Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia / Medzinárodné podnikanie v obchode a službách / Financie a mena

europska_unia_pred.doc (europska_unia_pred.doc)

Prednáška č. 1                                        28.09.2006

Pojem a charakteristika EÚ

Európska únia

1. EÚ - spoločenstvo demokratických štátov Európy, ktoré sa dohodli na vzájomnej spolupráci pre zabezpečenie mieru a prosperity
2. EÚ - predstavuje najpokrokovejšiu formu (organizáciu) multisektorálnej integrácie s oprávnením pôsobiť aj v oblasti práv občanov a oblasti zahraničných vzťahov člen. Štátov

Čo je EÚ?

Nie je štát ani medzinárodná organizácia , je to určitá entita, nemá právnu subjektivitu.

Čo je EÚ vlastne?

– integrovaný systém štátov, ktorý predstavuje kombináciu oboch prvkov (štát a medzinárodná organizácia);

- EÚ je asociácia štátov, ktoré sa snažili o polit. a ekonomickú integráciu.

Čo robí EÚ?

Uskutočňuje politiku v stanovených oblastiach.

Rozdiely medzi EÚ ako medzinárodnou organizáciou a medzinárodnými organizáciami.

3. zmluvy zakladajúce európske spoločnosti sú obsahovo širšie ako väčšina medzinárodných zmlúv
4. neobvykle široké právomoci orgánov Európskych spoločenstiev
5. právo ES má prednosť pred národnými zákonmi

Pojem EÚ bol zavedený Maastrichtskou zmluvou (zmluva o EÚ) – vstúpila do platnosti v roku 1993.

6. EÚ má 25 členských členov a 457 mil. obyvateľov

Členské štáty:

Pôvodne ich bolo najprv 15 (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembrusko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, VB)

Neskôr Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Slovensko)

Kedy sa stali členmi...

1951 – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko

1973 – Dánsko, Írsko, VB

1981 – Grécko

1986 – Španielsko, Portugalsko

1995 – Rakúsko, Fínsko, Švédsko

2004 – Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko

Symboly EÚ:

7. zástava (12* ..12-symbol harmónie)
8. Deň Európy – 9. máj
9. Motto – Zjednotení v rozmanitosti
10. Hymna – Óda na radosť z Beethovenovej deviatej symfónie

Znaky EÚ:

11. Euro – jednotná mena EÚ od 1.1. 1999
12. Európsky rok - rok 2006 – voľný pohyb prac. sily
13. Európske jazyky -  všetky dokumenty EÚ vychádzajú v 20 úrad. jazykov EÚ
14. Európske právo - komunitárne právo záväzné pre všetkých 25 štátov EÚ slúži na zabezpečenie bezproblémového fungovania EÚ. (hospodárskej a menovej únie)

Predsedníctvo v EÚ – Fínsko:

 - má ho každý členský štát, mení sa každého pol roka.

15. rotuje medzi ČŠ raz za 6 mesiacov

Ciele: Transparentná a efektívna EÚ.

- Zdôrazňuje potrebu orientovať sa na problémy, ktorým čelia obyvatelia EÚ v každodennom živote.

- Podľa tohto majú štáty možnosť predstaviť svoju kultúru,...

- Predsednícky štát sa snaží zabezpečiť aby EÚ bola schopná čeliť výzvam a možnostiam narastajúcej globalizácií.

- Snaha dosiahnutia dobrého ekonomického a sociálneho prostredia, ochrany živ. Prostredia, slobody a bezpečnosti európskych občanov s cieľom posilniť pozíciu Eú vo svete

- Predsednícky štát sa snaží zabezpečiť, aby Eú bola schopná fungovať

-(SR – júl – december 2016)

-Fínsko – ochrana život. prostredia

Ciele EÚ:

16. položiť základy čoraz užšieho spojenectva medzi národmi EÚ
17. podporiť sociálny a ekonomický pokrok vytvorením priestoru bez vnútorných hraníc
18. posilnenie ekonomickej a sociálnej spolupráce vytvorením Európskej menovej únie a zavedením jednotnej meny
19. presadzovať svoju identitu na medzinárodnej scéne prostredníctvom spoločnej zahraničnej bezpečnostnej politiky
20. posilňovať ochranu práv a záujmov občanov ČŠ EÚ zavedením občianstva únie
21. rozvíjať úzku spoluprácu v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí

Práva občana EÚ:

22. právo cestovať a usídľovať sa – občania Únie môžu žiť a pracovať kdekoľvek v EÚ
23. právo voliť - a byť volený do inštitúcií EÚ
24. ochrana diplomatickými orgánmi – občania EÚ môžu využívať ochranu diplomatickými orgánmi ostatných členských krajín v týchto nečlenských krajinách v ktorých ich vlastná krajina nemá zastúpenie
25. právo podať petíciu
26. právo podať sťažnosť ombudsmanovi EÚ parlamentu

Všeobecné hodnoty EÚ:

27. dosiahnutie trvalého mieru
28. jednoty
29. rovnosti
30. solidarity
31. hospodárskej a sociálnej istoty

Základy zmluvy Eú:

Rímske zmluvy

Maastrichtská zmluva alebo zmluva o EÚ

Amsterdamská zmluva

1. november 1993 – zmluva o EÚ

32. najdôležitejší dokument o EÚ

Členské štáty sa v zmluve o EÚ dohodli na:

33. vytvorení Hospodárskej a menovej únii
34. realizácií spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
35. posilnenej právomoci EÚ parlamentu a o zákonodárnu a kontrolnú moc

Posunula proces európskej integrácie o krok vpred a uvoľnila cestu zavedeniu jednotnej meny – euro.

Prednáška č. 2

05. 10. 2006

Východiská Európskej únie

36. 50 roky – túžba po mieri a prosperite po skončení 2. sv. vojny
37. nevyhnutnosť spoločného riešenia problémov
38. zabezpečiť novú budúcnosť pre kontinent, ktorého politické a ekonomické základy boli narušené

Zakladatelia „otcovia Európy“

39. Robert Schuman
40. Jean Monet
41. Winston Churchill
42. Konrad Adenauer
43. Alcide de Gasperi
44. Paul Henri Spaak

Robert Schuman (1886 – 1963)

– zohral významnú úlohu pri zrode Európy

- minister zahraničných vecí

- tvorca Schumanovho plánu

- iniciátor spojenectva medzi štátmi Európy

Jean Monet (1888 – 1979)

45. prvý prezident ES (európske spoločenstvo)
46. spolutvorca zmluvy ESUO (európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ)
47. fr. Ekonomický poradca
48. podporoval programy pre vzdelanie a kultúru (projekty J. Moneta)

Winston Churchill (1874 – 1965)

49. povojnový premiér VB
50. britský ministerský predseda
51. podporoval dôležitosť európskej integrácie
52. podnet na vytvorenie „spojených štátov európskych“(na báze USA)
53. Nobelova cena za literatúru

Konrad Adenauer

1. kancelár SRN
2. povojnový premiér Nemecka

54. priviedol Nemecko späť do spoločenstva národov
55. významný podporovateľ európskej integrácie
56. tvorca priateľstva medzi Francúzskom a Nemeckom

Alcide de Gasperi (1881 – 1954)

- taliansky politik

57. podporoval iniciatívy smerujúce k zjednoteniu západnej Európy
58. pomohol rozvinúť myšlienku na utvorenie eur. obrannej politiky

Paul Henri Spaak (1899 – 1972)

59. minister zahraničných vecí Belgicka
60. podporoval vytvorenie Beneluxu
61. prispel k vytvoreniu 3 ES

Walter Hallstein (1901 – 1982)

62. prvý predseda Európskej komisie
63. zástanca európskej integrácie
64. prispel k vytvoreniu spoločného trhu

Právny pojem „integrácia“ v práve ES

65. proces spájania európskych štátov v organizačne pevnú jednotku únie
66. vytváranie hospodárskej, právnej a spoločenskej celistvosti ČŠ
67. spojenie suverénnych štátov pod strechu nadnárodného inštitucionálneho systému
68. podľa medzinárodného práva spojenie medzi kooperáciou a federáciou
69. integrácia predstavuje najvyšší stupeň spoločného trhu a hospodárskej únie

Koncepcie budúcej Európy

70. federalisti – snaha o politické zjednotenie vo forme spolkového štátu
71. funkcionalisti – postupné prenesenie práv na nadriadenú inštitúciu
72. kombinácia – nadnárodná integrácia v oblasti hospodárstva a federatívna v oblasti politiky
73. de Gaullova – „Európa vlasti“

Rada Európy

74. medzivládna organizácia
75. vznik 5. 5. 1949
76. cieľ: dodržiavanie ľudských práv pre mierový život na našom kontinente
77. Európska konvencia ľudských práv umožňuje občanovi podať sťažnosť na Európsku komisiu pre ľudské práva v Štrasburgu

Začiatky Európskych spoločenstiev

78. Schumanova deklarácia – základ, na ktorom vznikli ES
79. vyhlásená 9. 5. 1950 – francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman
80. dôležité bolo odstrániť nepriateľstvo medzi Francúzskom a Nemeckom
81. navrhol vytvoriť zjednotenie Európy pragmaticky – integráciu uskutočňovanú postupne prostredníctvom jednotlivých sektorov a uskutočňovať integráciu ekonomickú nie politickú

Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ - ESUO

82. vznik 18. 5 . 1951 – Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko
83. Predmet: vytvorenie spoločného trhu surovín a výrobkov uhoľného a oceliarskeho priemyslu
84. Základ: nadštátne riadenie spoločného trhu
85. Cieľ: prispieť k rozvoju hospodárstva a rastu zamestnanosti

Zmluva o založení EHS (európske hospodárske spoločenstvo) a zmluva o ES pre atómovú energiu – EURATOM

86. boli podpísané 25. 3. 1957 v Ríme
87. Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, NSR, Taliansko
88. slúžili na založenie Spoločného parlamentného zhromaždenia a Súdu, ktoré boli spoločné pre všetky tri ES

EURATOM – má úlohu rozvíjať výskum mierového využitia atóm. energie, kontrolovať priemysel. investície a stanoviť jednotné bezpečnostné normy

EHS – malo komplexnejšie ciele – vytvorenie spoločného trhu

1962 – (EHS)zavedenie spoločnej poľnohospodárskej politiky

1965 – 1966 – Luxemburský kompromis

           - (dohoda Francúzska so zvyšnými členskými štátmi)

           - prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou

           - ČŠ má právo veta v prípade ochrany svojich    

             životných záujmov

1967 – vznik jednotnej Rady a Komisie

1. august 1968 - Colná únia

              - odstránenie ciel medzi ČŠ a zavedenie  

                spoločnej colnej tarify na dovoz

                z nečlenských krajín

1. 1. 1973 – vstup Dánska, Írska, VB do ES

7 – 10. 6. 1979 – prvé priame voľby do Európskeho parlamentu

1. 1. 1981 – vstup Grécka do ES

1987 – Jednotný európsky akt

Cieľ:

 - vytvorenie jednotného trhu od 1. 1. 1993 - otvorenie voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a osôb v rámci hraníc ES do konca 1992

89. 4 slobody ES
90. podpísaný v Luxembursku 12 ČŠ
91. „Zákon o jednotnej Európe“ – reforma pôvodného ES

1990 – Schengenská dohoda – zrušenie kontroly hraníc medzi ČŠ

1993 – Maastritchtská zmluva

– 1. časť – zmluva o hosp. a menovej únií (prechod k jednotnej mene – od 1. 1. 1999 len bezhotovostný styk Euro)

- 2. časť – zmluva o politickej únií

– hlavný cieľ – posilnenie ekonomických a sociálnych súdržností členov ES

- zavádza 3 piliere: 1/ 3 ES

                    2/ Spol. zahr. a bezp. politika

                    3/ spolupráca v oblasti spravodlivosti  

                       a sociálnych vecí

1993 – vznik jednotného trhu

1995 – vstup Rakúska, Fínska, Švédska do EÚ

1997 – Agenda 2000

1997 – Amsterdamská zmluva (1999 vstúpila do platnosti)

- Maastricht II – nová zmluva pre Európu pre 3. tisícročie

4. hlavné ciele:

1. centrom pozornosti EÚ sa má stať zamestnanosť a občianske práva

2. má odstrániť posledné existujúce bariéry voľného pohybu a posilniť bezpečnosť vnútri EÚ

3. má dať Európe silnejší hlas vo svetových záležitostiach

4. má zriadiť efektívnejšiu inštitucionálnu štruktúru s ohľadom na budúce rozšírenie

1999 – zavedenie jednotnej európskej meny – Euro (bezhotovostná forma)

2002 – obyvatelia eurozóny začínajú používať bankovky a mince Euro

2002 – Zmluva z Nice – reforma inštitúcií EÚ

1. máj 2004 – vstup 10 nových krajín do EÚ

Prednáška č. 3

12. 10. 2006

Členstvo v EÚ

Integračné snahy krajín strednej a východnej Európy

Členstvo v EÚ:

92. každý európsky štát, kt. rešpektuje základné demokratické zásady, môže požiadať o členstvo v EÚ – čl. 49/1 zmluvy o EÚ

Všeobecné podmienky členstva:

93. vernosť princípom slobody a demokracie
94. rešpektovanie ľudských práv, základných slobôd a práv štátu

O prijatí štátu do EÚ rozhodujú členské štáty.

Obsah členstva:

95. práva a povinnosti člena a organizácie
96. povinnosť lojality k Spoločenstvu
97. štáty sú povinné podporovať spoločenstvo pri plnení jeho úloh
98. zásada vernosti k spoločenstvu (podporovať Spoločenstvo a zdržať sa akýchkoľvek jednaní alebo opatrení, ktoré by mohli ohroziť uskutočňovanie cieľov zmluvy o EÚ)

Štát má právo na národnú identitu a ochranu jeho vlastných životných záujmov a spoločenstvo je povinné rešpektovať národnú identitu členského štátu a jeho životné záujmy.

Inštitút tzv. pozastavených členských práv členských štátov

V prípade porušenia princípov právneho štátu a základných ľudských práv členskými štátmi respektíve jeho orgánmi.

Kodanský summit sformoval v júni 1993 prístupové kritériá -Požiadavky o členstvo v EÚ

Členstvo si vyžaduje:

99. stabilné inštitúcie garantujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva, rešpektovanie a ochranu menšín
100. existencia fungujúcej trhovej ekonomiky, dostatočné kapacity na vyrovnanie sa s tlakom súťaže s trhovými silami vnútri EÚ
101. schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva, vrátane rešpektovanie cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie

Kodanské kritériá:

102. politická deklarácia – sformulovanie systému kritérií vstupu pre skupinu záujemcov o integráciu (nanovo sformulované kritériá vstupu do EÚ od podpísania Rímskych zmlúv)
103. splnenie kritérií(oblasť ekonomiky a práva) – záruka zachovania dosiahnutých úspechov EÚ

Čo je to acquis communitaire?

Je spoločná legislatíva prijatá a uplatňovaná v rámci EÚ a obsahuje napr.:

104. obsah, princípy a politické ciele jednotných zmlúv najmä: Rímskej, Maastrichtskej a Amsterdamskej
105. legislatívu schválenú, zmluvách a súdnych sporoch súdneho dvora
106. opatrenia vzťahujúce sa na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a k justícií a vnútorných záležitostiach; kandidátska krajina musí prijať acquis c... pred vstupom do EÚ

Ako EÚ napomáha procesu rozširovania?

Asociačné dohody – dohody medzi EÚ a krajinami ktoré požiadali o členstvo v EÚ o oblasti obchodu, aproximácie a iných oblastiach

Pravidelné správy – pravidelné správy o pokroku krajiny, vypracúva ich EK a predkladá rade EÚ

Partnerstvo pre vstup

Európska konferencia – stretnutie na úrovni vlád

Integračné snahy krajín strednej a východnej Európy:

107. proces rozširovania trvá niekoľko rokov
108. na rozšírenie je potrebné pripravenosť kandidátskych krajín, ale aj EÚ
109. najväčšie rozšírenie prebehlo 1. 5. 2004 o 10 krajín

Prínosom pre pôvodných členov v posilňovaní EÚ bude:

110. vplyvnejší európsky hlas vo svetových záležitostiach
111. širšia a preto efektívnejšia spolupráca pri riešení takých výziev ako znečistenie životného prostredia a organizovaný zločin
112. možnosti podnikateľov pre rozvoj nových trhov

Pre nové členské štáty je členstvo príťažlivé najmä:

113. kvôli demokratickej a sociálnej stabilite
114. väčšej prosperite
115. pre viaceré z týchto krajín je členstvo takmer návratom domov, do európskych politických a kultúrnych tradícií, ktoré im boli na niekoľko 10-ročí odoprené

Kľúčové etapy na ceste k rozširovaniu boli:

116. 1993 Kodaň

Európska rada stanovila prístupové kritériá a potvrdila vyhliadky partnerských krajín na členstvo

117. 1994 Essenský summit

Európska rada odsúhlasila predvstupovú stratégiu určenú na pomoc krajinám pre vstup do EÚ

118. 1994 Madridský summit

Vstup krajín do EÚ bude predchádzať prijatie právnych predpisov Spoločenstva a stanovenie prechodných období hlavne v poľnohospodárstve a v oblasti voľného pohybu osôb

119. 1997 - Agenda 2000 - Dokument

Predstavuje dokument týkajúci sa:

1. reformy spoločných politík na zabezpečenie adaptability pre rozšírenie EÚ – reforma SPP
2. Posúdenie prihlášok krajín uchádzajúcich sa o členstvo
3. Otázok o financovaní EÚ v rokoch 2000 – 2006

Agenda 2000 – má 3 kritéria – Slovensko nesplnilo 1. kritérium – politické

Na základe Kodanských kritérií z r. 1993 komisia v Agende 2000 odporúča, aby sa rozhovory viedli najprv s Poľskom, Maďarskom, Českom, Slovinskom a Estónskom – Luxemburská skupina.

1. kritérium – politické splnilo ho len 5 krajín
2. kritérium – ekonomické EK zhodnotila, že 5 vybraných krajín má životaschopnú trhovú ekonomiku a, že SR je veľmi blízko k tomuto cieľu
3. kritérium – Maďarsko, Česko, Poľsko, SR by mohli byť schopné prevziať hlavnú časť acquis v stanovenom termíne

1997 – Luxemburský summit

Európska rada odsúhlasila začatie predvstupových rokovaní s 5 krajinami Maďarskom, Poľskom, Estónskom, ČR a Slovinskom na jar 1998.

1998 – Partnerstvo pre vstup

Platforma na základe ktorej sa od marca 1998 rozvíjajú kontakty medzi EÚ a krajinami SaVE.

Dohoda medzi EÚ a kandidátskou krajinou – účelom je riešiť špecifické potreby danej krajiny.

Marec 1999 – Berlínsky summit

Založenie predvstupových nástrojov – Sapard a Ispa a obnovenie Phare programu.

December 1999 – Helsinský summit

Otvorenie predstupových rokovaní so všetkými kandidujúcimi krajinami.

2000 Summit v Nice

Európska rada na zasadnutí v Nice odsúhlasila dohodu, ktorej cieľom je reforma za účelom prípravy procesu rozhodovania o rozširovaní.

December 2002 Summit v Kodani

Zasadanie ER rozhodlo o vstupe 10 asociovaných krajín v roku 2004 do EU.

Apríl 2003 Summit v Aténach

Podpísanie prístupových protokolov medzi EÚ a asociovanými krajinami.

Máj 2004

Vstup 10 kandidátskych krajín do EÚ.

Zmluva pristúpení SR k EÚ

120. upravuje existenciu SR v rozšírenej EÚ
121. SR prenáša výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a EÚ, ktorých právne záväzné akty budú mať prednosť pred zákonmi SR
122. Prístup každej krajiny musí odsúhlasiť aj Európsky parlament a následne aj všetky ČŠ
123. Zmluvy podliehajú aj schváleniu v slovenskom parlamente preto bolo potrebné uskutočniť národné referendum v ktorom slovenskí občania rozhodli o vstupe SR do EÚ

Cesta SR do EÚ

124. 4. 10. 1993 – SR podpísala Dohodu o pridružení s EÚ, vstúpila do platnosti v r. 1995
125. od r. 1995 pôsobí v SR Delegácia EK
126. r. 1998 SR splnilo politické kritériá

Rokovania o vstupe:

1. Screening – porovnanie národnej legislatívy s acquis communitaire (porovnanie legislatív SR a Eú)
2. Negociačný proces
3. Ratifikačný proces

Prednáška č. 4

19. 10. 2006

Pristupujúce krajiny

2007 – predpokladaný vstup Bulharska a Rumunska

Kandidátske krajiny

127. Chorvátsko (2005 – začatie rokovania o pristúpení)
128. Macedónsko (19. 12. 2005 – status kandidátskej krajiny)
129. Turecko (2004 – začatie rokovaní o pristúpení)

Potenciálne kandidátske krajiny EÚ

Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora

Bulharsko

1. 12. 1995 – Podanie žiadosti o vstupe do EÚ 2005 – hodnotenie EÚ

130. spĺňa politické kritériá (zodpovednosť, transparentnosť a efektívnosť justičného systému, obchodovanie s ľuďmi – kritika)
131. spĺňa ekonomické kritériá – fungujúca trhová ekonomika
132. prijatie acquis – 6 problémových oblastí: (poľnohospodárstvo – vytvoriť riadne integrovanú administratívu a kontrolný systém, korupcia – nepripravenosť na vyplácanie dotácií farmárom – predpokladaný vstup do EÚ: 2007 – najneskôr 2008)

Rumunsko

133. prvé z krajín SVE nadviazalo kontakty s EÚ (1974)
134. oficiálna žiadosť o vstup 1995
135. 2005 hodnotenie Eú:
136. spĺňa politické kritériá (kritika korupcie, justícia)
137. spĺňa ekonomické kritériá
138. spĺňa acquis – 4 problémové oblasti (akreditácia platobných agentúr, vytvorenie integrovaného administratívneho a kontrolného systému, vytvorenie informačných systémov v daňovej správe)
139. Predpokladaný vstup do EÚ: 2007 (najneskôr 2008)

Turecko

140. žiadosť o členstvo od 1963 (problém 1980 – 1983 od 1987 intenzívne komunikuje s EÚ)
141. 1996 – 2005 – 1,95 mld. Euro – finančná pomoc Eú Turecku - plán 2007 – 2013 – 1. mld. Euro)
142. Tempo zmien nezmenené oproti roku 2005
143. Politické požiadavky: Dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd (sloboda vyjadrovania, náboženská sloboda, práva žien)
144. Ekonomické požiadavky: tlak hospodárskej súťaže
145. Plnenie acquis: nízka úroveň

Inštitúcie Európskej únie

146. orgány EÚ konajú v rozsahu právomoci uvedených v Zmluve o EÚ
147. pôvod orgánov – 50 roky 20. storočia
148. posledná najrozsiahlejšia reforma inštitúcií podpísania v Zmluve z Nice (2000)

EÚ má 5 hlavných orgánov

149. Európska rada
150. Európsky parlament
151. Rada Európskej Únie
152. Európska komisia
153. Európsky súdny dvor
154. Európsky účtovný dvor

Systém dopĺňajúci ďalšie orgány

155. Hospodársky a sociálny výbor
156. Výbor pre regióny
157. Európska centrálna banka
158. Európska Investičná banka
159. Ombudsman
160. Agentúry EÚ

1. Európska rada

Stretnutie predstaviteľov vlád a štátov ČŠ EÚ spolu s predsedom Európskej komisie – summity EÚ

161. 2x ročne v ČŠ, ktorý rade predsedá
162. vrcholný orgán EÚ (zmluva o EÚ)
163. nesmie byť zamieňaná s 
164. Radou Európy – medzivládna organizácia
165. Radou Európskej únie – tvorená ministrami ČŠ

2. Európsky parlament

166. hlas ľudu
167. priamo volená legislatívna zložka EÚ
168. najväčší multinárodný parlament na svete (1957)
169. 732 poslancov z 25 členských štátov
170. je konzultačný a kontrolný orgán
171. nemá rozhodovacie právomoci
172. parlamentné voľby sa konajú každých 5 rokov a právo voliť má každý občan EÚ
173. sídlo Štrasburg
174. mesačné plenárne zasadania poslancov v Štrasburgu
175. stretnutia výborov a ďalšie zasadania v Bruseli alebo Luxembursku

Kto je na čele Európskeho parlamentu?

Predseda (Joseph Borreell Fontelles)

Otvára rokovania EP a reprezentuje parlament pri oficiálnych príležitostiach

Predsedníctvo – riadiaci orgán EP

Sekretariát – organizuje prácu parlamentu

Poslanci Európskeho parlamentu

176. priamo volení zástupcovia občanov ČŠ EÚ (1979)
177. max 732 (v súčasnosti 729)- Zmluva z Nice
178. mandát poslanca je 5 ročný
179. výsady a imunity sú upravené v protokole o výsadách a imunitách ES z r. 1965
180. poslanci sú rozdelení podľa straníckej príslušnosti
181. počet poslancov ČŠ závisí od veľkosti krajiny
182. voľby: 10 – 13. 6. 2004 ( spolu 45,7 % priemerná účasť, SR – 16,9%)

Zastúpenie našich 14 poslancov v EÚ parlamente:

Slovenský poslanci: Monika Beňová

                   Irena Belohorská

                   Peter Šťastný

                   Ján Hudacký

                   Milan Gaľa

Arpád Duka Zólyomi

Anna Záborská

Edit Bauer

Peter Baco

Sergej Kozlík

atď..

Právomoci Európskeho parlamentu

Zákonodarná moc – právomoc spolurozhodovania

Rozpočtová právomoc – umožňuje EP presadzovať svoje politické priority, prijíma rozpočet

Právomoc v oblasti demokratickej kontroly – celkových aktivít spoločenstva

3. Rada Európskej únie – Hlas ČŠ

183. členovia – jeden minister z každého ČŠ
184. ministri chránia svoje národné záujmy sú politicky zodpovední svojim národným parlamentom
185. hlavný rozhodovací orgán
186. legislatívny orgán EÚ
187. sídlo v Bruseli

Orgány rady:

Predseda – predsedníctvo vedie minister toho štátu, ktorý v danom období vykonáva funkciu predsedníctva

Generálny sekretariát – pripravuje zasadania Rady (generálny tajomník Javier Solana)

Úloha a zodpovednosť Rady EÚ:

- uzákoňuje legislatívu EÚ

- koordinuje široké spektrum ekonomických politík ČŠ

- schvaľuje medzinárodné dohovory dohodnuté EK s novými štátmi  

 alebo MO (medzinárodné organizácie)

- v spolupráci s EP dohliada na rozpočet EÚ

- vypracováva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku

- koordinuje spoluprácu medzi súdmi a policajnými orgánmi ČŠ

Prednáška č. 5

26. 10. 2006

Ako rada EÚ pracuje?

1. Rada môže prijímať len rozhodnutia predkladané Komisiou.
2. rozhodnutia Rady pripravuje COREPER – výbor stálych zástupcov.

Hlasovanie v rade:

- jednomyseľne

- kvalifikovanou väčšinou – podľa váhy hlasu 73,4% z celkového počtu hlasov 321.

Slovensko má váhu hlasu 7.

4. Európska komisia:

Presadzovanie spoločného záujmu:

3. výkonná zložka a iniciátor legislatívnych návrhov
4. politicky nezávislá inštitúcia, reprezentuje a presadzuje záujmy EÚ ako celku
5. sídlo Brusel
6. úloha: iniciátor, strážca zmlúv a výkonný orgán
7. 25 členov – „Komisárov“ volených na 5 rokov
8. Komisári vykonávajú svoju funkciu nezávisle v záujme Spoločenstva

Členovia Európskej komisie:

Prezident

Jose Manuel Barroso

9. zodpovedný za celú činnosť komisie

Podpredseda

Margot Wallstrom

Komisár pre vzťahy medzi inštitúciami a pre komunikačné strategie

Gunther Verheuger

Komisár pre podnikanie a priemysel

Ján Figeľ

Komisár pre vzdelanie, praktikum, kultúru a multilingvizmus

Mariann Fisher Boel

Komisár pre Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Čo robí Európska komisia?

10. navrhuje zákonné normy parlamentu a Rade
11. len komisia môže pripravovať legislatívu EÚ
12. riadi a inplementuje politiku a rozpočet EÚ
13. aktívne riadi politiku hospodárskej súťaže a zostavuje návrh rozpočtu
14. presadzuje a zabezpečuje dodržiavanie európskeho práva
15. zodpovedá za kontrolu spolu s ESD či sa zákony EÚ riadne uplatňujú vo všetkých Členských štátoch
16. zastávajú EÚ na medzinárodnej scéne

Ako funguje Európska komisia?

17. stretnutie členov raz týždenne v Bruseli
18. komisári predkladajú návrhy legislatívy a politických dokumentov
19. každý komisár predkladá návrh za príslušnú oblasť politiky a kolégium prijíma kolektívne rozhodnutie
20. 36 odborov – D6- generálne riaditeľstvo, ktoré zodpovedá za konkrétnu oblasť politiky na čele s generálnym riaditeľom, kt. je zodpovedný jednému komisárovi
21. D6 v skutočnosti navrhujú a vypracúvajú legislatívne návrhy komisie

5. Európsky súdny dvor:

22. zriadený v 1952 na základe zmluvy o ESUO
23. sídlo Luxemburg

Členovia:

24. 25 sudcov (každý sudca z 1 členského štátu)
25. 8 generálnych advokátov menovaných spoločnou dohodou vlád na obdobie 6 rokov (SR – Ján Klučka)
26. sudcovia si spomedzi seba volia predsedu na 3 roky, ktorý riadi činnosť a oddelenia súdneho dvora, vedie pojednávania a porady najväčších zložení súdneho dvora
27. generálny advokáti sa zúčastňujú na činnosti ESD a pomáhajú mu v plnení jeho úloh

Úlohy:

- rozhoduje o výklade práva Spoločenstva

- súdny dvor má právomoc riešiť spory medzi:

- členskými krajinami

- úniou a ČŠ

- orgánmi a inštitúciami EÚ, napr.: či je legislatíva  spoločenstva, ktorú prijímajú inštitúcie EÚ v súlade so zmluvami

- podnikmi alebo jednotlivcami a úniou

- Rozhoduje o tom či členská krajina dodržala svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, či inštitúcia prekročila svoje právomoci alebo nedodržala správne postupy

- Radí národným súdom pri správnej interpretácií práva Európskeho spoločenstva, napr. o otázkach rovnoprávnosti mužov a žien na pracoviskách

- Pre súdy členských krajín, kt. požiadali o interpretáciu práva Spoločenstva je interpretácia súdneho dvora záväzná

- Proti rozhodnutiu súdneho dvora nemožno podať odvolanie.

- Súdny dvor môže členskej krajine uložiť finančnú pokutu.

Súd 1. stupňa

28. pričlenený k súdnemu dvoru v roku 1989
29. členovia 25 sudcov volených na 6 rokov
30. členovia súdu volia svojho predsedu každé 3 roky
31. SR – Daniel Šváby
32. zaoberá sa všetkými žalobami:
33. spory výlučne Európskej únie a fyzické a právnické osoby
34. proti rozhodnutiu súdu 1. stupňa možno podať opravný prostriedok

Dôležité rozhodnutia Súdneho dvora:

35. napr.: štúdium v zahraničí
36. univerzity môžu požadovať od občanov ostatných krajín EÚ poplatky len v takej výške ako ich požadujú aj od domácich študentov

Európsky dvor audítorov:

37. strážca financií EÚ
38. dvor audítorov kontroluje či EÚ vynakladá zverené prostriedky čestne a hospodárne
39. sídlo: Luxemburg

Európsky dvor audítorov je úplne nezávislá inštitúcia.

Má 25 členov menovaných členskými krajinami na obdobie 6 rokov. Členovia nesmú počas svojej funkcii vykonávať žiadnu inú platené ani neplatené povolanie.

SR – Július Molnár

  Dvor audítorov zamestnáva asi 800 pracovníkov.

Európsky dvor audítorov zodpovedá za:

40. kontrolu účtov EÚ
41. zabezpečenie zákonnosti a pravidelnosti vykonaných transakcií
42. zisťovanie či finančný manažment EÚ bol dôkladný

Dvor audítorov zostavuje výročnú správu.

Zverejňuje v nej výsledky všetkých kontrôl, ktoré v priebehu roka vykonala. Správa je publikovaná v časopise Official Journal of European Communities.

Európska investičná banka (EIB)

43. financovanie projektov EÚ
44. je jedna z najväčších finančných inštitúcií na svete
45. sídlo v Luxembursku
46. EIB bola zriadená v roku 1958 na základe Rímskej zmluvy
47. úloha: poskytovanie dlhodobých pôžičiek na kapitálové investovanie podporujúce ciele EÚ
48. EIB má podporovať hospodárstvo a sociálne väzby a harmonický rozvoj v EÚ
49. Členovia: 25 ČŠ

Ako funguje EIB?

50. kapitál a rezervy Európskej investičnej banky poskytujú členské štáty a banka si požičiava na kapitálovom trhu (vysoká dôveryhodnosť banky)
51. pôžičky EIB pokrývajú len časť nákladov súvisiacich s realizáciou projektu
52. zbytok si musí zadávateľ pokryť sám

Orgány banky:

Rada guvernérov – tvorené ministrami financií ČŠ, stanovuje všeob. úverovú politiku banky

Predstavenstvo – schvaľuje operácie poskytovania a prijímania úverov a preveruje či je EIB správne riadená

Riadiaca rada – výkonný orgán – riadi každodennú činnosť EIB

Európska centrálna banka

53. sídlo Frankfurt
54. zriadená v roku 1998 na základe Zmluvy o EÚ na zavedenie a riadenie novej meny
55. EIB zodpovedá aj za formuláciu a implementáciu hospodárskej a menovej politiky EÚ
56. EIB je plne nezávislá finančná inštitúcia
57. 3 dôležité funkcie: -   uskutočňuje menovú politiku
58. riadi zahraničné výmenné operácie
59. zaisťuje bezproblémové operácie  

                       platobných systémov

60. Najvyšší rozhodovací orgán EIB – Rada guvernérov – definuje menovú politiku eurozóny, určuje úrokové sadzby v oblasti eurozóny (12 guvernérov centrálnych bánk z eurozóny rozhoduje)

Hospodársky a sociálny výbor

 -  hlas občianskej spoločnosti

61. zriadené v roku 1957 a základe Rímskej zmluvy
62. sídlo Brusel
63. členovia: 344 členov vybraných z rozličných hospodárskych a sociálnych zoskupení organizovaných do 3 skupín

(1. skupina – organizácia zastupujúca zamestnávateľov,

 2. skupina pracujúcich a 3. skupina – z rôznych ekonomických a sociálnych záujmových skupín)

- členov síce nominujú vlády EÚ, ale politicky pracujú úplne nezávisle, sú menovaní na 4 roky

  Úloha: poradný orgán reprezentujúci zamestnávateľov,    

  zamestnancov a ďalšie hospodárske a sociálne záujmové  

  skupiny

- S HSV je potrebné konzultovať skôr ako sa prijímu  

 rozhodnutia v hospodárskej a sociálnej politike. Z vlastnej

 iniciatívy môže vydávať stanoviská aj k ďalším

 záležitostiam, ktoré sa považujú za dôležité.

- Počet členov z jednotlivých ČŠ je 5 – 24.

Slovensko má 9 zástupcov.

Výbor regiónov

64. je poradným orgánom EÚ
65. výbor pre regióny reprezentuje miestne a regionálne orgány
66. založený v r. 1994 zo EÚ
67. má 344 členov (SR 9) členmi výboru pre regióny sú predstavitelia regionálnych a miestnych orgánov EÚ
68. volí na 4 roky
69. je subjektom konzultácií v oblastiach regionálnej politiky, životného prostredia a vzdelávania
70. predkladá EK a Rade EU alebo EP stanoviská bu)d na ich žiadosť alebo z vlastnej iniciatívy

Má dve úlohy: 1.) reprezentovať záujmy regiónov a ich obyvateľov

             2.) zabezpečiť aby informácie týkajúce sa politiky EÚ boli oboznámené priamo regiónom

Prednáška č. 6

02. 11. 2006

nebola/sviatok

Prednáška č. 7

09. 11. 2006

Európsky ombudsman

71. zavedení ZoEU od r. 1995
72. sprostredkovateľ medzi občanmi a orgánmi EÚ
73. od apríla 2003 Nikiforos Diamandoros
74. Európskeho omubudsmana volí Európsky parlament (5 rokov)
75. Úloha odhaľovať nedostatky v správe inštitúcií a iných orgánov EU
76. Pôsobí úplne nezávisle a nestranne
77. Každý občan EÚ môže poslať sťažnosť ombudsmanovi v jednom z 20tich úradných jazykoch EÚ

Agentúry EÚ

78. orgán zaradený EÚ na vykonávanie veľmi špecifickej, technickej, vedeckej riadiacej úlohy
79. zriadené individuálnym legislatívnym opatrením
80. v súčasnosti existuje 19 agentúr v ČŠ EÚ
81. Európska agentúra životného prostredia – Kodaň -  EA pre hodnotenie liečív - Londýn
82. Europol – Haag

Európske právo

„Kde je spoločnosť, tam je právo“

83. Úloha práva – integrácia spoločnosti
84. Integračný proces na území Európy
85. Základ integračného procesu EÚ

      - Proces časti suverenity ČŠ na EÚ zmenou ich ústavy

      - SR – môže medzinárodnou zmluvou priniesť výkon  

        časti svojich práv na ES a EÚ (zákon č. 90 Zbierky

        zákonov)

Politika Európskej Únie je tvorená na základe najvyšších princípov:

86. Právo
87. Demokracia

Všetky aktivity EÚ musia byť po právnej a demokratickej stránke legislatívne.

Členské štáty obmedzili svoje suverénne práva a vytvorili právny subjekt, ktorý je záväzný pre svojich členov aj pre seba samého.

Prvky, ktoré vytvárajú osobitnosť a špecifickosť právneho charakteru EÚ (ES)

88. Inštitúcie prezentujúce celkové záujmy EÚ
89. Prenos kompetencií na inštitúcie EÚ
90. Zriadenie vlastného právneho poriadku
91. Priama uplatniteľnosť európskeho práva
92. Prednosť E. práva

EÚ – autonómna entita s vlastnými výsostnými právami a nezávislým právnym poriadkom od ČŠ ktorému sú podriadené tak ČŠ, ako aj ich príslušníci

- EÚ je výtvor práva

93. ES a EÚ boli vytvorené na základe základných zmlúv a aktov
94. EÚ je společenstvo na základe práva
95. Hospodárske a sociálne spolužitie sa riadi právom Spoločenstva

Európske právo tvorí právo komunitárne a právo úniové.

Rozdiel medzi právom komunitárnym a uniovým právom

96. komunitárne právo – súbor právnych noriem, ktorých tvorba sa na základe slobodnej vôle ČŠ preniesla z inštitúcií ČŠ na inštitúcie EÚ – súbor noriem zameraných na vznik a fungovanie spoločného trhu ČŠ a hospodárskej a menovej Únie (Zmluva EHS, o EÚ, o ESUO, Zmluvou o EÚ sa zaviedol pojem úniové právo)
97. Úniové právo upravuje vzťahy, ktoré neupravuje komunitárne právo (v oblasti koordinácie zahraničnej, bezpečnostnej, vnútornej politiky a justície)

Vzťah komunitárneho práva k právu jednotlivých ČŠ

98. prednosť komunitárneho práva pred národným právom
99. v prípade kolízie práva s národným právom má prednosť právo ES/EÚ

Prednosť má v praxi najmä tieto dôsledky:

100. sudca určitého členského štátu nesmie aplikovať vnútroštátnu právnu normu (zákon), ktorá je v rozpore s acquis communataire
101. členský štát (vláda, parlament) nemôže platne prijímať nové právne normy (zákony, nariadenia a ostatné vykonávacie predpisy), ktoré nie sú v súlade s acquis communataire

Bezprostredná použiteľnosť (priamy účinok)

Právo ES/EÚ je priamo nadradené národnému právu a nevyžaduje prevádzať predpis, aby bolo účinné v ČŠ – k uplatňovaniu dochádza bez pomoci vnútroštátnej normy (zákona, nariadenia a pod.)

Pramene komunitárneho práva

1. primárne právo
2. medzinárodné právo
3. sekundárne právo
4. Všeobecné zásady správneho práva
5. Dohovory medzi členskými štátmi

1. Primárne právo

Zakladacie zmluvy:

- Zmluvy o založení 3 spoločenstiev (ESUO, EHS a EURATOM)

- Jednotný európsky akt

- Zmluva o EÚ

- Amsterdamská zmluva

- Zmluva z Nice

2. Medzinárodné dohody

 Uzatvárané z nečlenskými krajinami a medzinárodnými       organizáciami

102. Asociačné dohody
103. Kooperačné dohody
104. Obchodné dohody

3.)Sekundárne právo (správne akty)

- Nariadenia (regulation) – všeobecne záväzný právny predpis, automaticky sa stávajú súčasťou právneho poriadku ČŠ, tzv. európske zákony zverejnené v Úradnom vestníku EÚ

- Smernice (directive) – záväzná len do obsahu, ktorý má byť dosiahnutý, formu a metódy aplikácie si zvolí ČŠ sám, musí byť implementovaný a v stanovenej lehote

- Rozhodnutia (decision) – správny akt určený konkrétne ČŠ alebo individálnym osobám

- Odporúčania (recommandation) – nezávislé vyjadrenia, právne nezaväzujú (politický a morálny význam)

4.)Všeobecne právne zásady

– nepísané právo, vypĺňa medzery v právnom poriadku

- Základné pravidlá

- Princípy, týkajúce sa bezprostredne zásad právneho štátu

- Zásady odvodené od právnej ochrany ľudských práv

5.)Dohody medzi členskými štátmi

105. prijímajú sa ak ide o riešenie otázok, ktoré majú nízku súvislosť s činnosťou EÚ, ale v danej oblasti neboli právomoci prenesené na inštitúcie EÚ.

Právny poriadok ES/EÚ sa neustále rozširuje

106. Základný zdroj informácií – Úradný vestník EÚ (podobný zbierke zákonov
107. Každý úradný vestník má 3 série – L, C a S
108. Databáza Celex, Eur-lex

Súdny systém v EÚ

109. rozsiahly systém súdnej ochrany pri používaní európskeho práva
110. zaručuje právnu ochranu občanov EÚ a orgánov EÚ
111. zmysel súdneho systému – dodržiavanie právneho poriadku EÚ ako základnej podmienky existencie EÚ
112. tvorený ESD (Európ. súdny dvor)
113. sudca nielen vykladá a aplikuje právo, ale aj je oprávnený vytvárať právo (precedens)

Ústava pre Európu

114. dohoda o novej ústave pre Európu v Bruseli, 17. – 18. júna 2004
115. dátum podpísania ústavy – 29. 10. 2004
116. základy o vytvorení pochádzajú z konventu o budúcnosti Európy z r. 2001
117. podstatu novej únie vystihuje heslo „Jednota v rôznosti“
118. nemá nahradiť existujúce národné ústavy ČŠ
119. zmluva môže vstúpiť do platnosti, ak bude odsúhlasená všetkými členskými štátmi v súlade s vlastnými ústavnými postupmi

Parlamentný

Referendum

120. predpokladaný vstup do platnosti – 1. 11. 2006 sa nespresnil

(Francúzsko a Holandsko - neschválili zmluvu najskôr v polovici roku 2007, max do 2009) – bude tam znova referendum

Prednáška č. 8

16. 11. 2006

121. Pôsobnosť – Územie EÚ
122. Subjekty :
123. inštitúcie
124. orgány a predstavitelia EÚ
125. ČŠ

Čo upravuje Ústavná zmluva:

126. primárne právo EÚ (základné ciele a hodnoty, vzájomné vzťahy medzi EÚ a inštitúciami, ČŠ, jednotlivcami)
127. zjednošuje primárne právo – ústavnou zmluvou sa trojpilierové členenie EÚ zlučuje do jedného právneho a rozhodovacieho rámca

Význam ústavy pre Európu

128. EÚ získa právnu subjektivitu (jedna zmluva, jedna Únia, jedna subjektivita)
129. Prehľadné usporiadanie existujúcej deľby kompetencií medzi Úniou a ČŠ
130. ČŠ môže kedykoľvek z únie vystúpiť
131. Spolurozhodovanie E. parlametnu a Rady EÚ sa stane všeobecným legislatívnym postupom – EP získa vplyv na tvorbu 95 % európskych zákonov

132. Prináša zmeny v štruktúre predsedníctva – individuálne rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ nahradené kolektívnym (3 čŠ)

- Európska rada – predseda volený na 2 a pol roka nahrádza  

 doterajšie rotujúce predsedníctvo ČŠ (predseda –

 prezident – generálny tajemník)

133. vytvára post spoločného ministra zahraničných vecí
134. zlúčenie fukcií komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa pre SZBP
135. definuje pojem kvalifikovaná väčšina – min. 55 % ČŠ zastupujúcich min. 65 % obyvateľstva
136. obsahuje Chartu zakladajúcich práv Únie (základné práva a slobody pre občanov Únie)

Rozpočet EÚ

- extenzivnější než rozpočet medzinárodných organizácií

- pokrýva menší počet oblastí než národný rozpočet

- plní významnú regulačnú funkciu prerozdeľovania zdrojov

- Cieľ rozpočtu: financovať a podporovať spoločné politiky,  

 akcie a ciele spoločenstva

- Rozpočet – zmluva oprávňujúca každoročné financovanie

 všetkých aktivít a prevádzkových činností Únie

- Právny základ – zmluva o ES, Z o EÚ, Z z Nice

- Nariadenie Rady č. 2040/2000 o rozpočtovej disciplíne

- Zásady pri realizácii rozpočtu: - jednotnosť

- jednoročný cyklus

- vyrovnanosť rozpočtu

- špecifikácia výdajov

Príjmy rozpočtu:

- colné poplatky ukladané na tovary z nečlenských krajín    

 (spotrebné, dovozné dane, clá)

- poplatky za dovozy poľnohospodárskych výrobkov

    z nečlenských krajín

- daň z pridanej hodnoty (VAT) – 0,5% z DPH z každého ČŠ    

 (od r. 2004)

- príspevky platené ČŠ – max 1,2% HDP

- ďalšie príjmy

Výdaje rozpočtu EÚ na Slovensko:

- poľnohospodárstvo

- štrukturálne operácie

- vnútorné politiky

- predvstupová stratégia

- kompenzácie

- Európska komisia realizuje rozpočet na svoju zodpovednosť

- Európska komisia ma priamu zodpovednosť za realizáciu

 rozpočtu v určitých oblastiach (vnútorná politika)

- EÚ podporuje projekt a činnosti, ktoré majú európsku

 dimenziu

- trvalé hľadanie efektívnosti

- Európsky dvor audítorov – potvrdzuje legitímnosť

 a pravidelnosť výdajov a príjmov EÚ

- Európsky parlament hodnotí správnosť rozpočtu

Rozpočtová procedúra

Európska komisia predkladá

predbežný návrh rozpočtu

Rada EÚ príjme alebo navrhuje zmeny

Európsky parlament

prerokováva rozpočet

Európsky parlament                  Európsky parlament

schváli rozpočet                    navrhne zmeny a predloží

                                      ich Rade EÚ pokr.

Rada EÚ

Rada EÚ zmeny príjme                  Rada EÚ zmeny neprijme

Európsky parlament                    Európsky parlament

schváli rozpočet                      rozpočet neschváli

                                     a vráti na úplné

                                     prepracovanie

Finančné perspektívy na 2007-2013: 5 základných princípov:

1. Trvalo udržateľný rast (veda, výskum, vzdelávanie, štrukturálne fondy)
2. Ochrana a riadenie prírodných zdrojov (životné prostredie)
3. Občania, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť
4. EÚ ako globálny aktér (zahraničná a bezpečnostná politika)
5. Administratívne výdavky

Prednáška č. 9

23. 11. 2006

Rozhodovací proces

- rozhodovací proces Eú – jedinečný

- viackrát novelizovaný (JEA, zmluva o Eú, Amsterdamská zmluva, zmluva z Nice)

- funkčný a plynulý

- prijímané rozhodnutia musia odrážať záujmy: Eú, občanov, národné záujmy

Hlavné inštitúcie v rozhodovacom procese:

- Európska komisia – má právo dávať legislatívne návrhy

- Európsky parlament – zapojený do všetkých legislatívnych procedúr, konzultuje alebo spolurozhoduje s Radou Eú

- Rada Eú – prijíma zákony, samostatne, alebo spolu s E. parlamentom

- Hospodársky a sociálny výbor a Výbor pre regióny

Hlavné postupy pri schvaľovaní nových zákonov:

- konzultačný postup

- postup spolupráce

- postup súhlasu

- spolurozhodovací postup

- informačný, rozpočtový a zmierovací postup

1. Konzultačný postup

- primárny legislatívny postup

- pri postupe konzultácie má parlament iba vyjadriť svoj postoj (odsúhlasiť, odmietnuť, žiadať o zmeny a doplnenia návrh komisie) k legislatívnemu návrhu pred tým, než ho schváli Rada

- povinná – na prijatie návrhu zákona sa vyžaduje súhlas E. parlamentu

- dobrovoľná – E. komisia navrhne konzultáciu s parlamentom

- konzultačný postup sa uplatňuje – v poľnohospodárstve

- fiškálne otázky

- revízie zmlúv

2. Postup spolupráce

- zaviedol JEA

- určená pre schvaľovanie legislatívy súvisiacej s hospodárskou a menovou úniou

- Rada Eú a E. parlament – spoločný postoj

- Rada Eú môže zamietnuť zmeny návrhov odporúčaných E. parlamentom len jednomyseľne

3. Postup súhlasu

- týka sa oblasti vysokej priority pre rozvoj Eú

- Rada Eú musí pred prijatím dôležitých rozhodnutí získať súhlas E. parlamentu (jednoduchá alebo absolútna väčšina)

- postup je rovnaký ako v prípade konzultácie, len E. parlament nemôže meniť návrh – príjme alebo odmietne

- oblasti použitia: štrukturálne alebo kohézne fondy, asociačné dohody

4. Spolurozhodovacia procedúra

E.komisia predkladá návrh

zákona E.parlamentu a Rade

       E.parlament vypracuje

      stanovisko

Rada Eú         E.parl.                   Rada Eú

schváli         nenavrhne                 vypracuje

zmeny           zmeny a                   spoločné

E.parlam.       Rada Eú                   stanovisko

               schváli

               akt

                             E. parlament    

                             (3 mesiace)

      akt je

      prijatý

                 E.parlament        E.parlament   E.parlament

                 zamietne           schváli        navrhne

                 Spoločné           návrh          zmeny a

                 stanovisko         bez zmien      predloží

                 Rady                             ich Rade Eú

                   Zákon             Rada Eú

                   nie je            schváli

                  prijatý             zákon

                           Rada schváli               Rada

                           zmeny Europ.           neakceptuje

                           parlamentu                zmeny

                           (do 3 mes.)            (do 3 mes.)

                          1.kvalifikovanou

                            väčšinou

                          2.jednomyseľne

                           (ak EK nesúhlasí       Zmierovací

                             so zmenami)            výbor

                              Zákon je             Ak dohodu

                              prijatý               príjmu

                                                  Rada a EP.

Zákon je

prijatý.

Ak nie zákon

je neprijatý.

Postup spolurozhodovania sa uplatňuje v 28 oblastiach:

- vnútorný trh

- vzdelávanie

- výskum

- soc. politika

- protidiskriminačné opatrenia

- ochrana spotrebiteľa

Rozdiely medzi legislatívnymi postupmi:

- konzultácia – E. parlament síce zmeny môže robiť, ale nemôže rozhodovať

- súhlas – E. parlament je pre rozhodovanie síce nevyhnutný, ale E. parlament nemá právo navrhovať zmeny

- spolupráca – prijatie spoločného postoja (konečné rozhodnutie Rada Eú)

- spolurozhodovanie – má E. parlament právo robiť zmeny, pričom jeho súhlas je podmienkou na definitívne prijatie rozhodnutia

Štruktúra Eú – model 3 pilierov:

Politika – činnosť rozhodovacích procesov – plnenie cieľov

- presadzovanie práva v určitej oblasti (sektore)

- prostredníctvom stanovených nástrojov a pod kontrolným

 mechanizmom

- plitika predpokladá inštitucionálne a finančné zabezpečenie

- politiky Eú sa odlišujú mierou právomoci: ČŠ –- Eú

I.   pilier

- ESUO, Euratom, EHS a nové politiky

1. pilier

- spoločná a zahraničná a bezpečnostná politika

2. pilier

- oblasť spravodlivosti a vnútorných záležitosí

- zmluva o Eú z 1993 a Amsterdamská zmluva z 1997

I.PILIER:

A: Politiky vytvorené Európskym spoločenstvom

- ESUO, Euratom, EHS

- najrozvinutejšia forma komunitárnej jurisdikcie

- dosiahlo 2 zákl. ciele: colnú úniu a jednotný trh

B: Colná únia a vnútorný trh

- do 1968 zrušenie cla v ES

- vytvorenie spoločnej colnej tarify

- 1993 zavedenie jednotného trhu

C: Spoločná poľnohospodárska politika (CAP)

- najrozvinutejšia politika Eú

- zavedená v r. 1992

- CAP – komplexný program podpory poľnohospodárstva

- CAP – prvou politikou integrovanou na Eú

- najpevnejší pilier

D: Štrukturálna politika – pomoc znevýhodneným regiónom

- cieľ: znižovanie rozdielov medzi regiónmi Eú

- nástroje: štrukturálne fondy

- zameriava sa aj na ochranu život. pros. a dodržiavanie rovnakých práv mužov a žien

E: Obchodná politika

- uplatňovanie spoločnej obch. politiky na usmerňovanie pohybu tovarov do a z nečlenských krajín Eú

- vychádza zo zmluvy o Eú a pokrýva všetky dohody týkajúce sa importu a exportu tovarov

- Eú rozvíja obchodné vzťahy z krajinami na celom svete

- Eú je členom WTO (world trade organization)

F: Občianstvo únie

- zavedené v zmluve o Eú (1993)

- občania ČŠ sú zároveň občanmi Eú

- rozšírilo štátne občianstvo o nový rozmer

- predstavuje konkrétne právo

- posilnené Amsterdamskou zmluvou (posilnením záruk zákl. práv)

G: Vzdelávanie a kultúra

- Eú – usiluje, aby ľudia poznali aj ostatné krajiny

- Eú podporuje vzájomné výmeny (Socrates a Leonardo)

- o podporách v oblasti kultúry rozhoduje Rada Eú

- Eú je povinná starať sa o rôznorodosť národných a regionálnych kultúr a súčasne zdôrazňovať spoločné dedičstvo

- Eú vytvorila systém spoločného postupu – podpora kultúrnych činností európskej dimenzie v ČŠ a súčasne aj spolupráce medzi ČŠ

Prednáška č. 10

30. 11. 2006

H: Transeurópske siete (TEN)

137. snaha EÚ o vybudovanie transeurópskych sietí – zvýšenie konkurenceschopnosti európskeho hospodárstva
138. Z. o EÚ stanovila vytvorenie modernej technologicky progresívnej infraštruktúry
139. Cieľ: prepravné trasy a infraštruktúru ČŠ EÚ do transeurópskych sietí, ktoré pokryjú celý kontinent

I: Zdravie

140. zavedenie politiky vyplynulo z politiky voľného pohybu osob
141. cieľ: dosiahnuť vysoký stupeň ochrany zdravia
142. EÚ zostavila akčné programy na spoločný boj chorobám
143. EÚ podporuje výskum v oblasti zdravia

J: Výskum o životné prostredie

Veda a výskum: nevyhnutné pre hospodársku prosperitu

144. EÚ riadi výskum spoločne – dosiahnutie medzinárodnej konkurencie – schopnosti
145. EÚ má vlastnú environmentálnu politiku
146. Cieľ: dosiahnutie vysokého stupňa ochrany EP
147. Založená na pricípoch predvídania a predchádzania

 K: Sociálna politika a zamestnanosť

 Sociálna dimerzia – dôležitým aspektom pri budovaní

 vnútorného trhu

 Ciele sociálnej politiky:

148. podpora zamestnanosti
149. zlepšovanie životných a pracovných podmienok
150. sociálna ochrana
151. rozvoj potenciálních pracovných síl
152. boj proti vylučovaniu z trhu práce
153. vývoj sociálnem politiky od r. 1957
154. 1986 – stanovenie minimálnych bezpečnostných noriem pri práci

 Sociálna charta (1989) – zhrnula princípy, na kt. sa zakladá    

 európsky model pracovného práva (pracovné podmienky)

 Sociálna politika je zameraná hlavne na:

1. koordinácia systémov sociálného zabezpečenia
2. rovnost zaobchádzania s mužmi aj so ženami
3. bezpečnost a ochrana zdravia pri práci
4. pracovné právo

155. Sociálny protokol Maastrichtském zmluvy
156. Minimálne sociálne štandardy v celej EÚ
157. Európsky sociálny fond
158. Nutnosť vytvorenia systému sociálnej ochrany, kt. Sa v budúcnosti stane súčasťou aktívnej politiky zamestnanosti

L: Azylová politka

159. ČŠ dosiahli dohodu v oblasti azylovej politiky – žiadosť preskúma tá krajina, kde žiadateľ prišiel prvý

M: Oblasť vonkajších hraníc:

160. zavedenie prísnejších opatrení na vonkajších hraniciach z dôvodu zrušenia vnútorných hraníc

N: Migračná politika:

161. snaha EÚ o zabezpečenie kontroly a zvládnuteľnosti migrácie
162. snaha o koordináciu migračných politík ČŠ

O: Ochrana spotrebiteľa:

163. Cieľ: zabezpečnovanie práv spotrebiteľov v oblasti bezpečnosti a zdravia, kompenzácie škôd, ochrany ekonomických záujmov

II. PILIER

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

164. EÚ prezentuje zjednotené stanovisko na medzinárodnej scéne
165. zavedená Zmluvou o EÚ (1993)
166. vysoký predstaviteľ SZBP – Javier Solana

Vývoj:

167. 1950 – Plevenov plán – vytvorenie spoločnej armády
168. 1963 – Elyzejské dohody – pravidelné konzultácie
169. 1970 – Európska politická spolupráca – pravidelné stretnutia ministrov ČŠ o zahraničnopolitických otázkach (EÚ – USA)
170. 1993 – Zmluva o EÚ – vytvorenie SZBP
171. 1999 – Amsterdamská zmluva – vytvorenie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky
172. Ústava pre Európu – SZBP – zostáva na medzinárodnej úrovni

Ciele SZBP:

173. ochrana spoločných hodnôt a nezávislosti EÚ
174. posilňovanie bezpečnosti EÚ a jej členských štátov
175. zachovanie svetového mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN
176. podpora medzinárodnej spolupráce
177. podpora demokracie a zákonnosti a rešpektovania ľudských práv základných slobod
178. spolupráca sa uskutočňuje na medzinárodnej úrovni:

  celkovú kontrolu má Európska rada a Rada EÚ

179. Európska rada – definuje princípy a základné smerovanie SZBP
180. Rada EÚ – prijíma rozhodnutia o obsahu a realizácií SZBP jednomyseľne

Nástroje SZBP:

181. Spoločné pozície – definujú prístup Únie k určitému problému geografickému alebo tematickému. Členské štáty musia zabezpečiť, aby ich národné politiky zodpovedali spoločným postojom (napr.: opatrenia o štátoch bývalej Juhoslávie)

182. Jednotné akcie – predstavujú aktivity pod EÚ, obsahujú aj združenie prostriedkov alebo kapacít EÚ (napr.: mierové misie – Policajná misia EÚ v Bosne a Hercegovine)

183. Spoločné stratégie – prijíma ich EÚ (Rada EÚ) pre oblasti, kde majú ČŠ dôležité spoločné záujmy. Vymedzujú ciele, dobu trvania a prostriedky , ktoré dajú k dispozícií EÚ a ČŠ. (konsenzus všetkých ČŠ potrebný)

184. Vysoký predstaviteľ pre SZBP koordinuje:

Jednotku plánovania politiky a včasného varovania – má zlepšiť spôsob akým SZBP funguje, vypracováva spoločné analýzy ČŠ EÚ a hodnotenie dopadov, zodpovedá za vzájomné poskytovanie informácií a prípravu spoločnej efektívnej reakcie

185. EÚ má svoju vlastnú armádu – EUFOR – založilo ju Nemecko  

  a Francúzsko na zabezpečenie mieru

III.PILIER

Spolupráca v oblasti spravedlivosti a vnútorných záležitostí

- zavedená Zmluva o EÚ (spoločný koncept vytváraný od 1974)

- Amsterdamská zmluva – nové základy pre spoluprácu      

 v oblasti III. piliera

- spolupráca sa týka suverénnych práv ČŠ

Zdroje práva III.piliera:

- Spoločné pozície – stanovisko EÚ k danej problematike

- Rámcové rozhodnutia – podobné ako smernice

- Rozhodnutia – nemajú priamy účinok (výnimka aproximácia      

 legislatívy)

- Cieľ: „Budovanie priestoru slobody, bezpečnosti    

       a spravodlivosti.“

Prednáška č. 11

07. 12. 2006

Spolupráca justičných orgánov:

- možnosť podniknúť právne kroky proti spáchaným zločinom aj  

 za hranicami jedného štátu.

- Spolupráca v trestných a civilných priestupkoch.

Eurojust – zabezpečuje koordináciu medzi orgánmi ČŠ EÚ v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania medzinárodných a organizovaných zločinov

Policajná spolupráca:

Cieľ: boj proti medzinárodnému zločinu v EÚ

Činnosť: výmena informácií a rozvíjanie úzkej spolupráce ČŠ pri spoločných policajných aktivitách a zosúľadovanie policajných techník

Europol - Európsky policajný úrad

- sídlo: Haag (1989)

- ČŠ EÚ pomáha v boji proti medzinárodnému zločinu.

- Účelom Europolu je zvýšiť výkonnosť príslušných národných policajných orgánov a zlepšiť ich spoluprácu hlavne v oblasti potláčania terorizmu, ilegálneho obchodu s drogami a inej závažnej medzinárodnej kriminality.

TECS -(The Europe computer system)

– celoeurópsky počítačový systém poskytujúci nepretržitý prístup ku všetkým dôležitým informáciám o medzinárodnej kriminalite

EDU - Narkotiková jednotka Europolu – (HAAG) – na podporu výmeny informácií v boji proti drogovej kriminalite

Schengenská dohoda:

- Európa bez hraničných kontrol - zvýhodnenie cestovania  nielen občanov Únie, ale aj občanov nečlenských krajín, ktorí majú povolenie na pobyt v krajine Schengenského spoločenstva.

- Schengenské dohody(acquis) – súbor právnych predpisov týkajúcich sa colnej a policajnej spolupráce, spoločného udeľovania víz, boja proti nelegálnej imigrácii.

Krajiny Schengenského priestoru – 13 ČŠ (nie VB, Írsko), Dánsko – nevykonáva, zmluvu podpísali aj nečlenské štáty – Island, Nórsko, Švajčiarsko

1985 – podpísali dohodu F, N, B, Lux, Hol v Schengene

1990 – I, Šp Por, Gr – podpísali Schengenskú konvenciu

1995 – Šv,Fín,Rak,Dánsko

Od 1998 zrušenie vnútorných hraníc a vytvorenie posilnenej spoločnej vonkajšej hranice EÚ

Schengenský informačný systém(SIS) –sieť spájajúca národné info systémy a vonkajšie hranice Schengenských štátov. Poskytuje výmenu údajov o osobách a tovaroch, ktoré by mohli znamenať ohrozenie pre verejnú bezpečnosť. (SIS II od 2006)

- SR – od 1.5.2004 cestovanie na občiansky preukaz. SR musí prijať SIS II.

- SR vstup do Schengenského priestoru až po preukázaní schopnosti chrániť vonkajšie hranice EÚ pred nelegálnou imigráciou a cezhraničným zločinom, so vstupom musia jednomyseľne súhlasiť všetky krajiny Schengenského priestoru

        (pôvodne október 2007 – problémy – 1.1.2008)

Zmeny zavedené Amsterdamskou zmluvou:

- Prenesenie vízovej, azylovej a prisťahovaleckej politiky a iných politík súvisiacich s voľným pohybom osôb do I.piliera

- Zapracovanie schengenskej dohody a schengenského acquis do inštitucionálneho rámca EÚ

- Posilnenie a reštrukturalizácia zdrojov práva v III.pilieri (policajná a súdna spolupráca v trestných veciach)

HOSPODÁRSKA INTEGRÁCIA – VNÚTORNÝ TRH

Hospodárska integrácia – v rámci vnútorného trhu – predstavuje nové formy kooperácie, rast výkonnosti národných hospodárstiev, rast životnej úrovne a ekonomickej a sociálnej súdržnosti (ciele dohodnuté ČŠ v Zmluve o EHS  realizované cez spoločný trh a HMÚ)

Začiatky hospodárskej integrácie:

Vznik ESUO - začiatok ekonomickej integrácie ČŠ

          - vytvorenie spoločného trhu uhlia a ocele

          -  produkcie uhlia a ocele

          - rozvoj obchodnej spolupráce medzi ČŠ

          - celkové ekonomické oživenie v ČŠ

          - rozšírenie integrácie na ďalšie sektory        

           (energetika, poľnohospodárstvo, doprava) –  

           zníženie cla a kvót len v jednom odvetví je pre

           riešenie problémov ekonomického rastu v západnej

           Európe nepostačujúce.

Vývoj vnútorného trhu:

- 1957 - Rímske zmluvy – návrh na vytvorenie spoločného trhu a postupnú koordináciu hospodárskych politík ČŠ

- 1968 – vytvorenie colnej únie – nižší stupeň integračného zoskupenia

- 1973 – 1984  stagnácia v budovaní jednotného trhu – spôsobená ekonomickými problémami EHS a politickou krízou (menová nestabilita, rast inflácie a nezamestnanosti)

- v 1/2 80-tych rokov - skutočne voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl medzi ČŠ neexistoval

- Európska Komisia (Jacques Delors)  snaha o prekonanie stagnácie:

- 1985 Biela kniha o dokončení vnútorného trhu – komplex opatrení zameraných na odstránenie asi 300 druhov necolných bariér medzi ČŠ brzdiacimi vzájomný ekonomický pohyb

- Fyzické prekážky – prechod tovaru a osôb

- Technické prekážky – rôzne normy a štandardy

- Daňové prekážky – potreba harmonizácie spotrebných daní a hodnoty DPH

- 1986 Jednotný európsky akt – prínos:

obnovenie dynamiky jednotného trhu

zmeny v prijímaní opatrení vedúcich k zavedeniu vnútorného trhu (kvalifikovanou väčšinou),

stanovenie termínu na zavedenie vnútorného trhu (1.1.1993)

odstránenie fyzických(hraničné kontroly), finančných (dane) a technických prekážok (rozdiely v legislatíve, normách a ďalších pravidlách EÚ).

Vnútorný trh:

- Vybudovanie vnútorného trhu – jedna z hlavných úloh EÚ

- Vybudovanie trvalo 36 rokov (plán 12-15)

- Vznik 1993

- Zabezpečil sa voľný pohyb tovarov, služieb, osôb a kapitálu  

 (4 slobody EÚ)

- Legislatíva EÚ (acquis communautaire) o vnútornom trhu obsiahnutá v smerniciach EÚ (ČŠ si spôsob včlenenia do svojho právneho poriadku zvolia samy – efektívna transformácia smerníc do národného právneho poriadku je primárnou úlohou národných parlamentov).

- definícia vnútorného trhu: priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb v súlade s ustanoveniami Zmluvy (Z o EÚ čl. 7)

- trh je podporovaný aktívnou hospodárskou súťažou a kontrolami nevyhnutnými pre dodržanie príslušných pravidiel

Základ európskej integrácie (patrí do I.piliera)

Zásady, ktoré stanovuje Únia za účelom vytvorenia vnútorného trhu:

- zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe štátneho občianstva medzi ČŠ a ich štátnymi príslušníkmi

- ustanovuje právo občanov na voľný pohyb a pobyt v EÚ

- požaduje zrušenie colných platieb a poplatkov

- zákaz kvantitatívnych obmedzení a opatrení s rovnocenným účinkom na obchodnú výmenu tovarov

- zákaz diskriminácie voči príslušníkom iných štátov, vrátane podnikateľov

- princípy zabezpečujúce voľný pohyb pracovníkov

- ustanovuje zákaz obmedzení voľného pohybu kapitálu  

1.VOĽNÝ POHYB TOVAROV

- mechanizmus trhu sa vzťahuje na komerčnú činnosť, ktorej cieľom je predaj výrobkov

- základný princíp: voľne sa môže pohybovať len tovar, ktorého pôvod je v ES

- výhoda: zrušeni ciel na tovary z EÚ

- nevýhoda: dovoz menej kvalitních výrobkov

1.1. Colná únia

- colná únia vznikla 1.1.1968

- cieľ  zavádzanie jednotnej colnej politiky v obchodných vzťahoch voči 3. krajinám, najmä uplatňovanie rovnakých colných taríf

- colná únia je mechanizmus, ktorý je založený na systémoch združenia colných poplatkov medzi ČŠ únie

- Colný kódex Spoločenstva – súbor colných právnych predpisov

- Ekonomické výhody colnej únie:

- zvyšuje sa kvalita a kvantita výrobných faktorov

- rastie efektívnosť výroby

- zvyšuje sa výroba a je možné dosiahnuť úspory ako dôsledok rozšírenia trhu,

- efektívnosť sa zvyšuje vďaka konkurencieschopnosti.

1.2. Vnútorné bariéry voľného pohybu tovarov- Odstraňovanie ciel

- zákaz vývozných a dovozných ciel medzi ČŠ, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnocenný účinok ako clá. (zákaz zavádzania nových alebo zvyšovania existujúcich)

- Harmonizácia nepriamych daní

- zosúladenie daňovej politiky (spotrebné dane a DPH) v rámci - Spoločenstva je jedným z úspešných predpokladov správneho fungovania vnútorného trhu. Platí zákaz daňovej diskriminácie dovážaného tovaru.

- Odstraňovanie kvantitatívnych obmedzení medzi ČŠ

- kvantitatívne obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi ČŠ zakázané. (všetky obchodné predpisy vydané ČŠ, ktoré môžu prekážať skutočne alebo potenciálne, obchodu vo vnútri Spoločenstva, sa majú považovať za opatrenia, ktoré majú rovnaký účinok ako množstevné obmedzenia – formula Dassonville)

- Odstraňovanie fyzických a technických prekážok

- zavedením jednotných harmonizačných opatrení v oblasti štandardizácie a normalizácie výrobkov.

- Základným právnym nástrojom kompatibility je aplikácia súboru noriem ISO 9000 a EN 4100.

- Štátne monopoly komerčnej povahy

- prispôsobenie štátnych monopolov obchodnej povahy tak, aby bola vylúčená akákoľvek diskriminácia medzi príslušníkmi ČŠ, pokiaľ ide o podmienky nákupu alebo odbytu tovaru.

- Obmedzenie štátnych dotácií

- aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu tuzemských výrobcov.

- Antidumpingové opatrenia

Prednáška č. 12

14. 12. 2006

2. VOĽNÝ POHYB OSÔB

- každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území ČŠ s výhradou obmedzení stanovených v Zmluve (od 3 mes-povolenie na pobyt)

- Zahŕňa aj neekonomické činnosti

- zmena sídla pobytu osoby za účelom výkonu pracovných povinností alebo za účelom podnikania  možnosť usadiť sa , pracovať alebo podnikať na území ČŠ (od 1968)

- právo podnikania – vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť

- platí zákaz diskriminácie osôb z dôvodu štátnej príslušnosti

- výhody: neobmedzený pohyb za prácou v EÚ, ukončeni pasových kontrol na hraniciach

- nevýhody: odchod vysoko kvalifikovaných pracovníkov, sedemročné prechodné obdobie voľného pohybu osôb

3. VOĽNÝ POHYB SLUŽIEB- Potrebný na vytvorenie plne fungujúceho a efektívneho vnútorného trhu EÚ.

- založený na liberalizácii a na súťaži

- ČŠ pristupujú k liberalizácii služieb na základe smerníc

- Voľný pohyb služieb predpokladá, že poskytovateľ služby a príjemca majú štátnu príslušnosť a sídlo v EÚ.

Služby: - priemyselná činnosť

       - obchodná činnosť

       - remeselnícka činnosť

       - činnosť v oblasti slobodných povolaní

- Zákaz diskriminácie v rámci voľného pohybu služieb zo strany ČŠ.

- výhody: právo zriaďovať a prevádzkovať podniky v ktoromkoľvek ČŠ, právo využívať služby finančního charakteru od zahraničných subjektov

- nevýhody: obmedzenia v poskytovaní cezhraničných služeb v Rak. a Nem; zníženie konkurenceschopnosti na trhu zo strany domácich subjektov

4. VOĽNÝ POHYB KAPITÁLU

Zahŕňa:

- Pohyb vecného kapitálu: právo k nehnuteľnostiam, podnikateľské účasti)

- Pohyb peňažného kapitálu: cenné papiere, úvery

voľný pohyb platieb

- Cieľ :

- zachovanie zásady súťažného práva, aby FO a PO ČŠ mohli investovať finančné prostriedky, zriaďovať si účty, získavať pôžičky podľa vlastného výberu v rámci únie.

- platí zákaz zavádzania všeobecných obmedzení pohybu kapitálu medzi ČŠ a medzi ČŠ a 3.krajinami, zakázané sú aj všetky obmedzenia platieb

- výhody: neobmezený pohyb kapitálu, obmedzenia nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy počas 7+3 r., nadobúdanie nehnuteľností

- nevýhody: zvýšenie konkurencie na trhu bankových služeb, nákup poľnohospodárskej pôdy samostatne hospodáriacimi farmármi

Hospodárska súťaž

- Pravidlá súťaže aplikované na podniky sú obsiahnuté v čl. 81–89 Zmluvy o založení ES.

- Efektívna hospodárska súťaž -  dôležitá pre otvorenú trhovú ekonomiku

- riadená Európskou komisiou  EK má široké právomoci, aby zabezpečila, že podnikateľský sektor a vlády dodržia pravidlá fair play Európskej únie pri obchodovaní s tovarom a službami

- Hospodárska súťaž:- znižuje ceny,

                   - zvyšuje kvalitu

                   - rozširuje možnosti výberu pre zákazníka

                   - umožňuje rozvoj technologických inovácií

- Zmluva o ES – ustanovuje, že ako nezlučiteľné so spoločným trhom je zakázané nasledovné:

- Všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia asociácií podnikov a zosúladené praktiky, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi ČŠ, tie ktoré: 

- Fixujú priamo alebo nepriamo nákupné alebo predajné ceny alebo iné  obchodné podmienky

- Limitujú alebo kontrolujú výrobu, trhy, technický rozvoj alebo investície

- Delia trhy alebo zdroje zásobovania

- Viažu uzatváranie zmlúv na prijatie dodatočných záväzkov druhými zmluvnými stranami

- Akékoľvek zneužitie dominantného postavenia na trhu podnikom, alebo viacerými podnikmi na spoločnom trhu, alebo na jeho podstatnej časti je zakázané

- Hospodárska súťaž funguje efektívne, ak podnikatelia pôsobiaci na trhu môžu robiť svoje obchodné rozhodnutia samostatne.

MENOVÁ ÚNIA

- História menovej integrácie:

- J.Monet a R. Schuman považovali hospodársku a menovú integráciu za prostriedok k dosiahnutiu zjednotenia Európy

- Do r.1970 – menový systém založený na Bretton-woodskych dohodách

- Od r.1970 – Wernerova správa o hospodárskej a menovej únii – podstata zjednocovanie menových politík ČŠ

- 1979 – začiatok fungovania Európskeho menového systému (EMS) – podstata – zavedenie siete parít – vytvorenie kurzového mechanizmu - tvoreného 8 menami ČŠ – fluktuačné pásmo (±2,25%)

- 1998 – 12 ČŠ súčasťou EMS

- 1999 – EMS II

- Európska menová únia – 3 etapy:

- J.Delors – Delorsova správa navrhuje 3 etapy EMÚ:

- I. etapa (1.7.1990-31.12.1993) -  odstránenie všetkých obmedzení voľného pohybu kapitálu

- II. etapa (1994-1998)

– ČŠ sa mali vyhnúť nadmerným rozpočtovým deficitom a vysokej miere inflácie.

- Štáty, ktoré chceli vstúpiť do menovej únie museli splniť konvergenčné kritériá

- Konvergenčné kritériá:        

- inflácia nemôže prekročiť priemer troch štátov s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percenta

- deficit verejných financií nemôže prekročiť 3 percentá HDP

- celkový verejný dlh krajiny nesmie prekročiť 60 percent výšky HDP

- dlhodobé úrokové sadzby môžu byť najviac o dva percentuálne body vyššie ako priemer troch štátov s najnižšími sadzbami

- Konvergenčné kritériá:

- 1. cenovej stability

- 2. verejné financie vyváženého rozpočtu – rozumné zaobchádzanie s verejnými financiami; verejný dlh – udržatelnosť verejných financií

- 3. nominálna dlhodobá úroková mena – indikátor odolnosti a kredibilita

- 4. kritérium stability príslušnej meny – stabilita skutočnej konvergencie

III. etapa – zavedenie spoločnej meny

- 1.1.1999 – deň zavedenia EURA – bezhotovostný platobný styk (Euru – predchádzalo ECU)

- 1.1.2002 – zavedenia EURA  v hotovostnom platobnom styku

- EMÚ sa zúčastňuje 12 ČŠ (okrem V.Británie, Švédska a Dánska)

Kto zodpovedá za menovú politiku?

- Európska centrálna banka (ECB) – základ európskej menovej únie

- Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) – realizuje ciele menovej politiky

- Právny rámec EMÚ – Zmluva o EÚ

- Výhody jednotnej meny

- stimuluje hospodársky rast a rast zamestnanosti,

- zvýšenie medzinárodnej stability,

- zvýšenie menovej suverenity pre ČŠ,

- efektívnejší jednotný trh

- Bankovky a mince EURO

- Grafický symbol € - inšpirovaný gréckym písmenom epsilon,       - vodorovné čiary reprezentujú stabilitu Eura

- Oficiálna skratka – „EUR”

- Dizajn bankoviek navrhol – R. Kalina  

- Minca

- Jedna strana – rovnaký obraz s európskou tematikou

- Druhá strana – národný symbol obkolesený 12 hviezdami EÚ

- 12 podôb každej euromince

- Bankovky

– európske obdobia a štýly

- Predná strana – okná a brány – duch otvorenosti a spolupráce v EÚ

- Zadná strana - mosty

- BANKOVKY

- Budovanie hospodárskej a menovej únie – proces zbližovania hospodárskych a menových politík ČŠ EÚ  s cieľom zaviesť spoločnú menu

- ČŠ sa vzdali realizácie samostatnej menovej politiky v prospech EÚ

- ČŠ rozhodujú len o svojej fiškálnej politike

- EÚ realizuje menovú politiku štátov EMÚ prostredníctvom ECB

Prednáška č. 13

21. 12. 2006

SR A VSTUP DO EUROZÓNY

- SR sa  zaviazala pokračovať v integračnom procese a prijať všetky opatrenia potrebné k zavedeniu jednotnej európskej meny Euro

- SR bude uskutočňovať hospodársku politiku v súlade so zásadami hospodárskej a menovej únie

- Podmienka členstva v Eurozóne – schopnosť krajiny prijať jednotnú menu a plniť záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu, formálna podmienka – prijatie konvergenčných kritérií

- Riziká skorého vstupu ( ekonomické a cenové zaostávanie SR, limitovanie financovania ekonomických a sociálnych reforiem)

- Proces vstupu do menovej únie trvá 4 roky od splnenia konvergenčných kritérií

- Okrem štyroch kritérií musí Slovensko dokázať aj stabilitu svojej meny tým, že aspoň dva roky zotrvá v tzv Mechanizme výmenných kurzov ERM II (25.11.2005), v ktorom sa hodnota meny pohybuje v stanovenom rozsahu okolo pevne stanoveného kurzu.

- V systéme ERM II sa z nových členských štátov zatiaľ nachádza Estónsko, Litva, Slovinsko, Lotyšsko, Malta a Cyprus. - Okrem nich je v tomto režime aj Dánsko, patriace medzi krajiny, ktoré vstup do eura zamietli v referende

- Etapy zavedenia eura na Slovensku:

1. prístupový proces do EÚ

- reálna konvergencia slovenskej ekonomiky

- nezávislosť NBS a zmena niektorých nástrojov 

- uvoľnenie regulovaných cien a kontrola jadrovej inflácie (inflácia bez rastu regulovaných cien)

- znižovanie úrokových sadzieb

- rast hospodárstva a konkurencieschopnosti

- aproximácia práva a uzavretie prístupových rokovaní

2. po vstupe do EÚ

- plnenie konvergenčných kritérií

          - cenová stabilita

          - fiškálna disciplína

          - výška úrokových sadzieb

          - verejný dlh

- vstup koruny do ERM II a minimálne 2 roky stabilný fixný kurz (ERM II je výmenný mechanizmus devízových kurzov v rámci eurozóny)

- úzko spolupráca medzi NBS a Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB)

- príprava obyvateľov na podnikovej sféry na zmenu meny

- 25.11.2005 – SR vstupuje do ERM II (viazanie meny na euro v kurze 32,69-44,22 SK/euro)

- 2008 – dvojité zavádzanie mien a ďalších finančných ukazovateľov

- 1.1.2009 – EURO sa stane oficiálnym platidlom v SR

- 16.1.2009 – obchody prestanú prijímať platby v korunách

- 31.12.2009 - skončí sa povinné zavádzanie dvojakých cenoviek

3. vstup do EMÚ a zavedenie eura

- záväzné fixovanie slovenskej koruny ako denominácie eura (denominácia je vyjadrenie hodnoty domácej meny v zahraničnej mene)

- začlenenie NBS do ESCB

- stiahnutie slovenskej meny z obehu

- zavedenie spoločnej meny – eura

- koordinácia rozpočtovej politiky

- Konvergenčné kritériá:

- 1.kritérium cenovej stability je splnené, ak miera inflácie za posledné tri roky v príslušnom ČŠ nebola max vyššia o 1,5% ako miera inflácie troch ČŠ s najnižšou mierou inflácie.

- 2.kritérium vyváženého rozpočtu - príslušný ČŠ nesmie vykazovať nadmerný rozpočtový deficit. Deficit štátneho rozpočtu nesmie prevýšiť 3% hrubého domáceho produktu.

- 3.kritérium stability príslušnej meny – ak sa ČŠ dokáže udržať vnútri normálnej výšky pásma (± 15%) v mechanizme výmenných kurzov menového systému a  počas posledných dvoch rokov neiniciovať devalváciu svojej meny.

- 4.kritérium počas roka nominálna dlhodobá úroková miera môže prevýšiť max o 2% priemernú úroveň troch ČŠ s najnižšou úrokovou mierou.

SPOLOČNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA POLITIKA
CAP

- CAP - historicky prvá politika integrovaná na európskej úrovni a súčasne najrozvinutejšia zo spoločných politík, bola jedným z najpevnejších tunelov európskej integrácie.

- predstavuje komplexný program podpory poľnohospodárstva.

- Prečo CAP?

- Vôľa zjednotiť Európu po II. svetovej vojne

- Vôľa zabezpečiť potravinovú nezávislosť šiestich zakladajúcich krajín kde sa poľnohospodárstvo javilo ako hlavný sektor

- Štáty sa zhodli na tom, že ekonomická jednota je základnou podmienkou politickej jednoty.

- Právny základ CAP

- 1957 - Rímska zmluva stanovila postupy, ktorými by mali byť prijímané regulácie, nariadenia a rozhodnutia vzťahujúce sa k CAP.

- 2003 - Luxemburská dohoda

- Dôvody vzniku CAP(v Rímskej zmluve):

- Zabezpečenie výživy obyvateľstva

- Dosiahnutie primeranej cenovej úrovne potravín pre obyvateľstvo

- Zvýšenie produktivity poľnohospodárstva

- Stabilizácia agrárnych trhov

- Zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov

- Základné princípy CAP:

- Jednotný trh – voľný pohyb poľnohospodárskych výrobkov medzi ČŠ, uplatňovanie jednotných pravidiel

- Preferencie ES – uprednostňovanie predaja poľnohospodárskej produkcie vyrobenej v ČŠ

- Finančná solidarita – na finančných nákladoch na CAP sa podieľajú všetky ČŠ

- Ciele CAP v súčasnosti:

- zlepšovanie kvality európskych potravín

- zabezpečovanie potravinovej bezpečnosti

- zabezpečenie ochrany ŽP pre ďalšie generácie

- zlepšovanie zdravia zvierat a podmienok chovu zvierat (welfare)

- uskutočňovanie týchto aktivít na min náklady rozpočtu EU

- CAP sa vzťahuje na :

- poľnohospodárske produkty (RV, ŽV, rybolovu a výrobky prvotného spracovania s týmto bezprostredne súvisiace)

- Nástroje CAP:

- Regulácia vnútorného trhu:

        - intervencia – odkupovanie do skladov za intervenčnú cenu

      (pšenica letná, jačmeň, kukurica, cena 101,31 Euro/t)

        - priame platby

        - kvóty

- Regulácia obchodu s tretími krajinami:

        - licencie – PPA, NK 1291/2000, 1342/2003 – obilniny a    

      ryža

        - dovozné clá – stanovené v colnom sadzobníku

        - vývozné náhrady – obilniny NK800/1999, 1520/2000

- Financovanie CAP

- V období rokov 1958-1970 sa rozpočet Spoločenstva napĺňal z finančných príspevkov členských štátov.

- Od roku 2000 je financovanie CAP stanovené v Zásadách financovania Nariadenia Rady (EC) č. 1258/99 – CAP sa financuje prostredníctvom garančnej sekcie z Európskeho poľnohospodárskeho zabezpečovacieho a garančného fondu (EAGGF) - finančné zdroje - platby ČŠ na základe HDP, clá, importné dane, dane na cukor)

- História agrárnej politiky EU:

- Zavedenie 1962

- Obdobie rokov 1962-1970

- Od roku 1962 do roku 1992 sa CAP zakladala hlavne na „garantovaných“ spoločných cenách a spoločných trhových organizáciách(STO ).

- Prvý typ STO sa aplikuje v istej forme na viac než 70% poľnohospodárskej produkcie.

- Druhý typ STO pokrývajúci asi 25% sa obmedzuje hlavne na zisťovanie vonkajšej ochrany: ide o vajcia, hydinu, kvalitné vína, kvety a mnohé druhy ovocia a zeleniny..

- Tretí typ STO  - napr. repka olejná, slnečnicové jadrá, strukoviny.

- Štvrtý typ STO - využíva paušálnu pomoc pre určité veľmi špeciálne produkty, ako je ľan, konope, chmeľ, húsenice priadky morušovej a osivá.

- 1970-1980

- Nasýtenie trhov

- Poškodzovanie preferencií Spoločenstva

- Menové turbulencie

- 1980-1990

- tendencia k zmrazovaniu a dokonca znižovaniu cien

- Obmedzenia záruk

- Obmedzenia množstva s aplikáciou kvót na mlieko:

obmedzenie zvyšovania poľnohospodárskych výdavkov

- Celkové dopady cenovej podpory:

- Negatívny vplyv na svetové ceny – kritika zo strany obchodných partnerov WTO

- Negatívny vplyv na rozvojové krajiny – dovoz dotovaných potravín neumožňuje rozvoj vlastného poľnohospodárstva

- Negatívny vplyv na životné prostredie – podporuje rast spotreby chemických prostriedkov

- Reformy CAP:

- Cenová podpora stratila podporu medzi ČŠ

- Niekoľko reforiem CAP:

- McSharry (1992)

- Agenda 2000

- Luxemburská dohoda (2003) – Fischlerova reforma

- Podstata reforiem – prechod z cenovej podpory na priamu príjmovú podporu farmárov, tzv. priame platby

- Agenda 2000

- Dôvody vzniku Agendy 2000:

- Vysoké ceny a rozpočtové výdavky

- Zlé rozdelenie výroby medzi regiónmi a výrobcami

- Rozšírenie EÚ

- Podstata Agendy 2000:

- Zníženie intervenčných cien a zvýšenie priamych platieb

- Prehľadnejšia regulácia

- Vytvorenie politiky rozvoja vidieka – ucelená politika dopĺňajúca CAP ako II.pilier CAP

- Luxemburská dohoda – Fischlerova reforma

- Zavedenie jednotnej platby na farmu (single farm payment – SFP) – platby nezávislé od produkcie

- Krížová zhoda - Platba viazaná na splnenie požiadaviek:

                                    - bezpečnosť potravín

                                - environmentálne požiadavky,        

                                - welfare zvierat,

                                - zdravotné štandardy,      

                                - udržiavanie pôdy v dobrom  

                                   stave (SR zatiaľ nie)

- Modulácia – 5% z priamych platieb väčších fariem (92ha alebo ročné dotácie na 5 000EURO) bude presunutých na rozvoj vidieka

- „Národné obálky” – dobrovoľný nástroj pre  ČŠ, umo žňuje presunú ť 10% z priamych platieb na podporu špecifických druhov hospodárstiev (ochrana  ŽP)

- Systém poradenstva pre farmárov – povinný od 2007

- Zníženie cenovej podpory v rámci reforiem STO

- Platby v nových ČŠ:

- Uplatňovanie zjednodušeného systému jednotnej platby na plochu (SAPS) – platby na využívanú poľnohospodársku pôdy nezávisle od produkcie (2006-max2008),

- platba sa určí na základe finančnej alokácie na priame platby a výmery poľnohospodársky využívanej pôdy (1 003 469 ha, referenčný výnos obilnín 4,06)

        SR 2005 – 73 mil €

- Platby:

        - 2004 – 25%,

        - 2005 – 30%,

        - 2006 – 35%,

- v r.2013 – by sa mala dosiahnuť úroveň podpory EÚ-15

- Môžu byť navýšené  každý rok o max 30% - z fondov rozvoja vidieka EÚ a národných fondov (spolu môžu dostať poľnohospodári:

        - 2004 – max 55% (2 700 Sk (43,83 €/ha) – max 5 909 SK),

        - 2005 - 60%,

        - 2006 - 65%)

národná podpora sa realizuje prostredníctvom výnosu MP SR č.806/2004-100, výnosu č.152/2004-100