Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / vnutorne lekarstvo

kardiologia (kardiologia.doc.doc)

KARDIOLÓGIA

Základná anatómia: HDŽ, DD, PP, TCH, PK, AP,PULMO,PULM. V.,EP, MCH, EK, AO, ACC,Tr.C,AMS, AMI, AR, AA. IL.OBEH pracuje na principe čerpadla/srdce/spojeného s rozvodným potrubným systemom/ cievy/. Čerpadlo/srdce/ je vybavené systémom ventilov / chlopne srdca/, ktorý zaisťuje jednosmerný prietok krvi systemom.

Fázy srdc. cyklu: systola a diastola

Systola:-preejekčná perioda/fáza izovolumickej kontrakcie/ -ejekčná perioda / vypudzovanie krvi do aorty, pokles tlaku v komorách/

Diastola: -fáza izovolumickej relaxácie/pokles tlaku, bez zmeny objemu komôr/

- fáza rýchleho plnenia /po otvoreni av chlopni/

- fáza pomalého plnenia /diastáza/

- systola predsieni/20% plnenia/

SRDCOVÁ KONTRAKCIA:

Kontraktilny myokard je tvorený myocytmi spojenými do siete. Myocyty obsahujú myofibrily. Myofibrily su tvorené z najmenšich kontraktilných jednotiek, ktoré sa volajú sarkomery.

Sarkoméry su tvoreneé vláknami kontraktilných proteinov: aktinu a myozinu,

Počas kontrakcie vzniká interakcia medzi aktinom a myozinom, vytvdrajú sa mostíky, vlákna sa po sebe klžu, vznikdá tak svalové skrátenie- kontrakcia. Proces je regulovanyý troponinom a tropomyozinom,

kontrakcia je spušťaná vstupom ionov kalcia/ Ca/ do bunky.

Vstup Ca je sprostredkovaný prostredníctvom akčného /elektrického/potenciálu.

Srdcovú revolúciu ovplyvňujú: predt'aženie/preload/, doťaženie /afterload/ a kontraktilný stav myokardu.

Objemové ukazovatele srdcovej funkcie: tepový objem / cca 70 ml/, minutový srdcový objem /cca 5,5 l/min u 70 kg osoby, t.j. cca 2,2-4,2 l/min/m2

Tlakové ukazovatele: systolický, diastolický a stredný tlak arteriálny, centrálny žilný tlak, tlak v pravj komore, tlak v art. pulmonalis, tlak v zaklinení, tlak v ľavej komore.

Funkciou krv. obehu je privázdať kyslik a živiny k periférnym tkanivám a odvádzať  z nich kysličník uhličitý a splodiny metabolizmu.

Obeh je regulovaný pomocou neurohumorálneho systému/ sympaticus, parasympaticus, hormóny/.

SRDCOVÉ ZLYHÁVANIE:

Stav, kedy narušená funkcia srdca má za následok neschopnosť srdca prečerpávat' krv k periférnym tkanivám adekvátne k ich metabolickym potrebám.

Srdcove zlyhávanie:- ľavokomorové, pravokomorové, obojstranné.

-  akuúne alebo chronické

-  manifestné alebo latentné /prítomné len pri

záťaži, nie v pokoji/

Pri kongestívnom /mestnavom/srdcovom zlyhávaní- okrem poruchy srdcovej funkcie nachádzame aj príznaky a známky vyplývajúce z transsudácie tekutiny z kapilár do interstícia rôznych orgánov a tkanív.

Patofyziológia: vzostup plniaceho tlaku ĽK (PK) , mestnanie vpľúcach , mestnanie vo veľkom obehu, pokles minutového objemu ( v pokoji alebo pri námahe), zapojenie (prestrelenie )kompenzačnych regulacných mechanizmov ( sympatoadrenálny systém, RAAS, Frankov-Sterlingov mechanizmus).

Akútne ľavostranné srdcové  zlyhávanie:

( Býva pri AIM, hypert.krize, deštrukcii chlopní, chlopňových chybách, myokarditíde/. Vyvolávajuce faktory: nadmerná fyzic. záťaž, infekcia, alkohol.exces, prevodnenie a pod.

Priznaky a známky: paroxysmálne nočné dyspnoe, ortopnoe, tussis cardiaca (kašeľ kardiakov). Tachypnoe, bledosť, studený pot, vykašliavanie speneného ružového spúta, tachykardia, niekedy hypotenzia, rozvoj pl'ucneho edému, s typickým auskultačnym nálezom. Pomoc. vyš.:RTG hrudníka, ekg, echokg, myokardiálne markery.

Liečba akútneho zlyhávania a pl'úcneho edému.

Akútne pravostranné zlvhávanie:  Najčastejšou pričinou je akútna pľucna embolia a infarkt pravej komory. Liečba je specifická pre tieto ochorenia.

Chronické srdcové zlvhávanie: Najčastejšie pričiny: hypertenzia, stav po IM, chlopňové chyby, kardiomyopatie.

Prejavy: hypodynamia, cerebrálna hypoperfúzia, námahové dyspnoe, ortopnoe. Tachykardia, galop, chropky nad pl'ucami,. Dg: klinika, rtg, ekg, echokg.

Chronické pravostmnné zlyhávanie: Dôsledok ochorenia ľavého srdca (postkapilárna pľúcna hypertenzia), alebo ochorenia pľúc a sekunádrne pravého srdca (prekapilárna pľucna hypertenzia).

Príznaky:jednak vyplývajúce z pľúcneho ochorenia, či ochorenia ľaveho srdca, jednak príznaky typické pre pravostranné zlyhávanie. Edémy, nykturia, ascites, hepatomegalia, hypodynamia, cerebrálna hypoperfuzia, nechutenstvo, cyanoza. Zvyšená náplň jugulárnych vén, hepatojugulárny reflux, pulzácia v epigastriu, Dg.: klinika, ekg, rtg hrudníka, echokg, spirometria, pľucna scintigrafia.

Liečba chronického srdcového zlvhávania:

Hľadanie pričiny ( základné ochorenie srdca), hľadanie

vyvolávajúcich faktorov.

Vhodný pohybový režim.

Dieta.

Farmakoterapia: ACE-I, diuretiká, spironolakton,

digitalis, betablokátory.

V akutnej faze: dopamin, dobutamin,amrinon.

ISCHEMICKÁ CHOROBA SRDCA.

Je to ochorenie charakterizované ischemiou myokardu, ako dôsledok patologického procesu v koronárnych tepnách.

Ischemia myokardu vzniká ako dôsledok nerovnováhy medzi metabolickou potrebou myokardu a možnost'ami koronárnej perfuzie, ktorá je daná:

-zvýšenými nárokmi myokardu,

-zniženou perfúziou koronárnym riečiskom

-kombináciou oboch

Najčastejsou pričinou poruchy myokardiálnej perfúzie vpraxi je arteriosklerotický plát. Na rozvoji ischemie sa d'alej môže podieľafť rozvoj trombu a koronárny spasmus, Rozhodujuci je aterosklerotický plát v epikardiálnej, veľkej koronárnej tepne. Trombus spravidla nasadá na nestabilný sklerotický plát, postihnutý prasklinou, tzv. fisurou plátu.

K fisurácii (praskline)inklinujú spravidla mladé pláty s vysokým obsahom lipidov. Na rozvoji aterosklerózy sa významne podiela tzv. endoteliálna dysfunkcia (porucha funkcie endotelu, tj. cievnej výstelky), ktorá vedie k narušeniu rovnováhy medzi vasokonstrikčnymi a vasodilatačnými ako i prokoagulačnými a antikoagulačnými mechanizmami v cievnej stene/.

Rizikové faktory ICHS:

Arteriová hypertenzia, dyslipoproteinemia, fajčenie, diabetes mellitus,hyperhomocysteinemia, stres, telesná inaktivita, obezita, vek, pohlavie, rodinná anamnéza. Prevencia ICHS spočiva v ovplyvňovaní spomenutých rizikových faktorov.

Rozdelenie ICHS:

Chronické formy: angina pectoris, variantná angina pectoris, nemá ischemia myokardu, ICHS manifestovaná srdcovym zlyhávaním, ICHS manifestovandá arytmiami.

Akútne formy: nestabilná angina pectoris, infarkt myokardu ( s ST eleváciou,  alebo bez ST elevácie/, náhla  srdcová smrť.

Stabilná angina pectoris:

Ischémia myokardu sa prejaví vždy, ked' prevážia nároky na dodávku kyslíka aktuálne možnosti perfúzie myokardu. Zvýšeneé  nároky   sú       spravidla   podmienené   fyzickou námahou,   zriedkavejšie  tachykardiou,   vzostupom   TK či vzostupom plnenia ľavej komory.

Znižená koronárna perfúzia je spravidla podmienená aterosklerotickým plátom v epikardiálnej koronárnej tepne, s možným podielom koronarospasmu.

Klinicky  obraz:  bolesť indukovaná námahou s typickým charakterom, lokalizdciou, trvaním    a iradiáciou.  Typické spoluvyvolávajúce podnety: jedlo, chlad, rozčúlenie, ranná cesta z domu. Dg.: anamneza, ekg, záťažové testy.

Liečba:

Zastavenie aterogenézy  (ovplyvňovanie rizikových faktorov)

Revaskularizácia a intervenčné metodiky

Farmakoterapia.

Prehľad liečiv:

Nitráty, kalciové blokátory, betablokátory, antiagregancia.

NEMÁ ISCHÉMIA:

Epizódy dokumentovanej myokardiálnej ischémie bez

sprievodnej stenokardie:

a/ u asymtomatických  pacientov

b/ upacientov ktorí majú i epizódy symptomatickej ischémie

c/ u asymptomatických pacientov po IM

Prístup k tymto pacientom i liečba je zhodná ako u symptomatickej ischémie s angínou pectoris.

VARIANTNÁ ANGÍNA PECTORIS:

Je spôsobená spasmami koronárnych tepien  (epikardiálnych). Bolesť býva pokojová, spojená s eleváciou ST segmentu v ekg obraze.

Častejšie sú postihnuté ženy, tie majú spravidla malý koronarografický nález, s dobrou prognózou. U mužov je prognóza horšia. Nutné je  prestat' fajčit'.

AKÚTNY INFARKT MYOKARDU:

Fisurácia a ruptúra sklerotického plátu v koronárnej cieve,nasadajúca trombóza s uzáverom cievy. Nekróza srdcovéhosvalu.

Rozsah postihnutia suvisí s lokalizáciou stenózy a s časovým intervalom od vzniku.10-15 prípadov/1000 /1 rok u mužov.

Klinicky obraz: protrahovaná retrosternálna bolesť, s typickou iradiáciou, pokojová, trvajúca viac ako 5 minút, nereagujúca na nitroglycerín. Často s dyspnoe, potením, naseou, niekedy vracanie ba i hnačka.

Dg: anamnéza,ekg, markery myokardiálneho poškodenia( CK, CK-MB, troponín)

Liečba: trombolýza alebo primárna koronárna intervencia( "balónkovanie")

NESTABILNA ANGINA PECTORIS:

Nový vznik ( v posledných 4 týždňoch./, alebo zhoršenie chronickej  angíny pectoris,

prípadne pokojová angína pectoris.

Liečba :antiagregačná, antitrombotická( frakcionovaný heparín), antianginózna( nitráty,  kalciové blokátory, betablokátoryň. Indikovaná je koronarografia v akútnej fáze a prípadne koronárna intervencia( balónkovanie, stent).