Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Fakulta manažmentu / Bankovníctvo

Bankovníctvo (bankovnictvo_skripta.doc)

Bankovníctvo

1. BANKOVNÍCTVO V TRHOVEJ EKONOMIKE

DVOSTUPŇOVÁ BANKOVÁ SÚSTAVA  (POSTAVENIE  CB A KB), TENDENCIE VÝVOJA VO SVETOVOM BANKOVNÍCTVE, BANKOVÁ SÚSTAVA USA A NEMECKA, ZÁKLADNÉ TYPY BÁNK

1. banková sústava - nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky.
2. banková sústava je vždy dvojstupňová :

prvý stupeň bankovej sústavy

1.  emisná banka, nazývaná aj cetrálna, ústredná, prípadne ceduľová.
2.  v ekonomike zohráva úlohu makroekonomického menového centra.
3.  hlavnou úlohou - zabezpečovanie stability meny, čo sa premieta do jej funkcií.

druhý stupeň bankovej sústavy

3. všetky ostatné banky, tu nájdeme viaceré druhy bánk.
4. činnosť týchto bánk má prevažne mikroekonomický, obchodno-podnikateľský charakter.
5. hlavným cieľom ich činnosti - dosiahnutie zisku.
6. hlavná úloha obchodno-podnikateľsky orientovaných bánk :
7. sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu  od tých ekonomických subjektov, kde sa kapitál uvolnil k tým, ktorí predstavujú dopyt po ňom.
8. postavenie a význam bánk v trhových ekonomikách neustále rastie, trhové prostredie stimuluje ekon. subjekty na bezpečné uloženie dočasne voľných peň. prostriedkov a k ich zhodnoteniu.
9. banková sústava je :
10. neoddeliteľnou súčasťou finančného trhu, kde pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a dopytu po dočasne uvoľných zdrojoch ekonomiky.
11. v SR v súčasnosti pokračuje proces transformácie ekonomiky na trhovú, čo predstavuje zásadné zmeny celej ekonomiky.
12. bankovníctvo je významným akcelerátorom tohoto procesu.
13. banková sústava je nevyhnutnou podmienkou a akcelerátorom jej rozvoja a na druhej strane rozvoj ekonomiky spätne pôsobí na rozvinutosť bankovej sféry.

CENTRÁLNA BANKA- FUNKCIE A ÚLOHY

14. centrálna banka
15. bankou štátu a bankou bánk.
16. môže byť aj súkromnou akciovou spoločnosťou, spravidla je však vo vlastníctve štátu.
17. nesie hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny a preto má aj k tomu zodpovedajúcu právomoc - vo svojich rozhodnutiach musí byť nezávislá od vlády a ministerstva financií.
18. úlohy emisnej banky v ekonomike :
19. zabezpečenie stability meny - jej hlavnou úlohou,
20. určuje menovú politiku,
21. riadi peňažný obeh a vydáva peniaze do obehu,
22. koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk,
23. vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu,
24. zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych cenných papierov,
25. riadi medzinárodný platobný styk a zúčtovanie,
26. riadi devízové hospodárstvo a spravuje devízové rezervy,
27. stará sa o vyrovnanú platobnú bilanciu,
28. zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciach,
29. je príjemcom nimi poskytovaných úverov,
30. zastupuje krajinu v operáciach na svetovom trhu peňazí,
31. koordinuje rozvoj bankového informačného systému atď.
32. centrálna emisná banka
33. riadiacim centrom bankovej sústavy,
34. ostatné banky riadi pomocou nepriamych ekonomických nástrojov,
35. v určitých situáciach používa aj priame nástroje.
36. centrálna banka
37. konštituovaná ako jedna banka (unitárne štáty), alebo ako sústava bánk (federatívne a spolkové štáty),
38. nositeľom menovej politiky štátu.
39. klientelu centrálnej banky tvoria :
40. štát
41. obchodné banky.

FEDEÁLNY SYSTÉM V USA

42. ciele a zmysel kartelovej dohody existujúcej od roku 1960
43. trhová segmentácia - špecifické druhy depozitných inštitúcií mohli poskytovať len určité druhy finančných služieb - KB mali dovolené prijímať depozitá s možnosťou vypisovania šekov na depozitá, ale inštitúcie sporenia to mali zakázané, segmentácia mala zabrániť ruinujúcej konkurencii
44. fixácia cien - při úrokových mierach existovali úrokové stropy, konkurencia v úrokových mierach povzbudzuje finančné inštitúcie vyhľadávať rizikové úvery, aby vakompenzovali vyššie náklady an vypožičiavanie, a preto bola táto konkurencia nežiadúca
45. reštrikcia vstupu - novovznikajúcich finančných inštitúcií do bankovníctva sa realizovala prostredníctvom udeľovania štátnych alebo federálnych licencií s požiadavkov odôvodniť vznik ovej finančnej inštitúcie
46. tieto opatrenia začali byť brzdiacim prvkom ďaľšieho rozvoja bankovníctva vzhľadom na technologické a ekonomické zmeny
47. postupné zmierňovanie regulačnýc opatrení sa nazýva - deregulácia - v rámci federálneho systému postupne ovplyvnila i ostatné bankové sústavy
48. dôsledky zmien regulačných opatrení v procese deregulácie :
49. zmizli rozdiely medzi finančnými a nefinančnými inštitúciami, zúžili sa rozdiely medzi úrokmi z pôžičiek a úrokmi z vkladov, klesli ceny finančných služieb
50. zvýšila sa konkurenčná schopnosť a efektívnosť finančných sprostredkovateľov za cenu zníženia finančnej stability
51. vznikol problém, jako třeba zaobchádzať s novými, predtým nafinančnými inštitúciami a kam ich zaraďovať
52. bankové inštitúcie si udržali špecifiká garantované zákonmi v oblasti bankového podnikania
53. nezávislé finančné trhy a separované ekonomiky sa stávajú medzinárodnými

finančné inštitúcie FRS

54. finančné inštitúcie sú zaraďované podľa veľkosti aktív
55. vykonávajú podobné funkcie, hoci v niektorej oblasti je príslušná inštitúcia rozvinutejšia než ostatné
56. komerčné banky
57. najsilnejšie finančné inštitúcie
58. aktívne operácie - sústredené na obchodné a spotrebné úvery, nákup štátnych CP a na hypotekárne úvery
59. pasívne operácie - sústreďujú na vklady na požiadanie, NOW účty, money market deposit account
60. NOW účet
61. úročený úsporná účet, na ktorý možno vypisovať šeky
62. vydávajú ho inštitúcie sporenia
63. money market deposit account - vkladový účet vydávaný bankami a inštitúciami sporenia, nemá minimálnu dobu splatnosti, má limitované šeové privilégia a úrokovú mieru porovnateľnú s úrokovou mierou na money market mutual fond
64. sú kryté federálnym poistením vkladov
65. money market mutual fond
66. mnoho individuálnych osôb a inštitúcií drží časť svojich aktív vo forme podielov v peňažných fondov, tieto fondy investujú do krátkodobývh úverových aktív
67. väčšina spoločných fondov dovoľuje šekové privilégia, šeka sa vydávajú nad inimálnu sumu vkladu
68. fondy nie sú kryté poistením vkladov, nie sú vystavené požiadavkám na rezervy
69. združené sporenia
70. asi 5000 združení traične prijíma úsporné vklady
71. striera sa rozdiel medzi KB a združeniami sporenia
72. združenia majú federálnu poisťovaciu agentúru a sú vystavené určitému percentupovinnej likvidity, ktoré je porovnateľné s percentom poviných minimálnych rezerv KB
73. aktívne operácie - sústreďujú na spotrebné a hypotekárne úvery
74. pasívne operácie - zahŕňajú príjímanie úsporných vkladov

ATS účty - kombinácou úsporného účtu s úrokom, ktorý je stálym základom účtu a šekového účtu bez úroku s možnosťou vypisovania šekov, v prípade debetu na šekovom účte sa robí automaticky transfer z úsporného účtu

75. spoločné banky sporenia
76. približne 500 bánk je podobných inštitúciam sporenia s tým rozdielom, že tieto banky vlastnia vkladatelia, ktorí sú ich účastnákmi
77. úverové združenia
78. sú organizované jako družstvá pre členov, ktorí zložia podiel v spoločnej oblasti záujmov, sú porovnateľné s inštitúciami sporenia
79. penzijné a dôchodkové fondy
80. pasívne operácie sa sústre´dujú na penzijné plány
81. vláda jako finančný sprostredkovateľ sa prezentuje na finančných trhoch 3 spôsobmi :

1. činnosť mimorozpočtových agentúr

               najdôležitejšia je z nich Federal Financing bank, ktorá nakupuje CP vydávané mimorozpočtovými  

                    agentúrami a platí za ne prostriedkami vypožičanými od ministerstva financií - Treasury

1. štátom sponzorované podniky

      vláda požičiava určitým druhom podnikov svoje prostriedky, ale tieto podniky nevlastní

1. garančné pôžičky pre hypotekárne združenia

      pôžičky vydávané na splácanie úrokov z hypotekárnych úverov alebo pôžičky na podporu bývania

82. vláda participuje na finančnom trhu vydávaním štátnych CP trojakého druhu :
83. Treasury bills - pokladničné poukážky vydávané od 15 dní a na obdobie 1 roka, najčastejšie 3 a 6 - mesačné poukážky,ktoré sa predávajú s diskontom
84. Treasury notes - pokladničné certifikáty so stanovenou kupónovou úrokovou mierou, úrok sa spláca najčastejšie polročne, obdobie splatnosti je od 1 do 10 rokov
85. Treasury bonds - pokladničné obligácie so splatnosťou 10 a viac rokov

štruktúra FRS

86. zložky :
87. Rada guvernérov - nezávislá štátny inštitúcia, ktorej hlavnou úohou je rozhodovať o menovo-úverových opatreniach, tvorí ju 7 členov
88. 12 federálnych rezervných bánk - územie USA je rozdelené ne federálne oblasti a v každej pôsobí 1 federálna rezervná banka
89. členské banky
90. iné inštitúcie
91. každá členská banka platí príspevok do FRS, pretože členské banky vlastnia základný kapitál FRS - banky distriktu, táto banka distriktu sa označuje jako banka v úplnom vlastníctve členských bánk
92. zakladatelia banky v USA si môžu vybrať medzi žiadosťou o štátne alebo federálne povolenie, to vedie ku konzistencii federálnych a štátnych bánk a
93. členstvo vo FRS a vo Federal Deposit Insurance Corporation je dobrovoľné pre štátne banky, ale povinné pre všetky federálne banky
94. duálny bankový systém dovoľuje kontrolu a reguláciu niekoľkými inštitúciami, 4 zdroje regulovania a kontroly :
95. The comptroller of the currency
96. The Federal Reserve
97. The FDIC
98. State banking authorities

prvé tri inštitúcie - federálne inštitúcie,

                          - každá má vlastný spôsob kontroly a dohľadu,  

                          - každá federálna banka je vystavená 3-kému preverovaniu,  

                          - iba štátne banky, ktoré nie sú členmi FRS sú vystavené jednoduchej konrole 4      

                            inštitúcie

99. USA - nedôvera vo veľké banky, preto masjú po cečlom území veľa menších a samostatných bánk
100. mnohé zákony dovoľujú v USA iba unitárne bankovníctvo  - systém, kde každá banka môže mať iba jedno centrum bez pobočiek
101. banka s pobočkami =branch banking - banka, ktorá vlastné jednu aslebo viac pobočiek a riadi ju jednoduchá banková korporácia, banky môžu fungovať samostatne jako novovytvorené, ale ôžu sa zlučovať do korporácie
102. multibanková holdingová spoločnosť =group banking - korporácia môže získať vlastníctvoalebo kontrolu nad viacerými nezávislými bankami , táto dohoda môže prekročiť aj hranice štátu, je produktom nedávnej doby, jednobanková holdingová spoločnosť - existuje dávnejšie, je to obchodná organizácia, ktorá zahŕňa množstvo činnosti vrátane bankovníctva, od roku 1970 tento nástroj ačali používať komerčné banky na vstup do nebankových obchodných činností, komerčné banky ako jednobankové holdingové spoločnosti boli schopné zvýšiť kapitál ľahšie jako prilákaním vkladov - predajom obchodných CP holdingovej spoločnosti

základné nástroje FRS

103. diskontovanie
104. diskontovanie - poskytovanie pôžičiek z FRS depozitným inštitúciam
105. prax - každá FRS banka distriktu poskytuje pôžičky prostredníctvom mechanizmu - diskontné okno
106. FRS určí peňažný objem, ktorý chce požičať, pretože zvýšenie objemu pôžičiek priamo zvýšuje rezervy bánk, FRS ale nemôže stanoviť krátkodobú úrkovú mieru a mieru rastu peňažnej masy
107. banky si vypožičiava z FRS na to, aby zakryla deficit rezerv, nie aby získala prebytočné rezervy
108. zákon rozšíril privilégium poskxtovania pôžičiek aj pre nečlenské banky a na inštitúcie sporenia
109. z,emy v diskontnej sadzbe - priamo ovplyvňujú krátkodobú úrokovú mieru a rezervy depozitných inštitúcií as nepriamo môžu ovplyvniť peňažnú masu
110. diskontnú mieru stanovuje Rada riaditeľov každých 14 dní, sleduje zmeny v úrokovej miere na trhu federálnych fondov, ale napriek tomu FRS zakazuje používať pôžičky na zisk, členské banky vychádzajú vo svojich žiadostiach z rozdieu medzi úrokovou mierou na federálne fondy a medzi diskontnou mierou
111. 1914 založili FRS - pôvodný zámer  bol z neho urobiť tzv. vypožičiavateľa poslednej inštancie při predchádzaní náhlym výberom vkladov - FRS svoj cieľ nesplnil a dnes riadi monetárnu politiku najmä prostredníctvom iných nástrojov
112. diskontovanie - vláda môže ním podporovať určitú skupinu, ktorá bude vystavená regulolovaniu

- bezpečnostný ventil počas obdobia, keď činnosť FRS zapríčiní prísnejšiu monetárnu  

   politiku, než chcelo realizovať

operácie na voľnom trhu - OMO

113. OMO operácie - nákup a predaj štátnych CP FRS, OMO zahŕňa aj predaj a kúpu CP federálnych agentúr a tiež bankových akceptácií
114. FRS - nakupuje a predáva CP na voľnom trhu - finančná sféra je ovplyvnená 2 hlavnými smermi :
115. menia sa rezervy - depozitnej inštitúcie, FRS zúčtováva tieto operácie prostredníctvom rezervného účtu depozitnej inštitúcie
116. zmeny úrokovej miery - jako sa menia ceny štátnych poukážok alebo obligácií, tak sa mení ich zisk, rast nákupu obligácií spôsobí, že ceny obligácií idú hore a o túto čiastku sa súčastne zníži zisk z obligácií, FRS ovplyvňuje cenu pokladničných poukážok a obligácií priamo, FRS môže priamo ovplyvniť aj úrokovú mieru
117. 2 základné typy OMO transakcií :
118. priame nákupy a predaje, po predaji alebo nákupe nenasledujú žiadne ďaľšie operácie
119. repo obchody a spätné repo obchody, na základe dohôd o spätnom odkúpení si kupujúci predajom CP vypožičiava od FRS a súčasne sa zaväzuje vykúpiť tieto CP späť v stanovenom termíne za určenú cenu, proková miera je stanovená aukciou medzi kupujúcimi - dealermi

povinné minimálne rezervy

120. FRS stanovuje zákonné rezervné požiadavky pre depozitné inštitúcie
121. rezervy môžu byť uložené jako hotovosť v depozitnej banke alebo jako depozitum vo FRS
122. všetky depozitné inštitúcie preukazujú splnenie rezervných požiadaviek pravideľne za 7 - dňové obdobie
123. depozitné inštitúcie - vystavené ďaľšej požiadavke - držba aktív jako záruky, banky sú povinné držať CP alebo vysoko likvidné municipálne CP jako dodatočnú záruku vkladu federálnej vlády alebo vlády štátu

BANKOVÝ SYSTÉM NEMECKEJ SPOLKOVEJ REPUBLIKY

124. povojnové obdobie - vytvorený dvojstupňovýbankový systém podľa vzoru FRS USA
125. banky nemeckých krajín získala právo emitovať bankovky a vykonávať perácie jako banka štátu
126. krajinské banky fungovali jako centrálne banky vo svojich sektoroch
127. 1957 - prijatý zákon o Nemeckej spolkovej banke - odstránený dvojstupňový bankový systém centrálneho bankovníctva, krajinské banky boli zlúčené s Bankou nemeckých krajín a vznikla Nemecká spolková banka, krajinské banky už neboli právne samostatné a premenili sa na hlavné správy

štruktúra Nemckej spolkovej banky

128. zložky Nemeckej spolkovej banky :
129. centrálna banková rada - najvyšší orgán Spolkovej banky, skladá sa : 
130. prezident Spolkovej banky,
131. víceprezidenta,
132. ďaľších členov Direktória
133.  prezidentov Krajinských centrálnych bánk,

        centrálna banková rada rozhoduje o menovej a úverovej politike Spolkovej banky

134. Direktórium - zodpovedá za uskutočňovanie záverov prijatých Centrálnou bankovou radou

- uskutočňuje :

135. obchody so spolkom
136. devízové obchody a obchody so zahraničím, operácie na voľnom trhu
137. obchody s úverovými inštitúciami
138. Krajinské centrálne banky - vykonávajú obchody s orgánmi verejnej správy a s úverovými inštitúciami na    

                                                     území, kde pôsobia,

- úlohy - zabezpečenie dostatku peňazí v hotovosti

  sprostredkovanie bezhotovostného platobného styku

nástroje Nemeckej spolkovej banky

139. povinné minimálne rezervy
140. komerčné banky sa musia zabezpečiťpohľadávkami u centrálnej banky, týmito pohľadávkami, ktoré sú kedakoľvek vymeniteľné za peniaze v hotovosti, sa zabezpečuje platobná schopnosť a likvidita bankového systému
141. vedú sa na žírových účtoch v rámci pôsobnosti hlavných správ
142. při výpočte sa postupuje tak, že skutočná rezerva sa určí jako mesačný priemer na žírovom účte
143. ak by banka nedodržala určenú výšku rezerv, úrtuje sa na túto sumu osobitný lombardný úrok
144. refinančná politika
145. zahŕňa poskytovanie úverov Spolkovej banky komerčným bankám prostredníctvom nákupu zmeniek - reskontný úver a zálohovaním CP - lombardný úver
146. reeskontný úver - úver na dobré zmenky, požiadavky na dobré zmenky sú irčené Spolkovou bankou, jednotlivým bankám určí jeho celkový objem, základom výpočtu veľkosti úveru sú záruky bánk a vlastný kapitál
147. lombardný úver - 3-mesačný úver zo záloh CP a to najmä zmenky vhodné na reeskontovanie, dlžobné úpisy, kde je dlžníkom štát a na iné pohľadávky, poskytuje sa najviac do výšky 75% hodnoty zálohu a len na krítkodobé preklanutie nedostatku likvidných prostriedkov v komerčnej banke
148. politika kontingentov
149. Spolková banka má možnosť ovplyvňovať úverovú činnosť bánk  :

                    - reeskontnými kontingentami - stanovuje veľkosť reeskontného úveru individuálne pre každú    

  komerčnú banku podľa výšky kapitálu, ktorá sa upravuje pomocou koeficientov

- absolútny kontingent - absolútna výška úveru, ktorú možu banky poskytnúť svojim klientom

150. operácie na voľnom trhu
151. dané politikou deficitného financovania štátu a jednotlivých krajín
152. štátne CP po zavedení týchto operácií sa stali dôležitou súčasťou bankových aktív

štruktúra obchodných bánk NSR

153. zastúpenie bánk NSR - banky univerzálneho charakteru aj vo sfére súkromných bánk, úverových družstiev aj vo sfére verejnoprávnych sporiteľní, špeciálne banky - silné zastúpenie
154. súkromné obchodné banky
155. sú univerzálne
156. z aktívnych operácií prevláda krátkodobé úverovanie - zmenkové a kontokorentné
157. zdroje na financovanie - z vkladov a reeskontom zmeniek v Spolkovej banke
158. súkromné banky vykonávajú  - obchody s CP

    - úschovu a správu

    - uskutočňujú platobný styk

    - obchody s devízami

- podadenskú činnosť        

159. formy bánk :
160. veľkobanky - akciové spoločnosti so značným počtom účastinárov - zamestnanci banky

      - najsilnejšie banky světa

      - zamerané na zahraničný obchod a na obchody s CP

- rozsiahle medzinárodné služby veľkobánk sa zakladajú na sieti silných    

 zahraničných pobočiek

161. regionálne a ostatné obchodné banky - všetky banky, ktoré majú formu akciových

spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo                       spoločnosti s ručením obmedzením , zaujímavé banky hypotekárneho a komunálneho úverovania

162. súkromný bankári - najstaršia oblasť nemeckého úverového hospodárstva

- pracujú na základe samostatného obchodníka alebo i vo forme    

 komanditnej spoločnosti, kde kapitálové podiely sa nachádzajú    

  v rodinnom vlastníctve a nie sú obchodovateľné na burze

- sú činný  vo financovaní zahraničného obchodu, v obchodovaní s CP,  

  financovaní priemyslu

- väčšinou regionálne orientovaní, často bez siete pobočiek

163. zahraničné banky - SRN priťahuje zahraničné banky z hšadiska svojej stability i    

                                       postavenia v Európskej menovej únii

- uskutočňovanie exportných a importných obchodov, poradenská    

  činnosť pre dcérske podniky zahraničných společnosti

164. verejnoprávne úverové inštitúcie
165. sporiteľne - pôvodne sa orientovali na prijímanie úspor a na reálne úverovanie, kde sú silnými univerzálnymi bankami, so svojimi žírocentrálami utvárajú sporiteľne v bezhotovostnom platobnom styku obrovský žírový platobný systém, ich ručiteľmi sú v prvom rade obce, mestá a okresy a sporiteľnesú činné na území svojho ručiteľa
166. žírocentrály - v nich uchovávajú sporiteľne likvidné prostiedky a používajú služby platobného styku poskytované žírocentrálami
167. družstevné peňažné ústavy
168. úverové družstvá - činné v mestách jako Volksbanken a na vidieku jako Raiffeisenbanken

- členmi družstiev - stredná vrstva a služby sa sústreďujú najmä na preberanie  

                              vkladov a poskytovanie strednodobých a dlhodobých úverov  

169. družstevné centrálne banky - uskutočňujú styk medzi úverovými družstvami, ktoré majú podobné  

                                                       úlohy jako žírocentrály

170. špeciálne banky
171. súkromné hypotečné banky - špeciálne banky pozemkového as komunálneho úverovania, poskytujú dlhodobé úvery na financovanie bytovej výstavby a jej modernizáciu, jako aj na živnostenské a poľnohospodárske investície, poskytujú aj komunálne úvery a prostriedky získavajú vydávaním záložných listov akomunálnych obligácií
172. stavebné sporiteľne - súkromné alebo verejnoprávne sporiteľne, ktoré financujú výstavbu bytov na základe kolektívneho sporenia
173. poštové žírové a poštové sporiteľničné úrady - právne nesamostatnými podnikmi Nemeckej spolkovej pošty

TENDENCIE V SÚČASNÝCH BANKOVÝCH SÚSTAVÁCH

174. bankový systém USA je zaujímavý z hľadiska udávania základných bankových smerov vývoja pre celý bankový svet
175. bankový systém NSR je aktuálny pre dnešnú Európu a vývoj bankovníctva v nej
176. bankové systémy - prechádzajú r§znymi vývojovými smermi udávanými hospodárskou a ekonomickou situáciou : nové kapitálové požiadavky nútia banky hľadať nov= zdroje, znižovať náklady a obmedzovať rast aktív banky, pre zvyšovanie bankovej ziskovosti sú aktuálne 3 smery :
177. prispôsobenie hraničných úrokových mier, kde je silná konkurencia v poskytovaní úverov zo strany priemyselných korporácií, ktoré disponujú prebyxtočným finančným kapitálom
178. hľadanie nových zdrojov príjmov je založené na nových bankových službách v spojené s tradičnými bankovými produktami
179. znižovanie nákladov banky formou zavádzania počítačových systémov, zlučovaním a fúziami bánk a tiež znižovaním počtu pracovníkov bánk
180. prejavuje sa tendencia narušiť stabilitu bankového systému previazanou nelikvidnosťou malách bánk  - platí tu syndróm, že veľké banky sú príliš veľké na to, aby sa postavili do nesolventnosti
181. európska únia otvorila nový systém bankovníctva a predišla problémy medzištátneho bankovníctva

1. PRECHOD ZO SYSTÉMU MONOBANKY NA DVOJSTUPŇOVÚ BANKOVÚ

     SÚSTAVU

ETAPY TRANSFORMÝCIE BANKOVÉHO SEKTORA NA SLOVENSKU, EKONOMICKÉ ASPEKTY, BUDOVANIE LEGISLATÍVNEHO PROSTREDIA, ŠTRUKTÚRA BANKOVEJ SÚSTAVY, CIELE A REŠTRUKTURALIZÁCIA BANKOVÉHO SEKTORA, VÝZNAM ZAHRANIČNÉHO KAPITÁLU PRE SLOVENSKÉ BANKOVNÍCTVO, BANKOVÁ KLIENTELA, LEGISLATÍVNE PROBLÉMY, REFORMA BANKOVEJ SÚSTAVY

182. rozvinutá banková sústava je nevyhnutou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky. Je vždy dvojstupňová.
183. 1.stupeň - emisná banka - centrálna, ceduľová, ústredná. Zohráva úlohu makroekonomického menového centra. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovanie stability meny.
184. 2.stupeň - ostatné banky - viaceré druhy bánk. Činnosť týchto bánk má prevažne mikroekonomický, obchodno-podnikateľský charakter. Hlavným cieľom ich činnosti je dosiahnutie maximálneho zisku. Hlavnou úlohou je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu od tých ekonomických subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktorí predstavujú dopyt po ňom. Umožňujú, aby boli peniaze využité v čo najväčšej miere ako kapitál.
185. celú ekonomiku môžeme prirovnať k  ľudskému organizmu, kde banková sústava je srdce, ktoré je nevyhnutnou podmienkou obehu.
186. význam a postavenie bánk v trhovej ekonomike neustále rastie. Trhové prostredie stimuluje ekonomické subjekty na bezpečné uloženie dočasne voľných peňažných prostriedkov a k ich zhodnoteniu. Banková sústava - súčasť finančného trhu. Na ňom pôsobí ako sprostredkovateľ medzi ponukou a dopytom po dočasne uvoľnených zdrojov ekonomiky.
187. v SR stále pokračuje proces transformácie ekonomiky.
188. vzťah ekonomiky a bankovej sústavy je obojstranný. Banková sústava je nevyhnutnou podmienkou a akcelerátorom jej rozvoja a na druhej strane rozvoj ekonomiky spätne pôsobí na rozvinutosť bankovej sféry.

Centrálne banka - funkcie a úlohy

189. je bankou štátu a bankou bánk. Môže byť aj súkromnou a.s., spravidla je však vo vlastníctve štátu. Nesie hlavnú zodpovednosť za vývoj meny - musí byť preto vo svojich rozhodnutiach čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií.
190. v ekonomike plní tieto úlohy:

1. zabezpečenie stability meny
2. určuje menovú politiku, riadi peňažný obeh, vydáva peniaze do obehu, koordinuje platobný styk, robí zúčtovanie bánk, vykonáva dohľad nad bankami, vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu, zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych CP, riadi medzinárodný platobný styk a zúčtovanie, riadi devízové hospodárstvo, spravuje devízové rezervy, koordinuje rozvoj bankového informačného systému atď.

191. centrálna emisná banka je riadiacim centrom bankovej sústavy. Ostatné banky riadi najmä pomocou nepriamych ekonomických nástrojov.
192. môže byť konštituovaná ako jedna banka - v unitárnych štátoch -alebo ako sústava emisných bánk - vo federálnych a spolkových krajinách. Jej klientelu tvorí štát a obchodné banky. Ostatné ekonomické subjekty prichádzajú do styku s ďalšími bankami.
193. CB je vždy nositeľom menovej politiky štátu.
194. pri realizácii menovej politiky používa tieto nástroje:

1. diskont (diskontná sadzba) - historicky prvý nástroj menovej politiky. Určuje ho len CB. Je to základná ÚS v ekonomike. CB ju používa pri poskytovaní úverov iným bankám. Od nej sa odvíjajú všetky ostatné ÚS. Ak sa DS zvýši, rastú aktívne úroky bánk. Zvýšenie DS znamená ťažší prístup k peniazom a spomalenie resp. pokles ekonomického rastu. Ak sa DS zníži, znížia sa úroky ostatných bánk, dochádza k stimulácii rastu ekonomiky.

    Nie každá zmena DS sa okamžite premietne do ÚS ostatných bánk.

2. operácie na voľnom trhu - využívajú sa hlavne v USA. Jeho princíp spočíva v tom, že CB nakupuje alebo predáva štátne CP, čím zvyšuje alebo znižuje množstvo peňazí v obehu. Nevyhnutnou podmienkou je existencia štátneho dlhu spojeného so štátnymi CP, burzy a možnosti ich obchodovania. Tento nástroj je výhodnejším ako DS.
3. politika povinných minimálnych rezerv - vytvárajú sa % z vkladov ostatných bánk. % PMR direktívne stanoví CB. Vysoké % znamená obmedzenie zdrojov bánk a naopak malé % uvoľnenie zdrojov bánk na podnikanie. Pôsobí to na objem poskytovaných úverov, čiže na množstvo peňazí v obehu.
4. ostatné nástroje :

1. depozitná politika - je opakom operácii na voľnom trhu. Ak v ŠR neexistuje deficit, ale dočasne voľné prostriedky, tieto sa môžu uložiť v CB - vtedy sa znižuje množstvo peňazí v obehu alebo v ostatných bankách, čo je menovo neutrálne. Tento nástroj je špecialitou Nemecka
2. „moral suasion“ - morálne presvedčenie - sa používa najmä v Anglicku. Znamená to, že CB odporúča ostatným bankám, aby robili reštriktívnu, prípadne expanzívnu politiku.
3. nástroje devízovej politiky - sa používajú tak, aby opatrenia menovej politiky neboli narušované zo zahraničia. Menová politika môže byť účinná len vtedy, ak je koordinovaná s ostatnými.
4. okrem nepriamych nástrojov používa CB aj priame nástroje. Medzi tieto sa najčastejšie zaraďujú úverové kontingenty (úverové stropy a úverové limity), stanovenie maximálnych ÚS z úverov a minimálnych ÚS z vkladov.
5. kontingentácia úveru je základným dirigistickým nástrojom CB, t.j. limity pre úvery poskytované v ekonomike.

OSTATNÉ BANKY

195. ostatné banky v bankovej sústave celkom iné postavenie :
196. poskytujú služby podnikateľskej sfére, miestnym orgánom, iným ekonomickým subjektom,
197. sú zamerané väčšinou podnikateľsky,
198. cieľom je dosahovanie zisku, ospokojovaie potrieb svojej klientely, podpora podnikateľských aktivít v určitých oblastiach, zabezpečenie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bankového podnikania
199. predmetom ich činnosti sú peniaze - tým sa líšia od ostatných podnikateľov
200. z hľadiska vlastníctva môžu vystupovať v 3 formách :
201. štátne banky,
202. družstevné banky a
203. súkromné banky
204. štátne banky
205. sú v úplnom, alebo čiastočnom vlastníctve štátu, musí tu však byť väčšinový podiel na základnom kapitáli banky
206. slúžia na zabezpečenie presadenia štátnych záujmov v určitých oblastiach, prípadne sa zaoberajú poskytovaním bankových služieb, ktoré sú pre iné banky z podnikateľského hľadiska nezaujímavé
207. družstevné banky
208. založené na podielovom družstevnom vlastníctve
209. podnikajú formou svojpomocného hospodárenia
210. sú to často banky malej, strednej veľkosti
211. súkromné banky
212. najvýznamnejšou zložkou bankových sústav trhovej ekonomiky
213. predstavujú základnú formu bankového podnikania
214. vystupujú v týchto formách :

1. akciové spoločnosti

1. spoločnosti s ručením obmedzeným

1. zmiešané - komanditné - spoločnosti

1. banky jedného majiteľa

215. základ bankovej sústavy tvoria   - akciové spoločnosti, často sú to medzinárodné banky s rozvetvenou sieťou filiálok, zastupiteľstiev, sesterských a dcérskych bánk, kapitál získavajú emisiou akcií
216. spoločnosti s ručením obmedzeným - majitelia ručia určitou vymadzenou časťou svojho majetku, v bankovníctve sa vyskytujú pomerne zriedkavo
217. zmiešané spoločnosti - sú určitou kombináciou predchádzajúcich dvoch foriem - část majiteľov banky ručí celým svojím majetkom a ostatní iba do výšky svojho vkladu
218. banky jedného majiteľa - obyčajné malé rodinné bankové domy
219. členenie bánk podľa zamerania ich činnosti na :
220. univerzálne banky
221. špecializované banky
222. univerzálne banky
223. tie, ktoré spravidla vykonávajú všetky druhy bankových služieb
224. môžu sa špecializovať na určitý okruh bankovej klientely
225. špecializované banky
226. zameriavjú sa na určitý okruh bankových služieb
227. vznikajú buď jako samostatné banky, alebo ich zakladajú, alebo kapitálovo ovládajú univerzálne banky na zabezpečenie niektorých svojich činností
228. najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy špecializovaných bánk :

1. akceptačná banka - akceptuje pre svojich klientov speňažiteľné tituly na peňažnom trhu - akcept zmenky - akceptačný úver

1. clearingová banka - vedie clearingové účty pre účastnícke banky, eviduje a kompenzuje ich vzájomné pohľadávky a záväzky

1. depozitná banka - špecializuje sa na vkladové operácie a poskytovanie krátkodobých úverov

1. devízová banka - vykonáva devízové operácie, najmä platobný styk a krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu

1. eskontná banka - špecielizuje sa na eskont zmeniek a ich reeskont v emisnej banke

1. hypotekárna banka - poskytuje dlhodobé úvery zaručené nehnuteľným majetkom dlžníka - pozemky, budovy

1. investičná banka - špecializuje sa na financovanie, úverovanie a kontrolu investícií

1. komunálna banka - poskytuje bankové služby orgánom miestnych samosprávnych celkov, úveruje ich rozpočty, pomáha im získať zdroje umiestňovaním komunálnych obligácií na peňažnom trhu

1. lombardná banka - poskytuje bankové úvery, zaručené hnuteľným majetkom dlžníka . CP, šperky, drahé kovy

1. splátková banka - špecializuje sa na poskytovanie spotrebných úverov

1. záručná banka - špecializuje sa na poskytovanie bankových záruk pre vybranú klientelu

1. žírová banka - špecializuje sa na sprostredkovanie bezhotovostných platieb

229. premena bankovej sústavy SR na bankovú sústavu trhovej ekonomiky sa začínala ešte v rámci Československa.
230. môžeme ju rozdeliť na 3 stupne :

1. stupeň -  od 1.1. 1990 do 1.2. 1992

1. stupeň - od 1.2. 1992 do 31.12. 1992

1. stupeň - od 1.1. 1993

231. prvý stupeň
232. bol pripravovaný ešte v bývalom politickom systéme, preto boli zmeny umiernené a predstavovali formálne rozdelenie jednostupňovej bankovej sústavy na dvojstupňovú,
233. od 1.1. 1990 sa oddeľuje makroekonomické riadiace centrum peňažníctva a zhmotňuje sa do podoby CB, ktorá si ponecháva názov pôvodnej monobanky - Štátna banka Československá,
234. legislatívne ustanovených prvých 7 obchodných bánk, zameraných na prevádzkovo-obchodnú, mikroekonomickú činnosť bankovníctva,

                 (zákon  158/1989 o bankách a sporiteľniach)

Boli to :

1. Komerčná banka

1. Všeobecná úverová banka

1. Česká štátna sporiteľňa

1. Slovenská štátna sporiteľňa

1. Českolovenská obchodná banka, a.s.

1. Živnostenská banka

1. Investičná banka

235. obchodné banky - vytvárajú sa z už predtým existujúcich bánk,
236. Komerčná a Všeobecná úverová banka vznikajú zo siete pobočiek banky československej, ostatné banky zo špecializovaných bánk socialistickej ekonomiky,
237. zásadná zmena - zameranie a to z úzkej špecializácie sa prechádza na všeobecné zameranie - formujú sa ako obchodné banky univerzálneho charakteru,
238. všetky banky naďalej v štátnom vlastníctve,
239. banková sústava zostáva zjednodušená, s monopolistickou štruktúrou, neschopná konkurencie a skutočnej podnikateľskej činnosti.
240. druhý stupeň
241. prijímajú sa nové zákony - 21/1991 o bankách a 22/1991 o ŠBČS, ktoré nadobúdajú platnosť 1.2. 1992,
242. zákon 22/1991 - vymedzuje postavenie a činnosť CB - ŠBČS, objavuje sa návrh na vytvorenie dvoch CB s koordinačným centrom, ktoré by zabezpečilo jednotnú menovú politiku štátu, ale tento návrh neprešiel a v čele bankovej sústavy stojí jediná CB,
243. zákon vymedzil rámec právomoci CB, jej vzťah k vláde a k ostatným bankám, stanovil priame a nepriame nástroje menovej politiky,
244. zákon 21/1991 - vymedzil postavenie a činnosti obchodných bánk, pobočkám zahr. bánk povolil realizovať vlastné bankové obchody a stanovil čiastočnú privatizáciu domácich štátnych fin. ústavov.
245. tretí stupeň
246. bol podmienený rozdelením republiky,
247. zanikla ŠBČS a nastúpila na jej miesto Česká národná banka a Národná banka Slovenska,
248. postavenie a činnosť Národnej banky Slovenska vymedzuje zákon 566/1992 o NBS,
249. v oblasti obchodných bánk zostáva v platnosti zákon 21/1991 o bankách.

ÚLOHA ZAHRANIČNÉHO KAPITÁLU V SLOVENSKOM BANKOVNÍCTVE

250. napriek zásadným zmenám, zostáva naša banková sústava stále nerozvinutá, s nedostatočnou ponukou bankových služieb. Zlepšenie možno dosiahnuť zakladaním nových bánk, demonopolizáciou najväčších domácich bánk a prenikaním zahraničných bánk do našej ekonomiky.
251. zahraničné banky môžu vstupovať na náš trh týmito formami :
252. zriaďovanie reprezentácií zahraničných bánk,
253. vytváranie zmiešaných bánk,
254. pôsobenie samostatných zahraničných bánk.
255. banková reprezentácia
256. finančno-obchodnou expozitúrou svojej meterskej banky v cudzine, pričom zostáva         súčasťou materskej banky, nemá vlastnú právnu subjektivitu.

Jej úlohou je :

257. sprostredkovanie finančno-obchodných služieb medzi CB v zahraničí a našimi ekonomickými subjektami,
258. bezplatné poskytovanie informácií,
259. pospisovanie zmlúv v méne zahraničnej banky a dohľad nad ich plnením, prípadne ďaľšie nadväzujúce aktivity,
260. nemôžu vykonávať žiadnu bankovú operatívnu činnosť a teda nevykazujú žiaden zdaniteľný zisk.
261. zmiešané banky        
262. kapitálovo zmiešanými spoločnosťami,
263. vznikajú pri zakladaní nových bánk,
264. osobitným prípadom je získanie zahr. podielu na už existujúcej banke.

Pravidlá postupu při povoľovaní zmiešaných bánk :

265. podliehajú pravidlám platným pre naše banky - výška kapitálu, likvidity,
266. podiel zahr. kapitálu je neobmedzený - každý prípad sa posudzuje individuálne a stanovuje sa konkrétna výška zahr. podielu,
267. zahr. kapitál nie je obmedzený ani z geopolitického hľadiska - výber zahr. partnera sa však posudzuje z aspektu prílišnej invázie bánk z určitých štátov.
268. samostatné zahraničné banky :
269. vystupujú vo forme pobočky alebo afilácie - dcérskej spoločnosti,
270. samostatnou operatívnou jednotkou, ktorá vykonáva bankové operácie,
271. má formu a.s. so 100% zahraničným kapitálom,
272. býva vybavená korunovou a devízovou licenciou,
273. podlieha všetkým predpisom NBS a riadi sa zákonodarstvom našej i domácej krajiny,
274. príprava trvá niekoľko mesiacov, banky si mapuje terén, zisťuje si zákazníkov a ostatné podmienky pre činnosť na našom území,
275. vytvára si základnú predstavu o obchodnom pláne, šírke a štruktúre poskytovaných služieb, počte a zložení personálu,
276. pozorne analyzujú nadväzované kontakty, hodnotia si zákazníkov a zaraďujú ich do rôznych skupín podľa stupňa rizika,
277. získavajú povolenie od našej CB a podliehajú jej kontrole aj kontrole svojej materskej centrály, táto dvojitá kontrola zabraňuje prekročeniu únosnosti niektorého z možných rizík,
278. základným  cieľom zahr. bánk - zisk, ale tiež pomáhajú preniknúť cudziemu kapitálu do našej ekonomiky a dotvárajú konkurenčné prostredie našej bankovej sústavy.

3. KOMERČNÁ BANKA AKO PODNIKATEĽSKÝ SUBJEKT

CIELE A JEJ ČINNOSTI, DRUHY KOMERČNÝCH BÁNK, ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA KOMERČNEJ BANKY A FAKTORY VPLÝVAJÚCE NA JEJ TVORBU, BUDOVANIE BANKOVEJ SIETE A POSTAVENIE CENTRÁL, POBOČIEK, FILIÁLOK, DCÉRSKYCH SPOLEČNOSTI A ICH VÝZNAM PRE KOMERČNÚ BANKU. LEGISLATÍVA, RENTABILITA, LIKVIDITA, SOLVENTNOSŤ, STRATÉGIA BANKY,

BANKOVÝ MARKETING, PLÁNY BANKY

Cieľ komerčnej banky

279. dosiahnutie maximálneho zisku
280. sprostredkovanie pohybu dočasne voľného kapitálu, umožňujú, aby boli peniaze využité čo v najväčšej miere jako kapitál (peniaze, ktoré prinášajú ďalšie peniaze) a aby sa mohlo uplatniť ich aktívne pôsobenie

Druhy komerčných bánk

281. univerzálne banky
282. tie, ktoré spravidla vykonávajú všetky druhy bankových služieb
283. môžu sa špecializovať na určitý okruh bankovej klientely
284. špecializované banky
285. zameriavjú sa na určitý okruh bankových služieb
286. vznikajú buď jako samostatné banky, alebo ich zakladajú, alebo kapitálovo ovládajú univerzálne banky na zabezpečenie niektorých svojich činností
287. najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy špecializovaných bánk :

akceptačná banka - akceptuje pre svojich klientov speňažiteľné tituly na    

peňažnom trhu - akcept zmenky - akceptačný úver

clearingová banka - vedie clearingové účty pre účastnícke banky, eviduje a          

kompenzuje ich vzájomné pohľadávky a záväzky

depozitná banka - špecializuje sa na vkladové operácie a poskytovanie

    krátkodobých úverov

devízová banka - vykonáva devízové operácie, najmä platobný styk a krátkodobé

úverovanie vo vzťahu k zahraničiu

           eskontná banka - špecielizuje sa na eskont zmeniek a ich reeskont      

           v emisnej banke

                 hypotekárna banka - poskytuje dlhodobé úvery zaručené nehnuteľným    

           majetkom dlžníka - pozemky, budovy

    investičná banka - špecializuje sa na financovanie, úverovanie a kontrolu  

    investícií

    komunálna banka - poskytuje bankové služby orgánom miestnych  

    samosprávnych   celkov, úveruje ich rozpočty, pomáha im získať zdroje      

    umiestňovaním komunálnych     obligácií na peňažnom trhu

    lombardná banka - poskytuje bankové úvery, zaručené hnuteľným majetkom  

    dlžníka . CP, šperky, drahé kovy

    splátková banka - špecializuje sa na poskytovanie spotrebných úverov

    záručná banka - špecializuje sa na poskytovanie bankových záruk pre  

    vybranú klientelu

          žírová banka - špecializuje sa na sprostredkovanie bezhotovostných platieb

Organizačná štruktúra komerčnej banky

288. organizačná štruktúra banky je súčasťou systému riadenia
289. je podmienená optimálnym organizačným usporiadaním, ktoré je nevyhnutné pre zabezpečenie činnosti banky
290. pri popise organizácie banky je potrebné sa zamerať  na 2 aspekty :
291. členenie banky na nižšie organizačné zložky, ktoré vystupujú pod spoločným menom jako centrála
292. banky zakladá dcérske a sesterské inštitúcie
293. organizačné zložky
294. zoskupenie pracovnákov, ktoré je vybavené organizačne, administratívne a materiálne tak, aby mohlo samostatne plniť úlohy, ktoré sú ich funkčnou náplňou
295. môžu ale nemusia mať právnu subjektivitu
296. sú to rôzne filiálky, afilácie
297. sesterské a dcérske inštitúcie
298. vystupujú pod vlastným menom, sú samostatnými právnymi subjektami
299. nie je tu priama väzba medzi jednotlivými z,ožkami bankovej siete
300. výhodou - problémy jedného z článkov siete nemajú vplyv na meno ostatných zložiek
301. pri tvorbe organizačnej štruktúry sa zohľadňujú 3 kritéria :
302. teritoriálne kritérium
303. zloženie bankovej klientely
304. druhy bankových operácií
305. napr. podľa teritoriálneho kritéria :
306. banka vytvorí teritoriálne pobočky v rôznych mestách s centrálou v Bratislave
307. pobočky vytvoria nižšie organizačné stupne pre jednotlivé druhy klientely
308. tieto by sa ďalej rozčlenili podľa jednotlivých druhov operácií
309. pri zmene kritérií, ak by bolo prvoradé kritérium bankových operácií zmenila by sa stratégia banky
310. vytvorili by sa soločnosti pre jednotlivé druhy operácií
311. vo vnútri spoločnosti by sa vytvorili úseky pe jednotlivé skupiny klientov
312. teritoriálne aktivity by záviseli od ponuky a dopytu po jednotlivých druhov operácií
313. organizačná štruktúra vo vnútri organizačných zložiek
314. na čele org, zložky - riadiaci orgán
315. výkonné orgány sa delia na 3 skupiny :
316. orgány riadenia banky - podliehajú priamo riadiacemu orgánu a sú to napr. úsek stratégie a orgnizácie, úsek devízových vzťahov, platobného styku
317. úseky zabezpečujúce obchodné činnosti - úverový, vkladový, zmenárenský úsek
318. zabezpečujúce pracoviská - hospodárska správa, účtareň, výpočtové stredisko  

ŠTATUTÁRNE ORGÁNY

319. každá banka musí mať štatutárny orgán a dozornú radu
320. štatutárny orgán - musí mať najmenej 3 členov
321. dozorná rada - musí mať aspoň 3 členov, pričom šlen dozornej rady nesmie byť členom predstavenstva ani zamestnancom tej istej banky, ani členom dozornej rady alebo predstavenstva inej banky
322. právomoci štatutárneho orgánu a dozornej rady musí byť uvedené v stanovách
323. členovia štatutárneho orgánu a dozorných rád sú zodpovední za výkon bankových činností
324. organizačnú zložku banky, ktorá zabezoečuje systém vnútornej kontroly riadi dozorná rada
325. banky môžu mať podľa zákona o bankách u nás len formu a.s., preto je ich organizačná štruktúra podobná
326. napr. VÚB má tieto orgány :
327. valné zhromaždenie
328. predstavenstvo
329. dozorná rada
330. výknný výbor
331. valné zhromaždenie
332. najvyšším orgánom VÚB
333. tvoria ho vlastníci akcií, ktorí majú právo zúčastniť sa na rokovaní
334. zvoláva ho predstavenstvo
335. je spôsobilé uznášania vtedy, ak sú prítomný akcionári vlastniaci aspoň 30% imania banky
336. rozhodujú o zmene stanov a výške ZI, zániku banky, voľbe a odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady, schválení ročnej účtovnej uzávierky, rozdelení zisku
337. predstavenstvo
338. štatutárny orgán, ktorý zastupuje  banku voči tretím osobám, riadi organizáciu práce
339. predstavenstvo volí zo svojich radov 2 členov do výkonného výboru
340. právomoci predstavenstva :
341. vykonáva rozhodnutia VZ
342. zvoláva VZ
343. zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva a obchodných kníh
344. predkladá VZ ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu
345. schvaľuje organizačný poriadok
346. zvyšuje ZI
347. schvaľuje rozpočet banky
348. dozorná rada
349. má 5 členov, ktorí sú volení na 3 roky
350. úlohou je dohliadať na činnosť Predstavenstva a kontrolovať činnosť banky jako celku
351. povinnosťou je skúmanie ročnej účtovnej uzávierky, bilancie a výkazu na rozdelenie zisku
352. výkonný výbor
353. riadi banku medzi zasadnutiami predstavenstva
354. predkladá mu materiály potrebné pre riadiace činnosti banky
355. tvorí ho prezident a víceprezident

BANKY A POBOČKY

356. pobočka
357. organizačnou jednotkou banky
358. prispôsobená na výkon jednotlivých činností
359. banky a pobočky zahraničných bánk sa zapisujú do obchodného registra na základe povolenia na založenie banky
360. banka je povinná vopred oznámiť písomne NBS zriadenie každej pobočky
361. banka nesnie bez súhlasu NBS zriadiť pobočku v zahraničí
362. sú to vákonné organizačné jednotky vo vzťahu ku klientele
363. v záujme skvalitnenia služieb pobočky zriaďujú expozitúry
364. ústredie môže zriadiť hlavnú pobočku, ktorá však nie je stupňom riadenia a voči ostatným pobočkám nemá rozhodovaciu právomoc

4. PODNIKANIE KOMERČNÝCH BÁNK

LIKVIDITA, RIZIKO A ZISK AKO ZÁKLADNÁ KATEGÓRIA PODNIKANIA, VZŤAHY MEDZI NIMI A ICH KVANTIFIKÁCIA, TEÓRIA LIKVIDITY, KLASIFIKÁCIA RIZÍK A OCHRANA PRED RIZIKAMI, ROZDELENIE ZISKU A POKRYTIE STRÁT

LIKVIDITA

TEÓRIA LIKVIDITY

365. Zlaté bankové pravidlo
366. táto teória bola vytvorená v polovici 19. Storočia
367. jej podstata je v časovom zosúladení štruktúry aktív a pasív banky
368. Teória obchodných úverov
369. podľa tejto teórie je banka lokvidná vtedy, keď umiestňuje aktíva len do krátkodobých úverov
370. bankovými úvermi je možné financovať iba tovarové zásoby a dopĺňanie obratového kapitálu
371. banky by nemali teda  poskytovať úvery na kúpu CP, nehnuteľností a na iné dlhodobé potreby
372. teória bola použitá při tvorbe viacerých bankových zákonov počas takmer dvestoročia
373. koncom 30 - tych rokov nášho storočia táto teória neumožnila využiť efekt stability vývoja vkladov, ktorá dovoľuje pouižiť vklady aj na financovanie dlhodobých potrieb bez ohrozenia likvidity
374. preferovanie krátkodobých úverov při alokácií zdrojov môže vyplývať aj z nerovnovážneho trhu peňazí, o čom svedčí vzrast podielu krátkodobých aktív v bankách reformovaných ekonomík
375. deficit zdrojov na jednej strane a nefungovanie finančných trhov na druhej strane spôsobujú rovnaký efekt jako uplatňovanie tejto teórie v praxi
376. Teória premeny
377. podstatou je tvrdenie, že likvidita banky je zabezpečená vtedy, keď je banka schopná premeniť aktíva na hotovosť.
378. predpokladí držbu časti aktív v rýchlo predajnej forme, taktiež zabezpečenie úverov by malo vytvárať predpoklady na rýchlym predaj záruk v prípade, že sa úver nesplatí v termíne
379. pri zabezpečení likvidity celej bankovej sústavy sa počíta aj s aktívnou politikou CB při refinancovaní KB
380. podmienkou tohoto spôsobu zabezpečovania likvidity je fungujúci peňažný trh so širokou škálou ponuky nerizikových CP s krátkymi lehotami splatnosti
381. túto funkciu plnia hlavne štátne CP a bankové akcepty
382. Teória očakávaného dôchodku
383. predpokladom je, že likviditu možno plánovať - likvidita je zabezpečovaná plánovanými splátkami úverov, pričom očakávané dôchodky dlžníka sa používajú prednostne na úhradu plánovaných splátok
384. tento prístup je citlivý na zmenu štruktúry a termínov splácania úverpv, preto sa kladie dôraz  na zabezpečenie úverového vzťahu
385. banky používajú túto teóriu v kombinácií s tzv. efektom stupňovitosti
386. nové úvery a nákupy CP sú viazané na splatnosť predchádzajúcich a realizujú sa z ich výnosov

ANALÝZA LIKVIDITY

387. analýza likvidity je súčasťou finančnej analýzy, ktorá sa robí na základe finančných výkazov.
388. dva najbežnejšie používané koeficienty.

                                        krátkodobé aktíva

    Current ratio = ----------------------------

                        krátkodobé pasíva

389. ide o pomer krátkodobých aktív ku krátkodobým pasívam. Dáva informácie o zlepšovaní alebo zhoršovaní likvidného prostredia. Nie je možné určiť všeobecný normatív pre banky, pretože stav A a P závisí od mnohých okolností. Dôležitý je preto vývoj tohto ukazovateľa a jeho hodnotenie spolu s ostatnými indikátormi finančného vývoja.

                                        krátkodobé aktíva - zásoby

                        Quick ratio = ----------------------------------

                                        krátkodobé pasíva

390. ide o jemnejšie sledovanie, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že zásoby nie sú určené na zabezpečovanie likvidity, preto sú v čitateli odpočítané.
391. zabezpečenie likvidity má v podmienkach trhovej ekonomiky veľký význam z hľadiska zabezpečenia stability podnikateľského prostredia a optimalizácie rizika.

KEYNESOV MODEL PREFERENCIE LIKVIDITY

5. zabezpečovanie dostatočnej likvidity patrí k základným podmienkam podnikania komerčných bánk.
6. likvidita je definovaná ako schopnosť banky uhrádzať svoje záväzky voči klientele, ktorú predstavujú hlavne veritelia.
7. jedna z teórii likvidity bola Keynesov model likvidity
8. preferencia likvidity = model vychádza zo skúmania závislosti medzi rovnováhou úrokových sadzieb vo vzťahu k rovnováhe medzi P a D po peniazoch. Jeho autorom je J.M.Keynes. Východiskovou  úvahou je , že 2 hlavné kategórie aktív, ktoré slúžia ľuďom na uchovávanie bohatstva sú peniaze (M) a CP (B). Preto celkové bohatstvo v hospodárstve sa musí rovnať sume CP a peňazí, teda súčtu ponuky CP (pB) a ponuky peňazí (pM).                          

      kde dB je dopyt po CP a dM je dopyt po peniazoch.                

392. možno dospieť k záveru, že ak je peňažný trh vyrovnaný (dM = pM), potom pB - dB = 0,

     teda aj trh CP je v rovnováhe.

393. po rozšírení úvah o vplyv ÚS na P a D po peniazoch a CP sa vychádza z predpokladu, že

     peniaze držané v likvidnej podobe majú nulové zúročenie. CP ako alternatíva peňazí však

     úrok prinášajú. Vývoj ÚS na trhu CP má teda vplyv na dopyt po peniazoch.

Rovnováha peňažného trhu

394. čím vyššia je ÚS, tým je menší dopyt po peniazoch.
395. vo vzájomnom  vzťahu D a P po CP a peniazoch platí:

9. prebytok ponuky peňazí oproti dopytu po peniazoch v bode A vyvolá investovanie prebytočných peňazí do CP, čiže rast dopytu po CP, čo spôsobí rast ceny CP a teda pokles ich výnosovosti a následným poklesom dopytu vzhľadom na nižšiu výnosovosť, čo znamená, že trh sa vyrovnáva
10. nedostatok peňazí v bode E vyvoláva opačný efekt - CP sa začnú predávať, čo vyvolá pokles ich ceny a vzrast výnosovosti. Výsledkom je opäť vyrovnanie trhu.
11. tento model poukazuje na vyrovnávanie P a D na trhu CP a peňazí transformáciou medzi týmito dvoma hlavnými prostriedkami zabezpečenia likvidity bánk. Vychádza zo stabilnej ponuky peňazí, neuvažuje s možnosťou iného použitia prebytku peňazí.
12. miera inflácie je však hlavne v transformujúcich sa ekonomikách premenlivou veličinou, regulovanie ponuky peňazí je vystavené veľkým tlakom na emisiu, vyvolaným deficitom štátnych rozpočtov a pod. Výsledkom toho je, že v reálnom živote sa tieto parametre nesprávajú konštantne, čo spôsobuje rozdielny vývoj pri zabezpečovaní rovnovážnosti trhu oproti uvedenému modelu.

Vplyv likvidity na ÚS CP

396. CP možno rýchlo a lacno previesť na hotové peniaze, ak potreba likvidity rastie.
397. všeobecne však platí, že čím je prostriedok likvidnejší, tým je jeho výnosovosť menšia.
398. máme dva druhy CP ( A, B) rovnako likvidné, ich úroková výnosovosť bude rovnaká (úA=úB). Ak sa CP A stane menej likvidný, pretože sa znížila jeho predajnosť na trhu, potom dopyt po ňom klesne. CP B sa v tom istom období stane likvidnejší, dopyt po ňom vzrastie.

Vplyv zmeny likvidity

399. výnosovosť menej likvidného CP vzrástla, výnosovosť likvidnejšieho poklesla, vzniklo medzi nimi rozpätie. Výsledným efektom je „likvidná prémia“(RP)

400. toto sa často pomenúva ako riziková prémia, hoci jeho ekonomická podstata je v zmene  

     likvidity

RIADENIE LIKVIDITY V DEVÍZOVEJ OBLASTI

401. menová (devízová) pozícia - slúži na riadenie likvidity KB v devízovej oblasti. Ide o absolútnu hodnotu rozdielu medzi aktívami a pasívami banky v cudzej mene, vyjadrenú v SKK. Ak je hodnota aktív väčšia, hovoríme o dlhej pozícii, ak je menšia, ide o krátku pozíciu. Otvorená korunová pozícia je rozdiel medzi súčtom absolútnych hodnôt všetkých krátkych a dlhých  individuálnych menových pozícií. Celková menová pozícia je súčet absolútnych hodnôt všetkých menových pozícií. Medzidňová pozícia je stav po uzatvorení obchodovania a prenáša sa so nasledujúceho dňa.

MANAŽMENT LIKVIDITY V KOMERČNEJ BANKE

402. riadenie likvidity je úzko zviazané s jednotlivými  bankovými operáciami, banky preto pokladajú tento proces za prísne dôverný.
403. likvidnú politiku riadi priamo vrcholový manažment, ktorý si na tento účel vytvára špeciálny orgán, výbor aktív a pasív (ALCO - asset-liability commit te). Tento výbor určuje ciele likvidnej politiky, nástroje na ich dosiahnutie a dohliada na ich dodržiavanie.
404. cieľom je dosiahnutie čo možno najmenších odchýlok od optimálneho stavu.
405. odchýlky totižto negatívne vplývajú na hospodárenie banky. Prebytok likvidity znamená znižovanie úverovej kapacity, výpadky likvidity zaťažujú rozpočet banky (transakčné náklady).
406. v prípade krízového vývoja, keď je potrebné použiť na zabezpečenie likvidity krajné prostriedky, ide o výrazné zaťaženie. Preto je obvyklé, že ALCO koordinuje riadenie všetkých útvarov banky.

Investičný výbor

Úverový výbor                                            ALKO                    

Výbor tvorby cien                                                                                     výkonné útvary banky

Výbor získavania vkladov

407. ALCO získava podklady pre rozhodovanie z výborov, ktoré sa zaoberajú jednotlivými skupinami problémov podľa rozhodujúcich oblastí pôsobenia banky. Rozhodnutia ALCO realizujú výkonné útvary banky.

LIKVIDNÁ POTREBA

408. banky sa snaží dosiahnuť rovnováhu medzi platbami v prospech a na ťarchu banky. Platby na ťarchu banky predstavujú likvidnú potrebu.
409. v prípade rovnosti oboch skupín platieb je likvidná potreba (LP) zabezpečená platbami v prospech banky (prírastky vkladov, splátky úverov, inkasá splatných zmeniek a šekov a pod.).
410. ak je potreba menšia, ALCO zabezpečuje umiestnenie prebytočnej likvidity. Pri väčšej potrebe sú aktivity zamerané na získavanie likvidných prostriedkov. Do týchto procesov vstupuje množstvo nekvalifikovaných vzťahov, napr. dôvera súčasných a potenciálnych vkladateľov, reakcia PT na vznik rôznych, najmä politických a menových rizík a pod.
411. likvidné potreby možno rozdeliť do nasledujúcich skupín.

13. sezónne potreby - ide o krátkodobé výkyvy v likvidite, opakujúce sa v tých istých obdobiach roka. Vplývajú na obe strany bilancie, zvyčajne nie súčasne, preto si vyžadujú transakčné zásahy. Pravdepodobnosť ich vzniku je pomerne vysoká, banky sa preto môžu na ne pripraviť. Pomerne stabilizované je aj ich obdobie ich výskytu. Intenzita prejavu je premenlivá.
14. cyklické potreby - ich vývoj možno odhadnúť oveľa ťažšie. Periodicita cyklov a hĺbka ich jednotlivých fáz je veľmi premenlivá, a preto ťažko predvídateľná. Cyklické výkyvy sú preto bankami často nekontrolovateľné, môžu spôsobiť všeobecnú krízu. Závisia od vývoja ekonomických cyklov, politických rizík, menovej politiky CB a ďalších externých vplyvov.
15. trendové potreby - ide o dlhodobé javy, dobre predvídateľné. Banka sa preto môže na ich vplyv na likviditu dopredu pripraviť. Ide napr. o neustály rast vkladov v spoločnosti so stabilným ekonomickým systémom, ktorý umožňuje expanziu v úverovej oblasti. Banky  si zvyčajne pripravujú trendové predpovede s výnimkou na 1 a 5  rokov.
16. dôležitý význam pre zvládnutie hlavne sezónnych a cyklických výkyvov má aj veľkosť banky. Malá banka má oveľa menší manévrovací priestor v bilancii, príliš veľké výkyvy jej môžu spôsobiť stav špecifickej krízy s veľkými negatívnymi dopadmi na hospodárenie banky, prípadne ohroziť jej existenciu.

   AKTÍVA                                                PASÍVA

   Likvidné                                                Nestále

                        Likvidná medzera

   Nelikvidné                                                Stabilné

Rast vkladov                                        

412. okrem vzrastu potrieb môžu výkyvy spôsobiť aj prebytok likvidity. Likvidné aktíva prevyšujú stav nestálych pasív, čím vzniká špecifická situácia. Prebytok spôsobuje tzv. likvidnú medzeru.
413. vznik likvidnej medzery umožňuje úverovú expanziu nielen z prírastku vkladov, ale aj vyplnením likvidnej medzery.
414. využitie likvidnej medzery je však iba primárnym a príležitostným spôsobom úverovej expanzie. Predpokladá totiž stabilný až konjunkturálny vývoj na PT. Prioritným zdrojom rastu úverov je rast vkladov.
415. ďalším významným prvkom riadenia štruktúry likvidity zdrojov je ich nákladová náročnosť. Princíp najnižších nákladov je však konfliktným k princípu najnižšej ceny.
416. riešenie tohto konfliktu spôsobuje vyrovnávanie P a D na peňažnom a kapitálovom trhu.

RIZIKO

PODSTATA RIZIKA BANKOVÉHO PODNIKANIA

17. riziko možno definovať z dvoch hľadísk:
18. hľadisko ziskovosti - banka postupuje riziko, pri ktorom výsledkom jej podnikateľských aktivít bude strata - ohrozenie rentability banky
19. hľadisko návratnosti - prostriedky vložené do podnikania sa nevrátia v dohodnutom čase - ohrozenie likvidity banky
20. v manažmente rizika sa stretávame s aktívnym a pasívnym riadením  rizika:
21. aktívne riadenie rizika = cieľavedomé limitovanie rizikových aktivít na základe poznania miery rizika jednotlivých operácií
22. pasívne riadenie rizika = je založené na vytváraní oprávok a rezervných fondov, ktoré slúžia na elimináciu následkov rizík, ktoré v skutočnosti nastali.
23. ochota prijímať riziko - 3 základné prístupy:
24. odmietanie rizika - referovanie rastu návratnosti pred rastom rizika
25. indiferentný prístup  nereaguje na rast rizika, v prípade, že návratnosť sa nemení
26. prijímanie rizika - referovanie očakávaného rastu zisku pri vyšších rizikách, pričom miera návratnosti sa znižuje
27. vzťah medzi rizikom a mierou návratnosti  - sklon k riziku
28. pri preferovaní sklonu k odmietaniu rizika sa pri zvýšenej miere rizika zvýši aj miera návratnosti. V prípade b nemá vplyv na návratnosť. V prípade c - nepriamo úmerný vzťah miery rizika a miery návratnosti.
29. pri podnikaní v bankovníctve spravidla prevláda konzervatívny prístup k riziku, banky preferujú sklon k odmietaniu rizika - banky podnikajú hlavne s cudzími prostriedkami, ktoré im zverila klientela.
30. v slovenskom bankovníctve v prechode z centrálne riadeného ekonomického systému na trhový - tlak na zvyšovanie miery návratnosti spôsobil zastavenie poskytovania dlhodobých úverov a výrazné obmedzenie strednodobých úverov. V tomto adaptačnom období banky poskytovali úvery bez možnosti reálne zhodnotiť riziko, ktoré podstupujú. Reálne ohodnotenie minulých rizík sa odráža v raste prechodne nelikvidných a neštandardných, pochybných a stratových pohľadávok.

EXTERNÉ RIZIKÁ

417. sú to riziká, ktoré vznikajú nezávisle od činnosti komerčnej banky, majú však vplyv na jej podnikateľskú činnosť. Banky sa preto snažia predvídať pravdepodobnosť vzniku týchto rizík a mieru ich intenzity.

POLITICKÉ RIZIKÁ - najvýznamnejšie, ich intenzita môže byť rôzna.

418. najnebezpečnejšia je globálna deštrukcia spoločenského systému v dôsledku radikálnych politických zmien.
419. ide vlastne o zánik ekonomicky priaznivého prostredia pre bankové podnikanie.
420. príčinou sú obyčajne vojnové konflikty, často rasovo, nábožensky, národnostne alebo etnicky motivovanej. Napr. Rwanda, Jemen, rozpad Juhoslávie.
421. tieto riziká nastávajú náhle a neočakávane, ich dôsledky bývajú katastrofálne. Čeliť týmto rizikám zvyčajne nie je možné a nie možné ich ani poistiť.
422. politické riziká preto majú pri hodnotení rizikovosti prostredia najväčšiu váhu. Postupy hodnotiacich inštitúcii vzhľadom na nemožnosť predvídať toto riziko bývajú konzervatívne.
423. výsledkom je opatrný vstup zahraničných investícií do štátov s vyššou mierou politického rizika.
424. TERITORIÁLNE RIZIKÁ - nadväzujú priamo na politické riziká,
425. ide tu vlastne o komplexné zhodnotenie pravdepodobnosti vzniku viacerých druhov rizík v určitom teritóriu.
426. ohodnotenie teritoriálneho rizika má vplyv na spôsob uskutočňovania zahranično - ekonomických stykov s teritóriom.
427. môže ísť o alternatívy:

1. podnikateľské aktivity s teritóriom sa v dôsledku vojny alebo kvôli uplatneným embargám nevykonávajú
2. preferujú sa formy naturálnej výmeny tovarov vzhľadom na nízku platobnú schopnosť teritória
3. clearingový styk s vyrovnávaním clearingovej špičky po uplynutí dohodnutého obdobia. Clearingová špička sa obyčajne vyrovnáva v konvertibilnej mene, zlate alebo dohodnutými tovarmi v rámci clearingu
4. nahradenie národných mien v platobnom styku konvertibilnou menou
5. platenie národných mien bez obmedzenia alebo v dohodnutom rozsahu
6. vytvorenie menovej únie, v rámci ktorej sa na platenie používa spoločná mena        
7. MENOVÉ RIZIKÁ - podstata spočíva v pravdepodobnosti prijatia menových opatrení ako reakcii na menový vývoj.
8. veľký vplyv na vývoj tohto rizika má inflácia a negatívne očakávania. Pod vplyvom očakávaní sa ochromia peňažné toky v ekonomike a kvôli ich znovuoživeniu je potrebné prijať očakávané menové opatrenia. Straty z dlhodobého zastavenia peňažných tokov môžu byť totiž oveľa väčšie ako straty s uskutočňovania menového opatrenia.
9. neuskutočnenie menového opatrenia včas môže mať negatívne dôsledky. Napr. „dolarizáciu ekonomiky“ - pri nej sa vo vnútroštátnom peňažnom obehu národná mena nahrádza niektorou z konvertibilných mien. Prvým stupňom dolarizácie je transformácia vkladov z národnej meny na konvertibilné meny, neskôr nasleduje jej nahrádzanie v platobnom styku vo vzťahu k podnikateľským subjektom. Pre odstránenie dolarizácie meny a jej negatívnych dôsledkov je dôležité zabezpečiť zdravý menový vývoj, ktorý vedie k obnoveniu dôvery v národnú menu.
10. v takmer všetkých transformujúcich sa ekonomikách sa prejavili menové riziká väčšinou sprevádzané hlbokými ekonomickými otrasmi. Na Slovensku je situácia stabilná, SR sa podarilo vyhnúť väčším inflačným otrasom. Charakteristickou črtou menových rizík je to, že menový vývoj sa dá veľmi rýchlo narušiť, obnova je však dlhodobá a nákladná.
11. KURZOVÉ RIZIKÁ - vo vzťahu k zahraničným menám.
12. zmena kurzu zahraničných mien, v ktorých majú banky pohľadávky a záväzky, spôsobuje zisky a straty bánk z kurzových rozdielov.  Kurzové riziko spočíva v tom, že suma kurzových strát môže byť vyššia ako suma kurzových ziskov.
13. proti kurzovým rizikám sa banky bránia:
14. odmietaním obchodov v menách s príliš vysokým rizikom zmeny kurzu
15. uzatváraním kurzových a menových doložiek atď.

    kurzové riziko na otvorených pozíciách sa podstupuje hlavne pri  

    termínových obchodoch. Jeho protikladom je kurzová šanca v prípade, že  

    zmena kurzu bola priaznivá.

428. kurzové riziká sú často vyvolané špekulatívnymi operáciami. Ich vplyv na vývoj kurzu je obyčajne iba krátkodobý, straty z termínových obchodov však môžu byť veľké. V snahe obmedziť dopady kurzových rizík si banky často limitujú výšku alebo podiel otvorených pozícií.
429. ďalšou metódou ochrany proti týmto rizikám je korelácia portfólia, ktorá je založená na predpoklade, že straty z kurzových rizík v jednej mene, resp. obchode, budú vyvážené ziskami z kurzových šancí v inej mene alebo obchode.
430. ÚROKOVÉ RIZIKÁ - podstatou je zmena úrokových sadzieb.
431. nepriaznivá zmena úrokových sadzieb sa môže prejaviť buď poklese príjmov banky, alebo v znížení trhovej hodnoty banky.
432. pokles trhovej hodnoty banky nastáva vtedy, keď rastú úrokové sadzby CP, ktoré banka nakúpila prostredníctvom aktívnych operácií do svojho portfólia. Ak sa nemení hodnota úrokov pasív, ktorými sú CP financované, klesá hodnota banky o rozdiel pôvodnej a novej trhovej ceny CP. Pri poklese úrokových sadzieb sa jej hodnota zvýši.
433. v prípade zmien úrokových sadzieb tak na aktívnej, ako aj pasívnej strane bilancie je dôležitý schodok, ktorý môže nadobúdať dve kvalitatívne úrovne:

1. suma aktív je vyššia ako suma pasív, ktorých sa zvýšenie úrokových sadzieb týka. - pozitívny schodok - rast úrokových sadzieb sa prejaví  v raste hodnoty banky, pokles v jej poklese.
2. suma príslušných pasív je vyššia ako suma aktív - negatívny schodok - rast úrokových sadzieb spôsobí pokles hodnoty banky a naopak.

INTERNÉ RIZIKÁ

434. sú tie, ktoré je banka schopná ovplyvniť svojou činnosťou. Tieto riziká majú vzťah hlavne k aktívnym operáciám banky. Podstatnú časť aktívnych bankových operácií tvoria úvery.
435. pri ich poskytovaní banka podstupuje ÚVEROVÉ (VERITEĽSKÉ) RIZIKO.
436. úverové riziko závisí od bonity klienta, ktorému sa úver poskytuje, v odbornej literatúre sa preto často označuje toto riziko ako riziko bonity. Posúdenie klienta je náročný proces, ktorého zmyslom je získať podklady na rozhodnutie o tom,

31. či poskytne alebo neposkytne klientovi úver
32. za akých podmienok úver poskytne - výška úveru, úrok, doba splatnosti, splátky, zabezpečenie úveru atď.
33. cieľom hodnotenia klienta je teda získanie informácií, ktoré umožnia posúdiť stupeň rizika, ktoré banka podstupuje a na základe týchto poznatkov prijať opatrenia, ktoré budú minimalizovať dopady na banku, ak riziko nastane. Analýza klienta sa preto zameriava na:
34. posúdenie schopnosti a pohotovosti žiadateľa úver splatiť a jeho právnu spôsobilosť čerpať úver
35. zistenie reputácie klienta s dôrazom na jeho vzťah k plneniu záväzkov v minulosti
36. schopnosť klienta získať dôchodky
37. ohodnotenie majetku, najmä kapitálovej pozície, štruktúry aktív a ich likvidnosti
38. zhodnotenie budúceho vývoja ekonomických aktivít žiadateľa úveru
39. podstatná časť hodnotenia klienta sa robí na základe analýzy finančných výkazov, na ňu nadväzuje analýza dôchodkovosti.
40. proti úverovým rizikám sa banky často bránia obmedzovaním poskytovania úverov, získané zdroje používajú radšej na kúpu štátnych CP.
41. RIZIKÁ MAJETKOVÝCH ÚČASTÍ - banka podstupuje pri investovaní do iných podnikateľských subjektov hlavne kúpou ich akcií.
42. ak podnikateľský subjekt, v ktorom má banka majetkovú účasť neprosperuje, znižuje sa rentabilita banky.
43. vážnejšie dôsledky môže mať prejav rizika majetkovej účasti v prípade, že významní akcionári banky zneužijú postavenie, ktoré im z majetkovej účasti vyplýva a prinútia manažment banky vykonať rizikové obchody, napr. poskytnúť veľké úvery akcionárom alebo s nimi previazaným podnikateľským subjektom.
44. RIZIKO CHYBNÉHO DOHĽADU – jeho podstata spočíva v tom, že bankový dohľad môže byť voči zle hospodáriacej banke uplatniť neadekvátne opatrenia, ktoré môže jej situáciu ešte zhoršiť.
45. Banka, ktorú by bolo možné konsolidovať, môže v prípade nastatia tohto rizika zbankrotovať alebo sa jej straty zvýšia.
46. PLATOBNÉ RIZIKÁ - spočívajú v pravdepodobnosti, že platba nebude vykonaná včas alebo vôbec.
47. rozlišujú sa 2 stupne tohto rizika:
48. riziko nevôle platiť - väčšina včas neuhradených platieb, podnikateľský subjekt neuhradí platbu napriek tomu, že nebol oficiálne vyhlásený za neschopného platiť
49. riziko neschopnosti platiť - neplatič bol zákonným spôsobom vyhlásený za neschopného platiť
50. platobné riziká postihujú viac bankovú klientelu ako samotnú banku. Ich rozsah je však v našej ekonomike veľký. Ochrana proti nim spočíva v césii pohľadávok, faktoringu a forfaitingu, prípadne v poistení. Poistenie je však obyčajne drahý a z hľadiska času zdĺhavý spôsob, pretože sa poisťujú iba riziká neschopnosti platiť.
51. LIKVIDNÉ RIZIKÁ
52. MANAŽÉRSKE RIZIKÁ - RIZKÁ ZLÉHO RIADENIA.
53. ich podstata je v chybách v riadení banky, ktoré môžu byť spôsobené nekvalifikovanosťou alebo nedostatočnou skúsenosťou riadiacich pracovníkov banky.
54. nesprávne rozhodnutia prijaté často na základe nesprávnych ohodnotení iných rizík alebo na základe nedostatočných podkladov na rozhodovanie spôsobuje, že nastane niektoré z interných rizík, hoci pri správnom riadení by nenastalo.
55. pravdepodobnosť vzniku manažérskych rizík zvyšuje aj nekvalifikovanosť rozhodujúcich akcionárov banky. Manažment môže využiť neschopnosť vlastníkov kontrolovať obchody, ktoré sú výhodné pre manažérov alebo im blízke subjekty, ale pre banku sú nevýhodné. Akcionári môžu toto riziko obmedziť tak, že výkon časti vlastníckych práv - kontrolu manažmentu - zveria odborníkom.
56. RIZIKÁ PODVODU - ide o veľmi často sa prejavujúce riziko.
57. podvod môžu urobiť riadiaci pracovníci, ostatní zamestnanci alebo klienti banky.
58. odhaľovanie podvodov je veľmi zložité. Podvod sa spravidla odhalí až vtedy, keď banke vznikli straty. Za škody spôsobené svojím konaním ručí manažér alebo radový zamestnanec banky svojím majetkom.
59. TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ RIZIKÁ
60. ide o zlyhanie hardwaru resp. softwaru banky, zlyhanie telekomunikačných sietí, nedostatočný kódovací systém, chybovosť pracovníkov, ktorí obsluhujú prístroje a zariadenia banky v kombinácii s nedostatočnou kontrolou a pod. Uvedené príčiny môžu spôsobiť únik informácií, zničenie, resp. poškodenie databáz, nesprávne uskutočňovanie transakcií a pod. Zastaralé a nevhodné programy a zariadenia majú tiaž svoj podiel na vzniku týchto rizík. Banky v snahe minimalizovať tieto riziká investujú do výpočtovej techniky a prenosu informácií.

VZŤAH RIZIKA A NÁVRATNOSTI

437. návratnosť je očakávaným výsledkom vynakladania prostriedkov v bankovníctve. Čím väčšia je pravdepodobnosť, že investované prostriedky sa vrátia, tým menšie je riziko a naopak.
438. očakávaná návratnosť je návratnosť s najväčším koeficientom pravdepodobnosti. Toto kritérium spĺňa priemerná návratnosť.
439. skutočná hodnota návratnosti sa však obyčajne odchyľuje od očakávanej (priemernej) návratnosti. Čím je táto odchýlka väčšia, tým je nižšia závislosť medzi očakávanou a skutočnou návratnosťou a tým je väčšie riziko, že očakávaná návratnosť sa nedosiahne. Vzťah závislosti očakávanej a skutočnej návratnosti teda možno využiť na meranie rizika. Štandartnú odchýlku od priemernej návratnosti možno vypočítať:

k=      k - priemerná očakávaná návratnosť, ki - návratnosť i-teho prípadu, n - počet prípadov, Pn - pravdepodobnosť návratnosti i-teho prípadu

440. platí teda, že čím vyšší je koeficient štandartnej odchýlky, tým väčšia je rizikovosť príslušnej aktívnej operácie. Rozdelenie návratnosti na báze štandartnej odchýlky možno znázorniť:
441. na porovnanie rizikovosti aktív s rozdielnou očakávanou návratnosťou možno použiť koeficient variácie:  kV =
442. ide o pomer štandartnej odchýlky k očakávanej návratnosti jednotlivých aktív. Čím je hodnota koeficientu variácie vyššia, tým je riziko aktívnej operácie väčšie.
443. vzťah rizika a času - platí, že miera rizika rastie v závislosti od doby investovania. Čím dlhšia je doba aktívnej operácie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že očakávaná návratnosť nebude dodržaná. Z toho vyplýva, že štandartná odchýlka bude pri dlhodobejších investíciách väčšia ako pri krátkodobých investíciách.
444. pri dlhodobých investíciách je rozptyl závislosti medzi očakávanou návratnosťou a skutočnou návratnosťou väčší, krivka rozdelenia je plochejšia, štandartná odchýlka je väčšia. Potvrdzuje to predpoklad, že miera rizika sa dobou investície zvyšuje.

OCHRANA PRED RIZIKAMI

445. prevencia pred rizikami je nevyhnutná, pretože ich dôsledky znamenajú pre banku okamžité finančné straty, ako aj strata dôvery, ktorá znamená budúce finančné straty.
446. rozsah týchto strát môže spôsobiť buď prechodnú alebo trvalú krízu. Trvalá kríza sa často končí zánikom banky ako podnikateľského subjektu fúziou, bankrotom a pod.
447. môžeme povedať, že ochrana pred rizikami je vnútornou vecou banky, veď škody, ktoré v prípade nastatia rizika vzniknú, znáša banka, jej majitelia. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že:

61. banka podniká s cudzími vkladmi, z ktorých väčšina pochádza z vkladov obyvateľstva. Kríza banky teda ohrozuje nielen banku, ale aj vkladateľov, ktorí jej ťažkosti nespôsobili. Na ochranu vkladateľov sa tvoria rozličné ochranné systémy. V súčasnosti sa preferuje systém poistenia vkladov, právne normy na poisťovanie vkladov na Slovensku sú v štádiu prípravy.
62. kríza banky môže spôsobiť stratu dôvery bankového systému, všeobecnú krízu bankovníctva. Straty spôsobené všeobecnou krízou majú negatívny dopad na celkový ekonomický život štátu.
63. takže ochrana pred rizikom nemôže byť len interná záležitosť komerčnej banky. Centrálna banka musí budovať systém opatrení, ktoré minimalizujú vznik rizík v komerčných bankách s cieľom chrániť bankovú sústavu ako celok.
64. jednou z metód ochrany je diverzifikácia (rozkladanie)rizika. Jej podstatou je rozloženie rizika na viac podnikateľských subjektov. Vychádza sa pritom z predpokladu, že škoda spôsobená rizikom bude menšia, pretože pravdepodobnosť vzniku rizika u všetkých subjektov je malá. Diverzifikácia sa robí na úrovni komerčnej banky alebo na úrovni centrálnej banky.

Komerčná banka môže rozkladať riziko tak, že obchoduje s viacerými klientmi, resp.

     uzatvára viacero druhov rôznych obchodov z rôznymi rizikami. Rozkladanie rizika je

     východiskom teórií portfólia. Snahou je zostaviť portfólio (vytvoriť štruktúru aktív) tak,    

     aby bola optimalizovaná návratnosť vynaložených prostriedkov. Ide o minimalizáciu

     rizika pri určitej úrovni návratnosti. Štruktúra aktív sa nevytvára náhodne, ale dochádza

     k závislosti medzi jednotlivými skupinami aktív - korelácia portfólia.

448. pri pozitívnej korelácii ide o rozklad rizika medzi dve skupina aktív, pričom návratnosť sa v oboch skupinách vyvíja súhlasne. Nedochádza ku kompenzácií strát v jednej skupine aktív ziskami druhej skupiny. Efekt diverzifikácie spočíva v pravdepodobnosti, že riziko nenastane v oboch skupinách súčasne. Tento postup sa využíva v prípade menej riskantných skupín aktív.        Pri negatívnej korelácii dochádza ku kompenzácii strát jednej skupiny výnosmi druhej skupiny.
449. negatívna korelácia sa odporúča používať pri veľmi rizikových skupinách aktív.         
450. efekt maximálneho rizika - súčasne nastanú všetky riziká a portfólio je absolútne negatívne korelované.
451. riziko nemá vplyv na zmenu návratnosti, graf dokazuje odôvodnenosť pozitívnych korelácií portfólia v nízkorizikovom prostredí. Pozitívna korelácia pri vysokých rizikách by však zvyšovala pravdepodobnosť kumulácie strát v prípade, že riziká nastanú - graf d) krivka p.

Centrálna banka - prijíma opatrenia, ktoré určujú hranice nevyhnutnej diverzifikácie portfólia komerčnej banky. Ide hlavne o určenie maximálnej úverovej angažovanosti, ktoré majú osobitný vzťah k banke a pod.

452. centrálne banky posudzujú tiež rizikovosť celkových bankových aktív. Obyčajne sa používa 4 - stupňová škála. NBS ju tiež prebrala.

1. stupeň   -   aktíva s rizikovou váhou 0%
2. stupeň   -   aktíva s rizikovou váhou 20%
3. stupeň   -   aktíva s rizikovou váhou 50%

1. REGULÁCIA BANKOVÉHO PODNIKANIA A JEJ VÝZNAM PŘI

    VYTVÁRANÍ PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA V

    BANKOVNÍCTVE

Úverová  angažovanosť KB

úverová angažovanosť (ÚA) - hlavným zmyslom sledovania ÚA je rozloženie rizika voči klientom a určenie maximálne prípustného rizika voči klientovi resp. skupine klientov. ÚA sa vypočíta vo vzťahu ku kapitálu banky. V pravidelných mesačných hláseniach sa zvlášť sledujú klienti, voči ktorým dosiahla čistá ÚA viac ako 10% vlastného kapitálu.

Kapitálová primeranosť

kapitálová primeranosť - ide o dodržanie podielu vlastného kapitálu k celkovým aktívam. Bazilejskou dohodou z roku 1988 bolo prijaté tzv. Cookovo pravidlo - 8% podiel, pričom minimálne polovicu musia tvoriť kmeňové akcie.

                                                kapitál

             Kapitálová primeranosť = ------------------------------- x 100

                                        rizikovo vážené aktíva

Čo sa týka kapitálu, možno doňho zahrnúť:

65. sumu nominálnych hodnôt upísaných bežných akcií
66. ážiové fondy
67. rezervné fondy
68. nerozdelený zisk z minulých rokov

Ďalej sa čitateľ upravuje o odpočítateľné položky. Ich zmyslom je :

69. vylúčiť nepredajný kapitál (napr. software…)
70. zabrániť rozrieďovaniu kapitálu vzájomnými investíciami medzi bankami
71. obmedziť investície do nebankových subjektov, nad ktorými má banka kontrolu
72. obmedziť investície do FO a PO, ktoré majú k banke blízky vzťah, s cieľom zabrániť špekulatívnym investíciám.

Pri výpočte menovateľa ide o súvahové aktíva ocenené rizikovými váhami a o úverové ekvivalenty podsúvahových záväzkov, vynásobených faktorom konverzie

Povinné minimálne rezervy

        Patrí medzi priame nástroje CB. Ide o bezúročné vklady KB v CB. Sú súčasťou celkových rezerv banky. Ich výšku resp. spôsob tvorby, určí CN na základe štruktúry vkladov KB. Zvyšovanie povinných minimálnych rezerv (PMR) zvyšuje likviditu bankového sektora, znižovanie PMR ju znižuje. Vo vzťahu PMR k úverovej kapacite bánk platí nepriama úmernosť - možno ňom regulovať ponuku peňazí.

        Určený pomer PMR ku vkladom sa nazýva rezervný koeficient. Udáva sa v %.

        KB riadením štruktúry pasív si sama určuje mieru zaťaženia PMR.

6. VLASTNÝ KAPITÁL KOMERČNÝCH BÁNK

FUNKCIE KAPITÁLU BANKY

Banka ako podnikateľský subjekt musí byť vybavená dostatočným množstvom kapitálu, ktorý je základom podnikania. Od jeho štruktúry a výšky sa odvozujú ďaľšie kvalitatívne parametre, ktorými je možné charakterizovať obozretnosť podnikania. Spolu s rezervami a oprávkami slúži na zabezpečenie banky pred rôznymi druhmi rizík, od jeho výšky možno určiť optimálnu veľkosť banky.

Funkcie banky :

Zabezpečovacia funkcia

453. kapitál sa pokladá za základ podnikania,
454. prostriedky vložené ako kapitál slúžia v prípade neúspechu banky v podnikaní na pokrytie jej záväzkov,
455. akcionári musia počítať s rizikom, že prídu o investované  prostriedky v prípade, ak sa banka dostane do finančných ťažkostí,
456. to si vyžaduje poistenie vkladov, ako nástroj stabilizácie bankového systému ako celku, pretože záväzky banky niekoľkonásobne prevyšujú jej kapitál,
457. výška kapitálu banky - jedným z faktorov upevňovania dôvery vkladateľov.

Regulačná funkcia

458. má niekoľko dimenzií,
459. prvou dimenziou - používanie kapitálu ako kritéria na posudzovanie spoloč. Záujmov,
460. od kapitálu - odvodené kritéria hodnotenia obozretnosti bankového podnikania,
461. tieto kritéria slúžia na kontrolu banky a v prípade neúmerného rastu rizík orgány bankového dohľadu príjmu opatrenia na odstránenie negatívneho vývoja s cieľom zabrániť destabilizácii bankového sektora,
462. bankrot banky postihuje akcionárov a klientelu, ale vyvoláva aj vysoké spoloč. náklady,
463. výška spoloč. nákladov - rozdiel medzi nákladmi bankrotu a výškou kapitálu banky,
464. straty banky sú obmedzené výškou kapitálových investícií akcionárov, ostatné straty idú na ťarchu spoloč. nákladov, podieľajú sa na nich klienti časťou nepoistených depozitov, poisťovňa depozitov do výšky výplaty poistných náhrad, CB do výšky nenávratných refinančných, redistribučných a núdzových úverov.

Operatívna funkcia

465. sú založené na investovaní kapitálu banky formou majetkových účastí, nákupom budov, strojov a zariadení,
466. podiel materiálnych aktív rastie vplyvom zdokonaľovania technol. aspektov,
467. význam majú investície do majetkových účastí, vytváranie holgingov a sietí sesterských společnosti,
468. zlepšuje to možnosť realizpovať podnikateľské záujmy banky a znižuje sa riziko bankového podnikania.

VÝNOSOVOSŤ KAPITÁLU

Dôležitým kritériom výnosnosti - miera návratnosti investovaného kapitálu, možno ju vypočítať ako súčet výnosovosti dividendy a kapitálového zisku.

Nk = Vd + Kz

Nk - návratnosť kapitálu

Vd - výnosovosť dividendy

Kz - kapitálový zisk

Vychádza sa zo zmeny výšky dividendy pri súčasnej zmene ceny akcie

- najprv sa vypočíta koeficient kapitálového zisku - ide o percentuálny nárast ceny v dvoch po sebe idúcich obdobiach

Kz = C1 - C0 / C0

Kz - koeficient kapitálového zisku

C0 - ceny akcie v období 0

C1 - cena akcie v období 1

vypočítať dividendu v období 1 :

D1 = D0 x ( 1 + Kz )

D0 - dividenda v období 0

D1 - očakávaná dividenda v období 1

výnosovosť dividendy sa vypočíta :

Vd = D1 / C0

návratnosť akciového kapitálu - ROE :

ROE = Z / AK

Z - zisk

AK - suma akciového kapitálu

trhovú hodnotu banky môžeme vypočítať :

TH = ROE - Kz / Nm - Kz x BH

BH - účtovná hodnota akciového kapitálu

Nm - minimálna návratnosť požadovaná akcionármi

stupeň samofinancovania - vypočíta ako podiel vlastného kapitálu k celkovému kapitálu

samoreprodukcia - podiel celkového kapitálu a cash flow

uvedené postupy sa používajú pri analýze štruktúry kapitálu - efektívnosti jeho využívania

dôležitý vzťah ROE a ROA :

ROA = Z / suma aktív

návratnosť akciového kapitálu - vypočítať pomocou návratnosti aktív :

ROE  =  ROA x suma aktív / AK =

         =  Z / suma aktív  x  suma aktív / AK =  

         =  Z / AK

tieto ukazovateľe sú prepojené prostredníctvom sumy aktív, ktoré vytvárajú rozsah financovania a to spôsobuje, že malé zmeny ukazovateľa ROA znamenajú veľké zmeny ukazovateľa ROE.

rast rizikovosti bankového podnikania v 80 - tych rokoch zapríčinil úpadok viacerých bánk, hlavne úpadok talianskej banky BANCO AMROZIANO

hlavným problémom, ktorý viedol ku kríze komerčného bankovníctva bola nedostatočná kapitálová vybavenosť KB :

469. nedostatok kapitálu spôsoboval znižovanie dôvery v bankový sektor,
470. prejavovalo sa to hlavne nedostatočnou likviditou v období tzv. dlžníckej krízy, ktorá sa vyznačovala nesplácaním bankových úverov klientmi banky,
471. aktívne operácie rástli rýchlejšie ako kapitál a rezervy, kontrola CB nemala oporu v systéme kvalifikácie.

riešenie problému - hľadalo vo vzťahu medzi týmito dvoma veličinami, ktoré by zosúladili rast aktív s rastom kapitálu, podnietili rast aktív rastom kapitálu

štáty Európskeho spoločenstva sa dohodli v roku 1988 v Brazileji, že banky musia mať kapitál v určenej minimálnej výške  vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam - Cookov index

k dohode sa pripojili aj ďaľšie štáty - USA, Japonsko

spočiatku si podiel určovali jednotlivo - Nemecko - koeficient na úrovni 9%, Francúzsko - koeficient na úrovni 7,5%, Japonsko - koeficient na úrovni 7,3%

väčšina štátov používala ako kritérium hranicu 8%

na návrh krajín G 10 bola prijatá najrozšírenejšia sadzba 8% ako spoločné a všeobecné platné kritérium

bola tiež stanovená štruktúra kapitálu :

1. polovicu podielu musia tvoriť akcie a voľné rezervy,

1. druhú polovicu tvoria ostatné rezervy,

1. úprava aktív podľa ich rizikovosti - podľa klasifikácie rizík sa zvyšovaním stupňa  rizikovosti,

aktíva zvyšuje jeho váha v sume aktív pri výpočte kapitálovej primeranosti - to malo vyvolať tlak na znižovanie rizikovosti bankových aktív a stabilizovať systém komerčných bánk, to sa však nepodarilo

čo sa týka kapitálovej primeranosti slovenských bánk, banková sústava je výrazne polarizovaná, banky, ktoré pôsobili pred  rokom 1990, sú výrazne podkapitalizované

za socializmu výška  kapitálu nebola kritériom, banky nemuseli mať kapitál , pretože nepodstupovali riziko, ktoré na seba bral štát, kapitálová primeranosť sa pohybovala od 0,84 do 1,22%, výnimku tvorili banky, ktoré sa špecializovali na poskytovanie bankových služieb v zahr.-ekon. oblasti, ale ani tie nedosahovali úroveň 5%

úroveň kapitálovej primeranosti bola hlboko pod odporúčanou hranicou

4.   zvyšovaním kapitálu upisovaním akcií,

5.   poklesom aktív niektorých KB.

jednorázovým zvýšením kapitálu z Fondu nár. majetku, z výnosov prvej vlny kupónovej privatizácie

1. stav v týchto bankách je lepší, lebo sa kapitálová primeranosť  pohybuje na úrovni 7%, hodnotenie rizikovosti aktív sa neuplatňuje v plnom rozsahu, váha rizikovosti sa postupne približuje k európskym štandardom, skutočná riziková primeranosť na základe rizikovo vážených aktív by bola nižšia, so Svetovou bankou sa pripravuje projekt reštrukturalizácie bankového systému, súčasťou by malo byť aj zvýšenie kapitálu v podkapitalizovaných bankách a zníženie rizikovosti aktív, aby sa znížila rizikovosť aktív, vytvorila sa Konsolidačná banka, do ktorej  mohli komerčné banky odviesť časť svolich rizikových aktív, ktoré zdedili spred roku 1990
2. do druhej skupiny patria banky, ktoré začali svoju činnosť po zrušení monopolu štátu na komerčnú bankovú činnosť, ide o súkromné banky so zahraničným kapitálom a takmer všetky sú nadkapitalizované, je to spôsobené tým, že banka má po začatí činnosti kapitál vo výške požadovanej NBS, aktívne operácie rozvíja iba postupne a preto koeficient sa postupne znižuje, novozaložená banka by mala dosiahnuť úroveň kapitálovej primeranosti v súlade so štandardom do 5 rokov od začatia činnosti
3. vysoká rizikovosť poskytovania úverov vedie banky k znižovaniu rizikovosti aktív zmenami ich štruktúry, klesá podiel úverov a rastie podiel štátnych pokladničných poukážok, alebo iných štátnych CP, ktoré vzhľadom na garanciu štátu majú nižší koeficient rizikovosti a jedným z dôsledkov je nedočerpanie úverových limitov určených NBS o niekoľko miliárd Sk.

KAPITÁLOVÁ POZÍCIA KOMERČNÝCH BÁNK V SR

Zisk - hlavným cieľom bankového podnikania, je rozdielom medzi nákladovosťou pasív a    výnosovosťou aktív banky

najvýznamnejšími faktormi nákladov i výnosov - úroky, ktoré na jednej strane predstavujú cenu, ktorú musí banka zaplatiť za zdroje na peňažnom a kapitálovom trhu (nákladové úroky), na druhej strane ide o cenu, za ktorú banka poskytuje svojim klientom zdroje (výnosové úroky)  

vzťak medzi nákladovými a výnosovými úrokmi - charakterizuje úroková marža

hrubá úroková marža - rozdiel medzi priemernými úrokovými sadzbami výnosových úrokov a priemernými úrokovými sadzbami nákladových úrokov

čistá úroková marža

ČÚM = ČUP / VA

ČUP        čistý úrokový príjem

VA        výnosové aktíva

čistý úrokový príjem - rozdiel medzi celkovým úrokovým príjmom a celkovými úrokovými nákladmi

okrem úrokových príjmov má banka rôzne neúrokové príjmy :

472. poplatky za služby,
473. príjmy za úschovnú činnosť,
474. provízie za hypotéky a iné.

HODNOTENIE NÁKLADOVOSTI KOMERČNEJ BANKY

kvantifikovať náklady má pre komerčnú banku veľký význam, umožňuje zvoliť takú stratégiu získavania zdrojov, ktorá zabezpečí optimálnu výnosovosť

nákladovosť jednotlivých zdrojov - rozdielna, mení sa výška nákladov a jej zložky

celkové náklady tvoria 2 zložky :

1. priame náklady - exaktne kvantifikovať

1. nepriame náklady - skryté - iba odhadnúť

priame náklady

PNi = ( ÚNi + NSi + Pi + NPDi ) x (1 / 1- PMRi )

PNi        priame náklady i-teho zdroja

ÚNi        úrokové náklady, náklady na vlastný kapitál

NSi        náklady na služby

Pi        platené provízie

NPDi        náklady na poistenie vkladov

PMRi        povinné minimálne rezervy

čo sa týka vlastného kapitálu - na jednej strane sú pomerne vysoké náklady na jeho obstaranie                        

                                                 - na druhej strane sa od jeho výšky odvíja rizikovosť

nižšie riziko pri dostatočnej výške kapitálu umožňuje banke získať na trhu zdroje za nižšiu cenu

položka náklady na služby - sú to hlavne náklady na prevádzku, prenájom priestorov a zariadení, mzdové náklady

                                                - ich podiel na celkových nákladoch by sa nemal zvyšovať, pokiaľ sa výrazne nemení štruktúra bankových operácií

VÝNOSOVOSŤ KOMERČNEJ BANKY        

rozhodujúci podiel na výnosoch banky :

4. úroky z úverov,
5. úroky zo štátnych CP,
6. dividendy z investícií do CP
7. úroky z vkladov v iných peňažných ústavoch

časť aktív - nevýnosová - patria sem hotovosti, ktoré musú mať banka v pokladniciach na zabezpečenie hotovostného platobného styku a povinné minimálne rezervy, uložené v centrálnej banke

HODNOTENIE ZISKOVOSTI

ziskovosť - hodnotí podľa rôznych kritérií :

1. kritérium -   zisková marža, ktorá vyplýva priamo z predchádzajúcich častí a výpočtov

zisková marža - rozdiel medzi koeficientom priamych celkových nákladov a      koeficientom celkových výnosov

Ziskový marža = kCV - kCPN

na ziskovú maržu vplýva saldo nepriamych výnosov a nepriamych nákladov, ide však o zanedbateľný vplyv

rozhodujúci je vplyv pasív a aktív, citlivých na úrokovú maržu

banky robia v súčasnosti s veľkým rozsahom hotovosti, čo im znižuje podiel výnosových aktív na celkových aktívach a negatívne vplýva na čistú úrokovú maržu

nevýhodná je aj štruktúra zdrojov, podiel neterminovaných zdrojov na celkových zdrojoch je príliš vysoký, čo bankám neumožňuje rozvíjať dlhodobé aktivity, výhodnejšie z hľadiska výnosovosti

úroveň PMR, ktorá je vzhľadom na štruktúru pasív a vysokú úroveň rizikovosti v našom bankovom prostredí vyššia ako v ekonomikách s vyššou mierou rovnovážnosti, čo sa tiež odráža v poklese čistej úrokovej marže

zisk - používa jako významný komponent hodnotenia úspešnosti podnikania

ukazovateľ TIC

TIC = čistý zisk před zdanením + úroky / úroky

ziskovosť obyčajnej akcie = čistý zisk - dividendy privilegovaných akcií / počet obyčajných akcií

Tvorba dostatočného zisku je pre banku nevyhnutná

Funkcie zisku :

1. zdrojom rozširovania kapitálu,

1. slúži na stimuláciu manžmentu banky,

1. zabezpečuje tvorbu rezerv,

1. kritériom investovania pre nových akcionárov,

1. zdrojom skvalitňovania úrovne služieb klientele banky,

1. jedným z indikátorov zdravého a bezpečného podnikateľského prostredia.

Prosperita banky v ekonomicky rovnovážnom systéme :

475. silná výnosová schopnosť, ktorá znamená, že výnosové aktíva by mali tvoriť viac ako 90% všetkých aktív banky,
476. ziskovosť charakterizovaná ukazovateľom čistej úrokovej marže by mala byť vyššia ako 4,5%,
477. dobrá kvalita úverového portfólia - nedobytné úvery by nemali presiahnuť 2% celkových aktív,
478. silná kapitálová pozícia, pri ktorej by mal byť pomer kapitálu k aktívam vyšší ako 8% a pomer kapitálu k úverom vyšší ako 15%,
479. návratnosť akciového kapitálu by mala byť najmenej 15%,
480. vnútorné generovanie kapitálu - ročný percentuálny nárast vlastného kapitálu by mal byť bez využitia vonkajších zdrojov najmenej 10%.

2. AKTÍVA KOMERČNÝH BÁNK

MIESTOLIKVIDNÝCH PROSTRIEDKOV V AKTÍVACH BANKY, BANKOVÝ ÚVER, DRUHY ÚVEROV, METÓDY POSKYTOVANIA BANKOVÝCH ÚVEROV, ZABEZPEČENIE ÚVEROVÉHO VZŤAHU A BONITA KLIENTA, MIESTO CP V AKTÍVACH KOMERČNEJ BANKY - ZABEZPEČENIE LIKVIDITY, VYLEPŠENIE PORTFÓLIA INVESTIČNEJ ZISKOVOSTI, INVESTÍCIE DO HMOTNÉHO A NEHMOTNÉHO MAJETKU, VÝNOSOVOSŤ AKTÍV

481. aktívne operácie KB - nadväzujú na ih ktívne operácie, lebo banky peniaze, ktoré sústredia formou pasívnych operácií následne využívajú  na svoje vlastné podnikanie
482. aktívne operácie - podnikateľské a ostatné operácie jako napodnikateľské
483. tvrdenie - pasívne operácie bánk sú práve tak podnikateľské jako aktíne operácie
484. aktívne operácie bánk - považujeme :
485. úverové operácie
486. investičné činosti bánk
487. úverové operácie tvoria prevažnú časť aktívnych operácií, sú klasickými operáciami komerčných bánk
488. novšie formy - investovanie do CP
489. v našom bankovníctve stále prevažuje v aktívnych operáciach bánk úver, aj keď banky čoraz viac vo svojich operáciach využívajú investovanie

ÚVEROVÉ OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK

490. při týchto operáciach vystupuje banka jako veriteľ, je v aktívnom postavení
491. KB poskytujú veľa rôznych úverov, najčastejšie sa z hľadiska času rozdeľujú na - krátkodobé, strednodobé a dlhodobé

KRÁTKODOBÉ ÚVERY

492. medzi krátkodobé úvery patria :
493. kontokorentný úver
494. zmenkové úvery
495. ručiteľské úvery
496. lombardný úver
497. kontokorentný úver
498. najrozšírenejší bankový úver
499. základom je kontokorentný účet vedený v banke, ktorá je kombináciou vkladového a úverového účtu
500. na tento účet prichádzajú všetky príjmy daného subjektu a na druhej strane sa z neho uskutočňujú všetky platby
501. ak sú výdavky vyššie jako príjmy, bežný účet sa dostáva do debetuň
502. debetné saldo - predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru, tot saldo nasmie prektočiť tzv. úverový limit, ktorý banka s klientom vopred dohodne, stanovuje sa individuálne, na základe previerky úverovej spôsobilosti a vývoja bežného účtzu klienta v minulosti
503. dohoda o kontokorentnom úvere vzniká uzatvorením úverovej zmluvy
504. používa sa na vyrovnanie výkyvov bežného účtu, na dlhodobé krytie a sezónne potreby variabilného kapitálu a na krátkodobé investičné výdavky
505. výhodou - klient nemusí při každej potrebe krítkodobých peňažných prostriedkov znovu uzatvárať zmluvu
506. revolvingový úver - určitou modifikáciou kontokorentného úveru
507. používa sa při podnikaní so zahraničnou majetkovou účasťou,
508. banka poskytuje svojmu klientovi krátkodobý úver na dohodnutú sumu, ktorá sa nesmie prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berie jako nový úver a v prípade nevyčerpania celej sumy sa účtujú poplatky za nevyčerpanú sumu
509. tento úver sa poskytuje dobrým klientom, u ktorých v určitých intervaloch opakovane dochádza k požiadavkám na úver, poskytovaný na tie isté účely
510. zmenkové úvery
511. rozhodujúci význam má zmenka, podľa spôsobu jej pužitia sa rozlišujú rôzne druhy zmenkových pôžičiek
512. zmenkový eskontný úver
513. najrozšírenejším zmenkovým úverom
514. podstatou - banka odkupuje zmenku od majiteľa před jej lehotou splatnosti
515. při odkupe - eskonte zmenky banka vychádza z nominálnej hodnoty zmenky, odpočítava diskont, čo je úrok za čas zostávajúci do splatnosti zmenky
516. banka nakupuje zmenku od pôvodného mjaiteľa, prípadne od majiteľa, ku ktorému sa prostredníctvom rubopisu dostala, a to na základe tzv. kúpnej dohody
517. při odkúpení zmenky sa jej majiteľom stáva banka, ktorá v termíne splatnosti predkladá zmenku zmenkovému dlžníkovi na preplatenie
518. banka při nákupe zmenky poskytuje priamy peňažný úver majiteľovi zmenky, napriamo úveruje hlavného dlžníka, ktorému predklafá zmenku v lehote splatnosti na preplatenie
519. při nákupe zmenky si banky uplatňujú podmienky, niektoré eskontujú iba tie, ktorých vystavovateľ i majiteľ sú jej klientami, často uprednostňujú obchodné zmenky před finančnými
520. na odkúpenie zmenky nie je právny nárok
521. eskont zmenky - poskytnutie krátkodobého úveru - banka ju odkúpi iba vtedy, ak sa jej zdá byť  málo riziková a ak má dostatok zdrojov na poskytovanie úverov
522. formy eskontného úveru :
523. jednorázový eskontný úver - akceptačný úver - banka neposkytuje faktický úver, ale tým, že zmenku skceptuje, poskytuje svoje dobré mano jako záruku, že dlžník zmenku zaplatí, akceptačný  úver vzniká tak, že klient vypíše zmenku na banku, ktorá ju akc eptuje, tedy zaviaže sa zaplatiť záväzok daný zmenkou při dospelosti, splatnosti zmenky

akceptované zmenky sa môžu použiť na - vyrovnanie záväzkov

524. ich eskontovanie - získanie    peň. hotovosti
525. remboursný úver
526. akceptačný úver v zahrničnoobchodnej praxi
527. na žiadosť dovozcu sa akceptuje zmenka vystavená vývozcom na tzv. remboursnú banku - táto banka akceptuje zmenku na základe dokumentov, ktoré sa vzťahujú na obchodnú operáciu
528. vývozca takto akceptovanú zmenku môže akceptovať v ďaľšej banke
529. ručiteľský úver
530. banka sa zaručuje uhradiť za svojho klienta záväzok voči tretej osobe, pokliaľ sa dlžník dostane do finančnej tiesne, tento záväzok býva vo forme osobitnej spísanej listiny - osobitný záručný list alebo príslušná doložka - tzv. aval na zmenke
531. banka predá svoje dobré meno, plne ručí za zmenkový záväzok, preto sa poskytuje iba prvotriednym klientom
532. při všetkých zmenkových úverov banka zvažuje riziko, poskytuje ich len tým, ktorí sú dôveryhodní
533. eskontný úver - skutočným poskytnutím peňažných prostriedkov akceptačný úver = avalový úver - poskytnutím dobrého mena banky, banka nesie při nich  riziko
534. lombardný úver
535. úver poskytovaný bankou jako záloh hnuteľnej vaci a riadi sa jej hodnotou
536. pohybuje sa od 60% do 90% hodnoty zálohu
537. stanovený pevnou sumou na dohodnutú dobu, po ktorej musí byť splatený, inak banka uplatní svoje právo vyplývajúce zo záložného práva, podľa toho, čo slúži jako předmět zálohu, rozoznávame lombardný úver na :
538. CP
539. tovar
540. pohľadávky
541. drahé kovy a iné cennosti
542. lombardný úver na CP
543. najčastejším typom ombardného úveru
544. vhodný pre banku i dlžníka
545. v prípade nasplatenia - založené CP rýchlo speňaží a pre dlžníka to predstavuje možnosť krátkodobej pôžičky bez toho, aby ihneď musel predávať CP, ktoré vlastní, keď CP založí, stále mu ostáva na  ne vlastnícke právo
546. lombardný úver môže banka poskytnúť aj na založenie zmenky a to vtedy, ak klient potrebuje veľmi krátkodobý úver a eskont zmenky nie je pre neho výhodný
547. lombardný úver na tovar
548. poskytuje sa na tovar, s ktorým sa dobře obchoduje - na tovar obchodovateľný na burze
549. dlžník odovzdáva banke len skladiskový list, konosament, nákladný list - dokumenty, ktoré mu znemožňujú disponovať s tovarom
550. pre banku je tento typ úveru riskantný, lebo môže dôjsť k veľkým výkyvom cien, tovary sa prestanú predávať, bake vznikajú dodatočné náklady spojené s kontrolou tovaru
551. lombardný úver na pohľadávky
552. krátkodobý úver  zabezpečený pohľadávkami
553. používa sa v prípade, ak podnikateľský sdubjekt poskytne obchodný úver bez toho, že by žiadal vystavenie zmenky, od banky potom žiada na svoje pohľadávky úver, uzatvorí s ňou úverovú zmluvu a jako zábezpeku úveru odstúpi banke faktúru, prípadne odberateľom uznanú pohľadávku
554. lombardný úver na drahé kovy a iné cennosti
555. v praxi sa používa zriedkavo
556. pre banku predstavuje malé riziko - drahé kovy nepodliehajú znehodnoteniu anie je problém ich predať
557. jako zábezpeku okrem drahých kovov lombardného úveru možno použiť aj vkladné knižky, životné poistky a autorské pohľadávky a práva
558. má istú podobnosť s kontokorentným úverom, odlišuje sa tým, že je poskytovaný na pevnú sumu, celá suma úveru je úročená úrokovou sadzbou nezávisle od toho, či je klient banky využil
559. v našej bankovej praxi - stále sa ešte stretávame s krátkodobými účelovými úvermi
560. okrem kontokorentného a revolvingového úveru banky poskytujú najmä tieto úvery :
561. krátkodobý účelový úver so splatnosťou do 1 roka na prevádzkové a investičné potreby
562. krátkodobý úver so splatnosťou do 1 roka na prechodný nedostatok finančných prostriedkov
563. preklenovací úver
564. krátkodobý účelový úver
565. poskytuje sa podnikateľskej sfére na krátkodobé potreby súvisiace s podnikateľskou činnosťou - zásoby, prevádzkové náklady, pohľadávky voči odberateľom a za vývoz, dodávky zo zahraničia, investičný majetok
566. účel, na ktorý sa poskytujr úver sa špecifikuje v žiadosti o úver, na úver sa uzatvára zmluva na celú dobu trvania záväzku, maximálne na obdobie 1 roka
567. úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov
568. sa poskytuje na prechodný nedostatok finančných prostriedkov, spravidla nezavinený podnikateľským subjektom
569. úver sa môže poskytnúť na :
570. odstránenie príčiny finančných ťažkostí
571. zaplatenie bankových úrokov a poplatkov
572. zloženie prostriedkov na otvorenie akreditívu
573. platenie promptných platieb
574. úver sa poskytuje na základe zmluvy, v ktorej sa stanoví termín a spôsob splácania a iné podmienky
575. zabezpečenie úveru banka požaduje při konkrétnych úveroch individuálne, v závislosti od miery rizika
576. poskytnutie úveru nepresahuje 1 mesiac
577. preklenovací úver
578. úver na preklenutie časového nesúladu medzi potrebou a tvorbou zdrojov podnikateľského subjektu za podmienky, že chýbajúce zdroje vytvorí do konca roka, keďže sa tento úver spláca z disponibilných zdrojov
579. v žiadosti o úver sa špecifikuje tvorba zdrojov a potrieb v členení podľas mesiacov na celú dobu čerpania a splácania úveru
580. v našej bankovej praxi sa začínajú objavovať aj eskontné úvery aj keď iba v malom množstve, sú totiž viazané na rozšírenie platenia prostreníctvom zmenky, čo sa vzhľadom na vysokú platobnú neschopnosť ťažko udomácňuje v našom prostredí a na druhej strane  tieto úvery prestavujú nároky na bankové zdroje jako na hociktorý iný krátkodobý úver

STREDNO A DLHODOBÉ ÚVEROVÉ OPERÁCIE

581. patrí sem poskytovanie, ktoré presahujú lehotu 1 roka
582. hranica medzi stredno a dlhodobosťou je určená :
583. strednodobé úvery - so splatnosťou do 4 rokov
584. dlhodobé úvery - so splatnosťou nad 4 roky
585. vyspelé trhové ekonomiky - stredno a dlhodobé úverové operácie patrí :
586. emisná pôžička
587. pôžička na úverový úpis
588. hypotekárna pôžička
589. spotrebné pôžičky
590. emisné pôžičky
591. priama pôžička bez sprostredkovateľskej funkcie banky
592. je priamou pôžočkou podnikateľského subjektu, ktorý sa v tomto prípade naobracia priamo na banku, ale emisiou dlhopisov sa obracia na celú ekonomickú verejnosť so žiadosťou o odkúpenie jeho úverových CP
593. banka poskytuje často služby spojené s emisiou CP, sako aj služby při ich predaji
594. banka alebo skupina bánk odkúpi časť pôžičky, často emitentovi poskytuje aj poradenské služby spojené s úkonom emisie
595. úverový úpis
596. alternatívou úverovej pôžičky
597. rozdiel : podnikateľský subjekt sa neobracia so žiadosťou o pôžičku na verejnosť, ale priamo na banku
598. úver dostáva ao banky, ktorá preverí, tak jako ja při iných tapoch bankových úverov, jeho úverovú spôsobilosť
599. dlžník podpisuje banke záväzkovú listinu - úverový úpis - dôkazom pohľadávky  banky voči nemu, nie je však CP, čo je nevýhodou, nakoľko veriteľ ju nemôže premeniť na likvidné prostriedky ešte před jej splatnosťou
600. hypotekárne pôžičky
601. pôžičky, ktoré poskytujú banky na základe existencie majetku v podobe nehnuteľností
602. patrie k najstarším typom bankového úveru
603. poskytujú sa na základe dokladov o vlastníctve domov, pozemkov, hospodárskych budov, ktoré zabezpečujú úver proti riziku jeho nezaplatenia
604. zabezpečením úveru - nehnuteľnosť - na nehnuteľnosť je uvalená hypotéka, vlastník nemôže s majetkom voľne disponovať
605. rozšírený při financovaní domového fondu, používa sa aj  při financovaní investičných akcií priemyselných podnikov
606. veľký význam má aj v poľnohospodárstve
607. spotrebné pôžičky
608. majú prevažne strednodobý charakter
609. sú to úvery fyzickým osobám a domácnostiam, slúžia na nákup spotrebných tovarov - auto, nábytok
610. časť týchto pôžočiek má aj krítkodobý a dlhodobý charakter
611. v poslednom období - podkytovanie pôžočiek v kontokorentnej forme - čerpať úver priamo na bežnom účte občana
612. stredno a dlhodobé úvery - základné typy :
613. strednodobý účelový úver - so splatnosťou 1 - 4 roky - na prevádzkové a investičné potreby
614. dlhodobá účelový úver - so splatnosťou nad 4 roky, väčšinou do 7, prípadne 10 rokov - na investičné potreby
615. banky poskytujú aj úvery spojené s privatizáciou
616. úvery na nákup privatizovanej jednotky, na zloženie dražobnej istoty, úvery na zloženie podielu do obchodnej spoločnosti, družstva

HODNOTENIE ÚVEROVÉHO DLŽNÍKA-BONITA KLIENTA

617. v prípade žiadosti o úver banka klienta dôkladne zhodnotí, čím znižuje riziko nesplatenia úveru, hodnotí sa :
618. právna spôsobilosť
619. osobná dôveryhodnosť
620. hospodárska situácia
621. právna spôsobilosť
622. klient je právne spôsobilý preberať na seba záväzky plynúce z úverového vzťahu - právne spôsobilý ručiť svojím majetkom
623. ak je klient právnickou osobou, preukáže sa výpisom z obchodného registra
624. ak je klient fyzickou osobou, predloží živnostenský list alebo občiansky preukaz
625. banka posudzuje aj majetkové pomery klienta, spoluzodpovednosť a možnosť ručenia za svoje záväzky
626. při a.s. a.spol. s.r.o. sú majetkové vzťahy a ručenia presne vymedzené
627. v prípade verejnoprospešných organizácií, komanditných společnosti, individuálnych podnikateľov musí banka presne vymedziť ich majetkovú zodpovednosť
628. osobná dôveryschopnosť
629. klient má vlastnosti predurčujúce stať sa spoľahlivým obchodným partnerom banky
630. základné znaky dôveryhodnosti :
631. stabilné finančné výsledky
632. presné a včasné plnenie mluvných a platobných záväzkov
633. minimálne alebo žiadne reklamácie na tovar
634. stálosť a spoľahlivosť vo vzťahoch k banke
635. dostatočný zostatok na účte
636. hospodárska spôsobilosť
637. jej cieľom je posúdiť :
638. skutočné hospodárske pomery podnikateľa
639. dôvod žiadosti o úver
640. či mu môže byť úver poskytnutý
641. za akých podmienok mu môže byť úver poskytnutý
642. takéto hodnotenie klienta je vnútornou záležitosťou každej banky
643. najdôležitejšie prvky hodnotenia klienta sa považujú :
644. kvalifikácia manažmentu
645. účel použitia úveru
646. analýza a kritéria účtovnej uzávierky
647. aktuálna obchodná situácia

ZABEZPEČENIE ÚVERU

648. banka požaduje dostatočné zabezpečenie úveru, ktzoré umožňuje v prípade nesplatenia úveru uplatniť nároky voči dlžníkovi, resp. tretej osobe a dosiahnuť tak úhradu úverovej alebo úrokovej pohľadávky
649. u nás sú prostriedky úverového zabezpečenia vymedzené obchodným zákonníkom a občianskym zákonníkom
650. úverové zabezpečenie je vždy - majetok - hnuteľný alebo nehnuteľný. vlastný majetok žiadateľa o úver alebo majetok tretej osoby, ktorá ručí za úver
651. 3 spôsoby úverového zabezpečenia :
652. reálne zabezpečenie
653. osobné zaistenie
654. záruka štátu, prípadne banky
655. reálne zabezpečenie
656. predmetom ručenia je majetok, ktorého je klient vlastníkom alebo spoluvlastníkom
657. môže ísť o už existujúci majetok alebo majetok, ktorý sa zadováži z poskytnutého úveru
658. úver môže byť zabezpečený rôznymi formami hnuteľného alebo nehnuteľného majetku :
659. nehnuteľným majetkom
660. hnuteľným majetkom
661. vkladmi vinkulovanými v prospech banky
662. CP
663. osobným majetkom podnikateľa
664. ďaľšími formami obsiahnutými v občianskom zákonníku
665. pravidlá při zabezpečení úveru reálnym majetkom :
666. úver možno zabezpečiť iba predmetmi trvalého charakteru, s ktorými sa ľahko obchoduje
667. při založení práva alebo věci platí, že táto věc nemôže byť na´dalej používaná dlžníkom
668. banka nikdy nezapočítava 100% hodnotu založeného majetku, lebo kalkuluje s možným znehodnotením, s poklesom cien
669. ručenie treťou osobou
670. banka při tomto ručení skúma :
671. príjmy ručiteľa
672. možnosť ručenia prostredníctvom hnuteľného, nehnuteľného majetku dlžníka
673. v prípade ručenia majetkom ručiteľa sa ručenie stelesňuje v tzv. ručiteľskej listine, ktorej prílohou je záložná alebo zádržná zmluva
674. v prípade menšieho rizika, menšej sumy úveru, môže ručoteľ ručiť svojím príjmom, čo stelesňuje vo finančnej záruke ručiteľa
675. osobitné ručenie
676. používa sa v určitých prípadoch, napr. při úveroch na bytovú výstavbu, na rozvoj odvetví, keď záruku preberá na seba štát, ak to dovoľuje hospodárska prax danej krajiny

INVESTIČNÉ ČINNOSTI KOMERČNÝCH BÁNK

677. okrem poskytovaní úverov sa banky čoraaz viac začali orientovať na investovanie do nehnuteľností a CP
678. podstatnú časť aktívnych operácií bánk tvoria operácie s CP, částo nazývané obchody s CP - investičné bankovníctvo - banka :
679. investuje svoje prostriedky do CP
680. obchoduje s CP pre seba a pre svojich klientov

Investície banky do CP

681. banka - veľký investor - nakupuje CP rôznych společnosti
682. súbor CP - portfĺio - portfólio CP minimalizuje riziká spojené s investovaním a zabezpečuje optimálny pomer výnosov k riziku
683. portfólio - portfólo včetkých bankových investícií, súbor reálnych alebo finančných investícií, oboch tapov investícií banky
684. investície do CP - najpružnejšie - je možné ich promptne prelievať prostredníctvom finančného trhu vždy tam, kde prinášajú optimálny výnos při čo najväčšej eliminácií rizika
685. zmysel portfólia při jeho tvorbe - rozdelenie, diverzifikácia investičných rizík a optimalizácia výnosov
686. portfólio - najefektívnejšia forma investície
687. podmienky pre zostavenie portfólia :
688. značný kapitál
689. kvalifikované analýzy investičných možností
690. informačné zázemie
691. odborní kvalifikovaní pracovníci
692. malý investor tieto podmienky nespĺňa - výhodnejšie je spojiť sa s kolektívnym investovaním do investičných a podielových fondov
693. při vytváraní  portfólia najdôležitejším kritériom je riziko - ak je portfílio vhodne zostavené, jeho riziko môže byť nižšie než riziko spojené s každou jednotlivou investíciou, ktorá je súčasťou portfólia - riziko celého portfólia nie je priemerom rizík jednotlivých investícií obsiahnutých v portfóliu
694. riziko celého portfólia závisí od :
695. vzájomných vzťahoch výnosov jednotlivých CP v portfóliu
696. rizikovosti jednotlivých CP portfólia
697. výšky kapitálu, ktorý sa do jdnotlivých CP  investoval
698. pre zostavenie portfólia - dôležitý vzťah výnosov jednotlivých CP v portfóliu
699. vzájomný vzťah - korelácia výnosov CP môže byť :
700. pozitívna
701. negatívna
702. nulová - nie sú koreľované
703. pozitívna korelácia
704. výnosy CP sa při pohybe ich kurzov na finančnom trhu pohybujú rovnako - rovnako rastú a rovnako klesajú
705. tento typ nie je vyhovujúci pre portfólio
706. riziko sa tak nerozkladá a nie je oveľa menšie, jako keby sa investovalo do jedného typu CP
707. negatívna korelácia
708. výnosy CP sú v portfóliu v opačnom pohybe - při raste výnosov jedného CP výnos druhého CP úmerne klesá
709. pre portfólio je tento typ najvyhovujúcejším
710. nulová korelácia
711. vyskytuje sa najčastejšie
712. výnosy CP sú nezávislé, nekoreľované
713. sú v portfóliu žiadúce
714. n eznižuje sa nimi riziko tak várazne jako při negytívnej korelácii CP
715. na finančnom trhu sa vyskytuje dvojaké riziko :
716. trhové
717. špecifické
718. trhové riziko
719. spojené s neistotami, ktoré sa vykytujú v celej ekonomike, týka sa všetkých podnikateľov rovnako
720. nemôžeme ho zmierniť ani vyxtvorením portfólia
721. špecifické riziko
722. dotýka sa iba určitej firmy, najbližších konkurentov, určitího okruhu podnikateľských subjektov
723. vhodným zostavením portfólia ho možno podstatne znížiť, prípadne úplne bylúčiť
724. pre investora zostáva iba trhové riziko
725. zníženie rizika - jeho diverzifikácia má v portfóliu CP svoje zákonítosti, už při malom počte CP (4-5 druhov ), ak sú vhodne koreľované, možno dosiahnuť podstatn= zníženie špecifického rizika
726. diverzifikácia podstatne znižuje riziko najprv rýchlo a potom pomalšie - při väčšom počte CP sa riziko takmer nehýbe
727. podmienkou diverzifikácie s pomerne malým počtom druhov CP je bvšak ich negatívna, prípadne nulová korelácia, dôležité - aby neboli pozitívne koreľované
728. portfólio je nevyhnutné neustále obmieňať, lebo sa neustále menia aj podmienky v ekonomike, čo sa odráža na finančnom trhu a zároveň aj na kvalite portfólia
729. pasívne portfólio
730. aktívne portfólio
731. pasívne portfólio
732. môže dlhšiu dobu ostať bez zmeny, ustavičné zmeny portfólia sú spojené s nákladmi
733. při jeho tvorbe vyberáme také CP, ktorých cena v podstate zodpovedá ich hodnote - ich trhová cena nepodlieha väčším výkyvom
734. aktívne portfólio
735. třeba sa oňho stále starať
736. vyberáme také CP, ktoré sú podhodnotené a pedpokladá sa nárast ich ceny
737. v prípade vysokého nárastuich třeba v zlomkovom bode predať a opäť kúpiť podhodnotené CP
738. každé portfólio je určitou kombináciou pasívneho a aktívneho portfólia

Obchodovanie banky s CP

2 ciele, ktoré banka sleduje při obchodované s CP :

739. investičný
740. špekulačný
741. investičný cieľ
742. banka investuje do CP dlhodonejšie - ukladá do nich svoje prostriedky s motívom pravidelného vysokého výnosu spojeného s malým rizikom
743. možno ho spájať s tvorbou najmä pasívnej časti portfólia
744. banka musí při lhodobekšom investovaní zvážiť :
745. aký typ CP kúpi - úverová alebo majetový
746. aký výnos CP bude prinášať - hrubý ale najmä čistý
747. aké náklady sú spojené s držbou CP
748. aká je výška inflácie a jej vplyv na zakúpený CP a jeho výnos
749. pre banku sú potrebné kvalitné informácie o všetkých stránkach investícií - na odhadnutie čistího výnosu so zohľadnením rizika a faktora času
750. riziko často znižuje výnosy a zvyšuje náklady
751. faktor času spôsobuje, že dnešný výnos nie je to isté, čo môže rovnaké množstvo peňazí znamenať o rok...
752. špekulačný cieľ
753. banka kupuje CP krátkodobo - v najvýhodnejšom bode trhovej ceny predá so ziskom
754. špekulácie pôsobia na finančný trh pozitívne
755. základom špekulácie - úvaha, aké okolnosti pôsobia na trhovú cenu - kurz CP
756. technika špekulácie :
757. so vzostupom kurzu - a la hausse
758. s poklesom kurzu - a la baisse
759. špekulácie so vzostupom kurzu
760. CP sa nakuujú za predpokladu, že ich kurzy stúpnu, že sa budú môcť predať za vyšší kurz, jako sa nakúpili
761. špekulácie s poklesom kurzu
762. CP sa v určitom momente predávajú, aby sa po určitom čase kúili za nižší kurz
763. špekulácie sa viaže k aktívnemu typu portfólia
764. špekulácie sú spojené s veľkým rizikom, kde výsledkom je strata alebo tisk
765. obchody s CP - hľadiská :
766. podľa spôsobu vybavovania :
767. obchody na vysporiadanie - per arrangement
768. priame obchody
769. podľa času realizácie
770. obchody promptné
771. obchody termínové
772. obchody a vysporiadanie
773. všetky obchody musia byť nahlásené do vopred stanoveného termínu, v najbližší pokladničný deň sa uskutoční ich zúčtovanie
774. nákupy a predaje sa navzájom vykompenzujú a vyplatia sa len zvyšujúce saldá za kurzy vyznačené na kurzovom lístku
775. priame obchody
776. vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov priamo medzi predávajúcim a kupujúcim
777. promptné obchody
778. uskutočnenie obchodu s CP ihneď a ich dodávku do niekoľkých dní po jeho uskutočnení
779. termínové obchody
780. uskutočnenie obchodu až po dohodnutej lehote, v praxi sú s nimi spojené 2  základné techniky :
781. termínové kontrakty - kupujúci a predávajúci sa dohodnú na uskutočnení transakcie v určite lehote a za príslušných podmienok, žiadna strana nemôže od obchodu odstúpiť
782. prémiové obchody - časový posun uskutočnenia obchodu po jeho dohodnutí, jeden z partnerov si vyhradzuje právo na odstúpenie od plnenia zmluvy v príslušnom termíne a za to zaplatí prémiu - opciu
783. obchody s CP môže banka vykonávať :
784. priamo
785. prostredníctvom organizovaného trhu
786. u nás sa vykonávajú najmä priame obchody, postupne sa začína rozvíjať organizovaný trh - vystupujú burzy a inštitúcie mimoburzového trhu - u nás je to :
787. na burzovom trhu           - Bratislavská opčná burza

                                                          - Burza cenných papierov Bratislava

788. na mimoburzovom trhu  - RM-S Slovakia
789. Burza cenných papierov Bratislava
790. a.s., ktorej akciónármi a zároveň členmi sú predovšetkým banky
791. svojim členstvom si vytvárajú predpoklad na obchodovanie na tejto burze
792. Bratislavská opčná burza
793. možno na nej obchodovať prostredníctvom brokerských spoločnosti
794. dominjú na nej banky
795. RM -S Slovakia
796. zatiaľ jedinou inštitúciou, ktorá má licenciu na organizovanie mimoburzového trhu
797. môže na nej obchodovať každý - všetky právnické a fyzické osoby, teda aj banky

banky tak majú m

8. PASÍVA KOMERČNÝCH BÁNK

VKLADY OBYVATEĽSTVA A PODNIKATEĽSKÝCH SUBJETOV JAKO ZáAKLADNÝ ZDROJ, DRUHY VKLADOV A ICH KLASIFIKÁCIA, MIESTO VKLADOVÝCH LISTOV A BANKOVÝCH OBLIGÁCIÍ PŘI ZÍSKAVANÍ ZDROJOV, MEDZIBANKOVÝ TRH JAKO MECHANIZMUS PRESUNU ZDROJOV Z PASÍV DO AKTÍV, TDROJE Z POISŤOVNÍ, INVESTIČNÝCH FONDOV A INÝCH NEBANKOVÝCH INŠTITÚCIÍ A ICH MIESTO V PASÍVACH BANKY, POSTAVENIE ZÁKLADNÉHO IMANIA A REZERV V PASÍVACH BANKY, NÁKLADOVOSŤ PASÍVNYCH OPERÁCIÍ

798. KB vykonávajú značné množstvo rôznych činnosti s obchodno-podnikateľským zameraním - rozdeľujeme do 3 skupín :
799. pasívne
800. aktívne
801. ostatné
802. pasívne operácie - banky nimi sústreďujú kapitál potrebný na podnikanie - jeho využitie - náplňou aktívnych bankových činnosti
803. ostatné činnosti - služby bánk spojené s pohybom kapitálu
804. vlastný kapitál bánk, ktorý by mal tvoriť asi 8% celkového bankového kapitálu, sa tak v podstatnej miere dopĺňa o zvyšnú časť cudzieho kapitálu
805. cudzí kapitál - cudzie zdroje - sústreďujú prostredníctvom celej škály vkladov a pôžičiek, ktoré banka získava od ekononmickej verejnosti - podľa druhu a ich splatnosti - klasifikujeme :
806. vklady na požiadanie
807. termínové vklady
808. úsporné vklady
809. depozitné certifikáty
810. bankové obligácie
811. úvery a pôžičky od iných bánk
812. pasívne operácie bánk sa niekedy stotožňujú s vkladovými operáciami
813. pojem vklady - vklady na účtoch a vkladných knižkách - tzv. klasické vklady

- s vývojom CP sa stretávame s modernejšou formou vkladov - s vkladmi  

  získavanými prostredníctvom dlhopisov - depozitných certifikátov a

   bankových obligácií

814. sekundárne zdroje - ak zdroje banke nepostačujú pre podnikateľské zámery, banky potrebujú prostriedky z dôvodov udržania basnkovej likvidity, obracajú sa na ostatné komerčné banky, prípadne centrálnu banku so žiadosťou o úver
815. primárne zdroje - získavané prosttredníctvom vkladov
816. v súčasnom období NBS obmedzuje z menových dôvodov množstvo úverov, poskytovaných komerčným bankám, v prípade sekundárnych zdrojov ich cena často neúmerne narastá, čo následne zdražuje poskytované

      úvery

vklady na požiadanie

817. krátkodobé vklady klientov, ktoré si ukladajú na svoje bežné účty v bankách, nazývané aj vklady na videnie, vistavklady, denné peniaze
818. sú to peniaze, ktoré bankový klienti ukladajú na svoje bežné účty, aby s nimi neustále disponovali
819. krátkodobé - ich stav sa môže každodenne meniť, denne odcvhádzajú platby za realizované výrobky a služby, denne sa ukladá hotovosť, denne sa uhradzujú rôzne bežné výdavky, platí sa za dodaný tovar, vyplácajú sa mzdy, odvádzajú sa dane
820. změna výšky vkladov na požiadanie spôsobuje, že tieto sú najmenej stabilným cudzím zdrojom banky
821. z hľadiska likvidity - predstavujú veľké nebezpečenstvo, vzťahujú sa na ne pomerne vysoké povinné minimálne rezervy - 9%
822. kto ukladá svoje prostriedky na bežný účet v banke - rozlišujeme :
823. vklady podnikateľských subjektov
824. vklady obyvateľstva
825. vklady vlády a miestných orgánov
826. vklady bánk
827. ostatné vklady
828. vklady podnikateľských subjektov a vklady obyvateľstva - prevažujú a nachádzajú sa medzi vkladmi na požiadanie takmer v každej banke
829. vklady vlády a miestnych orgánov sú dôsledkom praktického vykonávania pokladničnej činnosti štátneho rozpočtu a miestnych rozpočtov prostredníctvom  bánk - ich výška závisí od pomeru rozpočtových príjmov a výdavkov - od ich časového súladu
830. vklady bánk v iných bankách - súvisia s technikou vykonávania platobného styku a zúčtovania medzi bankami
831. bežné účty podnikateľských subjektov
832. sú vlastne ich vkladmi na požiadanie
833. vo vyspelých trhových ekonomikách - tvoria podstatnú časť krátkodobých vkladov bánk
834. tieto účty bývajú úročené veľmi nízko - 2-5% - môžu byť úverovým rámcom, alebo bez úverového rámca
835. vzťah banky a podnikateľských subjektov - vymedzený v obchodnom zákonníku - presne špecifikujú tieto oblasti vedenia bežných účtov :
836. zmluva - bežný účet možno zriadiť iba na základe písomnej zmluvy medzi bankou a podnikateľským subjektom, banka sa zaväzuje viesť bežný účet od určitého termínu na určitú menu, za určitý presne stanovených podmienok
837. podmieky vkladu a výberu - s bežným účtom disponuje zásadne majiteľ, v prípade, že že je bežný účet zriadený pre niekoľko subjektov, má každý z nich postavenie majiteľa , banka je povinná prijímať vklady alebo platby v prospech účtu a vykonávať úhrady  z účtu v príslušnej méně, v ktorej je účet vedený, na základe príkazu majiteľa účtu, prípadne za podmienok stanovených v z,luve, a to v deň po doručení príkazu
838. oznámenie o stave účtu - banka je povinná v lehotách stanovených v zmluve oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a uskutočnených platbách - písomnou formou výpisu, technického nosiča a diaľkového prenosu dát
839. úročenie účtu - prevažná časť účtov podnikateľských subjektov je úročené, aj keď banka môže viesť účty aj bezúročne, konkrétna výška úrokov a ich zmien sa dohodne v zmluve
840. zrušenie účtu - umluva môže byť zrušení zo strany majiteľa účtu aj zo strany banky a to písomnou formou
841. bežné účty obyvateľstva
842. krátkodobé vklady - vklady na požiadanie
843. musia vykazovať určitý vkladový zostatok, z ktorého sa uhradzujú ich platobné záväzky
844. vo vyspelých trhových ekonomikách - predstavujú 30% celkových vkladov na požiadanie - sú spojené s rozšírením bezhotovostného platobného styku v oblasti obyvateľstva
845. podoby - sporožírové účty, osobné účty
846. ako prvá viedla tietzo účty Slovenská štátna sporiteľňa - v predchádzajúcom ekonomickom systéme
847. osobitný typ bežných účtov - kontokorentné účty - kombinácia bežného a úverového účtu
848. ak sú výdavky vyššie jako príjmy, účet sa dostáva do debetu - poskytnutie kontokorentného úveru, na tomto účte sa musí klient s bankou vopred dohodnúť, banka mu stanoví úverový limit, ktoý nesmie prekročiť a ďaľšie podienky čerpania úveru, čo sa premietne do úverovej zmluvy
849. v prípade kreditného zostatku predstavujú kontokorentné účty krátkodobé zdroje, ktoré môže banka primerane využiť

termínové vklady

850. vklady, při ktorých saklient dobrovoľne zaviaže k časovému obmedzeniu disponovať s vkladom
851. banky nakupujú tieto peniaze na dobu 1 mesiaca až niekoľkých rokov, môžu sa používať na vopred dohodnutú dobu, sú preto pomerne stabilizovaným peňažným zdrojom a vzťahujú sa na ne nižšie minimálne rezervy, momentálne 9%
852. prijímajú sa v domácej aj cudzej méně od fyzických a právnických osôb
853. výber termínového vkladu môže byť obmedzený dvojakým spôsobom :
854. dohodnutými termínmi splatnosti
855. dohodnutou výpovednou lehotou
856. dohodnuté termíny splatonosti - vkladateľ sa zaväzujevybrať vklad až po uplynutí určitej lehoty, môže byť dohodnutý aj na presný deň splatnosti
857. termínový vklad s dohodnutou výpovednou lehotou - klient môže mať uložený vklad na nerovnako dlhú dobu, predtým jako si ho chce vybrať, musí vopred zahlásiť jeho výber
858. môže sa dohodnúť aj kombinácia obidvoch spôsobov - lient vyberie  vklad najskôr zarok (dohodnutý termín), avšak výber musí oznámiť 30 dní před splatnosťou  (dohodnutá výpovedná lehota)
859. termínové vklady môžu byť vyplatené vo výnimočných prípadoch před dohodnutým termínom, avšak za cenu penalizácie - zvýšenie úrokovej sadzby, prípadne ďaľšieho poplatku, ktorý kryje náklady na obstaranie náhradných zdrojov pre banku
860. termínové vklady podnikateľských subjektov
861. vklady dlhodobejšieho charakeru, uložené na vkladových účtoch
862. vznikajú na základe písomnej zmluvy medzi bankou a podnikateľským subjektom
863. sú vedené v domácej a zahraničnej méně, na dobu určitú alebo neurčitú, s možnosťou výpovednej lehoty
864. rozdiel od bežných útov - určené zásadne na uloženie prostriedkov v banke a to :
865. krátkodobo - 1 mesiac až 1 rok
866. stredno a dlhodobo - niekoľko rokov
867. podnikateľský subjekt sa zaväzuje k časovému obmedzeniu disponovania s vkladom
868. medzi bankou a podnikateľským subjektom vzniká právny vzťah - na základe zmluvy o vkladovom účte, ktorej rámcové  pravidlá sú uvedené v obchodnom zákonníku
869. revolvingový termínový vklad - novinkou v bakovej praxi, kde v priebehu viazanosti vkladu je možné s ním disponovať za určitých a vopred dohodnutých podmienok disponovať a následne vklad znovu obnoviť
870. termínové vklady obyvateľstva
871. v praxi sa vyskytujú v podobe vkladových knižiek s výpovednou lehotou
872. vkladné knižky - potvrdením o vklade, predstavujú vkladový vzťah medzi bankou a občanom
873. vyznačujú sa v nich výšky vkladu, konečný stav, úroky, výpovadné lehoty
874. najviac zastúpené v Slovenskej sporiteľni
875. v prípade termínových vkladov sú to :
876. vkladné knižky s výpovednou lehotou
877. vkladné knižky prémiového sporenia
878. vkladné knižky s výpovednou lehotou
879. termínové vklady na vkladných knižkách s výpovednou lehotou môžu byť napr. so 6-mesačnou výpovednou lehotou, s 12-mesačnou výpovednou lehotou  a s 24-mesačnou výpovednou lehotou
880. výplata vkladu - podmienená dodržaním výpovednej lehoty
881. lehota výberu je vznačená vo vkladnej knižke a vkladateľ má možnosť podľa týchto záznamov sledovať termín uplynutia výpovednej lehoty a včas vykonať výber
882. ak vkladateľ dodrží výpovednú lehotu, môže vykonať výber bez sankčného poplatku a zachováva sa mu nárok na úrok uodpovedajúci dohodnutej dĺžke uloženia vkladu podľa druhu vkladnej knižky
883. ak vkladateľ nedodrží výpovednú lehotu, uplatní sa sankčný poplatok za nedodržanie výpovednej lehoty, výška sankčného poplatku sa určuje podľa druhu termínového vkladu a podľa výšky vyberanej sumy peňazí
884. v poslednej době im začínajú konkurovať bankové dlhopisy, často emitované s veľmi výhodnými vkladovými podmienkami
885. vkladné knižky prémiového sporenia
886. predstavujú výhodnú formu pravidelného sporenia v určitých cykloch - napr. 5 rokov
887. účastník sporenia sa zmluvne zaviaže, že bude vkladať na vkladnú knižku odo dňa jej založenia po dobu stanoveného časového obdobia pravidelne určitý stanovený vklad
888. vklady na knižke okrem úroku získavajú aj pevne stanovenú prémiu, ktorá sa pripisuje účastníkom sporenia po ukončení cyklu a splnení zmluvných podmienok, výška závisí od priemerného mesačného vkladu
889. ak účastník počas sporenia vyberie časť alebo celý vklad, stráca nárok na prémiu, nárok na úrok mu ostáva

úsporné vklady

890. vklady, ktoré do času ich uloženia ležia medzi krátkodobými a termínovými vkladmi
891. sú vkladané prevažne fyzickými osobami na dlhšiu dobu, pričom termín ich výberu nie je obmedzený
892. pre banky sú výhodné ich relatívnou stabilitou a pomerne dlhodobým charakterom
893. často bývajú podporované štátom
894. typy úsporných vkladov :
895. s vkladovým účtom - úročeným alebo výherným
896. s účtom majetkového sporenia - sporenie do CP
897. s účtom stavebného sporenia - vklady do stavebných sporení
898. s účtom poistného sporenia - vklady spojené so životným poistením
899. vkladové účty
900. najrozšírenejším tapom vkladových účtov - úsporné účty s vkladnou knižkou
901. pôvodne ich používali iba v sporiteľni, postupne ich preberajú aj iné komerčné banky a peňažné ústavy
902. môžu byť na meno alebo na majiteľa
903. vkladná knižka na majiteľa - vlastníkom je osoba, ktorá ju má vo svojej držbe, môže sa ľahko darovať, odovzdať inému na úhradu záväzku, dať do zálohu, při odcudzení môže byť zneužitá
904. úsporné vklady môžu byť :
905. úročené
906. výherné
907. vo väčšine vyspelých krajín prevažujú úročené úsporné vklady
908. zvýhodnenia - okrem základného úroku dostávajú zvýšený dodatočný úrokový

                             výnos

   - úročené vklady s bónusom - prémiou

909. výherné úsporné vklady - nie sú príliš rozšírené, úroky sa tu nahradzujú systémom výhier a prémií, ktorý je skonštruovaný tak, že v priemere zídpovedá úročeniu vkladov, často tento systém výherných vkladov býva kombinovaný s úročením
910. účty majetkového sporenia
911. účty, na ktorých sa ukladajú tzv. majetkové vklady - vklady slúžiace na dlhodobé investovanie do CP
912. úroková miera tu závisí od priemernej rendity na kapitálovom trhu CP
913. môže byť vyššia, ale aj nižšia jako úroková miera při klasických úsporných vkladoch
914. banka si určuje určitú zrážku, ktorá jej má nahradiť náklady spojené  držbou CP, jako aj kurzové riziko
915. účty stavebného sporenia
916. patria k účelovým úsporným vkladom, ktoré sú organizované určitými špecializovanými sporiteľňami
917. systém spočíva v tom, že v prípade, keď si vkladateľ sporí určitý počet rokov a nahromadí potrebnú výšku vkladu, má nárok na získanie prémie poskytovanej štátom, na poskytnutie stavebného úveru za oveľa výhodnejších podmienok
918. stavebné sporenie mladých živnostníkov a remeselníkov - sporenie tu slúži na financovanie stavieb spojených s ich podnikaním
919. účty poistného sporenia
920. znamená kombináciu úsporného vkladu a životného poistenia
921. je potrebné uzatvoriť 2 zmluvy - zmluvu na pravidelné sporenie na vkladový účet a zmluva na uzavretie životného poistenia
922. vkladateľ ukladá pravidelné mesačné sumy
923. vklad je čiastočne úročený, čiastočne sa vytvára poistný fond, ktorý sa oužije v prípade poistnej udaloszi
924. po uplynutí stanovenej lehoty sa vklad vypláca vkladateľovi vrátane úrokov, prípadne prémie

depozitné certifikáty

925. alternatívou termínových vkladov
926. sú to vlastne potvrdenky, ktoré banky vydávajú při nákupe zaokrúhlenej sumy vkladu
927. majú formu CP a možno s nimi obchodovať, aj keď banky ich obchodovateľnosť často obmedzujú
928. majiteľ d.c. obdrží potom výšku vkladu v termíne jeho splatnosti
929. pomenovanie - vkladové certifikáty, resp. vkladové listy
930. banky ich vydávajú so splatnosťou 1 až 2 roky, ale väčšinou na dobu kratšiu jako 1 rok
931. ide o krátku dobu splatnosti
932. vydávajú sa v rôznych nominálnych hodnotách - často prosttredníctvom veľkosti nominácií úrčuje štruktúra veriteľov
933. môžu sa vydávať na :
934. malé nominácie
935. sredné nominácie
936. veľké nominácie
937. malé nominácie - alternatívou sporenia namiesto vkladnej knižky, sú určené predovšetkým obyvateľstvu
938. sterdné a veľké nominácie - úrčené podnikateľskej sfére, při veľkých nomináciach sú úrokové sadzby a ich splatnosť dojednávané spravidla individuálne
939. pre banku veľký význam - prostredníctvom nich sa obracia na oveľa širšiu verejnosť, nielen na bankovú klientelu
940. sú nástrojom získavania stabilnejších zdrojov, ktoré banka výhodnejšie môže podnikateľsky využiť
941. oproti termínovým vklaom majú naviac tú výhodu, že ich nemožno v žiadnom prípad před lehotou splatnosti vybrať
942. naše banky vydávajú vkladové certifikáty, vkladové listy v rôznej podobe a s odlišnými podmienkami
943. všetky majú spoločné :
944. spravidla vyplácané na doručiteľa
945. platným dokumentom banky, ktorý potvrdzuje prijatie vkladu
946. sú väčšinou prevoditeľné na inú osobu, je možné ich darovať, dediť
947. úroky sú vyplácané prevažne jednorázovo, súčasne s vkladom, najneskôr v deň ich splatnosti
948. lehota premlčania na výplatu nominálnej hodnoty a úrokov - 3 až 4 roky
949. v prípade ich poškodenia. Straty alebo umorenia - majiteľ môže požiadať o ich umorenie
950. úrokové sadzby - stanovené jako ročné, formou pevného percenta a sú odstupňované podľa dĺžky  trvania vkladu s preferenciou dlhodobejších vkladov
951. úroky z depozitných a vkladových certifikátov sa stanovujú na základe úrokových sdzieb platných při ich vystavení
952. změna úrokových sadzieb sa ich netýka - až do termínu ich splatnosti platia pôvodné úrokové sadzby
953. tieto vkladxy sú pre banku výhodné při narastajúcej inflácií, keď priemerná úroková miera narastá, ale vklady získané prostredníctvom depozitných certifikátov zostávajú stále rovnako úročené
954. z pohľadu bankového klienta - opak - pre neho sú výhodné, ak ptiemertná úroková miera  klesá, ale úroková sadzba při depozitných certifikátoch zostáva stále na určitej úrovni, ktorá je vyššia jako priemerná

bankové obligácie

955. ak banka si potrebuje zabezpečiť väčšie množstvo dlhodobých peňažných zdrojov s istotou, že veriteľ neskôr neodstúpi, emituje obligácie
956. bankové obligácie môžu nakupovať podnikateľské subjekty, obyvateľstvo, iné banky a ostatné organizácie
957. peňažné zdroje, ktoré banka získa, sú stabilné a má ich k dispozícií po celú dobu ich splatnosti a preto sú dobře úročené
958. bankové obligácie podobne jako vkladové certifikáty a vkladové listy patria medzi dlhopisy
959. právny rámec : 530/1990 o dlhopisoch, 600/1992 o CP a novela, 425/1994
960. obligácie - CP v pravom slova zmysle
961. obligácie - strednodobé a dlhodobé úverové CP s pevnou lehotou splatnosti - najčastejšie 5-15 rokov, v ktorých sa dlžník zaväzuje, že v stanovenej době splatí nominálnu hodnotu obligácie a že v stanovenej době bude vyplácať úrok, prípadne iné platby
962. typy obligácií :
963. bankové obligácie - emitujú ich banky
964. štátne obligácie - emituje ich štát, vláda
965. podnikové obligácie - emituje ich podnikateľský subjekt
966. komunálne obligácie - emitujú ich komunálne orgány
967. obligácie majú náležitosti a formu jako obligácie ostatných emitentov, môžu byť umiestnené na tuzemskom alebo zahraničnom kapitálovom trhu, môžu byť emitovené v kurze pod pari alebo nad pari
968. bankové obligácie stelesňujú äverová vzťah, tak jako při priamom bankovom úvere
969. rozdiel - emitent obligácie - banka, ktorá vystupuje jako dlžník, sa emisiou obracia na širokú verejnosť o pôžičku, namiesto toho, aby potrebné zdroje sústredila klasickými vkladmi ns vkladných knižkách
970. podmienky úverového vzťahu medzi bankou  upisovateľom jej obligácií sú vopred určené - veriteľ před upísaním vie :
971. koľko sa požičiava - nominálna hodnota
972. na ako dlho sa požičiava - stanovená doba, kedy sa suma vráti
973. za koľko sa požičiava - dohodnutý úrok a lehoty, v ktorých sa bude vyplávať
974. bankové obligácie vystupujú v týchto formách :
975. listinnej - tradičnej, fyzickej podobe
976. dematerializovanej, zaknihovanej - v podobe záznamu o jej existencii
977. obligácie v listinnej podobe - obsahujú 3 časti :
978. plášť - vlastný dlžobný úpis - obsahuje - označenie emitenta, názov dlhopisu a jeho číselné označenie, nominálnu hodnotu dlhopisu, spôsob určenia výnosu, vyhlásenie emitenta o dlžobe, záväzok emitenta splatiť nominálnu hodnotu v určitom termíne
979. kupónová hárok s talónom - obsahuje kupóny, ktoré stalesňujú nárok na výplatu úrokov z poskytnutého úveru vždy k určitému dátumu výplaty, kupónový hárok je samostatným CP
980. obligácia, ktorá sa vydáva na dlhšiu dobu - nedávajú sa k nej naraz všetky kupóny, ale po vyčerpaní ich prodeleného počtu  sa na základe talónu - odvzdávajúci list, obdržia sa nové kupóny
981. v poslednej době sa  častejšie používajú obligácie bez kupónového hárku - výnosy sa poukazujú majitešovi na bankové účty
982. bankové obligácie musia byť povolené Ministerstvom financií SR
983. k žiadosti o ich emisiu sú potrebné materiály, ktoré charakterizujú emisiu a ich emitenta
984. rozhodujúcim je tzv. Prospekt emitenta CP - predkladá sa Ministerstvu a zverejňuje sa v tlači
985. konvertibilné bankové obligácie
986. bankové obligácie, při ktorých v lehote ich spolatnosti existuje voľba :
987. požiadať o vyplatenie ich nominálnej hodnoty
988. vymeniť ich za akcie banky
989. musia byť vopred valným zhromaždením banky schválené, kde sa presne určí pomer, v akom sa obligácie budú vymieňať za akcie, inak platia poravidlá jako při bežných bankových obligáciach, väčšinou s nižším úročením
990. u nás emisiu konvertibilných obligácií uskutočnila Prvá komunálna banka a.s. so sídlom v Žiline, vydala obligácie s lehotou splatnosti 3 roky, v nominmálnej hodnote 10 000,

      50 000, 100 000 Sk

991. vychádzala z predpokladu, že konvertibilné obligácie majú zvyčajne nižšiu úrokovú sadzbu
992. tiež zvažovala možnosti využitia získaných zdrojov, jako aj ich predpokladanú výnosovosť
993. rozhodla úročiť konvertibilné obligácie pevnou úrokovou sadzbou 10%, s polročným vyplácaním tohoto výnosu
994. výmenné právo - presne vymedzené - časom, v ktorom ich bude  možné vymeniť jako aj pomerom, v ktorom sa budú vymieňať

       nominálna hodnota 1 obligácie = nominálna hodnota 1 akcie

995. komunálne obligácie
996. úverové CP, ktoré by mali verejnoprávne inštitúcie a miestne orgány správy - ich výnos slúži na doplnenie ich zdrojov
997. poverujú banky na umiestnenie emisie komunálnych obligácií - preto sa spájajú s bankami, z hľadiska banky sú to však účelová položka pre komunálne orgány
998. odlišnisť od ostatných obligácií :
999. sú vydávané na určitý, ptresne stanovený účel
1000. sú zaručené majetkom alebo príjmami miestnych orgánov správy
1001. emisie sú veľmi rozšírené v USA, kde sa tento spôsob financovania viac jako 1 a 1/2 storočia
1002. výrazné daňové zvýhodnenie při komunálnych obligáciach - oslobodenie od dane z úrokov
1003. prvá emitovala komunálne obligácie na Slovensku Prvá komunálna banka a.s. v Žiline - prvou komunálnou bankou na Slovenskuňkomunálne obligácie - emitované na doručiteľa, s nominálnou hodnotou 5000 Sk a s lehotou spltnosti 5 rokov, úročené 17,25% p.a.
1004. splatnosť úrokových kupónov je polročná
1005. výťažok z emisie - určený na rozvoj mestskej hromadnej dopravy v Žiline, na zavedenie ekologickejších trolejbusov, ktoré by mali pokryť 65% m,estskej dopravy
1006. keďže sú kmunálne obligácie oslobodené od daní, Prvá komunálna banka a.s. predložila MF SR návrh, aby jej komunálne obligácie boli postavené na rovnocennú úroveň štátnym CP a ich výnosy boli oslobodené od dane
1007. bankové obligácie podobne jako krátkodobejšie bankové dlhopisy sú pre banku výhodné vtady, ak na kapitálovom trhu rastie priemerná úroková iera - pomerne lacným zdrojom, miera inflácie ich ovplyvňuje ešte viac, nakoľko sú dlhodobejšie
1008. emisia a umiestnenie benkových obligácií často vyvoláva dopyt poďaľších bankových činnostiach  - ich úschove a správe - to platí  v prípade krátkodobých bankových dlhopisob

ÚVERY A POŽIČKY INÝCH BÁNK

1009. KB často nepostačujú úasíva získané prostrednáctvom vkladových operácií, preto musia pristúpiť k pôžičkám a úverom od iných bánk
1010. 2 základné druhy :
1011. úvery a pôžičky od iných komerčných bánk
1012. úvery od centrálnej banky
1013. nákup vkladov a úverov jednej banky od druhej banky motivujú 2 dôvody :
1014. snaha zvýšiť úverové zdroje
1015. snaha, resp. potreba vyrovnávať pozíciu a dodržať likviditu banky
1016. úverové a vkladové medzibankové obchody
1017. prestavujú  v zahraničných bankách pomerne značné podiely
1018. v Nemecku - podiel 30%
1019. naše banky - poznačené výrazným nedostatkom primárnych zdrojov, tieto tzv. sekundárne zdroje - využívajú v prevažnej miere

úvery a pôžičky od iných komerčných bánk

1020. môžu vo vyspelých trhových ekonomikách vystupovať v rôznych podobách :
1021. krátkodobé úvery
1022. strednodobé a dlhodobé úvery
1023. krátkodobé úvery - môžu mať formu reeskontu zmeniek, mobilizačných sólozmeniek, úveru na bežnom účte a formu dojednaných vkladov
1024. reeskont zmeniek
1025. používajú sa obchodné zmenky
1026. banka, ktirá potrebuje získať hotové peniaze - likvidné, predá zmenku inej banke, ktorá je ochotná je odkúpiť
1027. resskont zmenky v centrálnej banke
1028. KB môžu reeskontovať zmenky aj v iných KB
1029. finančné zmenky = mobilizačné zmenky - predmetom reeskontu zmeniek
1030. čerpanie úveru na bežnom účte, na ktorm prebieha ich medzibankový platobný styk
1031. úvery  na  základe vkladov KB v iných bankách - uložením prostriedkov jednej komerčnej banky  v inej komerčnej banke vzniká medzi nimi vlastne úverový vzťah, všetky druhy vklaov bánk v iných bakách predstavuje medzibenkové úverové záväzky a pohľadávky
1032. denné peniaze - niektoré druhy vkladov majú za cieľ vyrovnávať momentálnu lkvidnú merovnováhu banky
1033. pevné vklady - dojednávajú sa medzi bankami
1034. strednodobé a dlhodobé úvery
1035. majú formu obligácií ( dlhopisov ), pôžičiek na úverovom účte a priebežných účtoch
1036. v našej praxi existujú medzibankové obchody, niekedy sú priam nevyhnutnosťou
1037. naše banky a sporiteľne si navzájom predávajú termínované vklady na 1 mesiac a dlhšie, jako aj vklady na požiadanie

úvery od centrálnej banky

1038. KB si môžu požičiať aj od centrálnej banky - od NBS
1039. CB poskytuje KB úver najmä formou reeskontu zmeniek, využíva aj lombardný úver, aukčný refinančný  úver, jako aj iné txpy úverov
1040. reeskont zmeniek - poskytovanie prebieha odobne jako při KB, konkrétne podmienka reeskontu stanovuje CB, ktorá ich priebežne prispôsobuje umeneným ekonomickým podmienkam
1041. reeskont zmeniek - jedným z menových nástrojov, ktoré CB používa na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu
1042. aukčný refinančný úver - úver získaný na aukciách organizovaných CB
1043. aukcie - orgamizované v určitých kratších, prípadne dlhších časových intervaloch
1044. CB musí vopred oznámiť výšku úveru ponúkaného do aukcie alehotu jeho splatnosti
1045. jednotlivé KB nshlásiavýšku požadovaného úveru a ponúkanú úrokovú mieru
1046. požiadavky bánk sa zoradia podľa výšky ponúkanej úrokovoe sadzby až do vyčerpania ponúkaného úveru
1047. u nás sa používa  - holandský systém . úroková sydzba je kótovaná na úrovni poslednej, teda najnižšej, ešte uspokojenej požiadavky, takto čerpaný aukčný úver je krytý bianko zmenkou KB, ktorú po splatení pveru a úroku NBS vráti proti podpisu KB
1048. lombardný úver
1049. ďaľšou formou refinancovania KB prostredníctvom CB
1050. poskytuje CB proti vlastnému zálohu banky
1051. predmetom zálohu :
1052. vybrané CP - štátne CP alebo CP so štátnou zárukou
1053. iné majetkové hodnoty v materializovanej alebo dematerializovanej podobe
1054. banková rada schvaľuje lombardný zoznam - obsahuje názov CP, jeho označenie, názov emitenta, sumu emisie, dátum emisie a konečnej splatnosti
1055. 1933 - lombardný zoznam - CP :
1056. krátkodobé štátne CP - pokladničné poukážky
1057. štátne dlhopisy so splatnosťou viac jako 1 rok - emotentom je MF SR
1058. poukážky NBS
1059. poskytoval najviac na dobu 30 dní, v sume tvoriacej maximálne 75% predmetnú zálohu
1060. lombardná sadzba - úroková sadzba, za ktorú sa lpmbardný úver poskytuje, je vyššia jako diskontná sadzba, NBS ju mení v závislosti od meniacich sa ekonomicých podmienok, lombardný úver predstavuje drahé peniaze, KB ich využívajú na riešenie zívažných problémov v oblasti svojej likvidity, při problémoch s dodržiavaním povinných minimálnych rezerv, ich podiel na refinančných zdrojoch KB je nízky
1061. špecifické nástroje refinancovania - 1. bankové obchody na podporu splátkovej formy

                                                                veľkej privatizácie

       - 2. nákup zmeniek na podporu exportu

1. NBS stanovila rámec refinancovania takto :

1062. vystavovateľom a veriteľom týchto zmeniek -  KB, ktorá predkladá tieto zmenky na nákup CB    
1063. zmenkárom - právnická osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registra a privatizuje určitý konkrétny objekt
1064. zostatková splatnosť od dňa nákupu nesmie byť dlhšia jako 180 dní
1065. při predaji sa KB musí zaviazať k spätnému nákupu zmeniek od NBS
1066. tieto zmenky sú zásadne vystavované na sumu hotovostnej splátky na kúpu privatizovaného objektu

1. NBS nakupuje od KB cudzie zmenky na vlastný rad na podporu exportu

1067. zmenky sú vstavené v Sk
1068. dlžníkom - podnikateľský subjekt, ktorý je zapísaný v obchodnom registri SR, ktorý vyrába a dodáva tovar na konečné použitie do zahraničiaň
1069. prebieha podobne ako nákup bežných zmeniek
1070. splatnosť zmenky nesmie byť dlhšia ako 180 dní
1071. nepripúšťa sa prolongácia zmenky a zodpovednosť nesie KB, ktorá predkladá zmenku CB na nákup

9. BILANCIA CENTRÁLNEJ BANKY A KOMERČNÝCH BÁNK

VZŤAHY VOČI ZAHRANIČIU - DEVÍZOVÉ REZERVY, ŠTÁTU - NÁKUP POKLADNIČNÝCH POUKÁŽOK, KOMERČNÝM BANKÁM - POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY A ICH PREMIETNUTIA DO BILANCIE CENTRÁLNEJ BANKY, ŠTRUKTÚRA BILANCIE CENTRÁLNEJ BANKY A JEJ DOPAD NA ZISK, MIMOBILANČNÉ OPERÁCIE A ICH VZŤAH K BILANCII BANKY, PLATOBNÝ STYK JAKO KĽÚČOVÁ ČASŤ MIMOBILANČNÝCH OPERÁCIÍ, FORMY A NÁSTROJE PLATOBNÉHO STYKU, HOTOVOSTNÝ A BEZHOTOVOSTNÝ PLATOBNÝ STYK, VÝROČNÁ SPRÁVA BÁNK, VÝKAZ ZISKOV A STRÁT

1072. cieľom účtovníctva - zachytiť ekonomickú realitu podniku podľa pravidiel, zásad, metód, ktoré účtovníctvo používa
1073. účtovná závierka - sústava základných ukazovateľov, usporiadaná podľa určitých kritérií, t.j. majetok, aktíva, zdroje financovania, pasíva, náklady, výdavky, výnosy, príjmy a hospodársky výsledok
1074. príprava a vykonanie účtovnej závierky - zavŕšením účtovného procesu

BILANCIA CB

1075. výročná správa CB je rozčlenená na 5 základných kapitol :
1076. 1 kapitola
1077. rozobraný ekonomický vývoj Slovenska v príslušnom roku, ďalej vývoj celej ekonomiky
1078. vývoj HDP vo vybraných krajinách OECD, v bývalých socialistických krajinách
1079. vývoj inflácie, vývoj cien, ŠR, trh práce, zahraničná zadlženosť
1080. 2 kapitola
1081. správa o menovom vývoji SR
1082. rozčlenená na niekoľko častí :
1083. menový vývoj - zobrazený vývoj inflácie, vývoj devízových rezerv, peňažná zásoba, vývoj vkladov a úverov, úrokových mier, rozpočtové hospodárenie, platobná bilancia, dlhová služba NBS, devízovo-povoľovacia činnosť NBS
1084. menová politika - rozobraný problém regulovania vývoja peňažnej zásoby, nástroje menovej politiky a ich uplatnenie
1085. zahraničné úverové a kapitálové vzťahy
1086. bankový sektor - jeho vývoj a podnikanie bánk
1087. finančné trhy - vávoj na peňažnom a kapitálovom trhu
1088. 3 kapitola
1089. obsahuje audítorskú správu a výsledky hospodárenia NBS
1090. 4 kapitola
1091. zachytáva emisnú činnosť NBS a peňažný obeh
1092. rozdelená na 2 časti - v prvej je vysvetlená emisia peňazí a v druhej výskyt falzifikátov na území SR
1093. 5 kapitola
1094. uvedené prílohy týkajúce sa úverov, menového prehľadu, konsolidovanej platobnej bilancie, aktíva a pasíva komerčných bánk

BILANCIA AKTÍV A PASÍV NBS

AKTÍVA

1095. zlato, vklady v medzinárodnom menovom fonde, vklady v zahraničných bankách, pohľadávky voči tuzemským bankám, pohľadávky voči ŠR (z bežného hospodárenia, štátne finančné pasíva), CP, finančné investície a majetkové účasti, ostatné aktíva, aktíva celkom

PASÍVA

1096. emisia obeživa, záväzky voči MMF (vklady MMF, úvery od MMF), záväzky voči zahraničným bankám (úvery od zahraničných bánk, vklady zahraničných bánk), emitované CP, záväzky voči tuzemským bankám , záväzky voči ŠR (štátne finančné aktíva, štátne fondy), ostatné pasíva, vlastný kapitál, pasíva spolu

1097. súčasťou bilancie aktív a pasív je príloha - neoddeliteľnou súčasťou a jej obsahom je bližšia charakteristika jednotlivých položiek

NÁKLADY

1098. náklady na úroky a poplatky, náklady na pracovníkov, všeobecné prevádzkové náklady, náklady na bankovky a mince, odpisy investičného majetku, kurzové rozdiely, ostatné náklady zisk, spolu

VÝNOSY

1099. prijaté úroky a poplatky, kurzové rozdiely, ostatné výnosy, spolu

ROZDELENIE ZISKU

1100. odvody zisku do ŠR, prídely fondom, zisk

BILANCIA KOMERČNÝCH BÁNK - BILANCIA AKTÍV A PASÍV

AKTÍVA

1101. pokladničná hotovosť, prostriedky u EB a šekové poštové účty, účty u EB, krátkodobé pokladničné poukážky, úvery poskytnuté iným bankám, úvery poskytnuté klientom, dlhopisy a iné CP s pevným výnosom, akcie a iné CP s premenlivým výnosom, finančné investície, podiely v materských a dcérskych podnikoch, nehmotný investičný majetok, hmotný investičný majetok, ostatné aktíva, aktíva celkom

PASÍVA

1102. záväzky voči bankám, vklady iných bánk, úvery od EB a ostatných bánk, záväzky voči klientom, vkladové listy a emisia obligácií, vkladové certifikáty a pokladničné poukážky, iné vkladové listy, rezervy (cudzie zdroje), hospodársky výsledok bežného obdobia, základné imanie celkom, ážio a ostatné kapitálové fondy, rezervné fondy a fondy tvorené zo zisku, hospodársky výsledok minulých rokov, ostatné pasíva, pasíva celkom
1103. výkaz ziskov a strát ukazuje náklady a výnosy a hospodársky výsledok

NÁKLADY

1104. platené úroky, platené poplatky a provízie, náklady na operácie s klientmi, náklady na finančný prenájom, na finančný leasing, náklady na emitované dlhopisy, náklady na operácie s CP, náklady na ostatné operácie, všeobecné prevádzkové náklady, odpisy investičného majetku, tvorba rezerv a opravných položiek, ostatné prevádzkové náklady, mimoriadne náklady, daň z príjmu splatná, daň z príjmu odložená, zisk za účtovné obdobie, spolu

VÝNOSY

1105. prijaté úroky, prijaté poplatky a provízie, výnosy z operácií s klientmi, výnosy z finančného prenájmu, výnosy z operácií s CP, výnosy z devízových operácií, výnosy z ostatných operácií, použitie, strata za účtovné obdobie, spolu

SÚVAHA

1106. výkaz statický
1107. môže byť riadna k 31.12
1108. môže byť mimoriadna - ak sa zlúčia 2 banky
1109. ukazuje stav majetku, pohľadávok a záväzkov

ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

1110. účtovnú uzávierku tvoria súvaha a výkaz ziskov a strát
1111. účtovnú závierku musí podpísať štatutárny orgán, ak ide o právnickú osobu, alebo fyzická osoba, ktorá je účtovnou jednotkou
1112. účtovná závierka sa zostavuje k poslednému dňu účtovného obdobia - riadna účtovná závierka a v ostatných prípadoch - mimoriadna účtovná závierka
1113. účtovná závierka musí byť overená audítorom a údaje z nej musia zverejňovať tie účtovné jednotky, ktorým túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis

VÝROČNÁ SPRÁVA

1114. vo výročnej správe je účtovná jednotka povinná uviesť zverejňované údaje z účtovnej závierky, výrok audítora, údaje o dôležitých skutočnostiach

KONSOLIDAČNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA

1115. účtovná závierka obchodnej spoločnosti upravená o vzťahy vyplývajúce z jej majetkovej účasti v iných obchodných spoločnostiach
1116. zostavuje obchodná spoločnosť, ktorá má najmenej 20% majetkovú účasť v inej obchodnej spoločnosti, alebo ktorej oprávnenie na riadenie inej spoločnosti vyplýva zo zmluvy alebo stanov  bez ohľadu na výšku majetkovej účasti
1117. overuje ju audítor

manažment bilancie banky - manažment aktív a pasív je dôležitou súčasťou riadenia banky z hľadiska potreby dosiahnuť úspešný podnikateľský výsledok, ide o rozsiahlu oblasť bankovníctva.

Úroková citlivosť aktív a pasív

citlivosť aktív a pasív na zmeny úrokových sadzieb určuje možnosť banky prispôsobiť sa zmene, zmeniť štruktúru aktív a pasív tak, aby sa minimalizoval negatívny dopad zmeny úrokových sadzieb, aby došlo ku konjunkturálnemu využitiu pozitívnych zmien

môžu nastať 2 situácie :

1. pasíva citlivé na zmeny úrokových sadzieb sú vyššie ako citlivé aktíva

v tomto prípade rast úrokových sadzieb má negatívny vplyv na zisk banky, pretože     zdraženie zdrojov, ktoré sa týka pasív citlivých na zmeny bude vyššie ako výnosy, ktoré banka dosiahne rastom úrokov z citlivých aktív,

táto štruktúra je výhodná v prípade očakávaného poklesu úrokových sadzieb

1. aktíva citlivé na zmeny úrokových sadzieb sú vyššie ako citlivé pasíva

pre banku je výhodnejší rast úrokových sadzieb ako ich pokles

je dôležité, aby banka vyhotovovala konjunkturálne štúdie vývoja úrokových sadzieb a v súlade s očakávaným vývojom menila štruktúru aktív a pasív tak, aby zmeny mali priaznivý dopad na jej zisk

pomer aktív citlivých na zmeny úrokovej sadzby k pasívam citlivým na úrokové sadzby môže slúžiť ako ukazovateľ rizika poklesu zisku :

1118. ak je pomer = 1, ide o nulové riziko, ale aj o nulovú šancu
1119. ak je pomer menší ako 1, ide o negatívnu citlivosť sadzby, citlivosť pasív
1120. ak je pomer väčší ako 1, ide o pozitívnu citlivosť, citlivosť aktív

manažment pasív je zložitejší, pri aktívnych operáciách môže banka meniť štruktúru

pomer schodku k aktívam = citlivé aktíva - citlivé pasíva / suma aktív

pomer schodku ku kapitálu = citlivé aktíva - citlivé pasíva / kapitál

MAXIMALIZÁCIA ZISKU

zisk - rozdielom medzi výnosmi a nákladmi, jeho zvyšovanie možno dosiahnuť tak zvýšením     výnosov, ako aj znížením nákladov

výnosy možno zvyšovať týmito spôsobmi :

1121. zvyšovaním objemu aktív, zvyšovaním výšky poskytovaných úverov v prípade, že banka je prekapitalizovaná, priestor pre rast úverov možno vytvoriť aj navyšovaním kapitálu, problémom je situácia na trhu - v prípade prevahy dopytu nad ponukou, ťažko možno túto situáciu úspešne využiť, brániť využitiu takejto situácie môže politika CB určením úverových limitov KB
1122. zmenou štruktúry aktív v prospech výnosovejších aktív, poskytovaním úverov s vyššími úrokovými sadzbami, hlavne dlhodobých, na čo je však potrebná príslušná zmena štruktúry zdrojov
1123. zvyšovaním obratovosti úverov, čo závisí od schopnosti klientov splácať úvery, výhodnejšie sa pokladá poskytnutie viacerých menších úverov rôznym klientom, ako poskytnutie veľkého úveru jednému klientovi, tak sa znižuje riziko nesplatenia
1124. zvyšovaním úrokových sadzieb z úverov, čo je ťažko realizovateľná situácia pri súčasnej úrovni úrokových sadzieb, dá sa očakávať pokles úrovne úrokových sadzieb
1125. orientáciou na výnosové neúverové bankové služby - devízové obchody
1126. maximalizáciou výnosov z investícií do CP, čo naráža na nízku rozvinutosť kapitálového trhu v SR

čo sa týka minimalizácie nákladov, možno využiť :

1127. minimalizáciu úrokov z bankových depozitov, táto stratégia môže znížiť schopnosti konkurencie banky na primárnom trhu zdrojov, čo môže viesť aj k zníženiu úverovej kapacity banky a k nežiaducemu poklesu zdrojov
1128. minimalizáciu nákladov na bankovú činnosť zefektívnením práce v banke - substitúcia pracovnej sily výpočtovou technikou, vyžadovanie nárastu zamestnanosti v bankovom sektore a investície do rastu kvalifikovateľnosti pracovníkov bánk

     z krátkodobého pohľadu - negatívne dopady na zisk banky

     z dlhodobého pohľadu - proziskové náklady, ktoré zvyšujú schopnosť konkurencie banky    v budúcnosti a prejavia sa v raste zisku neskôr

proziskové stratégie - uplatňujú väčšinou v kombinácií viacerých opatrení tak na strane výnosov, ako aj na strane nákladov

zisk - hlavným motívom bankového podnikania v trhovej ekonomike

úspešnosť banky - nezávisí od absolútnej výšky zisku, ale od schopnosti dlhodobo dosahovať                        

primerané zisky vo vzťahu k aktívam - optimálna pomer v rozmedzí od 0,5 do 1% (zisk/suma aktív)

34.Strategické riadenie banky

1129. zamerané na podstatné, dlhodobejšie opatrenia

Úlohou strategického riadenia je zodpovedať na tieto základné otázky :

1. Čo chcem v banke robiť ?

1. Koľko potrebujem kapitálu ?

1. Z akých zdrojov môžem svoje zámery financovať ?

1. Akú profesnú štruktúru pracovníkov budem potrebovať ?

Na zodpovedanie týchto otázok si banky vytvárajú systém, ktorý má 4 základné zložky :

1130. prognóza a plánovanie
1131. komunikačný a informačný systém
1132. riadenie a kontroling
1133. motivácia a odmeňovanie

Prognóza a plánovanie

cieľ - určiť časové horizonty jednotlivých súčastí podnikateľského zámeru

do oblasti prognózovania - patria : rozsiahle investičné zámery s časovým horizontom využitia 10 a viac rokov, táto etapa má veľký vplyv na určovanie priorít rozvoja banky

na prognózovanie nadväzuje strategické projektové plánovanie s časovým horizontom okolo 5 rokov - napr. odmenu kvalifikačnej štruktúry personálu je možné zvládnuť v takomto období

strategické plánovanie . dynamický proces, ktorý slúži na to, aby banka v každom období „videla“ 5 rokov dopredu

ďalší stupeň - strednodobé plánovanie s 2-3 ročnou periodicitou - slúži na postihnutie tých oblastí, ktoré prudko rozvíjajú a aj 5 ročný horizont je pre ne príliš veľký - napr. rozvoj výpočtovej techniky, kde za 2-3-roky môže dôjsť k zásadným zmenám softwaru alebo hardwaru, pomalá reakcia by mohla mať negatívny vplyv na konkurenčné postavenie banky

proces plánovania a prognózovania je zavŕšený operatívnym plánovaním a rozpočtovaním, ktoré je súčasťou operatívneho riadenia