Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Ekologia

Eko 1 (ekol_1.doc)

Syllabus predmetu EKOLÓGIA (Kováč 2007)

•Predmet ekológie, ekologické disciplíny, vzťahy k iným vedným odborom. Ekológia a environmentalistika, ekológia a ekonómia. Globálne environmentálne problémy súčasnosti - prehľad.

•Základné fyzikálne zákonitosti vo vesmíre a na Zemi. Život na Zemi, podmienky pre existenciu života. Klimatické a meteorologické podmienky a javy.

•Ekologické faktory. Prehľad faktorov, ich ekologický význam. Funkcia odozvy, tolerancia k faktorom. Adaptácie a evolúcia, dva zdroje variácie, epigenetické mechanizmy. Princíp limitujúcich faktorov; interakcia faktorov.

•Ekologický priestor, ekologická nika. Ekologický stres. Hlavné ekologické faktory pôdy, suchozemského a vodného prostredia.

•Populácia - obsah pojmu. Štruktúra populácie (priestorová, veková, pohlavná, reprodukčná, sociálna). Početnosť a hustota, unitárne a modulárne organizmy. Migrácie a šírenie. Biologické invázie.

•Dynamika populácie, životné cykly, kohorty. Natalita, prežívanie, mortalita, demografické parametre a tabuľky. Rastové procesy, otvorený a ohraničený rast, rýchlosť rastu, regulácia, únosnosť prostredia.

•Stratégie populácií. Zivotné histórie populácií.

•Kolísanie početnosti, oscilácie, fluktuácie. Medzidruhové vzťahy, synergické a antagonistické vzťahy.

•Biocenóza - obsah pojmu, princíp individualistický a supraorganizmový; ohraničenie biocenóz, ekotóny. Kvantitatívne a štrukturálne vlastnosti biocenóz. Biocenotické princípy, druhové bohatstvo. Životné formy rastlín.

•Štruktúra biocenózy vertikálna a horizontálna, štruktúra dominancie, diverzita a vyrovnanosť; periodické zmeny. Primárne a sekundárne biocenózy. Sukcesia, sukcesné rady, klimax. Biómy Zeme.

•Ekosystém - obsah pojmu. Zložky a štruktúra ekosystému. Procesy syntézy a rozkladu v ekosystéme. Trofická štruktúra, potravné vzťahy a reťazce, ekologické pyramídy. Tok energie v ekosystéme, zdroje a premeny energie.

•Primárna produkcia, efektívnosť asimilácie, hrubá a čistá primárna produkcia, produkcia spoločenstiev a biómov. Sekundárna produkcia, konzumpcia, asimilácia, respirácia, účinnosť energetických premien.

•Biogeochemické cykly. Typy cyklov, časti cyklov, fondy. Atmosférický a sedimentárny cyklus. Cyklus H2O, O, C, N, S, P; energetická bilancia biosféry Zeme. Vývoj biosféry, hypotéza Gaia.

Termín “ekológia” (oikos = domov, logos = veda) zaviedol významný nemecký biológ (vývinová a evolučná biológia, morfológia) Ernest Hackel v roku 1869, keď ju charakterizoval ako vedecké štúdium vzájomných vzťahov medzi organizmami a ich prostredím. Táto definícia sa používa dodnes, treba však povedať, že je veľmi široká, všezahŕňajúca, v dôsledku čoho sa pri bližšom skúmaní môže stať nejednoznačnou a nejasnou - navádza totiž na otázku “jestvuje niečo, čo sa nedotýka vo svojej podstate ekológie?”.

Preto sa dnes často uprednostňuje jednoduchšia a presnejšia definícia ekológie: vedecké štúdium interakcií, ktoré podmieňujú rozšírenie a hustotu organizmov. Prišiel s ňou ďalší významný nemecký biológ Hans Krebs (1972).

Definícií ekológie je oveľa viac, mnohé z nich sú pritom zúžené len na určité skupiny organizmov alebo na určitú problematiku. Aby bol náš obraz úplnejší, uveďme ešte niekoľko príkladov: Vedecké štúdium rozšírenia a hustoty živočíchov (Andrewartha, 1961)

Vedecké štúdium vzťahov medzi organizmami a súhrnom fyzikálnych a biologických faktorov, ktoré ich ovplyvňujú alebo sú nimi ovplyvňované (Pianka, 1988)

Štúdium adaptácie organizmov na ich prostredie (Emlen, 1973)

Štúdium zákonitostí, ktoré riadia časové a priestorové usporiadanie spoločenstiev organizmov (Fenchel, 1987)

Štúdium štruktúr a javov v prírode, ich vzniku a premien v čase a priestore (Kingsland, 1985)

Štúdium štruktúry a fungovania prírody (Odum, 1961)

Problémom definícií býva, že sú buď veľmi úzko zamerané a obmedzené, alebo naopak, priveľmi široké a nejednoznačné

Vráťme sa však ku Krebsovej definícii ekológie. Jej prednosťou je, že presne vymedzuje základný predmet ekologického bádania, t.j. rozšírenie a početnosť organizmov. Pochopiteľne, ide o výrazné zjednodušenie ekologickej problematiky, účelom definícií je však práve zjednodušovanie komplikovaného. Súčasná ekológia je totiž hierarchicky rozvrstvená najmenej na tri úrovne: jedinec, populácia (súbor jedincov rovnakého druhu) a spoločenstvo (súbor populácí rozmanitých druhov).

Na každej z týchto úrovní si ekológia kladie iné otázky.

Na úrovni organizmu (jedinca) ekológia rieši, ako na jedinca pôsobí abiotické a biotické prostredie a naopak, ako jedinec pôsobí na abiotické a biotické prostredie. Nazýva sa aj autekológia.

Na úrovni populácie ekológia rieši problematiku prítomnosti či neprítomnosti druhov, ich aktuálnu početnosť, kolísanie početnosti, životné histórie či životné stratégie. Nazýva sa aj demekológia.

Na úrovni spoločenstva ekológia skúma zloženie a štruktúru spoločenstiev, toky energie, kolobeh živín a iných látok. Nazýva sa aj synekológia.

Keďže ekológia skúma organizmy, jednoznačne patrí medzi biologické vedné disciplíny. Nakoľko okrem organizmov ako takých sa zaoberá aj ich prostredím a interakciami, je len prirodzené, že má aj interdisciplinárny charakter. Súčasne rešpektuje aj všeobecnú hierarchiu biológie, t.j. úrovne, na ktorých človek skúma fascinujúci fenomén vesmíru: život.

Ako zostupujeme po tejto hierarchii nižšie a nižšie, miera komplexity klesá a objavujú sa vlastnosti, ktoré sú pre nižšie úrovne už irelevantné.

Biosféra - Zemeguľa od morského dna po mraky vysoko v atmosfére

Ekosystémy - všetky živé a neživé zložky na Zemi, ktoré vstupujú do vzájomných interakcií

Spoločenstvá - Populácie rozličných druhov, ktoré vstupujú do vzájomných interakcií

Populácie - Súbory jedincov rovnakého druhu obývajúce spoločný priestor

Jedince - Jednotlivé organizmy

Orgány - Súbory tkanív vykonávajúcich určité funkcie

Tkanivá - Súbory buniek rovnakého typu či funkcie

Bunky - Základné stavebné jednotky živých foriem

Organely - Časti buniek

Molekuly - Súbory atómov

Treba mať na pamäti, že so stúpaním vyššie a vyššie v tejto hierarchii naše vedecké poznanie klesá. V zásade jestvujú dva diametrálne odlišné prístupy na skúmanie života: redukcionistický a holistický. Prvý sa zameriava na detaily a usiluje sa aplikovať princípy platné pre detaily aj na celok (často však pre detaily nezvláda komplexitu), druhý sa zamierava na celok, komplexitu (na to však musí poznať aj detaily).

Žijeme na planéte, ktorú zatiaľ poznáme len veľmi povrchne.

Chaos, entropia a jednosmernosť času

Teória chaosu odkrýva nový “princíp neurčitosti”, ktorý určuje, ako funguje skutočný svet. Okrem toho toho vysvetľuje, prečo čas plynie iba jedným smerom. Peter Coveney

Preskúmať a pochopiť také komplexné javy, aké sa odohrávajú v prírode - na úrovni organizmov, ich populácií či celých ekosystémov, je o to ťažšie, že ich súčasťou sú nelinearita, komplexita a chaos. Inými slovami, okrem procesov, ktoré vieme aspoň do istej miery opísať, modelovať či vyjadriť matematickými vzorcami, sa na fungovaní živých systémov podieľajú aj princípy, ktoré podliehajú celkom iným zákonistiam, ako dokážeme vnímať priamo prostredníctvom našich zmyslov. Sú to princípy, ktoré spôsobujú, že javy sú nelineárne - nemožno ich teda s dostatočnou istotou modelovať, predvídať alebo dopredu vypočítať. Preto nás odozva prírody, napr. zmeny v ekosystémoch, dokážu ešte aj dnes, v časoch modernej vedy, prekvapiť či zaskočiť.

Z hľadiska termodynamiky sa živé systémy nachádzajú v stave ďaleko od rovnováhy. Pre takýto stav je charakteristické, že aj malé vychýlenia (napríklad v dôsledku vonkajších impulzov) môžu na makroskopickej úrovni viesť k radikálne novému správaniu systému. Myriády bifurkácií môžu doviesť systém nahodným spôsobom do nových stabilných stavov. Tieto neuniformné stavy štrukturálnej organizácie podliehajú variáciam v čase i priestore. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Ilya Prigogine ich označil termínom “disipatívne štruktúry” a ich spontánny vývin je známy pod pojmom “sebaorganizácia”.

Ekológia sa vzhľadom na otázky, ktoré si kladie, prelína s viacerými ďalšími vednými disciplínami - genetikou, morfológiou, fyziológiou, etológiou, evolučnou biológiou, ale aj fyzikou, chémiou, geológiou či geografiou.

Rozsiahlosť problematiky si vynútila členiť ekológiu na čiastkové disciplíny. Delí sa predovšetkým na ekológiu všeobecnú (zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov), na ekológiu špeciálnu (študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia) a na ekológiu aplikovanú. Ekológiu možno členiť aj podľa organizmov, na ktoré sa zameriava - napríklad na ekológiu mikroorganizmov, ekológiu rastlín a živočíchov alebo podľa jednotlivých taxonomických skupín, napr.ekológiu hmyzu, ekológiu rýb, cicavcov atď.

Ekológia ešte stále patrí medzi relatívne mladé vedy, hovorí sa, že naše poznanie zodpovedá približne úrovni chémie v 19. storočí. V dôsledku toho je dnešná ekológia plná protirečení, názory na mnohé problematiky sú často nejednotné, vedci stále pátrajú po všeobecných zákonitostiach. Sú to pre nich veľmi vzrušujúce časy!

Experimentovanie a modely

Pri experimente je potrebné mať hypotézy (možné vysvetelenia pozorovaných javov) Hypotéza musí byť jasná a testovateľná

Hypotézu možno logicky odvodiť dvoma spôsobmi:

induktívnou metódou - postupuje sa od jednotlivých pozorovaní k všeobecnému záveru

Napríklad od jednotlivých pozorovaní, že biodiverzita vodných druhov je v silno znečistenom prostredí veľmi nízka po všeobecne formulovanú hypotézu, že silné znečistenie redukuje biodiverzitu

Deduktívnou metódou - postupuje sa od všeobecného princípu k predikcii (predpovedaniu) jednotlivých špecifických udalostí

Napríklad na základe všeobecného poznania, že znečistenie redukuje biodiverzitu možno sformulovať predikciu, že rôzna úroveň znečistenia, resp. rôzne polutanty, budú ovplyvňovať bodiverzitu rôzne - rôznou intenzitou

Zhromažďovanie dát na testovanie hypotézy

Priame pozorovania

“Prírodné experimenty

Napríklad hypotézu, herbivorný hmyz redukuje výnosy úrody možne testovať tak, že sa pozorujú rôzne polia s rovnakou plodinoua rovnakými podmienkami, ale s rozdielnou hustotou herbivorného hmyzu

Experimentovanie

Experimentovanie zahŕňa manipuláciu s nezávislou premennou a meranie účinku tejto manipulácie na závislú premennú

Vyššie uvedenú hypotézu možno napríklad testovať tak, že založíme viaceré parcely (polia) s rovnakou plodinou, ktoré sa budú líšiť výlučne hustotou herbivorného hmyzu (tou bude manipulovať experimentátor) a budeme merať a porovnávať výnosy úrody.

Takýto experiment vyžaduje aj kontrolu genetickej variability, ktorú v tomto prípade uskutočníme tak, že každá parcela s určitou denzitou herbivorného hmyzu bude mať svoju repliku. Repliky však musia byť vzájomne nezávislé - čiže reakcia jednej parcely nesmie ovplyvňovať výstupy nijakej inej parcely (jej repliky).

Okrem toho je potrebné založiť aj kontrolnú vzorku - parcelu bez prítomnosti herbivorného hmyzu, aby bolo možné určiť, aká úroda by sa dosiahla bez vplyvu herbivorného hmyzu.

Experimenty založené na takejto logickej schéme možno uskutočniť ako v prírodných podmienkach (terénne experimenty), tak aj v umelých podmienkach (laboratórne experimenty).

Terénne experimenty sú síce spravidla realistickej šie, no ťažšie sa pri nich udržiavajú stabilné kontrolované podmienky, manipulácia s nezávislou premennou je ťažšia.

Ako testujeme hypotézy:

1.  Sformulujeme nulovú hypotézu (h0) - konštatovanie, ktoré hovorí, že medzi kontrolnou vzorkou a experimentálne manipulovanou vzorkou nebude nijaký rozdiel. Inými slovami, že nezávislá premenná nemá na závislú premennú nijaký signifikantný účinok.

2.  Sformulujeme alternatívnu hypotézu (h1) - konštatovanie, že nezávislá premenná má na závislú premennú nijaký signifikantný účinok.

Potom skúmame, či nulová hypotéza platí. Ak výsledky experimentu ukážu, že nulová hypotéza je pravdivá, potom ju príjmeme a na základe jej znenia odvodíme závery. Ak nulová hypotéza neplatí, t.j. ukáže sa, že je nepravdivá, potom ju zavrhneme a platnou sa automaticky stáva alternatívna hypotéza. Na základe jej znenia odvodíme závery.

Modely neštatistické

Idú za hranice štatistických vzťahov, sú definované oveľa voľnej šie ako štatistické modely. V neštatistických modeloch môžu byť do vysvetlenia účinku nezávislej premennej na závislú premennú zahrnuté napríklad biologické a fyzikálne mechanizmy (príčinnosť vzťahu).

Neštatistické modely môžu byť:

1. analytické - obsahujú riešiteľné rovnice, napr. model rastu populácie

b) simulačné - nie sú založené na riešiteľných rovniciach napríklad komplexné populačné modely

Validácia

Validácia je objektívny test účinnosti modelu - ako verne predpovedá výstupy dodatočných experimentov a pozorovaní, najmä v prípadoch, ktoré zahŕňajú nezávislé situácie

V roku 1979 Haeckel svoju pôvodnú definíciu modifikoval a označil ekológiu za vedu o ekonómii prírody. Toto porovnanie je veľmi výstižné, pretože obe tieto disciplíny sa vo svojej podstate zaoberajú rovnakými entitami či problémami: organizmami/hospodárskymi subjektmi, prostredím životným/ekonomickým a využívaním/spotrebou zdrojov. V oboch týchto odvetviach pritom platia viaceré rovnaké zákonitosti.

Vzhľadom na takýto interdisciplinárny prístup k štúdiu života a životného prostredia sa ekológia dotýka aj životného prostredia človeka. Ekológia ako základná veda poskytuje okrem teoretických aj praktické implikácie pre riešenie problémov životného prostredia človeka. Tieto implikácie už potom nie sú ekológiou v užšom zmysle slova a označujú sa ako environmentalistika. Environmentalistika je chápana ako interdisciplinárna náuka o životnom prostredí človeka. Ako taká má iný predmet skúmania, iné ciele a používa iné nástroje a metódy ako ekológia, zväčša nemá charakter základného, ale aplikovaného výskumu.

Ekológia teda nie je environmentalistika!

(Tento omyl šíria najmä v laickej verejnosti médiá, a to nesprávnym narábaním s pojmom ekológia. V odborných kruhoch, ale aj vo výuke na základných a stredných školách sa však treba tejto chyby vyvarovať).

Klimatológ Pavel Matejovič pre Hospodárske noviny, 16-18/9 2005 (Peter Macsovszky, krátené)

Je frekvencia extrémnych klimatických javov u nás vyššia ako v minulosti?

-  Svetová meteorologická organizácia stanovila konkrétne reprezentatívne pozorovacie obdobie (klimatický normál), na základe ktorého sa potom charakterizuje podnebie daného miesta v danom čase. Dĺžka tohto obdobia je stanovená na 30 rokov. Zatiaľ boli vyhodnotené obdobia medzi rokmi 1931 -1960, 1961 -1990. Za posledných 10 až 15 rokov nepochybne možno pozorovať častejší výskyt extrémnych meteorologických javov. Aj minulosti sa vyskytovali extrémne prejavy počasia, no ich intenzita a frekvencia neboli až také výrazné. Z hľadiska nového klimatického normálu, ktorý sa začal rokom 1991, bude možné častosť týchto javov štatisticky vyhodnotiť až po roku 2020.

Prispieva činnosť človeka ku globálnemu otepľovaniu alebo je nepodstatná?

- Označenie globálne otepľovanie je nepresné. Odborníci uprednostňujú termín klimatická zmena, ktorý okrem teploty vzduchu zahŕňa aj iné meteorologické prvky, ako napríklad atmosférické zrážky. Klimatické zmeny sú prírod-ným javom, ktorý sa vyskytoval aj v dávnej minulosti, stačí spomenúť doby ľadové i medziľadové. Klimatické zmeny v minulosti boli súčasťou prirodzeného cyklu, striedania teplejších a chladnejších periód. Súčasná zmena klímy je spôso-bená ľudskou, najmä priemyselnou činnosťou (produkcia tzv. skleníkových plynov). Hoci sa nájdu skeptici, ktorí o tom pochybujú, dnes je to už jednoznačne dokázaný fakt.

Je reálne to, čo požaduje Kjótsky protokol?

- Problematiku znižovania škodlivých emisií, spôsobujúcich zmeny klímy, by som neredukoval len na splnenie, resp. nesplnenie požiadaviek Kjótskeho protokolu. Je známe, že hlavný podiel na zvyšovaní produkcie skleníkových plynov majú Spojené štáty, ktoré Kjótsky protokol odmietli ratifikovať. Celkovú situáciu však dnes ďalej komplikuje prudký priemyselný rozvoj takých krajín ako napríklad Čína alebo India. Aj tieto krajiny sa usilujú dosiahnuť štandard západnej Európy a USA. Do konfliktu sa tak dostáva ekonomika s ekológiou. Riešenie tohto vážneho environmentálneho problému by malo byť súčasťou medzinárodných dohôd. Na ťahu sú teda politici. Tí však, žiaľ, neuvažujú v dlhšom časovom horizonte a neradi prijímajú nepopulárne ekonomické opatrenia. Ťažko si možno predstaviť, že by sa obyvatelia vyspelej časti sveta dobrovoľne vzdali niektorých ekonomických výhod...

Ak by sa začali dodržiavať požiadavky obsiahnuté v Kjótskom protokole, kedy by sa prejavili prvé priaznivé výsledky?

- Aj keby sa okamžite radikálne znížila emisia skleníkových plynov, efektivitu zmeny by sme spozorovali až po niekoľkých desaťročiach. Takýto scenár však vôbec nie je reálny. Klimatická zmena je teda už naštartovaná, je to nezvratný proces. Ekonomické škody spôsobené extrémnymi prejavmi počasia budú čoraz väčšmi zaťažovať štátne rozpočty všetkých krajín sveta. Vytvára sa priestor na vznik iniciatív založených na medzinárodnej solidarite.

Obr: Dôkaz oteplovania planéty: ľadová pokrývka Antarktídy pred 20 000 rokov a dnes

Skleníkový efekt (spracované podľa www.ekoskola.sk)

Atmosféra Zeme patrí medzi najstálejšie systémy Zeme - jej zloženie sa milióny rokov nijako významne neme-nilo. O to krikľavejšie teda pôsobí skutočnosť, že človek dokázal v industriálnom období, t.j. za dve storočia, vyvolať výraznejšie odchýlky v zložení atmosféry, ako celé predchádzajúce geologické obdobie.

Prvý plynný obal získala Zem pri ochladzovaní asi pred 4,5 miliardami rokov. Obsahoval hlavne oxid uhličitý, vodu, dusík, amoniak a oxid siričitý v podobnom zložení, aké sa dnes uvoľňuje pri vulkanických erupciách. Nebol v ňom žiadny kyslík, pretože sa všetok spotreboval na oxidáciu kovu, predovšetkým dvojmocného železa (tieto reakcie prebiehajú i dnes). Atmosféra podobného zloženia (95 - 97 percent oxidu uhličitého) dodnes exis-tuje na sesterských planétach Venuši a Marse. Na Zemi vďaka vhodnej vzdialenosti od Slnka došlo k skvapal-neniu časti vodnej pary a vzniku praoceánu, v ktorých sa oxid uhličitý rozpúšťal a reakciou s vápenatými a horečnatými iónmy vytváral nerozpustné uhličitany (vápence a dolomity), v ktorých je dnes uložená väčšina oxidu uhličitého (asi 80 %).

Skleníkový efekt sa na Zemi prejavoval od samého počiatku a udržiaval teploty vhodné pre život. Prejavuje sa už viac ako 4 miliardy rokov. Niektoré plyny v atmosfére pôsobia ako "zadržiavače žiarenia" a celá Zem sa tým ohrieva. Na povrchu Zeme sa veľká časť žiarenia pohltí a následme znova vyžiari, ale s väčšou vlnovou dĺžkou, v infračervenej oblasti (t.j. v podobe tepla). Infračervené žiarenie atmosféra zachytáva a vracia späť, takže teplo sa na Zemi zhromažďuje.

Dnešný vplyv tzv. prirodzeného skleníkového efektu má veľký význam pre udržanie vody v kvapalnom stave a teda aj existenciu života. Medzi plyny v atmosfére, ktoré majú merateľný vplyv na skleníkový efekt, patrí oxid uhličitý, vodná para, ozón, oxid dusný, freóny, amoniak a oxid uhoľnatý. So skleníkovým efektom sa stretávame denne (napr. keď je v noci zatiahnuté, vodná para zachytáva vyžiarené teplo a je teplejšie než za jasnej noci) a jeho dôsledky sa dajú pozorovať na celej planéte

Problém teda nie je v existencii skleníkového efektu, ale v jeho narastaní, spôsobenom zmenou chemického zloženia atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti. Ide pritom predovšetkým o oxid uhličitý, uvoľňovaný z fosílnych palív a metán, unikajúci pri ťažbe zemného plynu, pestovaní ryže a živočíšnej výrobe. Na prídavnom skleníkovom efekte sa oxid uhličitý podieľa 64 percentami. Podiel metánu je 19%, oxidu dusného necelých 6%.

Potenciálny vplyv zmeny skleníkového efektu na globálnu klímu je všeobecný a rozsiahly - počíta sa prinajmenšom s topením ľadovcov, zvýšením hladiny oceánu a zaplavením nízko položených oblasti , s poruchami v morských prúdoch a v prúdení atmosféry, ktorá bude príčinou zmien v zrážkach a teda sucha a naopak inde záplav. Viac než o globálnom otepľovaní je preto treba hovoriť o globálnych klimatických zmenách, lebo konkrétne prejavy sa budú v rôznych regiónoch líšiť. Niektoré človekom produkované látky znečisťujúce ovzdušie, predovšetkým oxid siríčitý, ovzdušie zase ochladzujú. Do atmosféry sa dostávajú vo forme aerosolov, ktorých drobné čiastočky odrážajú časť žiarenia späť do vesmíru. Paradoxne tak tieto látky, ktoré inak spôsobujú značné ekologické problémy, pôsobia taktiež pozitívne.

Vedci sa obávajú nenávratnej zmeny podnebia v Arktíde

Londýn 16. septembra (TASR) - Po rekordnom úbytku ľadu v Arktíde počas tohto leta sa vedci domnievajú, že severná pologuľa prekročila kritickú hranicu, za ktorou sa jej podnebie už možno nikdy nezotaví. Uvádza to v dnešnom vydaní britský denník Independent. Vedci sa obávajú, že v Arktíde nastala nezvratná fáza otepľovania, ktorá urýchli úbytok polárneho morského ľadu. Práve ten pomáhal tisíce rokov udržiavať podnebie stabilné. Podľa vedcov sa pri globálnom otepľovaní roztápa arktický ľad tak rýchlo, že tento región začína pohlcovať viac slnečného tepla. Ľad sa v dôsledku toho roztápa ešte viac, čo posilňuje začarovaný kruh topenia a ohrievania. Ako píše Independent, najväčšou obavou je to, že Arktída už prekročila bod, za ktorým nič nemôže zvrátiť postupnú stratu morského ľadu, ako aj rozsiahlych pevninských ľadovcov v Grónsku, v čoho dôsledku výrazne stúpne morská hladina. Copyright © TASR 2005 [SME 16. 9. 2005]

Vedci: Zem sa rekordne otepľuje

LONDÝN - Severná pologuľa sa v 20. storočí podľa britských vedcov oteplila najviac za posledných 1000 rokov. Zmeny podnebia na Zemi za posledné storočie sú pritom podľa nich výraznejšie a trvalejšie ako oteplenia v stredoveku a ochladenie v 16. a 19. storočí, informovala včera spravodajská stanica BBC. Vedci z Východoanglickej univerzity merali zmeny zo skamenených zvyškov zvierat, kmeňov stromov či kusov ľadu. Skúmali tiež teplotné rokordy a iné "výstrelky" počasia, ako napríklad nezvyčajne rýchly rast stromov. Pomáhali si aj starými denníkmi. Porovnávaním poznatkov od 9. storočia zistili, že súčasné oteplenie v dôsledku skleníkového efektu je odvtedy najrozsiahlejšou teplotnou anomáliou. (čtk, ma) [SME 11. 2. 2006]

Ženeva 23. septembra (TASR) - Hoci intenzita a frekvencia tropických búrok v posledných desaťročiach vzrástla, je predčasné hovoriť, či tento jav súvisí s globálnym otepľovaním, uviedla vysoká predstaviteľka Svetovej meteorologickej organizácie (WMO).

Riaditeľka divízie tropických cyklónov WMO Nanette Lomardová informovala, že množstvo tropických búrok kategórie štyri a päť sa za posledných 35 rokov zdvojnásobilo. Na potvrdenie spojitosti tohto javu so zmenami svetovej klímy však bude potrebné vykonať ďalšie výskumy.

Hurikán Rita si podľa Lomardovej s najväčšou pravdepodobnosťou vyžiada materiálne škody veľkého rozsahu. "Prebiehajú však evakuačné opatrenia a máme nádej, že sa týmto spôsobom zachráni veľa životov. Že však nebudú žiadne obete, to nikto nemôže zaručiť," dodala.

Podľa predstaviteľky WMO by v tomto roku mohol počet tropických búrok prekonať rekordný počet 21. Ďalšia búrka nazvaná Stan sa už začína utvárať nad Atlantickým oceánom. WMO je agentúra OSN so sídlom v Ženeve, ktorá sústreďuje a analyzuje meteorologické dáta zo 178 členských štátov a teritórií.

Vedec kritizoval Bushovu enviromentálnu politiku

Londýn 23. septembra (TASR) - Popredný britský vedec kritizoval v súvislosti s opakovaným výskytom ničivých hurikánov nad Mexickým zálivom postoj americkej administratívy k otázkam globálneho otepľovania. Predseda britskej Kráľovskej komisie pre znečistenie životného prostredia sir John Lawton v rozhovore pre denník the Independent označil intenzívne a časté tropické búrky za dôsledok globálnej zmeny klímy a následného zvyšovania teploty morskej vody. Vyjadril tiež nádej, že americký prezident George W. Bush a jeho vláda v súvislosti s hurikánmi prehodnotia svoju doterajšiu environmentálnu politiku.

"Ak táto strašná situácia (v oblasti hurikánov) spôsobí zmenu názorov extrémnych skeptikov v USA v oblasti klimatických zmien, bude to mimoriadne hodnotný výsledok," uviedol Lawton. Klimatickí skeptici odmietajú myšlienku, že ľudské aktivity spôsobujú zmeny podnebia, povedal britský vedec a dodal: "Prirovnal by som ich k ľuďom, ktorí popierajú, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc.” V roku 2001 vláda prezidenta Busha odmietla implementáciu opatrení Kjótskeho protokolu v oblasti obmedzenia emisií skleníkových plynov, okrem iného aj z ekonomických dôvodov. Bush inicioval svoj vlastný klimatický plán, ktorý sa zameriava na využívanie čistejších energetických technológií, nie však na emisné redukcie.

Copyright © TASR 2005

[SME 23. 9. 2005]

Príčiny poklesu biodiverzity

Úbytok biotopov/habitatov Fragmentácia biotopov Introdukcie nepôvodných druhov Nadmerný lov

Interakcia viacerých činiteľov Degradácia životného prostredia

“Environmentálna kríza je vonkajším prejavom krízy ľudskej mysle a ľudského ducha. Nemôže byť väčšieho nepochopenia jej významu ako veriť, že sa týka len ohrozenia divočiny, človekom vyrobených ošklivostí a znečistenia. Tie sú jej súčasťou, ale dôležitejšie je, že kríza sa týka druhu stvorení, ktorými sme a ktorými sa musíme stať, aby sme prežili.”

Lynton K. Caldwell

Populácia a zdroje

Ako môžu byť uvedené do rovnováhy populačný rast a zdroje ? Svetová populácia rastie najrýchlejšie tam, kde si ľudia môžu najmenej zabezpečiť svoje životné potreby. Viac ako 1 miliarda ľudí po celom svete žije v slumoch a squatterských komunitách. Z 83 miliónového každoročného prírastku ľudskej populácie, iba 1 milión žije v industriálnom svete. Napriek tomu, že miera rastu populácie začala klesať, očakáva sa vzrast súčasnej populácie zo 6.2 milirdy na 9 miliárd v roku 2050, pričom 98 % tohoto rastu bude v najchudobnejších krajinách. Približne polovica sveta žijúca v mestách na 2% pôdy spotrebováva približne 75% zdrojov a produkuje približne rovnaké množstvo znečistenia. Počas jednej generácie približne 3 miliardy obyvateľov miest vzrastú na 5 miliárd, čím sa stane urbanizácia jedným z najsilnejších trendov dneška. Prírodné zdroje podporujúce tento rast sa scvrkávajú. Svetová populácia starne a presúva sa do miest: v roku 2050 bude viac starších ľudí ako deti a najviac z nich bude žiť v preplnených mestách. Industriálny svet sa stal bohatším predtým ako zostarol, ale úspech programov kontroly pôrodnosti bude znamenať, že rozvojový svet zostarne skôr ako sa stane bohatým.

Ing. Ivan Klinec, Prognostický ústav SAV, Bratislava

Voda

Ako môže mať každý zabezpečený dostatok čistej vody bez konfliktu? Približne 450 miliónov ľudí v 29 krajinách žije v lokalitách s nedostatkom vody, pričom tento počet sa môže do roku 2050 zvýšiť na 2,5 miliardy. Viac ako 1 miliarda ľudí nemá dostatok nezávadnej čistej vody. Takmer polovica sveta nemá vyhovujúcu kanalizáciu a 80 % všetkých chorôb v rozvojovom svete je spojených s vodou. Okolo 40 % ľudstva žije v povodiach riek zdieľaných viac ako dvomi krajinami. Ak budú súčasné trendy pokračovať, potom v roku 2025 dve tretiny ľudí na Zemi budú žiť v regiónoch poznačených stresom spojeným s vodou. Vodné systémy sú zraniteľné industriálnymi katastrofami, poľnohospodárskym znečistením a teroristickými útokmi. Biznis tak, ako funguje dnes bude viesť k svetovej vodnej kríze, spojenej s masovou migráciou, chorobami a vojnami.

Ing. Ivan Klinec, Prognostický ústav SAV, Bratislava

Biologické invázie nadobudli v poslednom období taký rozsah, že ašpirujú stať sa jedným z najzávažnejších globálnych problémov na Zemi. Ich dosah kolíše od lokálnych environmentálnych disturbancií, ktoré bývajú verejnosťou spravidla zanedbávané, cez vyhynutie endemických druhov až po veľké ekonomické straty a závažné ohrozenia ľudského zdravia.

Biologickým inváziám sa budeme podrobnejšie venovať v samostatnej prednáške.