zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Fakulta managementu / Ekonómia I.

 

eko-monopoly-1.doc (eko-monopoly-1.doc)

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE, FAKULTA MANAGEMENTU

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Monopoly

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyučujúci:                RNDr. Stanislav Valko Csc.

Vypracoval:     Jaroslav Kothaj

Skupina:          M3

Školský rok:     2006/2007    

Semester:                 Zimný

 

 

 

Monopoly power (Sila monopolov)

 

 

 

  1. monopoly – trhová štruktúra v ktorej jedna firma ponúka istý tovar, ktorý

        nemá na tomto trhu substitúty

 

        Najskôr si musíme upresniť trh pre daný tovar, ktorý ta ktorá spoločnosť, firma ponúka, aby sme mohli túto spoločnosť považovať za monopol. Monopolom sa stáva spoločnosť, ktorá na danom trhu ako jediná ponúka daný tovar, pričom tento tovar na danom trhá nemá žiadnych substitútov. Pri slove monopol sa väčšine ľudí vybaví nejaká veľká spoločnosť. Ale nie vždy je monopolom veľká spoločnosť. Zoberme si napríklad pumpu  situovanú v malom meste, ktoré je stovky kilometrov vzdialené od akéhokoľvek iného mesta s pumpou. Na danom trhu sa táto malá pumpa stáva monopolom. Pretože ako jediná ponúka ľuďom daný tovar (ropné produkty) na tomto trhu, kde tento tovar nemá substitútov.

 

        To, že je nejaká firma monopolom na danom trhu dáva tejto firme oveľa väčšiu trhovú silu, ako keby táto firma nebola monopolom a musela by súťažiť s inými firmami o miesto na trhu. V prípade, že je na trhu iba jeden producent, trhová krivka dopytu sa stáva krivkou dopytu pre monopolné výrobky. Toto sa stáva kontrastom oproti dokonale konkurenčnému trhu kde krivka dopytu je dokonale elastická. Ale aj napriek tomu monopoly nemajú neobmedzenú silu na trhu.

 

Graf 1:

 

 

P

 

 

P0

 

AAA

 

 

P1

B

 

 

 

 

Df = DM

 

 

Q

Q1

Q0

 

 

 

 

 

        

 

        Na grafe 1 znázorňuje krivku dopytu pre monopoly. Keďže všetci zákazníci na trhu odoberajú produkty od monopolu. Trhová krivka dopytu sa stáva krovkou dopytu pre producenta ( Df = DM ). V prípade absencie legálnych obmedzení môže monopol predávať svoje produkty za akúkoľvek vysokú cenu. Ale to ešte neznamená, že táto firma môže za takúto cenu predať ľubovolné množstvo výrobkov. Zákazníci určia aké množstvo výrobkov pri danej cene sú ochotný kúpiť. Napríklad ak sa firma rozhodne predávať výrobky za relatívne nízku cenu P1 zákazníci sú ochotní kúpiť práve Q1 výrobkov. V prípade, že sa firma rozhodne predávať výrobky za vyššiu cenu P0 zákazníci budú ochotní kupovať len Q0 výrobkov. Táto skutočnosť obmedzuje firmu, ktorá si musí vybrať medzi možnosťami kvantity alebo ceny. Buď bude predávať veľké množstvo výrobkov za nižšiu cenu, alebo menšie množstvo výrobkov za vyššiu cenu. V prípade, že cena bude extrémne vysoká zákazníci sa môžu rozhodnúť daný tovar vôbec nekupovať.

 

 

Source of monopoly power ( Zdroje sily monopolov)

 

 

        poznáme štyri primárne zdroje sily monopolu a niektoré z nich či už priamo alebo nepriamo zabraňujú vstupu konkurencie na trh

 

  1. economies of scale – vzniká ak dlhodobá priemerná cena klesá pri zvyšujúcich sa výstupoch výroby    

 

  1. dieconomies of scale – vzniká ak sa dlhodobá priemerná cena zvyšuje pri zvyšujúcich sa výstupoch výroby

 

 

Graf 2:

 

 

 

Average cost when two firms share the market

$

 

 

 

 

Average cost with a single firm

ATC (Qm/2)

 

 

ATC

 

 

 

Pm

 

ATC (Qm)

 

 

Demand

 

 

Q*

Qm

Qm

 2

 

Q

 

 

 

        

Príklad: máme množstvo výrobkov Q*, kým Q je menšie ako Q* ide o economies of scale, pretože náklady klesajú kým množstvo výrobkov stúpa. Ak Q je väčšie ako Q* ide

o diseconomies of scale, pretože náklady stúpajú kým stúpa výstup.

Ak sa na trhu vyskytuje monopolný výrobca a spotrebitelia sú schopní a ochotní kúpiť množstvo Qm pri cene Pm , výrobca zaznamenáva profit. Ak však na trh vstúpi ďaľší výrobca, a má rovnaký podiel na trhu, Qm sa rozdelí na 2 časti, a cena výrobku ostane nezmenená. Dochádza k stratám pretože ATC je vyššie ako Pm.

 

 

  1. economies of scope – vzniká ak celková cena dvoch výrobkov produkovaných jednou firmou je nižšia, ako keby tieto výrobky mali produkovať dve rozdielne firmy

 

  1. cost complementarities – vzniká ak hraničná cena výstupu jedného produktu klesá ak sa zvyšuje hraničná cena výstupu iného produktu

 

Economies of scope (úspora z množstva, sortimentu) – nastáva keď celková cena produkcie dvoch rôznych výrobkov jedného výrobcu je nižšia ako keď sú tieto výrobky produkované oddelenými firmami. Inak povedané, keď je lacnejšie produkovať výstupy spolu. Economies of scope podporuje veľké firmy s multiprodukciou, ktoré majú ľahší prístup k trhu kapitálu a práce a ľahšie zabezpečia investície. Pre malé firmy je ťažšie získavať zdroje a fondy, a majú vyššie náklady na kapitál čo sa v konečnom dôsledku odráža ako bariéra vstupu na trh. V extrémnych prípadoch, the economies of scope vedie k sile monopolu.

 

Costs complementarity (doplnkovosť) – nastáva pri multiprodukcii, keď hraničné náklady produkcie jedného výrobku sú redukované ak sa zvyšuje vyprodukované množstvo ďalšieho výrobku. Keď vzostup výstupu jedného výrobku znižuje hraničné náklady produkcie druhého výrobku. Firmy s multiprodukciou majú nižšie hraničné náklady ako firmy vyrábajúce jeden výrobok. Toto obmedzuje schopnosti malých firiem konkurovať veľkým firmám s multiprodukčnou výrobou. V extrémnych prípadoch dochádza ku vzniku monopolnej sily.

 

Patents and Other Legal Barriers (patenty a iné legálne bariéry) – V niektorých prípadoch vláda môže poskytnúť jednotlivcovi alebo organizácii právo na monopol. Najbežnejší príklad je sila monopolu vytvorená patentovým systémom. Patentový systém udeľuje právo vynálezcovi nového produktu exkluzívne právo na predaj tohto produktu na určité obdobie.

 

Maximizing profits (Maximalizácia profitu)

 

        Teraz keď už vieme, čo je sila monopolov a poznáme faktory, vedúce k monopolnej sile. V tejto sekcii sa budeme zaoberať maximalizáciou zisku monopolov.

 

        Marginal revenue ( hraničný príjem) – Ak monopol produkuje nula jednotiek výstupu jeho príjem je tiež rovný nule. Tým ako sa výstup zvyšuje, dopyt je elastický, a zvyšujúce sa výstupy vedú k zvýšeným príjmom. Ale ako výstupy presiahnu hodnotu Q0 , dopyt sa stane neelastickým. Čo znamená že ďalším zvyšovaním výstupov sa bude celkový príjem znižovať. Až do bodu D , keď bude cena nulová z čoho vyplýva, že aj zisk bude nulový.

        

        Krivka MR (marginal revenue) predstavuje hraničný príjem monopolov.  Z grafu vidíme, že krivka MR leží  v polovici medzi vertikálnou osou a krivkou dopytu. Pre monopoly to znamená, že hraničné výnosy sú menšie ako cena stanovená pre tovar. MR sa so stúpajúcim dopytom znižuje, až v bode Q0 dosiahne nulu. Ak sa výstupy zvyšujú za hodnotu Q0 hraničný príjem sa stáva záporným.

 

        

 

 

Graf 3:

 

 

 

Monopolist marginal revenue (hraničný príjem monopolov) – vypočítame ako :

 

MR=P(1+E/E)

 

Kde E je elasticita dopytu pre produkciu monopolu a P je cena stanovená pre daný produkt

 

Zisk monopolu je :

 

R(Q)=P(Q)Q

 

dR/dQ = (dP/dQ) + P

=P[(dP/dQ).(Q/P)+1]

=P[1/E+1]

=P[(1+E)/E]

 

kde E je elasticita dopytu, dR/dQ = MR, to znamená

 

MR = P[(1+E)/E]

 

Linear inverse demand function :

P(Q) = a + b.Q

 

Hraničné výnosi sú dané:

        

MR = a + 2bQ

 

The output decision (rozhodnutie o výstupoch)

 

        Výnosy sú jedným determinantom zisku, ceny sú druhým. Výnosy, ktoré monopol získa z predaja Q jednotiek tovaru sú R(Q) = Q[P(Q)], zisk monopolu s funkciou ceny C(Q) potom je : π = R(Q) – C(Q). Typické funkcie výnosu a cenu sú uvedené v grafe 8-13. Pre maximalizáciu zisku na výstupe QM je veľmi dôležitý rozdiel medzi funkciou výnosov a funkciou ceny. Čím vačší rozdiel, tým vyšší profit. Na danom grafe dosahuje monopol najvyššie zisky na výstupe QM.

        Maximalizácia profitu monopolu , na výstupe QM, nastáva ak sa hraničné výnosy rovnajú hraničným nákladom.

MR(QM) = MC(QM)

 

Profits for monopol ( zisk pre monopoly)

 

π = R(Q) – C(Q)

 

kde R(Q) je totálny výnos , pre maximalizáciu profitu hraničné výnosy musia byť nulové

 

 

dπ/ dQ = dR(Q)/dQ – dC(Q)/dQ = 0

alebo        

MR = MC

 

        Alternatívnu charakterizáciu maximalizácie profitu máme znázornenú na grafe 8-14. Krivka hraničných výnosov sa vyrovná krivke hraničných nákladov práve ak sa vyprodukuje QM jednotiek tovaru. Čiže maximalizácia profitu buden a výstupe QM . Pri takomto množstve sú konzumenti ochotní zaplatiť práve sumu PM čim sa PM stáva cenou tovaru pri maximalizácií profitu. Profit monopolov je na grafe zvýraznený šedým obdĺžnikom a daný vzťahom : PROFITS = [PM  - ATC(QM)] . QM  

 

Absense of supply curve ( chýbajúca krivka ponuky) – pri monopoloch nemáme krivku ponuky na trhu tvorenú firmami ale iba monopolom samým

 

Multiplant decision – V mnohých prípadoch monopoly monopoly nevyrábajú svoje produkty len na 1 mieste. Multiplant monopol je taký monopol, ktorý svoje výrobky produkuje na viacerých miestach. Ako príklad si uveďme, že monopol vyrába výrobky na 2 miestach, cena produkcie Q1 jednotiek na  mieste 1 je : C1 (Q1)  a cena na druhom mieste je C2 (Q2). Výstupy na oboch výrobných miestach sú rovnaké, pričom cena ktorú budu ochotní konzumenti zaplatiť je P(Q), kde

Q = Q1 + Q2

 

 

 

Implications of entry barriers (Dôsledok vstupných barier)

        

 

        Predpokladáme, že monopoly dosahujú pozitívny ekonomický zisk. Už táto skutočnosť funguje, ako vstupná bariéra pre ostatné firmy.

        Veľmi dôležité je, kde leží krivka dopytu v závislosti od krivky priemernej celkovej ceny. Napríklad monopol na grafe 8-15 zarába nulový ekonomický profit, pretože optimálna sa rovná priemernej celkovej cene produkcie.

        Sila monopolov často zahŕňa aj cenu pre spoločnosť. Napríklad ‘monopolist’s demand’, hraničný príjem, hraničná cena sú znázornené v grafe 8-16. Ak monopol produkuje QM jednotiek výstupu pri cene PM. Z grafu vidíme, že PM > MC  (hraničné náklady produkcie). Táto cena na trhu odráža to, že konzumenti sú ochotní kúpiť ďalšiu jednotku produkcie. Pokiaľ je cena na výrobu produktu nižšia ako cena, za ktorú monopoly tento produkt predávajú, potom sa monopolom oplatí vyrábať ďalšie jednotky produkcie.

        Monopoly na rozdiel od firiem v perfektnom konkurenčnom trhu produkujú menej tovar a predávajú ho za vyššiu cenu. Na grafe 8-16 je znázornená ‘dead weight loss ’ monopolov. DWL odráža stratu spoločnosti, keď monopoly produkujú menej tovaru za vyššiu cenu.