Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Fakulta humanitných a prírodných vied / Ekonómia

Makroekonómia (makroekonomia.doc)

1.  M A K R O E K O N Ó M I A

– skúma príčiny, ktoré sú v pozadí ekonom. rastu a úpadku krajiny

2 základné roviny:

1. štúdium krátkodobých výkyvov v outpute, zamestnanosti, cenách = ekonomický cyklus
2. dlhodobé trendy v outpute a život. úrovni = ekonomický rast

20. stor. – obdobie makroekonómie

1. 20-te a 30-te roky – veľká hospodárska kríza

                       J. M. KEYNES: Koncepcia z 30-tych rokov

1. profesor, nebol ekonóm
2. bol matematik
3. jeho nasledovníci vniesli do makroekonómie nový impulz – nové smerovanie

2. 60-te roky -  virtuálna vojna – dochádza ku kríze
3. 70-te roky – ropné šoky
4. 90-te roky – USA má jedno z najintenzívnejších období ekonom. rastu

1. Európa stagnuje, problémy so zamestnanosťou ( 10% a viac )

- v 20 stor. sa lepšie pochopili spôsoby ako bojovať proti opakujúcim sa hospodárskym krízam, ako stimulovať ekonomický rast

Nástroje hospodárskej politiky

1. daňová politika
2. rozpočtová politika
3. monetárna politika

Témy:

1. pri dlhodobých výkyvoch sa zhoda hľadá ľahšie
2. pri krátkodobých výkyvoch sa zhoda hľadá ťažko

Hlavné otázky makroekonómie:

1. PREČO OUTPUT A ZAMESTNANOSŤ NIEKEDY KLESAJÚ A AKO SA DÁ ZNIŽOVAŤ NEZAMESTNANOSŤ? – vo všetkých trhových ekonomikách sa strieda Expanzia a  Kontrakcia

4. R. 1997 Veľká ázijská kríza – všetky investičné zámery sa otriasli
5. Po 2. svetovej vojne sa všetky dostupné nástroje snažili zmenšiť sociálne otrasy
6. Makroekonómia – skúma zdroje a príčiny poklesu outputu, zamestnanosti...
7. Diagnostická činnosť – treba poznať príčiny, aby sa otázky mohli riešiť

2. AKÉ SÚ ZDROJE CENOVEJ INFLÁCIE A AKO JU MOŽNO UDRŽAŤ POD KONTROLOU?

8. cena ako meradlo ekonomických hodnôt pri vysokej inflácii neexistuje
9. treba nájsť zdroje, príčiny, ktoré spôsobili prudké zdvíhanie cenovej hladiny – nájsť nástroje, ktoré stabilizujú cenovú hladinu

3. AKO MôŽE KRAJINA ZVÝŠIŤ TEMPO EKONOMICKÉHO RASTU?

10. makroekonómia sa snaží zabezpečiť dlhodobú prosperitu krajiny
11. ekonomický rast je základný pre rast životnej úrovne krajiny
12. RAST  a) extenzívny – do šírky

                  b) intenzívny – do hĺbky (posledných 25 rokov ázijské krajiny)

-     Základné pojmy – úspory a investície

= všetky otázky spolu súvisia a sú spolu previazané = 4 problém

AGREGÁTNY  DOPYT  A   AGREGÁTNA   PONUKA

AD = súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú jednotlivé hospodárske subjekty (domácnosti, výrobcovia, štát, zahraničie) ochotné kúpiť pri určitej cenovej hladine

13. cenová hladina (p) – vážený aritmetický priemer cien tovaru
14. s rastom cenovej hladiny, požadované množstvo statkov klesá

AD – zložky:

1. dopyt domácnosti po spotrebných statkoch = C
2. dopyt po súkromných investiciách  = I
3. dopyt štátu po spotrebných a investičných statkoch = G
4. čistý export – rozdiel medzi ročným exportom a ročným importom = X

                                              C+I+G+X = AD

AS = predstavuje objem produkcie, ktorý sú firmy ochotné ponúkať pri rôznych cenových hladinách a danej výrobnej kapacite ekonomiky

15. závisí od:

1. cenovej hladiny
2. reálnej výrobnej kapacity – určuje potenciálny produkt a je daná úrovňou technológie

AS – možnosti:

1. Klasici a neoklasici – treba vyjsť z predpokladu, že ceny a mzdy sú v ekonomike pružné – hospodárstvo smeruje k rovnováhe

16. prakticky by nemala byť nedobrovoľná nezamestnanosť
17. výkonnosť ekonomiky by sa rovnala potenciálnemu produktu

2. Keynes – ceny ani mzdy pružné nie sú

18. ak je hospodárstvo v stave nerovnováhy musia existovať aj nedobrovoľne nezamestnaní, aj nevyužité výrobné kapacity
19. ponuka práce závisí od nominálnej mzdy
20. dopyt po práci závisí od reálnej mzdy
21. krivka má mierne stúpajúci trend

3. Monetaristi – ponuka práce nie je závislá len od nominálnej mzdy, ale aj od adaptívnych očakávaní ohľadom cien

22. hospodárske subjekty relatívne pružne reagujú na zmeny cien

4. Nová klasická ekonómia (80-te roky) – okrem nominálnej mzdy na trhu práce hrajú úlohu nie len nominálne očakávania, ale aj racionálne očakávania

23. na základe racionálnych očakávaní vznikajú pružné ceny
24. zhodujú sa s klasikmi

Ekonómia strany ponuky – jediná možnosť ako naštartovať hospodársky rast – stimulovať AS

MAKROEKONOMICKÉ VÝSLEDKY A ICH MERANIE

Základné makroekonomické ciele:

1. rast HDP (ekonomiky)
2. rast / zníženie zamestnanosti
3. udržanie prijateľnej miery inflácie
4. saldo obchodnej bilancie (rovnováha v obl. vonkaj. ek. vzť.)

1. celý úspech závisí od plnenia týchto cieľov

Makroekonomické výsledky:

Ako merať? HNP (hrubý národný produkt) – hlavná kategória merania

2. z vecného hľadiska ide o sumu tovarov a služieb vyrobených a poskytovaných v ekonomike za určité časové obdobie – 1 rok
3. suma bežného roka – nominálny HNP – nezohľadňuje cenovú infláciu
4. cena východiskového roka 1993 – porovnávanie súčasného roka s r. 1993

Potenciálny  produkt – produkt, ktorý dokáže ekonom. dosahovať pri reálnej nezamestnanosti (5 – 7%) tak, aby nebola spustená inflačná lavína

=maximálna úroveň outputu

Reálny HNP – využíva cenový index – cenový deflátor HNP – odráža rast cenovej hladiny

5. ceny východiskového roka
6. reálny HNP = nominálny HNP : Deflátor HNP

Medzera HNP - rozdiel medzi potenciálnym a reálnym produktom  

- môže byť kladná alebo záporná

- ak je medzera kladná – PP >RP – intenzívny a extenzívny rozvoj

HNP – môžeme merať ako tok tovarov a služieb

        -  môžeme merať aj ako tok dôchodkov

7. využívame finálne statky, aby sme vylúčili duplicitu

Spotreba – najvýznamnejšia časť outputu

AD

1. spotreba
2. investície ako služby
3. vládne výdavky – okrem transferových platieb (majú nevýrobný charakter) sú vylúčené z výpočtu HNP

1. čistý export – nadobúda charakter zahraničných investícií

→ HNP = Y = C +  I +  G  +  X

NNP (nominálny, čistý NP) = HNP – AMORTIZÁCIA (opotrebenie)

HDP = všetky VF – aj zahraničné firmy na území SR, ktoré ročne produkujú

NDP = HDP – AMORTIZÁCIA

Národný dôchodok – ND (NI) = suma všetkých dôchodkov, ktoré obdržali vlastníci v danej ekonomike

ND = NNP – nepriame dane

NEW – rast ekonomiky neprispieva k rastu blahobytu

Tieňová ekonomika

8. významnou mierou sa podieľa na ekonomickej činnosti
9. ilegálne aktivity ( drogy, prostitúcia...)
10. legálne aktivity, ktoré sú v plnej miere nepriznávajú pre účely zdanenia

SPOTREBA, ÚSPORY A INVESTÍCIE

RAST OUTPUTU POMOCOU INVESTÍCIÍ A SPOTREBY

1. z krátkodobého hľadiska je determinovaný výdavkami
2. z dlhodobého hľadiska je determinovaný kapacitnými možnosťami ekonomiky
3. odvíja sa od úrovne potenciálneho produktu ekonomiky

3 základné kategórie:

2. spotreba
3. úspory
4. investície

1. SPOTREBA

4. najväčšia časť HDP
5. patrí k agregátnym veličinám
6. E. ENGEL: „Spotreba sa prioritne odvíja od príjmu domácnosti“
7. A jeho zákon: „Ak rastie príjem domácnosti, tak sa prejavuje všeobecná tendencia k poklesu podielu výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch domácnosti“

    Spotreba domácnosti sa však mení nie len pod vplyvmi zmeny príjmu, ale aj pod vplyvom ostatných faktorov. Ak sa príjem zvýši, rastie spotreba luxusných tovarov a vznikajú aj úspory ako luxusný tovar.

2. ÚSPORY

S = DI – C

S – úspory

DI – disponibilný príjem

C – spotreba

A – moja spotreba je vyššia ako môj disponibilný príjem = zadlžujem sa

B- všetko spotrebujem, čo som získal

8. rast krivky sa dá merať cez relatívnu dĺžku základní
9. sklon krivky podľa Keynessa je hraničný sklon k spotrebe

- hraničný sklon k úsporám

- x – úspory

     3. INVESTÍCIE

- vytvárajú 2 efekty:

1. Dôchodkotvorný – keď sa v ekonomike investuje, vytvára sa možnosť pre príjem

2. Kapacitotvorný – nie je dôležitý len príjem, ale je tu dôležitý aj predaj, vytvára sa kapacita ekonomiky

10. spôsobuje rast potenciálneho produktu

Hraničný sklon k spotrebe – sklon spotrebiteľa vynaložiť určitú časť dodatočnej jednotky svojho príjmu k spotrebe

Multiplikátor

11. číslo, konštanta
12. spôsobuje rast miezd, spotreby, úspor
13. vyjadruje konkrétny účinok investície v ekonomike

Akcelerátor

14. veličina, ktorá kvantifikuje účinok prírastku dôchodku
15. ak stúpnu mzdy, nestúpne iba spotreba, ale aj úspory
16. číslo, ktoré kvantifikuje efekt rastu príjmu

SPOTREBA, ÚSPORY, INVESTÍCIE = kolotoč

17. čím vyššie je DI – tým väčšia je spotreba, tým je väčšia šanca mať úspory  a väčšie úspory = šanca mať investície

5. EKONOMICKÝ RAST

18. zvyšovanie makroekonomického outputu v čase
19. ukazovateľ: HNP na obyvateľa (geografický vývoj)

ER (ekonomický rast) znamená zmenu tokových veličín v čase

-ekonomika nemusí rásť a HNP sa bude zvyšovať

HNP vyjadrujeme:

1. v cenách bežného roka
2. v cenách východiskového roka

Dlhodobý trend tempa rastu ekonomiky určuje rast potencionálneho produktu (PP)

Pri úvahách o tempe rastu PP sa berú do úvahy faktory:

1. tempo rastu súhrnnej produktivity
2. objem VF pri ich plnom využití

2 základné typy ER:

1. extenzívny – objem VF
2. intenzívny – súhrnná produktivita

ER – výsledok zvyšovania vstupov

INTENZÍVNY RAST – zvyšovanie produktivity (objemu výstupov na jednotku vstupov)

20. rast intenzív. rastu spôsobujú technické a technologické zlepšenia

A – málo rozvinutá ekonomika

- hranice produkčných možností

- vedecko-technický pokrok spôsobuje, že sa menia naše spôsoby, návyky

PRÁCA ako zdroj ekonom.:

1. dostatok ( počet) prac. síl a ich kvalita
2. početnosť obyvateľov v produktívnom veku
3. vzdelanostná úroveň
4. výrobné tradície a skúsenosti

Práca ako ukazovateľ produktivity práce charakterizuje efektívnosť využívania pracovných nákladov na jednotku konečnej produkcie

INTENZÍVNY RAST

1. produktivita práce (rast)
2. účinnosť kapitálu (rast)
3. materiálová a energetická náročnosť výroby (pokles)

Teoretické názory na ER:

J. M. KEYNES – 30 - 40-te roky

21. Neokeynesovská ekonomická teória – dynamizujú statické postuláty Keynesa
22. vychádzajú z toho, že predpokladom ER je aktívne ovplyvnenie súkromných investícií
23. peňažná a úverová politika
24. majú byť stimulované príjmovou a výdavkovou stránkou ŠR (fiškálnou politikou)

R. F. HARRODOVA TEÓRIA: Za základné faktory hospodárskeho rastu pokladá pracovné sily, veľkosť produkcie na jednotku obyvateľa a rozsah existujúceho kapitálu

- v Harrodovom modely sa uvažuje o kategórií HN dôchodku, úspory, investície

- zabezpečovaná aktívna politika štátu – zameraná na odstránenie dopytového obmedzenia (stimuluje sa AD)

3 základné varianty ER:

1. skutočný rast – vývin ekonomiky v určitom časovom úseku, ktorý zodpovedá určitý prírastok (pokles kapitálu, ktorý sa rovná úsporám)
2. zaručené tempo rastu – dynamická rovnováha za stáleho nepretržitého vzostupného vývoja hospodárstva, keď sú podnikatelia ochotní rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť
3. prirodzený rast – také tempo rastu výroby, ktoré je umožnené rastom obyvateľstva a zdokonalením technológie – neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť – práca je využitá naplno

Neoklasické teórie – kritizujú prílišný dôraz na investície, nedocenenie substitúcie medzi VF

25. sú postavené na produkčných funkciách – teraz sú posunuté do makroekonomickej oblasti – vytvorený makroekonomický output je výsledkom všetkých VF v ekonómii

Y= f (A, K, L)                         Y- makroekonomický output             f- funkcia

2 funkcie:

1. komplementárne – vzťah medzi vytvoreným produktom a jednotlivými VF:

Y = B x K                                 Y = W x L

B – účinnosť                                   W – objem práce

L – produktivita práce                     K – kapitál

2. substitučné – Coh-Danglesová funkcia  Y = A x La x Kb                         a + b = 1

26. produkčný účinok jedného VF je dopĺňaný účinkom ďalšieho
27. sústreďujú sa na zdroje ER a neuvažujú o nedostatočnom AD
28. podľa nich nie je potrebná dopytová stimulácia cez ŠR
29. je potrebná stimulácia prostredia pre tvorbu zdrojov a stimuláciu technických zmien
30. Zvyšovanie objemu tovarov a služieb v ekonomike cez podnecovanie investícií, konečný cieľ ER

Teoretickým základom je zmodernizovaná verzia kvantitatívnej teórie peňazí, ktorú aplikoval v 70-tych rokoch Friedman

EKONOMICKÁ  STABILITA

- medzi základné ciele stabilizačnej politiky patrí dosahovanie stáleho rastu reálneho HNP

- súvisí:

1. s cenovou stabilitou
2. s udržiavaním nezamestnanosti na úrovni prirodzenej nezamestnanosti

- národohospodar. by malo rásť rovnomerne s takým tempom, aby sa zaistila cenová stabilita a miera nezamestnanosti

- rast národohospodárskeho produktu závisí od potenciálneho produktu

ES sa spája s AD, AS a ich rovnováhou z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska

PRÍSTUPY:

    Keynesianská hospodárska politika odporúča štátuápodporovať rasť, aby bol stabilným dopĺňaním súkromnych výdavkov štátnymi výdavkami

kľučovým nástrojom je fiškjálna politika

    Monetaristi odporúčajú štátá zabezpečovať cenovú stabilitu stálym rastom ponuky peňazí v súlade s dlhodobým tempom rastu HNP

    Neokeynesianská hospodárska politika považuje za svoj hlavný cieľ zamestnanosť, cenovú stabilitu považuje za druhoradý cieľ, ale nevyhnutný k dostatočnej zamestnanosti

odporúčajú monetárnu politiku – kombinácia fiškálnej a monetárnej politiky

    Teoretická koncepcia : Nová ekonomika – dlhodobé regulovanie

- neoklasická syntéza (Samuel Saw)

- dôraz na:

1. investície ako spotrebu
2. znižovanie daní ako na štátne výdavky
3. stabilitu cien a N ako na expanziu D

ER rozvojových krajín

¾ ľudstva žije v rozvojových krajinách

Charakteristiky:

31. objem produkcie meraný na 1 obyv. je relatívne nízky – stupeň rozvoja hospodárstva, nízka produktivita práce, nízka úroveň akumulácie, nevyhovujúca odvetvová štruktúra (celé hospodárstvo je postavené na blízkych príbuzných), relatívne preľudnenie, nízka úroveň gramotnosti (nízka kvalifikácia), prevažuje vidiecke obyvateľstvo (zamestnanie v poľnohospodárstve)

TEÓRIE:

Teória začarovaného kruhu – vzájomné pôsobenie ekonomických faktorov, ktoré sú zreťazené do kruhu – nízky dôchodok na 1 obyvateľa, nízke úspory, nízka tvorba kapitálu

Teória bariér ( G. Myrdal) – zdôrazňuje ekonomickú úlohu stálu v rozvoji ekonomiky, podpora export. odvetví, daňové úľavy orientované proexportne, oslobodenie od cla pri kľúčových surovinách, podpora nákupu patentov a licencií

Teória samočinného rastu – ponímajú rozvoj alebo postupný kumulatívny proces, skúmajú bod od kedy je EK automatický

Teória periférnej ekonomiky – zahranično-obchodné vzťahy medzi rozvojovými a priemyselnými vyspelými krajinami

Teória duálnej ekonomiky – ekonomický rast je udržateľný len vďaka vnútorným silám

v ekonomike, odporúča sa pôsobenie 2 sektorov: poľnohospodárstva a priemysel

- impulz má vychádzať z tradičných odvetví

Teória vyváženého a nevyváženého rastu – vyvážený rast – investície, ktoré majú byť umiestnené do uzlových bodov

- nevyvážený rast – nerovnováha, ktorá sa stabilizuje

E K O N O M I C K É   C Y K L Y

V ekonomickom vývoji pozorujeme 2 trendy:

    1 Z dlhodobého hľadiska sa presadzuje celkový trend k rastu ekonomiky, ktorý je daný rastom zdrojov, rastom množstva výrobných faktorov, zvyšovaním ich efektívnosti – tento trend je daný rastom potencionálneho produktu

    2. Z krátkodobého hľadiska prebieha konkrétny vývoj reálneho národohospodárskeho produktu (outputu), tento vývoj je nerovnomerný

- prebieha vo forme výkyvov (vlnenia), ktoré majú opakujúcu sa pravidelnosť

- vo vývoji ekonomiky sa strieda rast a pokles

Pre hodnotenie jednotlivých fáz ekonomického cyklu sa používajú základné ekonomické kvantifikátory:

1. vývoj priemyselnej výroby
2. vývoj zamestnanosti (nezamestnanosti)
3. zmena stavu zásob
4. vývoj cien
5. vývoj zahraničného obchodu
6. vývoj hrubých domácich investícií
7. vývoj kurzov akcií na finančných trhoch

- Charakter ekonomických cyklov, ich dĺžka a príčiny majú rozličný priebeh a povahu

- podľa Schumpetera:

1. krátkodobé cykly (Kitchinove)

32. cykly v zásobách
33. trvanie 2- 4 roky
34. príčina: zásadné zmeny v objeme zásob a rozpracovanosti výroby v ekonomike

2. strednodobé cykly

35. trvanie: 7 – 11 rokov
36. súvisia so zmenami v investíciách do fixného kapitálu v podnikateľskej činnosti

3. dlhodobé cykly (Kuznecovove cykly, dlhodobé Kongratievove vlny)

- trvajú 30 – 50 rokov

- súvisia so zmenami v technologiach, ktoré dávajú podnet pre vznik nových odvetví

37. ak je vývoj reálneho produktu nad potencionálnym – stav, kedy sa ekonomika prehrieva
38. ak sa reálny output približuje potencionálnemu, je to lepšie – čím menšie výkyvy, tým lepšie

4 fázy ekonomického cyklu:

1. expanzia
2. vrchol - horný bod obratu
3. recesia
4. dno – dolný bod obratu

39. expanzia a recenzia (1, 3) – základné cykly
40. vrchol, dno (2, 4) = ohraničujúce

Prejavy ekonomického cyklu:

1. expanzia - dochádza k nahromadeniu statkov a služieb. Ak nákupy spotreby klesajú, vzniká nepredajné množstvo tovarov a služieb, klesá výroba a klesá aj reálny output
2. ak roč. obrat klesá 2-štvrťroky po sebe, ekonomika prešla do fázy recesie
3. keď klesá reálny output, klesá aj dopyt po práci. Nezamestnanosť nadobúda podobu nedobrovoľnej nezamestnanosti
4. ceny tovarov a služieb, ktoré majú vyššiu cenovú elasticitu, klesajú. Pri predmetoch bežnej spotreby pokles nie je až taký veľký. Následkom toho sa znižujú zisky podnikov, klesá dopyt po úveroch, klesá úroková miera
5. najcitlivejším ukazovateľom sú kurzy akcií

INDEXY:

DJII – Don Jones Industrial Index, NY burza

FTI – Financial Times Index, burza Londýn

Nikkei Index, (Nikon index) burza Tokio

Cyklický vývoj spôsobujú vonkajšie (exogénne) a vnútorné (endogénne) činitele

41. môžu pôsobiť na stranu AD a AP

Keynesiáni

42. Vnútorná nestabilita trhu vedie k nedostatočnému kúpyschopnému D

Monetaristika a neoklasika chápe ekonomiku ako vnútorne stabilnú

43. exogénne činitele, ku ktorým sa radí hlavne zlá monetárna politika vlády
44. rôzne politické faktory vojny, revolúcie, prevraty
45. ekonomické javy – objav nových prírodných zdrojov, otvorenie nových trhov, migrácia obyvateľov, zmeny vo vede

Súčasní ekonómovia pripisujú zmenu v cykloch syntéze endogénnych a exogénnych činiteľov

Dôležitú úlohu v celom procese hrajú INVESTÍCIE

46. dôchodkový a kapacitotvorný efekt investícii
47. zmena v investíciách spôsobuje zmenu v dôchodkoch a naopak

Politický indukovaný cyklus:

48. exogénny cyklus
49. ekonomické zmeny v krajine sa pripisujú hospodárskej politike vlády, ktorá ovplyvňuje ekonomický vývoj v krajine počas svojho volebného obdobia
50. môže mať do istej miery podobu nepravidelných výkyvov

Teoretické názory na proticyklické opatrenia

KEYNESOVÁ PROTICYKLICKÁ POLITIKA

Zmierňovanie výkyvov sa dá riešiť:

1. pomocou automaticky zabudovaných stabilizátorov, ktoré pôsobia v ekonomike nepretržite– progresívna daň z príjmov
2. pomocou zámerných cielených opatrení – jednorazové rozhodnutia vlády o zmene daňových sadzieb, o štruktúre výdavkov zo ŠR, cez ktoré sa stimuluje agregátny D

51. sú to nástroje fiškálnej (rozpočtovej) politiky

Opatrenia sú zamerané na dosiahnutie cieľov hospodár. politiky

52. rast reálneho HDP (1)
53. miera nezamestnanosti (2)
54. miera inflácie (3)
55. saldo bežného účtu platobnej bilancie (4)

EKONÓMIA STRANY PONUKY

56. dôležitým článkom v prepojení rastu HDP a nezamestnanosti je tzv. Oikenov zákon: „Ak klesá skutočný (reálny) HNP a 2%, klesá zamestnanosť o 1%“
57. vychádza z neoklasickej ekonomiky- spochybňuje úlohu regulácie vo všeobecnosti
58. zdôrazňuje: pri proticyklických opatreniach – nie stimulácia agregátneho D, ale vytvárať prostredie, kde chcú ľudia pracovať, šetriť, podnikať
59. prostredníctvom zníženia daní, ktorá motivuje k podnikaniu a míňaniu – touto cestou stimulovať ekonomický rast a zastaviť pokles hospodárskej aktivity

- vláda by mala podľa monetaristov prostredníctvom Centrálnej banky viesť takú monetárnu politiku, aby pomocou peňazí jej rast (podľa ponuky peňazí) zodpovedal rastu HNP

- motivovať ľudí, aby si zarobili a potom to mohli míňať

- požiadavka vyrovnaného ŠR

- požiadavka zintenzívnenia procesov privatizácie

Hospodárska politika je kombináciou „keynesiánstva“ a „monetaristov“

P E N I A Z E

- sú tovarom, ktorého špecifickou vlastnosťou je vymieňať sa za akýkoľvek iný tovar – (nazývame túto vlastnosť likvidita – je u hotových peňazí najvyššia)– stavia peniaze do úlohy všeobecného ekvivalentu:

PENIAZE  - všetko to, čo ľudia všeobecne prijímajú pri platení za tovar, poskytované služby

- ľudia často spájajú peniaze s pojmom bohatstvo – širší pojem, zahrňuje aj nehnuteľnosti

                                                                                - stavové bohatstvo

                                                                          dôchodok – peniaze (stavová hodnota), tok príjmov za

                                                                                  určité časové obdobie

FUNKCIE PEŇAZÍ

1. výmenný prostriedok – transakčný

1. v obchode rozdelenie:

60. na predaj              čiastkové        
61. na kúpu                  akty

2. platidlá – odložené platby

62. záväzky, dlžoby – poskyt. aj miery
63. všeobecne akceptované
64. túto funkciu plnia aj hotové peniaze, aj bankové (depozitné)
65. bankový systém – bezhotovostné platby

3. uchovávateľ hodnoty – aj iné statky ako peniaze (pozemky, umelecké diela...)

66. spočíva to v likvidite – prednosť peňazí
67. hotové peniaze – okamžité použitie
68. čím je hodnota peňazí stabilnejšia, tým sú viac schopné uchovávať hodnotu

4. peniaze ako jednotka zúčtovania

69. slúžia na ocenenie tovarov a služieb, na určenie ich hodnoty
70. svetové peniaze -  MARX

Peňažné – naturálne hospodárstvo – rozdiel v službách, ktoré peniaze prinášajú jednotlivcovi aj ekonomike

Používanie peňazí uvoľňuje vzácne zdroje, ktoré by bolo za iných okolností väčšie množstvo

- redukcia N na obchod – proces výmeny

VÝVOJ FORIEM PEŇAZÍ:

1. tovarové peniaze – kožušiny, soľ, jantár, plátno, dobytok
2. drahé kovy – boli trvácne, neznehodnocovali sa – zlato, striebro

71. vo forme zrniek, kúskov, rôzne hmotnostné miery
72. neskôr sa razia mince – mince ako plnohodnotné peniaze

3. bankovky – vznikli ako potvrdenky banky, že v nej máte uložené množstvo drahého kovu, bankovky kryté drahým kovom

73. v súčasnosti bankovky vydávané ako neplnohodnotné peniaze – úverová báza

4. elektronické peniaze a finančné deriváty – rôzne formy cenných papierov, finančné obchody

Ponuka peňazí – formy:

74. drobné kovové mince
75. papierové peniaze – bankovky, štátovky
76. bankové (depozitné) peniaze – vklady v bankách, bežné účty... - bez časového obmedzenia
77. „kvázy“ peniaze – nižší stupeň likvidity- termínové vklady, štátne obligácie – likvidnejšie formy CP

Centrálna banka

78. robí monetárnu politiku
79. vyjadruje sa k legislatíve
80. emituje mince a bankovky

Obchodná banka – tvorba bankových peňazí

- ponuka peňazí má rôznu štruktúru: na základe peňažného agregátu majú rôzne stupne likvidity – tým sa odlišujú        PEŇAŽNÉ AGREGÁTY

LIKVIDITA – pohotovosť k platobným operáciám

- rozlišujeme 4 peňažné agregáty:

M1 – najlikvidnejšie formy peňazí – peniaze v užšom zmysle (transakčné peniaze)

81. je súhrnom obeživa
82. štruktúra: mince, bankovky, neterminované depozitá (vklady v bankách), vklady na šekových účtoch, šeky

M2 – nižší stupeň likvidity ako M1, zásoby vysokolikvidných aktív, ktoré má verejnosť

         v držbe

83. štruktúra:  M1 + terminované depozita

M3 z zahŕňa do štruktúry    M1 +  M3 + všetky aktíva, ktoré prinášajú úrok

84. nižší stupeň likvidity ako M2

+ veľké terminované depozitá, ostatné zložky s nižším stupňom likvidity

L – konečná veličina likvidity aktív, niektoré druhy CP (obligácie, pokladničné poukážky)                            

                             M3 + CP

85. vecné naplnenie peňažného agregátu nie je uzavretou otázkou
86. zhoda je v tom, že každý ďalší agregát je menej likvidný ako ten predchádzajúci
87. ponuka peňazí zahŕňa najmä agregát M1

L = 1 = M1

Centrálna banka sleduje veľkosť peňaž. zásoby pomocou váženého peňažného agregátu

Hodnota peňazí závisí od ich kúpnej sily

88. čím viac si môžem za peňažnú jednotku kúpiť, tým vyššia je ich kúpna sila
89. stála – ak sa hodnota tovarov a služieb, kt. chceme kúpiť sa v čase nemení – stabilná ekonomická hladina

KVANTITATÍVNA TEÓRIA PEŇAZÍ – 16. stor.

90. súvisí s nástupom neplnohodnotných peňazí do obehu
91. čím je viac peňazí v obehu, tým vyššie sú ceny

Rovnica výmeny – FISCHER

M – množstvo peňazí v obehu

V – rýchlosť obehu                                            M ∙ V = P ∙ Y

P- cenová hladina

Y reálny makroekonomický output (tovary a služby nemeníme za peniaze)

-  cenová hladina je funkciou množstva peňazí v obehu

KEYNES: Peniaze = preferencia likvidity

92. význam peňazí malý
93. fiškálna politika – dominantná

MONETARISTI kvantifikujú zmodernizovanú teóriu

-Keynesovú teóriu spochybňujú v 2 bodoch:

1. nie je pravda, že zvýšenie peňažného množstva v obehu vedie k nezvýšeniu zamestnanosti

2. zvýšenie množstva peňazí v obehu vedie k zníženiu úrokovej miery

Funkcia štátu podľa monetaristov: regulovanie množstva peňazí (ponuky peňazí)

- za predpoklad stability cien treba považovať dodržiavanie peňažného pravidla – množstvo peňazí v obehu má rásť takým tempom, akým tempom rastie HNP

PEŇAŽNÝ TRH

Peňažný trh = je trhom, kde sa poskytujú a vypožičiavajú krátkodobé fondy (splatnosť do 1 roka)

- činnosť je založená na:

1. Inštitúcie – banky, poisťovne, peňažné burzy
2. Operácie – bankové úverové operácie – zmenky, eskont, reeskont, lombard – krátkodobý bankový úver, CP

94. burzové operácie – nákup a predaj DP, valút, devíz

Na peňažnom trhu sa stretávajú D a S peňazí – formovanie rovnovážnej úrokovej miery

Obchodné – komerčné banky – tvorba bankových peňazí

Peňažný multiplikátor –obchodné banky majú možnosť vplývať na veľkosť peňažného obehu poskytovania úverov

Elektronické peniaze sa dokážu na úverovej báze rozmnožovať

- multiplikátor. expanzia bankových depozít – funguje, pokiaľ existuje rezerva

- banky pracujú na báze čiastočného krytia vkladu

- bankový systém, ktorý je založený na čiastočnom krytí vkladov prostredníctvom povinných minimálnych rezerv, vytvára priestor pre tvorbu depozitných peňazí, ktoré rozširujú ponuku peňazí

D po peniazoch – závisí od:

1. výšky dôchodkov
2. cenovej hladiny
3. výšky úrokovej miery

95. s rastom úrokových sadzieb držba hotových peňazí klesá
96. ekonomické subjekty preferujú iné formy držby peňazí

S držbou peňazí sú spojené N – N obetovanej príležitosti.

Úroková miera vystupuje ako odmena za zrieknutie sa na určitý čas výhod likvidácie

- posun ovplyvňuje: - zmena výšky úrovne cenovej hladiny

                          - zmena makroekonomického outputu

- dopyt rastie – posun doprava

S peňazí – je dôležitým činiteľom vývoja peňazí

97. exogénne daná veličina – ponuka peňazí nesúvisí od úrokovej miery

ÚLOHA NBS

I N F L Á C I A

= makroekonomický problém, ktorý sa prejavuje rastom cenovej hladiny výrobkov  

  a služieb, prípadne trvalé znižovanie kúpnej sily peňažných jednotiek

= proces porúch mikroekonomickej aj makroekonomickej rovnováhy – vo sfére peňažnej

  aj reálnej ekonomiky

98. o inflácii hovoríme vtedy, ak rastie cenová hladina a nie jednotlivé ceny

CENOVÁ HLADINA = vyjadrenie úrovne cien všetkých výrobkov a služieb, ktoré sa v danom časovom úseku v ekonomike predávajú a nakupujú

- vyjadrujeme ju prostredníctvom – cenových indexov:

1. index spotrebiteľských cien CPI – meria N na tzv. trhový kôš statkov a služieb...

    (N na stravu, ubytovanie, ošatenie, palivo, doprava, zdravotná starostlivosť,    

     vzdelávanie)

  - vážený aritmetický priemer industriálnych cien vybraného koša výrobkov a služieb

2. index cien výrobkov PP – cenová hladina sa meria na úrovni veľkoobchodu, respektíve výroby

99. vypočítavajú sa v priebehu roka
100. sú relatívne pružné

3. cenový deflátor HNP – súhrnný syntetický index, ktorý postihuje celú ekonomiku

- pomeruje sa nominálny a reálny HNP

           - vypočítava sa až v budúcom roku

Miera inflácie:

FORMY INFLÁCIE:

A)   podľa príčin vzniku – kvalitatívne hľadisko:

1. inflácia dopytová
2. inflácia ponuková

B)   kvantitatívne hľadisko:

1. mierna – jednociferné číslo max. 9.9 – má pozitívne účinky na infláciu – postupné dvíhanie cien nás núti rozmýšľať o efektivite N

- má výhodný účinok

2. cválajúca – dvoj-trojciferné číslo – narúša sa fungovanie peňažného trhu – neoplatí sa sporiť
3. hyperinflácia – štvor-  a viacciferné – stav nerovnováhy, ktorý spôsobuje rozpad finančnej sústavy a vážnu ekonomickú krízu (90-te roky Brazília)

1. z hľadiska prejavu viditeľnosti inflácie:

1. otvorená (zjavná) – makroekonomická nerovnováha je spojená s rastom cenovej hladiny
2. potlačená – vzniká pri trhoch s regulovanými cenami
3. skrytá – rast cenovej hladiny cenový index nezachytí – nevieme ju premietnúť do miery inflácie

Rast cenovej hladiny mimo trhovej ekonomiky nepostihuje ani cen. deflátor

1. čím sú ceny pružnejšie, tým je väčšia šanca na otvorenú infláciu
2. čím sú ceny regulované – menej pružné – očakávame formu potlačenej skrytej inflácie

DôSLEDKY INFLÁCIE

1. sociálne dôsledky (napätie)
2. brzdí sa spotreba, investície
3. znižovanie reálnej mzdy, teda znižuje kúpi schopnosť spotrebiteľov
4. mení sa štruktúra spotreby
5. znehodnocuje úspory

Spotreba – nie len do kvantity sa mení, ale aj jej štruktúra – znehodnocovanie úspor, fixných príjmov (dôchodky)

- prerozdeľovanie efektívnosti – niekoho zvýhodňuje a niekoho nezvýhodňuje

3. zvýhodňuje – vlastníka tovaru
4. nezvýhodňuje – vlastníka peňazí

- úverové vzťahy – zvýhodňuje dlžníka

                      - nezvýhodňuje veriteľa

Konkrétne dôsledky:

1. znehodnotenie informácie uloženej v cenách
2. znehodnotenie finančných aktív (úspory, investície)
3. zásah do rozdeľovacích procesov

Zotrvačnosť – očakávaná inflácia

5. reálne sa ceny nemusia hýbať, ale inflácia sa očakáva

INFLÁCIA V SR r 5005-2007

1. podľa NBS sa bude I (inflácia) vyvíjať tak, ako sa budú meniť položky spotrebného koša
2. cenový vývoj bude ovplyvňovaný zbližovaním legislatívy v oblasti spotrebných daní so štandardmi EÚ
3. jadrová I

znižovanie administratívnych zásahov

bude sa zvyšovať vplyv dopyt. faktorov

zvyšovanie spotrebiteľského dopytu a dynamický rast úverov

cenový vývoj

4. hlavné riziká I súvisia s očakávaním vývoja cien ropy a vývoja menového kurzu
5. k rizikovým faktorom patria aj dôsledky reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na spotrebiteľ. ceny potravín

DOPYTOVÁ A PONUKOVÁ INFLÁCIA

DOPYTOVÁ INFLÁCIA – ťahaná dopytom

Inflačná medzera – rozdiel medzi reálnym (napr. HNP) a potenciálnym HNP

- domácnosti, firmy a štát chcú spotrebovať statky viac ako je momentálne ekonomika schopná vyprodukovať → nastávajú inflačné procesy – aby sa agregátny D a agregát S dostali do rovnováhy

- dopyt ťahá cenovú hladinu hore

P – cenová hladina

Y – makroekonomický output

YP – potenciálny produkt

YR – reálny produkt

Dopytová inflácia môže vyvolať všetky zložky (výrobky firiem, domácnosti)

- podstatou je príliš vysoká úroveň výdavkov vzhľadom na momentálnu ponuku tovarov a služieb

PONUKOVÁ INFLÁCIA- nákladmi tlačená, tlačená ponukou

6. aj keď neexistuje inflačná medzera
7. agregát S klesá – krivka sa posúva doľava hore
8. rast vstupov spôsobil pokles potencionálneho produktu
9. vhodná pre vznik inflácie je monopólna, alebo oligopólna štruktúra trhu (odbory sú monopolom na trhu práce)

- rast miezd spôsobí dopytovú infláciu aj ponukovú infláciu – môže dôjsť k cenovo – mzdovej špirále

Stagflácia – krivka AS sa posúva vľavo nahor, dochádza k poklesu reálneho produktu (outputu) – rastie cenová hladina a rastie aj nezamestnanosť

Slumpflácia – inflácia v období recesie

10. nemení sa veľkosť agregátneho D, ale prudko klesá agregátna S

N E Z A M E S T N A N O S Ť

= makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kedy práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce

Nezamestnaný – človek, ktorý si hľadá prácu a nemôže si ju nájsť

Pracovná sila – 2 kategórie:

1. zamestnaní
2. nezamestnaní

Mimopracovná sila – nie sú súčasťou pracovnej sily (vedú domácnosť, dôchodcovia, školopovinné deti)

Nedobrovoľná N – počet voľných pracovných miest je nižší ako počet, ktorí si hľadajú

101. miera N je vyššia ako prirodzená miera nezamestnanosti 2 – 11%, u nás 6 - 7%

N – meriame pomocou miery nezamestnanosti - % podiel počtu nezamestnaných a celkovej pracovnej sily

                     U

            u =                                          L = U + E

                     L      

Prirodzená miera nezamestnanosti – stav, kedy počet nezamestnaných je vyšší alebo rovný počtu voľných pracovných miest – dobrovoľná nezamestnanosť (frikčná, štruktúrna)

Nerovnováha na trhu práce je vyvolaná nepružnosťou miezd

Nepružnosť miezd – súvisí s politikou zamestnanosti

Hlavné príčiny nepružnosti miezd:

102. trh práce je regulovaný trh (tabuľkové platy)
103. firmy, ktoré určujú platy (tabuľkové) ich určujú na isté časové obdobie (min 1 rok)
104. odbory tlačia na rast miezd – ak navýšienie prevýši rast produktivity práce  - je tu problém – ľudia viac zarobia, ale nevyprodukujú väčšie množstvo

Nezamestnanosť má viacero foriem – podľa príčin vzniku

1. frikčná – dočasná, krátkodobá (migrácia, zmena odboru, životný cyklus človeka)
2. štruktúrna – kvalitatívny a kvantitatívny nesúlad medzi D a S po pracovnej sile
3. cyklická – sezónna

krátkodobý charakter

dlhodobý charakter – porušenie celkovej rovnováhy v ekonomike

Cenou práce je MZDA

ZÁVISLOSŤ  MEDZI  INFLÁCIOU  A  NEZAMESTNANOSŤOU

-existuje medzi nimi tesná závislosť nepriameho charakteru, ktorý má názov

Philipsova krivka – vzťah medzi nezam. a infl. je inverzný

Ak nerastú mzdy v súlade s rastom produktivity práce, tak je možné udržať nízku infláciu len za cenu vyššej nezamestnanosti

INŠTITÚT MINIMÁLNEJ MZDY

H O S P O D Á R S K A   P O L I T I K A (HP)

    Úlohou štátu je starať sa o stabilný a efektívny vývoj ekonomiky, o primerané tempo rastu ekonomiky a realizovať takú sociálnu politiku, ktorá by zmenšovala extrémnu dôchodkovú nerovnosť.

    Podľa konkrétnej situácie, štát môže uplatňovať rôzne formy štátnych zásahov do ekonomiky.

11. štát ovplyvní jednotlivé hospodárske subjekty tak, aby rozhodnutia smerovali k dosiahnutiu makroekonomického cieľa

Hospodárska politika= súhrn cieľov, nástrojov, rozhodnutí a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomiky

- riadenie a ovplyvňovanie hospodárskeho života v krajine

- ovplyvňovanie vonkajších ekonomických vzťahov

HOSPODÁRSKA POLITIKA

1. parlament

2. vláda a jej podriadené inštitúcie

3. centrálna banka

4. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu

protimonopólny úrad

štátna obchodná inšpekcia

5. súdy

6. nadnárodné inštitúcie:

1. Eur. parlament
2. Eur. komisia
3. Eur. banka
4. Svetová banka
5. Medzinárodný menový fond

- orientácia HP sa mení z hľadiska času a z hľadiska vplyvu politických síl

- po 2.svetovej vojne dominujú keynesiánske koncepcie

- k výraznému zlomu 70 – 80 r., kedy začínajú  dominovať neokonzervatívne a neoliberálne teórie

- najmä monetarizmus a eko str. ponuky (neokonzervativizmus)

Keynesiánstvo a neokonzervativizmus – rozdiel v rozsahu a charaktere štátnych zásahov

CIELE  HP:

1. cenová stabilita
2. primeraná miera zamestnanosti
3. primeraný hospodársky rast a stabilita
4. rovnováha platobnej bilancie – spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov v spoločnosti

Skupiny cieľov:

6. hospodárska stabilita (stabilná situácia ekonomiky dovnútra i navonok)
7. sociálne ciele (eliminujú sociálne tvrdosti, ktoré vyplývajú z pôsobenia trhovej ekonom.)
8. adaptácia ekonomiky (súhrn cieľov v rámci dlhodobého prispôsobovania sa určitým vývojovým trendom – dlhodobá reštrukturalizácia ekonomiky

SUBJEKTY HP

1. orgány exekutívy
2. zákonodarný orgán
3. centrálna banka
4. ďalšie odborné orgány a inštitúcie

ČINNOSTI HP

1. Proces formulovania HP – na formulovaní HP sa podieľajú politické orgány a strany, formulujú svoj politický a sociálno-ekonomický program, ktorým chcú osloviť voličov pred voľbami. Po voľbách víťazi formulujú vládny program. Aj nátlakové skupiny (odbory, profesné zväzy).
2. Proces realizácie HP – daňový úrad, colný úrad, súdy – pri sporných situáciách, korupcia
3. proces kontroly HP – NKÚ – špecializovaný orgán vlády

EKONOMICKÉ NÁSTROJE HP: majú charakter čiastkovej politiky:

1. fiškálna politika
2. monetárna p.
3. štrukturálna p.
4. zahranično-obchodná p.
5. dôchodková p.
6. sociálna p.
7. ekologická p.

FIŠKÁLNA POLITIKA

- daňová a rozpočtová politika

- dôležitým aktívnym nástrojom pri riadení ekonomiky je štátny rozpočet

Úlohy ŠR

1. fiškálna (výber daní)
2. ovplyvňovanie základných makroekonomických ukazovateľov (HDP, celková zamestnanosť, investičné úlohy ŠR) = centralizovaný peňažný fond, ktorý má podobu bilancie
3. fiškálna politika používa aj príjmovú aj výdavkovú časť

Príjmy ŠR  

Štát môže využívať progresivitu zdanenia (vzostupnosť daňových pásiem) – brzdí to podnikateľskú aktivitu. Ak ju chce zvýšiť, musí zdanenie znížiť.

- výhodnejšie je zdaňovať spotrebu ako zdaňovať príjem

Ak štát má záujem podporiť daň – expanzívna daňová politika

Ak chce tieto veci pribrzdiť – reštriktívna daňová politika

príjmy z privatizácii

pokuty, penále, clá, správne poplatky

Výdavky ŠR

1. v rámci vládneho nákupu statkov a služieb (štátne zákazky) – je tu protihodnota

transferové platby (rôzne dávky a podpory, dotácie) – chýba protihodnota

Najviac výdavkov: školstvo, zdravotníctvo, obrana, sociálne zabezpečenie, financovanie štátnej správy

TVORBA A MECHANIZMUS ŠR:

- rozpočtové pravidlá:

- vyrovnaný ŠR (zlaté pravidlo ŠR: výdavky sú kryté príjmami – merkantizmus)

- zmena v pravidlách: Keynesová koncepcia – zdôvodňuje možnosť deficitného hospodárstva, možnosť vytvárania štátneho dlhu

- investície s istým časovým odstupom vrátia výdavky späť vo väčšej miere

- koncepcia štátneho dlhu, ktorú aplikujú všetky vlády v západných krajinách, štátny dlh má tendenciu rásť, neprispieva k stabilite ekonomiky, je jedným z vážnych zdrojov inflačného vývoja

Rozpočtové regulovanie sa realizuje prostredníctvom:

1. zabudované stabilizátory – fungujú automaticky, nevyžadujú jednorazové zásahy

1. progresívna daň z príjmov (v čase hospodárskeho rastu odčerpávať prebytočné zdroje)
2. poistenie v nezamestnaní a sociálne poistenie
3. subvencie cien poľnohospodárskych produktov
4. štátny výkup poľnohospodárskych produktov

9. ich nedostatkom je, že ako stabilizačný faktor pôsobia až s určitým oneskorením

2. zámerné opatrenia (diskrétne) – cieľom je regulovať príjmy obyvateľstva prostredníctvom daňovej politiky a teda regulovať kúpyschopný D a zdroje investícií

10. majú dopĺňať pôsobenie zabud. stabilizátora – v čase hospodárskeho vzostupu by mali odčerpávať zdroje, v čase hospodárskeho zostupu znížiť odčerpávanie

1. zmeny daňových sadzieb
2. zmeny v štruktúre výdavkov ŠR
3. zmeny v objeme jednotlivých položiek výdavkov ŠR
4. projekty verejných prác

MONETÁRNA POLITIKA

- monetaristi, postkeynesiáni

- reguluje množstvo peňazí v obehu tak, aby sa vytvárali alebo obmedzovali podmienky úveru

- subjektom MP je Centrálna banka

Nástroje MP:

1. priame (administratívne)

1. regulácia investičnej činnosti
2. regulácia spotrebného úveru

1. nepriame (ekonomické)

1. diskontná sadzba (úroková sadzba Centrálnej banky – úroková sadzba, za ktorú komerčné banky požičiavajú od CB)
2. stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv
3. operácie na voľnom trhu

    Stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv – zábezpeka, ktorá kladie CB na bankový systém, aby zabezpečila jeho stabilitu. Ak CB chce pribrzdiť úverovú činnosť komerčných bánk, zvýši povinné min. rezervy a naopak.

    CB má právo upravovať pov. min. rezervy v určitom rozsahu, ak by to chcela prekročiť, musí to schváliť parlament

11. relatívne operatívny nástroj
12. 1. a 2. nástroj málo účinné, neflexibilné

Operácie na voľnom trhu

13. CB predáva a kupuje štátne CP
14. Ak chce CB zvýšiť ponuku peňazí, nakupuje CP a naopak

CB má dva typy monetárnej politiky:

1. expanzívna

15. diskontná sadzba 
16. povinné minimálne rezervy 
17. operácie na voľnom trhu - nakúpi CP

1. reštriktívna

18. diskontná sadzba 
19. povinné minimálne rezervy 
20. operácie na voľnom trhu – predaj CP

FUNKCIE CB:

1. je emisnou bankou – vydáva hotovostné peniaze (bankovky, mince)
2. je vrcholným subjektom menovej politiky – uskutočňuje menovú politiku
3. je bankou bánk – pôsobí ako banka pre ostatné komerčné banky, poskytuje im úvery
4. je bankou pre štát – vedie účty štátneho rozpočtu, spravuje štátny dlh
5. je reprezentantom štátu v menovej oblasti
6. zabezpečuje správu devízových rezerv a ovplyvňuje menový kurz
7. vykonáva dohľad nad činnosťou komerčných bánk a pobočiek zahraničných bánk, finančných inštitúcií (poisťovne, obchodníci s CP)

CIELE MP:

bezprostredné – úroveň úrokovej miery

                         -  množstvo peňazí v obehu

konečné – cenová stabilita

               - zamestnanosť

MENOVÁ POLITIKA

21. úzko súvisí s monetárnou
22. CB reguluje množstvo a váhu peňažných jednotiek v obehu

                                           

             cez emisiu obeživa     menový kurz

Mena = domáca peňažná jednotka, ktorá sa môže členiť na menšie diely respektíve kumulovať na väčšie

Menový kurz = výsledok vzťahu ponuky a dopytu po mene

23. menová politika sa realizuje cez ovplyvňovanie ponuky a D po mene
24. CB nakupuje alebo predáva mena

Menový kurz úzko súvisí s cenovou hladinou

Menový kurz ovplyvňujú: colná politika, rôzne embargá

Rovnovážny kurz – taký menový kurz, ktorý umožňuje za rovnaké množstvo peňazí realizovať v 2 rovnakých krajinách rovnaké nákupy

Bezhotovostné operácie – na devízovom trhu

ŠTRUKTURÁLNA POLITIKA

1. je zameraná na štrukturálne zmeny v národnom hospodárstve
2. zmena podielov jednotlivých odvetví a pododvetví na tvorbe HDP
3. realizácia ŠP je spojená s vypracovávaním štátneho programov rozvoja resp. útlmu jednotlivých odvetví
4. zmena štruktúry muší viesť ku komparatívnym výhodám
5. štruktúra NH –má sa nastaviť tak, aby priniesla výhody
6. v trhovej ekonomike je ŠP zameraná na úpravu systém. nástrojov ako podpory národohospodárskych priorít
7. systém – nástroje majú určité princípy

PRINCÍPY:

1. rovnaký prístup (demokratický) v štátnom priestore pre všetky subjekty, ktoré
2. trasparent. pravidlá štátnej podpory
3. štátna podpora moderných technológií
4. štátna stimulácia – proexportná
5. uskutočňovanie regionálnej politiky
6. uskutočňovanie politiky daňových úľav, ktoré má mať prednosť pred priamymi dotáciami

ZAHRANIČNO-OBCHODNÁ POLITIKA

- rozhodnutie: či produkovať protekcionistický alebo liberálny typ politiky

Protekcionistický typ

25. subjektivistická a politickým záujmom podriadená zahranično-obchodná politika
26. základné nástroje: clá, udeľovanie licencií a povoľovanie vývozu resp. dovozu
27. môžu byť aplikované plošne alebo sa môžu sťahovať na jednotlivé odvetvia, alebo teritória politiky

Liberálny typ

28. voľný medzinárodný obchod, s čo najmenšími regulatívnymi zásahmi jednotlivých štátov
29. zbraň proti štátnym monopolom na dovoz a vývoz, je to zbraň aj proti prirodzeným monopolom vývozcov a dovozcov, kt. vyplýva z pôsobnosti na jednotlivých trhoch
30. výhoda: vytvorenie konkurenčného prostredia

DôCHODKOVÁ POLITIKA

31. viaže sa na monetárnu, fiškálnu a sociálnu politiku
32. štát pôsobí na ceny VF a zároveň na ceny spotrebného tovaru a služieb
33. dochádza k ovplyvňovaniu komunál. miezd a sekundárne aj k ovplyvňovaniu reálnych miezd

Nástroje:

34. smernice, ktoré vláda určí
35. priama vládna kontrola mzdového a cenového vývoja
36. patrí do inštrumentária keynesovskej hospodárskej politiky

SOCIÁLNA POLITIKA

37. jej zmyslom je starostlivosť o najslabšie skupiny obyvateľstva
38. rozsiahly súhrn opatrení, ktorým hovoríme sociálne programy, kt. slúžia na uspokojovanie potrieb tej časti obyvateľstva, ktorá si ich nemôže zabezpečiť z vlastných zdrojov

Systém sociálneho zabezpečenia

1. nemocenské poistenie
2. zdravotné
3. dôchodkové (starobný a invalidný dôchodok)
4. prídavky na deti
5. podpora v nezamestnanosti
6. sociálne dávky

-štát určuje normy správania sa pre všetky subjekty  a inštitúcie, nemusí to zabezpečiť sám, ani nemusia byť všetky platby hradené zo ŠR

- štát pre riadenie zriaďuje fondy a inštitúcie, alebo to prenecháva súkromným subjektom

4.základné nástroje:

1. zabezpečenie minimálnej mzdy
2. zabezpečenie nezamestnaných občanov – projekty verejných prác
3. štátna podpora rodinám s deťmi, starým a invalidným občanom a ďalším sociálnym skupinám obyvateľstva
4. riešenie najnižších dôchodkov v ekonomike

Kľúčovým problémom je adresnosť systému – aby podpora prichádzala k tým ľuďom, ktorí ju potrebujú a nie plošne, aby systém nebol zneužívaný

EKOLOGICKÁ, alebo ENVIROMENTÁLNA POLITIKA

- efektívnosť ekonomiky sa musí posudzovať aj z hľadiska ekológie

- musí byť zameraná na nápravu minulých škôd na životné prostredie a na prevenciu ďalšieho poškodzovania život. prostredia

Ekonomické nástroje a systém opatrení potrebuje každá vláda:

1. dane a poplatky za využívanie prírodných zdrojov
2. poplatky za znečistenie ŽP
3. pokuty za nadmerné znečistenie ŽP
4. sankcie za neprípustné zásahy do krajiny

zmyslom je naplnenie fondov, ktoré slúžia na kompenzáciu N

stimulačné nástroje – majú zvýhodňovať výrobcov, ktorí používajú ekologické úsporné technológie:

1. daňové úľavy
2. priame dotácie (zo štátnej kasy sa prispieva nejakým konkrétnym subjektom)
3. subvencie (zo štátnej kasy sa prispieva na realizáciu konkrétnych produktov alebo služieb)