. stabilita meny – nízka miera inflácie
3. systém soc. zabezpečenia – založený na báze solidarity

RÖPKE

62. použil označenie Nemecko – sociálne trhové hospodárstvo:

1. voľná tvorba cien
2. stabilita peň. obehu
3. nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva
4. konkurencia bez monopolov
5. ekonomická samostatnosť a zodpovednosť ekonomických subjektov
6. obmedzenosť funkcií štátu v hosp. procesoch

– nesúhlasil , že v rozvinutej spol. je správne char. hosp. ako kapitalistické

12. navrhoval, aby sa v hosp., kt. sa riadia trh. mechanizmom uplatnil princíp

sociálne – trhového  hospodárstva (spája hosp. slobodu so soc. istotami ľudí)

13. existuje solidarita, vzáj. zodpovednosť medzi ľuďmi, kt. sa ocitli v núdzi
14. myšlienka pre formulovanie soc. politiky v podmienkach soc. trh. hospodárstva

(zásahy štátu – peň-úverová politika, štát má brániť vzniku monopolov)

ERHARD

63. koncepcia formovanej spoločnosti
64. tri štádiá vývoja kapitalizmu

1. do konca 19. stor, boj robotníkov a vlastníkov kapitálu o charakter spol. zriadenia
2. prvá pol. 20. stor, boj záujmových skupín a štátu o čo najväčší podiel na spoločenskom bohatstve
3. formovaná spoločnosť, nastalo v druhej pol. 20. stor, robotníci a zamestnanci sa podieľajú na riadení podnikov, na vlastníctve výr. prostriedkov a na štátnom riadení ekonomiky

Soc. trh hosp. postavil na formovaní 3 pilierov:

1. voľná konkurencia
2. menový systém (stabilita kúpnej sily peňazí – zabránenie inflácii)
3. sociálny poriadok (spojenie ek. slobody a soc. istôt, princíp soc.solidarity)

- v takejto spol. sa presadzujú spoločenské záujmy - odstraňujú sa prekážky, s kt. zápasili predchádzajúce ekonomiky

Neorakúska škola

65. pokračovanie liberálnych myšlienok pôvodnej rakúskej školy, reaguje na zmenené podmienky, nevyhnutnosť skúmania a  poznania mikroek. procesov

HAYEK

66. najvýznamnejší predst. Liber. 20 stor.
67. dielo:  Cesta do otroctva
68. T. vývoja kapitalistickej spoločnosti dve vývojové štádia ľudskej civilizácie: primitívne hosp. (extenzívny rozvoj deľby práce, všeobecný výmenný obchod) a pokročilá spoločnosť (otázka vzácnosti výr. činiteľov, narastá zložitosť kombinácií výr. činiteľov, zložitosť spoločenskej deľby práce a špecializácia)
69. jediným účinným koordinátorom ekon. činností je cenový systém, ceny sú nositeľmi informácií, plnia motivačnú funkciu
70. jediným koordinačným mechanizmom je len trhový mechanizmus
71. peňažná teória hosp. cyklov – peň-úverová politika bánk je zdrojom ekon. nerovnováhy
72. expanzia bankového úveru – zníženie úrok. miery – zvyšuje sa výroba kapit. statkov – rastú investície – predlžuje sa výrobná perióda – súčasne rast dôchodkov  - rast D po spotrebných statkoch – rast ich cien – ďalšie investície do rozvoja výroby spotr. statkov – daľšie úvery – rastie D po peniazoch – rastie aj úroková miera – spomalenie investičnej činnosti = začiatok hosp. krízy
73. riešenie videl v neutralite peňazí, v nemennom množstve peňazí v obehu

1. kritizoval zásahy štátu do ekon.
2. krit. keynesovu t. – štát. regulácia
3. odmietal používanie matem. metód
4. kritizoval systém príkazovej ekonomiky
5. odmietal štát. reguláciu cien a dôchodkov, vedie k nerovnováhe v ek . a k neefektívnej alokácii zdrojov

74. teória zamestnanosti – nezamestnanosť je dôsledkom nesúladu medzi štruktúrou D a rozdeľovaním výr. zdrojov medzi jednotl. výroby, má štruktúrnu povahu

Dielo: Cesta do otroctva(1944)

6. jeden z prvých poukázal – človek sa správa podľa očakávaní
7. názory na fungovanie peň. – viedli: štát by mal byť zbavený práva emitovať peň.
8. každá dodatočná I – rozpad soc. štruktúry cien, kt. vznikla na trhu

MISES

75. zástanca krajných foriem liberalizmu a individualizmu

9. pojednáva o monopole

Praxeologick analýza – metodológia

10. pochopil, že správanie čl. treba skúmať na zákl. jeho predchádzajúcich skúseností (vo vzťahu k hist. súvislostiam)

Model kruhového toku (hosp. plynulého obratu)

11. informácie pre výrobcov aj spotrebiteľov, kt. neskreslene prichádzajú z trhu k výrobcom, sp.
12. akékoľvek zásahy štátu – neefektívne

Ceny tvorené na trhu – sú kritériom vzácnosti, zabezpečujú efektívnu alokáciu

13. štát nemá zasahovať do peň. trhu
14. - peň. by mali mať voľný pohyb aj medzi krajinami (p., oblig. zmenky)

postupne by to viedlo k vyrovnaniu cien medzi krajinami a k vyrovnaniu kúpnej sily

Keynesovská ekonomická teória

Vznik keynesovstva

76. v 20. a 30. rokoch 20.stor – vyvrcholenie pochybností o doterajších ek . teóriách (klasika, neoklasika)
77. 1929-33 – veľká hospodárska kríza – obavy, že kapitalizmus speje do slepej uličky ekon a sociálne dôsledky (veľká nezamestnanosť)
78. spochybňovali sa predpoklady dokonalej konkurencie, Sayov zákon trhu
79. ceny a mzdy sa stávali čotaz viac nepružnými
80. makroekon. oblasť – veľká sv. hosp. kríza (1929-1933) –
81. zakladateľ novej makroekonómie – Keynes

politika laissez-faire patrí minulosti, čas na štátne regulovanie ekonomiky trh. sily nie sú schopné sami sa vrátiť do rovnovážneho stavu

Keynes

1. dve obd: 1. príslušník cambridgskej neoklasickej školy, 2. od 20.rokov 20.stor zástanca intervencionizmu
2. najvýz. dielo:

Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí  (1936) - inšpirovala ho nezamestnanosť

1. základ na vznik novej vednej disciplíny – hospodárskej politiky
2. zdôvodnil nevyhnutnosť regulovania hosp. procesov, prostredníctvom štátnych zásahov
3. analýza príčin depresie a nezamestnanosti
4. odhaľoval súvislosti medzi D po tovaroch, veľkosťou výroby a zamestnanosťou
5. ak klesá D, tak klesá výroba, klesá zamestnanosť, klesajú dôchodky – pokles D po sporteb. statkoch, obmedzovanie výroby, nez....- vznik multifikačného efektu (ako dôsledok nedostatočne efektívneho D) – recesia, nezamestnanosť (môže pôsobiť aj opačne)

Myšlienky kt. vyslovil vo svojom diele Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí:

1. nár. dôchodok je f zamestnanosti
2. zamestnanosť je závislá od efektívnho D po spotr. a invest. statkoch
3. vzťah medzi nár. dôchodkom a S je daný spotrebnou f, kt. charakteristikou je sklon k spotrebe
4. sklon k spotrebe s rastúcim dôchodkom klesá
5. zamestnanosť je f sklonu k spotrebe a veľkosti investícií
6. s rastom zam. klesá hran. PP, kt. determinuje reálne mzdy

ak sa má udržať plná zam. , rozdiel medzi vývojom spotreby a efekt. D sa musí kryť investíciami

Vychádzal: trh. ekonomika môže byť v rovnováhe aj keď jej potenciálne možnosti nie sú plne využívané, analyzoval stav, keď sa nedosahujú možnosti vo využ. zdrojov na úrovni potenc. produktu – nutné zásahy štátu na zabezpečenie potrebného Q výroby a zamestnanosti

Dospel: príčina porúch v trh. hosp. = nedostatočne efektívny kúpyschopný D spojený s nedostatočným sklonom k investovaniu

6. v kapital. ekonomike –oddelené rozhodovanie o úsporách a I
7. úspory sú funkciou dôchodku

Princíp efektívneho dopytu – spotrebná funkcia

8. vysvetľoval v podmienkach uzavretej ekonomiky
9. zložky efekt. D = D domácností po spotreb. statkoch, výdavky podnikov na I

Y = C + S         (nár. dôch. = spotreba dom.(C) + úspory(S))

Y = C + I         (ND =  úspory dom. + investície)

S = Y – C

I = Y – C

S = I

82. ak dôjde k poklesu D po tovaroch – podnikatelia nebudú rozširovať výrobu – výrobcovia invest. statkov stratia zákazky – obmedzenie až zastavenie ich výroby – znižovanie zamestnanosti – pokles dôchodkov v týchto odvetviach – pokles D po spotr. statkoch – obmedzovanie výroby – zamestnanosti – zníženie dôchodkov – zníženie spotreby
83. nedostatočný efektívny D sa prejaví pôsobením multiplikačného efektu – recesia, rast nezam
84. za hl. príčinu hosp. kríz pokladal nedostatočný kúpyschopný dopyt spojený s nedostatočným sklonom k investopvaniu
85. úspory sú f dôchodkov: S = f(Y)
86. Y = C+S – časť nár. dôchodku sa vydáva na spotrebu domácností C a časť tvoria úspory S
87. Y = C+I – úspory môžu predstavovať D podnikov po invest. statkoch I
88. Z toho vyplýva S = Y-C, I = Y-C
89. S = I
90. výdavky domácností na spotrebu sú f disponibil. dôchodku C = f(Y)
91. spotreba je klesajúcou f dôchodku a úspory sú rastúcou f dôchodku
92. sklon k spotrebe = C/Y – aká časť dispon. dôch. domácností sa spotrebuje
93. hran. sklon k spotrebe ΔC/ΔY – množstvo dodatočnej spotreby v dôsledku prírastku dôchodku
94. sklon k úsporám = S/Y
95. hran. sklon k úsporám = ΔS/ΔY
96. C/Y + S/Y = 1
97. ΔC/ΔY + ΔS/ΔY = 1

Princíp efektívneho dopytu - investičná funkcia

Investície – zložka efektívneho D, kt. má najväčšie tendencie ku kolísaniu

        - rozhodujúci vplyv na zamestnanosť

- 2 situácie:

1. Medzera úspor – I nižšie ako úspory
2. Medzera investícií – I vyššie ako úspory

- Celkový objem investícií (D po I) závisí od hraničnej efektívnosti kapitálu a úr. miery

I = i (MEK, r)                 I- výdavky na I, MEK – hr.ef.kap., r-úr.miera, i-sklon k investíciám

(mala by sa udržiavať nízka r, aby bol väčší sklon k I – zástanca lacných peňazí)

- vplyv – očakávania podnikateľov (úr.miera – čistý výnos)

- investovanie v podmienkach neistoty

Dôchodkotvorný účinok I – vysvetlil na modeli invest. multiplikátora – prírastok I vyvoláva niekoľkonásobne väčší prírastok nár.dôchodku

- abstrahoval od kapacitotvorného účinku investícií

- K = inv. Multiplikátor , koeficient, vyj. kvantitatívny vzťah medzi prírastkom nár.dôchodku (∆Y) a prírastkom (∆I)

∆Y = K*∆I

K= ∆Y / ∆I        - vyj. efektívnosť I

∆I = ∆Y - ∆C        K = 1 / ( 1 –( ∆C / ∆Y)) = 1 /(∆S / ∆Y)ak platí: ∆C / ∆Y + ∆S / ∆Y = 1

= obrátená hodnota hr. sklonu k úsporám

1 / ( 1 –( ∆C / ∆Y)) = 1 /(∆S / ∆Y) = ∆Y/∆I = K

Inflácia:

- zvýšené množstvo peň. v obehu (nevyuž. zdroje), rast cien, núti pod. zvyš. výrobu, zvyš. sa zamestnanosť – poloinflácia, ek. na úrovni PP – Inf. nebezpečná

Inflačná medzera – v podm. úplného využívania zdrojov

Zamestnanosť

98. dokázal existenciu nedobrovoľnej nezam – príčinou sú nepružné mzdy
99. o celkovej zam rozhodujú podnikatelia – či dá prednosť držbe peňazí pred investovaním

10. úplná zam., len ak objem D po I pri veľkosti nár.dôchodku zodp. plnej zamestnanosti bude rovnako veľký ako vytvorené úspory (S = I)

100. 3 možné cesty k dosiahnutiu plnej zam:

1. uplatňovaním progresívneho zdaňovania
2. uplatňovanie aktívnej peň. politiky štátu – menová politika orientovaná na dlhodobé udržiavanie nízkych úrok. mier
3. vládne výdavky orientované na vypĺňanie medzery v prípade nízkeho efekt. D

Keynesova teória úroku a peňazí:

11. spochybnil neoklas. kvantit. t. peňazí
12. dokázal: v podm. neúplného využ. zdrojov zmena množstva peň. v obehu vplýva na rozvoj výroby a zamestnanosti

Teória peňazí a úroku

101. teória preferencie likvidity – úrok je odmena majiteľovi kapitálu za to, že sa vzdáva výhod likvidity peňazí a preberá na seba riziko z inej formy držby peňazí
102. uprednostňovanie držby peňazí v najlikvidnejšej forme (peniaze) pred držbou peňazí v menej likvidnej forme (CP, Nehnuteľnosti)
103. funkcia peňazí – uchovávateľ hodnôt (neoklasici – len transakčná f.)
104. 3 motívy držby peňazí:
105. transakčný = motív obehu – dôchodkový motív, domácnosti si vytvárajú hotovostnú zásobu na preklenutie časového nesúladu medzi P aV – transakčný motív preferencie likvidity
106. motív opatrnosti – peňažná zásoba pre prípad neočakávaných výdavkov
107. motív špekulácie – získať ďalšie bohatstvo obchodovaním s rôznymi druhmi aktív, bezprostredne súvisí s výškou úrok. miery a očakávaným vývojom na trhu CP
108. úhrnný D po peniazoch Md = M1 + M2 = L1(Y) + L2 (r)
109. jedným z významných nástrojov kt. umožňujú regulovať zam je aktívna peňažná politika – ak P peňazí – úrok. miera – pozitívne (  ) to pôsobí na sklon k investovaniu – dôchodky – spotreba aj zamestnanosť

pasca likvidity – ak klesne UM na urč. úroveň, špekulanti očakávajú zvýšenie UM v budúcnosti a teda pokles cien CP, začnú predávať CP a držať peniaze v hotovosti, ani ďalšie zvyšovanie množstva peňazí nepovedie k ďalšiemu znižovaniu UM. Možné len po určitú úroveň

Neokeynesovstvo – snaha spojiť Keynes. makroekonómiu s neoklas. mikroekonómiou

Postkeynesovstvo – snaha o vytvorenie keynesovskej t. hodnoty a rozdeľovania – vytvorenie uceleného systému protikladného k neoklas. ekonómii

Neokeynesovstvo = neoklasická syntéza

Nová keynesovská ekonómia – (po 70.roky 20.stor. – kríza neokeyn.)

1. úsilie aplikovať t. nedokonalej konk. na keyn. teóriu
2. pokus o spojenie neoklas. t. efektívneho D a neoklas. mikroek. t. výroby a rozdeľovania

Neokeynesovstvo

Hicks

IS – LM model:

- krivka IS – závislosť – nár. dôch. a úrok. miery, keď S = I

3. vyj. rovnováhu na trhu tovarov
4. vyjadruje všetky kombinácie nár. dôchodku a UM pri kt. je trh tovarov v rovnováhe

- krivka LM – vyj. rovnováhu na peňaž. trhu

rovnovážny bod. ekonomiky = priesečník kriviek IS – LM (makroek.rovnováha)

= pri danej UM a dosahovanej úrovni nár. dôchodku v rovnováhe trh tovarov aj trh peňazí, dosahuje sa makroekonomická rovováha

Hansen, Modigliani

- tvorcovia neoklasickej syntézy

– dokazovali možnosť vzniku nedobrovoľnej nezam. pomocou neoklas. modelu (k .teória je špecif. prípad neoklasiky ak platí 1 z 3 podmienok):

1. nepružné mzdy,
2. pasca likvidity,
3. I necitlivé na úrok. mieru (pesimizmus investorov)

110. ak ani jedna nie je splnená – stav plnej zamestnanosti (neoklasika)
111. v krátkom obd. podľa keynesovského modelu, v dlhom podľa neoklasického modelu

Hansen – t. stagnácie- spôsobená hlbokým pesimizmom podnikateľov, nereagujú na nízku úr. mieru a nepremieňajú úspory na I

Samuelson – T. preferencií

1. princíp akcelerátora, multiplikátora

5. analýza vzťahu medzi inf. a nezam. – Phillipsova krivka

112. teória prejavených preferencií
113. obohatil pôvodnú Phillipsovu krivku – vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou, medzi infláciou a nezam existuje substitučný vzťah, preto musí hosp. politika vhodne kombinovať infláciu a nezam

1. dlhodobo – prirodz. miera nezamestnanosti

Tobin – teória portfólia

6. v podmienkach neistoty budú ek. subjekty rozkladať riziko spojené s držbou CP úmerne očakávaným výnosom z nich

Model optimálnej štruktúry portfólia – vyj. kombináciu držby CP a peňazí s najvyšším výnosom pre ek. subjekt

neowalrasovská rovnováha (nerovnovážne keynesovstvo) – teória – vznik: 60. roky 20. stor.

vych: na správanie ek. subjektov pôsobí neistota a nedostatok info (neschopnosť rozlišovať rovnovážne a nerovnovážne trh. ceny)

60., 70.roky 20. stor. – zmena inštitucionálnych podmienok (vplyv odborov), vplyv ZO

- stagflácia – spochybňovanie keynesovej teórie – vznik novej k. ekonómie

Nová keynesovská ekonómia

7. zdôvodňovanie nepružnosti cien a miezd v podm. nedok. konkurencie
8. tradič. keynesove kategórie vysvetľujú na základe mikroek. pohľadu na správ. ek. subjektov v podm. nedok. konk.

Postkeynesovstvo

9. 50. až 70. roky 20. stor.
10. usilovali sa obhájiť odkaz Keynesovej teórie, odmietli neokeynesovskú interpretáciu
11. východisko = metodologický realizmus spojený s metodologickým kolektivizmom (MR založený na emp.-indukt.skúmaní)
12. zdôvodnenie existencie prevažne oligopol.trh. štruktúr, labilného cen. systému, vplyvu odborov

2 smery:

1. Britskí postkeynesovci (staršia vetva)
2. Americký postkeynesovci

Britskí postkeynesovci

- kritika neoklasiky a neokeynesovstva

Kalecki - – aplikoval keynesovu teóriu na poľskú ekonomiku (na báze investícií)

- t. efektívneho D

Robinsonová – model založený na predpoklade, že pre rozvinutú ekonomiku je typické nevyužívanie ekon. zdrojov a situácie, kt. vedú k nedobrovoľnej nezam

analyzovala fungovanie podnikov na oligopolných trhoch, na kt. sa ceny tvoria formou prirážok k nákladom

Americkí postkeynesovci

Weintraub

114. predpoklad že na trhoch prevláda forma oligopolného usporiadania výrobcov
115. ceny určujú oligopoly, prirážková cena
116. teória endogénnych peňazí
117. odporúčal uplatňovanie protiinflačnej dôchodkovej politiky prostredníctvom daní

 -  na trhu prevláda oligopol

prirážková meróda + vzorec

P = k * W / A (g)        k = prirážkový koef.        W/A = priem.mzd.N na jednotku výroby

                W= reálna mzda

                A = množstvo

- zabezpečovala návrat odpisov, primeraný normálny zisk

- monopoly držali monopolnú cenu aj pri poklese D, ale znižovali ponuku (nemuseli prerábať cenníky)  nevyužívanie výrobných kapacít

- (zástanca protiinflačnej dôch. politiky založenej na zdaňovaní)

Minsky

118. príčiny nestability videl v investíciách a spôsoboch ich financovania
119. teória samofinancovania
120. problém dlhodobého financovanie investícií: opatrnícke financovanie, špekulatívne financovanie, ultrašpekulatívne financovanie
121. príčiny ekon. nestability nachádzal v investíciách a spôsoboch ich financovania

Keynesovské teórie ek. rastu

13. jednofaktorové, hl. činiteľ ek. rastu sú investície

DOMAR

122. rozšíril Keynesovu teóriu o kapacitotvorný účinok investícií
123. podmienky dynamickej rovnováhy:

1. rovnica ponuky  ΔP = I * δ – ročný prírastok výroby je daný súčinom celk. investícií a ich priemernej produktivity
2. rovnica dopytu ΔY = ΔI * 1/α – rast dôchodku vyvolaný určitou kapitálovou investíciou, α- sklon k úsporám S/Y, 1/ α – veľkosť multiplikátora
3. rovnica dynamického rovnovážneho rastu  ΔI * 1/ α = I* δ – ročný prírastok dôchodku (agreg. D) = ročný prírastok výrobnej kapacity (agreg. P)

124. investičný multiplikátor
125. vychádzal z makroekon. rovnováhy

HARROD

126. za činitele ekon. rastu považoval prírastok obyv., tech. pokrok a objavenie nových prír. zdrojov
127. Gs – skutočná miera ekon. rastu – môže sa odchyľovať od svojho prirodzeného resp. zaručeného tempa  Gs = Y / Y * 100
128. Gn – prirodzená miera ekon. rastu – kt. zabezpečuje plnú zam, závisí od popul. rastu a od PP, predstavuje najvyššiu hranicu ekon. rastu  Gn= L/L * 100
129. Gw – zaručená miera ekon. rastu – tempo rastu výroby zabezpečuje podnik. subjektom optimálny zisk Gw= K/K * 100
130. ideálna situácia Gn = Gw = Gs - zlaté pravidlo ekon. rastu     /Gn=10% Gw=5% - nezam/
131. akcelerátor

KALDOR

132. dokazoval, že je rozdiel medzi sklonom k úsporám zo zisku podnikateľov a sklonom k úsporám z miezd zamestnancov
133. sklon k úsporám z miezd je nižší ako sklon k úsporám zo zisku
134. 3 funkcie:

1. f technického pokroku
2. f investícií
3. f úspor

Neoklasické teórie ekonomického rastu

135. zákl. faktory makroekon. vývoja – práca, kapitál – dvojfaktorové modely
136. založená na produkčných funkciách : komplementárne, substitučné

???Produkčná funkcia   G=f (LxK) => G=L x    G=K x 

COBBOVA – DOUGLASOVA výrobná funkcia

137. Y = A * La * Kb
138. A – koef. proporcionality, vlyv nemerateľných VF
139. a, b – koef. elasticity K,L – množstvo práce, kapitálu
140. existuje možnosť ich vzájomnej substitúcie

a+b=1   a= ¾ % b= ¼ %

SOLOW

141. uplatnil vplyv vedecko-tech. pokroku ako faktora času
142. modifukácia Cobb-Douglasovej výr funkcie:
143. Y = A * La * Kb * e r*t
144. e r*t je faktor času, e – základ prirodz. logaritmu, r – tempo neutrálneho tech. pokroku, t – faktor času

MEADY

145. pokúsil sa vysvetliť príčiny stagflácie (= súčasný rast inflácie a nezam)– ako hl. príčinu označil vlpyv odborov, vznikajú mzdové inflačné tlaky, kt. sú násobené importovanou infláciou v dôsledku rastu relatívnych cien vstupov (materiál, energia)
146. riešenie videl v oblasti regulácie miezd a cien

102. odporúčal uplatňovanie protiinflačnej dôchodkovej politiky diferencovane podľa vývoja PP v jednotl. odvetviach – decentralizovanú reguláciu mzdových sadzieb

NEOKONZERVATÍVNE EKONOMICKÉ TEÓRIE

Charakteristika neokonzervatívnej ekonómie

103. neokonzervat.názory na ek.vychádz.z tradícií klasickej t.,neoklas.t.a nových t.
104. Pokúšajú sa vyvrátiť Keynes.t. čo sa týka zasahovania štátu.
105. Zač.70r.20st. prestáva byť keynes.t.účiné,ich aplikácia v praxi priniesla infláciu a hosp.pokles.
106. Neokonzervat.t.vychádz.z úlohy peňazí v ek., rozhodujúca je inflácia→ rozpracovanie kvantita.t.peňazí→vzn.monetárnej ek.teórie→vzn.neoklas.t. racionál.očakávaní, neoklas.t.strany ponuky.

Chicagska škola

147. od 30.rokov 20.stor
148. vychádzali z uznávania platnosti neoklasickej ekon. teórie
149. nositelia liberálneho ekon. myslenia
150. metodologický individualizmus
151. metodologický realizmus s dôrazom na empirické potvrdzovanie hypotéz

KNIGHT

152. príspevok k teórii podnikateľského zisku
153. vysvetlenie podnikateľského zisku v podmienkach neistoty
154. neistota, kt. vyplýva z neznalosti budúcich cien vyrobených produktov

FRIEDMAN

155. analyzoval príčiny hosp. depresie v rokoch 1929-1933 – videl ich v nesprávnej menovej politike centrálnej banky

Teória permanentného dôchodku

156. spotreba je závislá od dlhodobo (permanentne) očakávaného dôchodku, kt. má relatívne stabilný charakter
157. perman. dôchodok – závisí od veľkosti bohatstva domácností, od UM a očakávaných prac. príležitostí

Nová kvantitatívna teória peňazí

158. m x v = p x q
159. východiskom bola analýza D po peniazoch
160. D po peniazoch je ovplyvňovaný:

1. reálnou hodnotou bohatstva a jeho zmenami
2. rozdelením kapitálu na fyzický a ľudský
3. očakávanými výnosmi
4. reziduálnymi veličinami

161. dopyt po peniazoch je dlhodobo stabilný
162. rozlišoval nominálne a reálne množstvo peňazí
163. ponuku peňazí chápe ako exogénnu veličinu, determinovanú činnosťou CB
164. peniaze v krátkom obd. nie sú neutrálne, pôsobia na zmenu produktu aj zam
165. v dlhšm obd sú neutrálne
166. odmietal zásahy štátu (len do objemu peňazí)

Cambridgská verzia kvantitatívnej teórie peňazí

Friedmanova verzia kvantit. t. peňazí – krátke obdobie

Prirodzená miera nezamestnanosti

167. odmietol platnosť substitučného vzťahu medzi infláciou a nezam v dlhom obd.
168. že Phillipsova krivka má platnosť len v krátkom obd., nezamestnanosť sa dlhodobo udržuje na úrovni svojej prirodzenej miery

monetárna Phillipsova krivka

Možnosti fiškálnej a monetárnej politiky

169. nástroje fiškálnej politiky – nízka účinnosť – príčinu videl v efekte vytláčania investícií
170. výdavky zo št. rozpočtu vedú k vytláčaniu súkromných investícií
171. odmietal aj regulovanie ekon. vývoja expanzívnou monetárnou politikou – inflačné účinky, kt. vedú k destabilizácii ekonomiky
172. odporúčal aby CB regulovala menové agregáty
173. uplatňovanie zlatého pravidla menového rastu – udržiavať stále tempo rastu peň zásoby v súlade s tempom rastu reálneho produktu

BECKER

174. autor modernej teórie ľudského kapitálu – každý človek sa usiluje max. svoju užitočnosť na základe svojho vlastného súboru preferencií
175. ľudský kapitál – súhrn schopností a vedomostí, rozlišoval špecifický ( využiteľný v danej firme)a všeobecný ľudský kapitál (využ.vo viac.firmách)
176. produktívnosť človeka rastie v závislosti od investícií do ľudského kapitálu – investície do vzdelania a do zdravia

Monetárna ekonomická teória        

177. využívanie aktívnej úlohy peňazí pri ovplyvňovaní ekon. procesov
178. proti Keynesovej ekon. teórii
179. liberálna ekon. teória – vybudovaná na neoklas. teoret. postulátoch
180. podstatou sa stávajú peniaze a rovnováha na peň. trhu
181. cieľom je zdôvodnenie vzťahu medzi mierou rastu množstva peňazí v obehu a mierou rastu produktu
182. teórie založené na kvantitatívnej teórii peňazí
183. M * V = P * Q – ak  sa zvíši množstvo peňazí v obehu, zvýšia sa aj ceny
184. transakčný prístup  M * V = P * T, T – objem transakcií, kt. majú peniaze sprostredkovať za urč. čas – ide o vyjadrenie reál. produktu
185. prečo chcú jednotlivci držať hotovostné zostatky – M = k*Y – M – nomin. hotovostné zostatky, k – koef, aké % chcú ľudia zo svojich dôchodkov držať v priemere v hotovosti, k = 1/V
186. M = k * P * Q
187. uplatňuje mikroekonomický prístup
188. CB má zabezpečovať také množstvo peňazí v obehu, kt. zodpovedá D po peniazoch
189. požiadavka na udržanie rovnováhy na peň. trhu  ΔM = ΔQ

PATINKIN

190. objasnil mechanizmus súčasného určovania relatívnych aj absolútnych cien na základe efektu reálnych peňažných zostatkov
191. peniazom okrem f obeživa a meradla hodnôt prisúdil tiež f uschovávateľa hodnôt
192. model CC – BB , krivka BB – kombinácia UM a cenovej hladiny na trhu CP, krivka CC – UM a cenová hladina na trhu tovarov a služieb

Ekonómia ponuky

193. koncom 70.rokov 20.stor
194. liberálna ek.teória (na tradičné hodnoty klasiky Smith, Say) a na neklasický medologický individualizmus
195. zamerala pozornosť na negatívne účinky daňovej politiky – jej cieľom bolo zabezpečiť dostatočné príjmy do štátneho rozpočtu
196. hran. disponibilný dôchodok z práce (prírastok miezd po zdanení) je cenou voľného času
197. skúma vplyv daň. Sadzieb
198. trh práce – ak veľké daň.zaťaženie ľudia dojú prenosť voľnému času, znížia ponuku práce – to iste aj keď vysoké soc.dávky v nezamestnanosti

199. Lafferova krivka

LK- znázorňuje, že s rastom daň.sadzieb príjmy do št.rozpočtu z daní najprv rastu po bod E a potom klesajú

E-je daný špecifickými podmienkami každej krajiny, vyjadruje stav v ekonomike, keď sú maximálne možné príjmy do ŠR z daní aj maximálny objem výroby

Ak dane  > E => kles.S práce,kles.sklon k úsporám, k invest, snaha vyhnúť sa daniam – rast šedej ekonomiky- pokles príjmov do ŠR

Optimum medzi 0 a E lebociel je nie max.príjmov ale max agregátnej ponuky

Znižovanie od E k 0= 2 efekty

1. Aritmetický krátkodobý, naskôr poklesnú príjmy do ŠR (lenže zvýšia sa čisté reálne dôchodky, zvýši sa motivácia pracovať, investovať a to prinesie zvyšov.daň.základu
2. Ekonomický pri nízkom daň.zaťažení, ale vyššej daň.základni zvýšenie aj príjmov do ŠR

14. Nevýhoda LK málen informoč.charakter v praxi sa neda veľmi použiť
15. Jav keď daň. systém nereaguje na infláciu a daň.sadzby sa dostávajú do zakázanej zóny = TAXFLÁCIA

Teória racionálnych očakávaní

200. Východisko pre novú makroekonomiu
201. metodologicky vychádza z mikroekon. Základov
202. uplatňuje metodologický individualizmus- predpokladá neoklasické racionálne správanie ek.subjektov
203. kritizuje Keynesovu ek.teoriu a hosp.politiku
204. príčiny hosp. otrasov v druhej pol. 20. stor pripisujú uplatňovaniu dopytovo orient. hosp. politiky, využívaniu deficitného rozpočtovania a vysokým št. výdavkom
205. naj. Prínos => zásahy hosp.politiky do ek.procesov sú neúčinné – lebo ek.subjekty vedia rac.predvídať dôsledky HP a môžu sa im dopredu prispôsobiť
206. najlepšou politikou štátu = politika dlhodobých stabilných pravidiel – sú proti monet a fiškál.zásahov štátu do ekonomiky

LUCAS

207. teória postavená na chápaní človeka ako racionálne konajúceho
208. predpokladá, že sa ek.subjekty budú správať racionálne a cieľavedome pri získavaní, vyhodnocovaní a využívaní informácií s cieľom zvyšovať svoju užitočnosť
209. tri modely očakávaní:

1. extrapolačné – očakávajú zvýšenie cenovej hladiny ako v minulom roku
2. adaptívne – vych z min.ale upravené o min. chyby a opravujú svoje odhady do budúcnosti
3. racionálne – okrem skúseností z minulosti aj expertné odhady, prognózy, výroky politikov, bankárov

210. pripúšťajú, že subjekty pri formovaní svojho očakávania sa môžu dopustiť chýb, ale to neovplyní agregátne očakávania- preto sú správne
211.  

Súčasné trendy vo vývoji ekon. myslenia

2001

STIGLITZ

212. predstaviteľ novej keynesovskej ekonómie
213. rozpracovanie jej mikroekon. základov
214. problematika neistoty a informácií, ale aj otázky ekon. rozvoja, tech. pokroku a hosp. rastu
215. tvorca ekonómie informácií
216. Nobelova cena za prínos k rozpracovaniu analýzy trhu s asymetrickými informáciami
217. Grossmanov – Stiglerov paradox – žiadny ekon. subjekt by nebol motivovaný vyhľadávať ďalšie inf. o skutočnostiach, na kt. sú založené kurzy, ak by skutočné ceny CP odrážali všetky relevantné inf.

SPENCE

218. venuje sa otázkam ekonomickej teórie informácií a otázkam dynamických aspektov konkurencie
219. Nobelova cena za prínos k rozpracovaniu analýzy trhu s asymetrickými informáciami

AKERLOF

220. príslušník novej keynesovskej ekonómie, vysvetlenie jej nedokonale konkurenčného mikroekon. základu
221. v oblastiach trhu práce a príčin nepružnosti miezd
222. Nobelova cena za prínos k rozpracovaniu analýzy trhu s asymetrickými informáciami
223. na trhoch kde predávajúci majú lepšie info. o kvalite výrobkov ako kupujúci môže dochádzať k negatívnemu výberu

2002

KAHNEMAN, SMITH

224. do ekon. výskumu integrovali poznatky psychologického výskumu, predovšetkým poznatky o ľudskom správaní a rozhodovaní v podmienkach neistoty
225. svoje závery podložili laboratórnymi experimentmi
226. že na konanie človeka okrem vedomého spracovávania a vyhodnocovania informácií pôsobia aj také faktory ako sú emócie, postoje, predsudky, minulá skúsenosť a pod.

VZNIK A VÝVOJ EKON. MYSLENIA NA SLOVENSKU

Korene ekon. myslenia

227. v obd. rozpadu feudalizmu a vzniku kapitalizmu nie je samostatné ekon. myslenie
228. v liter. dielach možno nájsť ekon. myšlienky

SAMUEL TEŠEDÍK

229. zakladateľ jednej z prvých obch. škôl v Európe, hospodárskej školy v Sarvaši

JOZEF IGNÁC BAJZA

230. kritizoval feudálne pomery, na zlepšenie postavenia roľníkov navrhoval árendový systém hospodárenia na pôde

JURAJ FÁNDLY

231. podporoval všestrannú hospodársku osvetu roľníctva
232. rozširovanie poznatkov
233. propagátor reforiem, za vlády Jozefa II.

GREGOR BERZEVICZY

234. analýza postavenia poddaných počas najsilnejšieho nevoľníctva
235. dielo: O postavení a povahe sedliakov v Uhorsku
236. pozornosť otázkam daní – že mali dosah najmä na poddaných, nesúhlasil aby šľachta bola nezdaniteľná
237. zástanca liberalizmu v rámci krajiny, ako aj v medzinár. deľbe práce

Ekonomické myslenie štúrovcov

ĽUDOVÍT ŠTÚR

238. súčasťou národnooslobodzovacieho boja sa stal aj sociálno – politický program
239. za nevyhnutný považoval rozvoj priemyslu, nielen poľnohosp.
240. vnútorné prekážky: zlé cesty, nízka úroveň tech. vedomostí a kvalifikačnej úrovne ľudí, malý zmysel pre podnikanie, chýbajúci úverový systém
241. vonkajšie prekážky: koloniálna politika rakúskej vlády
242. akceptoval názory F.Lista o nevyhnutnosti aplikovania výchovného protekcionizmu

PETER KELLNER – HOSTINSKÝ

243. skúmal vznik, vývoj a stav feudalizmu v Uhorsku
244. kritizoval poddanstvo

SAMUEL JURKOVIČ

245. zakladateľ Spolku gazdovského – prvé úverové družstvo v Európe

DANIEL LICHARD

246. vydával kalendáre, knihy, časopisy
247. propagátor úverového družstevníctva
248. začali sa zakladať úverové družstvá – vzájomné pomocnice, pomocné pokladnice

Na konci 19. a na začiatku 20. stor

249. nástup kapitalizmu

ANTON BIELEK

250. písal eseje a články o hosp. pomeroch na Slovensku

FEDOR HOUDEK

251. zmapoval dejiny slov. hospodárstva, publikoval články o problematike financií a družstevníctva

MILAN HODŽA

252. otázky agrárnej demokracie a družstevníctva
253. najdôležitejšia vrstva – vzdelané a uvedomelé roľníctvo a sedliakov
254. k otázkam ekonomického liberalizmu zaujímaj opatrný až odmietavý postoj
255. odmietal a kritizoval konzervatizmus – chce výhody pre šľachtu, barónov, veľkostatkárov
256. kritizoval socializmus – že chce zrušiť súkr. vlastníctvo

Po roku 1918

257. vznik samostatnej Českoslov. rep
258. ekonómia ako spoloč. veda sa stávala predmetom záujmu čoraz viac intelektuálov
259. prví predstavitelia kt. sa venovali ekonómii profesionálne

IMRICH KARVAŠ

260. dielo: Základy hospodárskej politiky
261. analyzoval príčiny hosp. krízy 1929-1933
262. zdôrazňoval význam evolučných zmien v spoločnosti
263. za dôležitú považoval úlohu štátu – má chrániť záujmy všetkého obyv.
264. predstaviteľ politicko – hospodárskeho hnutia regionalizmu – snahou bolo čo najviac decentralizovať byrokratickú štátnu výkonnú moc, prekonávanie rozdielov medzi Slovenskom a českými krajmi

RUDOLF BRIŠKA

265. systematizácia a prehľadná interpretácia jednotl. ekon. teórií
266. dvojzväzkové dielo: Národné hospodárstvo – v prvom sa venoval národohospodárskej teórii, v druhom rozoberal hosp. politiku a uviedol prehľad dejín ekon. teórií
267. veľkosť hodnoty závisí od užitočnosti, vzácnosti a výr. N
268. cena je peň. vyjadrením užitočnosti, veľkosť ceny závisí od P a D
269. hodnototvorné faktory: príroda, práca, podnikateľ a kapitál, dôchodky: renta, mzda, zisk a úrok
270. analyzoval príčiny ekon. cyklov – v hosp. podobne ako v prírode vládne urč. rytmus (ožíva, rastie, vrcholí, stagnuje, klesá, aby znova ožila) – príčiny: rôzne náhodné javy (neúroda, pohromy) ale tiež snaha o max. výroby, zmeny hodnoty peňazí, demograf. vývoj obyv.