Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / ekonomika

zdravotnictvo (new_wordpad_document.doc)

ZDRAVOTNÍCTVO

Stratégia reformy zdravotníctva ráta so s zavádzaním nových postupov

Poradca ministra Peter Pažitný a bývalí minister Rudolf Zajac vypracovali koncepčný model rezortu, ktorý sa zaoberá problematikou  stabilizácia dlhu v zdravotníctve, lebo vonkajší dlh totiž k 31. decembru 2002 dosiahol približne 28 miliárd korún.

Z finančného hľadiska je zdravotnícky systém v rovnováhe, ak platí dvojitá rovnosť:

Ponuka = Finančné zdroje = Dopyt

V skutočnosti to však ie je možné v dôsledku zvýšenie nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti spôsobené so starnúcou populáciou, rozšírením neprenosných chorôb (napr. kardiovaskulárne a onkologické ochorenia) a chronických chorôb, vývojom nových, finančne náročnejších technológií a rastúcimi očakávaniam obyvateľov.

Pri súčasných trendoch v zdravotníctve, nevhodných východiskách, bezplatnosti zdravotníctva a široko koncipovanom Liečebnom poriadku máme prebytok dopytu pri prebytku ponuky, pričom obidva faktory zdravotníckeho trhu vo finančnom vyjadrení prevyšujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú dvojitý tlak:

Ponuka > Finančné zdroje < Dopyt

Stabilizačné opatrenia

Cieľom stabilizačných opatrení je zastavenie rastu dlhu a obmedzenie nadbytočnej spotreby. Tá sa prejavuje vo vysokej konzumácií zdravotníckych služieb a liekov. Kým priemerný Európan navštívi lekára sedemkrát ročne, tak Slovák až 16-krát. Ročne zbytočne vyhodíme viac ako 41 ton liekov, ktoré boli predpísané, zaplatené, ale neboli nikdy užité.

Prvým stabilizačným opatrením je moderné vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosť a definovanie takzvaných súvisiacich služieb - ako stravovanie, ubytovanie či doprava.

Druhým, novým prvkom je zavedenie platieb za návštevu lekára, za recept a za poskytovanie súvisiacich služieb. Tento krok zvyšuje finančnú spoluúčasť pacienta v systéme a svojou adresnosťou jemne presúva ťažisko na skutočných užívateľov zdravotníckych služieb. V budúcnosti môže byť výrazným stimulom pre znižovanie odvodového zaťaženia.

Dôvodom zavedenia poplatkov nie je ani tak snaha získať dodatočné zdroje, ako obmedziť nadmernú spotrebu obyvateľstva a motivovať jednotlivca k zodpovednosti za vlastné zdravie. Systém zdravotníctva síce dostáva v súčasnosti prostriedky na úrovni 6,4 % HDP, ale vzhľadom na široko definovaný solidárny balík, nereštrukturalizovanú ponukovú stránku a neprimerane vysokú finančnú ochranu spotrebúva prostriedky na úrovni 7,3 % HDP.

Občania majú pocit, že stabilizačné kroky sú namierené proti nim a očakávajú, že keď celý život platili zdravotné poistenie, tak by mali mať všetko zadarmo. Chápeme ich otázky, ale musíme pravdivo odpovedať, že súčasné zdravotné poistenie vlastne ani nie je poistenie a tie peniaze, ktoré do zdravotného poistenia zaplatili už minul niekto iný. Súčasné finančné zdroje nestačia kryť nároky, ktoré majú voči zdravotnému systému naši občania.

Niektorých občanov taktiež napadne otázka, prečo za socializmu bolo zdravotníctvo zadarmo, a teraz v kapitalizme musíme začať platiť? Socialistický systém z dôvodu nedostatku zdrojov, ale čiastočne i z politických dôvodov, obmedzoval ponuku zdravotných procedúr, pričom ich prístup bol riadený cez systém rodinkárstva a korupcie. V súčasnosti liečime oveľa účinnejšie, zavádzame nové technológie, liečebné postupy a liečime liekmi najmodernejšej generácie. Socialistický systém občanom odopieral najmodernejšie výdobytky medicínskej vedy.

O dramatickom vzostupe účinnosti liečby v transformačnom období svedčí aj výrazný rast stredného veku života. Toto zlepšenie pripisujeme hlavne importu nových technológií a farmaceutickému prezbrojeniu ako zásadnejším štrukturálnym zmenám ponukovej stránky systému.

Trochu v úzadí občanov zostalo tretie stabilizačné opatrenie zamerané na zmeny v liekovej politike. Okrem zmien v kategorizačnej komisii je kľúčovou časťou opatrení nový koncept, ktorý definuje lieky novým spôsobom cez účinné látky v 131 anatomicky-terapeutických skupinách a fixovaní doplatku pacienta pri čiastočne hradených liekoch.

Ministerstvo od stabilizačných opatrení očakáva úspory vo výške 2,5 až 3,9 miliárd korún, čo by mohlo viesť k spomaleniu rastu dlhu na tretinu až polovicu.

Systémové opatrenia

Ministerstvo od systémových opatrení očakáva:

● korigovanie automatických očakávaní ľudí jasným a jednoznačným definovaním tých zdravotníckych služieb, ktoré budú naďalej plne alebo čiastočne hradené z povinného zdravotného poistenia.

● Jasné vymedzenie povinného zdravotného poistenia a nepovinného zdravotného poistenia s cieľom zvýšenia objemu súkromných zdrojov a zníženia objemu korupcie a neformálnych platieb.

● Zachovanie plurality zdravotných poisťovní v povinnom zdravotnom poistení ako elementárneho predpokladu vzniku reálnej konkurencie a efektívneho nákupu zdravotných služieb pre pacienta.

Už v priebehu nasledujúcich mesiacov budú do vlády predložené tri kľúčové zákony reformy. Prvým bude zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bude garantovať rovnosť príležitostí a povinností zdravotných poisťovní a kontrolovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti “lege artis”, pričom bude upravovať:

- organizáciu povinného zdravotného poistenia založeného na princípe solidárnosti, ktoré budú vykonávať zdravotné poisťovne na základe povolenia vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bez limitácie počtu poistencov a pod prísnou kontrolou solventnosti,

1. organizáciu nepovinného zdravotného poistenia v alternatíve s priamou úhradou nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré budú vykonávať poisťovne na základe povolenia vydaného Úradom pre finančný trh a na jeho základe sa bude financovať zdravotná starostlivosť nad rámec takzvaného solidárneho balíka.

Druhým bude zákon o zdravotnom poistení, ktorý bude okrem iného upravovať financovanie zdravotného poistenia, zmluvné vzťahy, a systém prerozdelenia poistného medzi jednotlivými poisťovňami s cieľom zachovania princípu solidarity v povinnom zdravotnom poistení. Predmetom prerozdeľovania by malo byť sto percent predpísaného poistného. Kritériom prerozdelenia bude index rizika (vek, pohlavie, početnosť). Prerozdelenie bude fungovať ako na horizontálnej (medzi poisťovňami), tak aj na vertikálnej úrovni (medzi centrálou a pobočkou) tak, aby na každého občana u regionálnej pobočky bol pripravený rovnaký objem zdrojov prislúchajúcich jeho indexu rizika. Zákon bude garantovať slobodný výber poisťovne občanom.

Tretím zákonom je novela Liečebného poriadku. Cieľom zákona je zvýšiť ako komfort, tak aj kvalitu zdravotníckych služieb, pričom bude obsahovať novú úpravu právnych vzťahov vznikajúcich pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, definovanie jednotlivých foriem a druhov zdravotnej starostlivosti, úpravu zdravotnej dokumentácie a nakladania s ňou, a novú úpravu kontroly “lege artis” postupu v zdravotníckych zariadeniach.

Súčasťou zákona bude zoznam plne hradených, čiastočne hradených a nehradených zdravotníckych výkonov s dôrazom na priority, ktorými sú prevencia a takzvané nepoistiteľné riziká – kardiovaskulárne, onkologické, chronické, a iné ochorenia.

Sieťové opatrenia

Účinné zavedenie sieťových opatrení zvýši bezpečnosť systému, podporí rast efektívnosti a kvality zdravotných služieb.

Hlavným cieľom ministerstva je postupná korporatizácia nemocníc s prenesením reálnych manažérskych kompetencií a zodpovednosti. V lôžkovej starostlivosti vidíme korporatizáciu lôžkových zariadení ako jeden z nevyhnutných krokov k vybudovaniu zdravých vzťahov vlastník – manažér, posilneniu individuálnej zodpovednosti ako v medicínskej, tak aj finančnej sfére, zvýšeniu slobody pri tvorbe aktív a vytvoreniu právnej subjektivity jednotlivých poskytovateľov.

Práve právna subjektivita je tým základným kritériom, ktorá odlišuje korporatívnu nemocnicu (bližšie k súkromnému sektoru) od autonómnej (bližšie k rozpočtovému sektoru).

Kľúčové parametre organizácie zdravotníctva bude riešiť nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych povolaniach, zdravotníckych zariadeniach a o stavovských organizáciách v zdravotníctve. Základným princípom bude vyrovnanie šancí medzi štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi a vytvorenie elastickej siete poskytovateľov. To je možné jedine po definovaní právnej subjektivity jednotlivých aktérov, definovaní poskytovateľa (najnižším stupňom budú sestry), definovaní úlohy a funkcií komôr.

Dokument schválený 29. 5. 2007, ako konsenzus zdravotných organizácií.

Aktuálne priority

Súčsná vláda Roberta Fica uvádza tieto zásady financovania organizácie zdravotníctva pre racionálny rozvoj základných rámcov zdravotnej politiky slovenského zdravotníctva

Financovanie

1. Trvalo realizovať platby poistného za skupiny občanov kde je platiteľom štát minimálne 5% z priemernej mzdy tak, aby zdroje zdravotníctva vyjadrené percentom z HDP sledovali dynamiku rastu HDP, s cieľom napĺňať princíp konvergencie k členským štátom EÚ.

2. Transparentný projekt oddlženia musí byť základom zdravej reštrukturalizácie

zdravotníckych zariadení. Jeho realizácia musí byť previazaná s organizačnými a regulačnými zmenami v štruktúre a výkone zdravotníckych zariadení.

3. Disponibilný objem zdrojov si z hľadiska dlhodobého rozvoja poskytovateľov vyžaduje existenciu základného rámca intersektorálneho členenia finančných zdrojov zdravotníctva na ambulantnú zdravotnú starostlivosť, ústavnú zdravotnú starostlivosť, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, lieky a zdravotnícke pomôcky a na ostatnú zdravotnú starostlivosť.

4. Umožniť viaczdrojové financovanie zavedením ekonomicky a sociálne udržateľnej spoluúčasti na vybrané typy zdravotnej starostlivosti s vytvorením podmienok pre rozvoj nepovinného zdravotného poistenia.

Organizácia

1. Podporovať len také kroky zdravotnej politiky, ktoré zachovajú pluralitný model zdravotníctva s princípmi slobodnej voľby a rovnocennosti štátnych a neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a štátnych a neštátnych zdravotných poisťovní.

2. Pre zvyšovanie kvality je potrebné aktualizovať minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na základe podmienok efektívnej dostupnosti.

3. Stanoviť základnú kostru ústavnej zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti MZ SR – pevnej siete nemocníc vrátane špecializovaných nemocníc .

4. Definovať vhodnú právnu formu pre jednotlivé zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude garantovať zabezpečenie transparentnosti hospodárenia, tvrdé rozpočtové obmedzenia, prehľadné účtovníctvo, transparentné výberové konania a povinnosť auditu.

5. Vytvoriť resp. aktualizovať personálne a materiálno-technické kritériá pre výkon zdravotnej starostlivosti a vykonať audit ich plnenia.

6. Vypracovať systém komplexného monitorovania siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

7. Vytvoriť podmienky pre dostupnosť, kvalitu a efektivitu siete spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek..

8. V záujme zabezpečenia vyváženosti motivácií v celom sektore zdravotníctva pokračovať v krokoch, ktoré zabezpečia právo dosahovať primeranú a spravodlivú maržu pre všetky subjekty zdravotníckeho sektoru.