Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Právnická fakulta / Právo sociálneho zabezpečenia

Vypracované otázky (psz.doc)

PRÁVO SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA  - magisterské štúdium

1. Pojem, predmet, pramene práva sociálneho zabezpečenia (PSZ)

PSZ je samostatné právne odvetvie, v právnej forme realizuje sociálne a hospodárske práva občanov. Je to aj vedecký a pedagogický odbor. Konštituovalo sa na princípe solidarity, spoločenských prístupov odkázaných na tvorbu a prerozdeľovanie zdrojov na základe dohodnutých a právom stanovených princípov. PSZ má tiež charitatívnu a kuratívnopreventívnu zložku pôsobenia.

PSZ je súbor právnych noriem, upravujúcich spoločenské, kolektívne a individuálne vzťahy, vznikajúce v SZ a v aplikácii a realizácii sociálnej politiky, sociálneho partnerstva subjektov sociálnej sféry.

PSZ (sociálne právo) je súčasťou právneho poriadku a zahŕňa spoločenské opatrenia zamerané na predchádzanie sociálnych rizík. Je to inštitualizovaná pomoc pri pokrývaní sociálnych rizík. Je to časť sociálnej ochrany a poskytuje viac – menej pasívne sociálne istoty.

Predmet SZ = individuálne a spoločenské vzťahy zabezpečujúcich a zabezpečovaných subjektov. Kritériom predmetu sú vzťahy vznikajúce v sociálnom zabezpečení a ich právna forma.

Pramene práva SZ vyjadrujú formu, v ktorej je toto odvetvie obsiahnuté a prostredníctvom ktorej sa vyjadrujú platné právne normy. Povahu prameňov práva SZ majú normatívne právne akty ako vonkajšie formy tohto odvetvia, sú výsledkom normatívnej rozhodovacej činnosti kompetentného orgánu. NPA vymedzujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov a ich obsah.

Pramene PSZ u nás:

1. NPA
2. Normatívne zmluvy

Odlišovaťje potrebné akty aplikácie práva (obyčaje, precedensy a individuálne právne akty), nie sú prameňmi.

Pôsobnosť právnych noriem:

1. vecná – na aké právne vzťahy sa vzťahujú jednotlivé zákony
2. priestorová a osobná
3. časová – ustanovená v intertemporálnych ustanoveniach.

Formálne pramene PSZ:

1. Ústava
2. Zákony
3. Medzinárodné zmluvy (multilaterálne, bilaterálne)
4. Nariadenia vlády, Opatrenia ministerstva

Pramene podľa jednotlivých systémov:

1. poisťovací systém:

1. Zákon o sociálnom poistení, 461/2003
2. Zákon o SZ policajtov a vojakov, 328/2002
3. Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, 462/2003
4. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení, 43/2004
5. Zákon zdravotnej starostlivosti a službách súvisiach s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, 576/2004
6. Zákon o rozsahu zdrav star uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiacimi s poskytovaním zdrav star., 577/2004
7. Zákon o poskytovateľoch zdrav star, zdrav pracovníkoch, stavovských organizáciách, 578/2003
8. Zákon o záchrannej zdrav služb, 579/2004
9. Zákon o zdravotnom poistení, 580/2004
10. Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdrav poisťovňami, 581/2004

2. Štátna sociálna podpora

1. Zákon o prídavku na dieťa
2. Zákon o rodičovskom príspevku
3. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa
4. Zákon o zaopatrovacom príspevku
5. Zákon o pestúnskej starostlivosti
6. Zákon o príspevku na pohreb
7. Zákon o rodine

3. Sociálna pomoc

1. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi
2. Zákon o sociálnej pomoci

Súvisiace predpisy:

1. Zákon o životnom minime
2. Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti soc vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
3. Zákon o minimálnej mzde

2. Subjekt, obsah a objekt právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia

Právne vzťahy v oblasti SZ sú spoločenské vzťahy upravené a regulované objektívnym právom. V rámci právnych vzťahov SZ vystupujú subjekty ako nositelia PaP, upravených normami PSZ a súvisiacich s obsahom príslušného právneho vzťahu.

Delenie právnych vzťahov v SZ:

1. základné PV, ktoré s hľadiska sociálnych udalostí delíme na vzťahy:

1. zdrav poist
2. sociálneho poist
3. štátnej sociálnej podpory
4. sociálnej pomoci

2. Odvodené PV:

1. Procesné
2. Sankčné

3. PV založené na poistnom princípe = zdravotné a sociálne poistenie (podmienka je účasť v poistnom systéme)
4. PV založené na zabezpečovacom princípe = nie sú viazané na existenciu poistných vzťahov, realizuje sa sociálna funkcia štátu.

Subjekt PV:

Vymedzenie subjektu vyplýva so spôsobilosti. Spôsobilosť mať PaP vzniká narodením a zaniká smrťou  (vyhlásením za mŕtveho). SZ nepozná práva nascitura. Spôsobilosť na PÚ vzniká v rámci právnych vzťahov SZ vzniká dovŕšením 15 roku veku. FO mladšia ako 15 rokov musí byť zastúpená zákonným zástupcom.

Subjekty sú FO a PO (zamestnávatelia, verejnoprávne inštitúcie, orgány sociálneho zabezpečenia, štát). Hmotnoprávne predpisy určujú FO, ktoré si uplatňujú nároky z poistných vzťahov. Orgány SZ rozhodujú o nároku, výške, poskytnutí dávok, prepisujú preplatky, stanovujú sankcie.

Obsah PV:

Subjektívne práva a povinnosti vyplývajúce z právnych vzťahov. Majú materiálny a procesný charakter, sú väčšinou v korelácii, povinnosť plnenia a právo na plnenie.

Objekt PV: (Predmet)

Dôvod prečo vstupujú subjekty do právnych vzťahov. Spravidla je to vznik sociálnej udalosti. Je to právne relevantné chovanie subjektov.

Existujú:

1. poistné vzťahy = verejnoprávny vzťah, zahŕňa PaP súvisiace s príspevkovou povinnosťou. Trvá kým je poistený čakateľom na dávky. Zakladajú povinné a dobrovoľné poistenie. Je to viacstranný vzťah.
2. dávkové vzťahy = vznikajú splnením materiálnych a formálnych predpokladov na poskytovanie dávok sociálneho poistenia. Je dvojstranný vzťah medzi poisťovateľom a poistencom.

3. Historický vývoj práva sociálneho zabezpečenia

Grécko:

1. po perzkých vojnách bola kritcká situácia, štát zaopatroval chudobných, prostriedky sa získavali z darov bohatých   a potupne aj z daní na sociálne zaopatrenie
2. ak občania nemohli pracovať z dôvodu choroby dostávali peniaze
3. Atény – podpora pre občanov, ktorí pre chorobu nemohli pracovať, vojnových poškodencov, vojnových sirôt.

Rím:

1. po troch púnskych vojnách bola kritická situácia, štát zaopatroval chudobných, prostriedky sa získavali z darov bohatých   a postupne aj z daní na sociálne zaopatrenie.
2. Schudobnelí boli podprovaní zo štátneho systému obilninovej subvencie

Starovek:

1. podpora prostredníctvom osobitných spoločenstiev, spolky a cechy remeselníkov z príspevkov členov
2. existencia zariadení, v ktorých sa chudobným poskytovala pomoc vo forme potravín
3. podpora prostredníctvom cirkvi od uznania cirkvi cisárom Konštantínom

Feudalizmus:

4. starostlivosť o chudobných vykonávala predovšetkým cirkev
5. Karol Veľký, 9. stor, nariadil aby kláštory zriaďovali hosťovské domy, šlachta sa starala o práceneschopných na svojich panstvách, poskytoval cirkevných charitám subvencie
6. Jozef II. – zriaďoval ústavy chudobných na farnostiach, povinnosť starostlivosti o chudobných sa preniesla na obec.

Ďalšie dôležité etapy vývoja:

7. vznik podporných spolkov tovarišov (prispievali pri PN, vdovám a sirotám po členoch spolku)
8. vznik bratstiev baníkov na príspevkovom princípe
9. vznik poisťovacích spolkov, najskôr svojpomoc, potom platforma odborov a organizovaných poisťovacích sústav

Klasické moderné sociálne zabezpečenie:

10. vznik v Nemecku za vlády Bismarcka, 1883 – 1889, ríšsky snem prijal tri základné zákony SZ (nemocenské poist, úrazové a invalidné poist, dôchodkové poist). Zákony zaviedli:

1. obligatórne poistenie pre priemyselných robotníkov a pre veľkú skupinu zamestnancov.
2.  princíp samosprávy v SZ
3.  nemocenské bolo založené na príspevkoch
4.  invalidné a dôchodkové – prispieval štát

11. Uhorsko prebralo nemecký vzor

Československo a Slovensko:

12. Po I sv v ČSR:

1. novelizovanie Zákona o baníckom poistení,
2. zakotvenie dôchodkového poistenia súkromných zamestnancov,
3. prijatie Zákona o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby:

1. základný zákon, poistený boli všetci zamestnanci okrem štátnych a súkr úradníkov (mali výhodnejšie poistenie)
2. existovali nemocenské poisťovne a Ústredná sociálna poisťovňa
3. nemocenské bola pomoc v chorobe, tehotenstve a pohrebné

13. po II sv v:

4.  jednotná právna úprava pre všetky pracovné kategórie
5.  prijatý Zákon o národnom poistení = vznik jednotnej sústavy národného poistenia

14. v roku 1956 = prvá reforma SZ, Zákon o nemocenskom poistení (platil do 2003)
15. v roku 1964 = druhá reforma SZ, Zákon o sociálnom zabezpečení, zhoršenie úrovne dôchodkového zabezpečenia
16. 1975 = Zákon o sociálnom zabezpečení – ovplyvňovanie populačného vývoja
17. 1968 = Zákon o predĺžení materskej dovolenky, dávky v materstve a prídavky na deti
18. 1988 = Zákon o soc zab – platil do 2003

Slovenská Republika:

Poisťovací systém vznikol v roku 1993 v zdrav, nemocenskom, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti Zákonom o Národnej poisťovni a Zákonom o Fonde zamestnanosti. V roku 1995 bol zákon o Národnej poisťovni zrušený Zákonmi o zdravotnom poistení a o Sociálnej poisťovni (273, 274/1994). Dôvod oddelenia poistení: zdravotné poistenie je založené na princípe bezvýhradnej absolútnej solidarity a nemocenské a dôchodkoné je založené na princípe sociálnej solidarity. Zriadená bola Všeob zdrav poist a Soc poist. Zákon o zamestnanosti (387/1996) zrušil zákon o Fonde zamestnanosti. Posledný zákon 461/2003 zrušil Zákon o sociálnej poisťovni a novelizoval zákon o zamestnanosti.

4. Sociálne zabezpečenie z hľadiska systémového členenia

1. Poisťovací systém

1. Poistenie = presun rizika náhodných dôsledkov fyzických strát na majetku a zdraví ľudí, zodpovednosti za škody, resp. prerušenie ekonomickej činnosti z jednotlivých subjektov na špecializovanú inštitúciu za odplatu
2. Úloha poisťovacieho systému = ochrana časti obyvateľstva proti zmenám v živote, hlavne o následky vo vzťahu k pracovnej sile.
3. Charakteristika PS:

1. Existencia výkonu a protivýkonu a ich pomernosť = ak dôjde k poistnému prípadu, poistený dostane celý poistný výkon  bez ohľadu na to koľko príspevkov dovtedy odviedol a tiež ak poistený platí príspevky a nenastane žiadna poistná udalosť nedostane žiadny výkon.
2. Znak poistného vzťahu = právny nárok, ak  nie je ide o podporu alebo pomoc
3. Oblilgatórnosť poistenia = taxatívne určené subjekty sú povinne platiť príspevky a dávky sú odvodené od príspevkov
4. Uplatňuje sa princíp sociálnej solidarity a garancie štátu
5. Existencia povinného poisťovacieho systému = pri určitých predpokladoch daných zákonom, bez ohľadu na vôlu účastníkov vznikajú sociálnopoisťovacie vzťahy priamo zo zákona, v niekrorých prípadoch nie je potrebné ani prihlasovacia povinnosť ani platenie poistného
6. Príspevky a dávky sú určené zákonom

4. Subsystémy PS:

1. Zdrav poistenie
2. Nemocenské p
3. Dôchodkévé p

1. starobné
2. invalidné

4. Úrazové p (platí pre osobtne vymedzený okruh osôb a osobitne definovaný okruh sociálnych rizík)
5. Garančné p
6. Poistenie v nezamestnanosti

5. Vytvára predpoklady podpory v budúcnosti v prípade existencie rizika, zabezpečuje zlepšenie zdrav stavu a opätovné vrátenie pracovnej schopnosti, dávky zabezpečujú ekonomickú istotu poidtencov a ich rodinných príslušníkov

2. Systém štátnej sociálnej podpory

1. Je financovaný  zo štátneho rozpočtu, nevyžaduje platenie príspevkov, prostriedok realizácie práva občanov a rodiny na soc zabezpečenie,
2. Poslaním systému je cielene a diferencovane poskytovať podporu jednotlivcovi alebo rodine v situáciách, ktoré štát  uznáva za odôvodnené ich podporovať
3. Priamymi finančnými prostriedkami štát sa podieľa na riešení niektorých ním uznaných životných situácií
4. Rozlišujeme:

1. Osobitná podpora = na základe vyrovnávajúcej spravodlivosti (odškodňovanie osôb, ktorých sa v minulosti dotkli udalosti, núdzové stavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť), ide o odškodné napr utečencom, škody spôsobené vojnou.
2. Podpora občanom = dostávajú ju len obyvatelia štátu s trvalým pobytom v situácii odôvodňujúcej potrebu štátnej podpory

5. Charakteristiké je rovnaké zabezpečenie všetkých oprávnených, je možné stanoviť limity príjmov
6. Neexistuje princíp kauzality ako v poistnom systéme.
7. Jednorázové štátne sociálne dávky:

1. Príspevok pri narodení dieťaťa
2. Príspevok na pohreb
3. Rodičovský príspevok pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku obidvom rodičkom, alebo ak jeden poberá materské
4. Príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti

8. Opakované štátne sociálne dávky

1. Prídavok na dieťa
2. Rodičovský príspevok
3. Príspevok rodičom, ktorým sa narodili tri alebo viac detí, alebo v priebehu dvoch rokov sa narodili dvojčatá opakovane
4. Zaopatrovací príspevok
5. Opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivovsti
6. Odmena pestúna

3. Systém sociálnej pomoci

9. Zabezpečenie pri ťažkých životných situáciách, zabezpečenie existenčného minima.
10. Je to sociálno dávkový systém zohľadňujúci individuálne potreby žiadateľov.
11. Uplatňuje sa ak inú pomoc nie je možné dosiahnuť (z hľadiska vyživovania).
12. Cieľ systému = upraviť režimy a systémy práce tak, aby príjemca sociálnej pomoci a jeho spoločenské prosredie ho stimulovali k aktívnemu riešeniu jeho nepriaznivej materiálnej a sociálnej situácie.
13. Sociálna pomoc v širšom zmysle = úlohy štátu vyplývajúce zo sociálneho štátu, platia tu zásady individuálnej (závisí od individuálnej potreby jednotlivca) a subsidiárnej (všetky možnosti zlyhali a niekto si nevie pômocť sám alebo nedostáva pomoc z inej strany) pomoci. Dôvod vzniku situácie nie je podstatný.
14. Sociálne pomoc v užšom zmysle = úloha obce pri sociálnej pomoci
15. Neuplatňuje sa princíp kauzality ale fiskálny princíp

5. Základné faktory, činitele ovplyvňujúce sociálne zabezpečenie

Úlohy PSZ:

1. regulatívna úloha
2. zabezpečovanie sociálno-psychologických istôt ľudí
3. ochranná úloha sociálnych práv pri napĺňaní princípov sociálnej spravodlivosti

Faktory vysvetľujú kauzálne vzťahy medzi formou, obsahom a funkciou sociálneho zabezpečenie a komponentami spoločenského prostredia:

1. vnútorné faktory

1. demografický faktor vplýva na usporiadanie sociálneho zabezpečenia.

1. dôležitá je veková štruktúra, v súčastnosti prebieha vo vyspelých krajinách demografické starnutie. Obyvateľsko delíme podľa veku na predpoduktívny vek (do 14 rokov), produktívny vek (do 59 rokov) a poproduktívny vek (od 60 rokov).
2. význam má aj pomer medzi počtom žien a počtom mužov, počet chorých a zdravých
3. migrácia obyvateľstva

2. ekonomický faktor = vplyv hospodárskej situácie
3. politický faktor = orientácia krajiny, miera sociálneho štátu
4. ekologický faktor
5. systém tvorby a rozdeľovania prostriedkov sociálneho zabezpečenia
6. etické a morálne názory
7. platný právny poriadok
8. tradície v spoločnosti

2. vonkajšie faktory

1. vplyv zahraničných skúseností, porovnávacie štúdie
2. činnosť medzinárodných organizácií

6. Sociálne udalosti z hľadiska práva sociálneho zabezpečenia

Právne skutočnosti spôsobujú vznik, zmenu a zánik PaP subjektov, poznáme:

1. právne konanie alebo protiprávne konanie, jednostranné alebo dvojstranné úkony – závisia od vôle subjektov
2. právne udalosti, nie je závislá od vôle subjektu

Sociálne udalosti:

Sú to právne skutočnosti, s ktorými platné právo spája vznik, zmenu a zánik príslušných právnych vzťahov. Poznáme:

1. prirodzené = fyziogénne

1. biologické (tehotenstvo, narodenie, staroba,smrť)
2. sociálne (založenie rodiny, zárobková činnosť

2. neprirodzené = patogénne

1. biologické (choroba, invalidita)
2. sociálne (dezintegrácia)

3. Priame = priamy vzťah osoby k právnemu následkku (dočasná PN, dosiahnutie dôchodkového veku)
4. Nepriame – oprávnenenie osoby zo sociálnej udalosti inej osoby (ošetrovné, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
5. Predvídateľné = dosiahnutie dôchodkového veku
6. Predvídateľné bez časového určenia = smrť
7. Nepredvídateľné = invalidita
8. Sociálne udalosti v rámci jednotlivých sociálnych systémov

Základné sociálne udalosti, ktoré majú dôsledok na zárobkovú činnosť:

1. nepriaznivý zdravotný stav

1. dočasná PN = porucha alebo obmedzenie pracovnej schopnosti subjektu zúčastneného na nemocenskom poistení, spôsobené chorobou alebo úrazom, sú dočasné, bránia mu vo výkone práce, sú uznané rozhodnutím príslušného orgánu. Poskytuje sa nemocenské, ak je to spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania tak aj úrazový príplatok, rehabilitačné, náhrada nákladov spojených s liečením. Pri taxatívne vymedzených osobách patrí aj ošetrovné. Podľa 462/2003 patrí pri dočasnej PN zamestnancovi aj náhrada príjmu.
2. pracovný úraz
3. invalidita = dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s ekonomickými a profesionálnymi dôsledkami, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  Je trvalá, po uplynutí určitej doby trvania dočasnej. Podľa stupňa invalidity sa určuje výška inv dôchodku. Pri poklese schopnosti sa môže vyplácať aj úrazová renta, jednorázové vyrovnanie, rekvalifikačné.

2. tehotenstvo = začína oplodnením, končí pôrodom alebo potratom. Žena má nárok na dávku nemocenského poistenia = materské
3. pôrod = narodenie živého dieťaťa a zapísané do matriky narodených ako narodené dieťa, vzniká nárok napr príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa
4. materstvo = vzniká nárok na materské
5. nezamestanosť = dávka patrí uchádzačovi o zamestnanie, je to občan, ktorý môže, chce pracovať, hľadá zamestnanie, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ktorý:

1. nie je zamestnancom
2. nevykonáva SZČO
3. nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine
4. vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 16 hodín týždenne a mzda nepresahuje 800 Sk.

6. insolventnosť zamestnávateľa = je insolventný a nemôže uspokojiť nároky zamestnanca. Výnimkou je rozp a prísp organizácia.
7. staroba
8. nedostatočný príjem = jednotlivec prípadne so spoločne posudzovanými nemôže uspokojovať životné potreby a dostáva sa do stavu hmotnej núdze. Spadá do systému sociálnej pomoci.
9. smrť  člena rodiny = ohrozenie životnej úrovne rodiny, nárok na vdovský, vdovecký a sirocký dôchodok a tiež na príspevok na pohreb. V prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu existuje nárok na dávky úrazového poistenia (pozostalostná úrazová renta, jednorázové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s pohrebom)
10. dosiahnutie určitého veku:

1. poskytovanie materského = obdobie 22 týždňov alebo 31 týždňov veku dieťaťa
2. poskytovanie materského inému poistencovi = 8 mesiacov veku dieťaťa
3. rodičovský príspevok = do 3 rokov veku dieťaťa alebo do 6 rokov veku dieťaťa s nepriaznivým zdravotným stavom
4. príspevok rodičom = do 15 roku veku dieťaťa ak sa narodilli 3 a viac alebo opakovane do dvoch rokov dvojičky
5. dosiahnutie dôchodkového veku = nárok na dávku = starobný dôchodok

7. Dávky a služby v sociálnom zabezpečení

Právne skutočnosti:

3. zakladajú, menia alebo zrušujú PV SZ
4. pôsobia na obsah PV SZ, teda vznik, zmena, zánik PaP
5. právne skutočnosti subjektívne alebo objektívne:

1. právne úkony
2. úradné úkony
3. sociálne udalosti

19. PV v oblasti starostlivosti o zdravie ľudu – individuálna forma, obsaho práva občana je právo na poskytovanie zdravotníckej služby alebo vecného plnenia
20. PV v oblasti dôchod zabezp sú upravené v Zákone o soc poist
21. PV v nemocenskom poistení zamestnancov vznikajú dňom vstupu do zamestnania a zanikajú  dňom skončenia zamestnania, ktoré zakladá účasť na nemocenskom poistení.
22. Nároky na dávku

1.  obligatórne dávky = nárok je podmienený splnením právom ustanovených podmienok, sppravidla sa žiada a orgán rozhoduje deklaratórnym rozhodnutím
2.  fakultatívne dávky = vznikajú právoplatným rozhodnutím orgánu, ktoré má konštitutívny charakter

23. dávková schéma = súhrn právom ustanovených podmienok a soc udalostí nevyhnutných pre vznik nároku na dávku
24. dávková formula = postup určenia výšky dávky, výška dávky závisí od:

1.  doba zamestnania alebo dĺžky inej započítateľnej činnosti
2.  nepretržitého poistného vzťahu
3.  výška započítateľného príjmu = vymeriavací základ za rozhodujúce obdobie
4.  niekedy je aj určená sumou, stanovená je min a max

25. všeobecné podmienky vzniku nároku na dávky:

1.  sociálna udalosť
2.  existencia právneho vzťahu SZ (poistenie)
3.  ďalšie podmienky

Dávky z hľadiska zabezpečovacích režimov:

1. dávky a služby zdravotného poistenia (vytváranie a ochrana zdravých podmienok, zabezpečenie zdravotníckych služieb, liečebno – preventívna starostlivosť)
2. dávky nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské)
3. dávky starobného poistenia (starobný, predčasný starobný, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
4. dávky invalidného poistenia (invalidný, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
5. dávky úrazového poistenia ( ú príplatok, ú renta, jednorázové vyrovnanie, pozostalostná ú renta, jednorázové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom)
6. dávka garančného poistenia
7. dávka v nezamestnanosti
8. štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, prísp rodičom, príspevok pri narodení dieťaťa, zaopatrovací prísp, prísp na pohreb, rodičovský prísp, prísp pestúnovi)
9. dávky a služby sociálnej pomoci a dávka a príspevky k dávke pomoci v hmotnej núdzi (sociálna prevencia, riešenie hmotnej núdze a sociálnej pomoci)

Dávky z hľadiska princípov rozdeľovania prostriedkov SZ:

1. zásluhové dávky (starobný dôchodok) – princíp zásluhovosti
2. sociálne dávky – odkázanostný princíp
3. dávky viazané na kombinovaný princíp

Dávky z hľadiska obsahu a foriem plnenia:

1. vecné dávky (zdrav starostlivosť, kúpeľná starostlivosť)
2. peňažné dávky
3. služby a úkony (úkony zdrav star, služby sociálnej pomoci)

Dávky z hľadiska periodicity plnenia:

1. jednorázové
2. opakujúce sa
3. časovo obmedzené

Dávky z hľadiska vzniku nároku na dávku:

1. Obligatórne = vzniká na ne právny nárok
2. Fakultatívne = nárok je viazaný na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu (rekvalifikačné a rehabilitačné)

Účelom poskytovania nemocenských a dôchodkových dávok je zabezpečiť poistenca pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti pri vzniku vymedzených soc udalostí, ktorých úlohou je čiastočne nahradiť príjem.

8. Zodpovednosť v sociálnom zabezpečení

Zodp sa dotýka na jednej strane subjektov, ktoré sú povinné platiť poistné a subjektov, ktoré prijímajú poistné.

Osobitbé prípady právnej zodpovednosti vznikajú pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti (vzťah pacient – lekár – zdravotná správa).

V dôchodkovom poistení je typická forma zodpovednosti preplatok na dávkach dôchodkového poistenia.

V nemocenskom poistení existujú zodpovednostné vzťahy zo zavineného porušenia právnych povinnosti viacerými subjektami (zamestnancov, iných príjemcov dávok, zamestnávateľa)

Platiace subjekty pri nesplnení povinnosti:

1. poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti
2. penále
3. pokuty

Právne predpisy upravujú povinnosti pre:

1. príjemcu poistného
2. príjemncu dávky alebo služby
3. iného oprávneného subjektu (napr zamestnávateľa)

Zodpovednosť za preplatok na dávke SZ (má osobitný  význam), predpoklady vzniku:

1. protiprávne konanie (neplnenie oznamovacej povinnosti, odvodovej povinnosti, plnenie odvodovej povinnosti v nesprávnej výške, zamlčanie rozhodujúcich skutočností pre vznik nárok na dávku)
2. vznik nedoplatku na poistnom (absencia na poistnom) alebo preplatku na dávke SZ (dávka nad rámec nároku)
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom nedoplatku resp. preplatku
4. zavinenie
5. existencia poistného pomeru

9. Zásady a princípy v sociálnom zabezpečení

ZÁSADY:

1. Zásada teritoriality:

1. miesto zamestnania je na území štátu, kde sa zamestnanie vykonáva, ak chýba miesto stáleho zamestnania rozhoduje trvalý pobyt.
2. SZČO vykonáva zárobkovú činnosť na území štátu ak tam má prevádzku.
3. je možné určiť aj zamestnancov, ktorí pracujú mimo územia SR a sú povinne poistení (zamestnanci zastupiteľských úradov)
4. je možné určiť aj zamestnancov, ktorý pracujú na území SR a nie sú povinne poistení

2. Zásada nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov = povinné poistenie vzniká ex lege a neexistuje možnosť oslobodenia sa od povinného poistenia.
3. Zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti
4. Zásada samofinancovania = koexistencia poistného a dávkového vzťahu
5. Zásada  sociálnej rovnosti = SZ nie je zamerané na objektívnu ekvivalenciu odvedeného príspevku a poskytnutej dávky
6. Zásada financovania dávok súvisiach so mzdou
7. Zásada viacnásobného poistenia a subsidiárnych vzťahov = poistenie a dávky sa posudzjú a poskytujú osobitne z každého poistného vzťahu
8. Zásada právnych a ekonomických záruk = nesmú sa zhoršiť individuálne nároky podľa doterajšej platnej právnej úpravy a existencia vhodného valorizačného mechanizmu
9. Zásada kauzality = príčinná súvislosť medzi dávkou a vzniknutou konkrétnou právne relevantnou sociálnou udalosťou.

PRINCÍPY:

1. Univerzalita:

1. Aplikácia na všetky osoby na území štátu
2. Zaručenie jednotnej základnej dávky za rovnakých podmienok
3. Univerzálne právo občanov a štátom garantované základné nároky

2. Rovnosť = zabezpečenie rovnakých subjektov podľa rovnakých jednotných pravidiel
3. Komplexnosť = krytie všetkých sociálnych udalostí
4. Adekvátnosť = z hľadiska dávkového systému a individuálneho pričinenia sa. Je to výraz sociálnej solidarity.
5. Garancia = právna (realizácia ústavou zaručených práv), ekonomická (solventnosť systému, subvencia štátu)
6. Participácia = platenie príspevkov, účasť v konaní a kontrole.

10. Vymedzenie pojmu „poistenec“ „zamestnanec“ „zamestnávateľ“ a „samostatne

     zárobkovo činná osoba“ na účely zdravotného poistenia a sociálneho poistenia.

Na účely zdravotného poistenia:

Poistenec na účely Zákona o zdravotnom poistení je FO, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa Zákona o zdravotnom poistení.

Platitelia poistného:

a) zamestnanec,

b) samostatne zárobkovo činná osoba,

c) zamestnávateľ,

d) štát.

Poistné je povinný platiť aj poistenec, ktorý nie je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, ak má v rozhodujúcom období príjem zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia.

Zamestnanec je:

a) FO v pracovnom, štátnozamestnaneckom, služobnom pomere,

b) ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR,

c) predseda VÚC, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, v Košiciach a primátor mesta,

d) poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,

e) spoločník SRO, komanditista, a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti,
f) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,

g) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,

h) FO vo výkone väzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem FO vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.

Samostatne zárobkovo činná osoba je FO, ktorá

1. vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie,

b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,

c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa, ktorú vykonávajú podľa Zákona o znalcoch a tlmočníkoch v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti FO v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napríklad Zákon o daňových poradcoch)

d) je spoločníkom VOS alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) je konateľom SRO,

f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa Autorského zákona

h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa ObchZ

Zamestnávateľ je pre

1. FO v pracovnom pomere právnická osoba (sídlo alebo jej organizačná zložka je na území Slovenskej republiky)  alebo FO (trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt), ku ktorej je FO v pracovnom pomere,
2. FO v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
3. FO v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom FO vykonáva štátnu službu,
4. ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR  Kancelária NRSR,
5. predsedu vyššieho územného celku VÚC, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v BA mestská časť, pre starostu mestskej časti v KE mestská časť a pre primátora mesta mesto,
6. poslanca vyššieho územného celku VÚC, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v BA mestská časť a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v KE mestská časť v KE,
7. spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti spoločnosť a člena družstva družstvo,
8. doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, v ktorej sa toto štúdium vykonáva,
9. pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti VÚC alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,
10. FO vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.

Na účely sociálneho poistenia:

Zamestnanec je:

1. FO v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere,
2. člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu
3. ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území SR
4. predseda VÚC, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave a Košiciach, primátor mesta,
5. poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
6. doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,
7. pestún v zariadení PS,
8. FO vo výkone väzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
9. na účely úrazového poistenia je aj FO, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (pozor nie pre všetky úrazové dávky)

Samostatne zárobkovo činná osoba je FO, ktorá:

1. vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie
2. má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
3. má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti FO v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, (daňový poradca)
4. je spoločníkom VOS alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
5. vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
6. vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Poistenec je FO, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti. Na účely dôchodkového poistenia je aj FO, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia.

Zamestnávateľ (sídlo alebo organizačná zložka na území SR) podľa tohto zákona je pre:

1. FO v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,
2. FO v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
3. FO v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,
4. člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, družstvo,
5. ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca Európskeho parlamentu Kancelária NRSR.
6. predsedu VÚC vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v BA alebo v KE mestská časť v BA alebo v KE a pre primátora mesta mesto,
7. poslanca VÚC vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti mestská časť,
8. doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, v ktorej sa toto štúdium vykonáva,
9. fyzickú osobu, ktorá je pestúnom v zariadení PS, VÚC alebo obec, ktorý zriadil zariadenie PS,
10. FO vo výkone väzby a pre FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.

Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia je aj PO alebo FO, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

11. Postavenie zamestnanca v poistných vzťahoch

Kto je zamestnanec = otázka číslo 10

Poistné na zdravotné poistenie je v otázke č. 17

Poistenie podľa zákona o sociálnom poistení:

Platí poistné na:

1. nemocenské poistenie
2. starobné poistenie
3. invalidné poistenie

1. poistné na invalidné  poistenie neplatí poistenec, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%
2. poistné na IP neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po splnení nároku na starobný dôchodok
3. poistné na IP neplatí poistenec, ktorému bol priznaný predčasný strarobný dôchodoka

4. poistné na poistenie v nezamestnanosti

Suma na jednotlivé poistenia sa vypočítava percentuálnou sadzbou a zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor (to platí pre všetkých).

Sadzby na jednotlivé poistenia:

1. nemocenské poistenie = 1,4 % z vymeriavacieho základu
2. na starobné poistenie ak nie je sporiteľ = 4% z VZ
3. na starobné poistenie ak je sporiteľ = 4% z VZ

Sadzba poistného na starobné poistenie sa pre poistenca znižuje o 0,5% za každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa stará rodič alebo osvojiteľ. Ak sa súčasne starajú obaja rodičia alebo osvojitelia sadzba sa znižuje iba jednému.

4. na invalidné poistenie = 3% z VZ
5. na poistenie v nezamestnanosti = 1% z VZ

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistenia je:

1. príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu SRO a STV, určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu,
2. príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
3. náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, za sviatok, pri prekážkach v práci, plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.
4. do VZ zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, za služobnú pohotovosť, za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na DDP do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného, služobného, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca.
5. VZ člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, je príjem zo závislej činnosti
6. VZ doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium.
7. VZ FO vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác, je pracovná odmena
8. VZ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti.

Vylúčenie poivnnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom (toto je rozpísané pre všetkých poistencov):

Zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti:

1. v období poskytovania materského
2. v obdobím poskytovania rodičovský príspevok ak nevykonávajú zárobkovú činnosť,
3. od prvého dňa potreby ošetrovania FO alebo starostlivosti o dieťa najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,
4. v období, počas ktorého vykonávajú základnú, náhradnú alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti ani v období počas ktorého je uznaný za dočasne PN alebo má nariadené karanténne opatrenie, ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem a v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

Povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské, na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne PN alebo má nariadené karanténne opatrenie.

Povinne dôchodkovo poistená SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské, dôchodkové, garančné, na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

POZOR, v tejto otázke pri sadzbách sú uvedené výnimky, ktoré platia pre poistenca, nie len pre zamestnanca, je to označené boldom.

12. Postavenie zamestnanca v dávkových vzťahoch nemocenského poistenia

Nemocenské:

Podmienky nároku na nemocenské:

Zc má nárok na nemocenské, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN podľa Zákona o Liečebnom poriadku na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa zákona o ochrane zdravia ľudí.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN. Od prvého do desiateho dňa sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, za prvé tri dni 25% DVZ, od štvrtého do desiateho dňa 55% DVZ.

Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN = podporné obdobie.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN, ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote.

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Poistenkyni, ktorá je dočasne PN v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Nemocenské sa poskytuje za dni.

Výška nemocenského

6. 55 % DVZ (podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia)
7. ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote alebo NP zaniklo v období dočasnej PN je:

1. v období od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej PN 25 % DVZ
2. od štvrtého dňa dočasnej PN 55 % DVZ

Vymeriavacie základy na výpočet dávok

Nemocenké dávky:

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernejmesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom. Ustanovuje sa opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie v Zbierke najneskôr do 30. 4. kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.

Rozhodujúce obdobie  (RO) na zistenie denného vymeriavacieho základu (VZ) je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, potreba ošetrovania FO alebo potreba starostlivosti o dieťa, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské (ďalej to volám soc udalosť).

Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie:

5. v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla soc udalosť  RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,
6. v kalendárnom roku, v ktorom vznikla sociálna udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla soc udalosť,
7. v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla soc udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla soicálna udalosť.

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, RO na zistenie denného VZ sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

RO na zistenie denného VZ na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

Z RO na zistenie denného VZ sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. (obdobie poskytovania materského, rodičovského príspevku (ak súčasne nevykonáva zárobkovú činnosť), ošetrovného, obdobie vojenskej a civilnej služby)

Denný VZ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (VZ z ktorého bolo skutočne zaplatené poistné) v RO a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok je jedna tridsatina VZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Pravdepodobný denný VZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného VZ, ak:

1. poistenec nemal v rozhodujúcom období 2 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo
2. poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.

Ošetrovné

Podmienky nároku na ošetrovné

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak:

1. ošetruje choré dieťa, manžela, manželku, rodiča alebo rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou FO, alebo
2. sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak

1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo
3. FO, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
4. nie je tu podmienka spoločnej domácnosti s chorým alebo dieťaťom.

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je:

1. vlastné alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
2. dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

Výška ošetrovného je 55 % DVZ.

Vznik a zánik nároku na ošetrovné:

1. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby ošetrovania FO alebo dieťaťa  a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.
2. Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.

Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých:

1. sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej PN,
2. má nárok na výplatu nemocenského alebo materského,
3. sa mu vypláca rodičovský príspevok; to neplatí, ak sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vypláca rodičovský príspevok popri zárobkovej činnosti.

Od 11. dňa potreby ošetrovania vyššie uvedených osôb sa zamestnancovi aj SZČO prerušuje povinná dôchodkové a nemocenské poistenie. Skončením potreby ošetrovania sa obnovuje.

Vyrovnávacia dávka

Podmienky nároku na VD:

1. Zamestnankyňa má nárok na VD, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitých predpisov zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
2. Zamestnankyňa má nárok na VD, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
3. Podľa zákona soc poistení sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce:

1. zníženie normovaného výkonu práce, s výnimkou kratšieho pracovného času,
2. oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
3. preradenie na iné pracovisko alebo pracovné miesto,
4. oslobodenie od vykonávania nočnej práce

Poskytovanie VD:

VD sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

Počas tehotenstva sa VD poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.Mesačný VZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30, 4167-násobok denného VZ. Mesačný VZ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

Materské

Podmienky nároku na materské:

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní a poistenkyňa nevykonáva zárobkovú činnosť z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

Vznik nároku:

26. od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku.
27. podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
28. ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
29. Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku vyššie, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
30. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
31. poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa alebo 37. týždňa
32. obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je:

1. otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
2. otec dieťaťa alebo manžel matky dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
3. otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 14 týždňov od vzniku nároku na materské, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
4. manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
5. FO, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak:

1. jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
2. ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.

Poskytovanie materského

Materské sa poskytuje za dni, za to isté obdobie len raz a len jednému poitencovi vo výške 55% denného vymeriavacieho základu.

13. Postavenie zamestnávateľa v poistných vzťahoch

Zdravotné poistenie = otázka č. 17

Sociálne poistenie:

Zamestnávateľ platí poistné na:

1. nemocenské poistenie
2. starobné poistenie
3. invalidné poistenie

1. poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
2. za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

4. na úrazové poistenie
5. na garančné poistenie, ten, ktorý je povinne garančne poistený
6. poistenie v nezamestnanosti
7. do rezervného fondu solidarity

Sadzba poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z VZ.

Jednotlivé sadzby poistbného:

1. nemocenské poistenie = 1,4 % z vymeriavacieho základu
2. na starobné poistenie za zamnestnanca nesporiteľa  = 14% z VZ
3. na starobné poistenie za zamestnanca sporiteľa = 5% z VZ
4. na invalidné poistenie = 3% z VZ
5. na úrazové poistenie = od 0,3% - 2,1% podľa zaradenia do nebezpečnostnej triedy

Nebezpečnostná trieda (10 tried, rozdiel vždy 0,2%) sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. Hodnotenie sa určuje aj podľa počtu pracovných, smrteľných pracovných úrazov, chorôb z povolania, rizikových činností. Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom (podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa najväčší počet zamestnancov). Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.

6. Na garančné poistenie = 0,25% z VZ
7. na poistenie v nezamestnanosti = 1% z VZ
8. do rezervného fondu solidarity = 4,75% z VZ

Vymeriavací základ zamestnávateľa, ak zákon neustanovuje inak, je VZ jeho zamestnanca. (15) Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie obmedzenie uvedené v odseku 14 neplatí.Rozhodujúce obdobie na určenie VZ zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

14. Samostatne zárobkovo činná osoba ako subjekt poistných vzťahov

Zdravotné poistenie = otázka č. 17

Zákon o sociálnom poistení:

SZČO platí poistné na:

1. nemocenské poistenie, povinne je poistená
2. starobné poistenie, povinne poistená
3. invalidné poistenie, ak je povinne dôchodkovo poistená
4. do rezervného fondu solidarity, ak je povinne dôchodkovo poistená

Sadzba poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z VZ.

Jednotlivé sadzby poistného:

nemocenské poistenie = 4,4 % z vymeriavacieho základu

povinne dôchodkovo poistenú SZČO nesporiteľa  = 18% z VZ

povinne dôchodkovo poistenú SZČO sporiteľa = 9% z VZ

povinne dôchodkovo poistená SZČO na invalidné poistenie = 6% z VZ

povinne dôchodkovo poistená SZČO do rezervného fondu solidarity = 4,75% z VZ

VZ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je, ak zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov FO dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny jej základu dane.

VZ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

Rozhodujúce obdobie na určenie VZ pre povinne nemocenksy a dôchodkovo poistenú SZČO je:

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom SZČO platí poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom SZČO platí poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,

15. Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v dávkových vzťahoch nemocenského poistenia (NP)

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej
SZČO sú:

1. splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania NP alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a
2. zaplatili poistné na NP najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie povinného nemocenského do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.
3. ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.
4. Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej lehote, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak zaplatil poistné na NP za obdobie nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

Podmienky nároku na nemocenské:

SZČO má nárok na nemocenské, ak bola pre chorobu alebo úraz uznaná za dočasne PN podľa Zákona o Liečebnom poriadku na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie Zákona o ochrane zdravia ľudí.

SZČO vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN. Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN. (podporné obdobie)

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok. To neplatí, ak SZČO poberá rodičovský príspevok, keď sa stará o dieťa a zároveň vykonáva aj zárobkovú činnosť alebo poberá dávku nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve  

Nemocenské sa poskytuje za dni.

Výška nemocenského pre SZČO:

1. od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej PN 25 % denného vymeriavacieho základu
2. od štvrtého dňa dočasnej PN 55 % denného vymeriavacieho základu

Ošetrovné ako nemocenská dávka, platí presne to isté ako pri zamestnancovi, viď otázka č. 12

Vyrovnávacia dávka ako nemocenská dávka, SZČO na ňu nemá nárok, nárok má len zamestnankyňa.

Materské ako nemocenská dávka sa SZČO poskytuje, platí to isté ako pri zamestnancovi, viď otázka č. 12.

16. Osobný rozsah zdravotného poistenia

§ 3,  580/2004, zákon o zdravotnom poistení

(1) Poistenec na účely zákona o zdravotnom poistení je FO, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa zákona o zdravotnom poistení.

(2) Verejne zdravotne poistená je FO, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak

a) je zamestnaná

1. u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má sídlo jej zamestnávateľ,

2. v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy SR, ktorým je služobne vyslaná na plnenie úloh v cudzine na čas dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a je zdravotne poistená počas takého pobytu v cudzine na základe dohody so zamestnávateľom,

b) sa zdržiava v cudzine dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a je zdravotne poistená v cudzine.

(3) Verejne zdravotne poistená je aj FO, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a

a) je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území SR; to neplatí, ak je zamestnaná v SR u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

b) vykonáva na území SR samostatnú zárobkovú činnosť,

c) je azylant,

d) je zahraničný študent na škole v SR na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná,

e) je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území SR bez zákonného zástupcu alebo FO zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

f) je cudzinec zaistený na území SR,

g) je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

17. Základné atribúty platenia poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie       /výška, vymeriavací základ, rozhodujúce obdobie/

Zdravotné poistenie

Sadzba poistného je pre

1. zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z VZ,
2. SZČO 14 % z VZ; ak je SZČO osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z VZ,
3. zamestnávateľa 10 % z VZ; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 % z VZ,
4. poistenca (nie je zamestnancom ani SZČO a v rozhodujúcom období má príjem zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia) 14 % z VZ; ak je tento poistenec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z VZ,
5. štát 4 % z VZ.

Občan so zdravotným postihnutím podľa Zákona o službách zamestnanosti, čo platí aj pre zdrav poistenie je

a) občan uznaný za invalidného občana podľa zákona o sociálnom poistení

b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % podľa zákona o sociálnom poistení

Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia (vojaci, policajti).

Vymeriavací základ

VZ zamestnanca je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je, ak ďalej nie je ustanovené inak,

1. príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb
2. príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, lebo tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia
3. náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, za sviatok, pri prekážkach v práci, náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru,

VZ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu SRO a STV je zúčtovaný plat v slovenských korunách pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu;

Vymeriavací základ pre:

a) spoločníka SRO, komanditistu komanditnej spoločnosti a člena družstva je príjem, ktorý podlieha dani z príjmov;

b) doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium

c) pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti

d) FO vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce je pracovná odmena týchto FO.

Do VZ sa nezapočítava

4. odstupné,
5. odchodné,
6. cestovné náhrady,
7. náhrada za pracovnú pohotovosť, za služobnú pohotovosť, za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
8. príspevky zo sociálneho fondu,
9. príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
10. odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
11. odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
12. odmeny pri odchode do starobného dôchodku,
13. plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
14. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

VZ SZČO je polovica základu dane z príjmu fyzických osôb dosiahnutého v rozhodujúcom období v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou.

VZ poistenca (nie je zamestnancom ani SZČO a v rozhodujúcom období má príjem zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia) je príjem zo závislej činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období.

VZ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného (ako zamestnanec a ako SZČO), je úhrn vymeriavacích základov z každej jednotlivej činnosti.

VZ zamestnávateľa je úhrn VZ jeho zamestnancov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného, do vymeriavacieho základu každého jeho zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin VZ poistenca (úhrn VZ v rámci minima a maxima) a podielu VZ platiteľa poistného neupraveného podľa minima a maxima k vymeriavaciemu základu poistenca neupravenému podľa minim a maxima.

VZ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobia.

VZ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Sociálne zabezpečenie

Zamestnanec = otázka č 11

Zamestnávateľ = otázka č 13

SZČO = otázka č 14

Štát a Sociálna poisťovna = otázka č 31

18. Pracovnoprávne vzťahy /pracovná zmluva, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru/ a poisťovací systém

toto je o zamestnancovi, a dohodári = za nich platí len zamestnávateľ úrazové poistnenie, je to v otázke o zamestnancovi a zamestnávateľovi.

19. Zákon NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení /charakteristika/.

Tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.

Druhy ZP:

a) verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom, zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom Zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe VZP a o úhradách za služby súvise s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzťahuje sa na taxatívne vymedzený okruh osôb určených osobným rozsahou VZP.

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v poistnej zmluve uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka. Je to dobrovoľné poistenie. Poistenec má právo na úhradu ZS určenej v zmluve. IZP môžu poisťovne vykonávať na základe zákona 95/2002 o poisťovníctve.

Vznik verejného zdravotného poistenia sa viažena taxatívne ustanovené právne skutočnosti:

1. narodením ak ide o FO s trvalým pobytom na území SR
2. u FO s trvalým pobytom na území SR vzniká aj dňom:

1. zánik ZP na území štátu v ktorom mal sídlo zamestnávateľ
2. zánik ZP počas pobytu v cudzine (služobne vyslaný ústredným orgánom štátnej správy na viac ako 6 mesiacov)
3. zánik ZP v cudzine (osoba sa zdržiavala v cudzine viac ako 6 mesiacov)
4. právoplatnosť rozhodnutia o zrušení vyhlásenia za mŕtveho

3. u FO, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt:

1. nástup u zamestnávateľa so sídlom v SR
2. vznik oprávnenia na vykonávanie SZČO
3. udelenie azylu
4. začiatok školského roka ak medz zmluva neustanovuje inak
5. umiestnenie v zariadení sociálnych služieb
6. vydanie rozhodnutia o zaistení
7. prevzatie do väzby alebo dňom nástupu do výkonu trestu odňatia slobody

Dňom vzniku verejného zdravotného poistenia vzniká aj povinnosť platiť poistné. Platí sa preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní.

Zánik verejného zdravotného poistenia:

1. smrť
2. vyhlásenie za mŕtveho
3. FO s trvalým pobytom na území SR aj dňom:

1. zánik trvalého pobytu
2. vznik ZP na území štátu v ktorom má sídlo zamestnávateľ
3. vznik ZP v cudzine

4. FO bez trvalého pobytu na území SR zánikom skutočností, ktoré spôsobili vznik ZP (koniec azylu, zánik oprávnenia na vykonávanie SZČO, skončenie štúdia....)

Prihláška

Podáva sa v ktorejkoľvek zdrav poisťovni (ale len do jednej) písomne do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Príslušná zdravotná poisťovňa potvrdzuje prihlášku a tým vzniká právny vzťah medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou. Príslušná zdravotná poisťovňa pre dieťa je poisťovna matky ak nie je tak s najväčším počtom poistencov (príslušnosť poisťovne zo zákona). Túto poisťovňu je možné zmeniť podaním prihlášky ale len v zákonnej lehote. Za maloletého podáva do 60 dní zákonný zástupca, alebo FO, PO ak bol zverený do výchovy, alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zariadenie sociálnych služieb. ZP oznamuje potvrdenie prihlášky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ZP je povinná doručiť preukaz poistenca do 7 dní od potvrdenia prihlášky.

Ak je prihláška podaná v lehote, zdrav poisťovňa sa stáva príslušnou odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik zdrav poistenia. Ak nepodal v lehote,  tak potvrdením prihlášky.

Zmena poisťovne

Poistenec môže zmeniť zdrav poisťovňu k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka ak podá prihlášku v inej zdrav poisťovni do 30. 9.. Ak neskôr, zmena nastáva až na ďalší celý rok a považuje sa to za prihlášku podanä 1.1..  Do 8 dní je povinný vrátiť starý preukaz poistenca.

Úhrada zdravotnej starostlivosti

(1) Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti. Rozsah je stanovený zákonom 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

(2) Poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky ani na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti; to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.

(3) Poistenec, ktorý nepodal prihlášku alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

(4) Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, má poistenec právo na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky jej úhrady na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(5) Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine, ak poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti spĺňa kritériá vopred určené a zverejnené zdravotnou poisťovňou na jej úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na jej internetovej stránke.

Preddavok na poistné

Platí sa v každom kalendárnom mesiaci. Percentá sú rovnaké ako pri sadzbe poistného (otázka 17).  Za zamestnanca odvádza preddavok zamestnávateľ. Ak je niekto zamestnanec aj SZČO preddavok za SZČO si odvádza sám. Za štát odvádza preddavok Ministerstvo zdravotníctva. Výpočet preddavku:

1. zamestnanec =   z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej z minimálnej mzdy a najviac z 3 násobku priemernej mesačnej mzdy
2. SZČO = 1/12 poistného určeného sadzbou poistného (14% z VZ) z polovice základu dane z príjmu FO za kalendárny rok, ktorý

1. Dva roky predchádza rozhodujúcemu odbobiu pre platenie od 1.1. do 30. 6.
2. Jeden rok predchádza RO pre platenie preddavkov od 1.7. do 31.12.
3. Najmenej z minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a najviac z 3 násobku priemernej mesačnej mzdy.
4. Ak nevykonával činnosť v období z ktorého sa určuje výška preddavku tak si jeho výšku určí sama.

3. Zamestnávateľ = z úrhnu miezd dostiahnutých v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej z minimálnej mzdy a najviac z 3 násobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.
4. Štát = 1/12 poistného určeného sadzbou poistného (4%) z VZ (12 násobok priemernej mesiačnej mesačnej mzdy.
5. Ak je SZČO súčasne zamestnancom odvádza preddavok najviac z trojnásobku priemernej mesačnej mzdyy
6. Preddavok sa neodvádza ak jeho výška nie je viac ako 100 Sk.

Splatnosť preddavku

1. Pre zamestnancov a zamestnávateľov:

1. deň určený na výplatu príjmov za príslušný kalendárny mesiac
2. ak je určených viac dní tak posledný deň určený na výplatu príjmov za prísl kal mes
3. ak deň nie je určený tak posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné

1. Pre SZČO do 8 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Po dohode s poisťovňou môžu zaplatiť preddavok aj vopred.
2. Ministerstvo zdravotníctva (štát) do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca na základe údajov o počte poistencov oznámenách zdrav  poistovňou.
3. Všetky tieto lehoty sú procesnými lehotami.

Ročné zúčtovanie poistného

Je potrebné ho podať za predchádzajúci kalendárny rok v lehote na podanie daňového prizanania.

Pre zamestanca platí:

1. Zamestnávateľ (Zľ),
2. Posledný Zľ, ak o zúčtovanie požiada do 15. februára a Zc predloží doklady o zaplatenom poistom (čo nemusí ak bol len u toho jedného Zľ),
3. Pri viacerých zamestnávateľov môže požiadať Zc ktoréhokolvek Zľ,
4. Ak nepožiada, požiada neskoro alebo Zľ už neexistuje podáva sám,
5. Ak je zamestnanec aj SZČO podáva ročné zúčtovanie sám

Ak poistenec zomrie, podáva povinne dedič, alebo jeden z dedičov, alebo určí dediča ktorý podáva  poisťovňa. Termín je do 3 mesiacov od úmrtia.

Právny nástupca platiteľa poistného (zamestnávateľ) je povinný podať ročné zúčtovanie poistného do 3 mesiacov od zrušenia bez likvidácie.

Ak platiteľ poistného zrušuje prevádzkareň na území SR podáva ročné zúčtovanie do mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom došlo k zrušení.

Poisťovňa robí  zúčtovanie platené šátom a podáva ho ministerstvu zdravotníctva.

Ak je súčet preddavkov menší ako ročné zúčtovanie má platiteľ nedoplatok. Ak je súčet preddavkov väčší ako ročné zúčtovanie má platiteľ preplatok.

Platba nedoplatku je do 30. júna alebo 30. septembra pri prelžení lehoty napodanie daňového priznania. To isté platí aj pre uhradenie preplatku poisťovňou o čo musí písomne požiadať platiteľ poistného.

Oznamovacia povinnosť

Poistenec je povinný hlásiť zmeny príslušnej poisťovni do 8 dni. SZČO oznamuje do 8 dní svoj základ dane z príjmov do 8 dní od podania daňového priznania. Úmrtie oznamuje matričný úrad.

Zdravotná starostlivosť má tri hlavné ciele:

1. predĺženie života,
2. zvýšenie kvality života,
3. zdravý vývoj budúčich generácií.

Zdrav starost je:

1. diagnostika
2. liečba
3. prevencia

1. primárna
2. sekundárna
3. terciárna

4. dispenzarizácia
5. biomedicínsky výskum
6. ošetrovateľstvo
7. pôrodná asistencia

Formy poskytovania zdrav starosti:

1. ambulantná starostl (aj domáca ošetrovateľská starostlivosť, stacionárna starostlivosť)

1. všeobecná star (všeobecný lekár a pediater)
2. špecializovaná star

2. ústavná starostl
3. lekárenská starostl

Rozsah zdrav starostl

1. preventívne prehliadky
2. neodkladná starostlivosť
3. zdravotný výkon

Neodkladná zdravotná strarostlivosť = zdravotná starostlivosť poskytovaná pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život, bez poskytnutia pomoci vážne ohrozuje zdravie, spôsobuje náhlu a neznesiteľnú bolesť, zmeny správania a konania, ktoré ohrozuje osobu a okolie. Patrí sem aj pôrod, preprava do nemocnice, medzi nemocnicami, preprava darcu orgánov (vykonáva to záchranná služba). To že ide o neodkladnú starostlivosť potvrdzuje poisťovňa. Nemocnica ju poskytuje bez ohľadu na to či je osoba solventná alebo nie alebo či je má alebo nemá zmluvu so zdrav poist.

Úhrada zdravotnej starostlivosti v cudzine, poisťovňa uhrádza do výšky nákladov na Slovensku, ak medz zmluva neustanovuje inak (podľa nariadenia Rady) alebo zdrav poist môže uhradiť zdrav starost podľa kritérií vopred určených a zverejnených zdrav poitov na úradnej tabuli, verejnom prítupnom mieste, internetovej stránke.

Právo na informovaný súhlas = právo poistenca požiadať poisťovňu o zaslanie úplného výpisu z karty poistenca.

Služby súvisiace so zdrav starost:

1. ubytovanie a stravovanie počas ústavnej starostlivosti
2. spracovávanie údajov na účely zdrav poist
3. doprava – neakútna preprava
4. pobyt sprievodcu v ústavnej starostlivosti
5. vypracovanie lekárskeho posudku
6. výpis so zdrav dokumentácie

20. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /charakteristika/

Má osem častí:

1. časť 1. upravuje základné pojmy a jednotlivé dávky
2. časť 2. upravuje výkon a organizáciu sociálneho poistenia
3. časť 3. upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia
4. časť 4. upravuje PaP, zodpovednosť, pokuty a penále v sociálnom poistení a v starobnom dôchodkovom poistení
5. časť 5. upravuje kontrolnú činnosť Sociálnej poisťovne
6. časť 6. upravuje Dozor nad vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia
7. časť 7. prechodné ustanovenia
8. časť 8. záverečné ustanovnia

Zákon:

9. vymedzuje sociálne poistenie,
10. upravuje rozsah sociálneho poistenia,
11. právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,
12. organizáciu sociálneho poistenia,
13. financovanie sociálneho poistenia,
14. dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia = ochrana poistencov a ďalších účastníkov PV privykonávanísoc poist
15. konanie vo veciach sociálneho poistenia, ide o osobitné konanie
16. upravuje výber, registráciu a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. (príspevky sa platia na účet Soc poistovne a tá prevedie polovicu sumy na účet v poistencom určenom dôchodnkovom fonde alebo na účet, ktorý určila Soc poistovna ak nemá zmluvu u dôchodkovom starobnom sporení)

V zákone nebola uplatnená zásada univerzality, teda zákon sa nevzťahuje na celý okruh aktívne činných osôb, zákon vymedzuje okruh subjektov, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje.

Zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených (je to osobitná skupina subjektov silových rezortov) ak zákon neustanovuje inak. Je to upravené v zákone 328/2002 o soc zabezpečení vojakov a policajtov.

21. Organizácia zdravotného poistenia

Upravené v zákone 581/2004 o zdravotníckych poisťovniach, dohlade nad zdravotnou starostlivosťou, vymedzuje zdravotné poisťovne oprávnené vykonávať verejné zdravotné poistenie (činnosť, organizácia, riadenie a hospodárenie) a dohľad nad verejným zdravotným poistením, transformáciu zdravotných poisťovní, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov (ďalej len doterajšia zdravotná poisťovňa ) na akciové spoločnosti.

Zdravotné poisťovne

1. Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely verejného zdravotného poistenia, ktorá vykonáva verejné zdravotné poistenie na základe povolenia.
2. Zdravotná poisťovňa:

a) prijíma a potvrdzuje prihlášky na verejné zdravotné poistenie a vydáva preukazy poistencov verejného zdravotného poistenia

b) prijíma poistné na verejné zdravotné poistenie, prerozdeľuje poistné a uplatňuje na úrade nárok na poistné, nárok na úrok z omeškania, nárok na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného,

c) uplatňuje na úrade nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

d) poskytuje iným zdravotným poisťovniam a poistencom informácie

e) vykonáva poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného,
f) uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

g) uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,

h) zaraďuje poistencov na dispenzarizáciu na základe návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a vedie zoznam takýchto poistencov; návrh na dispenzarizáciu, ktorý vyhotovuje lekár špecialista, obsahuje aj dĺžku dispenzarizácie,
i) vykonáva kontrolnú činnosť,

j) vykonáva analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka,
k) vymáha pohľadávky na poistnom a pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia úradu,

m) preplaca osobam sumy zaplatené u poskytovateľa zdrav star ak s nim nema zmluvu do vysky aku by uhradila poskytovateľovi s ktorým zmluvu má

Čakacie doby

Zdrav poist vytvára zoznam čakateľov na poskytnutie zdrav starost, ak nie je schopná uhrádzať zdrav star v čase splatnosti dohodnutého s poskytovateľmi. Zároveň  zdrav pois vytvára

Zdravotná poisťovňa môže:

17. uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení na základe zákona o poisťovníctve,
18. na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, v odôvodnených prípadoch individuálne obstarať pre poistenca uvedeného v žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

1. u výrobcu liekov lieky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
2. u výrobcu zdravotníckych pomôcok zdravotnícke pomôcky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva;

19. môže poskytovať nemocenské poistenie

Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.

Verejná minimálna sieť poskytovateľov  je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na

1. počet obyvateľov príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam príslušného územia,
2. chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia,
3. migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti,
4. bezpečnosť štátu.

Minimálnu sieť podľa odseku 1 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Verejnú sieť poskytovateľov tvoria verejne dostupní poskytovatelia, ktorí majú aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Ak je verejná sieť na príslušnom území menšia ako minimálna sieť, príslušný samosprávny kraj a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky oznámia do 90 dní od zistenia tejto skutočnosti zdravotnej poisťovni poskytovateľov na príslušnom území najmenej v rozsahu potrebnom na doplnenie minimálnej siete.

Dohľad nad verejným zdrav poist:

Ich činnosť sa riadi ustanoveniami ObchZ, pretože sú akciové spoločnosti okrem pravidiel vymedzených 581/2004. Štát má stále možnosť vykonávať zdravotné poistenie prostredníctvom nim založenej zdravotnej poistovne, v ktorej bude jediným 100% akcionárom.

1. dohľad nad zdrav poist a verejným zdravotným poistením
2. dohľad nad poskytovním zdrav star

22. Organizácia sociálneho poistenia

Výkon sociálneho poistenia

Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa (SP). Nemocenské poistenie môže vykonávať aj iná PO. SP je verejnoprávna inštitúcia, PO so sídlom v Bratislave.
SP pri výkone sociálneho poistenia je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie.

Orgány Sociálnej poisťovne:

1. Rada riaditeľov:

1. je štatutárny orgán
2. riadi SP
3. zabezpečuje plnenie úloh zákona 461/2003 a z osobitných predpisov
4. zodpovedá za plnenie týchto úloh vláde
5. prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených DR a orgánmi dozoru štátu,
6. schvaľuje výročnú správu o činnosti SR a predkladá ju DR,
7. prerokúva správy o hospodárení SP
8. prerokúva návrh rozpočtu SP, stanovisko DR a návrh predkladá vláde na schválenie
9. prerokúva návrh účtovnej závierky SP, stanovisko DR a návrh predkladá na schválenie národnej rade
10. schvaľuje rokovací poriadok rady riaditeľov,
11. schvaľuje štatút SP,
12. schvaľuje organizačný poriadok, pracovný poriadok, platový poriadok, kontrolný poriadok, pravidlá financovania a hospodárenia a iné vnútorné predpisy SP,
13. schvaľuje návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky
14. vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov Ústredia SP v jej priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek SP.
15. na platnosť pú v mene SP sa vyžaduje podpis predsedu RR alebo v jeho neprítomnosti podpis ním povereného podpredsedu a podpis jedného z členov, ak rada riaditeľov v štatúte SP neurčí inak. Rada riaditeľov má päť členov (predseda 2 podpredsedovia, 2 členovia).
16. členov RR vymenúva a odvoláva vláda, predsedu a podpredsedov na návrh ministra, 1 člen na návrh reprezentatívnych združení odborových zväzov a záujmových združení občanov, reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok a 1 člena rady na návrh reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Za člena rady riaditeľov môže byť vymenovaná FO s trvalým pobytom v SR, s VŠ vzdelaním II. stupňa, má spôsobilosť na pú v plnom rozsahu a je bezúhonná.
    Člen RR je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný.
17. funkcia člena je nezlučiteľná s funkciou prezidenta SR, poslanca NRSR, poslanca Európskeho parlamentu, verejného ochrancu práv, člena vlády, sudcu, prokurátora, člena DR, riaditeľa pobočky a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo inom orgáne verejnej moci. Funkcia člena rady riaditeľov je tiež nezlučiteľná s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne PO vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, s podnikaním a s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou s výnimkou vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti.
18. funkčné obdobie člena je  5 ročné.
19. funkcia člena RR zaniká:

1. uplynutím funkčného obdobia,
2. vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou doručenou vláde, c)
3. odvolaním
4. smrťou.

20. Vláda odvolá člena RR:

1. si neplní povinnosti ustanovené zákonom,
2. bol právoplatne odsúdený za TČ,
3. bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na pú alebo jeho spôsobilosť na pú bola obmedzená,
4. nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas 6 mesiacov riadne vykonávať funkciu,
5. začal vykonávať nezlučiteľnú činnosť.

21. RR zasadá najmenej raz za 14 dní, zvoláva a vedie predseda alebo ním poverený podpredseda. O zvolanie zasadnutia môže písomne požiadať člen RR alebo DR. Predseda je v takom prípade povinný zvolať zasadnutie do 7 dní od doručenia písomného návrhu.
22. Uznášaniaschopnosť = prítomnosť predseda alebo ním poverený podpredseda a ďalší aspoň 2 členovia.
23. Hlasovacie kvórum: súhlas aspoň 3 členov vrátane predsedu alebo v jeho neprítomnosti ním povereného podpredsedu.

2. Dozorná rada:

1. je dozorný orgán a kontrolný orgán
2. kontroluje hospodárenie SP
3. kontroluje dodržiavanie zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych
4. ukladá RR prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
5. schvaľuje platové a iné funkčné požitky členom RR na návrh RR,
6. vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok,
7. schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady.
8. má 15 členov. Predsedom je minister, z 5 zástupcov navrhujú odbory,  
   5 zástupcov navrhujú reprezentatívne združenia zamestnávateľov, 4 zástupcovia navrhnutý vládou.
9. Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.
10. Podmienka a obdobie členstva sú rovnaké ako s RR.
11. Výkon funkcie člena DR sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy,  má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje národná rada.
12. Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný.
13. Zasadnutia DR zvoláva a riadi predseda dozornej rady alebo ním poverený podpredseda DR podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň 1/3 členov dozornej rady zvolá predseda alebo poverený podpredseda zasadnutie do 30 dní.
14. Uznášaniaschopnosť = nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
15. Hlasovaciekvórum =  súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
16. Zánik funkcie ako u člena RR, iba žiadosť doručuje NRSR
17. NRSR odvolá člena :

1. sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na 3 zasadnutiach,
2. začal vykonávať nezlučiteľnú činnosť
3. si neplní povinnosti člena DR
4. bol právoplatne odsúdený za TČ.
5. (19) Člena môže národná NRSR odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu.

3. riaditeľ pobočky

18. riadi pobočku, zodpovedá RR,  
19. platia tie isté podmienky na to aby bol riaditeľ (FO, pobyt, bezúhonnosť...) ako pri členovi RR a DR

Organizačné zložky SP:

1. Ústredie SP, riadi ho RR
2. pobočky SP

Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.

23. Hospodárenie zdravotných poisťovní

24. Kúpeľná starostlivosť ako dávka zdravotného poistenia

577/2004,

Kúpeľná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná v prírodných liečebných kúpeľoch. Je to zdravotnícke zariadenie na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie Ministerstva zdravotníctva.

Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádza kúpeľná starostlivosť, ak nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť.
Choroby, pri ktorých sa kúpeľná starostlivosť plne alebo čiastočne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia, indikačné podmienky a dĺžka liečebného pobytu sú uvedené v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť, ktorý tvorí prílohu č. 6 zákonaÚhradu kúpeľnej starostlivosti schvaľuje príslušná zdravotná poisťovňa na návrh lekára uvedeného pri jednotlivých indikáciách. Návrh vypisuje odborná lekár ambulantnej alebo ústavnej starostlivosti bezplatne, tento návrh sa doručuje zdrav poisťovni, v ktorej kúpeľná komisia rozhodne o nároku na úhradu (je to fakultatívna dávka). Návrh na KS je platný 1 rok od vystavenia. Pre zdravotné poisťovne platí správny poriadok.

Indikačný zoznam člení jednotlivé indikácie na kategórie:

1. kategória A – zdrav star je plne hradená a služby sú hradené čiastočne z verejného zdravotného poistenia, sú to akútne poúrazové a pooperačné stavy, pacient si platí 50 Sk za stavu a lôžko
2. kategória B - zdrav star (lekárske vyšetrenia a zdravotné procedúry) je plne hradená a služby nie sú hradené, patria sem chronické ochorenia
3. kategoria c – zdrav star je čiastočne hradená a služby nie sú hradené

Sumy za služby s poskytovaní starostlivosti sú určené nariadením vlády.

Oslobodenie od platieb v kategórii A a B:

1. zdravotný stav kde sa ukladá povinné liečenie
2. osoba s duševnou poruchou
3. tehotná žena ak je liečenie v súvislosti s tehotenstvom alebo pôrodom
4. dieťa do 3 rokov veku, osoby sprevádzajúce deti do 3 rokov veku, pri onkologických opatreniach do 18 rokov
5. pre osoby v hmotnej núdzi od 4 dňa tej istej starostlivosti
6. nositeľ ocenenia najmenej striebornej Janského plakety (darcovia krvi)
7. vojak povinnej vojenskej služby, občan vykonávajúci civilnú službu

25. Hospodárenie Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom. SP môže mať v správe majetok štátu.

Vlastný majetok SP tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý SP nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky na poistnom, pokute, penále, dávke garančného poistenia.Vlastný majetok SP nie sú finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky na poistnom, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále a pohľadávky na dávke garančného poistenia.

Rezervný fond solidarity slúži na krytie dávok v prípade nedostatku finančných prostriedkoch v základných fondoch a na úhradu škody spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo depozitára.

V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát SP finančnú výpomoc. SP nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.

Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na jednotlivé fondy.
Príjmy Sociálnej poisťovne sú:

1. poistné a 0, 5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
2. poistné prevedené SP útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
3. pokuty a penále,
4. odplata za postúpenú pohľadávku na poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na pokute a na penále,
5. úroky z vkladov na účte SP v Štátnej pokladnici,
6. dary,
7. ostatné príjmy.

Výdavky Sociálnej poisťovne sú:

1. úhrada dávok sociálneho poistenia z jednotlivých fondov,
2. poistné prevedené SP útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia
3. úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom zákonom.

Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov SP a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, výbere, registrácii a postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a výdavkov. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu SP je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.
Správny fond sa tvorí:

1. najviac vo výške 3 % z poistného
2. vo výške 0, 5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
3. z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
4. z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
5. z úrokov na účte správneho fondu,
6. z poriadkových pokút.

Zo správneho fondu sa uhrádzajú:

1. náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
2. splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
3. zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia
4. trovy konania
5. odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny

Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na invalidné dôchodky, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného dôchodku.

26. Osobný rozsah sociálneho poistenia

Osobný rozsah nemocenského poistenia

Povinne nemocensky poistení sú:

1. zamestnanec, ktorý vykonáva prácu v SR alebo mimo územia SR počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,
2. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem alebo výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy (6 500 Sk).

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť FO po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Osobný rozsah dôchodkového poistenia

Povinne dôchodkovo poistení sú:

3. zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,
4. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
5. občan SR, ktorý vykonáva základnú, náhradnú alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, alebo civilnú službu (platí štát)
6. FO (rodič, osvojiteľ, osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostilovsť rodičov), ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku, (platí štát), toto obdobie sa započítava do obdobia dôchodkového poistenia
7. na účely starobného poistenia FO, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (62) okrem poberateľa invalidného dôchodku za výsluhu rokov priznaného do 31.12.2003
8. štát neplatí DP za poberateľov dávky v nezamestnanosti a tých čo poberajú poporu pri zaškolení a príprave na prácu

Osobná a celodenná starostlivosť FO je starostlivosť  aspoň o jedno dieťa do šiestich rokov alebo starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov.

Podmienka osobnej a celodennej starostlivosti sa považuje za splnenú aj vtedy, ak:

1. FO v odseku 4. počas výkonu zárobkovej činnosti alebo štúdia na SŠ alebo VŠ zabezpečí potrebnú starostlivosť o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku inou plnoletou fyzickou osobou a dieťa neumiestni v jasliach, materskej škole alebo v inom obdobnom zariadení,
2. dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku navštevuje rehabilitačné jasle, materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyroch hodín denne,
3. dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku navštevuje jasle, materskú školu alebo iné obdobné zariadenia v rozsahu najviac štyroch hodín denne a FO v ods 4 je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo dieťa je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť FO po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo na trvalý pobyt.
Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po uvedených FO a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Osobný rozsah úrazového poistenia:

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ (vyplýva zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania) okrem zamestnávateľa sudcu a zamestnávateľa prokurátora.

Nárok na úrazové dávky má aj:

3. žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz (PÚ) alebo im vznikla choroba z povolania (ChzP) pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
4. FO, ktorá utrpela PÚ alebo jej vznikla ChzP pri výkone základnej, náhradnej, zdokonaľovacej, mimoriadnej vojenskej služby  v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,
5. FO združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela PÚ alebo jej vznikla ChzP pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel PÚ alebo mu vznikla ChzP pri činnostiach tohto zboru,
6. FO, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela PÚ alebo jej vznikla ChzP,
7. dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel PÚ alebo mu vznikla ChzP pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
8. dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli PÚ alebo im vznikla ChzP.

Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po vyššie  uvedených FO a FO, voči ktorej mala vyššie uvedená FO v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

Osobný rozsah garančného poistenia

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere (nie na dohodu) okrem zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, obcou a zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu.

Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec.

SZČO nemôže byť ani dobrovoľne garančne poistená.

Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo na trvalý pobyt.
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na:

1. zamestnanca podľa osobitného predpisu (štátna služba, prokurátori, sudcovia) a zamestnanca = vo výkone trestu alebo vo väzbe ak sú zaradené do práce.
2. fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

27. Vecný rozsah sociálneho poistenia

§ 2, 461 / 2003

Sociálne poistenie je:

7. nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
8. dôchodkové poistenie, a to

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

9. úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu  a choroby z povolania,
10. garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
11. poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Pojem zárobková činnosť je:

11. na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia

1. činnosť zamestnanca,
2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená,

12. na účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca.

28. Vymeriavací základ jednotlivých subjektov na účely platenia poistného na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie

všetko je to v predošlých otázkach.

29. Minimá a maximá vymeriavacích základov jednotlivých subjektov

Zákon o sociálnom poistení, min a max pre platenie poistného:

VZ, ak zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské, poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
VZ je mesačne najmenej:

1. 75 % VZ ak ide o:

1. zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
2. mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

2. 50 % VZ, ak ide o:

1. zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
2. ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný,
3. zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,

3. suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas
4. suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa
5. suma pracovnej odmeny FO vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac:

1. na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnanca, povinne dôchodkovo poistenej SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

2. na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

3. na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ zamestnávateľa za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac:

1. na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity,

2. na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie.

Zákon o zdravotnom poistení:

Minimum pre VZ je úhrn minimálnych miezd za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, Maximum pre VZ je úhrn trojnásobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

Minimá a maximá platia aj pri súbehu platiteľov poistného, vzťahuje sa aj na platiteľov, ktorí neboli platiteľmi počas celého obdobia.

30. Rozhodujúce obdobie jednotlivých subjektov na účely platenia poistného na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie

je v predošlých otázkach

31. Povinnosti štátu a verejnoprávnych inštitúcií hľadiska poistných vzťahov

Zdravotné poistenie:

Štát je platiteľom poistného za poistenca, ktorý nie je SZČO a

1. nie je zamestnancom alebo poistencom (študent, dôchodca),
2. poistenec, ktorý nie je SZČO alebo je zamestnancom, ale nemá príjem za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmu (na materskej)

Sadzba, vymeriavací základ a rozhodujúce obdobie je v otázke č. 17.

Sociálne poistenie:

Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za:

1. občana SR, ktorý vykonáva základnú, náhradnú alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách SR,
2. občana SR, ktorý vykonáva civilnú službu,
3. FO, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku, ak táto FO nie je povinná platiť poistné na starobné poistenie a na invalidné poistenie sama a nepoberá invalidný dôchodok.
4. zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky

Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov invalidného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia.

Sadzby pre štát:

1. dôchodkové poistenie za nesporiteľov = 18% z VZ
2. dôchodkové poistennie za sporiteľov = 9%VZ
3. na invalidné poistenie = 6% z VZ
4. do rezervného fondu solidarity = 2% z VZ

Sadzby pre Sociálnu poisťovňu:

1. pre poberateľov invalidného dôchodku nesporiteľov = 18% VZ
2. pre poberateľov invalidného dôchodku sporiteľov = 9% VZ

Vymeriavací základ štátu je mesačne:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 70 % 1/12 všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 70 % 1/12 všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ štátu, z ktorého platí poistné na starobné, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za FO, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku, okrem dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je mesačne:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 60 % 1/12 všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 60 % 1/12 všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % do dovŕšenia jeho dôchodkového veku, je mesačne suma určená:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, a 1/12 všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, a jednej dvanástiny všeobecného VZ, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 % do dovŕšenia jeho dôchodkového veku, je mesačne suma určená:

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a čísla 100 a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,
2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a čísla 100 a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

32. Pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále

Pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa zákona o soc poistení, OSP, zákona o exekútoroch a exekučnej činnosti na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom SP a SP sa stáva veriteľom dlžníka.

Prevod pohľadávky

Na základe rozhodnutia RR môže Sociálna poisťovňa zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok na inú PO (výber verejným obstarávaním) dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná.

Postúpenie pohľadávky

Pohľadávku na poistnom, pokutách a na penále, okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, alebo jej časť môže SP postúpiť tretej osobe:

1. ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a
2. ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden rok.

SP nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to neplatí, ak ide o pohľadávku voči zamestnávateľovi. (garančný fond)

O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára SP s treťou osobou (vybraná verejným obstarávaním a nemá dlhy voči SP) písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky za odplatu.

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla FO alebo PO povinná odvádzať poistné uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky. Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
Odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom za príjem Sociálnej poisťovne.

Odpísanie pohľadávky

SP môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Nevymáhateľná pohľadávka je:

1. je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,
2. je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery dlžníka povinného odvádzať poistné vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky
3. sa najmenej v období 3 rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia
4. vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky
5. nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.

O odpísaní pohľadávky vydá SP rozhodnutie, ktoré sa dlžníkovi nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho vydania.

Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú SP odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

SP odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť SP pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania.
SP odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného:

1. uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,
2. uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,
3. uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
4. uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,
5. uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z OR, ak imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu.

Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia.

33. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia

34. Uchádzači o zamestnanie z hľadiska práva sociálneho zabezpečenia

otázka poistenia v nezamestnanosti, a davka v nezamestnanosti

35. Sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb

vypracované vyššie

36. Organizácia a vykonávanie sociálneho zabezpečenia

toto je otázka 21 a 22.

37. Platenie poistného na nemocenské poistenie a poskytovanie dávok nemocenského poistenia pri súbežných pracovných pomeroch

Zákon o sociálnom poistení:

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské, dôchodkové, v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho VZ, pričom sa postupuje od VZ najvyššieho k VZ najnižšiemu.

Ak je výška VZ zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.

Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení (dve zamestnania)

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

K súbehom som viac nenašla.

38. Platenie poistného na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie pri  súbehu pracovného pomeru a výkonom samostatnej zárobkovej činnosti.

Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z VZ dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky, dobrovoľne dôchodkovo a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.

Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky, dobrovoľne dôchodkovo, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností;

Zdravotné poistenie

Ak je SZČO súčasne zamestnancom, najnižšia výška preddavku na poistné sa neustanovuje. Za SZČO činnosť si osoba odvádza preddavok sama a za ako zamestnanca odvádza preddavok zamestnávateľ. Ale ročné zúčtovanie si robí takýto zamestnanec a SZČO v jednom sám.

Minimá a maximá platia aj pri súbehu platiteľov poistného, vzťahuje sa aj na platiteľov, ktorí neboli platiteľmi počas celého obdobia.

Nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti.
K súbehom som viac nenašla.

39. Postavenie poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a  invalidného dôchodku z hľadiska poisťovacieho systému

1. poistné na invalidné  poistenie neplatí poistenec, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%
2. poistné na IP neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po splnení nároku na starobný dôchodok
3. poistné na IP neplatí poistenec, ktorému bol priznaný predčasný strarobný dôchodok

40. Nezaopatrenosť dieťaťa na účely práva sociálneho zabezpečenia

Pre potreby štátnej sociálnej podpory, podľa Zákona o prídavku na dieťa:

4. Pozitívne vymedzenie ND z hľadiska veku a prípravy na budúce povolanie:

1. Do skončenia povinnej školskej dochádzky (aj dieťa, ktoré si neplní povinnosti vyplývajúce z povinnej školskej dochádzky) alebo
2. Po skončení povinnej školskej dochádzky najviac do dovŕšenia 25 rokov ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať pre chorobu alebo úraz alebo
3. Dosiahnutie plnoletosti ak sa nie je schopné pripravovať sa na povolanie a je neschopné  vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (choroba alebo stav, ktorý trvá viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je uvedený v prílohe zákona o soc. poistení alebo sa dá predpokladať, že bude trvať viac ako 12 mesiacov a vyžaduje osobitnú starostlivosť, rozhoduje o tom úrad práce, soc vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby)

5. Negatívne vymedzenie pre ND, za ND sa nepovažuje dieťa:

1. Vznikol mu nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok
2. Ktorého štúdium na VŠ podľa študijného programu presahuještandarnú dĺžku, určuje zákon o VŠ:

1. Pre Bc štúdium je min tri a max štyri roky
2. Pre Mgr štúdium je min jeden a max tri roky
3. Max dĺžka štúdia min 5 rokov

3. Získalo VŠ vzdelanie druhého stupňa

Pre potreby sociálneho poistenia a dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, Zákon o sociálnej poisťovni.

Pozitívne vymedzenie pojmu  ND, ND je dieťa:

1. do skončenia povinnej školskej dochádzky,
2. po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak:

1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
   Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy.

Negatívne vymedzenie pojmu ND, ND dieťa nie je dieťa:

a. ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul

b. ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %

c. bolo zaradené medzi uchádzačov o zamestnanie

d. vykonáva zárobkovú činnosť popri štúdiu

41. Sústavná príprava na povolanie z hľadiska práva sociálneho zabezpečenia

Podľa zákona o prídavku na dieťa:

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium:

- na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,  začína sa najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy

- na vysokej škole okrem externého štúdia, začína dňom zápisu

- iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia

- opakované ročníky štúdia.

Sústavná príprava na povolenie je aj obdobie:

1. bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
2. od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
3. po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
4. po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa,
5. po skončení posledného ročníka VŠ do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium ukončené

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie nie je:

1. štúdium na VŠ a SŠ počas výkonu základnej služby alebo náhradnej služby v ozbrojených silách, alebo prípravnej služby, alebo počas trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.
2. Obdobie nadväzujúce na štúdium na SŠ, ak dieťa v tomto období vykonáva zárobkovú činnosť s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie,
3. v ktorom sa štúdium prerušilo.

Podľa zákona o sociálnom poistení:

Sústavná príprava na povolanie je:

1. štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo
2. štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie sa začína:

9. žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
10. študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie:

1. bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
2. od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
3. po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
4. od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na školách uvedených vyššie.

42. Zabezpečenie zamestnanca pri pracovnej neschopnosti

Zákon 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Podmienky nároku na náhradu príjmu:

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem

Zánik nároku na náhradu príjmu:

Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské

Poskytovanie náhrady príjmu, poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej PN do skončenia dočasnej PN, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej PN.

Výška náhrady príjmu:

1. od 1. dňa dočasnej PN do tretieho dňa dočasnej PN 25 % denného VZ zamestnanca a
2. od 4. dňa dočasnej PN do 10. dňa dočasnej PN 55 % denného VZ

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u Zľ predložením potvrdenia o dočasnej PN. Zc je povinný preukázať Zľ skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu. Zc je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Zľ má právo vykonať kontrolu, či dočasne PN zamestnanec dodržiava liečebný režim. Zľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.

Od 11. dňa má zamestnanec nárok na dávku nemocenského poistenia, teda nemocenské. Podrobne je rozpísané v otázke č. 12.

43. Zabezpečenie samostatne zárobkovo činnej osoby  pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

SZČO má od prvého dňa dočasnej PN nárok na nemocenské ako dávku z nemocenského poistenia. Táto dávka je rozpísaná v otázke č. 15.

44. Vylúčenie nároku na  náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a vylúčenie nároku na nemocenské, resp.  zníženie   nemocenského

Pozor!!!! Treba rozlišovať nárok na dávku, ktorá závisí od splnenia podmienok stanovených zákonom a pri Zc nie je rozhodujúce či Zľ za neho platil, nárok má. A potom nárok na výplatu dávky, ktorý vzniká splnením podmienok nároku na dávku, splnením podmienok nároku na výplatu dávky a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej PN, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok. To neplatí, ak zamestnanec, poberá rodičovský príspevok v období, keď sa stará o dieťa a zároveň vykonáva aj zárobkovú činnosť alebo poberá dávku nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve .

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne PN alebo invalidným.

Obmedzenie sumy dávky

Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne PN alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

1. ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na:

1. nemocenské
2. materské alebo
3. rodičovský príspevok  to neplatí, ak zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť

2. ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
3. ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu,
4. počas obdobia výkonu základnej, náhradnej alebo zdokonaľovacej služby a počas obdobia výkonu civilnej služby  alebo
5. ak sa stal dočasne práceneschopným po troch dňoch od skončenia výkonu základnej, náhradnej, zdokonaľovacej alebo civilnej služby a zamestnanec nezačal vykonávať činnosť zamestnanca.

Zníženie náhrady príjmu:

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady príjmu od 1. dňa dočasnej PN, ak sa stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

45. Podporná doba v nemocenskom poistení

Je to doba určená zákonom v ktorej sa poskytuje dávka nemocenského poistenia.

Nemocenské

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN. Od prvého do desiateho dňa sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, za prvé tri dni 25% denného vymeriavacieho základu, od štvrtého do desiateho dňa 55% denného vymeriavacieho základu.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN, ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote.

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti = podporné obdobie.

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

Predchádzajúce obdobia dočasnej PN sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej PN a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná PN. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.

Podporná doba pri ošetrovnom je 10 dní,

Vyrovnávacia dávka = PD počas tehotenstva, najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku. Po skončení materskej dovolenky najdlhšie do 9 mesiaca po pôrode.

PD pri materskom, treba pozrieť tam kde sú rozpísané nemocenské dávky.

46. Ochranná lehota v nemocenskom poistení

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak:

1. splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote (toto platí aj pre SZČO) a
2. nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základza obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov že je dočasne PN, ošetruje, má nárok na materské a prevzal dieťa do starostlivosti.

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia.

Ochranná lehota pre:

1. poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo NP,
2. poistenkyne, ktorej NP zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

Ak poistencovi vznikne NP v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového NP sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho NP. Ochranná lehota nemôže byť viac ako 42 dní.

Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

47. Podmienky a poskytovanie ošetrovného ako dávky nemocenského poistenia

pozri otázku 12

48. Zabezpečenie poistenkyne  v tehotenstve a materstve

Poistenkyňa poberá v tehotenstve a materstve vyrovnávajúcu dávku (túto len zamestnankyňa) a materské (túto zamestnankyňa, SZČO a dobrovoľne poisten osoba) ako dávku nemocenského poistenia. Podrobne je rozpísaná v otázke č.12.

49. Denný vymeriavací základ a rozhodujúce obdobie na účely poskytovania dávok nemocenského poistenia

Denný VZ je rozhodujúci pri postkytovaní nemocenského, ošetrovného a materského ako dávok nemocenského poistenia. Podrobne je rozpísaný v otázke č. 17.

50. Poistné a dávkové vzťahy pri narodení dieťaťa

Ak matka nebola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní nemá nárok na dávku nemocenského poistenia – materské. Môže uplatniť rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa.

Tu treba si ešte pozrieť, kedy zamestnávateľ neplatí za zamestnankynu, keď poberá materské, rodičovský prísp.... (je to v tých počiatočných otázkach o postavení platiteľov poistného – 11, 13, 15), Tiež kedy štát platí poistenie pre osobu starajúcu sa o dieťa (otázka 31)

51. Dôchodkový vek z hľadiska vzniku nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok

Poistenec má nárok na starobný dôchodok (SD) ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (DV) 62 rokov ak zákon neustanovuje inak.

DV sa v novej úprave predĺžil a stanovuje sa rovnako pre mužov a pre ženy. Je to premietnutie požiadavky implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami na základe smernice Rady Európskych spoločenstiev z roku 1979. Výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania je možné uplatniť len v prípade, že je to potrebné na udržanie dosiahnutej úrovne socialneho zabezpečenia.

Predlžovanie dôchodkového veku mužov a žien sa uskutočňuje postupne.

Muži:

33. pôjde o tých, ktorí v období od 1.januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšia 60 rokov veku
34. pre tých, ktorí sa narodili v roku 1944 je DV 60 rokov a deväť mesiacov
35. pre tých, ktorí sa narodili v roku 1945 je DV 61 rokov a šesť mesiacov
36. od 1.júla 2007 sa pre mužov začne uplatňovať jednotný DV 62 rokov

Ženy:

37. postupné zjednocovanie dôchodkového veku sa týka žien, ktoré dovŕšia dôchodkový vek v odbobí od 1.januára 2004 do 31. decembra 2005  podľa zákona 100/1988 o soc zabezpečení, kde je dôchodkový vek diferencovaný podľa počtu detí
38. k takto  určenému DV sa pripočíta príslušný počet kalendárnych mesiacov v závislosti od toho v ktorom roku v období od 2004 – 2014 dovŕši DV podľa zákona o soc poistení.
39. od roku 2023 sa začne uplatňovať DV 62 rokov

52. Podmienky pre poskytovanie starobného dôchodku a predčasného  starobného dôchodku

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:

1. bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
2. suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1, 2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO

Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa Zákona o starobnom dôchodkovom poistení, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:

1. splnil podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku podľa Zákona o starobnom dôchodkovom poistení
2. bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
3. suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 0, 6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú FO

Vylúčenie nároku na starobný dôchodok

Poistenec, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok.

53. Určenie sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku

54.  Zabezpečenie poistenca v invalidite

Podmienky nároku na invalidný dôchodok (ID):

1. Poistenec sa stal invalidný,
2. získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
3. ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na SD alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

FO má nárok na ID aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území SR trvalý pobyt, nárok vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov. Kedysi to bolo tak, že nárok na ID bol ak sa stali invalidní pred dovršením veku ukončenia povinnej školskej dochádzky. Ale teraz nový systém je založený na zásadne na výkone zárobkovej činnosti a dávky z poistného systnému plnia náhradu straty príjmu z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti. Kedže školopovinný neprispievali tak ani nie sú zaradený do tohto systému.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku:

1. do 20 rokov je menej ako jeden rok,
2. nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,
3. nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,
4. nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,
5. nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,
6. nad 28 rokov je najmenej päť rokov.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a FO, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.

Určenie sumy invalidného dôchodku

Suma ID poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Suma ID poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Pri určení sumy ID sa zohľadňuje rozsah % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma ID pri poklese od 41% do 70% sa určuje príslušným percentuálnym podielom poklse z ID.

ID sa nevypláca počas obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej PN, nemocenského, platu alebo služobného príjmu priznaného pred vznikom nároku na ID.

Ak nárok na ID trvá aj po vzniku nároku na SD tak ID sa považuje za SD odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku.  Toto platí aj vtedy ak ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnili podmienky nároku na SD alebo suma SD nie je vyššia ako suma ID.

55. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu tejto schopnosti

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou FO. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav = taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným so schopnosťami zdravej FO. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

1. lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
2. komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o soc poistení.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje:

1. podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
2. so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
3. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

56. Dôchodky pozostalých /vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok/

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:

1. ku dňu smrti bol poberateľom SD, predčasného SD alebo ID,
2. ku dňu smrti splnil podmienky nároku na SD alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na ID,
3. zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

Po uplynutí jedného roka od smrti manžela má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak:

1. sa stará o nezaopatrené dieťa,
2. je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
3. dovŕšila dôchodkový vek.

Nezaopatrené dieťa na účel vyplácania vdovského dôchodku je:

1. dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok,
2. dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné alebo osvojené dieťa vdovy,
3. dieťa bolo vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká:

1. uzatvorením manželstva,
2. dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným TČ spôsobila smrť manžela.

Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku

Suma vdovského dôchodku je 60 % SD alebo ID, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.

Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Vdovský dôchodok po poberateľovi ID, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na SD alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % ID, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % predčasného SD, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti zomretého manžela je vyššia.

Pre vdovecký dôchodok platí všetko rovnako.

57. Podmienky nároku a suma  sirotského  dôchodku

Podmienky nároku na SiD:

Nárok má nezaopatrené dieťa, ktorému:

1. zomrel rodič alebo osvojiteľ, ak ku dňu smrti bol poberateľom SD, predčasného SD alebo ID alebo
2. ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na ID, alebo
3. splnil podmienky nároku na SD, alebo
4. zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Nárok na SiD nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

Nárok zaniká:

1. osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu.
2. dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť FO, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.

Suma sirotského dôchodku je 30 % SD alebo ID, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

Sirotský dôchodok po poberateľovi ID, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na SD alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % ID, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % predčasného SD, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti je vyššia.

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Nezaopatrené dieťa má nárok na SiD po každom zomretom rodičovi – poistencovi vždy v sume 30%.

58. Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok a zvyšovanie dôchodkových  

     dávok

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

1. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu SD a SD, na ktorý bol prekvalifikovaný ID, vypláca sa iba jedna dôchodková dávka, a to tá, ktorá je vyššia. Pri rovnakej sume sa vypláca tá dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca.
2. ak sú súčasne splnené podmienky nároku:

1. na výplatu SD, predčasného SD alebo ID a podmienky nároku na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo
2. na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku a sirotského dôchodku,

vypláca sa v plnej sume vyššia dávka, a z nižšiej, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský (vdovecký) dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského (vdoveckého) a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

3. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku:

1. na výplatu ID a podmienky nároku na vdovský (vdovecký) dôchodok a podmienky nároku na SiD alebo SiD obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume vyššia alebo najvyššia dávka, zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský (vdovecký) dôchodok a SiD.
2. na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku a podmienky nároku na SiD obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume vyššia alebo najvyššia dávka, zostávajúce dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

Ak priznaním SD, predčasného SD, ID, vdovského (vdoveckého) dôchodku alebo SiD dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov. (zvyšovanie viď nižšie)

Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku a sirotského (sirotských) dôchodku po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti (neplatí, ak k prekročeniu došlo z dôvodu zaokrúhľovania). Ak presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby úhrn nebol prekročený. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli úhrn vrátane zvýšenia.

Zvyšovanie dôchodkových dávok (DD)

DD vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a DD priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva.

Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka:

Zvýšenie v % = ½ percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien + ½ percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR.

Percento zvýšenia DD ustanovuje opatrením vydaným Ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka.

DD, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Na zvýšenie DD je rozhodujúca mesačná suma DD vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

ID, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej PN, nemocenského, platu alebo služobného príjmu priznaných pred vznikom nároku na ID, sa zvýši za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácal. Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.

DD, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu DD

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom alebo z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, určí sa zvýšenie z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky. Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových dávok.

Vdovský (vdovecký) dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo SD, predčasného SD alebo ID zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.

59. Osobitosti pri poskytovaní výsluhového dôchodku

upravené v zákone 328/2003 o sociálnom zebezpečení policajtov a vojakov

Druhy dávok výsluhového zabezpečenia:

1. výsluhový príspevok,
2. odchodné,
3. úmrtné,
4. výsluhový dôchodok,
5. invalidný výsluhový dôchodok,
6. vdovský výsluhový dôchodok,
7. vdovecký výsluhový dôchodok,
8. sirotský výsluhový dôchodok.

Výsluhový dôchodok

Nárok má policajt a profesionálny vojak, podmienky:

1. skončil služobný pomer a služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo
2. skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov.

Policajtovi, ktorému sa skončil služobný pomer stratou hodnosti, vzniká nárok dosiahnutím dôchodkového veku (62).

Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa služobný pomer skončil:

1. zánikom z dôvodu straty vojenskej hodnosti,
2. prepustením z dôvodu

1. závažného porušenia základnej povinnosti vojaka alebo porušenia zákazu ustanoveného predpismi
2. právoplatného odsúdenia pre TČ na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin,
3. právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,

vzniká nárok dosiahnutím dôchodkového veku.

Výpočet

Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru.

Výsluhový dôchodok policajta, je:

1. za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu.
2. za 16. skončený rok až do 20. roku skončeného vrátane sa zvyšuje o 1% základu.
3. za 21. skončený rok až do 25. roku skončeného vrátane sa zvyšuje o 2 % základu.
4. za 26. skončený rok a každý ďalší skončený rok sa výmera zvyšuje o 3 % základu, najviac však do 60 % základu.

Výsluhový dôchodok profesionálneho vojaka je:

1. za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu
2. za 16. skončený rok až do 20. skončeného roka vrátane sa výmera zvyšuje o 2 % základu.
3. za 21. skončený rok až do 25. skončeného roka vrátane sa výmera zvyšuje o 3 % základu
4. za 26. skončený rok a každý ďalší skončený rok sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu, najviac však do 60 % základu  

60. Doplnkové dôchodkové poistenie

61. Dočasná pracovná neschopnosť a úrazová dávka = dostáva úrazový príplatok

Pojmy

Pracovný úraz = poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec uvedený utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

Choroba z povolania = choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh. Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

Poškodený = na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a FO (žiak SŠ, VŠ, vojak v základnej, náhradnej, zdokovaľovacej službe, člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany, dobrovoľný zdravotník, dobrovoľný člen horskej služby), ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podmienky nároku na úrazový príplatok:

Zamestnanec (okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca dohodára), ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne PN, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej PN, ak sa zamestnancovi vypláca náhrada príjmu pri dočasnej PN alebo nemocenské z nemocenského poistenia.

Suma úrazového príplatku

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Suma je:

1. 55 % DVZ na určenie sumy úrazových dávok od prvého dňa do tretiho dňa
2. 25 % DVZ na určenie sumy úrazových dávok od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

62. Pokles pracovnej schopnosti a úrazová dávka = úrazová renta a jednorázové vyrovnanie

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy úrazových dávok (ÚD)

Pre zamestnanca na určenie sumy ú príplatku, ú renty, pozostalostnej ú renty, rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených určenými maximami dosiahnutých v RO (predchádzajúci kalendárny rok) a počtu kalendárnych dní RO. DVZ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Skutočnosť rozhodujúca na určenie RO je vznik nároku na úrazovú dávku.

Ak zamestnanec nemal v RO príjem, z ktorého sa určuje jeho VZ, alebo ak nárok na ÚD vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma ÚD sa určí z pravdepodobného DVZ.

Ak zamestnancovi vznikne nárok na ÚD po skončení výkonu činnosti zamestnanca, počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa DVZ podľa dvoch predošlých odsekov. Skutočnosť rozhodujúca na určenie RO je deň skončenia výkonu tejto činnosti.

Denný vymeriavací základ FO (žiak, dobrovoľník...), ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

DVZ zamestnanca dohodára je odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Úrazová renta

Podmienky nároku:

Poškodený má nárok na ÚR, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.

Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu:

1. v období poberania úrazového príplatku,
2. v období nároku na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje s plnením pracovných úloh (vylávajúce z prac pomeru, príkazu zamestnávateľa, služobná cesta) alebo s činnosťami dohodára, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok Určenie sumy úrazovej renty

= Súčin 30, 4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Ak sa poškodenému vypláca SD, predčasný SD alebo ID, zníži sa suma úrazovej renty  o sumu tohto dôchodku. Na zníženie ÚR je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania ÚR, a ak bol dôchodok priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia.

Jednorazové vyrovnanie

Podmienky nároku:

1. nárok má poškodený v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 40 %, ale má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.
2. poškodený má nárok aj vtedy, ak zanikol nárok na ÚR a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10 %.

Určenie sumy jednorazového vyrovnania = súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

63. Smrť a úrazová dávka = pozostalostná renta a jednorázové odškodnenie

Pozostalostná renta:

Podmienky nároku :

FO, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť.

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká FO, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

Suma:

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.

Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného, po ktorom vzniká nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak poškodený v deň úmrtia nepoberal úrazovú rentu, skutočnosťou na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazovej renty je deň jeho smrti.

Jednorazové odškodnenie

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu = brutto dvojročného príjmu, najviac 1 000 000 Sk.

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.

Sumy sú platné k 30. júnu kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. júla kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky.

64. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného.

Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť FO (žiak, dobrovoľník.....) zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

Može byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

PR sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ SD.

PR zabezpečuje Sociálna poisťovňa:

1. u zamestnávateľa,
2. v zdravotníckom zariadení podľa zákona o zdravotnej starostlivosti alebo
3. v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie.
4. o vykonaní PR uzatvára so Zľ  alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa, ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa zákon o cestovných náhradách.

Rozsah poskytovania PR:

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa PR môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, PR sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.Prerušenie PR:

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia rehabilítacie

Rehabilitačné

Poškodený, ktorému sa poskytuje PR, má nárok na rehabilitačné. Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania PR okrem dní:

1. v ktorých sa poškodený nezúčastnil PR bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh PR,
2. za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
3. počas preušenia PR.

Suma rehabilitačného je 80 % DVZ poškodeného.

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný SD alebo ID, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy určeného rehabilitačného a sumy predčasného SD alebo ID pripadajúcej na jeden deň.

65. Rekvalifikácia a rekvalifikačné

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného.

Môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie. Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie. Náklady uhrádza Soc poisťovňa, stravovanie, cestovné a ubytovanie uhrádza podľa zákona o cestovných náhradách.  

Na rozsah poskytovania a prerušenie rekvalifikácie platí to isté ako pri rehabilitácii.

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ SD

Rekvalifikačné

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné. Na určenie sumy platí to isté ako pre rehabilitačné.

66. Podmienky nároku a výška dávky garančného poistenia – obligatótna peňažná dávka

1. Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak:

1. súd rozhodol o vyhlásení konkurzu alebo
2. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

2. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Podmienky nároku na dávku garančného poistenia:

Zamestnanec v pracovnom pomere (pp) má nárok na dávku GP, ak jeho Zľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky Zc, ktorými sú:

1. nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
2. nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
3. nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť Zľ a za predchádzajúci kalendárny rok,
4. nárok na odstupné, ktoré Zc pri skončení pp,
5. nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pp,
6. nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pp,
7. nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
8. nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
9. nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca,
10. súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pp na súde z dôvodu zrušenia Zľ vrátane trov právneho zastúpenia.

Zc nemá nárok na dávku GP, ak pracovnú zmluvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na ňu písomne upozornený.

Výška dávky garančného poistenia

Dávka GP pre a. až f. sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť Zc, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí Zc, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.

Dávka GP za obdobie od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.

Dávka GP za obdobie od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.

Časový rozsah poskytovania

Najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pp predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti Zľ alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti Zľ.

67. Podmienky nároku a výška dávky v nezamestnanosti – obligatórna peňažná dávka

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti:

40. Nárok má poistenec, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky.
41. Skončí sa poistný pomer
42. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie.

Nárok na dávku vznikne znovu najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku.

Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku, nárok vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich = podporné obdobie v nezamestnanosti. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu:

1. má nárok na výplatu nemocenského v ochrannej lehote,
2. má nárok na výplatu ošetrovného v ochrannej lehote,
3. má nárok na výplatu materského v ochrannej lehote,
4. sa mu vypláca rodičovský príspevok

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Nárok na dávku sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti. Ak vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti z viacerých poistení, dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky dávky v nezamestnanosti z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dávka v nezamestnanosti sa vypláca len jedna.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie počas poberania dávky z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov).

Jednorázové vyplatenie dávky

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie počas poberania dávky z dôvodu začatia výkonu činností zamestnanca, a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia (do 6 mesiacov), ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti pri opätovnom zaradení uvedenom vyššie.

Poskytovanie dávky v nezamestnanosti

Dávka sa poskytuje za dni. Výška dávky je 50 % DVZ.

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

RO na zistenie vymeriavacieho základu je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z RO sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (viď vyššie). Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

68. Práva a povinnosti jednotlivých subjektov v poisťovacom systéme

§ 226 – 235 Zákona o sociálnom poistení, 461/2003

69. Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne

§ 242 – 245 Zákona o sociálnom poistneí

70. Dozor štátu v rámci poisťovacieho systému

§246 – 248 Zákona o socilnom poistení

71. Životné minimum a minimálna mzda v poistnom a v dávkovom systéme  sociálneho zabezpečenia

Zákon o životnom minime 601/2003  ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov FO, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Používa sa preto v systéme sociálnej pomoci pri riešení stavu hmotnej núdze.

Sumy životného minima:

1. 4 580 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú FO
2. 3 200 Sk mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú FO
3. 2 080 Sk mesačne, ak ide:

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Započítavanie príjmov na zistenie príjmu FO:

1. u posudzovanej FO jej príjem a príjem jej manžela,
2. u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti,
3. u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,
4. u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou FO alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná FO
5. u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

Príjmy sú:

1. príjmy FO, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní:

1. poistného
2. preddavku na daň alebo dane z príjmov FO
3. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov FO
4. príjmy oslobodené od dane z príjmov FO okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
5. sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné
6. náhrady niektorých výdavkov zamestnancov
7. ďalšie príjmy FO po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

2. Za príjem na účely určenia súm životného minima sa nepovažujú:

1. jednorazové štátne sociálne dávky
2. peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie,
3. zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
4. jednorazová dávka v hmotnej núdzi
5. štipendiá,
6. jednorazový príspevok podľa zákona o cestovných náhradách

Úprava súm životného minima je vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, zaokrúhľujú na desaťkoruny nahor. Sumy životného minima opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo podľa údajov zistených Štatistickým úradom a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Zákon 90/1996 o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Používa sa na účely urrčenia minima v poisťovacom systéme.

Výška minimálnej mzdy:

1. za každú hodinu odpracovanú Zc 37, 40 Sk, je určená pre Zc, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, ak je nižší suma sa úmerne zvýši.
2. za mesiac 6 500 Sk pre Zc odmeňovaného mesačnou mzdou, ak má Zc dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vo výške zodpovedajúcej odpracovanému času
3. 75% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o Zc, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
4. 50% súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o Zc, ktorý je požívateľom invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.

Ak mzda Zc nedosiahne v kalendárnom mesiaci výšku minimálnej mzdy, Zľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi dosiahnutou mzdou a výškou minimálnej mzdy.

Výšku minimálnej mzdy ustanoví nariadenie vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka.

72. Okruh oprávnených osôb a podmienky z hľadiska vzniku nároku na prídavok na

    dieťa

PND = obligatórna, peňažná, opakujúca dávky, štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa

Nárok na prídavok má:

12. rodič nezaopatreného dieťaťa (bilologický a osvojiteľ)
13. osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu (napr pestún lebo zabezpečuje záruku riadnej výchovy)
14. plnoleté nezaopatrené dieťa (plnoletosť podľa občana)

1. niet rodičov PND
2. má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov
3. uzavrelo manželstvo, alebo
4. ktorého manželstvo zaniklo

Vznik nároku:

13. starostlivosť oprávnenej osoby o ND (výchova a výživa dieťaťa, výchova = pôsobenie na citový, rozumový a mravný vývoj dieťaťa, zabezpečenie širšieho a hlbšieho vzdelania)
14. trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osob a ND na území SR

Dôvod neposkytnutia prídavku:

Rodine sa neposkytne ak je ND umiestnené v zariadení z dôvodu rozhodnutia príslušného orgánu o ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutia súdu o ochrannej výchove.

Ak oprávnená osoba nepoužíva prídavok na výchovu a výživu úrad práce, soc vecí a rodiny z vlastného podnetu, podnetu FO alebo PO vydá rozhdonutie o zastavení výplaty prídavku a o poukazovaní prídavku:

1. ďalšej oprávnenej osobe
2. obci, kde má ND trvalý alebo prechodný pobyt
3. zariadeniu soc služieb, kde je dieťa umiestnené

Povinnosti oprávnenej osoby

1. preukazovať skutočnosti relevantné na posúdenie nároku
2. oznámenie zmien  o skutočnostiach rozhodujúcich pre poskytovanie dávky písomne do 8 dní od zmeny

Výška a výplata prídavku 540 Sk. Zvyšuje sa nariadením vlády k 1.9., nevypláca sa do cudziny, poskytuje sa za celý kalendárny mesiac aj keď podmienky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, na to isté dieťa sa vypláca len raz. Vypláca sa mesiac pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok  a splnila podmienky nároku. Ak zomrela a splnila podmienky, prídavok sa vyplatí inej oprávnenej osobe alebo obci podľa trvalého alebo prechodného pobytu ND. Vypláca sa bankovým prevodom alebo na žiadosť oprávnenej osoby v hotovosti.

73. Rodičovský príspevok ako dávka štátnej sociálnej podpory

Obligatórna, opakujúca, peňažná dávka štátnej sociálnej podpory, štát ňou prispieva rodičovi na zabezpečenie osobnej, riadnej starostlivosti o dieťa do 3 rokov dieťaťa do troch rokov veku dieťaťa alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov.

Uplatnenie nároku:

1. rodič dieťaťa
2. osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

1. osvojené dieťa
2. dieťa, ktoré bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (pestúnska starostlivosť, opatrovníctvo, predadoptívna starostlivosť)
3. dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy na základe rozhodnutia súdu
4. dieťa, ktorého rodič zomrel

PR patrí jednému z rodičov. Nárok si môže pri súbežnej starostlivosti o to isté dieťa uplatniť aj druhý rodič, ktorý je zárobkovo činný a spĺňa ostatné podmienky nároku. V tomto prípade patrí druhému rodičovi táto dávka len za jedem kalendárny mesiac, a to do dovŕšenia troch mesiacov veku dieťaťa.

Podmienky nároku:

Oprávnená osoba má nárok ak:

1. osobne a riadne sa stará
2. má trvalý alebo prechodný pobyt v SR
3. dieťa má trvalý alebo prechodný pobyt v SR

Osobná a riadna starostlivosť o dieťa:

1. rodič počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na SŠ alebo VŠ zabezpečí potrebnú starostlivosť o dieťa inou plnoletou osobou a dieťa neumiestni v jasliach, materskej škole alebo inom zariadení
2. dieťa pravidelne ambulatne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie
3. dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdrav stavom navštevuje rehabilitačné jasle, materskú školu, zariadenie soc služiev alebo obdobné zariadenie najvia 4 hodiny denne
4. dieťa navštevuje jasle, materskú školu alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac 4 hodiny denne a obidvaja rodičia alebo osamelý rodič sú osoby s ťažkým zdrav postihnutím
5. dieťa je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace

Riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického a duševného vývinu, zabezpečuje sa najmä výchova, výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení.

Uplatnenie nároku:

Písomnou žiadosťou na úrade práce, soc vecí a rodiny. Žiadateľ je povinný preukázať splnenie podmienok a do 8 dní oznámiť zmeny podmienok na poskytovanie RP.

Výška  a vyplácanie RP

Osoba sa osobne a riadne stará a nie je zárobkovo činná = 4110 Sk za kalendárny mesiac

Osoba sa osobne a riadne stará, je zárobkovo činná alebo poberá dávku nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, nie materské) = 1300 Sk za kalendárny mesiac, ak dieťa nie je umiestnené v jasliach, materskej škole alebo v inom zariadení a dieťaťu je zabezpečená starostlivosť inou FO.

Pri súbežnej starostlivosti o dieťa patrí RP aj druhému rodičovi, za jeden kalendárny mesiach, do troch mesiacov veku dieťaťa vo výške 1300 Sk.

Poskytuje sa za celý kalendárny mesiac aj keď podmienky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. Vypláca sa mesiac pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oprávnená osoba uplatnila nárok podaním písomnej žiadosti na príspevok  a splnila podmienky nároku. Žiada sa podľa trvalého alebo prechodného pobytu. Nevypláca sa do cudziny, vypláca sa bankovým prevodom alebo na žiadosť v hotovosti.

Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu.

74. Dopad ekonomickej činnosti na poskytovanie rodičovského príspevku

viď vyššie

75. Hmotné zabezpečenie počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky

počas rodičovskej dovolenky – rodičovský príspevok, zaopatrovací príspevok viď otázka 73

počas materskej dovolenky dávka nemocenského poistenia – materské ale to nie je hmotne zabezpečenie zo systému štátnej sociálnej podpory, nárok na materské vzniká ak bola matka poistená v posledných dvoch rokoch najmenej 270 dní, ak nebola môže žiadať o rodičovský príspevok hneď po narodení dieťaťa čo je dávky štátnej sociálnej podpory

76. Systém štátnej sociálnej podpory z hľadiska dávkového systému

viď otázka 4

Zaopatrovací príspevok

Je to opakujúca, obligatórna peňažná dávka, štát prispeva na uspokojenie potrieb rodiny občana a ďalších osôb, ktoré sú od neho výživou závislé v čase výkonu základnej, náhradnej alebo civilnej služby

Oprávnené osoby:

3. vlastné alebo osvojené dieťa vojaka, ak je nezaopatrené
4. manželka vojaka ak

1. osobne sa stará o dieťa do veku 3 rokov alebo do 7 rokov s dlhodobým nepriaznivým zdrav stavom. Dieťa je jej vlastné, dieťa vojaka, dieťa prevzal vojak do starostlivosti a neposkytuje sa dieťaťu celoročná starostlivosť
2. osobne sa stará o dieťa staršie ako 3 roky do začatia povinnej školskej dochádzky, starostlivosť nemožno zabezpečiť inak ako osobne a nemá príjem zo zamestnania.
3. Je invalidná  a nemá príjem zo zamestnania
4. Sústavne sa pripravuje na povolanie a nemá príjem zo zamestnania

5. iná osoba, voči ktorej má vojak súdom určenú vyživovaciu povinnosť

Podmienky nároku, vznik nároku:

11. vojak vykonáva službu
12. vojak nemá nárok na náhradu mzdy, platu alebo náhradu zárobku počas služby
13. oprávnená osoba má trvalý pobyt na území SR

Nárok nevzniká:

1. služobný orgán preruší výkon základnej alebo náhradnej služby
2. vojak nahrádza výkon základnej a náhradnej služby, ktorý zmeška s osobitne stanovených dôvodov.

Výška nároku:

Pre vlastné alebo osvojené dieťa – 870 Sk mesačne

Pre manželku - 1140 Sk a osobu voči ktorej má vojak vyživovaciu povinnosť - súd určí sumu ale najviac 1140 Sk

Sumy sa menia nariadením vlády k 1.septembru.

77. Zásadné rozdiely pri poskytovaní rodičovského príspevku a príspevku rodičom

Rodičovský príspevok viď otázka 73

Príspevok rodičom

Opakovaná preňažná štátna sociálna dávka, štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobám, ktoré prevzali deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu na zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosvoťou o tri a viac detí alebo opakovane dvojčatá v priebehu dvoch rokov.

Oprávnené osoby:

6. rodič detí, ak sa nedohodnú, prednostný nárok má matka
7. osoba, ktorá prevzala deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu

Podmienky nároku:

1. aspoň tri deti sú vo veku najviac 15 rokov, u dvojčiat sa sleduje veková hranica prvých narodených
2. starostlivosť oprávnenej osoby o deti
3. trvalý pobyt detí a oprávnenej osoby na území SR

PR sa poskytuje na každé dieťa iba raz, v praxi v mesiaci narodenia. Nárok na príspevok nevzniká pri celoročnej starostlivosti o deťa v zariadení, ak je dôvodom starostlivosti výkon ústavnej výchovy alebo výkon ochrannej výchovy.

Výška príspevku:

1. dieťa do 6 rokov – 2340 Sk
2. dieťa od 6 – 15 rokov – 2880 Sk
3. dieťa vo veku 15 rokov – 3070 Sk

Výplata príspevku:

Platiteľ (úrad práce soc veci a rodiny) vyplatí najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o výplatu príspevku podľa miesta narodenia dieťaťa. Príspevok sa uplatňuje pri dovŕšení jedného roku prvý krát. Oprávnená osoba je povinná preukázať nárok na príspevok rodičom a tiež je povinná použiť vyplatené prostriedky na starostlivosť o deti.

78. Pestúnska starostlivosť a dávky pestúnskej starostlivosti

Zákon o rodine, § 48 a nasl (určuje podmienky)

Zákon o pestúnskej starostlivosti (určuje sadzby)

Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (zdravotný stav, väzba) a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady. Tento inštitút sa využíva ak nie je možna zabezpečiť osvojenie a ústavná výchova nie je vhodná pre deti do 18 rokov. PS je osobitná forma, štátom riadená, kontrolovaná a finančne podporovaná náhradná rodinná výchova.

Pestúnom sa môže stať:

9. FO s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
10. jej osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne vlastnosti a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude PS vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
11. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej PS aj manželom. Ak jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, možno pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do PS dočasne zveriť rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.

Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o dočasnom zverení dieťaťa nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do PS, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.

PS vzniká právoplatnosťou rozhodnutia príslušného orgánu.

PS zaniká:

1. dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
2. smrťou maloletého dieťaťa,
3. smrťou pestúna,
4. umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
5. právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení PS,
6. rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej PS.
7. Smrťou jedného z manželov, pestúnom sa stáva pozostalý

Súd zruší PS len z vážnych dôvodov:

1. ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa
2. ak porušuje svoje povinnosti
3. vždy, ak o to požiada pestún.

Pestún je povinný najmä:

1. umožniť úradu práce, soc vecí a rodiny dohľad nad výkonom PS,
2. písomne oznámiť úradu práce, soc vecí a rodiny pobyt s dieťaťom v zahraničí dlhší ako jeden mesiac,
3. dohodnúť v spolupráci s úradu práce, soc vecí a rodiny spôsob starostlivosti o dieťa, ak túto nemôže zabezpečovať dlhšie ako jeden mesiac.

Príspevky PS:

1. jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
2. opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
3. odmena pestúna.

Účel príspevkov:

1. jednorazového príspevku je prispieť na materiálne vybavenie pri zverení dieťaťa do PS na základe právoplatného rozhodnutia súdu, najmä na jeho ošatenie, vybavenie základnou bielizňou a nevyhnutným nábytkom a pri zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa na výdavky spojené s jeho osamostatnením sa,
2. opakovaného príspevku je pravidelne prispievať na starostlivosť o dieťa zverené do PS,
3. odmeny pestúna je ohodnotiť finančným príspevkom starostlivosť pestúna o dieťa, ktoré je pestúnovi zverené do PS.

Nárok na príspevok:

1. Nárok na jednorazový príspevok má dieťa pri zverení do PS a pri zániku PS len pri dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
2. Nárok na opakovaný príspevok má nezaopatrené dieťa zverené do PS a naďalej žije v domácnosti s osobou, ktorá bola do dosiahnutia plnoletosti jeho pestúnom.
3. Nárok na opakovaný príspevok sa zachováva aj po zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ak dieťa spĺňa podmienky nezaopatrenosti a naďalej žije v domácnosti s osobou, ktorá bola do dosiahnutia plnoletosti jeho pestúnom.
4. Pestún má nárok na odmenu pestúna za výkon PS až do zániku PS. Po zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa sa pestúnovi zachováva nárok na odmenu pestúna, pokým dieťa spĺňa podmienky nezaopatrenosti a dieťa naďalej žije v domácnosti s osobou, ktorá bola do dosiahnutia plnoletosti jeho pestúnom.

Oprávnené osoby:

1. na jednorazový príspevok je pestún, ktorému je dieťa zverené do PS. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa oprávnenou osobou na uplatnenie nároku je plnoleté dieťa.
2. na opakovaný príspevok je pestún, ktorému je dieťa zverené do PS a súčasne umiestnené v jeho domácnosti. Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa oprávnenou osobou na uplatnenie nároku je plnoleté dieťa.

Výška príspevkov:

Jednorazový príspevok:

1. 5 840 Sk pre dieťa do 6 rokov veku,
2. 7 180 Sk pre dieťa od 6 do 15 rokov veku,
3. 7 650 Sk pre dieťa od 15 rokov veku.

Jednorazový príspevok pri zániku PS dosiahnutím plnoletosti dieťaťa je 7 650 Sk.

Opakovaný príspevok je:

1. 3 240 Sk pre dieťa do 6 rokov veku
2. 2 880 Sk pre dieťa od 6 do 15 rokov veku,
3. 3 070 Sk pre dieťa od 15 rokov veku.

Ak dieťa poberá dôchodok z dôchodkového zabezpečenia alebo ak má súdom určené výživné od svojho pestúna, patrí opakovaný príspevok vo výške rozdielu medzi týmto príspevkom a sumou dôchodku alebo výživného.

Výška odmeny pestúna za každé zverené dieťa je 1 430 Sk

Sumy  môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Povinnosti oprávnenej osoby

4. preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a jeho výplatu;
5. do 15 dní písomne oznámiť úradu aj zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok a jeho výplatu.
6. použiť príspevok na príslušný účel

Úrad vyplatí príspevok za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na tento príspevok boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

Úrad vyplatí opakovaný príspevok a odmenu pestúna mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na opakovaný príspevok a odmenu pestúna.

Príspevok sa nevypláca do cudziny.

Príspevok patrí aj opatrovníkovi, aj občanovi, ktorému bolo dieťa dočasne zverené, ktorý je dieťaťu ustanovený súdom podľa a osobne sa stará o zverené dieťa, ako aj tomuto dieťaťu; to neplatí, ak opatrovník bol dieťaťu ustanovený len z dôvodu, že ani jeden z rodičov dieťaťa nie je plnoletý.

79. Jednorazové a opakujúce sa dávky štátnej sociálnej podpory

vid otázka 4 a 72 – 78, a k tomu ešte nasledovné jednorázové dávky

Jednorázové dávky:

1. príspevok pri narodení dieťaťa
2. príspevok na pohreb
3. rodičovský príspevok, ktorý patrí pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku obidvom rodičom, aleho ak jeden rodič poberá materské
4. jednorázový príspevok na úhradu dieťaťa v rámi PS

Príspevok pri narodení dieťaťa, Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa:

Jednorázová, obligatórna peňažná sodiálna dávka, štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.

Oprávnená osoba:

1. matka, ktorá dieťa porodila, (mŕtve aj živé)
2. otec dieťaťa, ak

1. matka dieťaťa zomrela alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie alebo
2. dieťa mladšie ako jeden rok bolo zverené do výchovy otca na základe právoplatného rozhodnutia súdu,

3. osoba, ktorá prevzala dieťa mladšie ako jeden rok do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo opatrenia podľa osobitného predpisu.

Podmienky  nároku:

1. narodenie dieťaťa,
2. trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.

Nárok na príspevok na to isté dieťa vzniká iba raz. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok vzniká na každé dieťa.

Nárok nevzniká ak oprávnená osoba:

1. pred uplatnením nároku na príspevok dala privolenie na osvojenie dieťaťa
2. dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.

Výška príspevku na jedno dieťa je 4  320 Sk. Ak sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní, zvyšuje sa príspevok o jednu polovicu sumy (6 480 Sk) na každé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní.

Príspevok na pohreb, Zákon o príspevku na pohreb

Je obligatórna, jednorázová štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok je plnoletá fyzická osoba, ak spĺňa podmienky podľa tohto zákona:

1. zabezpečuje pohreb
2. má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
3. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt zomretého v čase smrti na území Slovenskej republiky alebo pochovanie zomretého na území Slovenskej republiky, ak mal v čase smrti dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky.

Príspevok na pohreb zomretého patrí iba raz.

Výška príspevku je 2 300 Sk.

Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na príspevok na úrade práce soc vecí a rodiny príslušnom podľa miesta posledného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomretého podaním písomnej žiadosti. Žiadosť potvrdzuje pohrebná služba, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu.

Úrad vyplatí príspevok oprávnenej osobe najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala platiteľovi žiadosť o výplatu príspevku v hotovosti alebo ho poukáže na žiadosť oprávnenej osoby na jej účet v banke. Príspevok sa nevypláca do cudziny. Ak oprávnená osoba po uplatnení nároku na príspevok zomrela a podmienky nároku na príspevok ku dňu jej smrti boli splnené, stane sa príspevok predmetom dedičského konania po oprávnenej osobe.

Nárok na príspevok zaniká uplynutím jedného roku od pohrebu zomretého.

80. Sociálna pomoc ako systém sociálneho zabezpečenia

Zahŕňa pomoc v hmotnej núdzi a sociálnu pomoc. Je to oporný systém, prejavuje sa v ňom princíp sociálneho štátu = starostlivosť o občanov a dôstojný ľudský život.

Vychádza z Listiný základných práv a slobôd (čl 30 ods 2) a z Ústavy SR (2 hlava, čl 39, ods 2). Vyplýva z nich že každý, kto sa nachádza v hmotnej núdzi má právo na základné životné podmienky.

Základné životné potreby = 1 teplé jedlo denne, prístrešie, ošatenie.

Prvky sociálnej pomoci:

1. subjekt = každý kto je v hmotnej a sociálnej núdzi

2. obsah =jednotlivé PaP

3. je podmienený vznikom sociálnej udalosti (nedostatočný príjem, nepriaznivý zdravotný stav, strata zamestnania)

81. Základné nástroje sociálnej pomoci – zákon 95/1998

Zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

Sociálna pomoc je subsidiárna pomoc,najskôr rodina a potom štát:

1. sociálna prevencia a
2. riešenie sociálnej núdze, riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

Rodina = manžel, manželka, dieťa a rodičia dieťaťa.

Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce = je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

Účastníci právnych vzťahov:

1. občan,
2. cudzinec
3. osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, odídenec,
4. zahraničný Slovák
5. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
6. krajské úrady a okresné úrady,
7. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
8. zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami,
9. obce a samosprávne kraje,

ďalšie FO alebo PO, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby

Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana. Je určená pre

6. maloletého, (podľa ObčZ):

1. ktorého doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená,
2. s poruchami správania,
3. ktorý zanedbáva povinnú školskú dochádzku,
4. ktorému súd nariadil ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, a to pred nástupom na ich výkon, v čase ich výkonu a v čase po ich zrušení
5. ktorý sa dopustil konania so znakmi TČ,
6. ktorý je týraný, pohlavne alebo u ktorého je dôvodné podozrenie z týrania alebo z pohlavného zneužívania,

1. plnoletého občana,

1. ktorému bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený,
2. ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby,
3. ktorý bol prepustený zo zdravotníckeho zariadenia na liečbu drogovo závislých osôb alebo zo zariadenia na
   resocializáciu drogovo závislých osôb,

2. občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

Formy sociálnej prevencie sú:

a) vyhľadávacia činnosť – primárna pre maloletých

b) nápravná činnosť – primárna pre maloletých

c) rehabilitačná činnosť - terciárna

d) resocializačná činnosťn - terciárna

e) organizovanie výchovno-rekreačných táborov - sekunádrna

Sociálna núdza = stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Je to aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať

Za nepriaznivý zdravotný stav = invalidita podľa právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia alebo zdravotné postihnutie uznané príslušným ošetrujúcim lekárom.

Formy riešenia sociálnej núdze sú:

1. sociálne poradenstvo = odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci, poskytuje sa najmä rodinám.
2. sociálnoprávna ochrana = činnosť na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov, najmä maloletých:

1. výchovná činnosť,
2. organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti,
3. rozhodovanie o výchovných opatreniach, ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, ak rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa vážne porušujú práva a povinnosti, najmä tým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopností dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania,
4. ďalšia činnosť (ustanovenie kolízneho opatrovníka, opatrovníka, prestúnska starostlivosť, účasť na súde, nariadenie ústavnej výchovy)

3. sociálne služby,

1. opatrovateľská služba, (osoba s nepriaznivým zdravotným stavom, matke s 3 a viac detmi, pre osamelých)
2. organizovanie spoločného stravovania, (pre dôchodcov, občanov s nepriaznivým zdravotným stavom)
3. prepravná služba (občan s ťažkým zdrav postihnutím)
4. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, (domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne, domov dôchodcov, zariadenie chráneného bývania, zariadenie opatrovateľskej služby, zriaďuje ich VÚC alebo obec)
5. sociálna pôžička na kúpu alebo opravu základného vybavenia domácnosti, opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a rozvodu plynu, ktoré sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie. Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky; túto zmluvu uzatvára občan s obcou. V zmluve sa stanoví výška, účel, lehota splatnosti, výška splátok, odbobie splácania pôžičky. Sociálna pôžička je bezúročná.

4. sociálne služby,
5. peňažné príspevky na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie.

82. Hmotná núdza a formy jej riešenia – zákon  599/2003

Predmet právnej úpravy

Zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní HN občana a poskytovaní dávky v HN a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v HN s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôFOb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú.

Hmotná núdza = stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných FO, nedosahuje životné minimum a tieto osoby si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, odídenec s pobytom na území SR na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný Slovák s pobytom na území SR, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov  alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Spoločne posudzované FO:

1. manžel a manželka,
2. rodičia a nezaopatrené žijúce s nimi v domácnosti,
3. rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok .

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov. Občan a spoločne posudzované FO sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.

Pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa na účely zisťovania príjmu započítavajú:

1. u posudzovaného občana jeho príjem a príjem jeho manžela (manželky),
2. u posudzovaného občana jeho príjem, príjem jeho manžela (manželky), príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti
3. u posudzovaných rodičov s nezaopatrenými deťmi príjem týchto rodičov, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti
4. u posudzovaných rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjem a príjem, ktorý na ne poberá iný občan, a príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti,
5. u posudzovaného nezaopatreného dieťaťa, ak žije v domácnosti s iným občanom, jeho príjem a príjem, ktorý na neho poberá tento občan.

Za príjem sa nepovažuje:

1. 25 % z príjmu zo závislej činnosti osôb, zo starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov; za každý ďalší rok dôchodkového poistenia sa táto suma zvyšuje o 1 % z priznaného starobného dôchodku, z materského, z invalidného dôchodku, zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, zo sirotského dôchodku, z vdovského alebo vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek, prídavok na dieťa,
2. nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou,
3. príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané v bežnom roku,
4. príjem žiaka SŠ a príjem študenta VŠ, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak tento príjem neprevyšuje 1, 2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
5. štipendium
6. náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie
7. príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne
8. úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce
9. príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky
10. príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,
11. daňový bonus.

Za majetok sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Občan a spoločne posudzované osoby si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním, správou, predajom alebo prenájmom vlastného majetku. Nemožno ale požadovať predaj alebo prenájom:

1. nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie
2. poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu,
3. hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
4. osobného motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a:

1. využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo
2. jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima, alebo
3. hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Ak si občan a spoločne posudzované osoby neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.

Zákonnými nárokmi:

1. sú výživné, náhradné výživné
2. náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca
3. dávky nemocenského, dôchodkového, úrazového, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti
4. nároky z pracovnoprávnych vzťahov
5. dávky výsluhového zabezpečenia
6. opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.

Riešenia hmotnej núdze:

Dávka

1. u jednotlivca 1 530 Sk mesačne,
2. u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 2 450 Sk mesačne,
3. u dvojice bez detí 2 660 Sk mesačne,
4. u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 3 630 Sk mesačne,
5. u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 3 640 Sk mesačne,
6. u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 4 850 Sk mesačne.

Dávka sa zvyšuje o 350 Sk mesačne občan alebo spoločne posudzovaná osoba tehotná žena od začiatku 4 mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.

Príspevky:

3. Príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí občanovi a spoločne posudzovanej osobe na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak splnili podmienky nároku na dávku. Príspevok na zdravotnú starostlivosť nepatrí občanom, ktorí sú oslobodení od povinnosti uhradiť platby. Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 50 Sk mesačne.
4. Aktivačný príspevok je na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku. Aktivačný príspevok je 1 500 Sk mesačne.
5. Občan v hmotnej núdzi, ktorý je zamestnaný, má nárok na aktivačný príspevok, ak:

1. si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia; toto neplatí, ak občan získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
2. sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov schválených úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
3. zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou.

6. Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak:

1. občan v HN je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu,
2. úrad alebo obec zistí, že občan v HN nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
3. nárok na aktivačný príspevok vznikne občanovi v hmotnej núdzi znovu po splnení podmienok najskôr po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku

7. Aktivačný príspevok vo výške 1 500 Sk mesačne patrí:

1. najviac 6 mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá sa zamestná
2. 
   najviac 6 mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá začne vykonávať samostatne zárobkovú činnosť
3. (12) Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patrí príspevok podľa osobitného predpisu.

8. Príspevok na bývanie patrí občanovi a spoločne posudzovaným osobám, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku. Výška:

1. 980 Sk mesačne, ak ide o jedného občana v HN,
2. 1 670 Sk mesačne, ak ide o občana v HN a spoločne posudzované osoby.

9. Nárok na príspevok ak:

1. je vlastníkom bytu, rodinného domu, nájomcom bytu alebo rodinného domu alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a
2. uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.
3. patrí len jednému občanovi a patrí len na jednu adresu.
4. podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
5. nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad alebo obec zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh.

Ochranný príspevok patrí občanovi v HN a spoločne posudzovaným osobám nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi a splnili podmienky na vznik nároku na dávku. Je 1 500 Sk mesačne. Podmienky:

1. dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
2. je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
3. je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,
4. sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím,
5. sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občan s ťažkým zdravotným postihnutím,
6. má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, porucha zdravia uznaná príslušným ošetrujúcim lekárom trvajúca nepretržite viac ako 30 dní, alebo
7. sa zúčastňuje na resocializačných programoch, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.

Ochranný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patrí aktivačný príspevok

Jednorazovú dávku v HN možno poskytnúť občanovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady najviac do výšky 3 násobku životného minima.

Poskytovanie dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.

Ak výška dávky a príspevkov je nižšia ako 50 Sk, dávka a príspevky sa nevyplácajú. Sumy môže upraviť k 1. septembru kalendárneho roka vláda Slovenskej republiky nariadením.

Dávka a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme, vecnej forme alebo v kombinovanej forme. Aktivačný príspevok sa poskytuje len v peňažnej forme. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Úrad poskytuje dávku a príspevky najviac počas dvoch rokov odo dňa vzniku nároku na dávku a na príspevky. Dávka a príspevky poskytované v pôsobnosti úradu sa financujú zo štátneho rozpočtu. Dávka, príspevok na zdravotnú starostlivosť, ochranný príspevok a aktivačný príspevok poskytované pri prenesenom výkone štátnej správy v pôsobnosti obce (po 24 mesiacoch poskytovania štátom) sa financujú zo štátneho rozpočtu. Aktivačný príspevok a príspevok na bývanie poskytované pri samosprávnej pôsobnosti obce sa financujú z rozpočtu obce.

83. Zmeny pri poskytovaní dávok sociálneho zabezpečenia

84. Sankcie pri porušení predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia

Zákon o zdravotnom poistení (580/2004)

Úroky z omeškania

Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť na úrade ( úrad vydáva rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom uplatnených zdravotnou poisťovňou, poistencom alebo platiteľom poistného platobným výmerom ) voči platiteľovi poistného okrem nároku na poistné aj nárok na úrok z omeškania. O nároku na úroky z omeškania rozhoduje Úrad v konaní spoločne v konaní o nároku na poistné.

Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania sa použije 2, 5-násobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň splatnosti preddavku na poistné alebo nedoplatku.

Pokuty

Úrad uloží pokutu

1. do výšky 5 000 Sk poistencovi za nesplnenie povinností:

1. neuhradenie zdrav star ak bola poskytnutá preukázateľne pri porušení liečebného režimu alebo použití návykovej látky
2. vrátenie preukazu poistenca
3. vykonanie ročného zúčtovania
4. odvedenie nedoplatku

2. do výšky 10 000 Sk tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti
3. do výšky 100 000 Sk platiteľovi poistného za nesplnenie povinností:

1. odvádzanie preddavkov
2. vykonanie zúčtovania
3. odvedenie nedoplatku
4. uchovávanie dokladov po dobu 10 rokov a evidencie o zamestnancoch
5. preukázať lehotu splatnosti poistného (zamestnávateľ)
6. predkladať doklady na výpočet ročného zúčtovania poistného
7. predkladať doklady pri výkone kontroly
8. predkladať doklady úradu pri výkone dohľadu

Úrad uloží pokutu za každé nesplnenie povinnosti vyššie uvedené, pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti.

(3) Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti úrad uloží pokutu vo výške dvojnásobku pokuty uloženej predtým, ak k porušeniu povinnosti došlo do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

(4) Pokuty sú splatné do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty.
(5) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na konanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Ukladanie pokút zdravotným poisťovniam upravuje Zákon o zdravotných poisťovniach a dohlade

Zákon o sociálnom poistení

Pokuta

Za porušenie povinností:

4. lekára pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu (predloženie potvrdenia o dočasnej PN, zdravotnej dokumentácie, doplniť vyšetrenia ...),
5. pri poberaní dávok (preukazovanie rozhodujúcich skutočností, zúčastňovanie sa na kontrole...),
6. povinnosti SZČO, zamestnávateľa, osôb za ktoré platí poistenie štát

môže SP uložiť pokutu až do 500 000 Sk. Pri ukladaní pokuty SP zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Ukladanie pokút má fakultatívny charakter.

Penále

FO a PO povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli toto poistné a príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, SP predpíše penále vo výške 0, 05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa ich splatnosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet SP v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly.

Predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. SP penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.

Pre penále platí obligatórny princíp.

85. Postavenie medzinárodného sociálneho práva.

43. Východisko pre sociálne a hosporárske práva = Listina základných práva a slobôd prijatá ústavným zákonom, je 4. hlava sa týka hosp, soc a kult práv. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonom.
44. Ďalšie dokumenty:

1.  Všeobecná deklarácia ľudských práv, VZ OSN 1948
2.  Medzinárodný pakt o hosp, soc a kultúrnych právach, VZ OSN 1966
3.  Deklarácia o pokroku a rozvoji v sociálnej oblasti, vyhlásenie VZ OSN 1969
4.  Dokumenty MOP napr: Dohovor o minimálnej norme SZ, o dávkach pri prac úrazoch, o invalidných starobný a pozostalostných dávkach, o liečebno-preventívnej starostlivosti, o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní invalidov
5.  Dokumenty Európskeho spoločenstva: Európska sociálna charta, Charta základných sociálnych práv (1989)

Dohovor MOP č.102 o sociálnom zabezpečení upravuje:

1. liečebná a preventívna starostlivosť
2. poskytovanie nemocenského
3. dávky v nezamestnanosti
4. poskytovanie starobného dôchodkus
5. dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
6. rodinné dávky
7. dávky v materstve
8. invalidita
9. dávky pozostalých

87. Obligatórnosť a fakultatívnosť v sociálnom zabezpečení

obligatórne a fakultatívne dávky, da sa vydedukovať z vypracovaného, je to tam napísané aká to je dávka.

88. Konanie v sociálnom zabezpečení

§  172 – 225 Zákona o sociálnom poistení