Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva / prav a legislativa

7 hlava ustavy (7hlava.doc.doc)

Súdna moc

Prvý oddiel                                Ústavný súd Slovenskej republiky

Čl.124  Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje o súlade

a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovia súhlas NR SR, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

b) nariadenie vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ktorými vyslovila súhlas NR SR, a ktoré boli ratifikované a  vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,

c) všeobecne záväzné nariadenie ústavou, s ústavnými  zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR, a ktoré boli ratifikované a  vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,

d) všeobecne záväzný právny predpis miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, s nariadeniami vlády a zo všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd,

Ak ústavný súd príjme návrh na konanie môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú do šiestych mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou. Ak tak neurobia, také predpisy strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou. Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov zaniká vyhlásením rozhodnutím ústavného súdu vo veci samej. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

Čl.125a

Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas NR SR, s ústavou alebo ústavným zákonom. Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ustanovenému súdu prezident SR alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie NR SR. Ústavný súd rozhodne o návrhu do lehoty ustanovenej zákonom, ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.

Čl.125b

Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ustanovenému súdu prezident SR pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda je v súlad s ústavou alebo ústavným zákonom. Ústavný súd rozhoduje o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia, ak ústavný súd svojim rozhodnutím vysloví, že predmet referenda nie je v súlade s  ústavou alebo ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.

Čl.126

Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon ustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán.

Čl.127

Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ľudských práv a základných slobôd vychádzajúcej z medzinárodnej zmluvy, ktorú SR tarifikovala , ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.  Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojim rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody. Ústavný súd môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Čl.128

Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.

Čl.129

Ústavný súd rozhoduje:

- o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca NR SR.

- o rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta SR, volieb do NR SR, do  

  orgánov územnej správy a do Európskeho parlamentu.

- o sťažnosti proti výsledku referenda a ľudového hlásenia o odvolaní prezidenta SR.

- o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany je  

  v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi.

- o obžalobe NR SR proti prezidentovi SR vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo

  vlastizrady.

- o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu/núdzového stavu vydané v súlade

  s ústavou alebo ústavným zákonom.

Čl.130

Ústavný súd začne konanie, ak dáva návrh: a)najmenej pätina poslancov b) prezident SR c) vláda SR d) súd e) generálny prokurátor f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípade ustanovených v čl. 127 a 127a. Zákon ustanovený, kto má právo podať na začatie konania.

Čl.131

Ústavný súd rozhoduje o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Snaží sa o nadpolovičnú väčšinu svojich členov.

Čl.132 bol zrušený.

Čl.133

Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

Čl.134

Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady SR na dvanásť rokov prezident SR. NR SR navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident SR vymenovať. Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu. Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta SR sľub čím sa ujíma svojej funkcie.

Čl.135

Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda, ktorých vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident SR.

Čl.136

Sudcovia ústavného súdu majú imunitu rovnako ako poslanci NR SR. Súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby dáva ústavný súd. Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokuratúra. Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.

Čl.137

Ak je vymenovaný sudca ústavného sudcu členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu. Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde SR.

Čl.138

Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomne oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené. Prezident SR sudcu ústavného súdu odvolá:

1. na základe právoplatného rozsudku za úmyselný trestný čin,
2. na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný  s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,  
3. ak sa sudca nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšia ako jeden rok alebo
4. ak zanikla jeho voliteľnosť do NR SR.

Čl.139

Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident SR vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých NR SR.

Čl.140

Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Druhý oddiel                                  Súdy Slovenskej republiky

1)V SR vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

2)Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

Čl.141 a

Súdna rada SR

Prezidentom súdnej rady SR je predseda Najvyššieho súdu SR. Jej ďalšími členmi sú:

1. ôsmi sudcova, ktorých volia a odvolávajú sudcovia SR,
2. traja členovia, ktorých volá a odvoláva NR SR,
3. traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident SR,
4. traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda SR.

Za člena Súdnej rady SR možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Funkčné obdobie členov Súdnej rady SR je 5 rokov. Do pôsobnosti Súdnej rady SR patrí:

1. predkladať prezidentovi SR návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
2. rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
3. predkladať prezidentovi SR návrhy na vymenovanie predsedu a podpredsedu  Najvyššieho súdu SR.
4. Predkladať vláde SR návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch,
5. Voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov
6. Vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov SR
7. Ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.

Na prijatie uznesenia Súdnej rady SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Čl.142

Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásad orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon a zároveň rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Rozsudky sa vyhlasujú v mene SR a vždy verejne.

Čl.143

Sústavu sudcov tvoria Najvyšší súd SR a ostatné súdy. Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe sudcov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy.

Čl.144

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou. Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania.

Čl.145

Sudcov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrhu Súdnej rady SR, vymenúva ich bez časového obmedzenia. Za sudcu môže byť vymenovaný občan SR , ktorý je voliteľný NR SR, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu Najvyššieho súdu SR a podpredsedu Najvyššieho súdu SR vymenúva na návrh Súdnej rady SR zo sudcov Najvyššieho súdu SR prezident SR na 5 rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu SR  najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Sudca skladá do rúk prezidenta SR sľub.

Čl.145a

Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.

Čl.146

Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi SR. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomne oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

Čl.147

Prezident SR na návrh Súdnej rady SR sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do NR SR. Prezident SR na návrh Súdnej rady SR môže sudcu odvolať,

1. ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoluje, najmä počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,
2. ak dosiahol vek 65 rokov.

Čl.148

Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie  a podmienky na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon.

Osobne som si túto hlavu vybrala jednak z dôvodu, že tipujem, že väčšina mojich spolužiačiek si vyberie druhú hlavu ústavy, keďže je to nášmu odboru najplnšie, a jednak preto, že si myslím, že je to dosť zaujímavá téma.  Hlavne asi preto, že súdy ako štátne orgány, zabezpečujú ochranu ústavnosti a zákonnosti. Keď právnická alebo fyzická osoba chce riešiť svoje problémy súdnou cestou, obráti sa na súd. Preto, je dôležité poznať základné zásady činnosti súdov vyplývajúce z ústavy a zo zákonov o súdoch ( z.757/ 2004 z.z).

V skratke by sa dalo povedať, že siedma hlava vymedzuje súdnu moc, ktorú tvorí Ústavný súd SR sústava súdov. Ústavný súd SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a demokratického poriadku. Ústavnosť vyžaduje, aby všetky štátne orgány, orgány štátnej samosprávy, fyzické a právnické osoby konali a rozhodovali v súlade s ústavou. Postavenie a úlohy ústavného súdu upravuje ústava v článkoch 124 až 140.                                              .
V kompetencii ústavného súdu je kontrolovať, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť, a ochraňovať základné práva a slobody občanov, ak nie sú chránené iným súdom.
Ústavný súd nepatrí do sústavy všeobecných súdov, nemôže preskúmavať ani nahrádzať rozhodnutia všeobecných súdov v trestných alebo občianskoprávnych veciach.
Ústavný súd má 10 sudcov, ktorých menuje prezident na 7 rokov spomedzi 20 kandidátov navrhnutých Národnou radou SR. Sudcom ústavného súdu môže byť občan Slovenskej republiky voliteľný do NR SR, ktorý dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov právnickej praxe.                          . Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh:                           .
- najmenej pätina poslancov NR SR [t.j. 30 poslancov]                                 .
- prezident Slovenskej republiky                              .
- vláda Slovenskej republiky                                      .
- súd                                       .
- generálny prokurátor                                        .
- fyzická i právnická osoba vo veciach porušenia práv aj na podnet fyzických a právnických osôb.
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Česko-Slovensku bol ústavný súd prvý raz konštituovaný v roku 1920 so sídlom v Brne. Ústavný súd SR začal svoju pôsobnosť 17. 3. 1993 v Košiciach.                                . Súdy Slovenskej republiky:                                .
- rozhodujú o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb a štátu.                                              .          
- rozhodujú o vine obžalovaného                                     .
- ukladajú zákonom stanovené tresty za spáchané trestné činy                          .
- preskúmavajú, či rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v súlade so zákonom Sústavu súdov v SR tvoria:                                      .
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky                                               .
2. Krajské súdy                                             .
3. Okresné súdy                                           .
Osobitné postavenie majú vojenské súdy, rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov armády, vojenských zajatcov a ďalších osôb určených zákonom.
Sudcom môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 25 rokov, je spôsobilý na právne úkony, bezúhonný, má vysokoškolské právnické vzdelanie a zloží odbornú justičnú skúšku. Sudcov volí aj odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády na 4 roky. Ak sa sudca osvedčí, je zvolený bez časového obmedzenia. Sudca skladá sľub do rúk predsedu NR SR.                                                      .

Použitá literatúra:

Ústava Slovenskej republiky. PORADCA,s.r.o, Žilina, 2004. ISBN: 80-88927-91-9.

Zákon 757/ 2004 Z.z, www.zákony. Sk, 2006