Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Právo životného prostredia

Medzinárodné zmluvy (240f6a59926a940d8ea4ea533bca1a87.doc)

Dokončenie k téme pramene MP ŽP:

Medzinárodné zmluvy

-najdôležitejším a zároveň najčastejšie sa vyskytujúcim prameňom MP ŽP sú MZ.

V oblasti MP ŽP ich možno deliť podľa veľkého počtu kritérií:

A/ podľa počtu zmluvných strán na : 1/ dvojstranné- bilaterálne

                                                          2/ mnohostranné- multilaterálne

B/ podľa priestorového dosahu na : 1/ regionálne

                                                         2/ univerzálne- globálne

C/ 1/ zmluvy, ktoré znejú na dosiahnutie určitého výsledku- napr. zníženie emisie látok znečisťujúcich ovzdušie

    2/ zmluvy na vykonávanie určitej činnosti- napr. ochrana zvlášť významných súčastí prírody

Na rozdiel od iných MZ sa vzhľadom na svoj predmet úpravy vyznačujú MZ na ochranu ŽP celým radom špecifík-  najma problém spoločne akceptovateľných hodnôt, pomalosť uzatvárania tohto typu zmlúv a obtiažnosť ich ich realizácie.

Z toho dôvodu sa vyvinuli rôzne stratégie, resp. metódy ich tvorby, kt. sa odlišujú od iných bežných postupov vytvárania MZ. Jedná sa najma o metódy označované ako:

1/ piecemeal approach

2/ framework convention and protocol approach

1/ spočíva vo výbere niektorých aspektov z vačšieho komplexu problémov ŽP a ich následnej izolovanej regulácii- t. z. samostatnou MZ. Táto metóda je vhodná najma v prípadoch potreby rýchleho a účinného riešenia určitého problému, ktorého komplexné riešenie v jednom         M dokumente by vyžadovalo oveľa dlhší a komplikovanejší proces. Napr. reakcia na katastrofu v černobylskej jadrovej elektrárni

2/ je opačným prístupom. Spočíva v komplexnej úprave určitého globálneho ekologického problému. Z rôznych príčin napr. vysoké finančné náklady na realizáciu, je však prijatie takejto komplexnej MZ veľmi náročné.

Z tohto dôvodu štáty často spolu najprv uzavrú len rámcovú dohodu, pre kt. je typické, že obsahuje len vágne formulované povinnosti. Jej abstraktnosť často spôsobuje, že v praxi nemá fakticky žiadne účinky. Ich účelom je nájsť konsenzus o konkrétnych ekologických otázkach v budúcnosti. Tieto konkrétne dojednania, prostredníctvom ktorých je rámcová dohoda uvádzaná do života majú podobu protokolov.

Právne obyčaje

Obyčajové pravidlá majú na M úrovni v MP všeobecne prirodzene oveľa vačší význam, ako je tomu vo vnútroštátnom P.

Pokiaľ ide o MP ŽP, treba však konštatovať, že význam M obyčaje v medzinárodnoprávnej ochrane ŽP úmerne klesá so zvyšujúcim sa počtom M enviromentálnych zmlúv.

Normy M obyčajového práva sú používané v 2 prípadoch:

1/ keď sa jedná o situáciu medzier v MZ

2/ pri riešení otázok ochrany ŽP vo vzťahu ku štátom, ktoré nie sú viazané príslušnou MZ

Najdôležitejším obyčajovým pravidlom MP ŽP je zákaz poškodzovania ŽP presahujúci hranice štátov.

Všeobecné zásady právne uznávané civilizovanými národmi

-ich význam je pomerne malý. V MP ŽP sa doposiaľ nevytvorila žiadna podstatnejšia všeobecná zásada právna.

Rozhodnutia medzinárodných súdov

-nejde o klasický prameň práva, ale o aplikáciu P na konkrétny prípad.

Medzi najznámejšie a najdôležitejšie rozhodnutia v oblasti MP ŽP patria už spomenuté rozhodnutia v prípadoch Trail Smelter, Corfu Channel, Lake Lanoux.

Dnes je v oblasti M ochrany ŽP  využívaná možnosť riešenia sporov prostredníctvom M súdnych inštitúcií pomerne zriedkavá.

A to aj napriek tomu, že štáty majú možnosť obracať sa na :

1/ M súdny dvor

2/ niektorý z M arbitrážnych súdov

3/ M tribunál pre morské právo

M súdny dvor doposiaľ rozhodoval M otázky týkajúce sa bezprostredne problematiky ŽP len v jedinom prípade- a to spor medzi SR a Maďarskom vo veci prehradenia nádrže Gabčíkovo-Nagymaros.

Jednostranné akty

-existujú rôzne názory na ich zaradenie k prameňom MP ŽP, keďže sú svojím charakterom skôr súčasťou M zmlúv, a nevytvárajú preto podľa môjho názoru samostatný prameň práva. V MP ŽP majú význam vtedy, keď MZ dovoľuje M organizácii vydávať závazné normy správania sa pre svoje vnútorné pomery.

Subjekty pôsobiace v oblasti M ochrany ŽP

I/ Štáty

Najdôležitejšími aktérmi v oblasti MP ŽP ostávajú aj napriek vzrastajúcemu významu medzinárodných organizácií národné štáty. Vzrastajúce globálne problémy ŽP spôsobili         v posledných 35 rokoch určitý posun v M správaní sa štátov. Štáty sú dnes vo vačšej miere ochotné pripustiť, že zdolávanie určitých závažných globálnych problémov ŽP je elementárnym záujmom M spoločenstva, ktorému musia ustúpiť ich vlastné záujmy. Tento spoločný záujem je ale naďalej v napatí  s medzinárodnoprávnou suverenitou národných štátov. Z toho dôvodu MZ z oblasti ŽP  často používajú formulácie typu „pokiaľ to bude možné a primerané“, „s ohľadom na miestne podmienky a možnosti“,..

II/ Medzinárodné medzivládne organizácie

1. združenie štátov založené na základe MZ, ktorému zmluvné štáty zverujú plnenie určitých úloh trvalej povahy a ktoré disponuje vlastnými orgánmi.

/pozor- nezamieňať s EÚ, ako supranacionálnou organizáciou, ako aj s juhoamerickou organizáciou MERCOSUR a Africkou jednotou, hoci ich zaradenie k supranacionálnym organizáciám je dnes ešte stále sporné/.

Najdôležitejším rozlíšením MO je delenie na univerzálne a partikulárne. Predpokladom univerzality MO je ich otvorenosť pre prijatie akéhokoľvek člena M spoločenstva a taktiež ich ciele a funkcie.

A/ MO univerzálnej povahy- najvýznamnejšou je OSN. V jej rámci sa otázkami ochrany ŽP zaoberá predovšetkým Hospodárska a sociálna rada OSN a špeciálny orgán nazvaný Program pre ŽP- UNEP. UNEP nebol založený MZ, ale vznikol na základe rezolúcie generálneho zhromaždenia OSN, takže nepožíva medzinárodnoprávnu subjektivitu. Je však jedinou inštitúciou OSN, ktorá je zameraná výhradne na otázky M ochrany ŽP. Jeho sídlo je v Nairobi v Keni. Hlavnou úlohou UNEP je funkcia koordinačná a informačná.

Hospodárska a sociálna rada OSN sa ako jediná zo základných rád OSN bezprostredne zameriava aj na otázky ochrany ŽP, a to predovšetkým prostredníctvom svojich regionálnych ekonomických komisií.

Dôležité úlohy spojené s medzinárodnou ochranou ŽP plnia tiež niektoré pridružené organizácie OSN. Medzi najdôležitejšie patria: Organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu-FAO, Medzinárodná námorná organizácia- IMO, Organizácia pre vzdelávanie, vedu a kultúru- UNESCO, Svetová zdravotnícka organizácia- WHO, ai.

B/ V oblasti ochrany ŽP je činná tiež skupina partikulárnych organizácií, ktoré boli spravidla založené za iným účelom a postupne zahrnuli aj niektoré záležitosti súvisiace s ochranou ŽP. Napr. NATO, Organizácia africkej jednoty- OAU, a najma Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj- OECD, ai.

III/ Medzinárodné nevládne organizácie

Sú stále dôležitejším aktérom na poli M ochrany ŽP. Ide o tzv. NGOs

Vzhľadom ku skutočnosti, že nie sú založené MZ im prirodzene nepatrí medzinárodná subjektivita. Ich význam spočíva v tom, že sa stali pravidelnými účastníkmi M konferencií, na kt. sa koná o medzinárodných zmluvách, a môžu tak vyvíjať určitý tlak na zástupcov zúčastnených štátov. Plnia teda funkciu akýchsi pozorovateľov- tzv. watch dogs.

Možno ich deliť do 3 veľkých skupín:

A/ Nevládne organizácie s obmedzeným členstvom

B/ Tzv. inštitúty a centrá pre výchovné, vzdelávacie a informačné účely

C/ Organizácie aktivistov s otvoreným členstvom- napr. Greenpeace, Friends of the Earth, World Wildlife Fund

IV/ Ostatné subjekty

V tejto skupine zaujímajú zvláštne postavenie najma finančné inčtitúcie, napr.:

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

Svetová banka

Európska banka pre obnovu a rozvoj

Svetová obchodná organizácia

Presadzovanie MP ŽP

Jedným z hlavných problémov PŽP všeobecne je úspešné presadzovanie právnych enviromentálnych noriem. Tento podstatný deficit je v rámci MP ŽP ešte ďaleko zreteľnejší, než je tomu u vnútroštátnych enviromentálnych noriem. Je tomu tak z niekoľkých dôvodov: ide predovšetkým o malú mieru inštitucionalizácie M prostredia a ďalej o neexistenciu nad štáty nadriadenej moci, resp.o absenciu centrálnej inštancie presadzovania práva.

Medzi jednotlivé prostriedky presdzovania M noriem patria:

1.nástroje represívnej povahy

2. nástroje spolupráce

Vzľadom k povahe MP ŽP sú efektívnejšie a stále častejšie využívanou formou presadzovania M enviromentálnych noriem prostriedky spolupráce.

1.Represívne nástroje presadzovania

Medzinárodné právo všeobecne pozná určité prostriedky sankčného charakteru, ktorými je možné vynútiť splnenie určitej medzinárodnoprávnej povinnosti. V oblasti MP ŽP prichádzajú do úvahy dva z týchto prostriedkov, a to: RETORZIE a REPRESÁLIE.        V MP ŽP, kt. je predovšetkým právom vytvoreným v záujme celého M spoločenstva, je však použitie oboch týchto represívnych prostriedkov obmedzené.

RETORZIA je opatrenie, kt. je MP samo o sebe dovolené napr. prerušenie diplomatických stykov, avšak druhým štátom je chápané ako nevľúdny akt.

REPRESÁLIA je sama o sebe protiprávnym aktom. Jedná sa o odplatu za M delikt iným M deliktom. Represália je ako taká teda MP zakázaná.

Môžeme konštatovať, že sankcie ukladané v súvislosti s neplnením M enviromentálnych závazkov nie sú príliš efektívne. Napr. často sa obracajú proti štátu, ktorý ich uložil.

2. Nástroje partnerskej spolupráce

Táto koncepci sa opiera o dva základné prvky:

a/ o kontrolu plnenia M záväzkov

b/ o pomoc pri implementácií M záväzkov

Zatiľ čo kontrola plnenia M závazkov slúži k zisteniu implementačných deficitov, cieľom pomoci je poskytnúť štátu, ktorý z vnútroštátnych faktických či právnych príčin nie je schopný plniť svoje zmluvné povinnosti, potrebnú pomoc k ich dostatočnému plneniu. Je si potrebné uvedomiť, že v prípade MZ na ochranu ŽP zvyčajne nie je nedostatok vôle určitého štátu plniť svoje závazky. Napriek tomu dochádza veľmi často k deficitom v implementácii M závazkov, čo súvisí najma s nedostatočným administratívnym, hospodárskym a technickým zázemím, ako aj častá nejasnost hmotnoprávnych ustanovení MZ.

3.Kombinovaný systém

Niektoré MZ používajú tzv. kombinovaný systém represívnych prostriedkov a nástrojov partnerskej spolupráce. Primárne je stanovená kontrola plnenia závazkov, kt. je prostriedkom partnerskej spolupráce. Na základe kontrolných zistení dochádza k rozhodnutiu o tom, či bude predmetnej zmluvnej strane poskytnutá pomoc alebo či bude proti nej zavedená sankcia.

KONTROLA PLNENIA M ZÁVAZKOV

-možno ju deliť do dvoch základných typov:

a/ preventívna kontrola

b/ kontrola vykonávaná následne a ad hoc

POMOC PRI PLNENÍ ZÁVAZKOV

-je naplnením princípu „spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti“ pochádzajúcemu z konferencie v Rio de Janeiro. Tento princíp vyjadruje skutočnosť, že napriek tomu, že rozvinuté i rozvojové krajiny sú spoločne zodpovedné za globálny stav ŽP, nemôžu niesť náklady na jeho ochranu rovnakým dielom, pretože disponujú veľmi rozdielnymi finančnými a technickými kapacitami a prostriedkami.

Rozlišujeme 3 základné formy pomoci plnenia M závazkov v oblasti ochrany ŽP:

a/ capacity building- zahŕňa ekologickú výchovu a vzdelávanie, personálne zaistenie ai.

b/ transfer technológií-  zahŕňa podporu účasti rozvojových krajín na technologickom pokroku a poskytnutia potrebného know-how

c/ finančná pomoc, podpora

                                                                                                                           Dr. Jozef Tekeli