Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

poznámky z prednášky 18.2.2008 (prednaska_c.1_(18.2.2008).doc)

Vecné práva

Otázka vecných práv nie je jedinou úpravou, máme dnes veľa pr. noriem, ktoré okrem OZ upravujú vecné práva.

Vecné práva zahŕňajú vlastnícke právo, vecné práva k cudzej veci (záložné právo, zádržné právo, vecné bremená). Úprava je všeobecná a platí pre akékoľvek subjekty, čiže bez ohľadu na to, či je vlastníkom FO, PO alebo štát.

Od r.1992 máme aj jednotnú vlastnícku sústavu – nerozlišujeme jednotlivé druhy vlastníctva ako kedysi.

Pojem „osobné vlastníctvo“ dnes už nie je správne používať, je správnejšie použiť pojem „súkromné vlastníctvo“.

Obchodný zákonník upravuje iba niektoré otázky týkajúce sa vlastníckeho práva – hlavne vzťahy medzi podnikateľmi.

1.inštitút: spoluvlastníctvo - spoluvlastnícky vzťah môže vzniknúť aj mimo manželstva, napr. ak si založíme spoločnú domácnosť.

2.inštitút: BSM – veľmi zle spracovaná úprava o BSM, upravené v OZ. Veľa problémov v súvislosti s podnikaním jedného z manželov – všetok majetok nadobudnutý z tohto podnikania je takisto spoločný (ak BSM medzi manželmi nebolo zrušené). S tým súvisí otázka s.r.o.-čiek a spoločníkov.

Vlastnícke právo

V objektívnom zmysle: súbor pr. noriem, ktoré upravujú otázky nadobúdania, straty vlastníckeho práva a prostriedky ochrany vlastníckeho práva.

Zákon 182/1993 O vlastníctve bytov a nebytových priestorov – odštartoval privatizáciu bytov.

Zákon 162/1995 Katastrálny zákon – dôležité otázky týkajúce sa nehnuteľností.

Záleží, či hovoríme o hnuteľnosti, alebo o nehnuteľnosti. Z hľadiska vl.pr. je dôležité ich rozlíšenie, lebo nadobúdanie vl.práva k nehnuteľnostiam je iné ako pri hnuteľnostiach.

Zmluva musí byť perfektná, a musí byť rozhodnutie Katastra o tom, že sa vklad povoľuje a práve týmto rozhodnutím sa nadobúda vl.právo.

V subjektívnom zmysle: súbor práv a povinností, ktoré vyplývajú pre vlastníkov a iné osoby.

Základným subjektom je vlastník, v niektorých prípadoch spoluvlastník (podielový alebo bezpodielový).

Detentor je osoba, ktorá má právo užívať nehnuteľnosť. Toto mu umožní vlastník na základe určitej zmluvy, najčastejšie nájomná zmluva. Detentor bude mať charakter subjektu oprávneného užívať vlastníkovu nehnuteľnosť.

Držiteľ veci – vyplýva z inštitútu držby. Držba je vnímaná v dvojakej rovine: 1. držba ako jedno zo základných oprávnení vlastníka [vlastník má právo vec držať- disponovať s ňou (môže previesť, dať do zálohy), užívať a požívať ju, brať z nej plody],   2. ochrana držby ako samostatného inštitútu, ktorý sa neodvádza od práva vlastníka – zákon chráni držiteľa, ktorý je dobromyseľný a ktorý sa správa k danej veci akoby mu patrila.

Vydržanie: jeden zo spôsobov nadobudnutia vl.práva, kde ten držiteľ veci, ktorý bol dobromyseľný a držal vec a vykonával práva ako vlastník (pri nehn.10 rokov), pričom nikdy toto držanie nebolo narušené – môže dôjsť k splneniu všetkých podmienok na nadobudnutie vl.práva vydržaním.

2 možnosti: 1. na základe rozhodnutia súdu, ktoré potvrdí, že som vlastníkom (na základe podania žaloby o určenie vl.práva) ,  2.vydanie osvedčenia o vydržaní notárom – aby to mohol vydať, musí preskúmať náležitosti tak ako mu to ukladá zákon

§129 OZ – tá držba nie je tou držbou, ktorou riešime otázky vl.práva !

Aj keď hovoríme o práve vlastníka, tieto jeho základné práva majú absolútnu povahu – vlastník je subjekt, ktorého práva smerujú voči každému, a teda každý je povinný ho rešpektovať vo výkone jeho vl.práva a nerušiť ho v tomto výkone. K porušeniu výkonu vl.práva dôjde aj vtedy, keď niekto koná tak, že ten vlastník nemôže užívať svoju vec.

Vlastník nemôže vykonávať svoje práva bez akýchkoľvek obmedzení, nemôže si robiť čo chce ---> §3 ods.1 OZ: výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ani vl.právo nemožno zneužívať.

Poznáme aj ďalšie obmedzenia výkonu vl.práva – dobrovoľne, zo zákona, z rozhodnutia štátneho orgánu. Stále však treba súhlas Katastrálneho úradu, napr. k stavebným zásahom ako je prístavba, nadstavba a pod.

zákon č.543/2002 O ochrane krajiny a prírody– hovorí aj o tom, kedy môžem vyrúbať strom, aj o ochranných pásmach. Máme 5 ochranných pásem, niekde nemožno ani postaviť plot.

§127 OZ – jednak sú generálne zakázané jednotlivé imisie, jednak iné zásahy.

Zákonné obmedzenie spočíva aj v tom, že možno vstúpiť na cudzí pozemok, no iba v nevyhnutnej miere. Druhá strana sa stále musí vyjadriť k zásahu.

§128 ods.1 – vlastník je povinný v stave núdze strpieť, aby bola použitá jeho vec, za náhradu

        ods.2 – vyvlastnenie vo verejnom záujme, iba rámcová úprava v jednej vete, OZ pripúšťa zásah ak je to vo verejnom záujme. Toto je v súčasnosti dosť diskutované v súvislosti s urýchlením výstavby diaľnic.

Susedské práva – upravujú vzťahy medzi susedmi, a to nielen vedľajších, ale všetkých, ktorých môžem nejako ovplyvniť tým, čo robím na svojom pozemku.

Nadobúdanie vlastníckeho práva

1. pôvodne (originárne) – vl.právo neodvodzujeme od právneho predchodcu (napr. prírastok, nový plod)
2. odvodené (derivatívne) – prevod vl.práva na základe zmluvy o prevode vl.práva (kúpna zmluva, darovacia, výmenná, zmluva o diele, zmluva o prevode bytu). Prechod práva znamená, že na základe pr. skutočnosti prechádza vl.právo na nového vlastníka. PO môžu zaniknúť buď s právnym nástupcom, alebo bez neho. Ak existuje nástupca, na neho prechádza aj vl.právo. Typické prípady upravuje Obchodný zákonník, napr. splynutie, zlúčenie, rozdelenie obchodných spoločností.

Základné spôsoby nadobudnutia vl.práva:

1. Vydržanie
2. Vytvorenie novej veci
3. Spracovanie
4. Prírastok
5. Nadobudnutie vecí opustených, nájdených a skrytých
6. Rozhodnutím súdu
7. Príklepom licitátora na dražbe     ...(je to v knihe)...