Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Prešovská univerzita / Fakulta humanitných a prírodných vied / Základy Kartografie

Prednaska 1 - Základy Kartografie (prednaska_reg_1.doc)

základy kartogrAfie

Doc. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.

Katedra geografie a regionálneho rozvoja

1. poschodie, č. miestnosti 203

e-mail: hofierka@fhpv.unipo.sk

konzultácie:    streda 10:00 - 12:00 hod.
                                      piatok  8:00 - 10:00 hod.

Skúška: zápočet, písomka, prípadne ústna časť

cvičenia: Mgr. Monika Ivanová

http://www.fhpv.unipo.sk/kagerr/pracovnici/hofierka/hofierka.htm

Odporúčaná literatúra

NižNanský, B. (2000): Základy geoinformatiky. Vysokoškolské učebné texty. Prešov, FHPV PU. 232 s.

PRAVDA, J., KUSENDOVÁ, D. (2004): Počítačová tvorba tematických máp. Vysokoškolské učebné texty. Bratislava, PRIF UK. 248 s.

NOVÁK, V., MURDYCH, Z. (1988): Kartografie a topografie. SPN Praha, 320 s.

ROBINSON, A. H. ET AL. (1995): Elements of Cartography. Wiley & sons. 674 s.

Prednáška č. 1

Základy kartografie

Kartografia - veda, technológia a umenie o vytváraní a využití máp.

Mapa - obraz (model) prírodných, a spoločenských javov a ich vzťahov zobrazený určitým zobrazovacím spôsobom, metódami a v určitej mierke.

Formy "mapy": všetky typy máp ako ich poznáme, ale aj plány, náčrty, trojrozmerné modely, glóbusy zobrazujúce Zem a nebeskú sféru v akejkoľvek mierke.

Najčastejšie sa jedná o rovinné, dojrozmerné (dvojdimenzionálne, 2D) zobrazenie. V súvislosti s nástupom geoinformačných technológií sú čoraz častejšie trojrozmerné a dynamické mapy.

Predmet kartografie - proces tvorby a využívania máp.

Metódy - matematické vzťahy vyjadrujúce vzťah medzi referenčnou plochou a obrazom, kartografická generalizácia a interpretácia.

Zaradenie kartografie v systéme vied

- súvisí s historickým vývojom kartografie (počiatky úzko spojené s geografiou, neskôr s geodéziou). V súčasnosti je silne ovplyvnená geoinformatikou a metódami DPZ. Ďalšie príbuzné disciplíny sú geometria, astronómia, fotogrametria, geofyzika.

Čiastkové disciplíny kartografie

1. všeobecná kartografia (náuka o mapách) - história kartografie, triedenie, rozbor máp a pod.
2. matematická kartografia - teória zobrazovania referenčnej plochy zemského povrchu do roviny mapy
3. kartografická tvorba - spracovanie obsahu mapy
4. kartometria - meranie na mapách
5. teoretická kartografia
6. metakartografia
7. praktická (aplikovaná) kartografia

„Prívlastková“ kartografia - topografická k., tematická k., atlasová k., kozmická k., počítačová k., geografická k., geodetická k.,...

Historický vývoj kartografie

-paleolit (20 tis. r. p.n.l.)

-staroveké centrá ľudskej civilizácie (Gréci položili základy matematickej kartografie)

Samuel Mikovíni (1686-1750) - Banská škola v B. Štiavnici

Samuel Mikovíni (1686 - 23. 3. 1750) - učenec svetového mena, rytec, matematik, geodet, astronóm, kartograf, vodohospodár, architekt a pedagóg, patrí k popredným predstaviteľom vedy a techniky v 18. storočí. Jeho znalosti a schopnosti boli prínosom pre viaceré vedecké disciplíny i hospodársku prax. Vo svojom diele spojil umelecký talent s osvietenským pohľadom na astronómiu, geografiu, kartografiu a hydrológiu. Vyhotovil prvé moderné mapy väčšiny stolíc Uhorska, pričom vychádzal z vlastných meraní a použil vlastnú unikátnu kartografickú metódu. Projektoval a realizoval ochranné hrádze na Dunaji a Váhu, budoval regulačné a odvodňovacie stavby vo viacerých regiónoch Uhorska. Vypracoval plány na stavbu kráľovského paláca v Budíne, pre ktorú realizoval úpravu hradného vrchu a stavbu vodárne. V okolí Banskej Štiavnice využíval vodu zo sústavy umelých jazier na banské účely. V roku 1735 z poverenia panovníka založil v Banskej Štiavnici prvú Banskú školu v Európe a stal sa jej riaditeľom a profesorom. Aj jeho zásluhou patrilo vtedajšie stredoslovenské baníctvo k technicky najvyspelejším na svete.

Vojenské mapovania - 1. v.m. 18.storočie, 2.v.m. zač. 19.st., 3 v.m.)

Katastrálne mapy

Základné vlastnosti mapy

- zmenšenie - veľké územie sa zobrazí na malú plochu mapy - vyjadruje sa pomocou mierky

Mierka - definuje pomer rozmerov objektu na mape voči skutočnosti

1: M = 1/M, M - mierkové číslo

- zovšeobecnenie (generalizácia) - výber tých prvkov krajiny, ktoré sú z hľadiska účelu mapy dôležité

- geometrická transformácia (použitie kartografického zobrazenia na zobrazenie skutočného zakriveného povrchu Zeme do mapy)

- obsahuje kartografické vyjadrovacie prostriedky (značky, izočiary, diagramy,atď.)

Prvky mapy:        - matematické (zobrazenie, sieť, mierka, mapový rám, kompozícia mapy)

                - fyzickogeografické - vodstvo, reliéf, ...

                - humánnogeografické - sídla, cesty,...

                - doplnkové a pomocné prvky - geografické názvoslovie, vysvetlivky, grafy,...

Obsah mapy z hľadiska mapovania: polohopis, výškopis, popis.

Kategórie máp (napr.):

Podľa mierky: malé (1:250 000 a menej), stredné (1:10 000 - 1:250 000) a veľké mierky (1: 5 000, 1:500)

Podľa obsahu: topografické (všeobecnogeografické), technické, tematické

Tematické - katastrálna, geologická, cestná, administratívna,...