Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Etika vo verejnom sektore
Prednáška č. 1 (1.prednaska-vymedzenie_etiky_a_moralky.doc)
Etika vo verejnom sektore
1.prednáška 20.2.2008
Základné pojmy
-staro-grécky pojem ETHOS pôvodne znamená:
-týka sa zvierat
-prenesené na človeka znamená ethos miesto bývania
-obyčaj, mrav, zvyk
-označuje potom spôsob života človeka, spôsob jednania
-spôsob myslenia
Pojem MORÁLKA
-pochádza z latinského prekladu gréckeho slova ETHOS
-lat. význam pre ethos = mos
-pôvodne mos = vôľa
-potom označuje vôľu uloženú človeku bohom
-teda predpisy, zákony ako aj tradičné mravy a obyčaje
-následne sa používa na označovanie charakteru, správania sa
Cicero: -moralis= týkajúci sa mravnosti
-mores= mravy, obyčaje
-moralitas= morálka
Pojem ETIKETA
-starofr. slovo estiquer = pripevniť, vyvesiť
-postupne denný poriadok l´ estiquette
-dnes sa etiketa definuje ako súbor pravidiel a zvyklostí správania sa v spoločnosti
GENÉZA VÝVOJA ETIKY
Aristoteles zaviedol pojem etika na označenie analýzy ľud. správania (4. st. pnl)
-rozlišoval zákl. typy ľudskej činnosti:
-teoretická činnosť- poznanie
-praktická činnosť- jednanie = etika
-tvorivá činnosť- zručnosť
Etika je teda praktická filozofia.
ETIKA AKO FILOZOFICKÁ DISCIPLÍNA
-antická kultúra etabluje etiku do pozície vednej disciplíny
-etika sa stáva teoret. reflexiou praktického ľudského konania
-posudzuje= hodnotí ľud. činy prostredníctvom kategórií dobra a zla
Etika je náuka o morálke.
-etika je pôvodne filozofická disciplína
DVODIMENZIÁLNOSŤ ETIKY
-etika skúma rovinu mravného jednania
-ide o oblasť slobody voľby a zodpovednosti
-vychádza z toho, čo je
-ale zameriava pozornosť na to, čo má byť
-pomenúva želateľné normy a štandardy ľud. správania
Etika je veda o tom, čo má byť.
KONCEPCIE VZNIKU MORÁLKY
1.) Morálka vznikla ako Boží dar
-človek ju dostal od Boha hotovú
-úlohou je riadiť sa podľa základných božích prikázaní
-pozícia ortodoxných teológov
2.) Morálka ako regulátor vzťahov
-morálka sa zrodila prirodzene z potrieb vzájomného styku ľudí
-plní základnú funkciu regulátora spoloč. vzťahov
-odlišuje tak úroveň pudovo-inštinktívnu od vôľovo- rozumovej
-vystupuje vo forme imperatívov a príkazov (nadobúdajú celospoločenskú platnosť)
-existencia tzv. morálneho zákona
ŠTRUKTÚRA MORÁLKY
Základné prvky štruktúry morálky:
-morálne vedomie
-morálne vzťahy
-morálna činnosť
MORÁLNE (MRAVNÉ) VEDOMIE
Individ. mravné vedomie zahŕňa:
-mravné city- element. výbava morálne zrelej osobnosti
-mravné normy- zákl. pravidlá a princípy moral. správania sa
-hodnoty a hodnot. orientácia- profiluje individualitu osobnosti
-motív a motivácia- vedomá pohnútka konania
-svedomie a vedomie povinnosti- odráža úroveň mravnej vyspelosti jedinca