Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Letecká fakulta / Základy ekonomiky

ekonomia-rld-1.ročnik-zimný semester (ekonomia.doc)

1. Vývoj ekonomického myslenia a učenia

1.1 Hlavný predstavitelia jednotlivých etáp

Ekonómia a jej teória sa vyvíjala v jednotlivých etapách vznikla na prelome 15-17 storočia /v antike už skôr/

1. Učenie starovekého grécka /antika/

Homér                        Solón                Platón

Hesiodos                Perikles                Aristoteles

Homér

Už v diele Ilias a Odysea nevyjadril len priebeh tréjskej vojny ale poukazuje aj na myslenia

Teória: 3 spôsoby vytvárania bohatstva

1. Vojnou
2. Daňovou poddaných
3. Čiastočný obchod

Na prácu sa nepozerá ako záležitosť len otrokou, ale tiež nepokladá za vhodnú pre vyššie vrstvy /filozofovia...../

Hesiodos /8-7 st. p.n.l./

Prácu vysoko oceňoval na rozdiel homéra

Dielo: „Práca a dní“

Vyjadril prvopočiatky ekonomických názorov

Tvrdil, že hospodárstvo je vytvárané a udržiavané iba prácou

Solón /6st. p.n.l./

Reformátor hospodárstva a spoločnosti snažil sa vytvoriť také spoločenské zriadenie bez krajnej biedy a nadmierneho bohatstva

Perikles /445-430 p.n.l./

Za jeho pôsobenia dosiahli Atény najväčší rozmach

Podporoval rozvoj obchodu a peňažného hospodárstva

Xenofont /445-335 p.n.l./

Predstaviteľ naturálneho hospodárstva

Zakladateľ myšlienky, že: deľ ba práce je závislá na rozsahu trhu

Platón /427-374 p.n.l./

Odporca demokracie, peňažného hospodárstva a bohatstva

Dielo „o štáte“ – prirovnáva bohatstvo a cnosť k miskám od váhy /nezlučiteľné Bohatstvo a Cnosť/

Štát, v kt. žijú bohatý a chudobný tvoria 2 štáty- štát bohatstva a štát chudoby

Bohatých pokladal za nepriateľských a chudobnými opovrhuje

Ideu štátu vytvoril z 3 stavov

1. Stav poľnohospodárov, remeselníkov, obchodníkov
2. Vojaci /ochrana štátu/
3. Stav filozofov /riadenie štátu, bez majetkov – majetok plodí chantivosť/

Aristoteles /384 – 322 p.n.l./

Pokladaný za njväčšieho mysliteľa antického sveta, hoc bol platónovým žiakom jeho názory svetové a ekonomické sú odlišné

Tvrdil, že ideálny hosp. systém je ten, kt. sa vyrába v súlade so spotrebou a obchodovať výlučne s prebytkami zaviedol termín „ekonómia“ a postavil do protikladu ku chremastike

Ekonómia chápe bohatstvo ako sumu úžitkových hodnôt vytvorených v štáte – chápe bohatstvo ako hromadenie peňazí.

Peniaze by mali vyjadrovať hodnotu tovarov a byť prostriedkom výmeny

Nemá – veci, pôda

Polonemé – zvieratá

Hovoriace – otroci

1. Učenie starovekého Ríma

Cato starší                Gmochovci Tiberius a Gaius

Cicero                        Seneca

Rímska veľmoc za svojej éry pohltila veľkú časť krajín. Vytvorila otrokov z obyvateľov krajín na vyššej úrovni ale aj na nižšej ekonomickej úrovni. Otroctvo dosiahlo v tej dobe obrovských rozmerov. Lacná otrocká práca vytláčala slobodných občanov a ich prácu /lumpenproletariát – žobráci..../

Cato /239-149 p.n.l./

Veľkostatkár a otrokár, ideálny hospodár uspokojuje hlavne svoje potreby. Predávať sa majú prebytky a kupovať len to čo sa nevie vyrobiť doma t.j. racionálny hospodár – kupuje čo najmenej a predáva čo najviac.

Bratia Gmochovci Tiberius a Gaius

Predstavitelia, kt. požadovali pozemkovú reformu a vrátiť slobodných občanom do hospodárskej činnosti.

Seneca

Predstaviteľ stolíckej školy  /stolicizmus/

Odmietal otroctvo a bol známy teóriou, že ľudia si sú od prírody rovný a nerovnými sa stávajú v dôsledku vývoja spoločenských vzťahov.

2. Ekonomické myslenie a učenie v období kresťanstva

Patrí ešte k starovekému Rímu

Myslenie majú náboženskú podobu a odkazujú na písmo sväté hlavný predstaviteľ Svätý Augustín

Svätý Augustín

Vážil si fyzickú a duševnú prácu a najviac si vážil prácu v poľnohospodárstve a obchod považoval za menej dôstojnú pre človeka.

3. Učenie kanonistov

Zvýšenie ekonomického myslenia stredoveku

Tomáš Akvinský

Súhlasí s názorom na peniaze ako Aristoteles „vyjadrujú hodnotu tovaru a slúžia na výmenu“

Spravodlivá cena je taká cena, že tovar je taká ak odzrkadľuje množstvo práce na jeho výrobu.

4. Merkantilizmus /15.storočie/

Thomas Mun                J.B. Colbert                Antonie de Monchretien

Ranný merkantilizmus

Cieľom je bohatá vyspelá hospodárska krajina, hlavný zdroj bohatstva krajín sa považuje za obchod. Merkantilisti prijali opatrenia na dosiahnutie aktívnej peňažnej bilancie:

1. Zákaz vývozu z krajiny
2. Vysoké dovozné cla
3. Obchodníci, kt. predali tovar v krajine nemohli vyviesť peniaze von

Rozvinutý Merkantilizmus

Hlavný zdroj bohatstva krajiny sa považuje manufaktúrna výroba. Štát ju podporoval a hlavne manufaktúru, kt. vyrábali na vývoz z toho dôvodu, že zahraničný obchod prosperuje.

Thmos Mun /Anglicko  1571-1641/

Autor obchodnej bilancie bol proti zákazu vývozu peňazí z krajiny aby sa ešte viac peňazí vrátili do krajiny

Monchretien /1575 – 1622 Francúzsko/

Zaviedol termín do ekonómie „ekonomická teória“

Vysoko cenil peniaze a zlato a bohatstvo videl vo vlastníctve predmetov potrebných pre život.

Colbert /1616 – 1683/

Francúzsky minister financií za Ľudovíta 14.

Podľa Colberta sa premenoval merkantilizmus na colbertizmus

5. Fyziokratizmus

Francis quesnay /1694 – 1774/                        A. R. J. Turgot /1727 – 1781/

Ako reakcia na učenie merkantilizmus a ide o uznávanie nadvlády prírody. Odmieta vyzdvihovanie peňazí a drahých kovov. Hlavný zdroj je pôda a roľnícka výroba.

Quesnay /kresnaj/

K ekonómii pristupoval ako lekár k ľudskému organizmu. Podľa neho politik a ekonóm musí odstrániť príčiny, kt. spôsobujú chorobný stav ekonomiky.

Turgot

Minister financií Ľudovíta XVI.

Zdokonaľuje a rozvíja učenie Quesnata

6. Klasická ekonómia

Wiliam Petty /1623 – 1687/

Svojimi ekonomickými prácami položil základy klasickej ekonómie

Dielo: „Traktát po peniazoch a poplatkoch“ určil hodnotu tovaru a vysvetlil ekonomické kategórie /cena, mzda, renta, úrok/

Adam smith /1723 – 1790/

Hlásateľ hospodárskej slobody

Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, vlastníctvo a podnikanie.

Vo svojej knihe bohatstvo národov vysvetlil zákony, kt. sa riadi hospodárstvo a takisto následky týchto zákonov na spoločnosť.

Neviditeľná ruka – ruka ktorá riadi hospodárstvo

1. človek je egoista, kt. sleduje svoj vlastný cieľ a je preto hybnou silou celého vývinu

úloha štátu v trhovom hospodárstve je v

1. ochrane krajiny pred vonkajším nebezpečenstvom
2. vydržiavanie poriadku a spravodlivosti vo vnútri krajiny
3. budovanie a udržiavanie verejných zariadení

David Ricardo /1772- 1823/

Nadviazal na Smithovo učenie a teóriu hodnoty

Veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, kt. je potrebné na jeho výrobu

Vytvoril teóriu komparatívnych výhod t. j.,  štát zvýši svoju životnú úroveň vtedy ak sa bude sústrediť na výrobu takých tovarov, kt. dokáže vyrobiť s najvyššou produktivitou práce a do krajiny dovážať tovary, kt. nie sú efektívne vyrobiť.

J. B. Say /1767 – 1832/

Zákon trhov a ponuka automatiky vytvorí dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.

7. Marxistická ekonómia

Karol Marx /1818 -1883/

Z teórii Smitha a Ricarda a ďalej rozvinul tóriu pracovnej hodnoty. Predpokladal, že abstraktnou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou vytvára úžitkovú hodnotu.

Abstraktná práca a práca vo všeobecnosti ako spotreba pracovnej sily výsledkom, ktorej bola výmenná hodnota.

8. Neoklasická ekonómia

3 prúdy:

Rakúska škola – Menger Carl

Cambridgeská škola – Marsh - al Alfred 1842 – 1924

        Objasnil mechanizmus Ponuky a Dopytu a vysvetlil cenu trhovej rovnováhy

Lausanská škola – Walras Leon – vysvetlil teóriu všeobecnej ekonomickej rovnováhy

9. Keynesovská makroekonomická teória

Keynes bol angl. ekonómom vytvoril teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Podľa neho je úlohou štátu zabezpečiť rast efektívneho dopytu a tím aj rast dôchodkov a zamestnanosti.

Neekeynesovstvo – Hensen Samuelson – vychádzal z možností zmierenia sa s neoklasickou ekonomickou teóriou

Postkeynesovstvo – nadväzuje na učenie keynsa a rozchádza sa s neoklasickou ekonomickou teóriou

10. Hlavný prúd súčasnej ekonomickej teórie

Ide o ekonomické myslenie v polovici 20-tych rokov

Od 20-tych rokov 20. Storočia sa Keynsové štátne zásahy stavali neúčinné narastali problémy vo vyspelých ekonómiách a začali vznikať nové ekonomické koncepcie.

Monetarizmus

Milton Friedman

Podstatou sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu

Je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1975

Teória racionálnych očakávaní

Podľa tejto teórie reakcie hospodárskych subjektov na tie isté opatrenia vláady nie sú rovnaké

Predstavitelia: Barro, Lucas

Ekonómia ponuky

Hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov a snaží sa vyriešiť problém ako vyrábať viac efektívnejšie a racionálnejšie.

Predstaviteľ: Laffer

2. Úvod do ekonómie

Chápala sa ako veda o pravidlách domáceho hospodárstva a bola súčasťou jedinej vedy Filozofie v starovekom Grécku. Začiatky ekonómie ako samotnej vedy sa datujú od vydania práce Adama Smitha „Bohatstvo národov 1776“

E. sa zaoberá

Je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rôzne skupiny ľudí.

Vychádza z 3 subjektov        

Domácnosti – spotrebitelia statkov a služieb a poskytovatelia výr. faktorov

Hosp. subjekty – ponúkajú T a Služby a kupujú výrobné faktory od domácnosti

Štát – podiela sa na vytáraní Dopytu a Ponuky a tovarov a Služieb a takisto dozerá a riadi pravidlá hry

Funkcie ekonómie

1. Poznávacia: skúma ekonomické javy a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a snaží sa ich vysvetliť
2. Praktická: poznatky, s ktorými vychádza sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych ekonomických subjektov
3. Metodologická: teoretickým základom pre ostatné ekonomické vedy /podnikové hospodárstvo, mikroekonomika, makroekonomika/

Existujú 2 základné roviny ekonómie

Mikroekonómia: skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov

        Objasňujú ako sa – firmy rozhodnú čo budú vyrábať a domácnosti čo budú nakupovať

Makroekonómia: skúma fungovanie ekonomiky ako celku a zaujímajú ju agregátne veličiny /inflácia, nezamestnanosť/

M a M riešia v odstate rovnaké problémy ale na rôznych úrovniach

Mikroekonómia – na úrovni Podnik a Spotrebiteľ

Makroekonómia – na úrovni Národného hospodárstva

Smery ekonomickej teórie

Podľa vzťahu k realite rozoznávame 2 prístupy:

a/ Pozitívnu – príjma ekonomickú realitu aká je s cieľom opísať a hľadať v nej zákonitosti

b/ Normatívna – skúma realitu aby sa zistilo, čo sa má robiť. Jej cieľom je aktívne zasahovať do ekonomického života

Ekonomické potreby, triáda ekonomických problémov

Ľudská potreba – nedostatok, kt. si uvedomuje a snaží sa ho odstrániť

a/ ekonomické – uspokojujú sa statkami a službami

b/ neekonomické – hlad, smäd...

Statky – hmotná podoba 1. Voľné – prístupné všetkým ľuďom – vzduch, voda

                         2. Vzácne – nie sú neobmedzené a sú výsledkom ľudskej činnosti

Výrobok – užší pojem statku

        -každý výrobok je statok, ale nie každý statok je výrobkom

Tovar – užší pojem výrobku

        Výrobok, kt. sa dostáva k spotrebiteľovi prostredníctvom trhu a je určený na výmenu, predaj

Základné ekonomické problémy

Čo vyrábať? Aké výrobky a v akom množstve

Ako vyrábať? S akými zdrojmi a akou technológiou

Pre koho vyrábať? Kto má mať z výrobku úžitok

3 kategórie

Imputy  – výrobné vstupy /výrobné zdroje a výrobné vaktory/

Outputy – výrobné výstupy /výsledky výrobnej činnosti/

Od toho sa odráža

Zvykové hospodárstvo /na základe zvykov sa riešia 3 základné ekonomické otázky/

Prikazovacia ekonomika /vláda robí všetky rozhodnutia čo ako a pre koho vyrábať/

Trhová ekonomika /opiera sa o princípy slobodného podnikania čo ako a pre koho sa bude vyrábať a určujúce sú ceny, trhy, zisky..../

Zmiešaná ekonomika / mix prikazovacej a trhovej ekonomiky, najčastejšie sa vyskytujúca forma ekonomiky/

Základné ekonomické zákony

        Vyjadrujú podstatné vnútorné súvislosti ekonomických javov a procesov, kt. sa s určitou pravidelnosťou a nutnou dôslednosťou pri nezmenených podmienkach opakujú

Zákon vzácnosti

        Keby zdroje neboli obmedzené neboli by problémy, tie nastávajú preto, lebo ľudia chcú spotrebovať viac ako ekonomika dokáže vyrobiť

        Každá ekonomika má v rôznom čase rôzne výrobné zdroje, kt. využíva na výrobu rôznych statkov, táto obmedzenosť výrobných zdrojov spôsobuje, že ľudia a spoločnosť sa musia rozhodnúť ako tieto zdroje rozdelia na výrobu

Krivka hranice výrobných možností

Hranice výrobných možností

1. spoločnosť má k dispozícií obmedzené množstvo výrobných zdrojov, preto sa musí rozhodnúť ako ich použije ( na výrobu akých výrobkov a v akom množstve ).

Význam krivky výrobných možností

1. určuje krajnú hranicu výrobných možností
2. ukazuje o koľko musíme znížiť výrobu jedného statku, aby sme mohli zvýšiť výrobu iného statku
3. hovorí, že výroba je efektívna ak je na hranici výrobných možností ( na krivke )
4. body, kt. ležia vo vnútri krivky ( Z ) sú neefektívne, poukazujú na neefektívnu výrobu ( pretože spoločnosť nevyužíva všetky zdroje, kt. má k dispozícií )
5. body, kt. ležia na vonkajšej strane krivky ( Y ), sú nereálne, nesplniteľné, chce viac vyrábať, a e nemá toľko prostriedkov

Zákon klesajúcich výnosov

s rastúcim množstvom 1. Imputu pri fixnom množstve 2. Imputu rastie output stále rýchlejšie a dodatočný otuput klesá

Zákon klesajúcich výnosov

ak postupne zvyšujeme množstvo určitých vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy sú konštantné, zväčší sa celkový výstup ale množstvo dodatočných výstupov bude po určitom bode klesať

3. Trh, trhový mechanizmus

1. Trh, typy trhov, trhový mechanizmus

Trh

Základné črty sformuloval A. Smith

Príčiny ekonomických pohybov  videl v prirodzenej povahe človeka, pretože človek sleduje svoje záujmy.

Miesto kde si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky ekonomických činností pri určitej cene (T za T – barter)

Subjekty na trhu /domácnosti, hospodárske podniky, štát/

                Trh výrobkov a služieb

Domácnosti                                hospodárske podniky

Trh výrobných faktorov

Štát – vstupuje na trh aby ovplyvňoval jeho pôsobenie a odstránil negatívne dopady na ekonómiu

Typy trhov

Z územného hľadiska:

miestny trh – má význam iba pre dané miesto (pečivo)

národný trh – vnútorný, vzniká spojením miestnych trhov v určitom štáte

medzinárodný trh – prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín

svetový trh – objem nákupov a predajov medzi všetkými krajinami sveta

Z hľadiska predaja a kúpy:

 trh spotrebných tovarov a služieb

 trh výrobných faktorov /p,p,k/

 finančný trh: peňažný trh, devízový trh, kapitálový trh, poistný trh, trh drahých kovov

Podľa počtu sledovaných tovarov:

 čiastkový trh – trh jedného druhu výrobkov od rôznych výrobcov

 agregátny trh – trh všetkých tovarov a služieb

Z hľadiska organizovanosti:

Organizovaný

Neorganizovaný

Z hľadiska súladu a existujúcimi zákonmi:

Legálny

Nelegálny

Z hľadiska účastníkov trhu:

Spotrebný trh: je tvorený jedincami a domácnosťami, ktoré nakupujú  T a S pre vlastnú potrebu

Trh organizácií: je tvorený hospodárskymi, obchodnými, finančnými a štátnymi organizáciami, ktoré nakupujú T a S a využívajú ich k priebehu svojej hospodárskej činnosti

Trhový mechanizmus

Forma ekonomickej organizácie kde sa spotrebitelia a výrobcovia dostávajú do vzájomných vzťahov na trhu aby riešili 3 základné ekonomické otázky /čo, ako a pre koho vyrábať/

        Pôsobí automaticky za pomoci Ponuky a Dopytu a Ceny /to ovplyvňuje množstvo a cenu tovaru/

Má tendenciu nastoľovať ekonomickú rovnováhu. Hlavné prvky TM sú P a D, trhová cena, konkurencia

2. Ponuka a dopyt, rovnovážna cena

1. Ponuka

množstvo T a S, ktoré sú výrobcovia schopný dodať na trh s cieľom predaja

1. Agregátna P /celková/: suma cien všetkých T a S ponúkaných a nachádzajúcich sa na trhu,                              je určená objemom výroby všetkých výrobcov a cenami, za ktoré chcú svoje výrobky predať
2. Individuálna P: ponuka jedného výrobcu; určená objemom výroby a cenami, za ktoré chcú svoj T predať
3. Čiastková P: ponuka jedného T od rôznych výrobcov

Výrobcovia sa snažia predať čo najdrahšie a dodať svoj T na trh a vytvoriť tak p a pri jednej cene sú ochotný dodať viac tovaru.

        Vzťah medzi objemom produkcie a cenou vyjadruje krivka ponuky

Zákon rastúcej ponuky: rast ceny vyvoláva rast ponuky

        Keď rastú ceny výrobných faktorov vtedy budú mať firmy väčšie náklady

Faktory určujúce ponuku: cena T, s ktorou prichádzajú výrobcovia na trh

                        Vzťah výnosov a nákladov

                        Cena výrobných faktorov /práca, pôda, kapitál/

2. Dopyt

Množstvo peňazí, ktoré kupujúci majú a chcú ich vynaložiť na nákup T a S pri určitých cenách

1. Agregátny D: súhrn všetkých zamýšľaných nákupov a je určený objemom výrobkov, ktoré chcú spotrebitelia kúpiť a cenami, za ktoré sú ochotný tieto výrobky kúpiť
2. Individuálny D: dopyt jediného spotrebiteľa, dopyt po produkcii jedného výrobcu

Množstvo T, ktoré spotrebitelia nakupujú závisí od ceny tovaru ↑ ceny   ↓ dopyt

                                                                ↓ ceny  ↑ dopyt

        Vzťah medzi nakupovaným T a cenou T nám vyjadruje krivka dopytu

Pri nej sa prejavuje Zákon klesajúceho dopytu, kt. hovorí, že s ↑ ceny   ↓ dop

Posun krivky doprava: zvýšenie dôchodkov, zvýšenie množstva spotrebiteľov

Faktory určujúce dopyt: výška dôchodkov spotrebiteľov

                        Cena tovarov a ceny substitučných tovarov (nahraditeľné tovary)

                        Názor spotrebiteľa na svoju spotrebu a preferencie spotrebiteľa

3. Elasticita ponuky a dopytu

Schopnosť jednej premennej reagovať na zmenu druhej premennej

Cenová elasticita

Vyjadruje vzťah medzi %-tuálnou zmenou ceny a %-tuálnou zmenou množstva kupujúcich, alebo predávaného T

        Meria sa Koeficientom cenovej Elasticity /E/

Ak je E(D,S)     1

Hovoríme o elastickom D (ponuke), t.j., že zmena množstva kupovaného, alebo predávaného T je väčšia ako zmena v cene

Ak je E(D,S)     1

        Hovoríme o neelastickom D(p), t.j., že zmena v množstve kupovaného, alebo predávaného T je menšia ako cenová zmena

Ak je E(D,S)     1

        Hovoríme o konštantnej elasticite D(p), t.j., že zmena ceny vyvolá rovnakú zmenu v objeme kupovaného, alebo predávaného T

Ak je E(D,S)     0

        Krajný prípad, kedy zmena ceny nevyvolá žiadnu zmenu D(P). Dokonale neelastický dopyt (P)

Ak je E(D,S)     ∞

        Dokonale elastický D(P), krajný prípad množstvo kupovaného, predávaného T sa ľubovoľne mení bez toho aby sa menila cena

4. Trhová rovnováha a rovnovážna cena

Trhová rovnováha

Nastáva pri takej cene, pri ktorej kupujúci chcú kúpiť také množstvo tovaru, aké sú ochotný predajcovia predať

PE: pri tejto cene vyrobia dané množstvo T a spotrebitelia sú pri tejto cene T kúpiť

P1 a Q1: nedostatok výrobkov vyjadrené na  P1, toľko T sa len predá, ale spotrebitelia by kúpili Q1

P2 a Q2: prebytok výrobkov.......

5. Konkurencia a jej formy

kupujúci chcú kupovať za nízke ceny, výrobcovia chcú predávať za vysoké ceny, stretnú sa protichodné záujmy, ktoré vyrieši trhový mechanizmu, ktorý vytvára kompromis.

2 základné formy konkurencie:

cenová konkurencia – znižovanie cien tovaru zo strany výrobcov

necenová konkurencia – rast kvality výrobkov, reklama, rôzne akcie a zľavy, dve za cenu jedného...

K na strane D a P

konkurencia na strane dopytu (medzi spotrebiteľmi) – každý chce nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie. Význam konkurencie rastie ak dopyt je vyšší ako ponuka (nedostatok tovarov) a naopak

konkurencia na strane ponuky (medzi výrobcami) – každý chce predať čo najviac a maximalizovať zisk, preto sa snaží vyradiť konkurentov z trhu. Ak je ponuka väčšia ako dopyt, význam konkurencie rastie a naopak

Z hľadiska podmienok, kt. majú výrobcovia na trhu rozlišujeme

1. Dokonalú K: rovnaké podmienky na trhu pre všetkých; veľký počet Kupujúcich a predávajúcich a cena je pevne daná a nik ju nemôže ovplyvniť (zisk t.j. čo ↓ náklady)
2. Nedokonalú K: keď produkcia vyrába ohraničený počet výrobcov, ktoré majú možnosť určovať ceny

1. Monopolistická: veľký počet výrobcov, kt. vyrábajú rovnaký výrobok, kt. sa len veľmi málo líši od výrobkov iných výrobcov
2. Oligopol: v odvetví existuje malý počet silných firiem so silnou ekonomickou mocou, kt. bránia vstupu do odvetvia iným výrobcom, vyššie ceny ako pri dokonalej K
3. Úplný monopol: na trhu existuje jediný výrobca daného T a vstup nových výrobcov do odvetvia nie je možný

6. Nedokonalosti a zásahy štátu do trhového mechanizmu

Spôsobujú ju nedokonalá konkurencia a externality

EXTERNALITY: vedľajšie efekty výrobcov a spotrebiteľov, kt. neprechádzajú trhom

1. Pozitívne: tam kde niektorý subjekt realizuje výhodu, ktorú nehradí
2. Negatívne: predstavujú nadbytočné náklady pre subjekty, ktoré z týchto nákladov nemajú žiaden osoh

Zásah štátu aby dosiahol: ekonomika trpí infláciou, nezamestnanosťou, nerovnomerným rozdeľovaním dôchodkov

Efektívnosť: znovu rozdeľovanie dôchodkov (min. mzda, podpora v nezamestnanosť)

Stabilita: