Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Anatomia a morfologia živočíchov

Morfologia 1 - epitely a vaziva (epitely,_vaziva.doc)

Morfológia:

BUNKA

1. bunky sférického tvaru (biele krvinky)
2. bunky ohraničené pravidelnými plochami

→ ploché (pokožka), kubické (obličky), cylindrické (žľazy so sekr. funkc. – pečeň), polyédrické

3. bunky špecifického útvaru:

→ pohárikovité – dých. cesty (sekrécia dých. hlienu)

→ pyramídové – neuróny v kôre mozgu

→ hruškovité – Purkyneho b. v mozočku

4. vretenovité b. – b. hladkého svalstva
5. bunky s výbežkami

TVARY JADRA

1. guľovitý → pravidelné b.
2. oválny, elipsovitý → cylindrické b.
3. šošovkovité jadrá → II horizontálne línie
4. tyčinkovité → vretenovité b.
5. nepravidelného tvaru → prstencovité jadro, segmentované jadro (neutrofilné leukocyty), labyrintovité jadro (snovacie žľazy hmyzu)

VEĽKOSŤ BUNIEK        

1. malé → do 10 μm
2. strednej veľkosti → 10 – 30 μm
3. veľké → 30 μm (megakaryocyty, bunky kostnej drene, osteoklasty; vajce u pštrosa – najväčšia živ. bunka)

BUNKOVÉ SPOJE

4. apikálny
5. bazálny
6. od A → B        zonula ocludens, zonula adherens, macula odherens

VLASTNOSTI BUNIEK

7. kohézia → súdržnosť – medzib. spoje (dezmozóm, zonula ocludens,...
8. adhézia → priľnavosť, k neživému podkladu pomocou medzibunkového materiálu, kt. bunka vylučuje; medzi bunkami cez membránové receptory → rozpoznávanie; uplatňujú sa Ca2+, org. látky (históny)

Histológia  (náuka o tkanivách)

1. Definícia živočíšneho tkaniva:

1. Súbor buniek rovnakého tvaru, funkcie a zhodného chemizmu spolu so svojimi derivátmi (medzibunkovou hmotou) tvorí živočíšne tkanivo.

2. Vznik: - v procese embryogenézy (zárodočné listy)

2. v procese histogenézy (diferenciácia jednotlivých typov tkanív).
3. Ontogenéza  brázdenie vajíčka  vznik zárodočných epitelov tvoriacich zárodočné listy.
4. Ektoderm (napr. nervové, zmyslové tkanivá, pokožka)
5. Endoderm (napr. tráviace epitely – stredné črevo)
6. Mezoderm → mezenchým → spojivá (napr. svalové tkanivá)

9. Metaplázia – premena tkaniva určitého rozlíšeného typu na tkanivo iného typu
10. čím väčšia diferenciácia a špecianlizácia b. , tým menšia schopnosť deliť sa, proliferovať (niektoré majú generačný čas cely život – neurón; iné majú neobmedzenú schopnosť deliť sa – krvotvorné orgány)

Klasifikácia tkanív

1. Tkanivá epitelové

1. Bunky v tesnom kontakte
2. Sú polarizované
3. Tvoria listové komplexy

2. Tkanivá spojivové (výplňové, oporné a trofické)

1. Mohutný  rozvoj medzibunkovej hmoty
2. Medzibunková hmota určuje ich charakter
3. Patria sem aj telové tekutiny (krv, lymfa, hemolymfa, tkanivový mok)

3. Tkanivá svalové

4. Zaisťujú pohyblivosť
5. Sú schopné kontrakcie

4. Tkanivá nervové

6. Vedú podráždenie
7. Koordinujú funkcie živočícha
8. Prenos podnetov z vonkajšieho prostredia a naopak

Medzibunkové spoje v tkanivách

9. Prstovité výbežky laterálnej časti membrán dvoch susediadich buniek – tzv. interdigitácie alebo interfokácie

(pevnejšie medzibunkové spojenie, transport látok medzi bunkami)

10. Špecializované útvary – tzv. spojovacie komplexy ( majú mechanický,  ale často aj fyziologický význam   zabraňujú prepúšťaniu tekutín, sú miestom so zníženým elekrickým odporom, uľahčujú prestup iónov z bunky do bunky).

Spojovacie komplexy

11. Zonula occludens

Tesné spojenie apikálnych častí buniek po celom ich obvode, vonkajšie časti dvoch susedných cytoplazmatických membrán splývajú

12. Zonula adherens

Mechanické medzibunkové spojenie

Je pokračovaním  zonula occludens smerom k báze bunky.

Cytoplazmatická membrána má paralelný priebeh a je tu zachovaný intercelulárny priestor šírky 20-25 nm

13. Macula adherens (dezmozóm)

Leží bazálnym smerom v porovnaní s vyššie spomínanými komplexami.

Protiľahlé cytoplazmatické membrány sa diferencujú .

Pripomína dva oproti sebe ležiace terčíky (200-300 nm), ktoré viažu susedné bunky.

Intercelulárny priestor obsahuje  denzný zrnitý materiál a tzv. centrálnu lamelu alebo longitudinálny element.

Často sa tu nachádzajú tonofilamenty, ktoré slučkovito vybiehajú z bunky do intercelulárneho priestoru a opäť sa do pôvodnej bunky vracajú. Veľmi pekný spoj – napr. v epidermis, v svalovine srdca v podobe interkalárnych diskov, v endotelových bunkách ciev.

14. Nexus

Vodivý spoj s fyziologickou funkciou.

Nachádza sa v epiteloch, v pečeni, myokarde, hladkom svalstve

Medzibunková štrbina je 2 – 3 nm široká s proteínovými časticami tzv. konexónmi (hexagonálne usporiadanie bielkoviny konexínu)

Vnútri konexónov dvoch susediacich membrán buniek je hydrofilný kanál 1-2 nm široký spájajúci cytoplazmu susediacich buniek. Tento sprostredkuje prechod iónov,  cukrov, aminokyselín, nukleotidov, steroidných hormónov.

Elektrická vodivosť v oblasti nexónu je niekoľkonásobne vyššia ako v ostatných častiach membrány. Predstavuje oblasť zníženého elektrického odporu medzi bunkami.

15. Tkanivo je zložené z buniek a extracelulárnej matrix (produkt buniek)

16. Extracelulárna matrix (ECM)

11. produkovaná vlastnými bunkami
12. prevodový systém pre živiny, odpadové látky, hormóny, rezervoár vody
13. určuje morfogenézu epitelov
14. zložená z vody, solí, iónov, org, zlúčenín
15. bez jej prítomnosti nemôže prebehnúť gastrulácia

1. Amorfná  

1. Proteoglykany – tvoria sieť s kolagénnymi vláknami a vláknami kys. hyalurónovej, majú význam pri viazaní vody a solí, filtrácii látok, informačný význam.
2. Glykoproteíny (napr. fibronektín – sučasť ECM, spája bielkovinové komplexy s b. povrchom; laminín – v bazálnej membráne tkanív) sú proteínmi s informačnou funkciou.
3. Heparín – protizrážanlivý agens

2. Fibrilárna

Kolagénne vlákna

17. Priemer 10-200 nm.
18. Nerozvetvujú sa .
19. Môžu sa spájať a rozpájať.
20. Pevné na ťah
21. Fibrily, mikrofibrily
22. Sú zložené z glykoproteínu - kolagénu (aj u hubiek, v mezoglei mechúrnikov, v kutikule hlíst a obrúčkavcov, článkonožcov → pevná vonkajšia a vnútorná opora)

Retikulárne vlákna

23. Tvoria husté siete.
24. Sú nosným podkladom lymfatické orgány, slezinu, okolo kapilár a tukových buniek.

Elastické vlákna

25. Dlhé, jemné, rozvetvujúce sa vlákna.
26. Priemer 5 nm.
27. Glykoproteín elastín (glycín, AMK dezmozín)
28. Môžu sa rozsiahnuť o 50% svojej dĺžky
29. Odolávajú kyselinám a zásadám

Tkanivá epitelové (epitely)

30. Pokrývajú povrchy alebo vystieľajú dutiny vnútorných orgánov.
31. Bunky ležia tesne vedľa seba
32. Sú polarizované (apikálny a bazálny koniec)
33. So spojivami hraničia pomocou membrana basalis  (nebunkový útvar – medzibunková hmota + vláknitá, retikulínová časť)

Funkcie bazálnej membrány

34. Morfogenetická (pri vývine epitelu)
35. Realizuje sa cez ňu výživa epitelu (epitel nemá cievy)
36. Oporná

Epitely podľa tvaru buniek

37. Plochý (dlaždicovitý)

16. nasadá na bazálnu membránu
17. na chránených miestach

-        dýchacie epitely žiabier, pľúc, Bowmannove vačky obličiek, blanitý labyrint vnútorného ucha, popľúcnica, pohrudnica, pobrušnica, výstielka ciev, kapilár (endotel)

38. Kubický

- na bazálnu membránu nasadá, jadro v strede

3. Obličkové kanáliky, pigmentový epitel sietnice, koncové úseky bronchiol, povrch vaječníkov, folikuly štítnej žľazy

39. Cylindrický

- z buniek prizmatického tvaru

4. S riasinkami

1. Dýchacie ústrojenstvo,
2. Urogenitálny systém
3. Eustachova trubica,
4. Dutina stredného ucha

5. Bez riasiniek

5. Tráviaci trakt    (žalúdok, črevo)

Epitely podľa počtu vrstiev

Jednovrstevný

18. jedna vrstva plochých, kubických, cylindrických b. na bazálnej membr.
19. Pokožka u stavovcov, vystiela črevnú dutinu

Viacradý

6. Modifikácia cylindrického epitelu
7. Na baz. memb. nasadajú b. rôzneho tvaru a veľkosti
8. S riasinkami
9. Bez riasiniek
10. Dolné dých. cesty

Epitel vrstevnatý

3. Plochý zrohovatelý, nezrohovatelý
4. Kubický
5. Cylindrický

→ Len najspodnejšia vrstva nalieha na membranu basalis

6. Napr. pokožka nižších stavovcov, niektoré sliznice – vrstevnatý epitel plochý nezrohovatelý
7. Pokožka vyšších stavovcov – vrstevnatý epitel plochý rohovatejúci

Prechodný epitel - urotel (močový mechúr)

20. vystiela močové cesty
21. prispôsobený zmenám – napĺňanie (4-5) a sťahovanie (2-3) → mení počet vrstiev
22. dáždnikovitý tvar buniek
23. CP rozdelená na 2 časti, zahustená CP, odoláva hypertonickým účinkom moču
24. Bunky na bazálnej membráne – kubické
25. Ostatné bunky sa môžu naťahovať a splošťovať podľa potreby

Epitely podľa funkcie

4. Krycí

26. ochranná fcia na povrchu tela (epidermis), výstelka vnútorných dutín, aj termoregulačná a informačná funkcia
27. bohatý na žľazy
28. kutikula, ne/rohovatejúci vrstevnatý dlaždicový epitel, urotel

5. Rezorbčný (vstrebávanie živín)

29. klky a mikroklky + ECM = kefkovitý lem

6. Riasinkový (pohyb – primárne larvy bezstavovcov, ploskavce, črevo mechúrnikov, dýchacie cesty, vystielka vaječníkov, semenníkov), žľazové b. produkujú sekrét
7. Zmyslový – čuchový, chuťový, sluchový (prijímanie podnetov)
8. Pigmentový – pohlcovanie svetla (sietnica oka stavovcov)
9. Svalový – v CP kontraktilné elementy (povrch črevnej dutiny mechúrnikov, stavovce málo)
10. Zárodočný – epitel semenníkov, vaječníkov, z ktorého sa diferencujú pohlavné bunky
11. Žľazový – produkuje sekréty (látka s funkčným významom – hlien, enzým) → exkréty  (von z tela, alebo do tráviaceho  traktu) alebo inkréty (hormóny – do krvi, hemolymfy)

ŽĽAZY:

Podľa chemického zloženia sekrétu

5. Žľazy mucinózne (sliz s vysokým obsahom proteoglykanov)
6. Žľazy serózne (sekrét bohatý na bielkoviny - enzým)
7. Kombinované seromucinózne
8. Mazové (vysoký obsah tuku)
9. Môžu byť aj plynné (obsah plávacieho mechúra rýb), pevné, tekuté, polotekuté

Podľa počtu buniek

40. Žľazy jednobunkové – roztrúsené medzi epitelovými (v pokožke rýb, lariev obojživelníkov, červov, v epitely dých. ciest – pohárikovité b., panethove b., pŕhlivé b.
41. mnohobunkové (tzv. žľazové pupene)

- vchlípením – žľazové vačky, exoepitelárne,

- vchlípenina tvorí trubicový útvar – lumen → tubulózne žľazy

Podľa zložitosti

42. Jednoduché
43. Rozvetvené
44. Zložité

Žľazy podľa morfologického tvaru

45. Tubulózne (trubicovité)

11. Jednoduché (hrubé črevo stavovcov, vajcovody žiab, Malpighiho rúrky u hmyzu)
12. Jednoduché tubulózne žľazy stočené (potné žľazy cicavcov
13. Rozvetvené tubulózne žľazy (žalúdočné, maternicové, žľ. ústnej dutiny, pažeráka)
14. Zložené tubulózne žľazy (napr. Brunnerove žľ. v dvanástniku, mucinózne žľazy ústnej dutiny, v kardiu žalúdka)

46. Alveolárne

15. Jednoduché (koža obojživelníkov)
16. Rozvetvené  (acinózne) – mazové žľazy pokožky cicavcov
17. Zložené (acinózne) – príušná žľ. (glandula parotis), pancreas, mliečna žľaza

47. Kombinované (tubuloalveolárne žľazy)

18. Podjazyková slinná žľ. (glandula sublingualis) cicavcov
19. Podčeľustná slinná žľ. (glandula submandibularis) cicavcov

Žľazy podľa sekrécie

10. Merokrinné – sekrét vylučovaný vo forme granule, bunka sa celkovo nezmení
11. Apokrinné – s. vo forme kvapky, b. sa rozpadáva
12. Holokrinné – celá b. naplnená sekrétom, po jej rozpade sa vylúči (mazová žľaza)
13. Exokrinné – s vonkajším vylučovaním (exkrét von z tela, alebo do tráviaceho traktu)
14. Endokrinné – s vnútorným vylučovaním (inkrét – hormón do krvi, hemolymfy alebo po nervových dráhach tzv. neurokrinná inkrécia)

Modifikácie epitelov

1. Tyčinkový lem – reporbčný epitel tenkého čreva
2. Kefkový lem – rezorbčný epitel v obličkových kanálikoch
3. Stereocílie – udržiavanie hlienu na povrchu pokožky
4. Kinocílie – riasinkový lem (dýchacie epitely)
5. Vírivý epitel – spermovody, vajcovody, črevo bezstavovcov, pokožca primárnych lariev a nižších berstavovcov
6. Bičíkatý epitel – golierikaté bunky ostií hubiek, črevný epitel mechúrnikov, plamienkové bunky protonefrídií ploskavcov
7. Krusty – modifikované povrchy buniek
8. Kutikuly – nebunkové štruktúry vylúčené pokožkovými bunkami (zložené napr. z org. látky chitínu – u Arthropoda, tunicínu u Urochordata ), často obsahujú pigmenty

Rast a regenerácia

30. uplatňuje sa  na opotrebovaných povrchových b. – náhrada poškodených b. novými zo spodnej rozmnožovacej zóny → fyziologická regenerácia epitelov (maternica po menštruácii)
31. reparačná regenerácia → migrácia buniek z okraja rany na jej povrch, pomnoženie, uzavrenie rany

Tkanivá spojivové (spojivá)

48. Vyplňujú priestory  medzi orgánmi
49. Slúžia ako mechanická opora
50. Obaľujú orgány
51. Odovzdávajú metabolické produkty, plnia funkciu vyživovaciu, trofickú a exkrečnú
52. Zásobárne E, nositelia obranných reakcií org.
53. Charakteristické znaky.

20. Mohutný rozvoj medzibunkovej hmoty
21. Netvoria súvislý komplex
22. Nie sú polarizované

Klasifikácia spojív

15. Spojivové tkanivá výplňové a oporné
16. Spojivové tkanivá trofické (telové tekutiny)

Spojivá výplňové a oporné

12. Mezoglea (sekréciou buniek ekto a endodermu – rôsolovitá vrstva medzi nimi) – nepravé spoj.

23. Hubky (spongioblasty)
24. Mechúrniky (skleroblasty)

13. Parenchym (ploskavce a obrúčkavce)

25. Hviezdicovité bunky, polotekutá medzibunková hmota

14. Vezikulárne spojivo (bunkové spojivo)

26. Veľké bunky , nemá medzibunkovú hmotu, obrovské vakuoly, cytoplazma a jadro zatlačené k bunkovej membráne
27. Ramená mechúrnikov, tykadlá mäkkýšov,  u ploskavcov, žaluďovcov a kopijovcov, súčasť chorda dorsalis u Chordata.

15. Mezenchym

28. Riedke hubovité tkanivo, obaľuje základy orgánov, odvodené od  mezodermu.  Z neho sa diferencuje väzivo, chrupka, kosť.

Väzivo

17. Bunky
18. Amorfná rôsolovitá matrix polotekutej konzistencie
19. Vláknitá zložka

Prisadlé bunky väziva

54. Fibroblasty (mladé b.), fibrocyty (konečná forma diferenciácie) – producenti fibr. a amorf. Medzibunkovej hmoty, oválne jadro, dobre vyvinuté granulované ER a GA
55. Retikulárne bunky – zdroj pre vznik fagocytujúcich buniek
56. Tukové bunky

6. Univakuolárne – bieleho tukového tkaniva – obs, 1 veľkú tukovú kvapku
7. Multivakuolárne – hnedé tukové tkanivo – veľa drobných tukových kvapiek

57. Pigmentové bunky (chromatofóry) → ochranná funkcia

8. Melanofóry – melanínové zrná → hnedočierne, čierne farbivá
9. Iridocyty (leukofóry) – kryštáliky guanínu → lesklé, striebristé
10. Xantofóry  - žlté farbivá karotény
11. Erytrofóry – červené farbivá

58. Nediferencované mezenchýmové bunky

12. Zdroj pre diferenciáciu ostatných buniek, okolo kapilár

Blúdivé bunky väziva

59. Histiocyty (makrofágy) → schopnosť fagocytózy, zneškodnenie pomocou lyzozómov
60. Plazmocyty (produkcia protilátok – napr. serózne blany, lymfatické tkanivo, červená kostná dreň, tráviaca a dýchacia sliznica)
61. Žírne bunky (heparinocyty)

29. Heparín -  antikoagulačný faktor,
30. Histamín – permeabilita krvných kapilár
31. Serotonín – posilňuje peristaltiku čriev

62. Blúdivé krvné bunky

32. Lymfocyty (makrofág), monocyty, neutrofilné a eozinofilné granulocyty

Fibrilárne zložka väziva

20. Kolagénne
21. Elastické
22. Retikulárne vlákna

Typy väziva

1. Riedke

33. Mezenchym – bunky hviezdicovitého tvaru, medzibunková hmota polotekutá
34. Rôsolovité väzivo

16. Fibroblasty (fibrocyty), rôsolovitá základná hmota, retikulárne a kolagénne vlákna
17. Pupočník cicavcov, podkožné väzivo u lariev obojživelníkov

35. Riedke kolagénne väzivo

18. Najrozšírenejší typ → trofická a obranná funkcia
19. Kolagénne, elastické a retikulárne vlákna
20. Fibrocyty, tukové bunky, histiocyty, žírne bunky, plazmatické, blúdivé krvné bunky
21. Starnutím sa matrix dehydruje a väzivo sa stáva tuhším
22. Tvorí výplň a obaly svalových snopcov, nervového tkaniva, oporná kostra takmer všetkých orgánov, na cievach, podkožné väzivo
23. Modifikácia → serózne blany

4. Retikulárne väzivo

24. Sieť retikulárnych fibríl
25. Lymfatické uzliny, slezina, červená kostná dreń

5. Tukové väzivo

26. Energetická rezerva
27. Mechanický a tepelný izolátor
28. Univaluolárny typ (biele až žltkasté ) – podkožný tuk, tukové puzdrá vnútorných orgánov
29. Multivakuolárny typ (hnedé) – zimní spáči

2.  Husté

63. Prevláda vláknitá zložka, najmä kolagénne vlákna, bunková zložka je menej zastúpená, extracelulárna amorfná matrix minimálne.

6. Husté väzivá neusporiadané (plsťovité, tuhé kolagénne)

64. Tam, kde je väzivo vystavované tlaku
65. Vlákna idú všetkými smermi
66. V zamši, fascie svalov, púzdra orgánov (semenníky, pečeň, lymfatické uzliny, obličky), v ochrupkovici, okostici, nášľapky chodidiel u cicavcov

7. Husté väzivá usporiadané

67. Kde sa tvorí jednosmerný ťah
68. Fibrilárna zložka ide jedným smerom
69. Šľachy , aponeurózy, väzy

Šľacha (tendo, tendines)

70. Bunky tendinocyty (krídlaté bunky)
71. Povrazce kolagénnych vlákien

36. Primárne povrazce vlákien – obal endotendineum (riedke kolagénne väzivo)
37. Sekundárne zväzky – pozostávajú z viacerých primárnych zv. – obal peritendineum
38. Terciárne – väčší počet sek. zv. vytvára šľachu – obal epitendineum
39. Vo väzivových obaloch prebieha inervácia a prekrvenie šľachy

72. Šľachy upevňujú svaly k chrupke alebo ku kosti

Aponeurózy (aponeuroses)

23. Ploché, šľachám podobné útvary

8. Aponeurosis palatina (mäkké podnebie v ústach)
9. Aponeurosis linguae (obal svalového tela jazyka)

Väzy (ligamentá)

24. Prevláda elastická fibrilárna zložka
25. „žlté väzy“ (ligamenta flava)

10. Ligamenta flava chrbtice (majú obal z riedkeho kolagénneho väziva)
11. Hlasové väzy (ligamenta vocalia) – u cicavcov v hrtane (larynx), u vtákov pri bifurkácii priedušnice (špecializovaný orgán syrinx)