Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Právnická fakulta / Právo duševného vlastníctva

Právo duševného vlastníctva (pdv.doc)

Právo duševného vlastníctva

I. okruh

1.Vynálezcovské právo vrátane konania o prihlásenom vynáleze a konaní o vynálezoch

435/2001 Z.z. Zákon o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, patentu alebo dodatkového ochranného osvedčenia.

Patria medzi priemyselné práva, príslušný Krajský súd, - osobné majetkové práva.

Na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") patenty.

§ 5 Patentovateľnosť vynálezov

1. Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí, najmä z oblasti techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.
2. Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä
   a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy,

b) estetické výtvory,

c) plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti, d) programy počítačov,

e) podávanie informácií.

§ 6 Výluky z patentovateľnosti

1. Patenty sa neudeľujú na:

a)odrody rastlín a plemená zvierat,

b) v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,

c) chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom tele.

§ 7 Novosť        

(1)Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.
(2) Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom

§ 8 Vynálezcovská činnosť

1. Vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

§ 9 Priemyselná využiteľnosť

Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa podľa neho vyrába alebo sa využíva v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

§ 10 Pôvodca vynálezu

(1) Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len "právo na riešenie") má pôvodca vynálezu (ďalej len "pôvodca").
(2) Pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.
(3) Spolupôvodcovia vynálezu (ďalej len "spolupôvodcovia") majú právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.
(4) Ak vynález vytvorilo viac osôb nezávisle od seba, právo na riešenie patrí tomu, kto má skoršie právo prednosti (§ 36). To platí len v prípade, ak prihláška bola zverejnená podľa § 41 alebo § 60 ods. 2.

§ 11

1. Ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

§ 13  Rozsah ochrany

1. Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy.

(2) Rozsah ochrany vyplývajúcej z prihlášky je predbežne urč. obsahom patentových nárokov zverejnených podľa §41.

§ 14 Využívanie vynálezu

(1) Majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.
(2) Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.

§ 15 Zákaz využívania vynálezu

(1) Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie
a) vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh,

b) využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu

§ 16 Vyčerpanie práv

1. Majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom patentovej ochrany, po tom, ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v Slovenskej republike; to neplatí, ak sú dané dôvody na rozšírenie práv z patentu na také nakladanie.

Obmedzenie účinkov patentu § 17

1. Právo majiteľa patentu nemožno uplatniť proti tomu, kto pred vznikom práva prednosti (§ 36) na území Slovenskej republiky v dobrej viere využíval vynález alebo vykonal preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu vynálezu nezávisle od pôvodcu alebo majiteľa patentu (ďalej len "predchádzajúci užívateľ"). V prípade pochybností sa konanie predchádzajúceho užívateľa považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.

§ 19  Majiteľ patentu

Za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v patentovom registri úradu (ďalej len "register").

§ 21 Prevod patentu

(1) Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra. zachované.

§ 22 Prechod patentu

1. Patent prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 48, ako aj v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi. /4/

(2) Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra.

§ 23 Záložné právo  (1) K patentu možno zriadiť záložné právo.

§ 24 Licenčná zmluva  

1. Vznik, zánik a výkon práva z licenčnej zmluvy sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu. /12/

(2) Licenčná zmluva nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra

Ponuka licencie § 25

1. Ak prihlasovateľ alebo majiteľ patentu (ďalej len "poskytovateľ") podá na úrade písomné vyhlásenie, že komukoľvek poskytne právo na využívanie vynálezu za primeranú úhradu (ďalej len "ponuka licencie"), úrad vyznačí ponuku licencie v registri.

§ 29 Platnosť patentu  Platnosť patentu je 20 rokov odo dňa podania prihlášky (§ 35).

§ 30 Vzdanie sa patentu

1. Majiteľ patentu sa môže vzdať patentu písomným oznámením doručeným úradu.

§ 31 Zánik patentu  

(1) Patent zanikne
a) uplynutím jeho platnosti,

b) márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie správneho poplatku za udržiavanie platnosti patentu (ďalej len "udržiavací poplatok") (§ 79 ods. 8),

c) odo dňa účinnosti vzdania sa patentu podľa § 30 ods. 3.

§ 32 Porušovanie práv

- domáhať, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky porušovania boli odstránené.
-  môže poškodený žiadať, aby ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, odovzdal poškodenému údaje týkajúce sa pôvodu výrobku a okolností jeho uvedenia na trh.
- spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola týmto zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.

Konania o prihlásenom vynáleze - otázka VIII - 3

2. Vymenujte osobnomajetkové práva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR

- patria sem:

- Vynálezcovské právo

- Právo pôvodcov úžitkových vzorov

- Právo pôvodcov dizajnov

- Právo pôvodcov topografií polovodičových výrobkov

- Právo vyšľachtiteľov nových odrôd rastlín

- Právo vyšľachtiteľov nových plemien zvierat

- pre osobnomajetkové práva platí, že navonok pôsobia jednotne a vnútorne pozostávajú z osobného práva, dispozičného práva a majetkového práva

3. Právo osôb, ktoré po uplynutí autorského práva uverejnia takéto diela

PREDMET:

- literárne, vedecké alebo umelecké dielo za podmienky, že nebolo uverejnené po dobu trvania autorského práva

- AZ obsahuje aj definíciu kedy je dielo prvýkrát zverejnené - v ten deň, keď bolo oprávnene verejne vykonané alebo vystavené, vydané alebo inak uvedené na verejnosti

SUBJEKTY:

- PO alebo FO, ktorá po uplynutí trvania autorského práv uverejní dielo - prvýkrát verejnosti sprístupní

ŠTRUKTÚRA:

- toto právo pozostáva z dispozič. aj majet. práva

Dispozičné:

- právo udeľovať súhlas na každé použitie diela inou osobou, právo previesť (predať alebo darovať) právo osôb, ktoré uverejnia diela po uplynutí doby trvania autorského práva k dielam na iný subjekt, právo zriadiť zálož. právo na právo osôb, ktoré ....

Majetkové právo:

- právo na odmenu za každé použitie takto vydaného diela (nemožno sa ho vopred vzdať), právo na odmenu za prevod tohto práva

VZNIK:        

- bez formálnych náležitostí, vzniká v momente uverejnenia takéhoto diela

TRVANIE:

- trvá 25 rokov od okamihu zverejnenia alebo verejného prenosu

- doba 25 rokov začína plynúť dňom ktorý nasleduje po uverejnení diela

ZÁNIK:

-  zaniká buď absolútne alebo relatívne, teda

- uplynutím doby trvania práva osôb, ktoré ...

- zánikom diela, ak sa nezachoval ani originál ani jedna rozmnoženia

- zánikom subjektu, ktorému prislúchalo takéto právo bez práv. nástupcov

PREVOD a PRECHOD:

- toto právo možno previesť na iný subjekt,

-  je predmetom prechodu v prípade zániku - v prípade FO sa použijú všeobec. ustanovenia o dedič. práve a v prípade PO všeobec. ustanovenia o prechode práv

POUŽITIE:

- na všetky spôsoby, ktoré sú v AZ spomínané je potrebný súhlas toho subjektu, ktorému patrí právo osôb ktoré uverejnia dielo po uplynutí doby trvania autorského práva k takýmto dielam

- súhlas je potrebný napr. na rozmnožovanie diela, preklad diela, adaptáciu diela alebo iné spracovanie diela, vysielanie diela, verejné vykonanie diela, verejné vystavenie diela alebo jeho rozmnoženiny ...

ZMLUVY:

- nie sú upravené zmluvy - je ponechaný priestor na to, aby si účastníci zmluvy ohľadne používania a využívania diela ktoré bolo uverejnené po uplynutí autorského práva k takémuto dielu  upravili práva a povinnosti

- môže ísť napr. o tieto zmluvy: zmluva o použitie diela, ktoré bolo uverejnené po uplynutí autorského práva k nemu (licenčná zmluva), zmluva o prevode práva osôb, ktoré uverejnia diela po uplynutí autorského práva k nim ......

4. Formálnosť a bezformálnosť vzniku práv duševného vlastníctva

II. okruh

1. Autorské právo

- je založené na bezprostrednom princípe

- to znamená, že napr. autorské právo vzniká v momente, keď dielo je vytvorené v objektívne vnímateľnej forme zmyslom

- autorské právo je osobnostnomajetkové právo, to nie je jednozložkové právo

Predmet práva:

- predmetom sú výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka alebo viacerých ľudí, ktoré majú literárnu,

vedeckú alebo umeleckú formu a ktoré v tejto podobe sú objektívne vnímateľné ľudskými zmyslami

(toto je pozitívne vymedzenie) -nemôžu ho vytvoriť PO

- zákon obsahuje aj negatívne určenie, teda čo nie je dielom aj napriek tomu, že by tento výsledok tvorivej činnosti zodpovedal horespomenutým kritériám

- napr.  text právneho predpisu nie je dielo, za dielo nemožno považovať ani rozhodnutie administratívne - ochrane nepodliehajú ani verejné listiny

SUBJEKTY:

- vždy a zásadne FO alebo niekoľko FO

- vo vzťahu k tomu ako to dielo alebo koľkými osobami bolo vytvorené môžeme rozlišovať:

a) dielo vytvorené jedným autorom

(napr. Ján Smrek napísal báseň, Mozart zložil skladbu...)

b) dielo ktoré vzniklo tak, že na vytvorení diela sa podieľali dvaja prípade viacerí ľudia - nedá sa určiť, ktorú         časť toho diela kto vytvoril  - keby sme to oddelili od seba zaniklo by samotné dielo

c) spojené diela

- spojené dielo neexistuje, existujú spojené diela - literárny text keď spojíme s výtvarným dielo dostávame           spojené diela - je možné oddeliť text od obrazu

- pri spojených dielach nevzniká niečo tretie, ale stále sú to dve spojené diela

d) spoločné dielo

- je dielo ktoré vzniklo spoločnou tvorivou činnosťou dvoch autorov alebo viacerých autorov, ktorí súhlasili  s využívaním svojej vlastnej tvorivej duševnej činnosti pri vytvorení diela pod vedením FO alebo PO, ktorá   iniciovala vytvorenie tohto diela, usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela, zaviazala sa, že dielo pripraví na vydanie a vydá

e) súborné dielo -

- dielo, ktorého usporiadanie je výsledkom tvorivej dušev. činnosti človeka alebo dvoch alebo viacerých ľudí

-za súborné dielo je považované predovšetkým: zborník, časopis, pásmo, výstava alebo iné zostavenie ak toto zostavenie je dielom tvorivej činnosti autora

- autorské právo na súborné dielo ako celok patrí tomu kto ho usporiadal, ale zároveň nie sú dotknuté autorské práva ostatných, čo diela do súbor. diela poskytli

Štruktúra práva:

- autorské práva majú vnútornú štruktúru - člení sa na:

1.) osobné právo - má ďalšie aspekty:

a) právo na autorstvo

- ten subjekt, ktorý vlastnou tvorivou dušev. činnosťou vytvoril dielo je a má byť uznaný a v    spoločenských vzťahoch rešpektovaný ako autor diela

- toto právo zároveň umožňuje autorovi alebo viacerým FO (autorom), aby označili toto dielo buď vlastným         meno (obč. meno a priezvisko), alebo aby ho označili umeleckým menom (pseudonymom)

alebo ponechať vôbec dielo bez toho aby bolo označené - anonymné dielo

b) právo na nedotknuteľnosť diela

- t.z., že nikto nesmie bez súhlasu autora robiť zásahy do tohto diela

- ide o tzv. spracovanie alebo adaptáciu diela

c) právo na autorskú korektúru

- prislúcha výlučne autorovi, resp. spoluautorom a je príznačné v literár. dielach

- treba rozlišovať medzi autorskou a jazykovou, resp. redakčnou korektúrou

- autorská korektúra - zásah môže urobiť autor alebo spoluautor, lebo ide o zásah do vecnej stránky do diela

- pri jazykovej korektúre - nemení sa obsah, význam diela

d) právo rozhodnúť o uverejnení diela

- jedine autorovi, alebo spoluautorom prislúcha právo na rozhodnutie o uverejnení diela

2.) dispozičné právo

a) právo dielo využívať - autor sporiada výstavu

b) autor môže udeľovať súhlas na používanie diela

c) autor bez následku čohokoľvek dielo môže aj zničiť

d) autor môže to právo disponovať previesť na iný subjekt

3.) majetkové právo

- predstavuje predovšetkým:

a)  právo na odplatu, vytvorenie a používanie diela

b) právo na náhradu odmeny

- predstavuje to právo, kde nie je reálne možné pre každé použitie diela skontrolovať, či bol použitý súhlas              alebo nie

- právo na náhradu odmeny pre výrobcov hudobných nosičov

- právo sa týka aj dovozcov a výrobcov zariadení prostredníctvom ktorých sa rozmnožujú hudob. nosiče

c) právo na slušné vyrovnanie

- má práve väzbu na aktivity organizácií, ktoré usporiadavajú aukcie

- vzniká až keď bude majetkový prospech veľkého rozsahu

VZNIK:

- autorské právo vzniká v momente, keď je vytvorené, nie je potrebné splniť nijaké formálne náležitosti

TRVANIE:

- autorské právo trvá počas života autora do momentu jeho smrti

- po smrti autora 70 rokov

- 70 rokov sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej pre toto trvanie

PREVOD A PRECHOD AUTORSKÉHO PRÁVA:

- prevod  - previesť nie je možné osobné právo, len dispozičné a majetkové

- prechod - dispozičné právo a majetkové právo prechádza na dedičov a v prípade, že ide o dielo spoluautorov a neprešlo na dedičov, prechádza na druhého spoluautora, či ostatných spoluautorov

ZÁNIK PRÁVA:

- v súlade s teóriou práva rozlišujeme absolútny a relatívny zánik

- absolútne - právnym predpisom by sa zrušilo určité právo

- vtedy keď by prestalo existovať nejaké dielo, ani nejaké jeho rozmnoženina

- relatívne - zaniká uplynutím doby

- zaniká aj vtedy keď autor nemá dedičov, resp. nie sú spoluautori

- tým, že zanikne autorské právo  - hovoríme o zániku hovoríme o zániku dispozič. a majet. práva, osobné    naďalej existuje

POUŽITIE DIELA:

Použiť dielo možno len so súhlasom autora, výnimku z tohto striktného určenia možnosti použitia diela predstavujú tzv. zákonné licencie - zákonom ustanovené možnosti použitia diela zákonom určenými subjektami.

Zákonné licencie:

1.)  licencia, ktorá sa týka možnosti vyhotovenia rozmnoženiny diela, ktoré bolo zverejnené (§ 21) :

-  napr. keď si pre vlastnú osobnú potrebu necháme rozmnožiť časť literárneho alebo vedeckého diela

2.)  licencia, ktorá sa dotýka citácie diela (§ 22):

- citácia diela, časti diela, alebo krátkeho diela možno vtedy ak nepresahuje rámec odôvodnený účelom     citácie - tzn. že ktokoľvek by písal odbornú prácu o literatúre, o muzike, o právnej problematike ....., z iných     diel (autorov iných diel), môže to odcitovať buď na potvrdenie svojej myšlienky alebo jej popretie

- pri citácií sa musí uviesť zdroj a meno autora ak sú v citovanom diele uvedené

3.)  licencia na vyhotovenie rozmnoženiny diela na vyučovacie účely (§23):

- oprávnený subjekt nemusí za takéto použitie diela zaplatiť autorovi odmenu

4.)  Licencia na použitie diela na informačné účely

6.)  Verejné vystavenie diela

- keď napr. originál diela alebo rozmnoženina diela sa použije na priame verejné vystavenie

ZMLUVY:

- pre oblasť autor. práva poznáme 3 druhy zmlúv:

1.) klasická individuálna zmluva (autorská),

2.) zmiešané - diela vytvorené z prac. pomeru § 17 ods. 5,6,

3.) hromadné zmluvy - ide o zmluvy, ktoré   uzatvárajú hromadní používatelia diel a správcovia - napr.                rozhlasoví vysielatelia, televízny vysielatelia

- v rámci individuálnej a zmiešanej zmluvy - treba rozlišovať najmä :

a) zmluvu o vytvorenie diela a

b) zmluvu o  použitie diela (vydavateľská zmluva, zmluva o verejnom vykonávaní diela, zmluva o       vypožičiavaní rozmnoženín diela, ....)

ZODPOVEDNOSŤ:

- zodpovednosť za ohrozenie autorského práva:

-subjekt sa môže domáhať, aby sa zakázalo ohrozovanie, resp sa upustilo od pokračovania v ohrozovaní,     aby negatívne následky boli odstránené, môže sa domáhať náhrady škody či poskytnutia zadosťučinenia

- zodpovednosť za porušenie autorského práva:

- subjekt sa môže domáhať, aby sa zakázalo a prestalo s porušovaním jeho autor. práva, aby sa následky    porušenia odstránili, aby bola nahradená spôsobená škoda, aby sa poskytlo náležité zadosťučinenie

2.Vymenujte majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami podľa ....

- právo majiteľov ochranných známok

- právo majiteľov obchodných mien

- právo majiteľov zapísaných v označení pôvodu výrobkov

- právo obchodného tajomstva

- právo zlepšovateľov

- právo PO na dobrú povesť

3. Právo výrobcov zvukových záznamov

PREDMET:

- ide o právo, ktorého predmetom sú sluchom počuteľné zvukové záznamy umeleckých výkonov, alebo     iných zvukov

- zvukový záznam je prostredníctvom technického zariadenia zvukovo zaznamenaný umelecký výkon alebo iný zvuk na nosiči zvukového záznamu a z tohto nosiča je opäť prostredníctvom tech. zariadenia reprodukovateľný a takto objektívne vnímateľný výlučne sluchom

- zvuk. záznam sa takmer neuplatňuje ale uplatňujú sa jeho rozmnoženiny

SUBJEKTY:

- subjektom môže byť aj PO aj FO

- treba rozlišovať výrobcu zvukového záznamu v technickom slova zmysle a medzi výrobcom zvukového         záznamu v právnom význame

- toto právo prináleží tomu subjektu, ktorý personálne, finančne, materiálne a technicky zabezpečil     vyhotovenie -vyrobenie zvuk. záznamu

ŠTRUKTÚRA:

- pozostáva z dispozičného a majetkového práva

- dispozičné právo:

- predstavuje možnosť, že zvukový záznam výrobca bude využívať vo vlast. podnikateľskej činnosti, právo    privoliť použitie zvukového záznamu iným subjektom (napr. komerčné rádia), právo previesť právo na iný    subjekt, právo zriadiť záloh na právo výrobcov zriadiť zvukový záznam

- majetkové právo:

- predstavuje právo na odmenu za používanie zvukového záznamu, právo na náhradu odmeny a právo  na      odplatu za prevod práva výrobcov zvuk. záznamov

VZNIK:

- je založený na bezformálnom princípe

-  vzniká v momente vyhotovenia zvukového záznamu

- musíme rozlišovať medzi vyhotovením zvuk. záznamu a vyhotovením prvej a každej ďalšej rozmnoženiny     zvuk. záznamu

- zvukový záznam je to prvé zaznamenanie, každé rozmnoženie je už rozmnoženina zvukového záznamu

TRVANIE:

- trvá 5O rokov

- 50 roč. doba začína prvým dňom kal. roka, ktorý nasleduje po kal. roku, v ktorom bol zvuk. záznam   vyhotovený a končí posledným dňom 50 kalendárneho roka

PREVOD A PRECHOD:

- AZ nemá úpravu prevodu ani prechodu

- právo výrobcov zvuk. záznamov možno odplatne alebo bezodplatne previesť na iný subjekt

- pri prechode platí, že prechádza na právnych nástupcov či FO alebo PO, ktorej toto právo prislúchalo

ZÁNIK:

- zaniká:

a) uplynutím doby trvania práva výrobcov zvukových záznamov

b) zničením a stratou zvuk. záznamu - ak neexistuje ani jedna rozmnoženina (snímka)

c) zánikom subjektu, ktorému prislúchalo právo výrobcov zuvk. záznamov bez práv. nástupcov

POUŽITIE:

- výrobca zvukového záznamu  má výhradné právo - udeľovať súhlas na spôsoby a  rozsah použitia   zvukových záznamov ako sú ustanovené v zákone

- licencie rozlišujeme:

a) zákonné - na základe zákona možno použiť zvuk. záznam alebo jeho rozmnoženinu   bez súhlasu výrobcu,   b) zmluvné - použitie zvuk. záznamu je povolené na základe zmluvy medzi výrobcom a   používateľom

ZMLUVY:

- pre všetky práva v 1. kategórii - majetkové práva ...   - nie je upravené zmluvné právo

- je tam odkaz iba § 32 AZ

- možno použiť: zmluvu o vyrobenie zvuk. záznamu, zmluvu o použitie zvuk. záznamu (licenčná zmluva),      zmluvu o prevode práva výrobcov zvuk. záznamu, zmluvu o usporiadaní práva výrobcov zvuk. záznamu a     zmluvu o zriadení zálož. práva na právo ....

4. Úprava zmluvného práva pre práva duševného vlastníctva

- klasické zmluvy - podľa Obč. zák., Obch. zák. - nie sú aplikovateľné na zmluvnú úpravu práv a záväzkov ohľadne nehmotných statkov

- v súčasnosti sú:

a) pre literárne, vedecké a umelecké diela, umelecké výkony zmluvy upravené prevažne v AZ avšak časť       zmlúv nie je upravená

b) pre ost. predmety práv upravené v AZ a pre majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajet. právami v 1. kategórii práv - nie sú upravené v AZ a ich úpravu neobsahuje ani iný všeobec. záväz. práv. predpis

c) pre predmety priemysel. práv je určitá úprava v Obch. zákonníku (licenčná zmluva),no z väčšej časti nie

sú upravené

d) v prípade práv vyšľachtiteľov nie sú zmluvy v práv. poriadku SR

III. okruh

1. Právo majiteľov ochranných známok vrátane konania o prihlásenej ochrannej známke a konania o ochranných známkach            

Zákon 55/1997 o ochranných známkach

Ochranná známka § 1,

1. Ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok.
2. Za zhodné sa považujú označenia alebo ochranné známky, ktoré sú totožné alebo sa líšia len v nepodstatných prvkoch nemeniacich celkový charakter označenia alebo ochrannej známky.
3. (3) Za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

KONANIE VO VECIACH OCHRANNEJ ZNÁMKY

§ 5 Prihláška ochrannej známky

(1) Prihlášku na ochrannú známku podáva prihlasovateľ na Úrade priemyselného vlastníctva§ 6 Právo prednosti

(1) Na účely začatia konania a na účely vzniku práva prednosti sa za deň podania prihlášky   považuje deň doručenia podania alebo deň odstránenia nedostatkov podania.

2. Prihlasovateľovi vzniká právo prednosti pred každým, kto podá neskôr prihlášku obsahujúcu zhodné alebo zameniteľné označenie pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby

§ 7 Úprava a rozdelenie prihlášky, prevod a prechod práv z prihlášky

(1) Na žiadosť prihlasovateľa úrad povolí úpravu prihláseného označenia týkajúcu sa jeho mena, priezviska alebo názvu, prípadne obchodného mena alebo sídla, trvalého pobytu či miesta podnikania, ak ich zmena nastala po podaní prihlášky a ak táto úprava uvádza údaje obsiahnuté v prihlásenom označení do súladu so skutočnosťou bez toho, aby zmenila celkový ráz označenia.

§ 8 Prieskum a zverejnenie prihlášky

1. Úrad preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. /4a/
           (5) Ak konanie o prihláške nebolo zastavené podľa odseku 2 alebo ak prihláška nebola zamietnutá podľa odseku 3, úrad prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "Vestník").

§ 8a Pripomienky

1. Každý môže až do zápisu ochrannej známky do registra podať písomné pripomienky z dôvodu naplnenia podmienok § 2 a 3; na pripomienky úrad prihliadne pri rozhodovaní o zápise ochrannej známky do registra.

§ 9Námietky proti zápisu do registra

Po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba dotknutá z dôvodov uvedených v § 4 (ďalej len "namietateľ") podať v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia úradu námietky proti zápisu označenia do registra obsahujúce právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné dôkazy alebo označenie listinných alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží.

§ 10

1. Úrad preskúma, či námietky boli podané riadne a včas podľa § 9 a či je splnená podmienka povinného zastúpenia podľa § 34 ods. 3.
   (5) Písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 2 úrad doručí namietateľovi a písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 4 úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi.

§ 12 Zápis ochrannej známky

1. Ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona na zápis označenia ako ochrannej známky do registra, úrad prihlásené označenie zapíše do registra.
   (2) Zápisom označenia do registra prihlasovateľ nadobudne práva na ochrannú známku a stáva sa majiteľom ochrannej známky; o zápise vydá úrad majiteľovi ochrannej známky osvedčenie.
   (3) Zápis ochrannej známky oznámi úrad vo Vestníku.

§ 13 Ochranná doba

(1) Ochranná doba zapísanej ochrannej známky je desať rokov odo dňa podania prihlášky úradu (§ 6 ods. 1).
- ochranná doba ochrannej známky sa obnoví vždy o ďalších desať rokov.

§ 14 Úprava ochrannej známky a zoznamu tovarov a služieb

(1) Na žiadosť majiteľa ochrannej známky úrad povolí úpravu ochrannej známky týkajúcu sa jeho mena, priezviska alebo názvu, prípadne obchodného mena alebo sídla, trvalého pobytu ...

§ 15 Zánik ochrannej známky

1. Ochranná známka zaniká

1. uplynutím ochrannej doby, ak nebola žiadosť o obnovu zápisu podaná včas,
2. b) dňom doručenia vyhlásenia majiteľa ochrannej známky úradu, že sa svojho práva na ochrannú známku vzdáva; toto vyhlásenie nemá právne účinky, ak tomu bránia práva tretích osôb,
3. odo dňa účinnosti výmazu ochrannej známky z registra podľa § 16 ods. 3 až 13, § 17 a § 23.

(3) Zánik ochrannej známky zapíše úrad do registra.

Výmaz ochrannej známky § 16

1. Úrad vymaže ochrannú známku z registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.

§ 17

(1) Úrad vymaže ochrannú známku z registra na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého ochranná známka

2. Vymenujte osobnomajetkové práva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR

Otázka I. - 2

3. Právo zhotoviteľov databáz

-  do práv. poriadku SR bolo zavedené až novelou AZ

PREDMET:

- predmetom práva zhotoviteľov databáz sú databázy

- podľa AZ databáza je súbor od seba nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo   metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami

- AZ obsahuje aj negatívne vymedzenie (čo nie je databázou) - nie je ňou počítačový program použitý pri   zhotovení alebo pri prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami

SUBJEKT:

- je ním PO alebo FO, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená

- treba dôsledne rozlišovať medzi autorom a zhotoviteľom databázy z dôvodu, pretože v  AZ je zhotoviteľ   databázy definovavý ako FO a PO na ktorej podnet, účet bolo databáza vytvorená

- v prípade autora je to osobnostnomajetkové právo

ŠTRUKTÚRA:

- toto právo pozostáva len z dispozičného práva toho subjektu, na ktorého podnet, účet a zodpovednosť   bola databáza vytvorená

- AZ zhotoviteľom databáz nepriznáva právo požadovať odplatu (teda majetkové právo) za udelenie súhlasu     na použitie databáz

- hovorí sa o extrakcii (časť databázy) a reutilizácii (opakované použitie)

- toto právo je predmetom prevodu, prechádza v prípade zániku subjektu na právnych nástupcov

VZNIK:

- vzniká v momente, keď je databáza vytvorená

TRVANIE:

- trvá 15 rokov

- trvanie sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po roku v ktorom bola datázba zhotovená

- ak počas tejto lehoty dôjde k prvému sprístupneniu databáy trvanie osobných práv sa počíta od prvého   roka po roku v ktorom bola databáza zhotovená ( to môže byť až 32 rokov)

PREVOD a PRECHOD:

- toto právo je prevoditeľné

- prechod práva nie je v AZ upravený

- v prípade zániku subjektu prechádza na právnych nástupcov

ZÁNIK:

- zaniká:

a) uplynutím doby trvania práva

b) zánikom databázy, ak sa nezachovala ani jedna jej rozmnoženina

c) zánikom subjektu, ktorému toto právo prislúcha, ak zároveň neprešlo na ďalší subjekt

POUŽITIE:

- podľa AZ prislúcha zhotoviteľovi rozhodovať o spôsobe a rozsahu použitia databázy ako je to upravené v  AZ, na ostatné spôsoby sa nevyžaduje súhlas

- majiteľovi práva zhotoviteľov databáz prislúcha právo rozhodovať o extrakcii ( trvalom alebo dočasnom prenesení obsahu databázy na iný nosič) a o reutilizácii (spôsobe sprístupnenia celého obsahu databázy alebo jej časti rozširovaní rozmnožením, nájmom,alebo iným spôsobom prenosu)

ZMLUVY:

- nie je nijako v AZ upravené, ust. § 52

- tzn. je priestor, aby si učast. zmluv. vzťahu navzájom dohodli práva a povinnosti, takáto zmluva  nemala by ísť proti  zákonom a nemala by ich ani obchádzať

- môže sa využívať napr. zmluva o zhotovenie databázy zmluva o použitie databázy (licenčná zmluva), zmluva o prevode práva zhotoviteľov databázy a ďalšie

4. Definujte predmet práv duševného vlastníctva

- predmetom práv duševného vlastníctva sú:

a) výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka a

b) iné nehmotné hodnoty, ku ktorým jednotlivé zákony kreujú práva DV

(nehm. hodnoty sú upravené v Obč. zákonníku - demonštratívny výpočet)

Predmety práv. DV sú:

-  nehmotné, avšak sú uznané za predmety právnych vzťahov

- sú vnímateľné ľudskými zmyslami - prevažná väčšina predmetov PDV je vnímateľná zrakom (napr. výlučne    zrakom sú vnímateľné výtvarné diela)

- sluchom vnímateľné predmety sú napr. zvukové záznamy, hudobné diela

-  predstavujú určitú hodnotu, ohľadne ktorej PO a FO vstupujú do právnych vzťhov

- sú použiteľné v rovnakom čase na rôznych miestach ("nerešpektujú" hranice štátov ani kontienty)

-napr. rozhl. alebo TVprogram šírený prostred. satelitu

- pôsobia v jednom okamihu voči veľkému množstvu subjektov

- sú opakovateľne použiteľné (sú nespotrebovateľné a neopotrebovateľné vo fyz. slova zmysle)

IV. okruh:

1. Právo výkonných umelcov

-  navonok pôsobí jednotne, ale sa skladá  z čiastkových práv - osobné, dispozičné a majetkové

PREDMET:

- také výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka alebo ľudí, ktorými je vykonané literárne alebo umelecké dielo ( ide o umelecké výkony)

- umelecké výkony sú najmä výkony hercov, spevákov, hudobníkov, tanečníkov a iných osôb, ktoré     prednášajú, spievajú, hrajú, recitujú alebo inak predvádzajú slovesné, hudobné alebo iné umelecké diela

SUBJEKTY PRÁVA:

- sú zásadne len fyzická, resp. fyzické osoby, nikdy nie PO !!!!!

- výkonný umelec je spevák, hudobník, herec, tanečník, a iná osoba, ktorá spieva,hrá, predvádza, prednáša     alebo inak vykonáva literárne dielo, umelecké dielo alebo folklórne dielo, sú to aj krasokorčuliari, tančené         prejavy, aj napr. Slovenská filharmónia ....

- treba rozlišovať spôsobilosť byť výkonným umelcom vo vecnom slova zmysle (skutkovom) a v právnom        význame

ŠTRUKTÚRA:

- pozostáva z:

a) osobného práva:

- výkonný umelec má právo označiť obč. menom a priezviskom alebo označiť umeleckým menom alebo   neoznačiť umelecký výkon, má právo na nedotknuteľnosť umeleckého výkonu, má právo na korektúru   umeleckého výkonu a má právo rozhodnúť o uverejnení umeleckého výkonu

b) dispozičné právo:

- právo udeľovať súhlas na taxatívne určené spôsoby použitia umeleckých výkonov ( vysielanie alebo iný     verejný prenos umelec. výkonu, zaznamenanie svojho ešte nezaznamenaného umelec. výkonu,     rozmnožovanie záznamu svojho umelec. výkonu ....)

- dielo možno použiť len so súhlasom autora, výnimku tvoria zákonné licencie

c) majetkové právo:

- výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za každé použitie svojho umelec. výkonu a tiež právo na   odmenu za vytvorenie umelec. výkonu

VZNIK :

- vzniká v momente, keď umelecký výkon je podaný, je vytvorený

- platí, že nie je potrebné nejaké osobitné konanie aby prebiehalo aby toto právo vzniko

- okamihom, keď je vykonanie diela vyjadrené v podobe vnímateľnej ľud.zmyslami bez ohľaduna spôsob     vykonania diela

TRVANIE:

-  trvá 50  rokov

-  toto právo sa počíta od prvého dňa roku, ktorý nasleduje   po skutočnosti rozhodujúcej pre trvanie práva

- ak počas tejto lehoty (prvých 50 rokov) dôjde k zverejneniu záznamu výkonu  umelec. výkonu trvá 50     rokov od zverejnenia (napr 3.1.2003 bol vytvorený umelecký výkon a bol  zazanemený, plynie do konca     roku 2003, počas celý 50 rokov to bolo uložené, a v priebehu roku 2054 sa to   odvysiela, a stane sa tak     15.12.2054, čiže takmer až 102 rokov to môže byť)

PREVOD a PRECHOD:

- dispozičné a majetkové právo výkon. umelcov prechádza na dedičov

- ak autor nemá dedičov, jeho podiel na práve výkon. umelcov pripadá ostatným umelcom,s ktorými   spoločne vytvoril umelecký výkon

- a ak nie sú ani práv. nástupcovia - zaznamenaný umelec. výkon sa stáva voľný (možno ho používať bez   toho, aby sa vyžadoval súhlas na jeho použitie a bez toho, aby používateľ bol povinný zaplatiť odmenu za   použitie zaznamenaného umeleckého výkonu

ZÁNIK :

- zaniká:

a) uplynutím doby trvania tohto práva

b) v prípade zániku subjektu ktorému prináležalo ak neprešlo na dedičov

c) zánikom záznamu umeleckého výkonu, ak sa zároveň nezachovala ani jedna jeho rozmnoženina

ZMLUVY:

- pre vytvorenie a používanie umeleckých výkonov sa uplatňujú tieto zmluvy:  zmluva o vytorenie umelec. výkonu, zmluva o použitie zaznamenaných umelec. výkonov, zmluva o prevode práva výkon. umelcov, zmluva o usporiadaní spolupôvodcovstva umelec. výkonu, zmluva o zriadení zálož. práva

ZODPOVEDNOSŤ:

- za ohrozenie:

- subjekt sa môže domáhať, aby ohrozovanie práva prestalo, aby sa ohrozovanie zakázalo a aby bol     obnovený právny stav

- za porušenie:

- aby porušovanie práva prestalo, bolo zakázané, bol obnovený právny stav, boli odstránené následky     porušenia a aby sa poskytlo zadosťučinenie

2. Vymenujte práva duševného vlastníctva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR

-  rozoznávame tieto kategórie:

1. Autorské práva a Práva výkonných umelcov

2. Priemyselné práva

3. Práva vyšlachtiteľov

- v 1. kategórii

- medzi osobnostnomajetkové práva zaraďujeme:

Autorské právo a Právo výkonných umelcov,

- medzi majetkové práva, ktoré súvisia s osobnostnomajetkovými právami:

Právo výrobcov zvukových záznamov, Právo výrobcov zvukovoobrazových záznamov, Právo rozhlasových a televíznych vysielateľov, Právo zhotoviteľov databáz, Právo osôb, ktoré uverejnia diela po uplynutí autorského práva k týmto dielam, Právo osôb, ktoré prenášajú verejnosti vlastné programy po drôte

- v 2. kategórii

- medzi osobnomajetkové práva zaraďujeme:

Vynálezcovské právo, Právo pôvodcov úžitkových vzorov, Právo pôvodcov dizajnov, Právo pôvodcov topografií polovodičových výrobkov,

- medzi majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami

Právo majiteľov ochranných známok, Právo majiteľov obchodných mien, Právo majiteľov zapísaných v označení pôvodu výrobkov, Právo obchodného tajomstva, Zlepšovateľské právo a Právo PO na dobrú povesť

- v 3. kategórii

- medzi osobnomajetkové práva zaraďujeme:

Právo vyšľachtiteľov nových odrôd rastlín a Právo vyšľachtiteľov nových plemien zvierat

- táto kategória majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajet. právami nemá

Práva dušev. vlastníctva rozdeľujeme na štyri druhy (rok 2005):

a) osobnomajetkové práva

- vynálezcovské právo

- právo pôvodcov úžitkových vzorov

- právo pôvodcov dizajnov

- právo pôvodcov topografií polovodičových výrobkov

- právo vyšľachtiteľov nových odrôd rastlín

- právo vyšľachtiteľov nových plemien zvierat

b) osobnostnomajetkové právo

- autorské právo

- právo výkonných umelcov

c) majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami

- právo majiteľov ochranných známok

- právo majiteľov obchodných mien

- právo majiteľov zapísaných v označení pôvodu výrobkov

- právo obchodného tajomstva

- právo zlepšovateľov

- právo PO na dobrú povesť

d) majetkové práva, ktoré súvisia s osobnostnomajetkovými právami

- právo výrobcov zvukových záznamov

- právo výrobcov zvukovoobrazových záznamov

- právo rozhlasových vysielateľov

- právo televíznych vysielateľov

- právo zhotoviteľov databáz

- právo osôb, ktoré uverejnia diela po uplynutí autorského práva k týmto dielam

- právo osôb, ktoré prenášajú verejnosti vlastné programy po drôte

3. Právo majiteľov zapísaných označení pôvodu výrobkov

469/2003 Z.z. ZÁKON o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov

Tento zákon upravuje podmienky získania práva na ochranu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku a podmienky ochrany tohto práva.

1. Na účely tohto zákona sa rozumie

a) označením pôvodu výrobku názov určitého miesta, oblasti alebo vo výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine,

b) zemepisným označením výrobku názov určitého miesta, oblasti alebo vo výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakteristické vlastnosti, ktoré môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti alebo krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemepisnom mieste, oblasti alebo krajine,

c)výrobkom akákoľvek hnuteľná vec vyrobená, vyťažená alebo inak získaná bez ohľadu na stupeň jej spracovania, ktorá je určená spotrebiteľovi,

§ 3 Označenie pôvodu výrobku a zemepisné označenie výrobku, ktoré spĺňa podmienky ochrany podľa tohto zákona a súvisiacich predpisov, sa zapisuje do registra označení pôvodu a zemepisných označení , ktorý vedie Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

§ 5 Zápis rovnakých názvov území pre víno alebo liehoviny

Do registra môžu byť pri zachovaní zásad poctivého obchodného styku zapísané dve alebo viaceré označenia pôvodu alebo zemepisné označenia na víno alebo liehoviny, ktoré obsahujú rovnako písané alebo rovnako znejúce názvy území, ak osoba, ktorá podľa § 14 podala prihlášku označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, použitím pravej delokalizačnej doložky zabezpečí taký spôsob používania týchto označení, ktorý nie je spôsobilý vo verejnosti vyvolať mylnú domnienku o skutočnom pôvode výrobku.

§ 6

(4) Na zapísané označenie pôvodu nemôže byť licenčnou zmluvou poskytnutý súhlas na jeho používanie.
(5) K zapísanému označeniu pôvodu nemôže byť zriadené záložné právo.
(6) Zapísané označenie pôvodu nemôže byť predmetom prevodu.

1. Zapísané označenie pôvodu je chránené proti akémukoľvek
   a) priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu na výrobkoch, na ktoré sa toto označenie nevzťahuje, ak sú tieto výrobky rovnaké alebo podobné s výrobkom, ktorý je zapísaný pod týmto označením pôvodu, alebo ak takéto použitie ťaží z dobrej povesti zapísaného označenia pôvodu,

b) zneužívaniu, napodobňovaniu alebo vyvolávaniu mylnej domnienky o pôvode výrobku, aj keď je uvedený jeho skutočný pôvod alebo aj keď je zapísané označenie pôvodu uvedené v preklade alebo sprevádzané výrazom ako napríklad druh , typ , štýl , vyrobený na spôsob , imitácia , podobný alebo iným podobným výrazom,

c) inému klamlivému alebo zavádzajúcemu údaju o pôvode, povahe alebo podstatných vlastnostiach výrobku na jeho vnútornom alebo vonkajšom obale, reklamných materiáloch alebo dokumentoch týkajúcich sa daného výrobku a použitiu prepravných obalov spôsobilých vyvolať mylnú domnienku o skutočnom pôvode výrobku,

(2) Doba trvania práva na ochranu zapísaného označenia pôvodu nie je časovo obmedzená.

1. Každý sa môže domáhať, aby bolo zakázané používať zapísané označenie pôvodu na rovnaké alebo podobné výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky na jeho používanie, a aby takéto výrobky boli stiahnuté z trhu.
2. V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv môže držiteľ osvedčenia o zápise žiadať, aby mu ten, kto uvádza alebo chce uviesť na trh rovnaký alebo podobný výrobok, predložil údaje o tom, odkiaľ pochádza výrobok, na ktorom je zapísané označenie pôvodu použité, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh.

(3) V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv sa môže držiteľ osvedčenia o zápise domáhať, aby neoprávnený zásah či ohrozovanie jeho práva bolo zakázané a aby následky neoprávneného zásahu boli odstránené. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ak bola týmto zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.

§ 10 Prejednávanie sporov

(        (1) Spory o práva podľa tohto zákona prejednávajú a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Držiteľ osvedčenia o zápise môže navrhnúť, aby súd nariadil, že výrobky, ktorých prostredníctvom dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených týmto zákonom, budú a) stiahnuté z trhu, b) zabezpečené iným spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
c) zničené vhodným spôsobom na náklady porušovateľa práva, ak nie je dostupné primeranejšie riešenie

4. Úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV

- môžeme rozlišovať občianskoprávnu, obchodnoprávnu, trestnoprávnu a správnu zodpovednosť

- zodpovednosť za ohrozenie a zodpovednosť za porušenie práv DV rozlišujeme podľa:

a) osobnomajetkových práv na zodpovednosť mimozmluvného práv. vzťahu a zmluvného práv. vzťahu

b) majetkových práv, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami na zodpovednosť mimozmluvného práv.        vzťahu a zmluvného práv. vzťahu

- občianskoprávna a obchodnoprávna zodpovenosť sú upravené v zákonoch, ktoré upravujú jednotlivé    práva dušev. vlastníctva

- občianskoprávna zodpovednosť môže byť na:

a) objektívnom princípe - kde sa vyžaduje splnenie podmienok: zákonom uložená povinnosť, porušenie

zákonom uloženej povinnosti a príčinná súvislosť medzi zákonom uloženou povinnosťu a porušením zákonom uloženej povinnosti

b) subjektívnom princípe - vyžaduje sa plnenie podmienok: - zákonom uložená povinnosť, porušenie zákonom uloženej povinnosti, príčinná súvislosť medzi zákonom uloženou povinnosťou a porušením zákonom uloženej povinnosti a zavinené porušenie zákonom uloženej povinnosti

- úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV je obsiahnutá aj v zákone o opatrenia proti porušovaniu práv DV pri vývoze, dovoze a spätnom vývoze tovaru

- tiež aj v zák. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa: za klamanie spotrebiteľa sa považuje tiež ponuka alebo predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb porušujúcich niektoré práva DV

- trestnoprávna zodpovednosť - je upravená v TZ, ktorý obsahuje ustanovenie o hospodárskych tr. činoch a    skutkových podstatách týchto tr. činov ako aj trestov za ne

- napr. porušovanie práv  k ochrannej známke, obchodnému menu a chránenému označeniu pôvodu alebo porušovanie priemyselných práv ....

- pre trestnosť činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ak TZ neustanovuje že postačuje zavinenie z       nedbanlivosti

- správna zodpovenosť  - je upravená v zákone o priestupkoch

- na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie

V. okruh

1.Právo pôvodcov priemyselných vzorov (dizajnov) vrátane konania o prihlásenom priemyselnom vzore a konaní o priemyselných vzoroch        

444/2002 Z.z. Zákon o dizajnoch

1. Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením dizajnu.  Na účely tohto zákona sa rozumie
   a) dizajnom vonkajšia úprava výrobku alebo jeho časti spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia,

§ 3 Podmienky ochrany

1. Dizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter.

§ 4 Novosť

(1) Dizajn sa považuje za nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti
(2) Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.

§ 5 Osobitý charakter

1. Dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti

§ 6 Sprístupnenie verejnosti

1. Dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol zverejnený po zápise do registra dizajnov (ďalej len "register") alebo vystavený, použitý v obchode, alebo inak sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti.

§ 7 Dizajny dané ich technickou funkciou a dizajny vzájomného prepojenia

1. Pri skúmaní podmienok na zápis dizajnu do registra sa neprihliada na znaky, ktoré
   a) sú dané výlučne technickou funkciou výrobku,
   b) musia byť reprodukované v ich presnom tvare a rozmeroch tak, aby mohol byť výrobok, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom je dizajn použitý, mechanicky spojený s iným výrobkom alebo umiestnený do tohto výrobku, okolo tohto výrobku alebo oproti tomuto výrobku tak, aby každý výrobok mohol plniť svoju funkciu.

§ 8 Zápis a výluky zo zápisu do registra Dizajn, ktorý spĺňa podmienky ochrany podľa tohto zákona, zapisuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky do registra.

(2) Úrad nezapíše do registra dizajn, ak bol už v Slovenskej republike zapísaný zhodný dizajn so skorším právom prednosti (§ 32).

§ 11 Pôvodca dizajnu

1. Pôvodcom dizajnu je fyzická osoba, ktorá vytvorila dizajn vlastnou tvorivou činnosťou.
   (2) Právo na dizajn vrátane práva podať prihlášku má pôvodca dizajnu (ďalej len "právo na dizajn").

§ 12

1. Ak pôvodca dizajnu vytvoril dizajn v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, prechádza právo na dizajn na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

§ 13  

1. Právo na dizajn môže byť predmetom prevodu alebo prechodu.
   (2) Právo na dizajn s výnimkou práva na pôvodcovstvo patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 11 ods. 2
   (3) Zmluva o prevode práva na dizajn musí mať písomnú formu.

§ 14 Rozsah ochrany

1. Rozsah ochrany je daný vyobrazením dizajnu tak, ako je zapísaný v registri, s výnimkou znakov podľa § 7.
   

ÚČINKY ZAPÍSANÉHO DIZAJNU

§ 15 Majiteľ zapísaného dizajnu

(1) Majiteľom zapísaného dizajnu je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ako majiteľ v registri.
(2) Zapísaný dizajn môže byť v spolumajiteľstve viacerých osôb.

§ 17 Práva vyplývajúce zo zápisu

1. Majiteľ zapísaného dizajnu má výlučné právo využívať zapísaný dizajn, brániť tretím osobám využívať zapísaný dizajn bez jeho súhlasu, poskytnúť súhlas na využívanie zapísaného dizajnu, previesť zapísaný dizajn na inú osobu alebo zriadiť k zapísanému dizajnu záložné právo.

§ 18 Vyčerpanie práv

Majiteľ zapísaného dizajnu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, v ktorom je dizajn patriaci do rozsahu ochrany stelesnený alebo na ktorom je dizajn patriaci do rozsahu ochrany použitý, ak bol tento výrobok majiteľom zapísaného dizajnu alebo s jeho súhlasom uvedený na trh.

§ 21 Prevod zapísaného dizajnu

1. Zapísaný dizajn možno previesť na inú osobu zmluvou, ktorá musí mať písomnú formu.

§ 22 Prechod zapísaného dizajnu

1. Zapísaný dizajn prechádza na nového majiteľa v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi
   (2) Prechod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra.

§ 23 Záložné právo

1. K zapísanému dizajnu možno zriadiť záložné právo.
   (3) Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu.

§ 24 Licenčná zmluva

1. Súhlas na využívanie zapísaného dizajnu (ďalej len "licencia") sa udeľuje licenčnou zmluvou.
   (2) Vznik, zánik a výkon práva z licenčnej zmluvy sa spravuje ustanoveniami OBZ

§ 25 Platnosť a doba ochrany zapísaného dizajnu

1. Platnosť zapísaného dizajnu je päť rokov odo dňa podania prihlášky (§ 32).
   (2) Platnosť zapísaného dizajnu úrad predĺži na základe žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podanej majiteľom zapísaného dizajnu alebo jedným zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu opakovane najviac štyrikrát, a to vždy o päť rokov až na celkovú dobu ochrany 25 rokov odo dňa podania prihlášky (§ 32).

§ 26 Zánik zapísaného dizajnu

1. Zapísaný dizajn zanikne
   a) skončením jeho platnosti,
   b) odo dňa účinnosti vzdania sa zapísaného dizajnu podľa odseku 2.

§ 27 Porušovanie práv

1. V prípade zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, koho právo sa porušilo alebo ohrozilo, domáhať, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky porušovania boli odstránené.

(2) V prípade zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv môže oprávnená osoba žiadať, aby ten, kto jej práva porušuje alebo ohrozuje, odovzdal oprávnenej osobe údaje o tom, odkiaľ pochádza výrobok, v ktorom je zapísaný dizajn stelesnený alebo na ktorom je zapísaný dizajn použitý, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh.

2. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola týmto zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.

Prerokúvanie sporov § 28

1. Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
   (2) Na návrh môže súd nariadiť, aby výrobky, materiály alebo nástroje, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených týmto zákonom, boli
   a) odstránené z obchodnej siete,
   b) vydané navrhovateľovi,
   c) inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
   d) zničené vhodným spôsobom na náklady porušovateľa práva, ak nie je dostupné primeranejšie riešenie.

§ 31 Prihláška

1. Prihlášku môže podať osoba, ktorá má právo na dizajn. Ak právo na dizajn patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb

§ 32 Právo prednosti

(1) Na účely začatia konania a na účely vzniku práva prednosti sa za deň podania prihlášky považuje deň doručenia podania alebo doplnenia podania

(2)Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne a) dňom podania prihlášky alebo
b) dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru.
(3) Právo prednosti podľa odseku 2 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške a v lehote troch mesiacov od jej podania toto právo preukázať dokladom o práve prednosti.

§ 33 Prerušenie konania o prihláške

1. Úrad preruší konanie o prihláške po začatí súdneho konania v spore o právo na dizajn.

§ 34 Prieskum prihlášky

1. Úrad zisťuje v rámci prieskumu prihlášky, či
   a) sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 32,

§ 35 Zápis dizajnu do registra

1. Ak predmet prihlášky spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, úrad zapíše dizajn do registra a prihlasovateľ sa stáva majiteľom zapísaného dizajnu. Úrad vydá majiteľovi zapísaného dizajnu osvedčenie o zápise dizajnu do registra, dizajn zverejní a zápis oznámi vo vestníku.

§ 40 Odňatie zapísaného dizajnu a prepis

1. Úrad na návrh odníme zapísaný dizajn majiteľovi a ako majiteľa zapísaného dizajnu zapíše osobu navrhovateľa, ak a) právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ neprislúchalo právo na dizajn podľa § 11 ods. 2 a 5, § 12 ods. 1 alebo § 13 ods. 2,

§ 41 Určovacie konanie

1. Úrad na základe žiadosti určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany určitého zapísaného dizajnu (ďalej len "žiadosť o určenie").

§ 42 Zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu zapísaného dizajnu a súdneho sporu do registra

§ 48 Register a vestník

(1) Úrad vedie register, do ktorého zapisuje rozhodujúce údaje týkajúce sa prihlášok a zapísaných dizajnov.
(2) Údaje zapísané v registri sa pokladajú za platné, kým nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak.
(5) Každý má právo na nahliadnutie do registra zapísaných dizajnov; to neplatí pre zapísané dizajny, pri ktorých prihlasovateľ požiadal o odklad zverejnenia (§ 35 ods. 2), až do uplynutia požadovanej doby odkladu.
(6) Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje a oznamuje skutočnosti týkajúce sa prihlášok a zapísaných dizajnov.

2.Vymenujte druhy práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR

+ Otázka IV. 2

- vo vzťahu ku konktrétnemu právu rozlišujeme:

a) objektívne právo duševného vlastníctva

- je súbor všeobecne záväzných práv. predpisov, ktoré upravujú vznik, trvanie a zánik konkrétneho práva DV

- vznikajú, keď nadobudne účinnosť všeobec. záväzný právny predpis a trvajú pokiaľ takýto práv. predpis je platný a účinný

b) subjektívne právo duševného vlastníctva

- sú práva a povinnosti, ktoré objektívne právo priznáva ku konkrétnemu predmetu PDV

- rozlišujeme: - absolútne subjektívne práva - pôsobia voči všetkým právnym subjektom

- relatívne subjektívne práva - absolútne subjekt. právo sa transformuje na relatívne

3. Právo rozhlasových a televíznych vysielateľov

- prislúcha rozhl a tel. vysielateľom bez ohľadu na to či ide o vysielateľov zo zákona alebo na základe licencie

- upravuje to zákon o vysielaní a retransmisii

PREDMET:

- v minulosti to boli rozhlasvé alebo televízne programy - je to istá nehmotná hodnota

- predmetom práva rozhl. vysielateľov sú rozhl. programy, ktorými sú umeleckými výkonmi vykonané diela a iné sluchom vnímateľné zvuky

- predmetom práva televíz. vysielateľov sú TV programy, ktorými sú audiovizuálne diela a iné TV programy

SUBJEKTY:

-FO aj PO, ktorá je oprávnená vysielať

ŠTRUKTÚRA:

- pozostáva z dispozičného a majetkového práva

- v AZ sú ustanovené prípady, pre ktoré subjekt ktorý chce použiť rozhl. alebo TV program potrebuje suhlas toho subjektu, ktorému prislúcha právo rozhlas. vysielateľov pre rozhl. program a súhlas tých ktorým prislúcha právo televíznych vysielateľov -   ide o taxatívny výpočet

VZNIK:

- vzniká na bezformál. princípe v momente, keď program bol odvysielaný bez ohľadu a to či ide o káblové,    satelitné ...   vysielanie

TRVANIE:

- toto právo  trvá 5O rokov od zverejenenia jeho vysielania alebo jeho programu prenášania po drôte - tu sa už nič viac nepredlžuje

ZÁNIK:

a) uplynutím doby trvania tohto práva

b) zánikom rozhl. programu alebo TV programu ak sa nezachovala ani jedna ich rozmnoženina

c) zánikom subjektu ktorému prislúchalo právo rozh. vysielateľov a zánikom subjektu ktorému prislúchalo právo TV vysielateľov

PRECHOD a PREVOD:

- nie je v AZ upravený

- tieto práva prechádzajú na právnych nástupcov

- možno ich previesť na iný subjekt

POUŽITIE:

- AZ obsahuje taxatívne určené spôsoby použitia rozhl. programu a TV programu, pre ktoré sa buď vyžaduje súhlas subjektu, ktorému prináleží právo rozhl. vysielateľov alebo subjektu, ktorému prináleží právo TV vysielateľov, alebo sa nevyžaduje súhlas na použitie rozhl. programu alebo TV programu

ZMLUVY:

- zmluvné právo vôbec nejakým spôsobm nie je upravené v AZ

- možno použiť napr. zmluvu o vyrobenie rozhlasového/televízneho programu, zmluvu o použitie rozhlasového/TV programu ....

ZODPOVEDNOSŤ:

- v prípade ohrozenia práva rozhl., resp. TV vysielateľov má subjekt právo domáhať sa, aby ohrozovanie jeho práva sa zakázalo a aby sa odstránili následky ktoré boli spôsobené ohrozením práva rozhl, resp. TV vysielateľov

- v prípade porušenia práva rozhl., resp. TV vysielateľov má subjekt právo domáhať sa, aby porušovanie sa zakázalo, aby sa odstránili následky, ktoré boli spôsobené takýmto porušovaním práva, aby sa poskytlo zadosťučinenie a aj náhrada škody, ktorá vznikla porušením práva rozhl., resp. TV vysielateľov

4. Úprava zmluvného práva pre práva duševného vlastníctva

Otázka - II. - 4

VI. okruh

1. Právo pôvodcov úžitkových vzorov vrátane konania o prihlásení úžitkových vzorov a konaní o úžitkových vzoroch            478/1992 Zb. ZÁKON o úžitkových vzoroch

§ 1 Technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi.

§ 2 Technickými riešeniami podľa tohto zákona nie sú najmä:
a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
b) iba vonkajšie úpravy výrobkov,
c) plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti,
d) programy počítačov,
e) iba uvedenie informácie.

§ 3 Úžitkovými vzormi nemožno chrániť
a) technické riešenia, ktoré sú v rozpore so všeobecnými záujmami, najmä so zásadami ľudskosti a verejnej morálky,
b) odrody rastlín a plemená zvierat, ako aj biologické reproduktívne materiály,
c) spôsoby výroby alebo pracovné činnosti.

§ 4

(1) Technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky.
Technické riešenie je priemyselne využiteľné, ak sa môže opakovane využívať v hospodárskej činnosti.

§ 6

(1) Právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca alebo jeho právny nástupca.
(2) Pôvodcom úžitkového vzoru je ten, kto ho vytvoril vlastnou tvorivou prácou.

§ 7 Úžitkové vzory zapisuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky do registra úžitkových vzorov

§ 8 Prihláška a zápis úžitkového vzoru (1) O zápis do registra sa žiada prihláškou úžitkového vzoru (ďalej len "prihláška") podanou písomne na Úrade.

§ 9

1. Podaním prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti.

§ 12 Účinky úžitkového vzoru (1) Bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru nikto nesmie technické riešenie chránené úžitkovým vzorom pri svojej hospodárskej činnosti vyrábať, uvádzať do obehu alebo upotrebiť.
(2) Majiteľ úžitkového vzoru je oprávnený poskytnúť súhlas na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom (licencia) iným osobám alebo na ne úžitkový vzor previesť.
(3) Práva vyplývajúce z patentu udeleného na základe prihlášky vynálezu s neskorším právom prednosti sa nesmú v prípade stretu vykonávať bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru.

§ 14  

(1) Ak pri úžitkovom vzore nedošlo k uzavretiu licenčnej zmluvy, môže Úrad udeliť nútenú licenciu:
a) ak majiteľ úžitkového vzoru nevyužíva jeho predmet vôbec alebo ho využíva nedostatočne a ak nedoloží svoju nečinnosť riadnymi dôvodmi; túto nútenú licenciu nemožno udeliť pred uplynutím štyroch rokov od podania prihlášky úžitkového vzoru alebo troch rokov od jeho zápisu, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr;
b) z dôvodov ohrozenia dôležitého verejného záujmu.
(2) Udelením nútenej licencie nie je dotknuté právo majiteľa úžitkového vzoru na úhradu ceny licencie.

§ 15Doba platnosti úžitkového vzoru

1. Úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihlášky, prípadne od podania prvšej prihlášky vynálezu so zhodným predmetom (§ 10).
   (2) Dobu platnosti zápisu úžitkového vzoru predĺži Úrad na žiadosť majiteľa úžitkového vzoru až dvakrát vždy o tri roky. (3) O predĺženie doby platnosti úžitkového vzoru možno požiadať najskôr v poslednom roku jeho platnosti.

§ 16 Úžitkový vzor zanikne, ak:
a) uplynie doba jeho platnosti;
b) majiteľ úžitkového vzoru sa ho vzdá; v tomto prípade ochrana zanikne dňom, keď písomné vyhlásenie majiteľa úžitkového vzoru dôjde Úradu.

§ 17Výmaz úžitkového vzoru

1. Na návrh kohokoľvek Úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra,
   a) ak technické riešenie nie je spôsobilé na ochranu podľa § 1 a 3,
   b) ak je predmet úžitkového vzoru už chránený patentom alebo úžitkovým vzorom s prvším právom prednosti,
   c) ak je prihlasovateľom alebo majiteľom úžitkového vzoru osoba, ktorá nemá právo na ochranu
   d) ak predmet úžitkového vzoru ide nad rámec pôvodného podania prihlášky úžitkového vzoru.

§ 19 Odňatie ochrany

1. Úrad na návrh odníme úžitkový vzor majiteľovi, ak z rozhodnutia súdu zistí, že mu právo na úžitkový vzor podľa § 6 neprislúchalo.

§ 20 Register

(1) Úrad vedie register, do ktorého zaznamenáva rozhodné údaje o prihláškach úžitkových vzorov a o zapísaných úžitkových vzoroch.

2.Vymenujte druhy práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR

Otázka V. - 2

3. Právo osôb, ktoré po uplynutí autorského práva uverejnia takéto diela

Otázka I. - 3

4. Úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV

Otázka IV. - 4

VII. okruh

1. Právo vyšľachtiteľov nových druhov rastlín vrátane konania o prihlásenom novom druhu rastliny a konaní o nových druhoch rastlín

Prihlasovateľovi sa na základe jeho prihlášky udeľuje šľachtiteľské osvedčenie na odrodu, ktoré spĺňa predpísané podmienky. Podmienky na udelenie šľachtiteľského osvedčenia na odrodu sú splnené, ak je odroda odlišná, vyrovnaná, stála, nová.

Každá odroda a plemeno musia byť označené názvom, ktorý je ich všeobecným pomenovaním.

Práva šľachtiteľa vyplývajúce zo šľachtiteľského osvedčenia nesmú byť treťou osobou obmedzované okrem výnimiek ustanovených v zákone.

Obchodné využívanie odvodenej alebo určitej inej odrody je možné s písomným súhlasom majiteľa šľachtiteľského osvedčenia vzťahujúceho sa na pôvodnú odrodu. Majiteľ pôvodnej odrody má minimálne právo na odmenu z obchodného využívania odvodenej odrody.

Šľachtiteľ, ktorý objavil, vyvinul alebo vytvoril odrodu v rámci činnosti slovenskej organizácie, má právo, aby bol uvedený na šľachtiteľskom osvedčení ako jej pôvodca, pričom toto právo je neprevoditeľné. Ak sa na objavení alebo vytvorení odrody podieľalo vlastnou tvorivou činnosťou viac šľachtiteľov, podieľajú sa na svojich právach v tom pomere, v akom sa podieľali na ich vytvorení. Ak nemožno ich podiely určiť, platí, že ich podiely sú rovnaké.

Šľachtiteľ. ktorý objavil alebo vytvoril odrodu v rámci činnosti slovenskej organizácie, má voči majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na podiel na licenčných poplatkoch, príp. právo na odmenu. Dohoda o odmene musí mať písomnú formu.

Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo obchodne využívať odrodu, bez jeho súhlasu nemožno odrodu po dobu ochrany obchodne využívať.

Súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia sa nevyžaduje v prípade, že odroda slúži na vyšľachtenie inej odrody

Právo obchodne využívať odrodu zahŕňa tiež právo poskytovať súhlas na ich obchodné využívanie iným osobám. Súhlas(licencia) sa poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky využívania a dojednania o licenčných poplatkoch

Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje súhlas na vykonávanie výroby alebo rozmnožovania množiteľného materiálu odrody, na úpravu na účely množenia, ponuku na predaj, predaj alebo inú formu obchodovania, vývoz, dovoz, skladovanie. Súhlas na vykonávanie niektorého z týchto úkonov môže majiteľ šľachtiteľského osvedčenia podmieniť alebo obmedziť.

Výrobky z množiteľného materiálu odrody alebo plemena a zo zberného materiálu odrody, na ktoré bolo udelené šľachtiteľské osvedčenie, možno vyrábať len po písomnom súhlase majiteľa šľachtiteľského osvedčenia. Udelenie súhlasu je potrebné aj pri odvodených a určitých odrodách.

Pri spoločnom vyšľachtení odrody viacerými pôvodcami v rámci ich činnosti vo viacerých slov. organizáciách sa tieto organizácie ako spolumajitelia šľachtiteľského osvedčenia podieľajú na právach a povinnostiach k odrode v rovnakom pomere, v akom sa na svojich právach podieľajú pôvodcovia. Z právnych úkonov voči tretím osobám sú spolumajitelia šľachtiteľského osvedčenia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Konanie o prihlásenom novom druhu rastliny. Prihlášku na ochranu odrody je oprávnený podať prihlasovateľ. Prihlášky sa podávajú na ministerstve, podaním prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodnej zmluvy, musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške a počas 3 mesiacov ho preukázať, inak sa naň neprihliada. Ministerstvo zapisuje prihlášky do zoznamu prihlášok nových odrôd Prihlasovateľ musí zaplatiť správny poplatok. Ak prihláška nemá ustanovené náležitosti, ministerstvo vyzve prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov. Ak nebudú v určenej lehote odstránené, ministerstvo konanie zastaví. Ministerstvo uverejňuje oznámenie o podaných prihláškach vo Vestníku do 3 mesiacov odo dňa podania prihlášky. Oznámenie musí obsahovať údaje o prihlasovateľovi, názov odrody, názov druhu a údaje o novosti. Zmenu v osobe prihlasovateľa možno po podaní prihlášky vykonať so súhlasom prihlasovateľa alebo bez jeho súhlasu na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.

Prihláška na ochranu slovenskej odrody sa môže v zahraničí podať aj pred jej podaním v SR, ako aj vtedy, ak túto prihlášku v SR prihlasovateľ vôbec nepodá.

Prihlásenie slovenskej odrody alebo plemena v zahraničí je prihlasovateľ povinný oznámiť ministerstvu.

Odborné orgány a organizácie sú povinné na výzvu ministerstva a v lehote určenej po dohode s nimi posúdiť znaky a vlastnosti odrôd. Za tým účelom je prihlasovateľ povinný poskytnúť odbornému orgánu k dispozícii biologický a dokumentačný materiál. Tieto orgány a organizácie majú voči prihlasovateľovi právo na úhradu za výkonu s posudzovaním odrôd, a to v súlade s cenovými predpismi.

Po doručení odborného posudku orgány alebo organizácie rozhodne ministerstvo do 3 mesiacov o udelení šľachtiteľského osvedčenia. Ak na základe posudku ministerstvo neudelí šľachtiteľské osvedčenie, upovedomí o tom písomne bez meškania prihlasovateľa.

Rozhodnutie o udelení šľachtiteľského osvedčenia sa zapisuje do registra chránených odrôd. Šľachtiteľské osvedčenie sa uverejňuje vo Vestníku, do 3 mesiacov odo dňa jeho udelenia šľachtiteľské osvedčenie na odrody sa tiež zapisuje do štátnej odrodovej knihy. Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia je povinný po dobu platnosti šľachtiteľského osvedčenia udržiavať odrodu.

Šľachtiteľské osvedčenie je neplatné, ak dodatočne vyjde najavo, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie alebo bolo udelené osobe, ktorá naň nemá nárok. V oboch prípadoch sa na šľachtiteľské osvedčenie hľadí, akoby nebolo udelené. Neplatnosť šľachtiteľského osvedčenia sa vyznačuje v registri chránených odrôd a uverejňuje vo Vestníku do 3 mesiacov odo dňa zistenia neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia. Neplatnosť šľacht. osvedčenia pri odrodách sa zapisuje aj do štátnej odrodovej knihy.

2. Vymenujte práva duševného vlastníctva podľa práv. poriadku SR

Otázka IV. - 2

3. Trvanie dodatkového patentu (osvedčenia)

V rámci ochrany poskytovanej základným patentom dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá alebo dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín chráni výrobok, na ktoré sa vzťahuje registrácia lieku alebo registrácia prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov, ako aj akékoľvek použitie tohto liečiva alebo výrobku povolené pred uplynutím platnosti osvedčenia.

Majiteľ osvedčenia má rovnaké práva a povinnosti a podlieha rovnakým obmedzeniam ako majiteľ základného patentu.

Osvedčenie platí počas doby rovnajúcej sa časovému úseku, ktorý uplynul odo dňa podania prihlášky základného patentu po deň prvej registrácie lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitného predpisu, skrátenému o 5 rokov, najdlhšie však počas piatich rokov odo dňa účinnosti osvedčenia. Osvedčenie nadobúda účinnosť odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej doby platnosti základného patentu.

Osvedčenie môže byť udelené na základe žiadosti výlučne majiteľovi základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia môže podať i právny nástupca majiteľa základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia musí byť podaná do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o registrácii lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov. Žiadateľ je povinný za žiadosť zaplatiť správny poplatok. Ak žiadosť neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ doručenej výzve nevyhovie v určenej lehote úrad konanie o žiadosti o udelenie osvedčenia zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť žiadateľ vo výzve upozornený. Ak sú splnené podmienky na udelenie osvedčenia, úrad osvedčenie udelí.

Zánik osvedčenia. Osvedčenie zaniká uplynutím doby jeho platnosti, odo dňa účinnosti vzdania sa osvedčenia zo strany majiteľa, márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti osvedčenia, odo dňa zrušenia registrácie podľa osobitných predpisov.

Zrušenie alebo zmena osvedčenia. Úrad zruší osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie, základný patent zanikol, skôr ako uplynula doba jeho platnosti, základný patent bol zrušený alebo čiastočne zrušený v takom rozsahu, že liečivo alebo výrobok na ktorý bolo udelené osvedčenie, nie je základným patentom chránený.

Úrad zmení osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že doba platnosti osvedčenia bola určená nesprávne. Návrh na zrušenie alebo na zmenu osvedčenia možno podať i po zániku platnosti osvedčenia, ak navrhovateľ preukáže právny záujem. V prípade zrušenia osvedčenia platí, že k jeho udeleniu nedošlo. Navrhovateľ je povinný zaplatiť za návrh na zrušenie alebo zmenu osvedčenia správny poplatok.

4. Úprava zmluvného práva pre práva duševného vlastníctva

Otázka II. - 4

VIII. okruh

1. Autorské právo

Otázka II. - 1

2. Vymenujte kategórie práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu pr. poriadku SR

V otázke IV. - 2

3. Vnútroštátne a medzinárodné konania o prihlásenom vynáleze a konania o vynálezoch

Konanie pred úradom. Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad. Za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia neúplného podania. Ak úrad zistí, že časť podania chýba, vyzve prihlasovateľa, aby chýbajúcu časť podania v určenej lehote doplnil.

Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie (pôvodca vynálezu, spolupôvodcovia, právny nástupca týchto osôb). Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb.

Prihláška môže obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom spojené tak, že tvoria jedinú vynálezcovskú myšlienku. Vynález musí byť v prihláške opísaný úplne a jasne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Prihláška musí obsahovať: žiadosť o udelenie patentu, opis vynálezu, aspoň jeden uplatnený patentový nárok, identifikačné údaje prihlasovateľa, identifikačné údaje pôvodcu, doklad o nadobudnutí práva na riešenie. Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za podanie prihlášky správny poplatok.

Po začatí súdneho konania v spore o právo na riešenie úrad preruší konanie o prihláške. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo návrhu o odňatie práv z prihlášky a ich prepis, úrad pokračuje v prerušenom konaní .

Ak prihláška nespĺňa určené podmienky, alebo ak sa predmet prihlášky nepovažuje za vynález úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, pre ktoré sa má prihláška zamietnuť. Úrad prihlášku zverejní bez zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku. Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať úradu pripomienky k patentovateľnosti jej predmetu. Na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu. Ak podmienky na udelenie patentu nie sú splnené, úrad prihlášku zamietne. Ak predmet prihlášky spĺňa ustanovené podmienky a prihlasovateľ zaplatí príslušný správny poplatok úrad udelí prihlasovateľovi patent a prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu. Úrad priemyselného vlastníctva SR vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku. Konanie o udelenie patentu je jedným z osobitných správnych konaní. Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Medzinárodné konanie. Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku FO, ktoré sú občanmi SR, FO alebo PO, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú zložku na území SR. Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinár. prihlášky zaplatiť správny poplatok a poplatky ustanovené zmluvou o patentovej spolupráci. Prihlasovateľ medzinár. prihlášky je povinný predložiť túto medzinár. prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky a predložiť jej preklad do štátneho jazyka. Na žiadosť prihlasovateľa, za splnenia týchto podmienok môže úrad začať konanie o medzinár. prihláške aj pred uplynutím týchto lehôt.

Ak tuzemský prihlasovateľ vie, že prihláška obsahuje skutočnosť utajovanú podľa osobitného predpisu je povinný v prihláške požiadať o utajenie prihlášky. Prihlášku, ktorou je medzinár. prihláška je prihlasovateľ povinný podať na úrade. Úrad po priznaní dňa podania doručí jedno vyhotovenie prihlášky Národnému bezpečnostnému úradu so žiadosťou on rozhodnutie o utajení prihlášky. Bezpečnostný úrad rozhodne o žiadosti a rozhodnutie doručí úradu. Ak to umožňuje medzinár. dohovor alebo zmluva, ktorou je SR viazaná, bezpečnostný úrad pripojí k rozhodnutiu i žiadosť o utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, v ktorej má byť prihláška podaná. Rozhodnutie bezpečnostného úradu úrad oznámi prihlasovateľovi. Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo v dôsledku zamietnutia žiadosti o povolenie podať prihlášku v zahraničí vznikne majiteľovi patentu majetková ujma, spočívajúca v zamedzení alebo obmedzení obchodného využitia patentu majiteľovi vznikne nárok na úhradu majetkovej ujmy voči SR zastúpenej ústredným orgánom štátnej správy. Prihlášky, európske patentové prihlášky alebo medzinár. prihlášky, o ktorých utajenie požiadala zmluvná strana alebo zahr. prihlasovateľ budú považované za utajené podľa osobitného predpisu. Na konanie o prihláškach a patentoch, ktoré sú utajované platia ustanovenia tohto zákona s výnimkou zverejnenia a sprístupnenia údajov týkajúcich sa utajenej prihlášky alebo patentu. Ak bezpečnostný úrad nepovažuje skutočnosti obsiahnuté v prihláške za utajované úrad oznámi túto skutočnosť prihlasovateľovi a o prihláške ďalej koná bez uplatnenia režimu utajenia.

4. Formálnosť a bezformálnosť vzniku práv duševného vlastníctva

Otázka I. - 4

IX. okruh

1. Vynálezcovské právo vrátane konaní o prihlásenom vynáleze a konaniach o vynálezoch

Otázka I. - 1

2. Vymenujte majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami podľa ....

Otázka II. - 2

3. Právo výrobcov zvukovoobrazových záznamov

PREDMET:

- zvukovoobraz. záznam je prostredníctvom tech. zariadenia na nosiči zvukovoobraz. zaznamenané   audiovizuálne dielo, alebo umelecký výkon alebo iné zvuky a obrazy a z tohto nosiča sú potom opäť   prostredníctvom tech. zariadenia reprodukovateľné a takto sú objektívne vnímateľné zrakom a sluchom

SUBJEKT:

- tak PO ako aj FO, ktorá personálne,finančne, materiálne a technicky zabezpečila vyhotovenie zvukovoobraz. záznamu

ŠTRUKTÚRA:

- toto právo pozostáva z dispozičného a majetkového práva

Dispozičné:

- právo privoliť použitie zvukovoobraz. záznamu

- právo previesť (predať, darovať) právo výrobcov zvukových záznamov

- právo zriadiť zálož. právo

Majtkové:

- právo na odmenu za každé použitie záznamu, právo na náhradu odmeny a právo na odplatu za prevod práva výrobcov zvukových záznamov

- je to právo na primeranú odmenu

VZNIK:

- vzniká v momente vyhotovenia zvukovoobraz. záznamu (bezformálny princíp)

-  v momente, keď  zvukovoobraz. záznam je

- zákon používa slovo vyhotovený - zazamenanie zvukov a obrazov

TRVANIE:

- trvá od momentu vyhotovenia do konca kalendárneho roka a potom 50 rokov, ak dôjde k uverejneniu tak sa   tá doba predlžuje o ďalších 50 r.

PREVOD a PRECHOD:

- AZ nemá úpravu

- možno ho bezodplatne alebo odplatne previesť na iný subjekt

- pri prechode platí, že prechádza na práv. nástupcu či nástupcov FO alebo PO, ktorej toto právo prislúcha

ZÁNIK:

a) uplynutím doby trvania tohto práva

b) ak zvukovoobraz. záznam bol zničený a zároveň sa nezachovala ani jedna jeho rozmnoženina (snímka)

c) zánikom subjektu, ktorému prislúchalo právo výrobcov zvukovoobraz. záznamov bez práv.nástupcu

POUŽITIE:

- možno ho použiť len so súhlasom autora len v tých prípadoch a pre - ako je to upravené v AZ

- zákonné licencie - zvukovoobraz. záznam možno použiť aj bez súhlasu výrobcu zvukovoobraz.záznamu

- zmluvné licencie - použitie je povolené na základe zmluvy uzavretej medzi výrobcom a používateľom

4. Úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV

Otázka IV. - 4

X. okruh

1. Právo výkonných umelcov

Otázka IV. - 1

2. Vymenujte kategórie práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu pr. poriadku SR

Otázka VIII. - 2

3. Právo prednosti. Tvorenie dodatkového patentu (osvedčenia)

Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne

1. dňom podania prihlášky
2. dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru vyplývajúceho zo staršej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia alebo osvedčenia o užitočnosti.

Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinár. dohovoru musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške. Toto právo, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru možno uplatniť, ak je skoršia prihláška podaná v štáte ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie.

Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, neuplatní právo prednosti vyplývajúce z medzinárodného dohovoru, úrad prizná toto právo na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej v lehote 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však v lehote 4 mesiacov odo dňa podania prihlášky, alebo v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky. Ak prihlasovateľ podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná toto právo na základe žiadosti o dodatočné priznanie tohto práva, ak prihláška spolu so žiadosťou. Ak prihlasovateľ podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná toto právo na základe žiadosti o dodatočné priznanie tohto práva, ak prihláška spolu so žiadosťou o dodatočné priznanie práva boli podané v lehote 14 mesiacov od vzniku práva prednosti, alebo ak prihlasovateľ vo svojej žiadosti odôvodní oneskorenie podania prihlášky a uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky bez jeho zavinenia.

Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom v lehote určenej úradom, najskôr po uplynutí 16 mesiacov od vzniku práva prednosti.

Za žiadosti je prihlasovať povinný zaplatiť správny poplatok. Na uplatnenie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa tohto zákona, úrad v konaní neprihliada.

Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky, z medzinár. prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.

Tvorenie dodatkového patentu

Úrad udeľuje dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín na výrobok, ktorý je súčasťou prípravku na ochranu rastlín podliehajúceho pred uvedením do obehu registrácii.

V rámci ochrany poskytovanej základným patentom dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá alebo dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín chráni výrobok, na ktoré sa vzťahuje registrácia lieku alebo registrácia prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov, ako aj akékoľvek použitie tohto liečiva alebo výrobku povolené pred uplynutím platnosti osvedčenia.

Majiteľ osvedčenia má rovnaké práva a povinnosti a podlieha rovnakým obmedzeniam ako majiteľ základného patentu.

Osvedčenie platí počas doby rovnajúcej sa časovému úseku, ktorý uplynul odo dňa podania prihlášky základného patentu po deň prvej registrácie lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitného predpisu, skrátenému o 5 rokov, najdlhšie však počas piatich rokov odo dňa účinnosti osvedčenia. Osvedčenie nadobúda účinnosť odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej doby platnosti základného patentu.

Osvedčenie môže byť udelené na základe žiadosti výlučne majiteľovi základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia môže podať i právny nástupca majiteľa základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia musí byť podaná do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o registrácii lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov. Žiadateľ je povinný za žiadosť zaplatiť správny poplatok. Ak žiadosť neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ doručenej výzve nevyhovie v určenej lehote úrad konanie o žiadosti o udelenie osvedčenia zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť žiadateľ vo výzve upozornený. Ak sú splnené podmienky na udelenie osvedčenia, úrad osvedčenie udelí.

Zánik osvedčenia. Osvedčenie zaniká uplynutím doby jeho platnosti, odo dňa účinnosti vzdania sa osvedčenia zo strany majiteľa, márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti osvedčenia, odo dňa zrušenia registrácie podľa osobitných predpisov.

Zrušenie alebo zmena osvedčenia. Úrad zruší osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie, základný patent zanikol, skôr ako uplynula doba jeho platnosti, základný patent bol zrušený alebo čiastočne zrušený v takom rozsahu, že liečivo alebo výrobok na ktorý bolo udelené osvedčenie, nie je základným patentom chránený.

Úrad zmení osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že doba platnosti osvedčenia bola určená nesprávne. Návrh na zrušenie alebo na zmenu osvedčenia možno podať i po zániku platnosti osvedčenia, ak navrhovateľ preukáže právny záujem. V prípade zrušenia osvedčenia platí, že k jeho udeleniu nedošlo. Navrhovateľ je povinný zaplatiť za návrh na zrušenie alebo zmenu osvedčenia správny poplatok.

4. Definujte predmet práv duševného vlastníctva

Otázka III. - 4