zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / vybrane ose odbory

 

oscne ose (ocne.doc.doc)

Ošetrovanie chorých s poruchami zrakového vnímania

 

Okohybné svaly, Zdravá retina, Farebné videnie, Na úrovni zmyslových elementov sietnice

  1. Tyčinky pri slabom osvetlení = skotopické videnie,rozlíšenie len tvarov predmetov
  2. Čapíky videnie pri vyšších intenzitách svetla = fotopické videnie, súčasne rozlíšenie farieb a detailov predmetov

Farebné videnie, Retina- čapíky a tyčinky, nervové vlákna a gangliá, Farebné videnie

Charakteristika odboru

  Očné ošetrovateľstvo je aplikovaný klinický odbor ošetrovateľstva, ktorý sa zaoberá prevenciou, ošetrovateľskou  starostlivosťou  o chorých s poruchami zrakového vnímania, chorobami orgánov zraku a chorobami pomocných orgánov oka vo všetkých vekových kategóriách.

Ciele

  1. zachovať optimálny zdravotný stav a zlepšiť kvalitu života  osôb s poruchami zrakového vnímania a ochorením orgánov zraku
  2. poskytovať im komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť a ich rodinám so zameraním na čo najrýchlejšie dosiahnutie nezávislosti a sebestačnosti
  3. zmierňovať utrpenie
  4. odovzdávať vedomosti, zamerané na zmenu životného štýlu a podporu zdravia a prevenciu ďalšieho poškodenia zdravia

Hlavné úlohy očného ošetrovateľstva

  1. Zabezpečiť optimálnu primárnu prevenciu ochorení a úrazov orgánov zraku, znižovať ich negatívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva
  2. Podporovať osoby k aktívnej účasti v starostlivosti o vlastné zdravie
  3. Monitorovať a uspokojovať potreby súvisiace so zmenou zdravotného stavu a narušeným zdravím, osobitne u osôb s poruchami zraku a nevidiacich
  4. Poskytovať aktívnu a individualizovanú ošetrovateľskú starostlivosť metódou ošetrovateľského procesu z hľadiska stanovených cieľov a kritérií výsledku prostredníctvom nezávislých, závislých a súčinných ošetrovateľských činností.
  5. Poskytovať poradenstvo osobám vo všetkých vekových skupinách so zameraním na hygienu a ochranu zraku.

Manažment starostlivosti

Zdravotná starostlivosť v odbore oftalmológie sa poskytuje

  1. v ambulanciách v zdravotníckych zariadeniach ambulantnej zdravotnej starostlivosti
  2. v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti
  3. pracoviskách jednodňovej chirurgie.

Oše. proces pri poruchách zrakového vnímania a ochoreniach orgánov zraku.

Posudzovanie
Anamnéza                 Zdravotný stav

  1. Celkový zdravotný stavprítomnosť rizikových faktorov súvisiacich so základným ochorením (ICHS, hypertenzia, metabolické poruchy, alergia)
  2. Rodinná anamnéza (prítomnosť hereditárnych ochorení, výskyt refrakčných chýb, katarakty, glaukómu a iných ochorení  - diabetes mellitus, poruchy imunity, nádorové ochorenia, ochorenia CNS, výskyt alergických reakcií a pod.)
  3. Anamnéza ťažkostí súvisiacich s ochorením alebo poškodením oka a prídavných orgánov oka (doba vzniku, lokalizácia a trvanie, resp. opakovanie ťažkostí, prítomnosť bolesti a jej posúdenie, doba vzniku úrazu, mechanika úrazu, čas a spôsob poskytnutia prvej pomoci)

Posudzovanie               Anamnéza Zdravotný stav

  1. Sledovanie viditeľných zmien na oku a prídavných orgánoch oka (červené oko, degeneratívne zmeny, nádory, strabizmus a pod.
  2. Poruchy videnia (pocit hmlistého videnia, diplopia, zmeny vnímania – čierne škvrny, tunelové videnie, strata farbocitu, svetloplachosť a pod.
  3. Používanie kompenzačných pomôcok – zachovávanie bezpečia a hygieny pri ich používaní (okuliare, kontaktné šošovky, penalizátory u detí a pod.)
  4. Posúdenie psychického stavu a jeho prejavov (zmeny v prežívaní a správaní v poslednom období - emočná labilita, hnev, strach, neistota)

Posudzovanie                    Anamnéza                       Životný štýl

  1. ekonomická a sociálna situácia rodiny
  2. stavebné a bytové podmienky
  3. podmienky životného prostredia
  4. podmienky pracovného prostredia
  5. výskyt toxikománií -  alkohol, fajčenie, užívanie drog
  6. rekreácie, šport, záľuby a aktivity vo voľnom čase
  7. schopnosť vykonávať aktivity denného života
  8. spirituálne potreby, sebahodnotenie, sebakoncepcia
  9. vyrovnávanie sa so stresom

Posudzovanie           Fyzikálne vyšetrenie

Väčšina vyšetrovacích metód sa zakladá na inšpekcii. Využíva sa aj palpácia.

Sestra pri jednotlivých vyšetreniach asistuje alebo ich vykonáva samostatne v zmysle platných legislatívnych predpisov.

Posudzovanie        Fyzikálne vyšetrenie

  1. fyziologické funkcie (TT, P, D, TK)
  2. zrakové funkcie – centrálny vízus -optotypy), farbocit, perimetria
  3. vyšetrenie okohybného aparátu – pohyblivosť, konvergencia
  4. vyšetrenie zorného poľa - perimetria
  5. vyšetrenie vonkajších štruktúr oka a jeho okolie – bulbus, mihalnice, spojovky, slzotvorný aparát, okolie oka

Posudzovanie             Fyzikálne vyšetrenie

  1. vyšetrenie štruktúr oka –
  1. rohovka – povrch, citlivosť, priehladnosť, hrúbka
  2. skléra – farba, zmena štruktúry
  3. predná očná komora – hĺbka, obsah a sfarbenie komorového moku
  4. dúhovka – kresba, farba, patologická pohyblivosť, tvar
  5. zrenica – poloha, priemer, tvar, farba, reakcia na svetlo
  6. šošovka – priehľadnosť, poloha
  7. vyšetrenie priehľadnosti optických médií oka
  1. vyšetrenie očného pozadia – oftalmoskopia

Špeciálne a doplňujúce vyšetrenia

- očné – napr. ultrazvukové, keratometria, biometria, meranie vnútroočného tlaku, vyšetrenie vo fokálnom svetle ...mikrobiologické,laboratórne, imunologické, interné, neurologické, stomatologické, alergologické, otorinolaryngologické,genetické a iné.

Posudzovanie       Vyšetrenie očného pozadia – oftalmoskopom

  Po rozkvapkaní a následnom rozšírení zreníc lekár prezrie oftalmoskopom očné pozadie - výstup očného nervu, cievy a pod.

Posudzovanie   Vyšetrenie zorného poľa – perimetria

Vyšetrenie zorného poľa – perimetria            PosudzovanieMeranie očného tlaku - normálne hodnoty sú 15 do 21 mmHg,

   ale hodnoty je nutné zvažovať individuálne.  Zvýšený očný tlak sa vyskytuje najmä pri glaukóme.

Meranie sa uskutočňuje:

  1. palpáciou         - impresívne tonometre (podľa Schiötza)       - aplanačné tonometre (podľa Goldmana)

 

Posudzovanie                  Identifikácia rizikových pacientov

Skupina, zvlášť náchylná na vznik senzorických  problémov.

Rizikové faktory:

  1. Nestimulujúce prostredie – ľudia v sociálnej izolácii
  2. Senzorické deficity – neschopnosť čítať, sledovať TV, rozoznať ošetrujúcich, poznávať nové prostredie, orientovať sa v prostredí, nadväzovať kontakty.

Uvedené môže viesť k problému

                a) akútna-chronická zmätenosť                        b) sociálna izolácia

Diagnostika

  1. Poruchy zmyslového vnímania zraku. Akútna bolesť. Chronická bolesť. Deficit sebaopatery –  vychádza zo stupňa poškodenia zraku. Zvýšené riziko úrazu . Narušená interperetácia okolia. Akútna – chornická zmätenosť. Spánková deprivácia . Zhoršené udržiavanie domácnosti . Smútok anticipačný z možnej alebo očakávanej straty zraku . Narušená sebaúcta. Riziko situačne zníženej sebaúcty

Chronicky nízka sebaúcta. Riziko osamelosti. Bezmocnosť . Poškodenie sociálnej interakcie. Strach . Úzkosť. Oslabené prispôsobenie. Oslabená schopnosť sa prispôsobiť. Sociálna izolácia. Neefektívne zvládanie záťaže . Neefektívne vykonávanie role. Riziko poškodenia rodičovskej role. Neefektívny liečebný režim. Nedostatok záujmových aktivít. Ochota blízkej osoby lepšie zvládnuť záťaž. Duchovná tieseň

1.Poruchy zmyslového vnímania – zrakové vychádza zo sesterskej anamnézy (verbálne vyjadrenie formy poruchy zraku), z príznakov senzorického narušenia (časová, miestna dezorientácia, poruchy myslenia, pocity úzkosti,  strachu), z fyzikálneho vyšetrenia oka.

2. Nedostatočná starostlivosť o seba – vychádza zo stupňa poškodenia zraku, pridružených problémov (vek, slabosť, stupeň mobility, choroby)

3.Zvýšené riziko úrazu – ovplyvnený vekom a pohlavím, schopnosťou jedinca odhadnúť situáciu, povahou postihnutého (temperament, aktivita, impulzívnosť, pocity menejcennosti, zodpovednosť voči sebe), motorickou koordináciou jedinca.

4. Oslabená schopnosť sa prispôsobiť –  vyvolaná neschopnosťou postihnutého prispôsobiť životný štýl a správanie zmenám zdravotného stavu, nedostatočnou podporou okolia, pocitmi menejcennosti. Pozor! – maladaptácia

5.Sociálna izolácia – vyvolaná nedostatočnou podporou zo strany rodiny, priateľov, upozorňujú na ňu aj poruchy spánku, chuti do jedla, nesústredenosť. Pocity opustenosti, odlišnosti od iných, obmedzená komunikácia, paradoxne vyhľadávanie samoty

6. Spánková deprivácia – vyvolaná psychickým stresom, telesnou inaktivitou, zmenou prostredia...

7. Narušené udržiavanie domácnosti – vyvolaná neschopnosťou nezávisle a bez cudzej pomoci vytvoriť a udržiavať zdravé domáce prostredie, sprevádzané sťažnosťami na ťažkosti, žiadosťou o výpomoc pri udržiavaní bytu, objektívne – neporiadok v domácnosti, hygienické nedostatky....

8. Smútok anticipačný z možnej alebo očakávanej straty zraku – zmena úrovne aktivity, komunikácie, ťažkosti pri rozhovore o nových roliach, afektívne správanie....

Diagnostika spojená s pred a pooperačnou starostlivosťou

Pred operáciou:  strach, narušený spánok  , úzkosť

Po operácii: riziko vzniku infekcie, bolesť, riziko vzniku úrazu, deficit sebaopatery v aktivitách denného života

Plánovanie                         Ciele u pacientov s poruchami zraku

Pacient (rodina):

  1. si zachová, zlepší, obnoví zrakové vnímanie.
  2. dosiahne maximálnu úroveň starostlivosti o seba.
  3. obmedzí príznaky senzorickej dysfunkcie.
  4. obnoví činnosť v bezpečnom prostredí.
  5. obnoví si fyziologický model spánku
  6. si udrží spánok na primeranej úrovni
  7. si vytvorí schopnosť častej a účelnej komunikácie
  8. zlepší si  / obnoví si verbálnu komunikáciu
  9. nadobudne schopnosť primeraného využitia všetkých zdrojov podpory

Plánovanie                   Ciele u pacientov s poruchami zraku

  1. zlepší si sebestačnosť v aktivitách denného života
  2. predíde poraneniu, úrazu, pádu
  3. zlepší si zmyslové vnímanie
  4. používa kompenzačné pomôcky
  5. obnoví si denné aktivity / predíde intolerancii aktivity
  6. nadobudne vedomosti o zdravotnom stave, ochorení,  prognóze a potrebnej starostlivosti, o potrebe hygienickej starostlivosti
  7. predíde / odstráni si bezmocnosť /
  8. rodina zvláda zmenenú životnú situáciu
  9. obnoví si plnenie roly

Plánovanie              Ciele u pacientov s poruchami zraku

  1. zlepší sociálnu interakciu, predíde osamelosti
  2. obnoví emocionálny komfort, dosiahne zníženie strachu na zvládnuteľnú mieru
  3. aktívne sa zapojí do liečebného režimu, spolupracuje pri ošetrovateľských činnostiach
  4. zmierni si  / odstráni si bolesť / predíde vzniku bolesti
  5. zapojí sa do bežných aktivít
  6. rodičia prejavia pozitívny prístup k chorému dieťaťu a k liečebnému režimu
  7. odstráni beznádej
  8. nadobudne duchovnú rovnováhu
  9. si obnoví, zachová duševnú pohodu.

Plánovanie výsledné kritériá (očakávané výsledky)

Pacient (rodina):

  1. Má zachovanú, zlepšenú, obnovenú funkciu zrakového vnímania.
  2. Upozorňuje pri senzorickom preťažení.
  3. Je orientovaný v mieste, čase, osobe...
  4. Je aktívny (zapája sa) pri (do) starostlivosti o seba.
  5. Samostatne zvláda realizáciu základných denných činností
  6. Je bez poranení.
  7. odpočíva cez deň účelne.
  8. relaxuje bez pocitov strachu a úzkosti.
  9. prespí minimálne 5 hod bez prebudenia, ráno udáva pocit oddýchnutia
  10. otvorene vyjadruje všetky svoje pocity počas rozhovoru.
  11. zapája sa do aktivít skupiny.

Plánovanie výsledné kritériá (očakávané výsledky)

  1. má usporiadanú domácnosť.
  2. hovorí o pocite bezpečia pri pohybe, vymenuje faktory zvyšujúce riziko pádu    
  3. zapája sa do aktivít na oddelení, toleruje záťaž, v domácnosti vykonáva dostatok podnetných činností
  4. prijíma stravu bohatú na prítomnosť provitamínu A a riboflavínu
  5. aktívne sa zapája do procesu edukácie, opisuje príčiny ochorenia, spôsob liečby, prognózu a aktívne sa zapája do ošetrovateľskej starostlivosti
  6. adekvátne verbálne alebo neverbálne komunikuje
  7. vyjadruje pocit kontroly nad súčasnou situáciou a ďalším priebehom ochorenia, pozitívne si plánuje svoju budúcnosť

Plánovanie výsledné kritériá (očakávané výsledky)

  1. rodinní príslušníci akceptujú, podporujú chorého a zapájajú sa do riešenia problémov, má zabezpečený chod domácnosti
  2. vyjadruje realistické očakávania
  3. vyjadruje psychickú pohodu, nemá somatické prejavy strachu
  4. spolupracuje pri ošetrovateľských činnostiach, dodržiava režimové opatrenia
  5. dodržiava hygienické opatrenia na zabraňujúce vzniku a prenosu infekcie pri práci s kompenzačnými pomôckami
  6. menuje a využíva  efektívne stratégie boja s bolesťou, vyjadruje zmiernenie alebo neprítomnosť bolesti
  7. samostatne vykonáva aktivity denného života

Plánovanie                   Sesterské činnosti

  1. Dodržiavať VŽDY pri práci v očnom ošetrovateľstve zásady asepsy a antisepsy!
  2. Pripraviť pacienta po somatickej i psychickej stránke na vyšetrenia
  3. Nosiť viditeľné identifikačné menovky.
  4. Pacienta miestne a časovo orientovať na začiatku a počas hospitalizácie, naučiť ho poznať a orientovať sa v prostredí.
  5. Upraviť prostredie podľa potrieb pacienta.
  6. Vysvetliť pacientovi všetky zvuky v prostredí a rôzne zápachy.
  7. Podávať jedlo vzhľadom na zmeny zrakového vnímania chorého (popis jedla, usporiadanie na tanieri, schopnosť jesť).
  8. Vždy pri vstupe do izby sa ohlásiť, pri ošetrovateľských činnostiach popisovať svoju činnosť.
  1. Dbať na dotykovú stimuláciu, zapojiť rôzne druhy stimulácie.
  2. Udržiavať zmyslovú komunikáciu
  3. Zabezpečiť vhodné pomôcky umožňujúce zlepšenie verbálnej i neverbálnej komunikácie.
  4. Naplánovať alternatívny spôsob komunikácie.
  5. Monitorovať a dokumentovať bolesť  - lokalizáciu, intenzitu, trvanie, časový výskyt, verbálne a neverbálne prejavy.
  6. Vyhľadávať príčiny vyvolávajúce alebo zhoršujúce bolesť a aktívne ich odstraňovať.
  7. Použiť vhodné metódy riešenia pacientovej bolesti.
  8. Poučiť pacienta o potrebe pokojového režimu na lôžku
  9. Zabezpečiť tiché a pokojné prostredie. Eliminovať rušivé vplyvy prostredia počas noci.
  10. Zabezpečiť pravidelnú výmenu posteľnej bielizne
  11. Posilňovať adaptačné mechanizmy na toleranciu stresu.
  12. Rešpektovať pacientove individuálne zvyklosti pred uložením do postele.
  13. Pravidelne podávať ordinované lieky, sledovať a zaznamenávať ich účinnosť i vedľajšie účinky.
  14. Kontrolovať intenzitu osvetlenia prostredia/tlmené osvetlenie. Poskytnúť/zabezpečiť pacientovi pomôcky (tmavé okuliare) pri svetloplachosti.
  15. Odoberať biologický materiál podľa ordinácie lekára. Sledovať a zaznamenávať výsledky
  16. Posúdiť schopnosť zapájať sa do aktivít, pomáhať pri aktivitách, ktoré pacienta nadmerne vyčerpávajú.
  17. Viesť pacienta k sebaopatere, aby zvládal aktivity denného života.  
  18. Zhodnotiť riziko úrazu a pádu so zreteľom na zmeny v pohyblivosti a zmyslový deficit.
  19. Realizovať opatrenia na prevenciu pádu a úrazu – zabezpečiť pomocné zariadenia postele
  20. Zabezpečiť správnu polohu pacienta (semi Fowlerova, Fowlerova poloha).
  21. Zhodnotiť psychický stav pacienta a schopnosť vyrovnať sa so situáciou. Sledovať zmeny v správaní pacienta.
  22. Vytvoriť si s pacientom účinný terapeutický vzťah. Uznať pacientov stav pri prežívaní smútku zo straty zraku.
  23. Vyjadriť dôveru v jeho vnútorné zdroje pre prekonanie nepriazne.
  24. Potláčať stavy úzkosti a strachu častou prítomnosťou sestry pri posteli pacienta
  25. Poučiť rodinu pacienta o nevyhnutnosti dodržiavania režimových opatrení vyplývajúcich so zdravotného stavu chorého.
  26. Sledovať fyziologické funkcie (telesná teplota, tlak krvi, pulz, dych)
  27. Posúdiť schopnosť pacienta prijímať nové informácie a vedieť ich použiť
  28. Poučiť príbuzných o úprave prostredia pred prepustením do domáceho ošetrenia
  29. Poučiť pacienta/rodinu o správnej technike aplikácie liekov do spojovkového vaku a dodržiavaní aseptického postupu.
  30. Edukovať o opatreniach v rámci sekundárnej prevencie (retinoptia, zelený zákal, poranenia oka...)
  1. Poučiť a podporovať pacienta pri zmene výživového režimu podľa zdravotných a ekonomických možností, príjem provitamínu A zo živočíšnych zdrojov – pečeň, rybí olej, plnotučné mlieko, vajcia, z rastlinných zdrojov – tmavožltá až oranžová zelenina a ovocie, tmavozelená zelenina.
  2. Vytvoriť kontakt pacienta a jeho rodiny so sociálnym pracovníkom, opatrovateľskou službou, ADOS pre udržiavanie domácnosti.
  3. Poučiť pacienta v domácnosti o možnosti asistencie. Zabezpečiť kontakt s Úniou nevidiacich a slabozrakých.
  4. Posúdiť záujem pacienta o informácie, zdôrazniť možné dôsledky nedostatku informácií
  5. Poskytovať informácie primeraným spôsobom, niekoľkokrát zopakovať. Overiť či informáciám porozumel.
  6. Zaznamenať edukáciu do dokumentácie.
  7. Zapájať rodičov dieťaťa do edukácie. Overiť schopnosť rodičov postarať sa o rekonvalescenciu dieťaťa.
  8. Poskytnúť pacientovi a rodinným príslušníkom príslušnú literatúru o ochorení.

Najčastešie poruchy a ochorenia oka a pomocných orgánov oka

  1. chyby dioptrického systému oka - refrakčné chyby oka
  2. poruchy farebného videnia
  3. choroby predného segmentu oka – červené oko, konjunktivitídy, keratitídy, degeneratívne zmeny spojovky a rohovky, nádory spojovky a rohovky, uveitídy, glaukómová choroba.
  4. choroby vnútorných očných štruktúr – katarakta (sivý zákal šošovky), chorobné zmeny sklovca (zápaly), chorobné zmeny sietnice (embólie, trombózy ciev, retinopatie, dystroficko-degeneratívne zmeny sietnice, degenerácie makuly, odlúčenie sietnice), chorobné procesy zrakového nervu a zrakovej dráhy (zápaly, edémy, atrofia, poškodenie centra)
  5. choroby pomocných orgánov oka – choroby očnice (exoftalmus, zápaly, nádory), choroby mihalníc (zmeny postavenia, zápaly, nádory), zápaly, nádory slzných žliaz, ciest, slzných kanálikov  a slzníka, strabizmus, nystagmus

 

Diabetická retina

Rohovka

  1. Je súčasťou pevného obalu oka                - Najsilnejším optickým prostredím oka (43dioptrií).
  2. Zdravá rohovka je ideálne priehľadná.
  3. Choroby:            Zápaly:
  4. Infekčné: bakteriálne, vírusové, mykotické, akantamébové, Neinfekčné: väčšinou imunitné,

Neurotrofické, LAGOFTALMUS!

 

Degenerácia rohovky

  1. ektorpium

Ošetrovateľský proces pri refrakčných chybách oka

 Refrakčné chyby oka – ametropie

                 Naruší sa fyziologický pomer medzi optickou mohutnosťou lomivých prostredí a dĺžkou bulbu.

Preto sa ostrý obraz vytvorí:

pred úrovňou sietnice -  myopia – krátkozrakosť

za úrovňou sietnicou -  hyperopia, hypermetropia – ďalekozrakosť

Refrakčné chyby oka delíme do dvoch skupín

  1. osovo symetrické – ďalekozrakosť, krátkozrakosť
  2. osovo nesymetrické – nepravidelné zakrivenie dioptrického systému – astigmatizmus

        Medzi tieto poruchy môžeme zaradiť fyziologické zmeny spojené so starrnutím oka, tzv. stareckozrakosť presbyopia (pokles šírky akomodácie spojené so starnutím bielkovín šošovky a následnej straty jej pružnosti).

Posúdenie zdravotného stavu

  1. Posúdenie centrálnej ostrosti zraku (centrálny vízus) – schopnosti vidieť jasno a ostro predmety a ich detaily – pomocou medzinárodne stanovených tabuliek, tzv. optotypov.
  2. Posúdiť prítomnosť problémov súvisiacich s korekčnými chybami
  1. ďalekozrakosť – rozmazaný text pri čítaní, bolesti hlavy, očí, prekrvené spojovky, rezanie v očiach
  2. krátkozrakosť – skracovanie vzdialenosti medzi sledovaným predmetom a očami, neostré videnie do diaľky, prižmúrené mihalnice, zväčšenie, vypuklosť očí
  3. presbyopia – zvýšená únava očí, odďaľovanie textu pri čítaní, tzv. choroba krátkych rúk
  1. Posúdiť riziká v súvislosti so zhoršeným videním pacienta
  2. Posúdiť vplyv zhoršeného videnia na psychiku pacienta

Zistenie zrakovej ostrosti - optotypy

Medicínsky manažment

  1. Zahrňuje korekciu
  2. ďalekozrakosti presunutím obrazu dopredu, čím sa získa ostrý obraz na sietnici. Používajú sa okuliare s konvexnými šošovkami, tzv. s p o j k y („plus“ sklá)
  3. krátkozrakosti presunutím obrazu dozadu na sietnicu. Používajú sa okuliare  s konkávnymi šošovkami, tzv. r o z p t y l k y („mínus“ sklá).
  1. pomocou kontaktných šošoviek
  2. mikrochirurgickým zákrokom
  1. astigmatizmu - cylindrickými sklami              Intervencie sestry
  1. Upokojiť pacienta.
  2. Pripraviť pacienta na vyšetrenie zrakovej ostrosti
  3. Poučiť pacienta o postupe pri vyšetrovaní
  4. Použiť optotyp primeraný pacientovým možnostiam
  5. Poučiť pacienta o spôsobe používania kompenzačných pomôcok (okuliare, kontaktné šošovky) a dodržiavaní hygienických zásad pri manipulácii s nimi a ich používaní.
  6. Poučiť pacienta o prevencii komplikácií súvisiacich s myopiou (nedvíhať ťažké bremená, obmedziť namáhavé športy)
  7. Zabezpečiť bezpečné prostredie
  8. Usmerniť rodičov pri výbere povolania pre dieťa s ťažkou krátkozrakosťou.
  9. Zaznamenať edukáciu do dokumentácie.

Ošetrovateľský proces pri konjuktivitíde          Charakteristika a definícia ochorenia:

  1. Zápaly spojovky sú najčastejšou očnou chorobou. Ich príčiny, klinický priebeh a následky bývajú rozličné. Môžu spôsobiť len zanedbateľné ťažkosti, ale môžu viesť svojimi komplikáciami až k slepote.
  2. Podľa p r i e b e h u rozoznávame akútne, subakútne a chronické konjunktivitídy.
  3. Podľa  e t i o l ó g i e  rozdeľujeme konjunktivitídy na neinfekčné (spôsobené mechanickým, fyzikálnym a chemickým dráždením a alergické) a infekčné (bakteriálne, vírusové, mykotické).
  4. Zo zápalových ochorení je známy zápal mazových žliazok na okraji mihalnice „jačmeň“ - hordeolum.

Posúdenie zdravotného stavuSlzenie, rezanie, svetloplachosť, zahmlené videnie.

  1. Hyperémia spojovky. Prítomnosť serózneho sérofibrinózneho alebo purulentného sekrétu v spojovkovom vaku, zlepené mihalnice;
  2. Bolesť hlavy s pocitom napätia,
  3. Zvýšené hodnoty leukocytov, zrýchlená sedimentácia erytrocytov, horúčka
  4. Alergické konjunktivitídy – svetloplachosť, slzenie, blefarospazmus, bolesť pri otváraní očí, edém spojovky.

Medicínsky manažment           Diagnostické testovanie:

  1. anamnéza, vyšetrenie v dennom a fokálnom svetle, everzia mihalnice, biomikroskopické vyšetrenie,
  2. laboratórne vyšetrenie :KO, FW, výter zo spojovkového vaku  na bakteriologické vyšetrenie (kultivácia a citlivosť K + C) , alergologické vyšetrenie

Liečba

  1. závisí od etiológie
  2. Neinfekčné zápaly – odstránenie dráždidiel, aplikácia dezinficiencií vo forme kvapiek, pri bolesti – lokálna aplikácia anestetických kvapiek.
  3. Alergické konjunktivitídy – aplikácia adstringencií a vazokonstrikcií, príp. krátkodobo kortikoidov podľa ordinácie lekára. Celkové podávanie antialergík. Pri poznaní alergénu – desenzibilizácia, klimatoterapia

Infekčné konjunktivitídy – liečba závisí od vyvolávajúceho činiteľa.

  1. Bakteriálne - lokálna aplikácia širokospektrálnych antibiotík vo forme mastí  (podľa K+C), napr. O-Framykoin podľa ordinácie lekára v kombinácii s kvapkami s dezinfekčným účinkom. Lieky sa podávajú ešte 3 dni po vymiznutí hnisavého sekrétu.
  2. Aplikácia obkladov, suchého tepla (solux)
  3. Incízia hnisavých ložísk.
  1. Konjunktivitída spôsobená kvapavkovou infekciou
  1. odstraňovanie sekrétu dezinficienciami, podávanie Penicilínu podľa ordinácie lekára, resp. podávanie masti (gentamicín). Celkové podávanie Penicilínu po porade s pediatrom.
  2. Prevencia u novorodencov pomocou kredeizácie pri prvom ošetrení.

Intervencie sestry

  1. Zabezpečiť tiché a pokojné prostredie.
  2. Pripraviť pacienta po somatickej i psychickej stránke na vyšetrenia a  zákroky.
  3. Zabezpečiť hygienický manažment spojovkového vaku pri ošetrovaní pacienta
  4. Zabezpečiť dodržiavanie zásad osobnej hygieny pacientom
  5. Monitorovať a dokumentovať bolesť  - lokalizáciu, intenzitu, trvanie, časový výskyt, verbálne a neverbálne prejavy.
  6. Vyhľadávať príčiny vyvolávajúce alebo zhoršujúce bolesť a aktívne ich odstraňovať.
  7. Použiť vhodné metódy riešenia pacientovej bolesti (udržiavať zatemnené prostredie, používanie tmavých okuliarov, eliminovať výskyt alergénov).
  8. Monitorovať a dokumentovať fyziologické funkcie.
  1. Pravidelne podávať ordinovanú terapiu,  sledovať a zaznamenávať ich účinnosť a vedľajšie účinky.
  2. Lokálne aplikovať suché teplo (solux) a vlhké obklady podľa typu zápalu a štádia rozvoja.
  3. Zabezpečiť  a vykonať ordinované vyšetrenia, resp.asistovať pri nich.
  4. Pripraviť pacienta a asistovať pri incízii, ošetrovať asepticky ranu po incízii.
  5. Psychicky podporovať pacienta pri výkone.
  6. Odobrať biologický materiál podľa ordinácie lekára. Sledovať a zaznamenávať výsledky vyšetrení.
  7. Dodržiavať hygienicko - epidemiologické opatrenia pri všetkých intervenciách sestry na zabránenie vzniku a prenosu infekcie
  8. Posúdiť záujem pacienta o informácie, zdôrazniť možné dôsledky nedostatku informácií.
  9. Poučiť pacienta o nevyhnutnosti dodržiavania režimových opatrení v domácom prostredí vyplývajúcich z jeho zdravotného stavu. Poučiť o preventívnych opatreniach zabraňujúcich vzniku recidív ochorenia.
  10. Poskytovať informácie primeraným spôsobom, niekoľkokrát zopakovať. Overiť či informáciám porozumel.
  11. Zaznamenať edukáciu do dokumentácie.

Ošetrovateľský proces pri katarakte          Charakteristika a definícia  ochorenia  

Strata priehľadnosti šošovky – sivý zákal – je najčastejšou zmenou šošovky. Ide o degeneratívne ochorenie.

Na jeho vznik pôsobia viaceré faktory:

  1. fyzikálne - mechanické poranenie, žiarenie, zásah bleskom, elektrickým prúdom
  2. chemické – zápalové procesy uvey, poleptania oka, cytotoxické jedy, endokrinné vplyvy (diabetes, zmena metabolizmu vápnika)
  3. iné –  infekčné ochorenia počas intrauternného vývoja (hlavne rubeola alebo syfilitická infekcia matky, toxoplazmóza, ...), niektoré antibiotiká (streptomycín), genetické faktory

 

Šošovka

avaskulárne, priehľadné tkanivo, patrí k dioptrickému systému oka, dioptrická sila okolo 20 D, akomodáciou mení silu.

Choroby: zákal šošovky = katarakta.

Podľa etiológie delíme katarakty na:

  1. vrodené – stacionárny charakter.           -  získané – komplikované, napr. starecká, postramuatická

Sivý zákal sa môže vyvíjať pomaly počas mnohých rokov alebo jeho vytvorenie môže byť záležitosťou

niekoľkých mesiacov. Niektoré typy sivého zákalu sa nikdy nevyvinú do štádia, kedy je potrebné ich odstránenie.

Posúdenie zdravotného stavu

  1. Sivá farba zrenice (leukokória). Sivobiele, lesklé alebo matné, rôzne veľké, difúzne alebo roztrúsené útvary uložené viac povrchovo na rôznych miestach šošovky.
  2. Vrodená katarakta – retardácia vývinu videnia, hlavne zrakovej ostrosti.
  3. Starecká katarakta – pokles a zahmlievanie videnia. Pacient vidí akoby „cez vodu“, lepšie videnie za súmraku a pri slabšom osvetlení (nukleárna katarakta).
  4. Pri kortikálnom type – lepšie videnie pri silnejšom osvetlení.
  5. Pokles centrálnej ostrosti zraku, po niekoľkých rokoch na hranicu slepoty (rozoznávanie svetla a tmy)

Zmenené vnímanie pri katarakte, Rozptyl svetelných, lúčov pri katarakte

Medicínsky manažment

Diagnostické testovanie:

  1. oftalmologické vyšetrenie , vyšetrenie zrakovej ostrosti, vyšetrenie pomocou fokálneho svetla, perimetria, vrátane vyšetrenia farbocitu, meranie vnútroočného tlaku, biometria, komplexné interné vyšetrenie vylúčenie diabetes mellitus, hemofílie, hypertónie., komplexné predoperačné vyšetrenie

Liečba

  1. Operačné odstránenie skalenej šošovky.
  2. Pred operáciou stabilizácia celkového stavu. Zlepšenie vízu možno predpokladať len pri plnej funkčnosti sietnice a zrakového nervu.
  3. Intrakapsulárna  extrakcia (odstránenie šošovky v kapsule)
  4. Extrakapsulárnou extrakcia (odstránenie šošovky tým, že sa ponechá zadná časť kapsuly na mieste.
  5. Mikrochirurgická operácia s implantáciou umelej vnútroočnej šošovky do puzdra šošovky.
  6. U detí sa neodporúča implantácia vzhľadom na rast bulbu, ale korekcia okuliarami, resp. kontaktnými šošovkami.
  7. Vzhľadom k mikrochirurgickým prístupom sa v súčasnosti sa využíva jednodňová chirurgia katarakty.
  8. Antioxidačná prevencia, pravidelná kontrola zraku u očného lekára, včasná diagnostika.

Operácia šošovky

Odstraňovanie šošovky sondou Malý rez vpravo       Ukotvená šošovkaVkladanie umelej  šošovky

Intervencie sestry

  1. Vysvetliť a poskytnúť pacientovi mu písomný zoznam predoperačných príprav, ktoré má klient vykonať pred príchodom do nemocnice.
  2. po prijatí pacienta zabezpečiť tiché a pokojné prostredie.
  3. Zabezpečiť vhodné a bezpečné prostredie
  4. Pripraviť pacienta po somatickej i psychickej stránke na vyšetrenia
  5. Nosiť viditeľné identifikačné menovky.
  6. Pacienta miestne a časovo orientovať na začiatku a počas hospitalizácie, naučiť ho poznať a orientovať sa v prostredí.
  7. Pred operáciou:
  8. Upraviť prostredie podľa potrieb pacienta.
  9. Vysvetliť pacientovi všetky zvuky v prostredí a rôzne zápachy.
  1. Vždy pri vstupe do izby sa ohlásiť, pri ošetrovateľských činnostiach popisovať svoju činnosť.
  2. Zabezpečiť u pacienta predoperačnú prípravu – všeobecnú a špeciálnu, psychickú.
  3. Pripraviť psychicky pacienta na priebeh operácie v lokálnej anestézii.
  4. V pooperačnom období:
  5. Psychicky podporovať pacienta pri výkone.
  6. Sledovať fyziologické funkcie.
  7. Uložiť pacienta do vhodnej polohy (semifowlerova, fowlerova)
  8. Predchádzať kašľaniu alebo kýchaniu.
  9. Podávať antiemetiká, ak sa objaví nauzea.
  10. Dodržiavať hygienicko - epidemiologické opatrenia pri všetkých intervenciách sestry na zabránenie vzniku a prenosu infekcie  
  11. Vykonávať starostlivosť o pacientovu hygienu podľa jeho možností.
  12. Sledovať pacienta, aby neležal na operačnej strane, zamedziť mu zohýbanie sa a zdvíhanie.
  13. Podávať zmäkčovadlá stolice na prevenciu námahy.
  14. Sledovať vývoj možných pooperačných komplikácií (hemorágia – hypertonici, diabetici, pacienti s aterosklerózou, bakteriálna infekcia, zvýšenie vnútroočného tlaku – VOT)
  15. Posúdiť záujem pacienta o informácie, zdôrazniť možné dôsledky nedostatku informácií.
  16. Poučiť pacienta o nevyhnutnosti dodržiavania režimových opatrení v domácom prostredí vyplývajúcich z jeho zdravotného stavu.
  17. Poskytovať informácie primeraným spôsobom, niekoľkokrát zopakovať. Overiť či informáciám porozumel.
  18. Zapájať rodičov dieťaťa do edukácie. Overiť schopnosť rodičov postarať sa o rekonvalescenciu dieťaťa.
  19. Zaznamenať edukáciu do dokumentácie

Ošetrovateľský proces pri glaukómovej chorobe                Charakteristika a definícia  ochorenia :

Pojem glaukómová choroba zahrňuje patologické stavy oka, ktorých spoločným znakom je zvýšený vnútroočný tlak (VOT).

V súčasnosti je na 2. až  3. mieste medzi príčinami vzniku straty zraku. Pre potreby klinickej praxe sa glaukómová choroba delí na:

Primárne glaukómy (u dospelých) –

- glaukóm s otvoreným (širokým) dúhovkovorohovkovým uhlomchronický typ

- glaukóm s uzatvoreným (úzkym) dúhovkovorohovkovým uhlomzáchvatovitý  typ

         - iné formy

Sekundárny glaukóm – spôsobnený inou očnou chorobou, poranením, aplikáciou  niektorých liekov

Kongenitálne glaukómy – spôsobené vývojovými anomáliami, resp. nevytvorením odtokových ciest komorového moku.

Absolútny glaukóm

Vnútroočný tlak - VOT

  1. Fyziologická hodnota VOT

        je priemerne 2,12 kPa (od 1,33 do 2,7 kPa), resp. 16mmHg (od 10 do 21 mmHg).

  1. VOT počas dňa podlieha fyziologickým výkyvom – hodnoty nadránom sú vyššie ako popoludní.
  2. Aktívna  regulácia VOT sa realizuje pomocou mechanizmu sekrécie komorového moku.

Posúdenie zdravotného stavu

  1. Primárne glaukómy - sťaženie odtoku komorového moku – zvýšenie  VOT nad fyziologické hranice.
  2. Galukóm s uzatvoreným (úzkym) uhlom – záchvatovitý , náhly začiatok, zvyčajne nadránom, často mu predchádza prodromálne štádium, hmlisté videnie, potom nástup prudkých  bolestí v oku až do polovice hlavy, nauzea/vracanie, akomodačné poruchy, zužovanie zorného poľa, silný pokles vízu, dúhové farby okolo zdroja svetla (irizácia). VOT nad 60 mmHg (8  kPa), oko palpačne tvrdé ako kameň, červené oko, edém rohovky, psycholabilita, meterosenzibilita.
  3. Glaukóm s otvoreným (širokým) uhlom – nepozorovaný, postupný začiatok, oko bledé, nebolestivé, postupný, pomalý, ale progresívny pokles vízu, VOT mierne/stredne zvýšený (35 – 50 mmHg,  4 – 5 kPa), nie sú viditeľné zmeny, zmeny sú na očnom pozadí, pomalá atrofia všetkých štruktúr oka.

Medicínsky manažment     Diagnostické testovanie :

  1. Anamnestické údaje – vyvolávajúci moment  - fyzické alebo psychické vyčerpanie, stres, alkohol
  2. Tonografia - meranie vnútroočného tlaku tonometrami (impresívny podľa Schiötza, aplanačný Goldmanov – je súčasťou štrbinovej lampy, elektrické, nekontaktné aplanačné) – vytvorenie dennej tlakovej krivky u suspektných prípadov.
  3. Vyšetrenie zorného poľa perimetrom
  4. Goniometria – vyšetrenie dúhovkovorohovkového uhla (gonioskopom a biomikroskopom)
  5. Pri neurčitej diagnóze chronického glaukómu – provokačné testy
  6. Preventívne meranie VOT u každého pacienta nad 40 rokov a vždy pred podávaním mydriatík.

Liečba:

Galukóm s uzatvoreným (úzkym) uhlom

  1. liek prvej voľby Pilocarpin 1 % gtt.opht. ā 10 min., hospitalizácia, Miotiká + Diluran + hypertonické roztoky (Manitol) p.o.l.,
  2. Doplnková liečba – odstránenie bolesti a úzkosti

Glaukóm s otvoreným (širokým) uhlom

  1. konzervatívna – betablokátory  (napr. Timoptol), antiglaukomatiká - Diluran, Pilokarpin, blokáda cholinesterázy
  2. Výživa sietnice – vazodilatancia, vitamíny skupiny B
  3. Striedma životospráva
  4. Laserové a mikrochirurgické (fitrujúce) operácie

Pozor!

Celková zásada liečby primárneho glaukómu – vyvarovať sa podávaniu mydriatík!

Intervencie sestry

  1. Zabezpečiť príjem pacienta podľa typu glaukómu, pri záchvate postupovať citlivo a dôsledne.
  2. Zabezpečiť tiché a pokojné prostredie, zatemniť miestnosť.
  3. Zabezpečiť úľavovú polohu (v polosede, v sede).
  4. Poskytnúť pacientovi pomôcky pri nauze/vracaní (emitná miska, vata), udržiavať čistú osobnú a posteľnú bielizeň.
  5. Pripraviť pacienta po somatickej i psychickej stránke na vyšetrenia:
  1. poučenie pacienta o nepríjemných pocitoch pri vyšetrení (zhoršené videnie, dotýkanie sa rohovky tonometrom, náraz vzduchu pri  meraní a pod.)
  2. usadiť pacienta, prevencia úrazu
  3. hygiena oka pred vyšetrením
  4. podanie anestetík pred vyšetrením
  1. Monitorovať a dokumentovať bolesť  -  intenzitu, trvanie, verbálne a neverbálne prejavy.
  2. Použiť vhodné metódy riešenia pacientovej bolesti (úľavová poloha, prikladať obklady, podanie analgetík podľa ordinácie lekára)
  3. Pri podávaní liekov opiátového charakteru dodržiavať zásady pri ich podávaní.
  4. Sledovať a zaznamenávať vitálne funkcie.
  5. Podávať liečivá podľa ordinácie lekára.
  6. Asistovať pacientovi pri vykonávaní aktivít denného života počas akútnej fázy a pacientom s poškodeným videním.
  7. Vytvoriť rovnováhu medzi podporovaním nezávislosti pacienta a poskytovaním pomoci.
  8. Vyvarovať sa podávaniu mydriatík, látok obbsahujúcich atropín – veľmi rýchlo vyvolajú malígny záchvat končiaci úplnou stratou zraku.
  9. Edukovať pacienta o nasledovných opatreniach:
  1. Úprava životosprávy – odbúranie stresov, emocionálneho preťaženia, dostatočne dlhý spánok, telesný pohyb, vyvarovať sa dvíhaniu ťažkých bremien, obmedzovať aktivity, ktoré namáhajú alebo unavujú oči.
  2. Obmedziť dráždivú stravu, prijímať stravu bohatú na obsah vlákniny (uľahčené vyprázdňovanie stolice)
  3. Piť menej tekutín, vynechať alkohol a kávu.
  4. Prestať fajčiť.
  5. Dodržiavať liečebný režim.
  6. Pri návšteve iného lekára informovať ho o poruche a ordinovanej liečbe.
  7. Vyvarovať sa liekom, ktoré obsahujú atropín (voľne predajné lieky).
  8. Absolvovať pravidelné kontroly (dispenzarizácia)
  1. Zdôrazniť možné dôsledky nedodržania opatrení.
  1. Overiť či pacient informáciám porozumel (hlavne u starých ľudí a ľudí so závislosťami), prípadne edukovať príbuzných pacienta.
  2. Vytvoriť kontakt pacienta a jeho rodiny so sociálnym pracovníkom, opatrovateľskou službou, ADOS pre udržiavanie domácnosti
  3. Poučiť pacienta v domácnosti o možnosti asistencie. Zabezpečiť kontakt s Úniou nevidiacich a slabozrakých.

Ošetrovateľský proces pri úrazoch oka   Charakteristika a definícia  poškodenia :

Traumatické poškodenia (úrazy) očí sú pomerne časté. Patria medzi náhle príhody. Možno ich rozdeliť na mechanické, chemické, termické a poškodenia žiarivou energiou.

Pri kombinácii viacerých typov poškodenia môžu byť zasiahnuté nielen štruktúry predného segmentu oka, ale aj sietnice a zrakového nervu.

Najčastejšie poranenia oka:

- cudzie teleso v oku         - poranenia oka tupými predmetmi    -Poškodenia chemickými a fyzikálnymi vplyvmi

 

Posúdenie zdravotného stavu Závisí od rozsahu poškodenia orbity, bulbu, pomocných orgánov oka

Liečba

  1. Podľa zásad „malej chirurgie“ – aby nevznikli morfologicky nesprávne a funkčne a kozmeticky nevyhovujúce stavy.
  2. Odstránenie cudzieho telesa podľa lokalizácie.
  3. Okamžité riedenie škodliviny (chemické látky).
  4. Zastavenie krvácania pri poranení – hemostyptiká (Dicynone, PAMBA ap.)
  5. Prevencia infekcie – podávanie antibiotík,  dezinficiencií a adstringencií
  6. Aplikácia liekov na regeneráciu epitelu (O-Azulen ung.).
  7. Tlmenie bloesti – lokálne anestetiká (2 % Mesocain)
  8. Mikrochirurgické riešenie
  9. Osmoterapia pri podozrení na poškodenie zrakového nervu – manitol 10 – 20% i.v. p.o.l.

Intervencie sestry

  1. Upokojiť pacienta pri príjme.
  2. Asistovať lekárovi pri vyšetrení a ošetrení pacienta.
  3. Zabezpečiť tiché a pokojné prostredie. Zatemniť miestnosť.
  4. Zabezpečiť pri svetloplachosti tmavé okuliare.
  5. Vytvoriť si s pacientom účinný terapeutický vzťah.
  6. udržiavať účinnú komunikáciu s pacientom podľa závažnosti poškodenia zraku.
  7. Pripraviť pacienta po psychickej a somatickej stránke na chirurgický zákrok
  8. Zhodnotiť psychický stav pacienta a posilňovať adaptačné mechanizmy na toleranciu stresu. Potláčať stavy úzkosti a strachu.
  9. V prípade operačného zákroku po výkone zabezpečiť tiché prostredie.
  10. Zabezpečiť správnu polohu pacienta (semi Fowlerova, Fowlerova poloha)
  11. Poučiť pacienta o nutnosti zachovať pokoj na lôžku a eliminovať námahu.
  12. Posúdiť schopnosť zapájať sa do aktivít a pomôcť mu pri tých, ktoré ho nadmerne vyčerpávajú.
  13. Sledovať a zaznamenávať fyziologické funkcie a stav vedomia
  14. Poučiť pacienta, aby sa nedotýkal oka.
  15. Monitorovať a dokumentovať bolesť  - intenzitu, trvanie, neverbálne prejavy.
  16. Použiť vhodné metódy riešenia pacientovej bolesti.
  17. Aplikovať ordinované analgetiká, zaznamenávať ich účinnosť.
  18. Vykonávať ošetrenie oka – čistenie, výplachy, chladivé obklady)
  19. Podávať ordinovanú terapiu..
  20. Pri poškodení oka žiarením – prikladať chladivé obklady.
  21. Dodržiavať hygienicko - epidemiologické opatrenia pri všetkých intervenciách sestry na zabránenie vzniku a prenosu infekcie.
  22. Poskytovať informácie primeraným spôsobom, niekoľkokrát zopakovať. Overiť či informáciám porozumel.
  23. Zaznamenať edukáciu do dokumentácie.

Plánovanie                    Sesterské činnosti

Zásady pri príprave pacienta na očné konziliárne vyšetrenie:

  1. Objednať vyšetrenie, zistiť postup prípravy od sestry-špecialistky.
  2. Pacienta upokojiť, psychicky pripraviť.
  3. Pri znečistení oka urobť jeho hygienu.
  4. Podať mydriatikum (Homatropin, Mydrum...) p.o.l. (nepodávať pacientom so zeleným zákalom!!!)

Zásady komunikácie so zrakovo postihnutými osobami
Pri kontakte s pacientom jednať s ním tak, aby sa necítil ponížený
. Nie je dôvod spoliehať sa na nejaký iný, zvlášť rozvinutý spôsob vnímania zrakovo postihnutého (napr. dobrý hmat či sluch).

  1. S nevidiacim treba jednať prirodzene a priamo, nie cez jeho sprievodcu, ten nevidomého len sprevádza.
  2. Osoba, ktorá jedná s nevidomým zdraví ako prvá. Pozdrav s vlastným predstavením je dôležité spojiť s oslovením typu "Dobrý deň, pán XY, som YX", aby nevidomý vedel že pozdrav patrí jemu. Pri odchode z miestnosti je vhodné nevidiaceho upozorniť na to, že dotyčná osoba odchádza.
  1. Podanie ruky na pozdrav nahrádza nevidiacemu vizuálny kontakt.  Počas stretnutia s  nevidiacim stačí mu oznámiť "Podávam Vám ruku". Počas rozhovoru je veľmi dôležitý oční kontakt s nevidiacim. Nie je  vhodné počas rozhovoru odvracať tvár, pretože to nevidiaci obyčajne cíti.
  2. Počas vyšetrenia je nutné pacientovi vysvetliť, čo sa deje a bude diať. Počas inštrumentálneho vyšetrenia je nutné stručne popísať použité prístroje, aj vlastnú činnosť. Pre nevidiaceho pacienta sú informácie typu "teraz to pichne, teraz to bude tlačiť, teraz vás to bude trochu páliť" nevyhnutné.
  3. Dvere do miestností by mali byť buď otvorené, nebo úplne zatvorené.
  4. Veci nevidiaceho by mali byť na svojom mieste. S vecami nevidiaceho nie  je dobré manipulovať bez jeho vedomia.

Plánovanie                      Sesterské činnosti

Činnosti sestry v rámci primárnej prevencie v očnom ošetrovateľstve

  1. Viesť verejnosť k správnej hygiene oka (súčasná doba a jej riziká).
  2. Viesť verejnosť k preventívnym prehliadkam u očného lekára.
  3. Učiť verejnosť vykonať správnu prvú pomoc pri poraneniach oka.