Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / chirurgicke osetrovatelstvo

chirurgicke ose (chirurgicke_osetrovatelstvo.doc)

Chirurgické ošetrovateľstvo

H I S T Ó R I A

V jednotlivých obdobiach zodpovedal empirickým poznatkom na úrovni prírodných vied:

1. siaha do obdobia kláštorného liečiteľstva po príchode prvých rehoľných rádov po r. 1000 n. l.  - incízie hnisavých ložísk, ošetrovanie rán – antoniti v Bratislave r. 1095
2. založenie špitálov v 14. stor. v slovenských kráľovských mestách – Trenčín, r.1340; Košice, r.1360; Kremnica, r. 1382; Trnava, r. 1362; Banská Bystrica r. 1380. Vykonávalo sa ošetrenie rán  a vredov.

3. kláštorné špitály po roku 1500 – Rád Milosrdných bratov založil nemocnice v Spišskom Podhradí (1643), v Bratislave (1672), v Skalici (1796).

4. 15. stor. – rozvoj ránhojičstva zameraného na malú chirurgiu a kúpeľníctvo – Bratislava, Banská Bystrica, Levoča. Vznik ránhojičských veľcechov.

5. 16. a 17. stor.  – stále zameraná na ošetrovanie rán, vypúšťanie hnisavých ložísk, výnimočne amputačné výkony.
6. 18. stor. – vplyv osvietenectva – rozvoj vedeckého poznania - rozvoj chirurgie, chirurgického ošetrovateľstva.
7. r. 1796 – Mária Terézia zakladateľka Lekárskej fakulty v Trnave – poriadanie osobitných kurzov pre vojenských felčiarov a pôrodné baby.

8. 19. stor. – rozvoj chirurgického poznania – oblasť boja proti bolesti a asepsa a antisespsa ako preventívne klinické metódy (uplatňovanie technických objavov).
9. vznik prvých operačných sál po r. 1800 – v župných nemocniciach v Nitre, Trnave, Košiciach, Trenčíne.

1. 20. stor. – rýchly rozvoj chirurgie a chirurgického ošetrovateľstva, potreba odborného

vzdelávania sestier.

10. najťažšie obdobie – 2. svetová vojna – profesionálne i dobrovoľné sestry, spolu s vojenskými lekármi na frontoch i v poľných nemocniciach. Po skončení ocenené niektoré sestry medailou F. Nightingaleovej.
11. rozvoj hrudníkovej chirurgie, traumatológie, kardiochirurgie, cievnej chirurgie, plastickej a rekonštrukčnej chirurgie
12.  
13.  
14.  
15.  
16.  
17.  
18.  
19.  
20.  
21.  
22.  

23.  
24.  
25.  
26.  
27. s rozvojom chirurgie a nových metód diagnostiky, liečby a ošetrovateľskej starostlivosti = potreba špecializácie sestier v chirurgickom OSE.

C h a r a k t e r i s t i k a     c h i r u r g i c k é  h o    OŠ E

1. je aplikovaný ošetrovateľský odbor;
2. vychádza z odboru chirurgie a ošetrovateľstva;
3. integruje poznatky z iných odborov zaoberajúcich sa človekom v zdraví a v chorobe.

Ú l o h y    C H O

1. poskytovať primárnu, sekundárnu a následnú ošetrovateľskú starostlivosť vo všetkých zložkách chirurgickej starostlivosti v prevencii, diagnostike liečbe, sociálnej a výchovnej starostlivosti;
2. získať a zapojiť pacienta a jeho rodinu do procesu uzdravovania, ošetrovania a podpory zdravia;
3. monitorovať ošetrovateľské požiadavky pacienta  a spolu s ním zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť;

1. riadiť OP na základe najnovších, vedecky zdôvodnených poznatkov, vedomostí a ošetrovateľských teórií v zhode s etickými normami a právami  P/K s dôrazom na kvalitu a efektívnosť;
2. uplatňovať vedecky zdôvodnené ošetrovateľské metódy, postupy a techniky pri ošetrovateľských činnostiach;
3.  
5.  
6.  
7.  
8.  
9.  
10.  
11.  
12.  
13.  
14.  
15.  
16.  
17.  
18.  
19.                      
20.            
21.  
22.  
23.  
24.  
25.  
26.  
27.  
28.  
29.  
30.  
31.  
32.  
33.  
34.  
35.  
36.  
37.  
38.  
39.  
40.  
41.  
42.  
43.  
44.  
45.  
46.  
47.  
48.  
49.  
50.  
51.  
52.  
53.  
54.  
55.  
56.  
57.  
58.  
59.  
60.  
61.  
62.  
63.  
64.  
65.  
66.  
67.  
68.  
69.  
70.  
71.  
72.  
73.  
74.  
75.  
76.  
77.  
78.  
79.  
80.  
81.  
82.  
83.  
84.  
85.  
86.              
87.                                    

88. riešiť ošetrovateľské problémy, ktoré môžu byť predmetom výskumu, a využívať výsledky výskumu v chirurgickej ošetrovateľskej praxi

Chirurgické ošetrovateľstvo je zložitý proces a podmieňuje:

28. preventívne, diagnostické, terapeutické princípy a východiská chirurgických odborov, ktorých prebieha ošetrovateľský proces
29. psychické, sociálne, etické, organizátorské, technické a iné hľadiská a podmienky starostlivosti o zdravie

C h i r u r g i c k é   O Š E   s a   r e a l i z u j e

1. v chirurgických ambulanciách (polikliniky, ambulancie lôžkových chirurgických odd.) štátnych aj neštátnych);
2. na chirurgických oddeleniach nemocníc;
3. centrách jednodňovej chirurgie
4. v špecializovaných chirurgických centrách;
5. v ADOS

Postavenie a úlohy sestry špecialistky v zdravotníckom tíme chirurgického oddelenia

30. vychádza z organizačnej štruktúry organizácie a zodpovednosti, ktorá jej je určená (sestra na štandardnom lôžkovom oddelení, JIS, operačnej sále, vrchná s.)
31. odborná kompetencia  sestry špecialistky je ohraničená dvomi rovinami:

1. rovina – technologicky náročné činnosti vyžadujúce vedomosti, zručnosti a skúsenosti resp. zvláštne schopnosti, ktoré presahujú rámec základného a bežného ďalšieho vzdelania

2. rovina – somatický a psychický stav pacientov

Kompetencie sestry špecialistky na chirurgickom oddelení  

1. sledovanie psychického stavu P/K
2. vyhodnocovanie porúch vedomia
3. starostlivosť o P/K, vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť
4. liečba kyslíkom, odsávanie sekrétov, starostlivosť o chorých s kanylou
5. plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti, realizácia plánu a vyhodnocovanie efektívnosti poskytnutej starostlivosti (ťažko chorí - ch. so stómiami, ohrození zlyhávaním živ. funkcií, po úrazoch, ohrozených dekompenzáciou základnej choroby – DM, s nebezpečenstvom komplikácií...)

6. získavanie chorého a členov rodiny pre spoluprácu pri vyšetrovaní a liečení (prípady neadekvátneho postoja – odmietanie vyšetrenia, operačného výkonu, odmietanie sebaopatery ...)
7. vykonávanie zdravotných výkonov viazaných na spôsob života (ADŽ)
8. výchova vedenie sestier a študentov

Pre výkon sestry sú rozhodujúce

1. teoretické vedomosti
2. trvalé a systematické obnovovanie a prehlbovanie vedomostí a zručností
3. široký rozhľad, iniciatívny a tvorivý prístup, kritické myslenie
4. schopnosť rýchleho a samostatného rozhodovania
5. vysoká psychická záťaž

Chirurgická anestézia

 prvý písomný doklad z roku 3500 p. n. l. v knihe Genesis – používalo sa ópium, alkohol, mandragora, rastlinné odvary

 16. st. – objav currare, izolovanie morfínu z ópia, analgetických vlastností rajského plynu...

r.1846 – T.G. Marton – prvá éterová anestézia v Anglicku

r.1847 – J.Y. Simpson – prvá chloroformová anestézia

r.1847 – v Prahe vykonaná prvá éterová anestézia

po r.1900 – zavádzanie nových anestetík a myorelaxancií do praxe (cyklopropan, vinyléter),

v r. 1934 Thiopental

P r í p r a v a    p t.   n a    a  n e s t é z i u
- je súčasťou komplexnej predoperačnej prípravy, nadväzuje na jednotlivé časti komplexu,

ktorý sa skladá:

1. zo všeobecnej predoperačnej prípravy pacienta – zabezpečujú ju sestry príslušného oddelenia
2. z prípravy so zreteľom na základné ochorenie pacienta – je podmienená špecifikami plánovanej operácie a poruchami, ktoré vyvolalo základné ochorenie (úprava anémie), patrí do náplne a  starostlivosti  jednotlivých chirurgických odborov
3. z prípravy so zreteľom na pripojené a komplikujúce ochorenia
4. a normalizovať funkciu orgánov  postihnutých komplikujúcim ochorením
5. znížiť nepriaznivý vplyv anestézie a operácie na tieto poruchy a tým predísť komplikáciám počas anestézie
6. upraviť zistené poruchy vnútorného prostredia
7. zabrániť vyčerpaniu funkčných rezerv organizmu

8. z vlastnej anesteziologickej prípravy pacienta začína vlastným anestéziologickým vyšetrením

a končí úvodom do anestézie. Člení sa na prípravu:

1. psychologickú –  dôležitá pre hladký úvod a nekomplikovaný priebeh anestézie (strach z operácie, negatívne vplyvy súvisiace s pobytom v nemocnici...)
2. premedikáciu =  zabezpečuje psychické upokojenie pacienta, odstránenie bolesti, potlačenie patologických reflexov počas operácie a anestézie, má mať protiemetický a antialergický účinok

Vlastná príprava pacienta na anestéziu

1. medikamentózna príprava začína: večer pred OP, tzv. prepremedikáciou (upokojujúce a uspávajúce lieky, napr. Nitrazepam, Rohypnol, apod.).
2. premedikácia pokračuje v deň OP – podanie liekov ½  až ¾ hodiny pred OP i.m. inj. podľa ordinácie anesteziológa – trojkombinácia =  trankvilizér (Rohypnol), opiát (Dipidolor, Dolsin), vagolytikum (Atropin)
3. pred podaním sa pacient vymočí!!!!
4. povinnosti sestry po podaní!!!! Pacient už nevstáva z postele, kontrolovať atropínové účinky (tachykardia, poruchy akomodácie, sucho v ústach...)

S p ô s o b y   a n e s t é z i e

Celková anestézia

1. farmakologicky navodený útlm CNS alebo navodené bezvedomie

Podľa spôsobu vstupu anestetika:

1. Inhalačná – plynné a prchavé  anestetiká (NO, etylchlorid, halotan, Anecotan...)

2. Vnútrožilová – Thiopental, Dipivan, Narcamon

3. Vnútrosvalová – Narcamon

4. Rektálna – Thiopental 10%

Štádiá celkovej anestézie

1. štádium  ANALGÉZIE - od začiatku podávania analgetika do straty vedomia. Normálne dýchanie a reflexy

2. štádium  EXCITÁCIE – začína stratou vedomia, charakterizovaná excitáciou (podráždením), zvýšenou motorickou činnosťou, zvýšenou reflexnou dráždivosťou, zvýšeným svalovým napätím, zvýšený TK, nepravidelné dýchanie, rozšírené zrenice

3. štádium – CHIRURGICKEJ ANESTÉZIE -  vegetatívnej stabilizácie – upokojenie pacienta, pravidelné dýchanie. Má štyri stupne:

1. pravidelné, hlboké dýchanie, útlm reflex. pohybov, zužovanie zreníc, prítomnosť nystagmu

2)  splytčovanie dýchania, ochabovanie svalového napätia, vyhasínanie rohovkového reflexu, úzke zrenice, vymiznutie nystagmu

3)  plytké bránicové dýchanie, zníženie svalového napätia, útlm reflexov, rozširovanie zreníc, oslabovanie reakcie zreníc na svetlo

4) veľmi plytké bránicové dýchanie, strata svalového napätia, zvýšenie TK, tachykardia, rozšírené zrenice.

4. štádium  - PARALÝZY – obrna životne dôležitých nervových centier v predĺženej mieche, zastavenie dýchania, zlyhávanie obehu, zastavenie činnosti srdca, smrť

Miestna (lokálna) anestézia

32. priame znecitlivenie ohraničenej telesnej oblasti, prienikom znecitlivejúcej látky do tkanív (dočasné prerušenie nervovej vodivosti anestetikom)
33. cieľ - prerušenie vedenia pocitu bolesti z periférie do mozgu vyradením senzitívnych vlákien  =  prerušené sú len niektoré kvality citlivosti

Delenie miestnej anestézie podľa miesta a rozsahu znecitlivenia

1. vlastnú miestnu anestéziu

1. povrchovú
2. Infiltračnú

2. zvodovú anestéziu (v oblasti chrbtice)

3. subdurálna (lumbálna),
4. epidurálna (znecitlivenie miechových koreňov)

3. blokády (zvodová, zameraná na vyradenie určitého nervu)
4. vnútrožilová regionálna anestézia (na končatinách)

Pri podávaní POZOR!!!! na predávkovanie – toxická reakcia, kŕče, zastavenie dýchania a KO.

K o m p l i k á c i e   a n e s t é z i e

1. dýchacie komplikácie (anatomická prekážka v DC, funkčné zmeny a poruchy dýchania, upchatie DC zvratkami, porucha spojenia pacienta s prístrojom, porucha prístroja)
2. obehové komplikácie – poruchy srdcového rytmu až asystólia
3. embólia – tuková, plodovou vodou, vzduchová, uvoľnením trombu
4. šok – náhla strata krvi, alergia
5. malígna hypertenzia – dedičná predispozícia, výrazný stres, pôsobenie anestetík.

Liečba - symptomatická, špecifický liek Dantrolen.

Perioperačné obdobie

1. predoperačné  
2. peroperačné (intraoperačné)      
3. pooperačné

Stupeň operačného rizika závisí od:

1. Obtiažnosti chirurgického výkonu
2. Celkového klinického stavu chorého
3. Časového faktoru operácie:

1. Urgentná operácia        2. Akútna operácia        3. Plánovaná operácia

Predoperačné obdobie

Začína v okamžiku, kedy sa začne uvažovať o operácii ako možnom alebo nutnom spôsobe liečby,

končí odovzdaní pacienta a dokumentácie operačnej a anestéziologickej sestre na OP sále.

Delí sa na:

1. celkovú - všeobecnú

/ špeciálnu

2. m

iestnu

3. bezprostrednú

4. vzdialenú

Všeobecná predoperačná príprava

Zahŕňa opatrenia spoločné pre všetkých chorých.

1. celkové vstupné posúdenie pt.  (sesterská anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, pozorovanie)

2. psychická príprava – písomný informovaný súhlas, nemocničné prostredie, terapeutický vzťah sestra (ZP) – pacient, empatia, pôsobenie spolupacientov....

3. základný skríning – predoperačné (interné vyšetrenie, pediatrické vyšetrenie) a lab. vyš.

4. anestéziologická vizita
5. udržanie homeostázy organizmu – udržanie alebo korekcia straty objemu cirkulujúcich tekutín; zachovanie alebo korekcia iontovej rovnováhy; zabezpečenie energetickej potreby organizmu s prihliadnutím k energetickým nárokom vyvolaných ochorením a operačnou záťažou

6. prepremedikácia – p.o. – večer pred OP (Rohypnol, Diazepam)
7. premedikácia – 45 minút pred podaním anestézie v deň OP - i.v. Pri neodkladnej OP 10 minút pred podaním anestézie. Podáva sa: trankvilizér (upokojenie), opiát a vagolytikum (najč. kombinácia Rohypnol, Dolsin, Atropin). Dávka – podľa hmotnosti a biologickej staroby.
8. povinnosti sestry – po podaní pac už nevstáva, kontrola atropínových účinkov: tachykardia, poruchy akomodácie, sucho v ústach.

9. edukačná činnosť – nácvik dýchania, vstávania po OP, ....

Špeciálna predoperačná príprava

34. netýka sa všetkých operovaných pacientov, je doplnkom všeobecnej prípravy.
35. berie do úvahy:

1. Vplyv jednotlivých ochorení na celkový stav chorého – korekcia porúch vnútorného prostredia a chorôb, následkom ktorých

1. vzniká porucha metabolizmu (TT, pankreas, malígne tumory...).
2. je nutná energetická príprava (napr. doplnenie glukózy pri poškodení pečeňových bb.),
3. je nutné doplnenie vitamínov (vit. K pri poruche zrážanlivosti krvi),
4. je nutné potlačenie hnilobných procesov v črevách, atď.

2. Vplyv pridružených ochorení, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť pooperačný priebeh – podľa záverov predoper. vyš. (DM, och. srdca a ciev, pľúcne och., endokrinné och. ...)

3. Charakter operácie
4.  

Podľa uvedeného sa ordinujú špeciálne vyšetrenia, špeciálna terapia, riešenie potrieb pacienta

Zahŕňa:

1. zavedenie NGS (OP žalúdka), predchádzanie ileu, peritonitíde;
2. centrálny žilový prístup (u všetkých veľkých op. výkonov s väčšími stratami krvi) – umožňuje meranie CVT v periop. období, rýchle infundovanie väčších objemov tekutín. V poop. období  umožňuje bezproblémové odberi krvi, laboratórny monitoring.
3. katetrizácia MM permanentným katétrom – perioperačné sledovanie hodinovej diurézy.
4. ATB profylaxia  (dnes najčastejšie cefalosporíny 3. generácie)

* predchádzanie pooperačným infekciám (znížená imunita, kontaminácia operačného poľa,  

použitie implantátov vedúce ranovým komplikáciám) – OP na konečníku a HČ, OP žlčníka    

a žlč. ciest, OP žalúdka s obštrukciou pyloru, výkony na tvári a krku s otvorením dých. orgánov, hrudné výkony, OP srdca a ciev, hysterektómia, hernie, kostné OP.

* stavy, ktoré vedú k zníženiu obranyschopnosti P v pooperačnom období, vedúce k vzniku

              ranových infekcií – alkoholizmus, malnutrícia, malígne och., DM, vysoký vek, ...

* spôsob podávania: celodenná dávka tesne pred OP výkonom i.v. (poslať s pacientom na  

               operačnú sálu)

1. príprava štítnej žľazy – podávanie tyreostatík, jódu vo forme Lugolovho roztoku, podávanie  

    beta blokátorov (ovplyvnenie tachykardie), sedatíva

2. príprava hrubého a tenkého čreva – ortográdna laváž = vyprázdnenie čriev

Miestna predoperačná príprava

1. zavedenie NGS
2. vyprázdnenie HČ  - (NIE pri NBP!!!); Pozor na stratu tekutín a solí
3. diéta a ortográdna príprava
4. miestna príprava operačného poľa

     = zabezpečenie aseptických podmienok pre operačný výkon (sanácia infekčných ložísk)

     = celkový kúpeľ (kontrola kožných rias u obéznych, ingvinálnych rýh, genitálií, pupočnej jamky)

     = oholenie ochlpených miest v operačnom poli

     = aplikácia dezinfekčných prostriedkov na operačné pole

1. bandáž DK
2. vyprázdnenie MM, resp. zavedenie PK
3. odstránenie šperkov, sponiek, odlakovanie nechtov, vybratie zubnej protézy, kontaktných šošoviek, naslúchacích aparátov, zloženie protéz.
4. diétny režim – podľa typu OP.  Všeobecne – deň pred OP – ľahký obed, tekutá večera, pitie tekutín do polnoci. Nejesť od večera, najneskôr 6 hodín pred OP, nefajčiť od polnoci.

Predoperačná sesterská anamnéza

1. vek pacienta
2. celkový vzhľad (FF, hmotnosť, výška, mobilita, farba kože, stav výživy – obezita, kontakt, alergia na lieky, doterajšie užívanie liekov)
3. fyziologické potreby (dýchanie, výživa, vylučovanie, hygiena, spánok, vnímanie, ...)
4. psychické potreby – komunikácia, záujmy, postoj k liečbe, reakcia na chorobu, ...
5. predchádzajúca skúsenosť
6. abúzy (predchádzanie problémom počas anestézie)
7. sociálne potreby (podmienky bývania, rodina, ...)
8. informovanosť o výkone, očakávania pacienta
9. obraz tela (upokojenie, ubezpečenie pac.)

Intervencie sestry

1. vysvetliť pacientovi predoperačné vyšetrenia
2. vysvetliť význam klystíru pred OP
3. vysvetliť význam kúpeľa pred OP
4. vysvetliť význam podávania liekov podľa ordinácie lekára (DM, MH, ICHS ....)
5. vysvetliť zavedenie NGS, bandáž DK
6. vysvetliť potrebu predoperačnej dietetiky
7. informovať o návšteve anestéziológa
8. informovať o ošetrovateľských postupoch v predoperačnom období
9. vysvetliť potrebu odstránenia šperkov, líčídiel, laku na nechtoch, protetických pomôcok pred op
10. informovať o približnom časovom období OP
11. naučiť P hlboké dýchanie, kašľanie, cvičenia s DK ako prevenciu pooperačných komplikácií
12. presvedčiť sa o tom, že pacient všetkému rozumel
13. vysvetliť potrebu a význam drénov v pooperačnom období v rane (ak je predpoklad, že ich P bude mať)

Peroperačné (intraoperačné) obdobie

1. začína prevzatím pacienta na OP sálu
2. končí sa prijatím pacienta na poop. oše jednotku (ARO, JIS, reanimačná izba)
3. transport pacienta na OP sálu:

1. uskutočňuje sa cez vstupný filter (miestnosť predoperačnej prípravy)

2. pacient je privezený ošetrovateľom  na vozíku

3. spolu s dokumentáciou ho prevezme  sálová sestra

4. pt. si oblečie OP košeľu, vlasy si prikryje OP čiapkou. Je uložený na vozík v predsálí. Ak

musí ešte čakať, venuje sa mu sestra, pretože je premedikovaný.

Je dôležité, aby anestéziologická a operačná sestra uskutočnili:

* overenie totožnosti pacienta

* posúdenie psychického stavu

* posúdenie reakcie pacienta na premedikáciu

* kontrolu odstránenia protetických pomôcok

* kontrolu prostredia OP sály (funkčnosť prístrojov)

* kontrolu príslušného inštrumentária k výkonu

Nasleduje

1. Práca anestéziologickej sestry pri pacientovi = uloženie pacienta na operačnú posteľ, monitoring, záznam...
2. Práca operačnej sestry

Intervencie operačnej  sestry

→ ochrana pacienta pred zranením (bezpečie, monitorovanie)

→ uspokojovanie psychických potrieb v predsálí (strach, úzkosť)

→ vedenie dokumentácie

→ prevzatie pacienta na „reanimačnú“ izbu

Intervencie sestry na oddelení:

→ príprava prostredia (posteľ, izba)

→ príprava pomôcok (emitná miska, buničina)

→ príprava špeciálnych pomôcok podľa typu operácie (esmarchovo ovínadlo, kyslíková fľaša, ...)

→ z OP sálu (reanimačnej izby) nikdy nesmie ísť pacient pešo! Prebudiť sa musí ešte na OP sále.

Pooperačné obdobie

36. je obdobie medzi prebudením pacienta po anestézii až po prepustenie do domácej star.

Bezprostredné pooperačné obdobie

Intervencie sestry:

1. zaistenie vitálnych funkcií
2. sledovanie návratu obranných reflexov, spontánnenho dýchania, stabilizácie krvného obehu
3. sledovanie vedomia pacienta
4. sledovanie zmien vnútorného prostredia
5. pomoc pri zotavovaní z anestézie
6. sledovanie bilancie tekutín

Zahrňuje:

5. ukončenie a doznievanie anestézie – je vysoko rizikové! Trvá 2 – 6 hodín podľa druhu OP.
6. kvalitnú pooperačnú analgéziu
7. uloženie pacienta na posteli (prevencia aspirácie, zapadnutia jazyka) – bez vankúša, hlava nabok, po návrate reflexov(prehĺtanie, kašľanie, vracanie) – poloha v ľahu na chrbte

Pooperačná (reanimačná) izba – pozorovanie:

1. vedomie a orientácia = adekvátna reakcia na oslovenie, vykonávanie jednoduchých príkazov
2. vitálne funkcie – dýchanie (zapadnutie jazyka, hypoventilácia, laryngospazmus); TK, P (nebezpečie skrytého šoku);
3. vracanie
4. stav rany
5. funkčnosť drénov

1. preklad z reanimačnej izby na ARO, JIS, štandardné odd.

2. spolu s dokumentáciou preberá pacienta sestra

Dokumentácia

Chorobopis + operačný protokol s presnými ordináciami + sesterský pooperačný záznam s prehľadom stavu potrieb.

Zahrňujú:

1. pokyny k monitoringu VF (vedomie, TK, P, D TT), bilancie tekutín
2. pokyny pre aplikáciu analgetík a hypnotík!!!
3. POZOR na zváženie podania analgetík do 2 – 4 hodín po prebudení – majú silné tlmivé účinky
4. na  životne dôležité centrá (dýchanie, prehĺtanie,...). Kritická prvá noc (o 21, 00 podanie analgetík p.o.l.)
5. pokyny pre aplikáciu ATB, infúzií, TRF a inej terapie
6. pokyny k ošetreniu drénov, katétrov, sond
7. pokyny k odberom krvi na laboratórne vyš. (KO, hemokoagulačné, AMS, ionty, CB, ABR, ap.)
8. pokyny k iným pooperačným vyš. (RTG, EKG, USG a pod.)
9. plán ošetrovateľskej starostlivosti

Následná pooperačná starostlivosť

Na štandardnom chirurgickom oddelení – kontrola:

1. VF – vedomie, TK, P, D, TT  
2. vyprázdňovania MM,
3. kvality a množstva výlučkov z drénov, katétrov, sond,
4. obväzu
5. plnenie pooperačných ordinácií
6. uspokojovanie potrieb, vyplývajúcich z poop. priebehu
7. sledovanie vracania, nevoľnosti – po OP – dráždenie centier v mozgovom kmeni opiátmi, narkotikami, zmenenými pomermi ABR. Pozor na možnosť aspirácie!!! Súvisiace s narkózou

        netrvá dlhšie ako 24 h. Neskoršie - prejav  komplikácií (atónia žalúdka, ileus, porucha ABR, ...)

Na JIS +

* intenzívna starostlivosť,

* monitoring VF,

* zaisťovanie metabolických parametrov.

Na ARO +

* resuscitačná starostlivosť – starostlivosť o endotracheálnu kanylu, tracheostómiu, ventilácia (riadená, podporná), meranie CVT, ....

Všeobecné zásady pooperačnej starostlivosti

1. poloha pacienta po OP – úľavová – Pozor na drény, sondy, katétre!
2. včasná mobilizácia – už 1. pooperačný deň (podľa typu OP) posadzovanie, vstávanie
3. hygiena – starostlivosť o DÚ bezprostredne po OP, prevencia dekubitov, , starostlivosť pri vracaní bezprostredne po OP (do 24 h, neskôr poop. komplikácia), pomoc pri návrate k sebestačnosti.

4. vyprázdňovanie – močenie najneskôr! do 6 - 8 hodín (závisí od príjmu tekutín počas a po OP), sledovanie diurézy u chorých s parenterálnou výživou (6, 12, 24 h); odchod plynov podľa typu OP (do 12 h); odchod stolice podľa typu OP (úprava do 48 – 72 h).

5. udržiavanie vodnej a elektrolytovej rovnováhy

6. s

ledovanie a monitoring bolesti  - ak pretrvávajú po 48 h – hľadať príčinu (infekcia rany, peritonitis, rozpad anastomózy, meteorizmus a vysoký stav bránice, tesný, nesprávny obväz, bolesti svalov – ležanie

1. prevencia dekubitov – ležiaci pacienti po ťažkých OP, imobilizovaní pacienti

2. prevencia T – E choroby – bandáže DK, skorá mobilizácia

3. starostlivosť o OP ranu
4. pooperačná realimentácia
5. pooperačná rehabilitácia

ošetrovanie rán

Rana – poranená oblasť tela (vonkajšia, vnútorná). Pri porušení bariéry (kože), chrániacej vnútorné prostredie organizmu, začína zápalový proces imunitnej odpovede jedinca, ktorý eliminuje cudzorodý materiál, pokiaľ je to možné, pripraví poranenú oblasť tela na hojenie.

Rozdelenie rán

podľa vzniku:

1. incízia (rezná r.)
2. kontúzia (zmliaždenina)
3. abrázia (odrenina)
4. bodná
5. tržná (lacerácia)

podľa pravdepodobnosti a stupňa komplikácie

1. čisté – neinfikované, nie je v nich zápal. Primárne uzavreté rany, nezasahujú do vnút. org.
2. čisté kontaminované – chirurgické rany. Zasahujú do DT, TT, MT. Nie je na nich nijaký dôkaz infekcie.
3. kontaminované - otvorené, čerstvé, náhodné alebo chirurgické rany, pri ktorých došlo k narušeniu asepsy alebo vyteká veľké množstvo obsahu z GITu. Vidieť dôkaz infekcie.
4. znečistené alebo infikované – staršie, obsahujúce nekrotické tkanivo a rany s dôkazom klinickej infekcie (purulentný výtok)

Hojenie rán

Primárne (fázy):

1. defenzívna (4 – 6 dní od poranenia) – má tri mechanizmy: hemostáza, zápal (začervenanie a opuch okolia), bunková migrácia (diapedéza, fagocytóza)
2. rekonštrukčná – 2 – 4 týždne v závislosti od veľkosti rany, fibroplázia, rana vyzerá ako purpurová, neohraničená, zvýšená jazva.
3. fáza dozrievania – mení sa tvar a veľkosť jazvy

Sekundárne

3. rana má veľký rozsah, značná strata tkaniva, hojenie trvá dlhšie, väčšie zjazvovatenie, náchylnosť na infekcie
4. druhy ranového sekrétu – serózny, purulentný, sangvinózny.
5. faktory ovplyvňujúce hojenie rán:

1. vnútorné – cievne zásobenie, stav imunity, výživy, obezita, lieky, fajčenie, stres
2. vonkajšie – predoperačný stav, predoperačná príprava, elementy vyskytujúce sa počas operácie, odporúča sa podávať ATB

Posudzovanie rán

Posúdenie neliečených rán

1. stav pacienta
2. veľkosť a závažnosť rany
3. krvácanie z rany – intenzita, penetrovanie do vnútorných orgánov (šokový index)
4. príčina krvácania
5. cudzie telesá v rane
6. pripojené poranenia (najčastejšie fraktúra, natrhnutie svalu)
7. kontaminácia cudzím materiálom (zistiť očkovanie proti tetanu)

Posúdenie liečených rán

6. počas preväzu, zisťovanie iných údajov súvisiacich s ranou (bolesť)
7. transparentné krytie rany
8. postupné znaky hojenia rany:

1. neprítomnosť krvácania, výskyt zrazenín lemujúcich okraje rany
2. zápal (začervenanie)na okrajoch (1-3 dni)
3. zníženie intenzity zápalu, premosťovanie oblasti granulačným tkanivom, uzavretie rany (7-10 dní)
4. tvorba jazvy – syntéza kolagénu – začína 4 dni po poranení, trvá 6 mesiacov a dlhšie
5. zmenšenie veľkosti jazvy – niekoľko mesiacov až rokov
6. vzhľad, výtok, opuch, bolesť, drenáž

9. laboratórne výsledky

Komplikácie rany

1. dehiscencia rany – rozpad stehov fascie
2. krvácanie z rany – z drobných ciev kože a podkožného tkaniva
3. hematóm – krvácanie do rany a okolitých tkanív – vyklenutie rany, namodralé sfarbenie okolia
4. seróm – nahromadenie seróznej tekutiny v poop. priebehu.
5. ranová infekcia – bakteriálna kontaminácia op. rany počas a v prvých hodinách po OP

Pooperačná drenáž

Cieľ – odvádzanie rôznych sekrétov alebo vzduchu z rany, telových dutín, abscesov.

Druhy:

1. spádová drenáž – gumové , plastové drény. Odvádzanie exkrétov do obväzu. Drén prichytený o kožu stehom.
2. Redonova odsávacia drenáž – uzavretý podtlakový systém. Odvádzanie seróznych exkrétov z urč. oblasti.
3. Bülauova drenáž – drénovanie hrudnej dutiny. Spádová drenáž. Poznáme 2 fľašový systém = 1 fľaša príjem tekutiny (vzduchu) od p., 2. fľaša – vytvorenie vodného uzáveru, nasadá na odsávací systém. Alebo 3 – fľašový systém = 3. fľaša je kontrolnou fľašou odsávania, nasadá na odsávací systém.

Ošetrovanie drénov

1. pravidelne kontrolujeme uchytenie drénu
2. sledujeme kožu v okolí (macerácia, začervenanie, otlačenie)
3. sledujeme, či drén odvádza sekrét
4. sledujeme množstvo odvedeného sekrétu
5. sledujeme prímesy v sekréte (krv, hnis, …)
6. pravidelné preväzy drénu (pozor na sterilitu – infekcia rany)

Orgánové komplikácie

1. respiračné – atelektáza, pneumónia, ARDS (adult respiratory distress syndrome), aspirácia žalúdočného obsahu
2. kardiálne – zástava srdca (IM, pľúcny edém) – KPR
3. močové – retencia moča, močová infekcia (PK), renálna insuficiencia (zriedkavá)
4. gastrointestinálne – gastroplégia, paralytický ileus (vystupňovanie črevnej atónie)
5. cievne – povrchová tromboflebitída, hlboká žilová trombóza (Wirchovova triáda v poop. období – hyperkoagulácia, spomalenie krvného prúdu, priame poškodenie cievnej steny), pľúcna embolizácia.
6. nešpecifické – psychotické prejavy = psychické alterácie, akútna zmätenosť, (starí pacienti, p. v ťažkom stave), preležaniny