Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Právnická fakulta / Hospodárske právo

Vypracované otázky (25) (hosp._vypracovane_otazky.doc)

H o s p o d á r s k e     p r á v o

vypracované otázky

1/ Pojem hospodárskeho práva, predmet  a pramene hospodárskeho práva samostatné právne odvetvie

Pojem : Ide o právne odvetvie, ktoré nemá kodifikovaný charakter, ktoré upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce v procese ovplyvňovania podnikateľskej a hospodárskej činnosti podnikateľských subjektov štátom a pri výkone vlastných oprávnení a povinností štátu štátnymi organizáciami.

Charakteristickým znakom HP je, že vzťahy medzi účastníkmi hospodársko-právnych vzťahov sú poznačené mocenským postavením štátu – princíp nadradenosti a podradenosti. Na rozdiel od Obchodného práva, kde účastníci sú si rovnocenní.

HP upravuje pritom sústavu vzťahov, ktoré vznikajú medzi štátom prípadne samosprávnymi územnými celkami na strane jednej a podnikateľskými subjektami pri určovaní podmienok limitov a podnetov hospodárskej politiky alebo aktivity.

Predmetom slovenského HP je :

1. Úprava hospodárskej súťaže a vrámci nej

1. podmienky štátnej pomoci podnikania
2. úprava kontroly fúzií
3. úprava dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a zneužívania dominantného postavenia na trhu
4. štátne monopoly a verejnoprávne podniky vrátane prirodzených monopolov

2. Úprava tzv. verejného sektora

5. doprava a spoje
6. energetika
7. prírodné zdroje
8. sociálno-zdravotná sféra
9. peňažníctvo vrátane bankovníctva a poisťovníctva

3. Úprava prostriedkov štátnej ingerencie/štátneho zasahovania) – je to aj prameň HP

10. v oblasti regulácie cien
11. v oblasti verejného a koncesného obstarávania
12. v oblasti živnostenského podnikania
13. v oblasti prognózovania a dlhodobej hospodárskej politiky a statégie
14. hospodársky dohľad v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, rozhodovania o trhu cenných papierov, mechanizmu verejného obstarávania a pod.

Pramene HP – vymenovať 5 základných prameňov HP

15. Ústava SR
16. Zákon o živnostenskom podnikaní 455/1991 Zb.
17. Zákon o bankovníctve a vyrovnaní 328/1991
18. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii 7/2005 účinný od 1.1.2006
19. Zákon o správcoch 8/2005
20. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže 136/2001
21. Zákon o verejnom obstarávaní 523/2003
22. Zákon o veľkej privatizácii 92/1991
23. Zákon o bankách 483/2001
24. Zákon o štátnom podniku 111/1990
25. Zákon o cenách 18/1996
26. Zákon o majetku obcí 138/1991
27. Zákon o správe majetku štátu 278/1993
28. Zákon o obchodnom registri 530/2003

2/ Vzťah hospodárskeho práva k iným právnym odvetviam

a/ Vzťah hospodárskeho práva o obchodného práva

Hospodárske právo – je právo verejné (ingerencie štátu)

Obchodné právo – je právo súkromné – (zmluva), hosp. kontrola

        Každé z uvedených odvetví disponuje samostatným a jemu vlastným priestorom právnej regulácie. Všeobecne sa uznáva, že obchodné právo už tradične inklinuje k bloku súkromného práva, naproti tomu hospodárske právo sa považuje za fenomén prinajmenej špecifický s prevládajúcimi prvkami práva verejného.

b/ Vzťah hospodárskeho práva a správneho práva- správne konania - vydanie živnostenského oprávnenia, individuálne akty práva – ingerencia.

c/ Vzťah hospodárskeho práva a finančného práva  - hospodárenie organizácií, problematika hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a inými rozpočtami. Platenie daní, cla, odvodové povinnosti a pod.

d/ Vzťah hospodárskeho práva a trestného práva - trestné právo chráni niektoré inštitúty hospodárskeho práva, ochrana hospodárskej súťaže =) Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži § 149 Trestného zákona (č. 140/1961)

e/ Vzťah hospodárskeho práva a štátneho práva (zasahuje do trhovej ekonomiky a ochrana hospodárskej súťaže) čl. 55 Ústavy SR Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

3/ Subjekty hospodárskeho práva

1. skupina        štát a štátom riadené príspevkové a rozpočtové organizácie najmä ministerstvá, územné orgány štátnej správy, krajské úrady...

2. skupina        územné samosprávne jednotky – obce, mestá, VÚC

3. skupina        verejnoprávne korporácie – rôzne hospodárske zväzy a komory napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Advokátska, Notárska komora

4. skupina        štátne podniky a organizácie

5. skupina        súkromnoprávne podnikateľské subjekty

4/ Formy a metódy štátnej ingerencie v národnom hospodárstve

Metódy štátnej ingerencie :  štát vydáva právne predpisy (individuálne právne akty – koncesia, licencia advokáta) a tým reguluje vzťahy v oblasti podnikania.

Vydáva individuálne právne akty (aplikácie práva) ako napr. koncesia na obchodovanie so zbraňami (niekomu povolí a niekomu nie), povolenie – licencia advokáta, registrácia subjektov – zrušenie a zánik podnikateľských subjektov (niekomu povolí a niekomu nie), ak sú podmienky na vyhlásenie konkurzu, rozhodne a vyhlási konkurz – štát zasahuje.

Štát nenecháva len na vôli účastníkov – zrušenie, vznik, zánik samotných obchodných spoločností a podnikateľských subjektov.

Štát v určitých prípadoch reguluje ceny =) Zákon o cenách – podmienky za akých môžu byť ceny regulované, síce predpokladá tvorbu cenu dohodou (liberalizovaná), ale sú tu uvedené podmienky.

Ochrana hospodárskej súťaže =) Zákon č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže.

Podpora rozvoja regiónov - poľnohospodárskych subjektov (odvetví), poskytovanie dotácií.

Oblasť privatizácie – končí.

Kontrola na podnikaním špecifických subjektov – banky, poisťovne, MF, NBS, Burza CP – udeľovanie licencií; centrálny depozitár.

Formy a metódy štátneho intervencionizmu :

- štátne objednávky (zákazky) – verejné obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác, koncesné obstarávanie,

- podpora zahraničných investícií,

- cenová regulácia,

- dotácie a subvencie,

- hospodárska stratégia a prognóza,

- regionálny rozvoj,

- privatizácia národného hospodárstva (Fond národného majetku)

- vydávanie právnych predpisov (zákonodarná činnosť),

- ekonomické nástroje (ceny, dane, clá, poistné),

- určovanie daní, cien, odvodov, vývozných alebo dovozných licencií

5/ Podnikateľ a podnikanie. Vzťah živnostník a podnikateľ, a ďalšie formy podnikania

Podnikateľ

- osoby zapísané v OR

- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia

- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov

- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu

- zahraničné právnické osoby založené na účely podnikania, ktoré premiestnili svoje sídlo zo zahraničia na územie SR v súlade s §26ods.1OZ,

Podnikanie

- ide o konanie obchodno-právne,

- sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom  (rozhoduje sám) vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku,

Vzťah podnikanie – živnosť

- každá živnosť je podnikaním, ale nie každé podnikanie je živnosťou

- ŽZ vymedzuje živnosti v zmysle:

a) pozitívnom – živnosť = sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku  a za podmienok stanovených ŽZ

b) negatívnom – nie sú činnosti, ktoré s ohľadom na ich výkon a vplyv na okolie vyžadujú osobitnú právnu úpravu, tieto činnosti zväčša podliehajú konaniu na ústredných orgánoch štátnej správy – banky, poisťovne

                        -  živnosťou nie je činnosť, ktorá svojou povahou  spĺňa znaky živnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi (prostitúcia, žobráctvo)

Vzťah podnikateľ – živnostník

Pojem podnikanie je zhodným pojmom ako pojem živnosť. Pojem podnikanie je širší pojem, užší pojem je pojem živnosť. Nie každý podnikateľ je živnostníkom. Podnikateľ je osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ale aj PO, ktorých predmetom činnosti nie je podnikanie (napr. Bytové družstvá, PO ktoré nevykonávajú podnikanie). Napr. PO, ktoré napr. obchodujú s bytmi a nemajú vybavené povolenie na podnikanie. Živnosť má tie isté znaky ako podnikanie - deje sa však za podmienok upravených v Živnostenskom zákone, t. j. podnikanie, ktoré sa vykonáva na základe Živnostenského zákona. Živnosť je pojem užší ako podnikanie

6/ Verejnoprávne registratúry podnikateľov

a/  Obchodný register :  (hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty) – otázky 7,8

b/ Živnostenský register – živnostenský zákon (§ 60 – viď!) delí živnostenský register na časť:

- verejnú – každý môže nahliadnuť (priamo súvisiace údaje s podnikaním, napr. obchodné meno, predmet podnikania, miesto podnikania a pod.)

- neverejnú – osobné údaje o podnikateľovi.

Na rozdiel od údajov v OR so zápisom údajov v živnostenskom registri nespájame konštitutívne a deklaratórne účinky (nerozlišujeme zápisy s konštitutívnym a deklaratórnym účinkom - len nejaké výnimky).

c/ Evidencia obce – evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov :

Postavenie podnikateľa má aj FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie, aj keď sa táto činnosť neviaže na osobitné povolenie. Evidencia je upravená v         § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v znení neskorších predpisov . Právnické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu sú vždy podnikateľmi, ak sú zapísané v obchodnom registri.  Poslednú skupiny podnikateľov tvoria samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sa zapisujú do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov podľa osobitných predpisov. Touto evidenciou je evidencia obce, ktorú vedie obecný úrad. Na základ zápisu do uvedenej evidencie vydá obecný úrad ohlasovateľovi osvedčenie. Takéto osvedčenie ho oprávňuje na výkon podnikateľskej činnosti.

d/ Samosprávne stavovské organizácie :

Podnikateľmi sú aj FO alebo PO, ktoré nie sú zapísané v OR ani nemajú živnostenské oprávnenie, ale podnikajú na základe osobitných predpisov. Sú to najmä prípady činností, ktoré nie sú živnosťami podľa § 3 živnostenského zákona – viď! Osoby vykonávajúce tieto činnosti majú postavenie podnikateľov, ak sú na takúto činnosť oprávnené osobitnými predpismi a vykonávajú ju spôsobom, ktorý možno zahrnúť pod pojem podnikanie. Tak to obvykle bude v prípade § 3 ods. 1 písm. a), v prípade písm. b) treba zvážiť, či sú uvedené činnosti vykonávané ako podnikanie, najmä sústavným spôsobom a za účelom zisku. Takisto činnosti pri výkone povolaní uvedené pod písm. c) môžu byť vykonávané ako samostatné podnikanie, môžu však byť aj súčasťou podnikateľskej činnosti PO a vykonávané v rámci pracovného pomeru alebo ako činnosť spoločníka či člena PO.

Postavenie podnikateľa budú mať obvykle aj osoby vykonávajúce činnosti vylúčené zo živnostenského podnikania v § 3 ods. 2 živnostenského zákona.

Naproti tomu nie je podnikateľom osoba vykonávajúca činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 3 pretože sa tu nevyžaduje osobitné oprávnenie a obvykle nebudú ani splnené pojmové znaky podnikania. Obdobne je to aj pri činnostiach spojených s prenájmom nehnuteľností podľa § 4 ods. 1 a 2, pokiaľ ich uvedený zákon nepokladá za živnosti.

Osobitným spôsobom sú evidované FO, ktoré podnikajú v oblastiach upravovaných osobitnými predpismi. Predpokladom na výkon takejto činnosti (advokáti, notári, exekútori a pod.) je členstvo v komorách so statusom PO (verejnoprávne korporácie) pri splnení zákonom vyžadovaných podmienok, týkajúcich sa vzdelania, praxe, odbornosti a pod. Tieto samosprávne stavovské organizácie vydávajú osvedčenia o zápisoch, prípadne licencie, ktoré sú predpokladom výkonu konkrétnej špecializovanej činnosti, a teda podnikateľským oprávnením na výkon iných činností ako sú živnosti.

- Slovenská advokátska komora

- Komora komerčných právnikov

- Notárska komora SR

- Slovenská komora psychológov

- Komora reštaurátorov

- Komora geodetov a kartografov

- Slovenská komora exekútorov a pod.

Do skupiny podnikateľov podnikajúcich na základe iného než živnostenského oprávnenia patria jednak niektoré PO, ktoré sa nezapisujú do OR a svoju činnosť vykonávajú na základe osobitných predpisov, napr. banky. Sem začleňujeme aj tzv. slobodné povolania, napr. činnosť pri výkone povolania lekárov, advokátov a pod. Spoločným znakom týchto slobodných povolaní je to, že ide o profesie FO a predpokladom ich výkonu je splnenie určitých podmienok týkajúcich sa vzdelania, praxe a pod. Po ich splnení sú zapísané do osobitného registra vedeného príslušnou organizáciou napr. Komorou komerčných právnikov SR.

7/ Obchodný register a jeho právna úprava – hmotno-právne aspekty, základné zásady a princípy obchodného registra

Obchodný register  – verejný zoznam  zákonom stanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín v zmysle obchodného zákona a zákona o obchodnom registri :

Povinne sa zapisujú :

a) obchodné spoločnosti

b) družstvá

c) iné právnické osoby, ak tak ustanovuje zákon  -banky, poisťovne, burzy,

d) organizačné zložky podnikov slovenských osôb

e) podniky zahraničných osôb

f) organizačné zložky podnikov zahr. osôb

g) právnické osoby založené podľa práva eur. spoločenstiev

Fakulatívne sa zapisujú :

- FO s trvalým pobytom v SR, ktorá je podnikateľom  podľa OZ sa do OR zapisuje na vlastnú žiadosť

- OR vedie okresný súd v sídlo krajského súdu pre podnikateľov, ktorí majú sídlo v obvode tohto krajského súdu, ak podnikateľ nemá sídlo, tak je príslušný súd podľa miesta podnikania, ak podnikateľ nemá ani miesto podnikania, je na vedenie OR príslušný súd podľa miesta bydliska podnikateľa

Hmotnoprávne aspekty : ktoré všetky zapisované skutočnosti sa zapisajú do obchodného registra, ustanovuje, aj ktorý právny predpis sa zakladá do obchodného registra

Registračné konanie:

Zákon č. 530/2003 Z.z. upravuje:

- zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do OR

- obsah zbierky listín

- postup pri zápise údajov do OR, zápise zmeny zapísaných a výmene zapísaných údajov

- podmienky zápisu údajov do OR, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmenu zapísaných údajov

- ukladanie listín do zbierky listín

- nahliadanie do OR, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z OR, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín

- registrácia = postup pri zápise údajov do OR, nemá povahu občianskeho súdneho konania

- súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, kontrola splnenia ďalších podmienok zápisu

- do OR sa zapisuje na základe vyplnených formulárov podľa vyhlášky č. 25/2004 Z.z., zápis musí byť vykonaní do 5 pracovných dní od podania návrhu na zápis.

Publicita údajov:

- význam dostupnosti údajov o podnikateľských subjektoch nachádza svoje vyjadrenie v 2 princípoch:

a) v princípe materiálnej publicity §27 ods.4,5,6 OZ:

- pozitívna ( je vyjadrená skutočnosťou, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich  zverejnenia, obsah listín je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo uloženie listín zverejnené, to neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela

- negatívna – vyžaduje sa dobromyseľnosť v obchodnom styku

b) v princípe formálnej publicity § 10 a nasl. zákona o OR – prejavuje sa tým, že OR je verejný zoznam osobitným zákonom určených údajov, ktorého súčasťou je zbierka  listín

Charakter zápisov do OR:

a) konštitutívny –  sú to zápisy, ktoré vytvárajú nový právny stav, napr. vznik obch.spoločnosti, ktorý sa viaže na právnu skutočnosť zápisu do OR,

b) deklatórny – sú to zápisy, ktoré osvedčujú určitú skutočnosť, ktorá už existuje, napr. zápis štatutárneho orgánu, ktorý už bol do svojej funkcie ustanovený, ale do OR nebol ešte zapísaný.

8/ Obchodný register a jeho právna úprava – procesno-právne aspekty, konanie vo veciach obchodného registra

Má charakter nesporového konania. Je to konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v OR

a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa zákona o OR.  Konanie možno začať aj bez návrhu – vyšetrovacia zásada Ak sa konanie začína na návrh, tento návrh musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do OR zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti  návrhu, sa považujem za podnet na začatie konania bez návrhu.  Súd a iné orgány majú povinnosť upozorniť registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom  a stavom zápisov v OR, ak takáto skutočnosť vyjde najavo pri ich činnosti.

Jeho právna úprava je rozdelená do viacerých úprav:

29. Obchodný register
30. Vykonávacia vyhláška
31. Občiansky súdny poriadok

Obchodný register vedú príslušné registrové súdy v krajských mestách – 8

Procesno-právne aspekty:

Konania vo veciach OR

§4 Zákona o obchodnom registri

32. registrácia subjektov a ich zmien
33. návrhové konanie, ktoré začína na návrh
34. návrh podávajú prví konatelia spoločnosti na úradne stanovenom tlačive – príloha vyhlášky 25/2004 rukou, perom, PC – je potrebné vyvarovať sa akýchkoľvek chýb. Musí byť vypísané celé 15 stranové tlačivo
35. splnenie poplatkovej povinnosti – paušálne 1500,-Sk za akúkoľvek zmenu

Z hľadiska charakteru registrového konania – formálne sledovanie návrhov a ich príloh

36. či návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti
37. skúma len okolnosti, ktoré sú v § 6 zákona o OR. Návrh podáva oprávnená osoba, registrový súd musí rozhodnúť do 5 dní. Ak je chyba, súd návrh odmietne o čom vydá oznámenie – môžu sa podať námietky do 15 dní. V prípade ak je návrh dobrý vydá registrový súd potvrdenie o vykonaní zápisu. O podaných námietkach rozhoduje súd v lehote 10 dní od doručenia námietky. Ak súd vyhovie – vykoná zápis, ak sa nepodarilo vykonať opravy v návrhu tak potom rozhoduje súd na základe odvolania podľa OSP.

Sankcie – akékoľvek zmeny v zapisovaných údajoch v OR sa musí oznámiť „Návrhom na zápisu  do OR“ do 30 dní od zmeny – inak nastúpi sankcia až do výšky 100.000,-Sk - § 11 OR

Princípy formálnej publicity.

Každý môže do OR nahliadnuť v rámci úradných hodín, vyžiadať si akýkoľvek výpis – poplatková povinnosť paušálne 200,-Sk v kolkoch.

Každý môže nahliadnuť aj do Zbierky listín – môžu sa urobiť kópie – poplatková povinnosť 100,-Sk v kolkoch, za vyhotovenie fotokópie 10,-Sk za stranu

Ak nie sú doklady v Zbierke listín – napríklad účtovné závierky – má každý právo nahliadnuť do súdneho spisu na základe povolenia predsedu súdu

Skúste si pozrieť ešte aj § 200a – 200cO.s.p. – to len tak bokom

§ 200a O.s.p.

        (1) Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona 25) .

        (2) Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd začať aj bez návrhu.

        (3) Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na začatie konania bez návrhu.

        (4) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť pri ich činnosti vyjde najavo.

        (5) Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2, doručí ho zapísanej osobe a postupuje podľa § 120 ods. 2, okrem prípadov, ak je obsahom podnetu podľa odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Vo veci samej rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.

§ 200b O.s.p.

        (1) Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa osobitného zákona 25) do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.

        (2) O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia okrem prípadov uvedených v odseku 5. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného zákona 26) .

        (3) Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak sudca vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.

        (4) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.

        (5) Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal námietky a súčasne splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona 26) .

        (6) Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí námietok sudca rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

§200c O.s.p.

        1) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd 27) .

        (2) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania; ak nemá ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.

        (3) Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový súd, v ktorého obvode je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného registrového súdu.

        (4) Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

9/ Podnikanie a živnostenské podnikanie, pôsobnosť živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v platnom znení.

        Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním. Zvyšok otázky je v otázke č.  5

10/ Druhy živností podľa Živnostenského zákona a ich charakteristika

Rozdelenie živností  podľa :

1. spôsobom vzniku živnostenského oprávnenia

1. ohlasovacia živnosť – živnostenský list – doklad

vznik : momentom keď kvalifikovane ohlásim živnosť a preukážem všetky doklady – môžem prevádzkovať živnosť aj keď ŽL nebol vydaný

2. koncesiovaná živnosť – koncesný list – doklad

vznik : až po vydaní KL – podnikať môžem až potom : po právoplatnom vydaní rozhodnutia

3. pri osobách, povinných zapísať do obch.registra môžu začať s výkonom činnosti až pri zápise v obch. registri

b/ požadovanie spôsobilosti

4. voľná živnosť – spĺňam vek, spôsobilosť, nemusí byť odborná spôsobilosť
5. remeselná živnosť – požiadavka odbornej spôsobilosti (výučný list v odbore)
6. viazaná živnosť – podľa prílohy živn.zákona (skúšky podľa rôznych predpisov ...)

c/ z hľ. rozhsahu živn. oprávnenia

I/ na každú činnosť, ktorú chcem vykonávať musí byť živnostenské oprávnenie (aj na jednom živn.liste)

II/ § 33 – kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), pohostinská činnosť.

III/ § 42 – výrobná činnosť

IV/ § 43 - Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.

Pri obch. činnostiach možno predávať tovar ... prevádzkovať stánky ...

11/Všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti podľa živnostenského zákona, povinnosti podnikateľa podľa živnostenského zákona.

Všeobecné podmienky :

a) dosiahnutie veku 18 rokov,

b) spôsobilosť na právne úkony,

c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. 24e)

U právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby,

ktoré sú jej štatutárnym orgánom.

U organizačnej zložky zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky.

Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.

Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti :

Odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak

Osobitná odborná spôsobilosť :  aj zamestnanec FO alebo PO musí mať spôsobilosť tak ako živnostník (napr. kaderníčka ako živnostníčka musí mať odbornú spôsobilosť, ale tiež jej zamestnanec – potrebuje odbornú spôsobilosť, ak zamestnankyňa je upratovačka tak nemusí mať odbornú spôsobilosť).

Koncesované živnosti : osobitné podmienky prevádzkovania živnosti: podmienka spoľahlivosti (postupuje sa individuálne u každej osoby pri udelení koncesie)§ 27 ods. 2 =) Osobitnou podmienkou prevádzkovania koncesovanej živnosti je aj spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov.

Prekážky prevádzkovania živnosti :  (nesmú existovať prekážky prevádzkovania živnosti)

1. konkurz
2. trest zákazu činnosti

Výnimky – možnosť odpustiť prekážku.

Povinnosti podnikateľa :

  Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý

a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,

b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.

12/ Vznik živnostenského oprávnenia a dôvody zániku živnostenského oprávnenia.

Živnostenské oprávnenie   :

Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") v z n i k á  právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám:

a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46,

b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.

Živnostenské oprávnenie zaniká

a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,

b) zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,

c) uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,

d) rozhodnutím živnostenského úradu podľa § 58,

e) ak to ustanoví osobitný zákon,

f) uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,

g) pri ohlasovacích živnostiach dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo § 58 ods. 2 písm. a).

        (2) Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.

        (3) Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť.

13/ Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu, pokračovanie v živnosti pri úmrtí podnikateľa, pokračovanie v živnosti pri transformácii obch. spoločnosti alebo družstva

Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného  zástupcu :

Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen. Musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 6 a 7),  musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky.  Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo ods. 2 písm. a), a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých ako v jednej prevádzkarni. V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku. Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť.  Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 7), je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu. Fyzická osoba musí tiež ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.

Pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka) :

Ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva

a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,

c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,

d) správca dedičstva, 29) ak ho ustanovil súd.

Pokračovanie v živnosti pri premene obchodnej spoločnosti :

(1) Pri premene obchodnej spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") na inú formu spoločnosti alebo na družstvo môže nová spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.

        (2) Pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti platí ustanovenie odseku 1 obdobne.

        (3) Pri rozdelení spoločnosti môžu pokračovať v živnosti zaniknutej spoločnosti všetky novovzniknuté spoločnosti, na ktoré prešla prevádzkareň, v ktorej sa príslušná živnosť zaniknutej spoločnosti prevádzkovala. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia v lehote 15 dní odo dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z novovzniknutých spoločností v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra. Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové živnostenské listy alebo koncesné listiny.

Pokračovanie v živnosti pri premene družstva :

Pri premene družstva na spoločnosť, pri zlúčení alebo splynutí družstiev alebo pri rozdelení družstva platia ustanovenia § 14 obdobne.

14/  Účel zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, podstata konkurzu ako nástroja riešenia úpadku podnikateľa

Zákon 328/1991 Zb. je účinný zákon o konkurze a vyrovnaní – platí do konca roka 2005 – staré konkurzy do 31.12.2005  sa budú spravovať starým zákonom.

Nová právna úprava, ktorá je úplnou negáciou toho, čo bolo – zákon 7/2005 a 8/2005 účinný od 1.1.2006 – t.j. zákon o konkurze a reštrukturalizáciia a zákon o správcoch. Konkurzy po 1.1.2006 sa budú spravovať novou právnou úpravou.

Účelom starého konkurzného zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Má 2 formy:

38. predĺženie – keď výška dlžníkových záväzkov je vyššia ako jeho majetok
39. platobná neschopnosť-insolvencia – keď má viac /2/ veriteľov a nie je schopný splniť po lehote splatné záväzky.

Porovnanie starého a nového zákona:

- starý zákon - je dobrý pre podnikateľov a zlý pre veriteľov

- nový zákon – svoju pohľadávku voči dlžníkovi musím mať potvrdenú exekučným titulom (dlžníka musím najprv žalovať/. Táto úprava nahráva Daňovým úradom, ostatní veritelia budú uspokojení dosť výnimočne - Oni budú dávať skôr návrh na exekúciu  . Konkurz je generálna exekúcia dlžníka – dostanem pomernú časť. Exekúcia je lepšia – je síce drahšia, ale dostanem všetko, t.j. budú uspokojené všetky pohľadávky.

Ak je dlžník v úpadku začína príslušné konkurzné konanie. Príslušnými sú konkurzné súdy v BB, BA a Košiciach. – podľa starého

Podľa nového – príslušnými budú sídla okresných a krajských súdov, ktoré vedú obchodný register. Okresný súd – I. stupňový a krajský súd -odvolací súd

15/ Návrh na vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie konkurzu, podmienky pre vyhlásenie

konkurzu

Vyhlásenie konkurzu :

- uznesením vyveseným na tabuľu konkurzného súdu : Krajské súdy BA, BB, KE

- nové konkurzy sú v kompetencii Okresných súdov

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor PO alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon.  Likvidátor má povinnosť podať návrh Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku.

Náležitosti návrhu - z návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aky každý účastník dostal jeden rovnopis. Navrhovateľ je povinný k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

.

Navrhovatelia súčasne s podaním návrhu zložia na účet súdu preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu. Túto povinnosť nemá likvidátor, ktorý po ustanovení bez zbytočného odkladu vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu preddavku a správca dane.1aa)

Podmienky vyhlásenia konkurzu :

Je,  aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Podmienka podľa odseku 1 nemusí byť splnená, ak veriteľ na výzvu súdu a v lehote ním určenej zloží preddavok na trovy konania (§ 71). Veriteľ, ktorý zložil preddavok na trovy konania, má právo na jeho vrátenie z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz, .min. 200 000,-- Sk, pre nedostatok majetku ... zastavenie konkurzu pred začatím konkurzného konania

16/ Účinky vyhlásenia konkurzu, prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Odo dňa vyvesenia nastanú tieto účinky vyhlásenia konkurzu  :

Starý zákon – nastupujú v okamihu vynesenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na úradnej tabuli.

Nový zákon – okamih účinku – uverejnenie v obchodnom vestníku.

a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;

b) úpadca môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu;

c) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,2a) ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24;

d) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,2a) ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené;

e) pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu2a) na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate;

f) zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a), možno tieto práva znova uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty;

g) nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými; ak je úpadcom banka, jej pohľadávky a záväzky sa stávajú splatnými až dňom rozhodnutia súdu podľa § 14b ods. 2;

h) zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy;

i) započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné;

j) zastavuje sa postup v privatizačnom procese podľa osobitných predpisov;3)

k) zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal;

l) správca je oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku,3a) robiť za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, zabezpečiť vedenie účtovníctva, zriaďovať samostatné organizačné zložky podniku; nie je oprávnený zriadiť odštepný závod. Za samostatnú organizačnú zložku podniku sa na účely tohto zákona považuje taká organizačná zložka podniku, v ktorej sa vedie v rámci účtovníctva podniku oddelená evidencia majetku;

m) na správcu prechádza právo konať v pracovno-právnych vzťahoch za dlžníka.

Nastanú okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto okamihom sa dlžník stáva úpadcom.

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu :

Ak do podstaty patrí podnik, vyhlásením konkurzu sa nekončí jeho prevádzkovanie. Správca vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach prevádzkovania podniku, prípadne výkonu povolania alebo iného podnikania ako na základe živnosti týmto nie sú dotknuté.

Súd môže na návrh správcu rozhodnúť o skončení prevádzkovania podniku. Správca si vyžiada k návrhu stanovisko veriteľského výboru, ak je ustanovený.

Ustanovenia odseku 1 a 2 primerane platia na prevádzkovanie časti podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku.

17/ Pohľadávky veriteľov, ich prihlasovanie, prieskumné pojednávanie

Prihlášky pohľadávok :

Pohľadávka  : nárok uplatnený na súde, preskúmáva sa, správca na prieskumnom pojednávaní uzná alebo poprie

Prihláška : veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov;2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňuje oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.

Pohľadávku treba uplatniť v slovenskej mene. Ak nie je pohľadávka uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu. V prihláške pohľadávky, o ktorej sa vedie spor, veritelia označia súd a uvedú spisovú značku; pri vykonateľných pohľadávkach pripoja aj rovnopis rozhodnutia (exekučný titul).

Ako pohľadávku si veritelia prihlásia aj trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).

Prihlášky sa podávajú na súde vyhotovené dvojmo. Ak pohľadávka vznikla na základe písomného právneho úkonu, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.

Správcovi súd doručí druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášok spísaných do zápisnice. Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov. Prihlásené pohľadávky zostaví do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu. Ak si veriteľ neuplatnil pohľadávku v slovenskej mene, vyčísli jej hodnotu podľa odseku 2. V zozname vyznačí aj skutočnosť, že si veriteľ uplatnil právo na oddelené uspokojenie. Tento zoznam predloží súdu najneskôr 15 dní pred prieskumným pojednávaním.

Účastníci sú oprávnení nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca a do dokladov o týchto pohľadávkach; úpadca sa môže vyjadriť k zostavenému zoznamu prihlášok.

Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.

Podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.

Prieskumné pojednávanie :

Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie tak, aby sa konalo najneskôr v deň konania prvej schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Na prieskumné pojednávanie sa musí dostaviť správca; účasť úpadcu nie je nutná. Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať právny dôvod, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Ak je popretý právny dôvod pohľadávky, je tým popretá aj jej výška a jej poradie.

Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.

Preskúmanie prihlášok :

Súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.

Účel prieskumného pojednávania :

- prejsť zoznam prihlášok

- zoznam predloží a súd do podateľne

- každý veriteľ s tým musí byť oboznámený, či nechce poprieť pohľadávku iného veriteľa

Popretá pohľadávka – určená lehota na podanie incidenčnej žaloby – prečo a hlavne s odôvodnením. Uplatňuje sa výška uvedená v prihláške a aj len to poradie!!! Súd nemôže priznať viac práv ako si veriteľ uplatňuje!

Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na majetok úpadcu.

18/ Speňažovanie majetku patriaceho do  konkurznej podstaty

Speňažovanie :

- na dražbe - upravená v § 27

- predaj mimo dražby – plán speňaženia § 27 ods. 8

Predajom mimo dražby bez schválenia plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov podľa odseku 8 sa speňažujú len

a) byty a nebytové priestory,

b) majetok bezprostredne ohrozený zničením alebo znehodnotením,

c) tovary vyrábané alebo služby poskytované úpadcom, ktorého podnik sa prevádzkuje.

Správca speňažuje podstatu na základe plánu speňaženia schváleného schôdzou konkurzných veriteľov. Plán speňaženia, ktorý obsahuje spôsob speňaženia podľa odsekov 1 až 11 a podmienky predaja mimo dražby, správca predloží súdu najneskôr 15 dní pred schôdzou konkurzných veriteľov, na ktorej sa má schváliť. V prípade, ak správca nepredloží súdu plán speňaženia v lehote podľa predchádzajúcej vety, schválenie plánu speňaženia nemôže byť predmetom rozhodovania zvolanej schôdze veriteľov a súd zvolá novú schôdzu veriteľov tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní odo dňa konania schôdze veriteľov, na ktorej sa mal plán speňaženia pôvodne schváliť. Správca je povinný nahradiť veriteľom všetky náklady spojené s ich účasťou na novej schôdzi veriteľov zvolanej súdom z dôvodu porušenia povinnosti správcu predložiť súdu v stanovenej lehote plán speňaženia. Náklady podľa predchádzajúcej vety nie sú nákladmi podstaty. Podmienky predaja mimo dražby obsahujú najmä spôsob zverejnenia ponukového konania, označenie predmetu predaja mimo dražby a určenie lehoty, do ktorej sa ponuky zasielajú, kritériá, podľa ktorých sa ocenenie vykonáva, a určenie času, kedy sa vyhodnotenie ponúk vykoná.

Tzn. : vypracuje sa plán

- schváli sa stretnutie veriteľov

- koná sa stretnutie veriteľov

- ak sa nájde kupujúci .... odsúhlasí sa to rozhodnutím súdu (predložené podklady : inzercia, ponuky, ...)

- schvaľuje sa plán speňaženia § 20 a)

Súd zvolá vždy prvú schôdzu konkurzných veriteľov tak, aby sa konala v lehote do 80 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.

Predmetom schôdze konkurzných veriteľov je najmä schválenie plánu speňaženia a schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu.

Prieskumné pojednávanie – prísť môže ktokoľvek        

Schôdza konkurzných vyrovnaní – len veritelia – verejnosť vylúčená

60 dní na uplatnenie svojich nárokov – prieskumné najskôr 61 a najneskôr 80 deň. Musí existovať zoznam prihlášok a plán speňaženia !!!

Správca keď prichádza na schôdzu musí mať :

2. plán speňaženia – vypracovaný kvalifikovanie s odbornou náležitosťou
3. zoznam majetku (tzv. konkurznej podstaty)

1. k tomuto vyzýva úpadcu o doklady z účtovníctva ..., komunikuje v časovej tiesni s poisťovňami a bankami a katastrom nehnuteľností ...

Majetok, kt. nebolo možné predať – tzv. nevymožiteľné pohľadávky – možno vylúčiť z konkurznej podstaty (§27 ods. 12) Nevymožiteľné pohľadávky a iný majetok, ktorý nebolo možné predať postupom podľa tohto zákona, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.

19/ Skončenie konkurzného konania, rozvrh

Skončenie konania : Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.

Rozvrh (na základe podkladov správcu) : Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie. Podklady pre súd pripravuje správca, súd na ich základe vydá rozvrhové uznesenie. Súd nesie zodpovednosť za prípadné chyby aj keď podklady dáva správca.

Skončenie konkurzného konania : Zrušenie konkurzu § 44

- zistí sa, že tu nie sú predpoklady pre konkurz,

- bolo vydané rozvrhové uznesenie, správca príde do banky, pošle tomu veriteľovi koľko je v rozvrhu, potvrdenia súdu, zrušenie konkurzu, zánik správcu,

- v priebehu konkurzného konania niet majetok na trovy konania (odmena a výdavky správcu konkurznej podstaty), neexistencia majetku,

- zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie.

20/ Základné východiská právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii Zák. č. 7/2005

Základné východiská právnej úpravy Z. č. 7/2005

2. z dôvodu novej koncepcie sa starý zákon neaktualizoval, ale bol vytvorený nový zákon

Rozdiely

Dôvodová správa

3. stará úprava – správca KP musí predložiť do 18 mesiacov konečnú správu, niekedy sa táto lehota na predloženie konečnej správy predlžuje !!!
4. vymáhanie pohľadávok je neefektívne
5. od podania návrhu do vyhlásenia konkurzu prejde aj niekoľko rokov
6. uspokojovanie  podľa tried (najprv I., potom II. ... atď.), bežné pohľadávky neboli spravidla uspokojované vôbec

7. nová úprava
8. snahy o urýchlenie konkurzného konania
9. upraviť nečinnosť súdu
10. lehoty : 15 dní na začatie konania a odmietsnutie návrhu
11. + 5 dní na to, aby konkurz súd vyhlásil
12. snahy o to, aby sa neznehodnocoval majetok pokiaľ „stojí“ spis na súde - § 11 Úrad vydá rozhodnutie na základe oznámenia koncentrácie do 60 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. Predseda úradu môže pred uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia o koncentrácii lehotu v zložitých prípadoch primerane predĺžiť, a to aj opakovane, spolu najviac o 90 pracovných dní. Lehota začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia úplného oznámenia podľa § 10 ods. 12. Ak úrad zistí, že oznámenie podľa § 10 ods. 12 bolo neúplné, začne plynúť nová lehota odo dňa nasledujúceho po dni, keď bolo úradu doručené doplnenie oznámenia podľa § 10 ods. 12. O tom je úrad povinný účastníka konania písomne upovedomiť. – trestný čin marenia konkurzného konania ! zodpovedá právnická osoba – štatutárny orgán
13. pri nepriaznivej majetkovej situácie aby sa čo najrýchlejšie ukončil konkurz a boli veritelia boli uspokojení
14. od mementu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu – nemôže dôjsť k likvidácii
15. prísnejšia úprava povinností úpadcu (neposkytovali účinnosť - §73) : do 15 dní odovzdať správcovi zoznam svojho majetku; povinnosť dostaviť sa do kancelárie
16. 40 dňová lehota na konanie I. schôdze konkurzných veriteľov
17. pri vypracovaní zoznamu konk.pohľadávok - § 30 : Zodpovednosť veriteľa za nesprávne prihlášky (pred tým dochádzalo k vymysleniu pohľadávok z dôvodu, aby sa veriteľ dostal do spisu) : Úrad vydá rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Predseda úradu môže lehotu na vydanie rozhodnutia v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, a to aj opakovane, spolu najviac o 24 mesiacov. Ak úrad nemôže rozhodnúť do šiestich mesiacov, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov písomne upovedomiť. Táto lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia podľa § 11.
18. zlepšilo sa postavenie veriteľov – zachovávaná možnosť nahliadnuť do spisu, právo na informácie - § 85 SKP povinný poskytnúť informácie verieľskému výboru
19. uspokojovanie veriteľov

21/ Právna úprava správy a nakladania s majetkom štátu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v platnom znení, správca majetku štátu a predmet zákona

Čo je predmetom zákona: správa majetku vo vlastníctve SR vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, , ktorí vykonávajú správu majetku štátu.

Kto je správcom:

40. štátne rozpočtové a príspevkové organizácie – napr. ÚOŠS, ministerstvá
41. štátny fond – Slovenský rozvojový fond, Fond rozvoja bývania
42. verejnoprávna inštitúcia ak na základe zákona spravuje majetok štátu - STV
43. iná PO ak na základe zákona spravuje majetok štátu – Matica Slovenská

Čo je majetkom štátu: Všetky veci vrátane peňažných prostriedkov vo vlastníctve štátu a iné majetkové práva. SR ako vlastník týchto majetkových práv a iných hodnôt vykonáva správcu majetku štátu.(napr. SR zastúpená MV SR)

Spôsob nakladania s majetkom štátu: Súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku, ktorú mu štát zveril do správy. Majetok štátu, ktorý neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, je správca povinný ponúknuť štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii na plnenie úloh. Ak neprejaví záujem, správca naloží s majetok štátu najhospodárnejším spôsobom.

Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu spravuje obvodný úrad, v úuemnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza

Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať je sporom o správu majetku štátu, sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe, rovnako sa postupuje podľa tohto zákona v sporoch, ak jeden z účastníkov sporu je štátny podnik.Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu, žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu. O spore rozhoduje zria)dovateľ alebo zakladateľ účastníkov sporu, rozhodnutie o spore vydá ten zriadovateľ alebo zakladateľ z pôsobnosti ktorého sa majetok štátu vydáva. Ak nedôjde k dohode medzi zriadovateľmi alebo zakladateľmi rozhoduje o spore MF SR.c

22/ Ochrana hospodárskej súťaže v právnom poriadku SR, účel a pôsobnosť zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad SR

Hospodársku súťaž :

- potrebujeme ju na to, aby existoval trh,

- garantujeme slobodný prístup na trh,

- ochrana vlastníckeho práva,

- ochrana zneužívania ekonomickej sily

Účel zákona :

je  ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž")  na trhu  výrobkov, výkonov,  prác a  služieb (ďalej  len "tovar") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší  rozvoj  s  cieľom  podporiť  hospodársky  rozvoj v prospech spotrebiteľov  a  úprava  právomoci  a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").

 Pôsobnosť zákona :

Tento zákon sa vzťahuje na

a) podnikateľov,

b) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej    samosprávy  pri  výkone  samosprávy  a  pri  prenesenom výkone    štátnej  správy a  orgány záujmovej  samosprávy pri prenesenom     výkone štátnej správy.

   (2) Tento  zákon  sa  vzťahuje  na  všetky  činnosti a konania podnikateľov, ktoré  obmedzujú alebo môžu  obmedzovať súťaž, okrem prípadov  obmedzovania   súťaže  zo  strany   podnikateľov,  ktorí poskytujú služby vo verejnom  záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto  zákona znemožňuje fakticky  alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu. 1)

   (3) Ustanovenia § 22 až 40 sa vzťahujú aj na postup úradu, keď rad  posudzuje   činnosti  a  konania   podnikateľov  na  základe osobitného predpisu. 1aa)

   (4) Tento  zákon  sa  vzťahuje  aj  na  činnosti a konania, ku ktorým došlo  v cudzine, ak  vedú alebo môžu  viesť k obmedzovaniu súťaže na tuzemskom trhu.

   (5) Tento   zákon  sa   okrem  piatej   časti  nevzťahuje   na obmedzovanie  súťaže,  ktorého  účinky  sa  prejavujú  výlučne  na zahraničnom  trhu,  ak  medzinárodná  zmluva  uverejnená v Zbierke zákonov  Slovenskej  republiky,   ktorou  je  Slovenská  republika viazaná, neurčuje inak.

   (6) Tento zákon sa nevzťahuje  na prípady obmedzovania súťaže, ktorých  posudzovanie  patrí  do  pôsobnosti  iného  orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu. 1a)

Protimonopolný úrad :

Je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18) na ochranu a podporu súťaže. Vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.  Sídlom úradu je Bratislava.  Úrad môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská aj mimo svojho sídla.

23. Dohody obmedzujúce súťaž podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže

Dohody obmedzujúce súťaž :

20. sú zakázané
21. hlavne aj tá, ktorá obmedzuje trh alebo zdroj zásobovania
22. tzv. kartelové dohody, vymedzené generálnou klauzulou „Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len “dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak“
23. ide o akýkoľvek zosúladený postup podnikateľov
24. obmedzenie práv (tvorba cien, výber zmluvného partnera ....)

1. vertikálne – medzi dodávateľmi a odberateľmi (exkluzivita)
2. horizontálne – na úrovni ponuky a dopytu (medzi dodávateľmi)

Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike,

Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne

a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja,

b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,

c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,

d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

Podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa odsekov 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých prípadoch vydá stanovisko do 60 pracovných dní.

24. Zneužívanie dominantného postavenia na trhu v rámci hospodárskej súťaže. Pojem

Relevantný trh

Relevantný trh  :

a / priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné,

b/ určitý výrobok, na určitom území a v určitom čase

Zneužívanie dominantného postavenia :

Dominantné  postavenie na  relevantnom trhu  má podnikateľ alebo  niekoľko podnikateľov,  ktorí nie  sú vystavení  podstatnej súťaži a ktorí  sa vzhľadom na svoju ekonomickú  silu môžu správať nezávisle.

Zneužitím dominantného  postavenia na relevantnom  trhu je najmä

a) priame  alebo  nepriame  vynucovanie  neprimeraných cien alebo     iných neprimeraných obchodných podmienok,

b) hrozba  obmedzenia  alebo   obmedzenie  výroby,  odbytu  alebo     technického vývoja tovaru na úkor užívateľov,

c) uplatňovanie   rozdielnych   podmienok   pri   zhodnom   alebo     porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú     alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,

d) viazanie  súhlasu s  uzavretím zmluvy  na podmienku,  že druhá     zmluvná strana prijme aj  ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou     alebo podľa  obchodných zvyklostí nesúvisia  s predmetom tejto    zmluvy, alebo

e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.

Unikátne  zariadenie je  zariadenie, infraštruktúra  alebo jej   časť,  miesto   alebo  právo,   ktorých  vybudovanie   alebo nadobudnutie  iným  podnikateľom  nie  je  objektívne  možné a bez prístupu ku  ktorému alebo bez  uplatnenia ktorého by  došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu.         Vlastníkom  alebo  správcom  unikátneho  zariadenia  podľa tohto zákona  je aj nositeľ  práva, ak unikátnym  zariadením podľa odseku 3 je právo.

Podnikateľ, ktorý je  vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia,  zneužije svoje  dominantné postavenie  na relevantnom trhu, ak odmietne k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne

a) unikátne zariadenie umožňuje  uspokojiť požiadavky podnikateľa     na  využívanie unikátneho  zariadenia pri  súčasnom uspokojení     požiadaviek  vlastníka  alebo  správcu  unikátneho  zariadenia     v čase najvyššieho  dopytu po jeho službách  a s prihliadnutím     aj na plnenie jeho dlhodobých záväzkov,

b) podnikateľ  žiadajúci   o  prístup  k   unikátnemu  zariadeniu     s cieľom   využívať   ho   je   schopný  zabezpečiť  dodržanie     zodpovedajúcich  kvalitatívnych  a  kvantitatívnych parametrov     unikátneho  zariadenia  vyplývajúcich  z  požiadaviek  na jeho     prevádzku   alebo   ak   podnikateľ   žiadajúci  o využívanie     unikátneho zariadenia, ktorým je  právo, je schopný zabezpečiť    dodržanie    všetkých   požiadaviek    na   predmetné    právo     vyplývajúcich z osobitných predpisov, 5)

c) podnikateľ  žiadajúci  o  prístup  k  unikátnemu zariadeniu je    schopný   uhradiť  vlastníkovi   alebo  správcovi   unikátneho     zariadenia primeranú odplatu.

   (6) Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.

25 /  Koncentrácie podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže

Je proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je :

a) zlúčenie  alebo splynutie  dvoch alebo  viacerých samostatných     podnikateľov, alebo

b) získanie priamej alebo  nepriamej kontroly jedným podnikateľom     alebo  viacerými podnikateľmi  nad podnikom  alebo nad  časťou     podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.

   (2) Zlúčenie  alebo splynutie  podľa odseku  1 písm. a)  je na účely  tohto  zákona  zlúčenie  alebo  splynutie  podľa osobitného predpisu, 6)  ako  aj  zlúčenie  alebo  splynutie,  pri  ktorom sa ekonomicky   spájajú  podnikatelia   pri  zachovaní   ich  právnej samostatnosti, najmä v  prípade existencie spoločného ekonomického riadenia.

   (3) Časť  podniku podnikateľa  podľa odseku  1 písm. b)  je na účely tohto zákona organizačná  zložka podniku 7) alebo aktíva, na ktorých základe možno dosahovať obrat.

   (4) Kontrola  podľa  odseku  1  písm. b)  je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom

a) vlastníckych  práv alebo  iných práv  k podniku  alebo k  jeho    časti,

b) práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú     vykonávať  rozhodujúci  vplyv  na  zloženie,  hlasovanie alebo     rozhodovanie orgánov podnikateľa.

   (5) Koncentrácia  podľa  odseku  1  písm. b)  je aj vytvorenie spoločného podniku  spoločne kontrolovaného dvoma  alebo viacerými podnikateľmi,  ktorý trvale  vykonáva všetky  funkcie samostatného ekonomického subjektu.

   (6) Úrad  v  konaní  o  koncentrácii  podľa  odseku  5,  ktorá podlieha  kontrole úradu  a ktorá  má za  cieľ alebo  môže mať  za následok koordináciu súťažného správania podnikateľov, posúdi takú koordináciu podľa § 4 a 6.

   (7) Za koncentráciu sa nepovažuje, ak

a) banky,  pobočky  zahraničných  bánk,  iné  finančné inštitúcie     alebo   poisťovne,   ku   ktorých   bežným   činnostiam  patrí     obchodovanie s cennými papiermi na vlastný účet alebo na cudzí     účet,  dočasne získajú  cenné  papiere  s cieľom  ich ďalšieho     predaja,  čo im  umožňuje získať  kontrolu nad  podnikom iného    podnikateľa alebo nad jeho  časťou, ak nevykonávajú hlasovacie     a iné práva s cieľom ovplyvňovať súťažné správanie podnikateľa    alebo  ak  vykonávajú  takéto  hlasovacie  práva  iba z dôvodu     prípravy predaja celého podniku alebo jeho časti alebo predaja     cenných papierov  za predpokladu, že taký  predaj sa uskutoční

   do jedného roka odo dňa nadobudnutia cenných papierov; úrad na    základe  návrhu  podnikateľa  vydá  rozhodnutie,  ktorým  môže     predĺžiť  jednoročnú lehotu  v prípade  preukázania, že predaj     cenných papierov nebol v tejto lehote možný,

b) dočasné získanie kontroly nad podnikom iného podnikateľa alebo     nad jeho časťou vyplýva z osobitných predpisov, 8)

c) zrušené  dňom  nadobudnutia   platnosti  zmluvy  o pristúpení     Slovenskej republiky k Európskej únii.