Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Občianske právo hmotné I.

poznámky z prednášky 18.2.2008 aaa (prednaska_c.1_(18.2.2008).doc)

História Európskej integrácie

Obdobie medzi svetovými vojnami – začala sa formovať myšlienka spolupráce v rámci E.

Cieľom tejto spolupráce je zachovanie mieru.

1. autormi tejto myšlienky boli Coudenhove-Kalergi, Aristide Briand. Čestným predsedom Paneurópskeho hnutia bol A.Briand, predseda vlády vo Francúzsku. Je tiež autorom Briandského paktu, nositeľom Nobelovej ceny za mier. Jeho význam pre európsku integráciu spočíva v tom, že v r.1929 na pôde Spoločnosti národov predstavil projekt vytvorenia tzv. európskeho federatívneho zväzu. Tento bol prijatý členmi SN. Mala vzniknúť určitá organizácia, v ktorej by štáty spolupracovali v hospodárskej aj kultúrnej oblasti, bolo to prijaté pozitívne a začalo sa pracovať na zmluve. Avšak 2.svetová vojna prerušila tieto snahy.

Obdobie po 2.svetovej vojne – zlatý vek vzniku medzinárodných organizácií

Táto integrácia sa netýkala celej E, len západnej časti. Vo východnej časti vznikla Varšavská zmluva ako vojenská organizácia, ktorá dnes už neexistuje, a Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, ani táto už neexistuje.

Suverenita štátu a snaha o spoluprácu – tieto pojmy sú trochu v protiklade, lebo dochádza k dobrovoľnému obmedzeniu suverenity štátu. Otázne je, do akej miery má dôjsť k obmedzeniu. Sú 2 koncepcie európskej integrácie:

1. medzivládne organizácie – minimálny zásah do suverenity štátov. Vo Veľkej Británii sa takáto snaha prejavuje dodnes. Typické je jednomyseľné hlasovanie, ktoré zabezpečuje rovnosť všetkých štátov.
2. vychádza z princípov federalizmu – Fran., Nemecko boli zástancami tejto teórie, ktorej výsledkom má byť subnacionálna organizácia, na ktorú štáty prenesú časť svojich právomocí. Zásahy do suverenity sú v tejto teórie oveľa väčšie než pri medzivládnych organizáciách. Založí sa nový subjekt a ten riadi zakladajúce štáty.

Medzinárodné organizácie, ktoré majú medzivládny charakter a existujú dodnes:

Organizácia hospodárskej spolupráce – Marshallov plán pomoci a spolupráce, predstavený v Paríži. Tento plán je medzníkom rozdelenia E na západnú a východnú časť, keďže ZSSR ho odmietol. Západné štáty túto pomoc prijali, a vznikla medzinárodná organizácia podpísaním  zmluvy v r.1948 v Paríži –

Organizácia pre Európsku hospodársku spoluprácu – jej vznik bol reakciou zo strany USA. Má hospodársky charakter, teraz sa to volá Organizácia pre Európsku spoluprácu (OECD). Stratila regionálny charakter, členom sa stala aj SR    ...hospodárska organizácia...

Západná únia – na základe medzinárodnej zmluvy z r. 1948 - Bruselský pakt. Pôvodnými signatármi boli VB, Fr., štáty Beneluxu. Prijali na seba záväzok kolektívnej obrany. R.1954 pristúpili aj Nemecko a Taliansko a došlo k premenovaniu na Západoeurópsku úniu. Ich pristúpenie bolo reakciou na prebiehajúcu studenú vojnu.  ...vojenská organizácia...

Rada Európy – vznik v r.1949. Je to samostatná org., nemá žiadne prepojenie na EÚ. Sídlom je Štrasburg. EÚ si požičiava budovu od Rady Európy. Základné hodnoty sú ochrana ľudských práv, princípy demokracie a pod. SR je tiež členom. Dohovor o ochrane ĽPaS – signatárom je aj SR. Základným prvkom tohto mechanizmu je Európsky súd pre ľudské práva (Štrasburg) a Súdny dvor európskych spoločenstiev (Luxemburg)  ...politická organizácia...

Vznik európskych spoločenstiev

Komunitárna európska integrácia – základom je vznik troch Európskych spoločenstiev.

1.impulzom bola tzv. Schumanova deklarácia 9.5.1950 (Deň Európy). Robert Schuman bol ministrom zahraničných vecí Francúzska. Autorom, ktorý to vlastne napísal bol ?Jean Monnet?       (týmto menom si nie som istá!).   Bola to výzva adresovaná Nemecku. Francúzi sa nechceli vzdať svojej dominancie a tak prišli s myšlienkou, že Nemecko a Francúzsko by sa malo spojiť a ich spolupráca by zabezpečila, aby vojna bola nemožná – myšlienka o sektorovej spolupráci, až postupne hospodárska spolupráca mala prerásť do politickej únie.

Vychádzalo sa z predpokladu, že ak tieto 2 štáty budú obchodovať so surovinami (uhlie a oceľ), ktoré sú potrebné v zbrojárskom priemysle, vojna medzi nimi nebude nikdy možná. Schuman navrhoval vytvoriť nový subjekt medzinárodného práva, ktorý by kontroloval Nemecko a Francúzsko pri výrobe zbraní. Schuman neskryte hovoril o tom, že konečným cieľom má byť vytvorenie Európskej federácie. Aj keď to bolo adresované Nemecku, 18.4.1951 Franc., Nemecko, Benelux podpísali zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. Podmienkou bola ratifikácia, zmluva vstúpila do platnosti v r.1952 a bola uzavretá na 50 rokov (čo je nezvyčajné v medzinárodnom práve). Čas vypršal v r. 2002 a štáty sa zhodli, že už nie je potrebné toto spoločenstvo udržiavať.

Franc., Nemecko, Tal., Benelux – začali pripravovať zmluvu o založení EU ako politického spoločenstva aj ako ochranného.

Impulz zo strany Franc. – dohoda o založení ochranného eur. spoločenstva v r.1952 (podpísaná aj s cieľom znovuvyzbrojenia Nemecka, no ratifikačný proces paradoxne zastavený vo franc. parlamente a preto toto spoločenstvo nevzniklo)

Toto bola 1.kríza, a reakciou bolo podpísanie inej zmluvy, ktorej iniciátorom bol belgický minister zahr.vecí Paul Henrispaar.

25.marca 1957 – podpísané dve tzv. rímske zmluvy. Na ich základe vznikli Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM). Aj tieto boli založené na nadštátnom princípe. Zaužíval sa pre ne pojem Európske spoločenstvá.

Veľká Británia nikdy nebola prívržencom európskej spolupráce. Briti dali podnet na vznik organizácie EFTA – Európske združenie voľného medzinárodného obchodu.

EFTA má dnes už len malý význam, lebo jej povodné členské štáty sa postupne stali členmi Európskych spoločenstiev. Dnes má oveľa menej členov, členom je napr. Island.

V r.1992 boli podpísané dohody – O vytvorení európskeho priestoru.

Rozdiely medzi Eur.spol. a EFTA:

Eur.spol. – nadštátne,   EFTA – medzivládna

Eur.spol. – založené na colnej únii,   EFTA – založená na zóne voľného obchodu

Aj Veľká Británia je dnes členom Eur.spol., no je to „cez mŕtvolu Charlesa De Gaulla“, keďže počas jeho pôsobenia Eur.spol. 2x odmietli žiadosť Británie o členstvo v spoločenstvách.

Rozšírenie Európskych spoločenstiev:

rozširovanie členskej základne –

1. v r.1973 pristúpila Británia. S pristúpením musia súhlasiť všetky štáty. Spolu s VB vtedy pristúpili aj Írsko a Dánsko. Prístupovú dohodu malo podpísanú aj Nórsko, no samotní Nóri ju nakoniec neratifikovali.
2. v r.1981 pristúpilo Grécko
3. v r.1986 pristúpili Portugalsko a Španielsko

---> spolu teda bolo už 12 členských štátov

*počet vlajok na vlajke EU (12) neznamená počet členov Eur.spol., ale súvisí s 12-kou ako magickým číslom*

1987 – 1.x výrazne zrevidovaný text zakladajúcich zmlúv prostredníctvom ďalšej zmluvy

1. revízna zmluva: Jednotný Európsky akt (platný od 1987) – nové ciele, hovoril o politickom zoskupení
2. revízna zmluva: Zmluva o Európskej únii = Maastrichtská zmluva – vo svojej 1.časti nie je revíziou: tam, kde sa píše o založení EU a v ustanoveniach o Eur.spol. z 50tych rokov. Do platnosti vstúpila 1.11.1993 = vznik EU

EU – forma politickej únie

1. na 3 pilieroch:

1. tri Eur.spol., ktoré sú supranacionálne a venujú sa európskej integrácii
2. spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
3. spolupráca justície a vnútra

Piliere 2. a 3. sa už netýkali hospodárskej oblasti a nemali supranacionálny charakter, ale medzinárodný.

2. nový cieľ: vytvorenie hosp.+ menovej únie (to zaviedla Maastrichtská zmluva)
3. zmluva premenovala EHS na Európske spoločenstvo
4. rozšírenie členskej základne, r.1995 pristúpenie Rakúska, Fínska, Švédska. Vo všetkých troch štátoch boli referendá. Aj v Nórsku bolo referendum, no ľudia to už 2.x odmietli
5. ďalšia revízia – Amsterdamská zmluva (1997) – cielená, lebo obsahovala doložku „stretneme sa“, tzn. že ak bude treba, opäť sa zídu. AZ mala veľký dosah na formálnu stránku všetkých zakladajúcich zmlúv, lebo prečíslovala niektoré ich ustanovenia
6. zmluva z Nice (2001) – hrozilo jej neratifikovanie, lebo Íri mali v ústave zakotvené, že takýto typ medzinárodnej zmluvy musí prejsť referendom, a ich prvý pokus bol neúspešný, až na druhý pokus to tesne prešlo.  Súčasťou zmluvy bol protokol rušiaci Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ s tým, že jeho právnym nástupcom je Eur.spol. a EURATOM.  Došlo k prečísleniu článkov zmluvy a k obmedzeniu 3.piliera, ktorý sa od AZ nazýva „spolupráca justície a vnútra v trestných veciach“
7. ďalšie rozšírenie: 1.mája 2004 – najväčšie v dejinách – 10 nových štátov (aj SR). 16.apríla 2003 podpísaná prístupová dohoda v Aténach, ktorá prešla ratifikačnými procesmi. Tieto boli úspešné a zmluva bola ratifikovaná, u nás prezidentom po predbežnom súhlase NRSR (zmluva bola označená ako taká, ktorá má prednosť pred zákonmi SR)
8. po rozšírení v r.2004 boli diskusie, že pôvodná členská základňa už nebude postačujúca  (???)
9. Európska rada prijala rozhodnutie o zvolaní Konventu, ktorý má vypracovať nový text zakladajúcej zmluvy (pod vedením francúzskeho ex-prezidenta ......................) a tak v r.2001 sa zišiel Konvent a svoju prácu ukončil v r.2003. Vypracovali zmluvu zakladajúcu ústavu EU
10. nešlo už o zmenu obsahu zakladajúcich zmlúv, ale vznikla úplne nová zmluva
11. nie všetky štáty tým boli nadšené, no 29.10.2004 bola zmluva zakladajúca ústavu EU podpísaná v Ríme. Ešte nie je platná a účinná, lebo zatiaľ nebola ratifikovaná vo všetkých štátoch
12. Španieli ju v referende schválili, ale potom Holanďania nie a tak nebola ratifikovaná. To znova spôsobilo krízu.

Východiskom z krízy má byť Lisabonská zmluva

13. naša NRSR ju schválila, no následne bola podaná ústavná sťažnosť kvôli údajnému porušeniu ZĽPaS a Ústavný súd so sťažnosťou vyjadril súhlas, čo znegovalo celý schvaľovací proces
14. vznik Lisabonskej zmluvy je výsledkom veľkého vplyvu Nemecka a už nemá byť náhradou, ale opäť novou zmluvou, ktorá zakladá len 1 subjekt medzinárodného práva a to EU  (zmluva o založení Eur.spol. sa premenuje na Zmluvu o fungovaní EU a táto je práve v ratifikačných procesoch)