Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Právo životného prostredia

Prednáška 19.2.2008 (prednaska_c.1_(19.2.2008).doc)

Príčiny a ciele ochrany životného prostredia na medzinárodnej úrovni

V súčasnosti je zvýšený záujem o ochranu ŽP na medzinárodnej úrovni, čo súvisí so vznikom mnohých problémov – globálnych a regionálnych.

1. Globálne problémy: zmena klímy, globálne otepľovanie, zvyšovanie hladín oceánov, vysoký nárast populácie, nedostatok pitnej vody, atď.
2. Regionálne problémy: devegetácia, deforestácia, dezertifikácia (vytváranie púští)

Na toto muselo zareagovať aj právo, i keď sa to stalo s veľkým omeškaním.

Prvé medzinárodné normy na ochranu ŽP vznikali až v 1.polovici 20.stor., ale išlo o úpravy sporadické a roztrieštené.

Medzinárodné právo ŽP ako oblasť medz.práva verejného sa sformovalo až v posledných cca 30 rokoch.

Úlohou je vytvoriť vhodný právny rámec pre medzinárodné rozhodovacie procesy a základ pre možný konsenzus štátov v oblasti ochrany ŽP. Na medzinárodnej úrovni je hmotnoprávnych noriem oveľa menej než na vnútroštátnej úrovni.

Hlavnou úlohou je regionálna a globálna ochrana ŽP.

Nepokrýva ochranu všetkých ..................................................................................................

Predmety ochrany: ochrana biodiverzít, ovzdušia, morských a vnútrozemských vôd, ochrana pred znečisťovaním nebezpečnými odpadmi a chemickými látkami, nukleárne znečistenie.

Naopak, nerieši sa ochrana pôdy a právna ochrana pred hlukom a vibráciami.

Vývoj medzinárodno-právnej ochrany ŽP

3 medzinárodné konferencie:

1. Štokholm, 1972
2. Rio De Janeiro, 1992
3. Johannesburg, 2002

Všetky sa označujú ako „summity Zeme“.

Už koncom 19. a zač. 20.st. sa objavili nejaké medzinárodné dohody, hlavne v oblasti rybárstva a užívania vnútrozemských povrchových vôd.

Až v prvej pol.20.st. medzinárodné dohody na ochranu niektorých druhov fauny a flóry.

Ako 1.medzinárodná zmluva o ochrane ŽP bola Dohoda o Veľkých jazerách medzi USA a Britániou (1974).

Dôležitý medzník: súdne rozhodnutie Trail vs. Smelter (1941). Išlo o spor medzi USA a Kanadou o náhradu škôd na lesných porastoch a poľnohospodárstve v štáte Washington spôsobených vypúšťaním odpadových plynov, ktoré sa nachádzali na Kanadskom území. Arbitrážny súd dospel k záveru, že žiadny štát nie je oprávnený povoliť využívanie svojho územia spôsobom, ktorým môže dôjsť ku škodám spôsobeným plynmi na území iného štátu alebo na majetku či osobách na ňom žijúcich.

Toto sa stalo významným precedensom v oblasti vývoja ochrany ŽP na medzinárodnej úrovni – obmedzená teritoriálna suverenita štátu v otázkach medzištátnej ochrany ŽP.

Kanál Korfu (1949) – súd dospel k záveru, že záväzkom každého štátu je nedovoliť vedome, aby na jeho území bola prevádzaná činnosť smerujúca k porušeniu práv iných štátov.

Lac Lanous – spor medzi Španielskom a Francúzskom ohľadom využívania horného toku medzinárodnej rieky. Súd dospel k záveru, že štát, ktorý sa nachádza na hornom toku rieky prekračujúcej štátnej hranice, môže užívať vodu z tohto toku len do tej miery, pokiaľ týmto užívaním spôsobená zmena cezhraničného toku neznemožní významne jeho užívanie štátom nachádzajúcim sa na jeho dolnom toku.

Štokholmská konferencia, 1972

1. 1.celosvetová konferencia ochrany ŽP konaná pod záštitou OSN
2. prijali sa 3 nezáväzné dokumenty: 1. Záverečná deklarácia o ŽP človeka,  2. Akčný plán,  3. Rezolúcia o inštitucionálnych a finančných dojednaniach
3. najvýznamnejšia bola č.1, ktorá obsahuje najmä katalóg princípov ochrany ŽP, pričom najdôležitejším princípom je uznanie práva na priaznivé ŽP ako základného ľudského práva
4. vytvorenie Programu pre ŽP (UNEP) – zvláštna inštitúcia OSN, ktorej primárnou úlohou bola ochrana ŽP

Rio De Janeiro, 1992 – Medzinárodná konferencia o ŽP a rozvoji ochrany ŽP

1. 30 000 delegátov zo 176 štátov sveta
2. diametrálne odlišné záujmy niektorých štátov – konflikt medzi vyspelými a rozvojovými krajinami
3. vyspelé štáty prejavili malú ochotu obmedziť svoj konzumný spôsob života
4. popritom bežala osobitná konferencia na nevládnej úrovni (8 000 účastníkov) – Globálne fórum 1992
5. výsledky: 2 záväzné medzinárodné zmluvy, celý rad nezáväzných, prijatie koncepcie trvale udržateľného rozvoja. Právne záväzné: 1.Dohovor o zmene klímy,  2.Dohovor o biodiverzite.   Nezáväzné: 1.Deklarácia o ŽP a rozvoji,  2.Princípy hospodárenia v lesoch,  3.Agenda 21
6. Deklarácia formovala princíp 3 (právo na ekonomický rozvoj musí byť naplnené tak, aby mohli byť spravodlivo uspokojené potreby rozvoja a ochrany ŽP súčasných a budúcich generácií) a princíp 4 (ochrana ŽP sa musí stať integrálnou súčasťou ostatných politík)  ---princípy trvalo udržateľného rozvoja
7. inštitucionálne výsledky – založená Komisia pre trvale udržateľný rozvoj. Schádza sa každoročne v sídle OSN. Určuje rámec pre tvorbu noriem na ochranu ŽP.

Vývoj po Rio De Janeiro:

1. nové medzinárodné zmluvy na ochranu ŽP
2. organizovanie tzv. konferencií zmluvných štátov – medzinárodné organizácie v malom. Ich úloha je taká, že prijímajú právne záväzné protokoly – Kiovský protokol – Dohovor o zmene klímy
3. zvláštne zasadnutia Generálneho zhromaždenia OSN (1997) v New Yorku nazvané „Rio plus 5“. Závery prijaté na tomto zasadnutí boli prijaté kriticky, lebo situácia sa ešte zhoršila. Preto sa mala konať ďalšia konferencia

Konferencia v Johannesburgu, 2002

1. svetový summit o udržateľnom rozvoji
2. najväčšia konferencia o stave ŽP, aj najväčšia v OSN vôbec
3. 50 000 účastníkov
4. hlavným dokumentom bol Implementačný plán svetového summitu
5. hlavnými aktérmi boli EÚ (ktorá zastupovala veľmi vysoké štandardy ŽP), USA, Kanada, Japonsko, Austrália a rozvojové krajiny spolu s Čínou zoskupené do „skupiny 77“
6. hlavné body Implementačného plánu sú: 1.znižovanie chudoby (znížiť podiel ľudí, ktorých príjem je menej ako 1 dolár denne), 2.zdravotná nezávadnosť pitnej vody (znížiť počet ľudí bez prístupu k pitnej vode), 3.energetická politika (podpora obnoviteľných zdrojov), 4.chemické látky (do r.2020 vyrábať a používať také látky, ktoré nie sú príliš škodlivé), 5.manažment základných prírodných zdrojov,  6.zdravotná politika (redukcia úmrtnosti detí do 2 rokov do r.2010),  7.trvale udržateľný rozvoj malých ostrovných štátov,  8. trvale udržateľný rozvoj v Afrike,  9.podpora vzdelávania (do r.2015 zaistiť základné vzdelanie všetkým deťom)
7. aj tak to bolo sklamanie, hlavne pre rozvojové štáty

Pramene medzinárodného práva ŽP

1. medzinárodné zmluvy – všeobecnej alebo zvláštnej povahy
2. medzinárodná obyčaj
3. všeobecné právne zásady uznávané civilizovanými národmi
4. súdne rozhodnutia medzinárodných súdov
5. právne názory najkvalifikovanejších znalcov práva ŽP
6. jednostranné akty

Normy medzinárodného práva – v cca 300 zmluvách, vo viac než 1000 dvojstranných dohodách, v niekoľkých desiatkach rezolúcií príp. iných dokumentov medzinárodných organizácií, niektoré obyčaje medzinárodného práva.

Hard law – záväzné medzinárodné normy

Soft law – nezáväzné normy odporúčajúcej povahy. Výhodou soft law je, že je ihneď aplikovateľné bez zdĺhavých formálnych procedúr.

- medzi oboma existujú prechodné štádiá spočívajúce v tom, že sa z pôvodne nezáväznej normy stane postupom času záväzná norma