Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Fakulta managementu / Ekonómia I.

dokonala_konkurencia.doc (dokonala_konkurencia.doc)

Vyčleňuje sa 5 základných podmienok dokonalej konkurencie:

1.) Na trhu existuje mnoho nákupcov a predajcov, pričom každý z nich je určitým

    spôsobom pridružený k trhu

    * Skutočnosť, že je tu veľa malých firiem predávajúcich rovnaký tovar znamená, že    

       spotrebitelia posúdia výrobky všetkých firiem ako dokonalú náhradu.

2.)        Každý podnik na trhu vyrába rovnorodý (homogénny) produkt

3.) Kupujúci a predajcovia majú dokonalé informácie

     *  Vďaka dokonalým informáciám na trhu, spotrebitelia poznajú kvalitu a cenu výrobku

         každej firmy

4.) Neexistujú tu žiadne prepravné náklady

        * Keď si niektorá firma účtuje o niečo vyššiu cenu ako ostatné firmy, je zrejmé, že                    

        spotrebitelia budú nakupovať u firiem účtujúcich nižšie ceny. Preto na trhu s dokonalou                                            

        konkurenciou všetky firmy účtujú rovnaké ceny tovarov a tieto ceny sú podmienené len

        vzájomným pôsobením nákupcov a predajcov na trhu.

5.) Voľný vstup na trh ako aj výstup z neho

     * Ďalšie, nové firmy môžu vstúpiť na trh, ako aj z neho odísť v prípade pretrvávajúcich                    

        strát.Ako sa dozvieme neskôr, firmy podnikajúce na trhu s dokonalou konkurenciou                            

        majú nulové ekonomické zisky.

*  Z uvedených predpokladov vyplýva, že žiadna obyčajná firma nemôže ovplyvniť cenu

   tovarov.

Typickým príkladom trhu s dokonalou konkurenciou je poľnohospodárstvo:

Existuje také veľké množstvo farmárov pridružených k trhu, že nemajú žiadny

vnímateľný vplyv na cenu pšenice, bravčoviny ši hovädziny.Poľnohospodárske produkty sú rovnaké- medzi jednotlivými farmármi sú len min. rozdiely.

Ponuka na trhu a úroveň firiem

Obyčajný podnik nemá na trhu s dokonalou konkurenciou žiaden vplyv na cenu tovarov.Cena je podmienená len vzájomným pôsobením kupujúcich a predajcov na trhu.Vedenie firmy musí udržiavať danú trhovú cenu, inak spotrebitelia budú nakupovať u firiem účtujúcich nižšie ceny. Na trhu s dokonalou konkurenciou je cena určená priesečníkom kriviek ponuky a dopytu. Pretože závisia na všetkých nakupujúcich a predajcoch, trhová cena nie je pod kontrolou priemernej firmy.

Graf 1.:                          

                                            trh                                                   firma

Graf zobrazuje rozdiel medzi trhovou krivkou dopytu a krivkou dopytu danej firmy po tovaroch na trhu s dokonalou konkurenciou. Naľavo je zobrazená krivka, kde rovnovážna cena (P ) je určená vzájomným vzťahom trhovej krivky dopytu a ponuky (firma môže predať akékoľvek množstvo za cenu P ).

Takže krivka dopytu firmy podnikajúcej na trhu s dokonalou konkurenciou je daná horizontálnou čiarou zobrazenou na pravej časti grafu, ozn. D .
O tom, že krivka dopytu jedn. firiem je dokonale pružná svedčí aj skutočnosť, že keď firma čo i len nepatrne zvýši svoje ceny nad trhovú cenu, nepredá nič. Preto je krivka dopytu pre konkrétny výrobok danej firmy na trhu s dokonalou konkurenciou rovná trhovej cene.

Kým daná krivka je dokonale elastická, cenové rozhodnutie firmy je nulové → t.j.:účtovať také ceny, aké účtujú aj ostatné firmy.Všetko, čo zvýši je podmienené tým, aký veľký objem výroby by mal byť vyrobený, aby sa maximalizovali zisky.

Krátkodobé výrobné rozhodnutia  

- predstavujú určitý časový úsek, kde sú určité pevné faktory výroby

- napr. budova prenajatá na obdobie jedného roka za 10,000 USD.Počas tohto jedného roka je cena za prenájom fixná bez ohľadu na to, či firma vytvorila 0 alebo milión jednotiek výroby. Neskôr sa firma môže rozhodnúť či predĺži dobu prenájmu.

Ako maximalizovať zisky za krátke obdobie: manažér musí brať do úvahy fixné vstupy (fixné náklady ) a rozhodnúť, aké množstvo výstupov môže z daných vstupov vyprodukovať.

Maximalizácia ziskov

Na trhu s dokonalou konkurenciou dopyt po jednotlivých produktoch firmy je trhovou cenou výstupov, ktorú ozn. P.Nech Q predstavuje objem výstupov firmy, potom celkové príjmy firmy produkujúcej Q jednotiek :R(Q) = P.Q

- kým každá jednotka výstupov môže byť predaná za trhovú cenu P, každá jednotka predstavuje presne P dolárov k príjmom.

Graf 2.

Ako vidíme, na obrázku je zobrazená lineárna závislosť medzi príjmami a celkovými výstupmi podniku pri podmienkach dokonalej konkurencie.

Hraničné príjmy (marginal revenue – MR)

- predstavujú zmenu v príjmoch prislúchajúcich k poslednej jednotke výroby

  konkurenčnej firmy.

- v ekon. terminológii sú MR na trhu s dokonalou konkurenciou rovné trhovej cene

Ak príjmy sú funkciou výroby       R= R(Q)

                                     potom       MR= dR/dQ = P

Dopyt konkurenčných podnikov

- predstavuje horizontálnu čiaru k trhovej cene (P).Táto cena je hraničným príjmom konkurenčnej firmy (MR).

Zisk dokonale konkurenčnej firmy predstavuje rozdiel medzi príjmami a nákladmi

                              π = PQ- C(Q)

Zisky sú dané vertikálnou vzdialenosťou medzi funkciou nákladov C(Q) a čiarou príjmov.

Pre úroveň výstupov naľavo od bodu A, krivka nákladov leží nad čiarou príjmov, z čoho vyplýva, že firma bude mať straty, ak vyprodukuje nejaké výstupy naľavo od bodu A. To isté platí aj pre úroveň výstupov napravo od bodu B.

Pre hladinu výstupov medzi bodmi A a B, čiara príjmov leží nad krivkou nákladov. Táto výroba predstavuje pozitívnu úroveň zisku.

Potom Hladina výstupov maximalizujúca zisky

– predstavuje takú hladinu, kde kolmá vzdialenosť medzi čiarou príjmov a

  krivkou nákladov je najväčšia- je to dané hladinou výroby Q* (Graf 2)

Ako vidíme na grafe 2. :Svah krivky nákladov pri úrovni výstupov maximalizujúcich zisk (bod E)sa presne rovná svahu čiary príjmov

Svah krivky nákladov predstavuje hraničné náklady

Svah čiary príjmov je hraničným príjmom

Preto Výstup maximalizujúci zisky

- je výstupom, pri ktorom sa hraničné príjmy rovnajú hraničným nákladom

- kým hraničné príjmy sú rovné trhovej cene pre dokonale konkurenčnú firmu, manažér musí    vyrovnať cenu s hraničnými nákladmi aby maximalizoval zisk

Jednou z možností je: Graf 3.

Je zobrazený štandardný priemer (AVC) a krivka hraničných nákladov(MC).Ak trhová cena je daná P - pretína krivku hraničných nákladov na výstupe Q*- ktorý predstavuje úroveň výroby maximalizujúci zisk. Pre výstupy pod Q* cena presahuje hraničné náklady. To znamená že rozšírením výroby firma vie predať dodatočnú jednotku za cenu, ktorá presahuje výrobné náklady dodatočnej jednotky. Preto firmy maximalizujúce zisk si nevyberú úroveň výroby pod Q*

Úroveň pod Q* zodpovedá situácii, v ktorej hraničné náklady prevyšujú cenu. Redukcia výstupov bude redukovať náklady viac ako by redukovala príjmy. Preto Q* je hladina výstupov maximalizujúcich zisk. Vyznačený obdĺžnik (graf 3) predstavuje max. zisky firmy:

- je daný:                                                       základňa(Q*) x výška [P  – ATC(Q*)]

  pričom                                                        ATC (Q*) = C(Q*)/ Q*

  potom celkové zisky zarobené firmou:      Q*[  P  - C(Q*)/Q*  ] = P  Q* - C(Q*)

pričom: [ Pe – ATC(Q*)] predstavuje zisk za  vyrobenú jednotku.Vynásobením s hladinou výstupov maximalizujúcich zisk (Q*) predstavuje celkové zisky zarobené firmou

Pravidlo súťaživej výroby

Na maximalizáciu ziskov, podnik v dokonalej konkurencii vytvorí také výstupy, ktorých cena sa rovná hraničným nákladom (MC), v rozpätí nad ktorými hraničné náklady stúpajú.

                                                                            P= MC(Q)

Zisky firiem pri dokonalej konkurencii               π = PQ - C(Q)

Prvoradá podmienka na maximalizáciu ziskov vyžaduje, aby hraničné zisky boli nulové.                                                          

                                                                            Dπ / dQ = P- dC(Q)/dQ = 0

Z toho dostávame pravidlo maximalizácie

ziskov                                                                   P =  dC / dQ   = MC

Minimalizácie strát

V niektorých prípadoch krátkodobé straty sú nevyhnutné.Ale v prípade, že pretrvávajú, najlepším riešením pre danú firmu je jej zatvorenie.

Graf  4.

Predpokladajme určitú situáciu, kde sú pevné náklady na výrobu.

Podľa trhovej ceny P  - ležiacej pod priemernou krivkou úplných nákladov ale nad priemerom premenlivej krivky nákladov.V tomto prípade, ak firma vytvorí výstup Q*, kde P  = MC

Bude výsledok vyznačená strata. Avšak, keď cena presiahne priemerné premenlivé náklady, každá jednotka vytvorí viac príjmov ako je cena za premenlivú jednotku pri rozdielnom vstupe. Preto firma môže pokračovať vo výrobe v krátkom období, aj napriek tomu, že podporí určité straty.

(Graf 4) Firma má pevné náklady, ktoré musia byť zaplatené, aj keď sa podnik nerozhodne zatvoriť prevádzku. Pretože firma nebude mať nulový ekonomický zisk, ak zatvorí, ale bude miesto toho realizovať menšiu rovnosť k týmto pevným nákladom

Kým cena prevyšuje priemerné pohyblivé náklady výrobných jednotiek produkcie Q*,firma zarába na každej predanej jednotke, čo je viac ako dosť na pokrytie premenlivých nákladov jednotiek produkcie.

Výrobou Q* jednotiek, firma je schopná dať určité množstvo peňazí do hotovosti, čo presahuje premenlivé náklady výroby týchto jednotiek a to prispieva k výdavkom firmy na pevné náklady.

V prípade firmy na obr.4 boli straty pri krátkodobej výrobe, táto strata je menej ako strata, ktorá by vznikla, ak by firma úplne zavrela výrobu.

Rozhodnutie zatvoriť firmu

Predpokladajme, že trhová cena je taká nízka, že leží pod priemerom premenlivých nákladov(obr. 5)

Ak firma vyrobí Q*, kde  P = MC, v rozsahu narastajúcich hraničných nákladov,spôsobí to stratu rovnosti...súčet 2 vyznačených obdĺžnikov

Inak povedané, za každú predanú jednotku vznikne firme strata:    ATC (Q*) – P

Keď táto strata je vynásobená Q* ,záporný výsledok ziskov zodpovedá súčtu 2 obdĺžnikov

Graf  5.

Predstavme si, že miesto produkcie Q* výstupov sa firma rozhodne zatvoriť prevádzku..V tomto prípade, ich straty budú rovné pevným nákladom. To znamená, že tieto náklady musia byť zaplatené, aj napriek tomu, že sa nevyrába..

Pevné náklady predstavujú vrchný obdĺžnik, pričom plocha tohto obdĺžnika je

                                     [ATC (Q*) - AVC(Q*)] Q*

Preto, keď cena je nižšia ako priemer premenlivých nákladov výroby, firma stratí menej zatvorením prevádzky, ako by mala produkovať Q* jednotiek.

Z toho vyplýva:

Rozhodnutie krátkodobých výstupov pri podmienkach dokonalej konkurencie

Na maximalizáciu krátkodobých ziskov, firma v dokonalej konkurencii musí vyrábať v rozpätí: narastajúcich hraničných nákladov, kde P = MC, pričom  P > AVC.Ak P <AVC firma môže zatvoriť, aby minimalizovala straty.

Krátkodobé firmy a krivka priemyselnej ponuky

Firma v dokonalej konkurencii maximalizujúca zisky vyrába tovary, ktorých ceny sa rovnajú hraničným nákladom.

Napr., keď je cena daná Po, firma vyrobí Qo jednotiek výstupov .Keď je cena P1, firma vyrobí Q1 jednotiek výstupov. Pre cenu medzi Po a P1, výstup predstavuje priesečník ceny a hraničných nákladov

Keď cena spadne pod krivku AVC, firma vyrobí 0 jednotiek, pretože to nepokryje hraničné náklady výroby. Preto na rozlíšenie, koľko bude firma v dokonalej konkurencii vyrábať pri každej cene, ľahko určíme výstupy, v ktorých sa hraničné náklady rovnajú cene.

Na ubezpečenie, že firma vytvorí kladnú hladinu výstupov, cena musí byť nad priemerom krivky premenlivých nákladov AVC.

Krátkodobá krivka ponuky firmy:

1. pri dokonalej konkurencii predstavuje krivku hraničných nákladov nad min. bodom na     AVC krivky:

Graf 6.

Trhová krivka ponuky je podobná krivke ponuky jedn. firiem na trhu s dokonalou konkurenciou. Trhová krivka ponuky vyjadruje celkové množstvo, ktoré bude vyrobené na trhu pri akejkoľvek cene. Aké množstvo bude firma vyrábať pri danej cene je určené krivkou

hraničných nákladov

Kým krivka ponuky každej firmy predstavuje krivku hraničných nákladov firmy pod minimom AVC, krivka ponuky trhu v dokonalej konkurencii predstavuje horizontálny súčet jedn. príležitostných nákladov nad ich krivkou AVC.

Graf 7.

Krivka zobrazuje vzťah medzi krivkou ponuky jedn, firmy (Mci) a krivkou ponuky trhu pre priemysel s dokonalou konkurenciou zložený z 500 firiem.

Keď je cena 10 USD, každá firma produkuje 0 jednotiek preto je celkový výsledok výroby tiež 0.Keď je cena 12 USD každá firma vyrobí 1 jednotku. Takže celková výroba 500 firiem je 500 jednotiek.

Krivka ponuky celkového priemyslu je lepšia ako krivka ponuky jedn. firiem, ale bližšie k pravde je trhová krivka ponuky.

Ak viacero firiem vstúpi do priemyslu, krivka ponuky sa posunie doprava.

Ak firma v konkurenčnom priemysle zaznamenáva krátkodobé straty

Dlhodobé rozhodnutia

Dôležitým predpokladom zdôrazňujúcim teóriu dokonalej konkurencie je voľný vstup a výstup. Ak má firma v krátkom období ekon. zisky, v dlhodobom období ďalšie firmy vstúpia do priemyslu aby skúsili získať niektoré z týchto ziskov..

Ak viacero firiem vstúpi do priemyslu, krivka priemyselnej ponuky sa posunie doprava.- Posun z So do S1

Graf 8.

                         Trh                                                       Firma

- ktorá znižuje rovnovážnu trhovú cenu z Po na P1.Toto posúva nadol krivku dopytu pre jednotlivé výrobku firiem, kt. v zmene znižuje ich zisky.

Ak firma v súťaživom priemysle si zachováva krátkodobé straty, v dlhodobom odíde z priemyslu, keď sa nepokrývajú ich príležitostné náklady.

Ak firma odíde z priemyslu, krivka trhovej ponuky sa zvýši z So na S2, preto sa zvyšuje trhová cena z Po na P2.Toto posúva hore krivku dopytu pre jedn výrobky firmy, čo zvyšuje zisky firmy, ktorá zotrvala v priemysle.

Tento proces pokračuje kým trhová cena je taká, že všetky firmy na trhu zarábajú nulové ekonomické zisky.

Graf 9.

Pri cene P  príjme práve toľko, čo pokryje priemerné náklady výroby a ekonomický zisk bude nulový.Ak ekon. zisky budú kladné, uskutoční sa vstup a trhová cena padne pod krivku dopytu za jedn. výrobok firiem bude tangentom ku krivke AC.Ak ekon. zisky budú záporné, udeje sa výstup, zvýši sa trhová cena, kým krivka dopytu daného podniku bude tangentom ku krivke AC.

Dlhodobá konkurenčná rovnováha

Dlhodobo, firmy v dokonalej konkurencii vyrábajú nasledovnú hladinu výroby:

1,) P= MC

2,) P= minimum z AC

Tento dlhodobý majetok na trhu s dokonalou konkurenciou ma 2 dôležité svetové využitia:

1.) Trhová cena je rovná hraničným nákladom produkcie. Trhová cena odráža hodnotu spoločnosti dodatočnej jednotky výstupov. Hodnotenie ja založené na preferenciách spotrebiteľov na trhu. Hraničné náklady odrážajú náklady spoločnosti na výrobu ďalšej jednotky výstupov. Tieto náklady predstavujú zásoby, ktoré môžu byť zobrané z iného sektoru ekonómie na výrobu viacerých výstupov v priemysle.

Vidieť dôležitosť zo soc. hľadiska, že cena je rovná hraničným nákladom, cena presahuje hraničné náklady v equlibriu. Z toho vyplýva, že spoločnosť ocení ďalšiu jednotku výstupu viac ako by boli náklady na produkciu ďalšej jednotky výstupu

Ak spol. má taký objem výroby, že cena presahuje hraničné náklady,, to bude preto neefektívne. Ak sa v priemysle vytvorí výstup, ktorého cena presiahne hraničné náklady, bude to neefektívne. Sociálne dobrobytie bude zlepšené rozšírením výstupov, kým v konkurenčnom priemysle sa cena rovná hraničným nákladom – priemysel vyrobí sociálne efektívnu hladinu výstupov.

2.)Dlhodobá konkurenčná rovnováha je taká cena, ktorá sa rovná min. bodu na priemernej krivke nákladov. Z toho vyplýva nielen to, že firma má 0 ekon. zisk. ale i to, že celá ekon. je vyčerpaná. Nie je tu žiadna možnosť na výrobu, kt. bude pod priemerom výrobných nákladov

Skutočnosť, že firma v dokonalej konkurencii zarába 0 ekon. zisky dlhodobo neznamená, že účtovné zisky sú 0.Skôr, že 0 ekon. zisky spôsobujú, že účtovné zisky sú o niečo vyššie  ako implicitné náklady výroby

Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta Managementu

Dokonalá konkurencia

Manažérske rozhodnutia vo výrobe pri podnikaní na trhu s dokonalou konkurenciou

Predmet: Ekonómia

Vyučujúci: RNDr, Stanislav Valko, CSc,

Vypracoval: Erika Čampaiová

Skupina: M

Semester: zimný

Rok: 2006/ 2007