Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Biológia človeka

1. Mužské a ženské pohlavné orgány (1._muzske_a_zenske_pohlavne_organy.doc)

Embryológia človeka

1. vývinom človeka pred narodením,  prenatálnym obdobím vývinu.

Prenatálny vývin človeka

- v maternici (uterus), preto vnútromaternicový  alebo intrauterinný vývin (lat. intra – vnútro, uterus – maternica).

1. Prenatálny vývin – začína po oplodnení, končí pôrodom, ľudský plod –> novorodenec.

Postnatálny vývin

1. Po narodení – rast jedinca, vývin sekundárnych pohlavných znakov, schopnosť reprodukcie, starnutie, smrť.

Ontogenetický vývin (ontogenesis) – celý vývin jedinca od oplodnenia až do jeho smrti.

Prenatálny vývin (Vnútromaternicový vývin)

1. v priemere 38 týždňov ( 266 dní ),

1. v gynekológii priemerná dĺžka gravidity

1. 40 týždňov (280 dní alebo 10 lunárnych mesiacov)

1. Intrauterinný vývin rozdeľujeme na 2 obdobia:

1. 1.embryonálny vývin (embryogenesis) – vývin zárodku (embrya) – 1. a 2. lunárny mesiac

1. Blastogenéza – včasný embryonálny vývin, 3 týždne vývinu : oplodnenie, zygota (1. deň vývinu), morula (5.-7. deň), zárodkový štít a zárodkové listy (8.-21. deň vývinu) - embryo a extraembryonálne súčasti.
2. Včasná organogenéza – primitívne orgány embrya, zvyšné dni do konca 2. lunárneho mesiaca

b) fetálny vývin (od 9.-40. týždňa vývinu)

1. 1.fetálny vývin (fetogenesis) – vývin plodu (fetus) – od začiatku 3. lunárneho mesiaca
2. Organogenéza.

1. Ľudský zárodok , podobajúci sa dospelému človeku sa nazýva – plod  - fetus.
2. Vnútromaternicový vývin sa končí pôrodom – fyziologicky  36. – 42. týždeň gravidity.

-    Histogenéza – diferenciácia tkanív

Natálne obdobie vývinu = pôrod

- od prvej doby pôrodnej do prerušenia pupočnej šnúry

Postnatálne obdobie vývinu

1. novorodenec (do 28 dňa po narodení)
2. dojča (do konca 1. roku)
3. batoľa (do konca 3. roka)
4. predškolský vek (do 6 rokov)
5. školský vek (mladší → 6-10; starší → 11-15; puberta → 10-14)
6. dospievanie (do 21 rokov)
7. dospelosť (do 55 rokov)
8. starnutie (do 65 rokov)
9. staroba (nad 65 rokov)

Organa genitalia masculina

1. tvorba mužských pohlavných buniek od puberty, ich transport, syntetizovanie pohlavných hormónov
2. Organa genitalia masculina interna ( vnútorné pohlavné orgány muža):

1. Testis
2. Epididymis
3. Ductus deferens
4. Vesicula seminalis
5. Prostata

1. Testis (grécky orchis, semenník) – párová žľaza,  uložená v miešku (scrotum).

1. Tvar - elipsovitý, zo strán sploštený.
2. Rozmery – dĺžka  4 – 5cm, šírka 3cm, hmotnosť okolo 25 g. Ľavý väčší a ťažší, asi o 1cm uložený nižšie.
3. Semenník – parenchým, na povrchu tuhá väzivová membrána – tunica albuginea, z nej smerom k zadnému okraju – septula testis, väzivové priehradky, rozdeľujú semenník na lobuli testis (lalôčiky), kuželovitý tvar.  
4. Počet lalôčikov – 100 až 250.
5. V lalôčikoch –  3 – 4  tubuli seminiferi contorti testis (stočené semenotvorné kanáliky, dĺžka 70 – 100cm, obsahujú semenotvorný epitel.

1. Semenotvorný epitel – vlastný spermiogenný epitel (od puberty spermiogenéza- tvorba mužských pohlavných buniek) a podporné Sertoliho bunky (ochrannú a vyživovaciu funkciu).
2. Vmedzerené tkanivo - medzi kanálikmi , po puberte sa objavujú – intersticiálne Leydigove bunky – nepravidelné ovoidné alebo polyedrické, obsahujú enzýmy syntetizujúce testosteron.
3. Pri zadnom okraji – 3-4 stočené semenotvorné kanáliky sa spájajú v tubulus seminifer rectus testis - rete testis – z tejto 10 – 20  ductuli efferentes testis (vývody semenníka), vnárajú sa do hlavy nadsemenníka.

1. Epididymis (nadsemenník)

1. úzky párový orgán – prebieha pozdĺž zadného okraja testis.
2. Caput epididymidis (hlava nadsemenníka) – horná široká časť
3. Corpus epididymidis (telo nadsemenníka) – prostredná časť, trojuholníkovitého tvaru
4. Cauda epididymidis (chvost nadsemenníka) – prechádza do ductus deferens (semenovod).
5. Povrch – väzivové puzdro – priehradky – lalôčiky – mnohonásobne pozahýbané kanáliky – stočený vývod nadsemenníka (ductus epidydimidis).  
6. Bunky nadsemenníka – látky podmieňujúce zrelosť spermií. Dolná časť vývodu nadsemenníka (ductus epidydimidis) – zásobáreň spermií.
7. Descensus testium  -

1. Testis a epididymis , ductus deferens -  pôvodne v lumbálnej oblasti brušnej dutiny
2. medzi 4. – 7. mesiacom zostupujú nižšie.

1. Zostup do scrota -  7. – 9. mesiac, dokončí sa pred narodením.

Chyby – anomálna poloha

1. Retentio testis – zadržanie semenníka na ceste zostupu,  u 10% novorodencov, u 2% chlapcov ešte v puberte, v krajine brušnej, v kajine slabín, pred symfýzou. Viazne spermiogenéza.
2. Ektopia testis – atypické miesto uloženia,  u 2%. Navonok od slabinového kanála, pod kožou pohlavného údu.
3. Inversio testis – preklopenie semenníka, dopredu dolu, laterálne.
4. Ductus deferens – semenovod
5. Vesicula seminalis – semenný mechúrik
6. Prostata – predstojnica

1. Organa genitalia masculina externa (vonkajšie pohlavné orgány muža)

1. Penis – pohlavný úd
2. Scrotum – miešok

Mužská pohlavná bunka (spermium, spermatozoid, spermatozoon)

1. objavená v roku 1677 – L.Hamm, žiak Leeuwenhoeka. Leeuwenhoek  pokladal spermie ako čulo sa pohybujúce útvary s chvostíkom za primitívne „zárodky“, ktoré v semene parazitujú. Od neho pochádza starší aj dodnes používaný názov – spermatozoon ( lat. animaculum seminalis – semenné zvieratko).

Spermium

1. hlavička, stredná časť, bičík
2. Dĺžka spermie – 60 µm

1. Hlavička – (dĺžka 4 µm, spredu oválny tvar, zboku  hruškovitý ), - jadro so zahusteným chromatínom, genetický materiál otca.

1. Na prednej časti hlavičky – akrozóm s čiapočkou (pokryté 2/3 jadra).
2. Čiapočka  - nad jadrom vonkajšiu a vnútornú membránu, medzi nimi enzýmy akrozómu (hyaluronidáza, proteázy, neuraminidáza) – napomáhajú prenikaniu spermie cez obaly sek. oocytu.
3. Celú hlavičku, strednú časť a bičík – pokrýva plazmatická membrána.

1. Stredná časť spermie (dĺžka 5 µm) – krček a spojovacia časť

1. Krček – proximálny centriol, po obvode –9 pozdĺžnych priečne segmentovaných chord.
2. Spojovacia časť – začiatok distálny centriol, koniec – prstencovitý útvar – anulus.
3. Distálny centriol – bazálnou platničkou osového vlákna. Okolo osového vlákna 9 pozdĺžnych nesegmentovaných chord.
4. Mitochondriálna pošva - závitnicovito
5. Usporiadané mitochondrie obaľujúce osové vlákno. Mitochondrie – pohybové centrum bičíka, premena chemickej energie na kinetickú.

1. Bičík – pars principalis (hlavná časť), pars terminalis (koncová časť).

1. Osové vlákno – stredom celého bičíka.
2. Pars principalis  (45µm) – 9 obvodových hladkých chord a fibrózna pošva obaľujú osové vlákno.
3. Pars terminalis (5µm) – osové vlákno obalené iba plazmatickou membránou.

2. Zdravý muž – v 1 ml ejakulátu – 100 miliónov spermií a rôzne množstvo nezrelých alebo abnormálnych spermií.  U zdravého muža výskyt až 10% . (obr. 21)

Kapacitácia spermií

1. Spermie odobraté z ejakulátu – nie sú schopné oplodniť vajíčko. Počas transportu cez uterus a tuba uterina – proces, ktorým získajú oplodňovaciu schopnosť  - kapacitácia spermií. Tento proces v roku 1951 opísali Austin a Chang.
2. Toto uschopnenie (kapacitácia) – enzymatická interakcia s výlučkami maternice a vajcovodu.
3. Neskôr – aj v laboratórnych podmienkach (in vitro) – kapacitačné faktory (primárne zmeny kapacitácie - v plazmatickej membráne) .  
4. Dôsledok kapacitácie – aktivácia  a príprava na akrozómovú reakciu.

Akrozómová reakcia

1. Aby spermia mohla vniknúť do vajíčka pri oplodnení – musí v nej prebehnúť akrozómová reakcia – perforácia  bunkovej membrány aj vonkajšej akrozómovej membrány  prednej časti akrozómu. Uvoľneniu enzýmov akrozómu –  umožňujú prechod spermie cez obaly vajíčka.

Oplodňujúca schopnosť spermií :

1. 24 – 48 hodín

Organa genitalia feminina

2. tvorba ženských pohlavných buniek, syntetizovanie pohlavných hormónov, dochádza v nich k oplodneniu, transportu vývinu zárodku a plodu.

1. Organa genitalia feminina interna:

-   Ovarium

-   Tuba uterina

-   Uterus

-   Vagina

1. Ovarium (vaječník)

1. párová žľaza, tvar - mandľovitý, uloženie – v malej  panve (pelvis minor),  v priehlbenine pobrušnice – fossa ovarica, po stranách maternice.
2. Veľkosť, povrch a tvar vaječníka  - v závislosti od veku a fázy reprodukčného cyklu.
3. U mladej ženy : dĺžka 3 cm, šírka 1,5 cm, hrúbka 1 cm, hmotnosť 10 g.
4. Povrch – do puberty hladký, neskôr zjazvený.
5. Fixácia – ligamentum suspensorium ovarii – k bočnej stene panvy
6. -  ligamentum proprium ovarii – k maternici
7. -  mesovarium – duplikatúra pobrušnice k lig. latum uteri
8. Stavba  – povrch : zárodočný epitel , tunica albuginea – väzivová vrstva
9. stroma ovarii – väzivo: cortex ovarii (kôra) – riedke väzivo, folliculi ovarici ovariálne folikuly obsahujúce zárodočné bunky,  medulla ovarii (dreň) – hustejšie väzivo s početnými cievami krvnými i lymfatickými, nervami a snopcami hl. svaloviny .

1. Tuba uterina (vajíčkovod)

1. párová trubica , dlhá 10 – 15 cm , hrubá 0,5 cm.  Smerom k vaječníku - nálevkovite otvorený (ostium abdominale tubae)  do brušnej dutiny . Druhý koniec ústi do maternice (ostium uterinum tubae).
2. Nálevkovite rozšírený koniec – infundibulum tubae uterinae : 10 – 15 fimbriae tubae (prstovité výbežky) – zachytiť vajíčko pri ovulácii.
3. Fixácia - mesosalpinx – pobrušnicový záves,  pripojený k hornému okraju  lig. latum uteri
4. Peritoneum (pobrušnica)
5. Stavba - sliznica pokrytá jednovrstvovým riasinkovým epitelom, kmitá smerom k maternici.
6. Svalová vrstva – hl. svalstvo ,

1. vnút. vrstva – cirkulárna
2. vonk. vrstva – pozdĺžna

7. Tela subserosa - riedke väzivo

1. Uterus (maternica)

1. nepárový, dutý svalový orgán.
2. Poloha – v pelvis minor : medzi  - močový mechúr a konečník.
3. Tvar -  sploštenej hrušky, zúženou časťou smerom dolu.
4. Ženy, ktoré nerodili : dĺžka 6 – 8 cm, šírka 4 – 5 cm, váži 40 – 50g.
5. Počas gravidity – mnohonásobné zväčšenie , až 1 kg.

6. Hlavné časti – corpus uteri – telo - kraniálna širšia časť
7.                        cervix uteri – krčok – užšia kaudálna, valcovitá časť, otvorená do pošvy.
8.                        isthmus uteri   - úžina –zúžený úsek medzi corpus a cervix, dlhý asi 1 cm.        
9.                        Počas pôrodu nie je jeho svalovina aktívna, stavbou sa podobá viac cervixu.

10. Corpus uteri – fundus uteri – maternicové dno, mierne vyklenuté
11. cornua uteri -  rohy, v nich vstupujú vajíčkovody do maternice.
12. Cervix uteri  - portio vaginalis – pošvová časť (maternicový čapík) – dolný, konický a zaoblený úsek krčka, vyčnieva do dutiny pošvy.
13. ostium uteri  -  otvor maternice (vonkajšia maternicová bránka) do pošvy, vrcholu čapíka .
14. u žien , ktoré nerodili – kruhovitý tvar, u žien,     ktoré rodili štrbinovitý.

15. Fixácia : poloha maternice udržiavaná 2 spôsobmi:
16.    -   podporný aparát – svaly panvového dna
17.    -   závesný aparát – parametrálne väzy
18. Závesný aparát – ligamentum cardinale uteri – od isthmu a cervixu – k bočnej panvovej stene.                        
19. ligamentum sacrouterinum  - od maternice  smerom k os sacrum
20. ligamentum vesicouterinum – smerom k močovému mechúru
21. ligamentum pubovesicale     -  smerom k symfýze        
22. ligamentum teres uteri  -  od rohov maternice laterálne, slabinovým kanálom, končí v labia majora.

Stavba maternice

4 vrstvy:

1. 1.      endometrium – sliznica
2. 2.      myometrium  -  svalovina
3. 3.      perimetrium  -  primaterničné väzivo
4. 4.      peritoneum    -  pobrušnica

5. Cavum uteri – vystlané sliznicou – s vysokým riasinkovým epitelom, riasinky kmitajú smerom k ostium uteri.
6. Endometrium (sliznica) -  2 vrstvy :

1. pars basalis
2. pars functionalis (podlieha zmenám)

1. Myometrium (svalová vrstva) – hladké svaly, usporiadané do 3 vrstiev :                                                                                                      vnútorná – longitudinálna                                                                                              

stredná – špirálovite a cirkulárne                                                                                               povrchová - longitudinálne

Fyziologická poloha maternice

2. anteversio (preklopenie anteflektovanej  maternice- telo maternice je naklonené dopredu, cervix dozadu)  et    anteflexio uteri (ohnutie maternice dopredu).  Vplyvom anteverzie zviera uterus s vaginou uhol 70ş - 100ş.
3. Pre polohu a upevnenie vnút. ženských pohl. orgánov- význam ligamentum latum uteri -
4. široký väz maternice, riasa frontálne postavená uprostred malej panve.
5. Uprostred – uterus, po jej stranách k hor. okraju tuba uterina, k zadnej ploche svojim závesom ovarium.

2. Organa genitalia feminine externa (pudendum femininum)

1.     Labia majora pudendi
2.     Labia  minora pudendi    
3.     Vestuibulum vaginae
4.     Clitoris
5.     Mons pubis
6.     Bulbus vestibuli

1.     Glandula vestibularis

Ovulum (vajíčko )

2. Ženská pohlavná bunka
3. Veľkosť: 150  µm, najväčšia bunka ľudského tela
4. 17. storočie – za vajíčko  - guľovité, mechúrikovité útvary vo vaječníku -  folliculi ovarii.
5. Vajíčko – objavené až v roku 1827   -    Karl Ernest von Baer

6. Ľudské vajíčko – podľa množstva žĺtka –    oligolecitálne

                        podľa rozdelenia žĺtka –   izolecitálne

spôsob brázdovania  -       totálne

veľkosť blastomér    -        ekválne

7. Žĺtok – výživa po oplodnení – proteíny, sacharidy a lipidy.
8. Objemná cytoplazma (ooplazma) – veľké množstvo RNA a proteinov- syntetizované v období dozrievania oocytu.
9. Plazmaléma – bunková membrána
10. V periférnych oblastiach cytoplazmy a pod plazmalémou – zrniečka – kortikálne granuly –
11. (význam pri oplodnení  - kortikálna  reakcia) – monospermatický typ oplodnenia.
12. Zona pellucida – sekundárny obal vajíčka – na jej tvorbe oocyt i folikulové bunky.

13. Jadro vajíčka – guľovité, najčastejšie  vysunuté excentricky.
14. Po ovulácii – sekundárny oocyt (nezrelé vajíčkov) spolu s folik. tekutinou uvoľnené, vajíčko obaľuje zona pellucida a folikulové bunky cumulus oophorus.
15. Za normálnych okolností – zachytené fimbriami tuba uterina.
16. Transport vajíčka vo vajíčkovode -  pohybmi vajíčkovodovej svaloviny, riasinkového epitelu – do ampulárnej časti – tu oplodnenie. Prítomnosť folikulových buniek  - pri oplodnení nevyhnutnprodukujú látky , ktoré sa uplatňujú pri oplodnení) – neskôr ich uvoľňovanie.      Pred oplodnením – vajíčko nezrelé (sekundárny oocyt) – nemá ukončené 2. meiotické delenie, ktoré sa ukončí iba po oplodnení.
17. Medzi povrchom vajíčka , bunkovou membránou a zona pellucida je tzv. perivitelinný priestor -  kde sa ukladajú pólové telieska.

18. oplodňujúca schopnosť – 24 hodín.

19. Kortikálna reakcia – uvoľnenie kortikálnych granúl cez bunkovú membránu do perivitelinného priestoru .
20. Dôsledok kortikálnej reakcie – blok zona pellucida (zmena chemickej vlastnosti zona pellucida – stane sa rezistentnou pre spermie).