Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Európske právo

protokol z amsterdamskej zmluvy o uplatnovani principu proporcionality a subsidiarity (protokol_z_amsterdamskej_o_uplatnovani_principu_proporcionality_a_subsidiarity.doc)

Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

SÚC ROZHODNUTÍ stanoviť podmienky pre uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality obsiahnuté v článku 3b Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s cieľom presnejšie vymedziť kritériá ich uplatňovania, a na zabezpečenie ich prísneho dodržiavania  a neustáleho vykonávania všetkými orgánmi,

SO ŽELANÍM  zabezpečiť, aby  sa všetky rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom únie;

BERÚC DO ÚVAHY Medziinštitucionálnu dohodu z 25. októbra 1993 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o postupoch vykonávania zásady subsidiarity,

POTVRDZUJÚC, že závery Európskej rady v Birminghame 16. októbra 1992 a celkový prístup k uplatňovaniu zásady subsidiarity odsúhlasený na zasadaní Európskej rady v Edinburghu 11.-12. decembra 1992 budú aj naďalej riadiť konanie orgánov únie ako aj rozvoj uplatňovania zásady subsidiarity, a na tento  účel,

PO DOHODE na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva :

1. Každý orgán pri vykonávaní jej zverených právomocí zabezpečí dodržiavanie zásady subsidiarity. Taktiež zabezpečí súlad so zásadou proporcionality, podľa ktorej nemá ísť žiaden krok spoločenstva za rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy.

2. Uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality rešpektuje všeobecné ustanovenia a ciele zmluvy, najmä pokiaľ ide o úplné zachovanie acquis communautaire a inštitucionálnej rovnováhy; uplatňovanie neovplyvní zásady vypracované Súdnym dvorom týkajúce sa vzťahu medzi vnútroštátnym právom a právom spoločenstva, a berie do úvahy článok F(4) Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého  “si únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík”.

3. Zásada subsidiarity nespochybňuje právomoci udelené zmluvou Európskemu spoločenstvu tak, ako sú interpretované Súdnym dvorom. Kritériá uvedené v druhom odseku článku 3b zmluvy sa týkajú oblastí, v ktorých nemá spoločenstvo výhradné právomoci. Zásada subsidiarity poskytuje usmernenie k tomu, ako majú byť tieto právomoci vykonávané na úrovni spoločenstva. Subsidiarita je dynamická koncepcia a má sa uplatňovať z hľadiska cieľov stanovených v zmluve. Umožňuje rozšírenie činností spoločenstva v rámci jeho právomocí tam, kde to vyžadujú okolnosti, a naopak ich zúženie alebo prerušenie tam, kde to už nie je opodstatnené.

4. Pri každom navrhovanom právnom predpise musia byť základy, na ktorých je postavený, uvedené s cieľom odôvodnenia jeho súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality; dôvody záveru, podľa ktorého je možné cieľ spoločenstva splniť lepšie, musia byť podložené kvalitatívnymi, alebo vždy keď je to možné, aj množstevnými ukazovateľmi.

5. Aby boli konania spoločenstva odôvodnené, musia byť splnené oba aspekty zásady subsidiarity : ciele navrhovaného konania nemožno postačujúco dosiahnuť krokmi členských štátov v rámci ich vnútroštátneho ústavného systému, a možno ich preto lepšie dosiahnuť konaním zo strany spoločenstva.

Na preskúmanie, či je vyššie uvedená podmienka splnená, treba použiť nasledovné usmernenia :

1. zvažovaná otázka má nadnárodný aspekt, ktorý nemožno uspokojujúco upraviť konaniami členských štátov;
2. konanie členských štátov samé o sebe alebo bez konania spoločenstva by bolo v rozpore s požiadavkami zmluvy (ako je potreba napraviť narušenie súťaže alebo vyhnúť sa skrytým obmedzeniam obchodu, alebo potreba posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť) alebo by inak významne poškodili záujmy členských štátov;
3. konanie na úrovni spoločenstva by prinieslo jasné výhody z dôvodu jeho rozsahu účinkov v porovnaní s konaním na úrovni členských štátov.

6. Forma konania spoločenstva má byť čo najjednoduchšia v súlade s uspokojivým dosiahnutím cieľa opatrenia a potrebou účinného presadzovania. Spoločenstvo má vydávať zákony iba v nevyhnutnom rozsahu. Za nezmenených ostatných okolností by mali byť smernice uprednostňované pred nariadeniami a rámcové smernice pred podrobnými opatreniami. Smernice tak, ako sú stanovené v článku 169 zmluvy, majú ponechať vnútroštátnym orgánom voľbu foriem a metód, pričom majú byť záväzné pre každý členský štát, ktorému sú adresované, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť.

7. Pokiaľ ide o povahu a rozsah konania spoločenstva, opatrenia spoločenstva majú ponechať čo najväčší priestor pre vnútroštátne rozhodnutie, a to v súlade s cieľom opatrenia a dodržiavaním požiadaviek zmluvy. Pri rešpektovaní práva spoločenstva sa má dbať na dodržiavanie zavedených vnútroštátnych dojednaní, a organizáciu a fungovanie právnych systémov členských štátov. Tam, kde je to primerané, a v závislosti na potrebe správneho presadzovania,  majú opatrenia spoločenstva poskytnúť členským štátom alternatívne spôsoby dosiahnutia cieľov opatrení.

8. Tam, kde uplatňovanie zásady subsidiarity nevedie zo strany spoločenstva k žiadnemu konaniu, požaduje sa, aby členské štáty pri svojich konaniach dodržiavali všeobecné pravidlá stanovené v článku 5 zmluvy prijatím všetkých primeraných opatrení na zabezpečenie splnenia ich záväzkov podľa zmluvy a zdržaním sa akéhokoľvek opatrenia, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy.

9. Bez toho, aby bolo dotknuté jeho právo podnetu sa má  Komisia :

1. s výnimkou prípadov naliehavosti alebo utajenia, intenzívne poradiť pred navrhovaním právnych predpisov, a tam, kde je to vhodné, uverejniť konzultačné dokumenty;

2. odôvodniť relevanciu svojich návrhov s ohľadom na zásadu subsidiarity; kedykoľvek je to nutné, poskytne v tomto ohľade podrobnosti vysvetľujúce memorandum sprevádzajúce návrh. Úplné alebo čiastočné financovanie konaní spoločenstva z rozpočtu spoločenstva si vyžaduje vysvetlenie;

3. brať riadne do úvahy minimalizáciu každého bremena, či už finančného alebo správneho, ktoré má vplyv na spoločenstvo, národné vlády, miestne orgány, hospodárskych prevádzkovateľov a občanov, ako aj jeho proporcionalitu k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť;

4. predložiť výročnú správu o uplatňovaní článku 3b zmluvy Európskej rade, Európskemu parlamentu a Rade. Táto výročná správa sa taktiež zasiela Výboru regiónov a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

10. Európska rada vezme na vedomie správu Komisie uvedenú v štvrtej zarážke bodu 9 v rámci správy o pokroku dosiahnutom úniou, kde sa požaduje, aby ju Rada predložila Európskemu parlamentu v súlade s článkom D Zmluvy o Európskej únii.

11. Európsky parlament a Rada zvážia ako nedeliteľnú súčasť celkového preskúmania návrhov Komisie ich súlad s článkom 3b zmluvy, pričom plne dodržiavajú uplatniteľné postupy.

12. V priebehu postupov uvedených v článkoch 189b a 189c zmluvy je Európsky parlament informovaný o stanovisku Rady k uplatňovaniu článku 3b zmluvy formou vyhlásenia o dôvodoch, ktoré viedli Radu k prijatiu spoločnej pozície. Rada informuje Európsky parlament o dôvodoch, na základe ktorých  sa časť návrhu Komisie alebo návrh ako celok považuje za nezlučiteľný s článkom 3b zmluvy.

13. Súlad so zásadou subsidiarity sa preveruje v súlade s pravidlami stanovenými v zmluve.