Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Právo životného prostredia

poznámky k prednáške 2 (zivotne_prostredie.doc)

Právo životného prostredia v európskej únii

Komunitárne právo životného prostredia je dnes nielen veľmi rozsiahlym súborom enviromentálnych noriem ale taktiež najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim vnútroštátnu legislatívu v oblasti práva životného prostredia jednak v členských štátoch ale taktiež aj v kandidátskych štátoch!

Môžeme sa stretnúť s diskusiami či má v súčasnej dobe národný zákonodarca ešte vôbec priesotr pre formulovanie práva životného prostredia! A preto bez znalosti základných súvislostí noriem z oblasti životného prostredia by bolo ťažké pochopiť vnútroštátnu legaslatívu v tejto oblasti!

Pramene komunitŕaneho práva životného prostredia:

Poprvé sú obsiahnuté v primárnom práve, v medzinárodných zmluvách a v sekundárnom komunitárnom práve.

Primárne právo: Zakladajúce zmluvy ( Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, zmluva o zalolžení európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, zmluva o založení európskeho spoločenstva uhlia a ocele)

Základom je hlava 19 nazvaná životné prostredie! Problémom je už samotné vymedzenie pojmu životného prostredia ktoré nieje v žiadnom z ustanovených zmlúv vydefinovaný!

Z príslušných člankov možno iba vyvodiť že pod pojem životné prostredie na komunitárnej úrovni je subsumovanaá najmä, čistota ovzdušia, vôd, kvalita potravín a pitnej vody. Ochrana proti hluku, ochrana proti kontaminácii pôdy a erózii pôdy. Ochrana flóry a fauny. Ochrana krajiny a územné plánovanie, odpady obaly ochrana klímy. Čo nieje zahrnuté, pracovné prostredie.

Na rozdiel od niektorých iných ustanovení zmluvy niesú tieto ustanovenia bezprostredne aplikovateľné!

Okrem spomínanej hlavy 19 možno nájsť aj iné ustanovenia zmluvy dotýkajúce sa ochrany životného prostredia.

Návrh zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu rozširuje ochranu životného prostredia na komunitárnej úrovni: dobré životné podmienky zvierat a oblasť energetickej politiky.

Navyše zlepšenie kvality životného prostredia je v návrhu ústavy zaradené ako jeden z hlavných cieľov Európskej únie!

Medzinárodné zmluvy: ES pristúpili k celému radu medzinárdonych zmlúv v oblasti životného prostredia.

Pokiaľ existuje len rozhodnutie rady o pristúpení k medzinárodnej zmluve, to znamená že spoločenstvo netransponuje požiadavky medzinárodnej zmluvy, cestou nariadenia alebo smernice tak v takomto prípade spoločenstvá nevyžadujú od členských štátov aby plnili požiadavky, ktoré z medzinárodnej zmluvy vyplývaju, členskému štaátu je ponechane na úvahu či zmluvu sám ratifikuje!

Sekundárne právo: Nájdeme tu všetky známe formy sekundárneho práva, nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporučania a stanoviská posledné 2 niesú právne záväzné! Najčastejší prameň sú smernice 80%, nariadenia asi 10% !

Nariadenia – záväzné a priamo aplikovateľné na území Vśetkých členských štaátov, v oblasti KPŽP sú skôr výnimkou ale posledný trend je že ich význam narastá! Čo sa týka nariadení možno rozdeliť do dvoch skupín, nariadenia upravujúce administratívne záležitosti, najmä zriadenie európskej agentúry životného prostredia, ekonomického nástroja LIFE, kohézneho fondu, rôznych výborov a tak ďalej.

Nariadenia ktoré transponujú záväzky medzinarodných zmlúv do komunitárneho práva.

Nariadenia zakazujúce dovoz výrobkov z chránených živoćíchov napr. z veľrýb alebo tuleních mláďat!

Typické pre enviromentálne nariadenia je že žiadne z nich nekonkretizuje sankcie!

Použivá sa formulácia, členské štáty prijmú predpisy obsahujúce sankcie za porušenie týchto povinností!

Smernice záväzná pre štát ktorému je určená pokiaľ ide o výsledok, ale voľba foriem a metód na jeho dosiahnutie je ponechaná danému štátu! Smernica musí byť transponovaná do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote formou všeobecne záväzného právneho predpisu.

Smerice v oblasti ochrany životného prostredia vykazujú špecifiká zpravidla majú všeobecnejšiu povahu, možno sa tam stretnúť s rozlišovaním, sú to rámcové smernice. Stanovujú rámec určitej zložky životného prostredia. Dcérske smernice, upravujú %špecifické dielčie aspekty ochrany urćitej zložky životného prostredia.

Rozhodnutia sú záväzné vo všetrkých svojích častiach pre tých ktorým su určené.

V KPŽP priznanie finančnej pomoci pre ekologické projekty s prostriedkov ekonomického nástroja LIFE.

Odporúčania k určitému žiadúcemu správania sa, postupu

Stanoviská predstavujú posúdenie určitej právne relevantnej situácie.

Dnes je vplyv posledných dvoch veľmi obmedzený!

Ciele základné princípy a podmienky ochrany životného prostredia v komunitárnom práve!

Základnými stavebnými prvkami práva životného prostredia sú ciele princípy a podmienky!

Vysoká úroveň ochrany životného prostredia, trvale udržateľný rozvoj a 4 špecifické ciele!

Vysoká úroveň ochrany – žiadny článok zmluvy ES však jasne nedefinu čo vysoká úroveň ochrany presne znamená, z rozsudku európskeho súdneho dvora však vyplýva že nejde o najvyššiu úroveň ochrany. Pri výklade tohto pojmu možno vychádzať z enviromentálnych štandardov štátov s tradične vysokou úrovňou ekologickej politiky!

Trvale udržateľný rozvoj –

4 špecifické ciele, udržiavanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia, obozretné a racionálne využívanie prírodných zdrojov. Podpora opatrení proti globálnym a regionálnym problémom životného prostredia.

Základné princípy ochrany životného prostredia v komunitárnom práve:

Zásada subsidiarity, zásada integrácie, princíp predbežnej opatrnosti, princíp prevencie, zásada znečistovateľ platí, princíp nápravy škody pri zdroji!

Tieto špecifické princípy sú niekedy vnímane skôr ako neaké všeobecné vodítka pre ekologickú politiku spoločenstva, než ako záväzné pravidlá! A majú tiež význam pre interpretáciu enviromentálnych noriem!

Zásada subsidiarity znamená že opatrenie spoločenstva prichádza do úvahy jedine v tých prípadoch keď možno z ich pomocou dosiahnuť ciele spoločenstva lepšie než na úrovni jednotlivých členských štátov! Je veľmi ťažké vytvoriť všeobecné pravidlá ktoré by určovali kedy je mo%zné dosiahnuť enviromentálny cieľ lepšie na úrovni komunitárnej a kedy na úrovni vnútroštátnej! Na jednej strane štáty ktoré majú vysoký štandard ochrany môžu v tomto smere argumentovať tým že opatrenia na národnej úrovni sú lepšie a efektívnejšie.

Vodné toky ovzdušie ochrana mogrujúcich druhov živočíchov!

Princíp integracie, požiadavky ochrany životného prostredia musia byť zapracované do zakotvenia a realizácie do ostatných politík spoločenstva! Ekologická politika nieje izolovaná ale naopak silne ovplyvňuje ostatné politiky a je nimi sama ovplyvňovaná! Politika dopravná a energetická!

Princíp predbežnej opatrnosti, slúži k odôvodneniu komunitárných opatrení v prospech ochrany životného prostredia v tých prípadoch v ktorých vedecké poznatky nepreukazujú úplne a bez pochybností kauzálny vztah medzi možným rizikom a skutočným poškodením! Napr. v oblasti genetických modifikáci!

Princíp prevencie znamená povinnosť vćasne vykonať potrebné opatrenia, ktoré zabránia alebo pomôlžu ohrozeniu životného prosptredia a vychádza z predpokladu že je účinnejšia prevencia než náprava škôd!

Zásad znečistovateľ platí – výklad je zložitý a nejasny, najmä nieje jasné kto je znečistovateľom či osoba ktorá vypúšta emisie alebo osoba ktorá prekračuje povolené emisné limity, nieje jasné aké čiastky a kedy by mal platiť! A či investícia do čistejších technológií je tiež platbou!

Princíp nápravy škody pri zdroji, je skôr teoretickým princípom bezširšieho praktického použitia. Vyjadruje myšlienku že škodu na životnom prostredí je potrebné sa zaoberať čo najbližsšie k zdroju poškodenia! Nieje ale možné aplikovať tento princíp doslova pretože doslovné používanie by mohlo v praxi spôsobiť veľké problémy napríklad pri automobilovej doprave, ak by sme ho dôsledne aplikovali na poškodenie životného prostredia spoôsobeného prevádzkou motorových prostriedkov museli by sme viesť veľmi reštriktívne opatrenia v oblasti automobilovej dopravy!