Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Fakulta managementu / Ekonómia I.

fakt.ovpl.elasticitu.doc (fakt.ovpl.elasticitu.doc)

Faktory ovplyvňujúce priamu elasticitu

Dôležité faktory ovplyvňujúce veľkosť priamej elasticity:

1. Dostupnosť substitútov( Available Substitutes): Jeden z kľúčových  činiteľov ovplyvňujúcich dopyt po tovare je počet blízkych substitútov tohto tovaru. Intuitívne, čím viac substitútov daný tovar má, tým elastickejší dopyt po ňom je. Pri zvýšení ceny môžu spotrebitelia zvážiť, ktorý tovar si vybrať. Ak je dostupných substitútov málo, dopyt má tendenciu byť neelastický, pretože si zákazníci nemôžu tak jednoducho zvoliť náhradu. Dopyt po široko definovanom tovare (potraviny) má tendenciu byť neelastickým, kým dopyt po užšie definovanom druhu tovaru (hovädzie mäso) má tendenciu byť elastickým ( jedlo všeobecne nemá okrem hladovania náhradu, kým pri zvýšení cien hovädzieho mäsa ho spotrebitelia môžu nahradiť iným druhom jedla).

1. Čas( Time): Dopyt má tendenciu  byť neelastickejším v kratšom čase, ako v dlhšom čase. Čím viac času majú spotrebitelia na to, aby reagovali na zmenu v cene, tým  elastickejším dopyt je. Čas dovoľuje spotrebiteľovi vyhľadať dostupné substitúty. Príklad: Ak má spotrebiteľ 30 minút na to, aby chytil lietadlo, omnoho menej berie ohľad na cenu , ktorú musí zaplatiť za jazdu taxíkom, ako keby mal na prepravu na letisko niekoľko hodín. Keby mal dostatok času, mohol by vyhľadať alternatívne formy prepravy na letisko ako napríklad autobus, auto priateľa alebo chôdzu pešo. Ale v kratšom čase nemá čas na hľadanie substitútov a preto je dopyt po jazde taxíkom neelastickejší.
2. Podiel na výdavkoch( Expanditure Share): Tovar, ktorému zodpovedá relatívne malý podiel v rozpočte spotrebiteľa má tendenciu byť neelastickejším ako tovar, na ktorý spotrebitelia míňajú značnú časť svojich príjmov( dôchodkov). V extrémnom prípade, ak spotrebiteľ míňa celý svoj rozpočet na jeden tovar, ktorého cena vzrastie, musí znížiť jeho spotrebu. Avšak, ak výdavky na tovar, ktorého cena vzrastie, predstavujú len malú časť jeho rozpočtu, spotrebiteľ môže obmedziť spotrebu iných tovarov. Napríklad spotrebitelia zvyčajne míňajú veľmi málo na soľ, takže malá zmena v cene soli zníži požadované množstvo veľmi málo, pretože soľ predstavuje len malú časť výdavkov spotrebiteľa.

Hraničný príjem a vlastná cenová elasticita

Z grafu vidno, že priamka hraničného príjmu je presne v polovici medzi krivkou dopytu a vertikálnou osou. Naviac hraničný príjem je menší ako cena každej predanej jednotky. Prečo je to tak? Ak chce firma predaťviac tovaru, musí znížiť cenu tovaru. Napríklad: zákazník kúpi len jednu jednotku tovaru pri cene $5. Ale ak firma zníži cenu tovaru z $5 na $4, zákazník je ochotný kúpiť si aj dodatočnú jednotku tovaru. Teraz firma dostáva $4 za prvú predanú jednotku a taktiež  $4 za druhú predanú jednotku. V dôsledku firma stráca $1, pretože prvá predaná jednotka teraz prináša zisk $4 namiesto $5. Celkový príjem ale vzrástol z $5 na

$8, takže hraničný príjem je $8- $5= $3, čo je menej ako cena.

V našom prípade, keď pri znížení ceny vzrástlo množstvo požadovaného tovaru a taktiež vzrástol celkový príjem, ide o dopyt elastický. V opačnom prípade, keď pri znížení ceny, vzrastie množstvo požadovaného tovaru , ale klesne celkový príjem, ide o neelastický dopyt a hraničný príjem bude záporný. Z tohto vyplýva nasledujúci vzťah medzi hraničnými príjmami a dopytom:

kde P je cena tovaru a E je vlastná cenová elasticita

Ak E< -1, dopyt je elastický a MR je kladný

Ak E= -1, dopyt je jednotkový a MR=0

Ak E> -1, dopyt je neelastický a MR je záporný

Krížová elasticita( Cross- Price Elasticity)

Jednou z dôležitých elasticít je krížová cenová elasticita dopytu, kotrá udáva mieru citlivosti dopytu po určitom tovare v závislosti od zmien v cene príbuzného tovaru.

Krížová cenova elasticita medzi tovarom X a Y, označená ako EX,Py, je matematicky vyjadrená ako:

Krížová elasticita dopytu je teda podielom zmeny množstva požadovaného tovaru v percentách a zmeny v cene príbuzného tovaru v percentách.

Pokiaľ sú tivary X aY substitúty, rast ceny tovaru Y vedie k rstu spotreby tovaru X. Teda EX,Py> 0 vždy, keď tovary X a Y sú substitúty. Keď tovary X a Y sú komplementy, rast ceny tovaru Y vedie k poklesu spotreby tovaru X. Teda EX,Py< 0 vždy, keď tovary X a Y sú komplementy.

Tabuľka uvádza krížové cenové elasticity.

Napríklad: oblečenie a jedlo majú krížovú elasticitu -0,18. To znamená, že ak cena jedla vzrastie o 10%, potom dopyt po oblečení klesne o 1,8%, jedlo a oblečenie sú teda komplementy. Čo je ale dôležitejšie, tieto údaje poskytujú kvantitatívnu mieru dopadu zmeny ceny jedla na spotrebu oblečenia.