Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Medzinárodný obchod

Úuvod do medzinárodného podnikania (12006_05_09_18_21_59-mo_.doc)

I . Úvod do medzinárodného podnikania

- medzinárodné podnikanie predstavuje ekonomické aktivity podnikateľských subjektov, kto-ré sa realizujú v medzinárodnom až svetovom meradle s účasťou na medzinár. obchode, po-hybe kapitálu, pohybe prac. síl a s účasťou na medzinár. menovo-fin. vzťahoch ( pohyb peňa-zí )

- predstavujú obsah medzinár. podnikania

- 4 zákl. zložky medzinár. hospodárskych vzťahov:

1. pohyb prac. síl
2. pohyb kapitálu
3. pohyb tovarov
4. pohyb služieb

- 4 chybné názory na „INTERNATIONAL BUSINESS“:

1. big business ( môžeme podnikať aj v malom )
2. medzinár. obchod = medzinár. podnikanie
3. medzinár. podnikanie – len za hranicami nár. ekonomiky
4. preklad – IB = obchod

                                      podnikanie

Prostredie pre medzinárodné podnikania

                                                                            Vnútorno-

regionálne

prostredie

  Národohospodárske

prostredie

          Blízke vonkajšie prostredie

                                              Prostredie              

                                              medzinárodných            Medzinárodné ekonomické

    Svetové hospodárske trhov                    integračné prostredie

     prostredie                                                                EFTA, CEFTA,

        NAFTA

Globalizácia

- je dôsledkom:

1. internacionalizácie – zmedzinárodňovanie
2. interdependencie – vzájomná závislosť krajín

1. symetrická ( chudobná krajina závislá od bohatej )
2. asymetrická ( bohatá závislá od chudobnej )

1. integrácie – proces zlučovania, zrastania, splývania št. celkov a ich ekono-mík do integračného celku

1. regionálna
2. celosvetová

1. transnacionality – niečo čo prekračuje rámec národného ( transnacionálna kultúra )
2. vedecko-technického pokroku – urýchľovanie ekon. času ( internet, mobil-ná komunikácia )
3. potreby prispôsobovania sa a súčinnosti – štrukturálno-adaptačné procesy ( 1. ropný šok )
4. hrozieb glob. problémov – glob. otepľovanie, starnutie populácie,....

SVETOVÉ HOSPODÁRSKE PROSTREDIA

1. preusporiadanie síl vo svete
2. odstraňovanie prekážok ( právne prekážky, jazykové bariéry )
3. konflikty ( rasové, vojnové, politické, ekonomické, náboženské )
4. rýchle technologické zmeny
5. ekologické havárie ( tankery ERIKA, PRESTIGE a JESSICA )
6. súčasné hospodárske prostredie ( globalizácia )

- globalizácia – prerastanie celospoločenských procesov navzájom v priestore a čase

1. priestorová – vytváranie celkov v priestore ( EÚ, USA, JAPONSKO a ČÍNA )
2. procesná – obchod so strategickými surovinami sa dostáva pod kontrolu veľkých štátov ( OPEC )
3. finančná – umožnila obchodovanie 24 hodín denne a skloňuje sa s fin. krízami
4. inštitucionálna – WTO, MMF, UNICEF, UNIDO ( Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj ), UNCTAD ( Konferencia OSN pre obchod a rozvoj ), UNESCO, WHO
5. štrukturálna – prerastanie ekonomických, politických, kultúrnych, sociálnych a práv-nych sfér
6. informačná – vytvorenie sietí, ale i schopnosť ich využívať

CH. HILL

- rozoznáva 2 zložky globalizácie:

1. globalizácia trhov – vznikol 1 globálny trh
2. globalizácia výroby – získavanie zdrojov z celého sveta

Medzinárodný obchod

- je súčasťou svetového obchodu

- premieta sa doň úroveň a stav svet. hospodárstva a všetkých jeho súčastí

- predstavuje súhrn vzťahov spojených s výmenou tovarov a služieb medzi viacerými, ale nie všetkými národnými ekon. celkami

- svetový obchod = súhrn exportu a importu

- zahraničný obchod = užší pojem ako medzinárodný obchod

Funkcie medzinár. obchodu

1. transformačná – umožňuje pretransformovať produkciu na takú skladbu, ktorá je žia-daná
2. rastová – MO je jedným z faktorov ekon. rastu Y = I + C + G + ( X – M )
3. parametrická – na sv. trhu sa porovnávajú parametre výrobkov (cena, kvalita, design)
4. proporcionality – export a import vy sa mali vyvíjať v určitých proporciách
5. komplementárna – MO umožňuje doplniť také výrobky na strane ponuky, ktoré eko-nomika nevyrába

Firemné motivácie na zapojenie sa do MO

- dôvody prečo sa firma zapája do MO:

1. rozšírenie obratu – zvyšovanie zisku
2. získavanie zdrojov – tam kde to je najvýhodnejšie ( max využiť kompa-

                                             ratívne výhody )

1. diverzifikácia predaja – predchádzanie rizík – sezónnosť, hosp. cykly
2. znižovanie konkurenčného rizika – snaha o posilnenie konkur. pozície

ZNAKY MEDZINÁR. PODNIKANIA

1. firma musí prispôsobiť všetky svoje aktivity podľa krajín, v ktorých pôsobí

                        ( legislatíva, zvyky a tradície,....)

2. firmy sa odlišujú komplexnosťou riadenia ( rieši širšiu škálu problémov )
3. firmy musia poznať pravidlá, ktorými sa riadi medzinár. obchodný systém a in-vestície

                                                 INCOTERMS

- medzinárodné obchodné podmienky, ktoré vydáva Medzinárodná obchodná komora ICC v Paríži

- presne definujú dodacie podmienky, prechod rizika a nákladov z predávajúceho na kupujú-ceho

FOB = s dodaním na palubu lode

EX WORKS

CIF ( náklady, poistné, prepravné )

                                                 DOHODA O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA

                                                 DOHODA O OCHRANE INVESTÍCIÍ

1. musia sa zabezpečiť proti výkyvom kurzov

II. Teórie medzinárodného obchodu

- teória = súhrn zovšeobecnených poznatkov

- teórie MO = vysvetľujú pohyb tovarov ( prečo sa MO uskutočňuje, v akom objeme a štruk-túre a akým smerom sa realizuje )

Využitie teórií

1. v strategickom plánovaní
2. pri formulovaní hospodárskej politiky
3. na koordináciu politík priemyselne vyspelých krajín
4. pri riešení zaostalosti rozvojových krajín
5. v činnosti transnacionálnych korporácií a v ich stratégiách
6. v činnosti medzinárodných organizácií

Predklasické teórie MO

- rozvinuli sa v 15. – 18. storočí a prvé teórie spadajú do merkantilizmu

- podstatou merkantilizmu bolo hromadenie drahých kovov v krajine a zakázanie ich vývozu

- predstaviteľmi boli Thomas Man a Colbert

- zahranično-obchodná politika sa vyznačovala týmito zásadami:

1. zákaz vývozu drahých kovov
2. obmedzovanie dovozu vysokými clami ( dovoz bol umožnený pri surovi-nách )
3. podpora exportu hotových výrobkov
4. obmedzovanie vývozu surovín ( aby zabránili rozšíreniu výr. kapacít v zah-raničí )
5. obmedzovanie vývozu technológií ( „remeselníkov“ )
6. zavedenie navigačných alebo obilných zákonov

- 1690 – založenie Britskej východoindickej spoločnosti ( zo začiatku ako dočasná akciová spoločnosť, až neskôr ako stála )

- od polovice 18. storočia boli aktivity ovplyvnené politikou

teória samoregulovania obchodnej bilancie

- rozpracoval ju David Hume, ktorý skritizoval merkantilistov tým, že hovoril, že prílev dra-hých kovov do krajiny spôsobí nárast cien

- keď vzrastú ceny, potom zdražie export danej krajiny = aktívna obch. bilancia sa postupne zhoršuje

- princíp samoregulovania vedie k rastu importu v krajine s aktívnou obch. bilanciou a k zvý-šeniu exportu v krajine s pasívnou obch. bilanciou

- vedie k automatickému vyrovnávaniu obch. bilancií krajín, ktoré medzi sebou obchodujú

Klasické teórie MO

- pristupujú k problematike MO z hľadiska ponuky

- vychádzajú z určitých predpokladov:

1. obchoduje sa v pomere 1:1
2. zásada voľného obchodu
3. vychádza sa z teórie pracovnej hodnoty
4. abstrahujú od dopravných nákladov a technologického pokroku
5. vychádzajú z podmienok dokonalej konkurencie
6. výrobné faktory sú mobilné vo vnútri krajiny, ale nemobilné medzi krajinami

teória absolútnych nákladov

- 2 krajiny a 2 tovary ( VET )

teória komparatívnych výhod

- aj krajina, ktorá je neefektívna pri výrobe všetkého, má komparatívnu výhodu pri výrobe toho statku, kde je v porovnaní s inou najmenej neefektívna

Neoklasické teórie MO

- rozvinuli sa v 30. – 70. rokoch 20. storočia

- skúmali problematiku MO aj z hľadiska dopytu

- vychádzajú z predpokladu viacerých tovarov a krajín

- hl. predstavitelia – Hechscher-Ohlin, Samuelson, Keynes

Hechscher-Ohlinova teória ( teória proporcie výrobných faktorov )

- za základ komparatívnych výhod považuje aj lepšiu vybavenosť krajiny VF

- krajina sa bude v medzinár. deľbe práce špecializovať na ten statok, ktorého výroba je ná-ročná na hojný, dostatkový, a teda lacný VF

- a naopak bude dovážať tie tovary, ktorých výroba je náročná na nedostatkový, vzácny a dra-hý VF

- predpokladá, že VF sú homogénne a ich ponuka je fixná

Leontiefov paradox

- na údajoch USA z roku 1947 a z viac ako 200 odvetví skúmal platnosť Hechscher-Ohlinovej teórie a dospel k nasledujúcim výsledkom:

1. USA sú lepšie vybavené kapitálom a v medzinár. deľbe práce sa budú špeciali-zovať na výrobu toho tovaru, ktorého výroba je náročná na kapitál
2. vyvrátil H.-O. teóriu ( namiesto toho aby vyvážali tovary náročné na kapitál, oni ich dovážali )

spôsoby vysvetlenia Leontiefovho paradoxu:

1. sklon D ku kapitálovo náročným tovarom – v USA je kapitál silnejší ( toto vysvetlenie sa neprijalo )
2. zmena intenzity faktorov ( faktorovej náročnosti ) – intenzita faktorov sa nemení bez ohľadu na pôvod, ak sa mení cena VF, mení sa i intenzita VF ( toto vysvetlenie sa nepri-jalo )
3. dovozné reštrikcie USA – ochrana amerického trhu bola taká silná, že dov. Reštrikcie narušili vzťahy, ktoré by fungovali počas voľného obchodu ( neujalo sa )
4. nedostatok prírodných zdrojov – USA mali nedostatok určitých prírodných zdrojov, a preto ich dovážali, získavanie prír. zdrojov v zahraničí bolo kapitálovo náročné
5. teória ľudského faktora

1. Leontiefov prístup – do pomeru dával kapitál a prácu

                                   - navrhol, aby sa práca v USA vynásobila 3 a urobil USA kra-

 jinou vybavenou lepšie prácou ako kapitálom ( neprijalo sa )

1. prácu delí na dva typy:

1. nízkokvalifikovaná
2. vysokokvalifikovaná – ľudský kapitál ( pridáva ho do čitateľa ) – neofaktorová teória ( prijalo sa najlepšie )

Keynesovská teória zahraničného obchodu

- vyvinula sa v období všeob. hospodárskej krízy ( v 30. rokoch 20. storočia )

- Keynes načrtol určitý typ vzájomnej rovnováhy ( C + I = Y )

- v podmienkach otvorenej ekonomiky C + I + ( X – M ) = Y

- aktívna obch. bilancia = zvyšovanie dôchodku

- pasívna obch. bilancia = znižovanie nár. dôchodku

Keynesov multiplikátor ZO

- hovorí o čistom exporte- zvyšovanie čistého exportu = zvyšovanie dôchodku = zvyšovanie dopytu = zvyšovanie výroby aj v iných odvetviach = zvyšovanie outputu o sumu, aký bol čis-tý export

- načrtol vzťah vnútornej a vonkajšej rovnováhy

I – M = S - X

                                                       M                   Y (ND)           X

                   I                  a                                                                           b          S

                                                                                                                               a = b

         I                                                                                                                             S

         M                                                                0                                                        X

- štát by mal zasahovať do ekonomiky a ovplyvňovať jednotlivé veličiny, aby sa dostali do rovnováhy

- ovplyvniť sklon k investíciám a úsporám

Samuelsonov model

- vychádza z rovnováhy I + X = S + M ( dovoz = vývozu )

- nárast čistého vývozu = nárast outputu

Súčasné teórie MO

- rozvinuli sa v 80. rokoch 20. storočia a boli ovplyvnené novými podmienkami v svetovej ekonomike ( globalizácia, enterdependencia,... )

Linderov model ( teória prekrývania trhových segmentov )

- vysvetľuje obchod s hotovými výrobkami

- vychádza z predpokladu, že export krajiny je ovplyvnený domácim dopytom

- preto tvrdí, že skôr ako sa tovar exportuje do zahraničia, musí existovať dopyt po ňom na domácom trhu

stupeň kvality výrobkov       C

                                   n                  B

                                    A

                                                                      p1                      p2        p3

                                                                                                     priem. príjem na obyvateľa

- dopyt závisí od priemerného príjmu

- krajiny budú spolu obchodovať, ak sa ich segmenty prekrývajú

- čím väčšie segmenty, tým väčší vzájomný obchod

- hl. myšlienka = vysvetľuje, že bohaté krajiny budú obchodovať predovšetkým s bohatými a chudobné s chudobnými!!!!!!!!!!!!!!!

teória životného cyklu výrobku

- 4 časti:

1. uvedenie
2. rast
3. zrelosť
4. útlm

- rozpracoval ju Raymond Vernon                                                                                          

- na týchto 4 fázach sa snažil vysvetliť správanie sa exportérov

           P

   Q inovujúca krajina ( USA )                                       Q   imitujúca krajina                               C                        

C

       P

 0 čas                                             0 čas

             A            B    C A´         B´         C´

P – výroba

C – spotreba

- túto teóriu obohatil Posner

- hovorí o imitačnej medzere

1. z oneskorenia dopytu ( 0 – A´ )
2. z oneskorenej odozvy – reakcie ( 0 – B´)

- exp. výhoda vzniká preto, že oneskorenie v dopyte trvá kratšie ako oneskorenie v reakcii

konkurenčná výhoda krajiny ( Porterov diamant )

                                                             Finančná stratégia, štruktúra

                                                                       a konkurencia

Vybavenosť krajiny                                                                                                  Podmienky dopytu

           VF

Nadväzujúce a podporné

 odvetvia

Náhodné udalosti                                                                                                            Intervencie vlády

- podmienky D = aký je D v krajine, od D závisí konkurenčná výhoda krajiny

- nadväzujúce a podporné odvetvia = ako konkurencieschopné sú nadv. a podp. odvetvia na daný výrobok

- môžu ich ovplyvniť náhodné udalosti ( hurikán, teroristické útoky,...)

- intervencie vlády = regulácia miezd, zásahy do ekonomiky

- krajiny by mali vyvážať tovary z odvetví, kde sú zložky „diamantu“ priaznivé a naopak do-vážať tovary z tých odvetví, ktoré majú tieto zložky nepriaznivé!!!!!!!!!!!!!!!!!

III. Zahranično-obchodná politika

- súhrn nástrojov, zásad a opatrení, ktorými štát zasahuje do zahraničného obchodu s cieľom ovplyvniť jeho objem, komoditnú a teritoriálnu štruktúru

- rozoznávame 2 základné typy ZOP:

1. liberalizmus – zásada voľného obchodu

                                  - je zameraný na odstraňovanie prekážok v pohybe tovarov a služieb

2. protekcionizmus – ochranárstvo

                                          - taká ZOP, ktorej cieľom je znevýhodniť cudzie tovary v porov-

                                             naní s domácimi prostredníctvom systému rôznych diskriminač-

                                             ných opatrení ( kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru )

                                           - dedičstvo merkantilizmu

- 2 typy protekcionizmu:

1. progresívny – zameraný na ochranu vnútorného trhu – domácej ekonomiky pred lacnejšou zahraničnou konkurenciou
2. agresívny – zameraný na zvýhodnenie exportu a posilnenie konkurencie-schopnosti domácej produkcie na zahraničných trhoch

- argumenty = vlády sa snažia presvedčiť ostatných, prečo vlastne protekcionizmus uplatňujú:

1. ochrana rozvíjajúceho sa odvetvia
2. ochrana domáceho trhu
3. potreba hromadiť peň. zásoby v ekonomike
4. podpora akumulácie kapitálu
5. podržanie výšky živ. úrovne a reálnych miezd
6. ochrana prír. zdrojov
7. industrializácia krajín s lacnou prac. silou alebo zaostalejších krajín
8. zabezpečenie zamestnanosti alebo snaha znížiť nezamestnanosť
9. národná ochrana
10. posilnenie podnikov
11. zavedenie odvetných opatrení a tvorba priestoru pre vyjednávanie

Nástroje ZOP

1. autonómne – výsledkom jednostranného opatrenia štátu

CLÁ ( tarifné prekážky )

- dávka, ktorá sa vyberá pri prechode tovaru cez colné hranice štátu

tariff / duty, zoll, dogana, derecho

- členenie:

1. obchodno-politické hľadisko

1. autonómne
2. zmluvné

2. podľa smeru pohybu tovaru

1. vývozné ( pri nedostatkovo, vzácnom tovare )
2. dovozné ( prevládajú )
3. tranzitné ( nepoužívajú sa na základe Dohody o slobode tranzitu z Barcelony z roku 1921 )

1. podľa účelu

1. fiškálne ( získať príjem do ŠR )
2. protekcionistické

1. prohibitívne – znemožňuje obchod
2. antidampingové – damping – medzinár. cenová diskriminácia, kedy sa tovar v zahraničí predáva lacnejšie ako na domácom trhu

DAMPING

1. trvalý – výrobca využíva oddelenosť trhov, pretože elasticita D je na zahranič-

                 ných trhoch vyššia ako na domácom trhu, výrobca maximalizuje svoj

                 zisk uplatnením vyššej ceny pre domáceho spotrebiteľa

2. predátorský ( agresívny ) – najškodlivejšia forma, výrobca ide pod výrobné N,

                                                aby konkurenciu zlikvidoval

3. sporadický – príležitostná cenová diskriminácia, kedy sa výrobca snaží zbaviť

                         prebytkov na zahraničných trhoch

1. preferenčné – zvýhodnená colná sadzba, pričom môžeme prefero-

                           vať buď určitý tovar alebo krajinu

2. diferenčné – vyplýva zo systému niekoľkých colných sadzieb na

                         ten istý tovar

3. výchovné ( skleníkové clo ) – napomáha rozvinúť odvetvia
4. kompenzačné – používa sa, keď je tovar v zahraničí subvencovaný
5. vyrovnávacie – vyrovnáva rozdiel medzi cenou zahraničného tova-

                              ru a cenou tovaru na domácom trhu

1. odvetné ( retorzné ) – je zavedené ako odplata, je to bojové clo a vedie k ob-

                                           chodným vojnám

2. negociačné – nie je stanovené na základe skutočných potrieb, ale aby sa pri

                               rokovaní so zahraničným partnerom dosiahli najväčšie ústupky

1. podľa výpočtu

1. špecifické ( množstevné ) – vyberá sa z jednotky množstva tovaru, výhodou

                                                     je jednoduchý výpočet, a to že colný vývoz nie je

                                                     ovplyvnený zmenou ceny tovaru, napr. nie je zá-

                                                     vislý od inflácie

1. valorické ( hodnotové ) – percentuálna sadzba z hodnoty tovaru, colný vývoz

                                                  sa mení s cenou tovaru, veľké riziko – na faktúru

                                                  sa napíše menšia cena

2. kombinované – špecifické + valorické
3. diferencované – odstupňuje colné sadzby podľa ceny tovaru
4. kĺzavé ( pohyblivé ) – pohybuje sa so zmenou cien na vnútornom trhu

- účinky ciel:

1. zvyšujú inflačné tlaky, privilégiá záujmových skupín, vládnu kontrolu a poli-tický vplyv v oblasti ekonomiky a množstva cie
2. oslabujú stav plat. bilancie, štruktúru P a D a medzinárodnú stabilitu
3. obmedzujú výrobné vstupy, možnosť výberu pre spotrebiteľa a konkurenciu

- a preto sú clá svojvolné, diskriminačné a vyžadujú administratívu a kontrolu

NECOLNÉ ( NETARIFNÉ ) PREKÁŽKY

1. kvantitatívne obmedzenia dovozu – uplatňujú sa tzv. kvóty ( určité množstvo, ktoré sa

                                                                   môže doviesť ) cez systém licencií

1. automatické licencie – slúžia na monitorovanie pohybu tovaru a nepredstavujú

                                         nástroj ochrany

2. autolimitácie – dobrovoľné obmedzenia vývozu, elegantný protekcionizmus

                          - štáty sa dobrovoľne zaviažu, že obmedzia vývoz tovaru do

                                               partnerskej krajiny, napr. Asociačná dohoda medzi SR a EÚ

                                            - citlivé komodity – oceľ, autá a textil

1. embargo – úplný zákaz dovozu
2. colný kontingent – určité množstvo tovaru sa dovezie za zníženú alebo nulovú

                                   colnú sadzbu a nad rámec colného kontingentu sa vyberie

                                   normálne ( vyššie ) clo

2. paratarifné prekážky – dávky za colné prejednávanie tovaru napr. 0,5 % z CIF, fiškálne

                                               dane, štátne dávky, daň z dovozného obchodu, dopravné a prís-

                                                tavné dávky, daň na rozvoj zahraničného obchodu, dovozná

                                                prirážka,...)

3. obmedzenia v cenovom mechanizme a v dovoznom platobnom režime – stanovenie max  

                                               a min cien, devízové obmedzenia, záloha na dovoz

4. colné formality
5. technické normy a požiadavky vrátane požiadaviek na balenie a označovanie tovaru – elektrické zásuvky sú iné, volant na opačnej strane,....

„BUY NATIONAL“

2. výrobok, ktorý obsahuje 60 % výrobku z domáceho pôvodu
3. spotrebiteľské preferencie ( prirodzená prekážka, ktorá bráni obchodu )

NÁSTROJE ŠT. PODPORY VÝVOZU

1. financovanie vývozu – zvýhodnené formy financovania, ktorých krytie zabezpečuje štát   napr. poskytnutie vládnych úverov, záruk na úvery alebo poisťovanie vývozu zo št. pod-porou

„KONCENZUS OECD“ ( Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj )

- definuje podmienky poskytovania úverov, záruk a vládnych subvencií

- pre takéto úvery stanovuje dobu splatnosti, min úrokovú mieru, min výšku hotovostných platieb a druh tovaru a služieb, na ktoré sa takáto pomoc vzťahuje

- zákl. prvok je tzv. MATRICA – tabuľka, ktorá obsahuje dohodnuté úr. sadzby

- východiskom je sadzba LIBOR – úr. miera, za ktorú si banky navzájom požičiavajú

- cieľom je zabezpečiť, aby si výrobcovia v krajinách OECD konkurovali na základe ceny a nie výšky podpory štátu

2. daňové zvýhodňovanie
3. štátna podpora vedecko-technického rozvoja
4. propagácia, informačné a poradenské služby
5. vzdelávanie pracovísk pre zahranično-obchodnú činnosť

1. zmluvné – výsledkom dohody 2 alebo viacerých strán

OBCHODNÁ ZMLUVA

- predstavuje základnú politickú dohodu medzi suverénnymi štátmi

OBCHODNÁ DOHODA

- upravuje zameranie a štruktúru vzájomných vzťahov

- môžeme v nich nájsť tieto doložky:

4. arestačná – upravuje zabezpečenie plnenia zmluvných záväzkov
5. recipročná – zmluvné strany si navzájom poskytnú určité výhody
6. paritná = doložka národného režimu – s cudzími tovarmi, službami, FO a PO sa bude na domácom území zaobchádzať ako s vlastnými
7. doložka najvyšších výhod – akúkoľvek výhodu, ktorú poskytne 1 členská kraji-na inej aj nečlenskej, musí okamžite a bezpodmienečne rozšíriť aj na ostatných členov

IV. Vývoj medzinárodného obchodu

História

1. obdobie pred našim letopočtom

- profesiu obchodníka vymysleli Féničania

- za najstaršie obchodné komodity sa považujú potraviny, tkaniny a drahokamy

- exkluzívne komodity – voňavky, náplne do kadidiel kňazov a koreniny

- najstaršia cesta = „hodvábna cesta“

2. Európa v stredoveku

- na križovatkách obchodu vznikajú mestá, z ktorých sa vyvinuli mestské štáty – Benátky, Ja-nov, Florencia

- obchod a vojna kráčali ruka v ruke

- okolo roku 1241 vznikla v Európe HANZA LIGA

- ide o konfederáciu severonemeckých miest a získala dominantné postavenie v obchode s mnohými krajinami

- cieľ = ochrániť obchodné záujmy a medzinárodný obchod

- doteraz si zachovali názov tieto mestá – HAMBURG, LUBECK a BRÉMY

- s medzinárodným obchodom súvisel i rozvoj finančníctva ( rodina Fuggerovcov )

- Hanza liga v druhej polovici 14. storočia zahŕňala okolo 200 miest a iným mestám hrozila embargom

- v 15. storočí sa postavenie oslabilo a začali jej konkurovať iní obchodníci

- 1602 – vznik Holandskej východoindickej spoločnosti

- 1621 – vznik Holandskej západoindickej spoločnosti

- toto obdobie patrí do obdobia merkantilizmu

- typické sú navigačné zákony – v roku 1849 boli zrušené

3. od 18. storočia do 2. svetovej vojny

- vývoj poznačili:

1. technologické zmeny – výroba sa stáva kapitálovo náročná ( v priemysle a poľnohospodárstve), masová výroba – väčšie medzinárodné trhy –rozvoj MO

1. protekcionizmus / liberalizmus – na sklonku 18. storočia dochádza k ústupu  princí-pov a nastupuje liberalizmus

         zač. 19. storočia = začiatok éry boja za slobodný obchod

         1846 – zrušené obilné zákony, ktoré zakazovali dovoz obilia do VB

         1860 – Cobdan-Chevalierova zmluva – prvý náznak uvoľnenia vzťahov medzi Fran-

         cúzskom a VB ( dohoda o znížení ciel na komodity, ktoré predstavujú položku vzájom-                    

         nej výmeny

         1. svetová vojna znamená ďalší protekcionizmus

          kríza v 30. rokoch znamená, že i VB začína uplatňovať politiku protekcionizmu

          v roku 1930 USA prijali tzv. Smoot-Howleyho zákon o zvýšení ciel (rapídne zvýšenie)

          v roku 1934 USA sa vrátili k liberalizmu a prijali Americký zákon o recipročných ob-

          chodných zmluvách

2. zmeny v doprave a telekomunikáciách – doprava a jej rozvoj umožnili zdvojnásobiť MO ( výstavba ciest, budovanie železníc, stavba riečnych a morských kanálov, rozvoj telegrafu, položenie podmorského kábla, telefonizácia, rozmach automobilovej a letec-kej dopravy )
3. menové vzťahy – do 1. svetovej vojny sa financovanie MO zabezpečovalo v Londýne a 1. svetová vojna narušila menové vzťahy

po 1. svetovej vojne vystriedal am. dolár britskú libru v obchodných vzťahoch

v 30. rokoch došlo k opusteniu zlatého štandardu

menový systém sa podarilo obnoviť až po 2. svetovej vojne

1. právny systém – vyvinuli sa 2 hlavné systémy:

1. anglosaský
2. kontinentálny

        európske právne princípy sa vďaka obchodu premietli do obchodných, finančných a ú-

        verových vzťahov po celom svete a i do námorného občianskeho práva

4. po 2. svetovej vojne

- MO rastie rýchlejšie ako svetová priemyselná produkcia

- MO poznačili tieto faktory:

1. nárast vnútroodvetvového obchodu
2. obchod s obilím sa presunul do vyspelých krajín ( domin. postavenie má USA, Kanada a Austrália )
3. pokles významu nerastných surovín s výnimkou ropy
4. predmetom MO sa stávajú nové výrobky ( chemický priemysel )
5. nárast investičnej aktivity, ktorá súvisí s nárastom priamych zahr. investícií

nárast závislosti rozvojových krajín od kapitálových statkov

nárast vnútrofiremného obchodu

1. integračné zoskupenia ( kapit. blok – EHS, EZVO, social. blok – RVHP (CMEA, COMECON))  

MO v súčasnosti

1. teritoriálna ( územná ) štruktúra

- závisí od týchto činiteľov:

1. historických väzieb krajiny
2. geografickej polohy
3. politickej orientácie krajiny
4. komoditnej štruktúry

2. komoditná štruktúra

- odráža sa od nej hospodárska štruktúra krajiny

- vo vývoze prevláda tovar, ktorý sa v krajine vyrába a v dovoze ten, ktorý chýba

- SVET ( ∑export ) = 6455                                      SVET ( ∑import ) = 6693

- v biliónoch USD

- komoditná štruktúra svetového obchodu:

1. priemyselné výrobky 75 %
2. palivá 10 %
3. poľnohospodárske výrobky 9 %
4. ostatné nerastné suroviny 3 %

1. stroje a prepravné zariadenia
2. kancelárske a telekomunikačné zariadenia
3. nerastné suroviny

Zmeny v komoditnej štruktúre od 70. rokov do súčasnosti

- zvyšuje sa podiel hotových priemyselných výrobkov, znižuje podiel potravín a podiel suro-vín na dovoze priemyselne vyspelých krajín ( s výnimkou ropy !!!!!!!!!!)

- bipolarita sveta a vyostrenie studenej vojny spôsobili zvyšovanie obchodu so zbraňami a vojenskou technikou

- zvyšuje sa podiel sofistikovaných výrobkov na MO a podiel nelegálneho obchodu s narkoti-kami

Štatistika SITC

- medzinárodná štatistika, ktorú používa OSN

- nomenklatúra tovarov skladajúca sa z 10 tovarových skupín ( 0 – 9 )

0 – potraviny a živé zvieratá

1 – nápoje a tabak

2 – nerastné suroviny

3 – minerálne palivá

4 – živočíšne a rastlinné oleje a tuky

5 – chemikálie

6 – priemyselný tovar

7 – stroje a dopravné prostriedky

8 – rôzne hotové výrobky

9 – ostatné ( striebro a nemonetárne zlato )

V. World Trade Organisation

- GATT ( Všeobecná dohoda o clách a obchode ) je predchodkyňa WTO

- bola podpísaná v roku 1947 ( Havanská charta )

- obchodno-politická časť vstúpila do platnosti v roku 1948 ( 23 zakladajúcich štátov )

- pôvodne mala byť dočasnou dohodou – ITO – tá však nikdy nevznikla ( USA odmietla zmluvu ratifikovať )

- hlavné ciele GATT:

5. liberalizácia svetového obchodu
6. podpora ekonomického rastu a svetovej priemyselnej produkcie
7. zvyšovanie svetového blahobytu

Doložka najvyšších výhod – hlavný princíp GATT

MFN – most-favoured-nation treatment, cause

„akúkoľvek výhodu, ktorú poskytne 1 členská krajina inej aj nečlenskej, musí  okamžite a bezpodmienečne rozšíriť aj na ostatných členov“

- výnimky:

2. pásmo voľného obchodu
3. colná únia
4. malý pohraničný styk
5. colné preferencie pri kabotážnej ( pobrežnej ) plavbe
6. colné preferencie metropoly – kolónie
7. GSP ( Všeobecný systém colných preferencií – sústava výhod poskytovaných nerecipročne a nediskriminačne rozvojovým krajinám zo strany priemyselne vyspelých krajín )
8. nepriaznivý dopad na platobnú bilanciu
9. ochrana ľudského zdravia, rastlín a živočíchov
10. ochrana vyčerpateľných prír. zdrojov
11. nepredvídateľné, náhle dôsledky obchodu ( antidampingové, kompenzačné o-patrenia, úniková doložka – len v prípade vážnej ujmy domáceho odvetvia )

Colné konferencie GATT

1947                       Ženeva                                            clá              23

1949                       Annecy                                           clá              29

1951                       Torquay                                          clá              32                princíp rokovaní

1956                       Ženeva                                            clá              33                 položka po po-

1960-61                  Ženeva (Dillonovo kolo)                clá              39             l    ožke

1964-67                  Ženeva (Kennedyho kolo)       antidamping      74     prerokované colné re-

                                                                                                   dukcie pre celé skupiny tovarov

1973-79                  tokijské/Nixonovo kolo          colné a necolné prekážky   99  kombinovane

1986-94                  uruguajské kolo

1. obchod so službami
2. práva k duševnému vlastníctvu súvisiace s obchodom
3. poľnohospodárstvo včlenené do GATT
4. textil a odevy včlenené do GATT

MFA – Multi Fibre Agreement ( multilaterálna dohoda o textile )

tarifikácia – kvóty, ktoré existujú pod starou dohodou MFA sa prevedú na clá s rovnakým účinkom a tie sa budú postupne znižovať

1. založenie WTO

Obchodné kolá WTO

2000-04               kolo z Doha                  144 členov

( ešte sa neskončilo )

- predmetom rokovania sú:

1. všetky tovary a služby
2. colné a necolné opatrenia
3. antidamping a subvencie
4. regionálne zmluvy
5. duševné vlastníctvo
6. životné prostredie
7. ďalšie otázky

SÍDLO: Ženeva

VZNIK: 1. januára 1995

ČLENSTVO: 148

SEKRETARIÁT: 550

GENERÁLNY RIADITEĽ: Supachai Panitchpakdi

Hlavné piliere WTO

1. GATT
2. GATS ( Všeobecná dohoda o obchode so službami )
3. TRIPS ( Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu )

autorské práva, know-how, licencie, obchodné známky, značky, priemyselný design

Filozofia WTO

1. Doložka najvyšších výhod
2. nediskriminácia – je stelesnená v DNV
3. paritná doložka – doložka národného režimu
4. transparentnosť – prehľadnosť ( clá, necolné prekážky musíme zverejniť, notifiko-vať )

Funkcie WTO

1. dozerá na realizáciu a platnosť multilaterálnych obchodných zmlúv
2. poskytuje fórum pre rokovania ( o doterajších alebo nových záležitostiach )
3. riadi preskúmavanie obch. politiky a rieši spory
4. spolupracuje so Svetovou bankou a MMF, aby sa dosiahla väčšia súdržnosť pri vytváraní globálnej hosp. politiky
5. poskytuje technickú pomoc rozvojovým krajinám

Organizačná štruktúra WTO

                                                            Ministerská konferencia

Orgán na preskúmavanie                        Generálna rada                           Orgán na urovnávanie

    obchodnej politiky                                                                                               sporov

Výbory                        Rada pre                         Rada pre obch.                      Rada pre obchod

                                   obchod s                          aspekty práv                               so službami

                                    tovarom                          k duš. vlastníctvu

Pracovné skupiny                                                                                          Viacstranné dohody

Ministerská konferencia

- najvyšší orgán, ktorý sa schádza raz za dva roky

- prijíma rozhodnutia o všetkých záležitostiach

Generálna rada

- zodpovedá za bežnú ( každodennú ) činnosť

- schádza sa ako Orgán na preskúmavanie obch. politiky alebo ako Orgán na urovnávanie spo-rov

- pod Orgán na urovnávanie sporov podliehajú:

1. odvolací orgán
2. panely na riešenie sporov, ktoré predstavujú skupiny odborníkov

Výbory

1. pre obchod a životné prostredie
2. pre obchod a rozvoj
3. pre regionálne obchodné zmluvy

Pracovné skupiny

1. pre vzťah medzi obchodom a investíciami
2. pre vzťah medzi obchodom a hospodárskou súťažou
3. pre transparentnosť pri vládnych zákazkách

Rada pre obchod s tovarom

1. výbor pre prístup na trh
2. výbor pre poľnohospodárstvo
3. pre sanitárne a phytosanitárne opatrenia
4. pre technické prekážky obchodu
5. pre subvencie a vyrovnávacie opatrenia

Viacstranné dohody

- plurilatérálne

1. Dohoda o obchode s civilnými lietadlami
2. Dohoda o vládnych zákazkách

Prijímanie rozhodnutí

- 1 krajina = 1 hlas

- hlasovanie sa realizuje len vo vymedzených prípadoch

- jednomyseľnosť – keď sa rozhoduje o všeobecných princípoch ( napr. DNV )

- ¾ väčšina – keď sa rozhoduje o výklade zmluvy, o zrušení záväzkov alebo povinností čle-nov,...

- 2/3 väčšina – pri zmenách, ktoré sa netýkajú všeobecných princípov

- koncenzus ( všeobecné pravidlo ) – v ostatných prípadoch

MECHANIZMUS UROVNÁVANIA SPOROV

1. konzultácie a sprostredkovanie
2. žiadosť o zvolanie poroty
3. práca, činnosť poroty, jej závery a odporúčania
4. prijatie rozhodnutia ( možnosť odvolania )
5. realizácia rozhodnutia

- približná dĺžka riešenia sporu:

1 rok ( bez odvolania )                                1 rok a 3 mesiace ( s odvolaním )

Kritika WTO

1. WTO diktuje politiku
2. WTO presadzuje voľný obchod za každú cenu
3. obchodné záujmy majú prednosť pred hosp. rozvojom
4. ..................................................... pred životným prostredím
5. ..................................................... pred zdravím a bezpečnosťou
6. WTO prispieva k rušeniu pracovných miest a zhoršuje chudobu
7. malé krajiny sú vo WTO bezmocné
8. WTO je nástrojom silných lobbistických skupín
9. slabšie krajiny sú donútené vstúpiť do WTO
10. WTO je nedemokratická

Prínosy WTO

1. pomáha urovnávať spory
2. prispieva k znižovaniu nákladov
3. zlepšuje ponuku a znižuje cenu tovarov
4. prispieva k rastu dôchodkov
5. stimuluje ekonomický rast

Porovnanie GATT a WTO

GATT

1. medzinárodná zmluva ( sústava pravidiel )
2. zmluvné strany
3. členská základňa <
4. len obchod s tovarom
5. tolerovala ochranársku politiku, najmä v „citlivých“ oblastiach
6. zdĺhavé riešenie sporov

WTO

1. medzinárodná organizácia ( právnická osoba )
2. členské krajiny
3. členská základňa >
4. obchod s tovarom, službami a právami k duš. vlastníctvu
5. ruší ochranársku politiku v „citlivých“ oblastiach
6. účinnejšie riešenie sporov
7. rokovací systém menej náchylný na zablokovanie
8. členitejšia organizačná štruktúra

Ministerské konferencie

1. konferencia v roku 1996 v Singapure

- zhodnotila 2- ročné fungovanie WTO a nastolila nové témy ( singapurské otázky ):

1. obchod s investíciami
2. obchod a hospodárska súťaž
3. transparentnosť pri vládnych zákazkách
4. uľahčovanie obchodu

2. konferencia v roku 1998 v Ženeve

- bola prijatá Deklarácia o globálnom elektronickom obchode ( krajiny sa dohodli, že el. ob-chod nebude podliehať clu )

3. konferencia v roku 1999 v Seattli

- skončila sa fiaskom, pretože krajiny sa nedokázali dohodnúť:

1. USA a Cainská skupina presadzovali pozíciu, že rokovania by sa mali sústrediť na služby a poľnohospodárstvo
2. EÚ ( „priatelia multifunkčnosti“ ) presadzovala multisektorový ( komplexný ) prístup

4. konferencia v roku 2001 v Doha ( Catar )

- začalo sa nové kolo rokovaní ( rozvojová agenda z Dohy – 30 položiek )

- predstavuje novú éru, pretože do centra pozornosti by sa mali dostať záujmy rozvojových krajín

5. konferencia v roku 2003 v Cancúne ( Mexiko )

- Pascal Lamy = komisár EÚ pre obchod

- Robert Zoellick = obchodný vyjednávač USA, je šéfom úradu U.S.T.R ( US TRADE RE-PRESENTATIVE )

- najväčšie spory boli v otázkach poľnohospodárstva

Slovenská republika a WTO

- Československo bolo jedným z 23 zakladateľských štátov GATT

- po roku 1948 prestávalo plniť záväzky vyplývajúce z členstva ( neposkytovalo informácie o zahraničnej politike,...)

- v roku 1951 USA odobrali ČSR Doložku najvyšších výhod

- v roku 1989 mu ju opäť udelili

- po zániku ČSFR bol podpísaný protokol o vstupe SR do GATT a členom sme sa stali v roku 1993 ( 108. krajina )

Obchodné spory

- Oddiel 301 amerického obchodného zákonníka = prezident má právomoc prijať odvetné opatrenia voči praktikám v ZO, ktoré poškodzujú am. export ( nie je zadefinované, ktoré prak-tiky to sú )

- prezident mohol ľubovoľne rozhodnúť, kedy prijať odvetné opatrenia

- úprava zákona – SUPER 301 ( iba ak sa vyskytli neférové praktiky )

- úrad USTR môže zadefinovať čo sú neférové praktiky

- USA prijali SPECIAL 301 – vzťahuje sa na porušovanie práv k duš. vlastníctvu

- EÚ oddiel 301 na pôde WTO napadla, pretože ide o nesúlad so záväzkami WTO ( odporuje princípom WTO )

- WTO však dalo za pravdu USA

OCEĽOVÁ VOJNA - v roku 2002 am. prezident uvalil ochranné opatrenia na dovoz 10 výrobkov z ocele vo výške 30 % ( G. Bush )

- tvrdil, že výroba je dotovaná v zahraničí

- prešetrovaním sa zistilo, že žiadne z opatrení, ktoré USA prijali nie sú v súlade s pravidlami WTO:

1. nedošlo k nadmernému zvýšeniu dovozu ocele do USA
2. dovoz reálne ani nestúpol
3. USA nezvýšili clá na dovozy z Kanady, Mexika, Izraela a Jordánska

- tieto opatrenia mali však opačný účinok

BANÁNOVÁ VOJNA

- v roku 1993 bol predstavený panel ohľadom sporu medzi Latinskou Amerikou a EÚ

- producenti banánov z Latinskej Ameriky sa sťažovali, že krajiny EÚ dávali prednosť dovozu banánov z AKT ( 77 krajín africko-karibsko-tichomorskej oblasti )

- hlavný producenti banánov v Latinskej Amerike boli americké korporácie

- 1993 bola publikovaná správa, že opatrenia EÚ sú v rozpore so záväzkami GATT

- EÚ neprijala rozhodnutie panelu

- 1996 – znovuobnovenie sporu

- WTO prijíma ďalšiu správu o tom ako rozhodnúť spor ( zvýšila kvóty na dovoz banánov z Latinskej Ameriky )

- Ekvádor podáva sťažnosť – WTO rozhoduje že to nie je v súlade s WTO

- WTO schválila, že USA si môžu vykompenzovať stratu

- EÚ pristúpila na zmenu systému

- 2000 – nový systém licencií ( kto skôr príde, tomu sa skôr licencia udelí )

- 2001 – krajiny WTO udelili na dovoz banánov z ATK do EÚ výnimku z uplatňovania DNV

- kvóty diskriminovali a výnimka je oficiálna

VI. Medzinárodný obchod so službami

Význam služieb v svetovej ekonomike

- kým do 60. rokov MO so službami vykazoval nižšie tempo rastu ako pri MO s tovarom, v 70. rokoch sa tieto tempá vyrovnávali

- od 80. rokov MO so službami rastie rýchlejšie ako MO s tovarom

TEMPO RASTU = export služieb 2002 / export služieb 2001

- rýchle tempá rastu boli ovplyvňované:

1. cenovým vývojom ( ceny služieb rástli rýchlejšie ako ceny tovarov )
2. vzostupom podielu služieb na výrobnej, osobnej a verejnej spotrebe
3. veľká časť služieb sa stávam medzinárodne obchodovateľná
4. rýchlym rozvojom telekomunikácií a elektronických sietí

- údaje o službách sú štatisticky podhodnotené ( nákladová položka )

Význam služieb pre národnú ekonomiku

- služby majú v porovnaní s tovarom vyššiu pridanú hodnotu a umožňujú zamestnať vyšší počet zamestnancov

- sú predpokladom rozvoja výrobných aktivít a expanzií firiem na zahraničné trhy

- majú význam aj pre platobnú bilanciu krajiny

Osobitosti MO so službami

SLUŽBY

1. nehmotný charakter
2. neskladovatelné
3. ich poskytovanie je často späté s prítomnosťou zákazníka
4. odpadajú N na skladovanie a v niektorých prípadoch N na prepravu
5. preprava sa uskutočňuje niekedy aj v priebehu pár sekúnd

Prekážky MO so službami

1. prístup zahraničných subjektov na domáci trh – rôzne kvantitatívne reštrikcie vzťahujúce sa na poskytovateľov služieb ( napr. bilaterálne zmluvy v leteckej doprave )
2. poplatky spojené s presunom osôb – vízové, vstupné, prístavné, pristávacie poplatky
3. kontrola cien – môže ísť o stanovenie min, max alebo jednotných cien, ale môže sa vyža-dovať súhlas štátu s cenotvorbou
4. subvencovanie
5. certifikáty, licencie – pre právne, účtovnícke, lekárske služby
6. environmentálne normy – typické pre dopravu a cestovný ruch
7. technické normy
8. prístup k distribučným sieťam

Členenie služieb

1. faktorové služby

- neobchodovateľné

- sú výsledkom pohybu výrobných faktorov:

1. remitencia platov zahraničných pracovníkov ( presu platu do dom. krajiny )
2. repatriácia ziskov ( časť zisku poslaná do materskej spoločnosti do dom. krajiny )
3. poplatky za prenájom, čerpanie nerastných surovín
4. úroky zo zahraničných úverov

2. nefaktorové služby

- obchodovateľné

- zachytávajú ich medzinárodné štatistiky

OBCHOD SO SLUŽBAMI = NEVIDITEĽNÝ OBCHOD = INVISIBLE TRADE

- objem obchodu so službami = 1,6 bilióna USD

Hlavný vývozcovia

- krajiny: USA, VB, NEM                                    - krajiny: USA, NEM, JAP, VB

- najväčší obchod so službami sa realizuje medzi EU a USA

- EU ( aj USA ) majú zhruba rovnaký podiel na dovoze i vývoze

- najväčší svetoví exportéri a importéri služieb ( EU, USA a JAP ) sú zároveň navzájom naj-dôležitejšími obchodnými partnermi

GATS ( Všeobecná dohoda o obchode so službami )

- prvá multilaterálna zmluva, ktorá obsahuje právne vymáhatelné záväzky pre obchod so služ-bami

- obsahuje záväzok neustálej liberalizácie služieb prostredníctvom pravidelných rokovaní

- je zároveň multilaterálnou zmluvou o investíciách, pretože stanovuje rôzne spôsoby posky-tovania služieb

- je jedným z pilierov WTO

- význam – 1. písomná dohoda v oblasti služieb ( postupná liberalizácia )

Hlavné princípy GATS

1. DNV

- každá zmluvná strana vyjde v ústrety ( okamžite a bezpodmienečne ) službám a poskytova-teľom služieb ktorejkoľvek inej zmluvnej strany aspoň v takej miere ako vyjde v ústrety služ-bám a poskytovateľom služieb ktorejkoľvek inej krajiny

- výnimky z uplatňovania DNV – každá krajina si mohla v čase prijímania dohody stanoviť

výnimky z uplatňovania DNV

- po 5 rokoch sa prehodnocovali a v budúcnosti sa majú odstrániť

2. Doložka národného režimu ( paritná doložka )
3. zásada nediskriminácie
4. transparentnosť

Obsah GATS

RÁMCOVÁ DOHODA – obsahuje základné povinnosti pre všetky členské krajiny

ZÁVAZKY V NÁR. ZOZNAMOCH – každá krajiny si stanovila zoznam služieb, ktoré bude poskytovať

DODATKY – riešia osobitné situácie v jednotlivých oblastiach služieb

Pokrytie GATS

1. pokrýva všetky služby
2. pokrýva všetky trhy
3. pokrýva rôzne spôsoby poskytovania služieb
4. pokrýva rôzne odvetvia služieb

Všetky služby

- všetky obchodovateľné ( komerčné ) služby okrem vládnych

- dodatky GATS toto pokrytie trošku limitujú a systém špecific. záväzkov umožňuje určiť členským štátom:

1. služby, u ktorých sa zaviazali otvoriť trh
2. služby, u ktorých si ponechajú naďalej reštriktívne opatrenia

- existuje rozdiel medzi záväzkami priemyselne vyspelých a rozvojových krajín ( prijali skromnejšie záväzky )

Všetky trhy

- 132 krajín - v čase uruquajského kola ( keď GATTS vzniklo ) bolo pokrytie 90 %

- po vstupe Číny takmer 100 %

Rôzne spôsoby poskytovania služieb

1. spôsob - z územia jednje členskej na územie druhej „ cross-border supply“

- poskytovateľ aj prijímateľ ostávajú, presúva sa len služba cez hranice

- napr. informačné služby, ropovod, telekomunikačné služby, obchod cez internet

2. spôsob – z územia 1 členskej krajiny zákazníkom inej členskej krajiny „consuption abrod“

- zákazník príde do krajiny, aby službu spotreboval

- napr. zahraničný cestovný ruch

3. spôsob – prostredníctvom subjektov 1 člen. krajiny na území inej „commercial presence abroad“

- zriadenie komerčnej pobočky v zahraničí, kt. poskytuje služby ( etablovanie sa v zahraničí )

- tento spôsob spojený s pohybom kapitálu je najvýznamnejší

- napr. bankovníctvo, poisťovníctvo

- krajiny si určili, či existujú obmedzenia pokiaľ ide o:

1. právnu formu
2. max podiel zahraničnej účasti
3. počet poskytovateľov služieb
4. počet poskytovaných služieb
5. celkovú hodnotu služieb
6. počet zamestnancov

- prínos: krajiny sa zaviazali, že umožnia pohyb vrcholového manažmentu

4. spôsob – prostredníctvom štát. občanov 1 člen. krajiny na území inej „ presence of natural persons“

- poskytovateľ ide do zahraničia

- napr. presun futbalistov, športovcov, módny návrhári, právnici, lekári, architekti

- každá krajina v GATTS uviedla, ktorý spôsob poskytovania služieb na svojom území umož-ní a ktorý nie

Rôzne odvetvia služieb

1. služby pre podniky
2. telekomunikačné služby
3. stavebné a inžinierske služby
4. distribučné služby
5. vzdelávacie služby
6. environmentálne služby
7. finančné služby
8. zdravotnícke a sociálne služby
9. cestovný ruch
10. rekreačné, kultúrne a športové služby
11. dopravné služby
12. ostatné služby ( preprava energie,...)

Zvláštne druhy obchodných operácií ( dodatok k obchodu s tovarom ) reexport

- taká obchodná operácia, kde sa realizuje dovoz a vzápätí vývoz

- vystupujú tam 2 kúpne zmluvy, pričom jedna zmluvná strana a predmet zmluvy sú spoločné

PRIAMY

( vývozca )   A                                                                             B   ( konečný dovozca )      

                                                         C

                                                    ( reexportér )

peniaze

doklady

                   tovar

- tovar priamo putuje z krajiny vývozcu, do krajiny dovozcu, ale doklady a peniaze idú cez krajinu reexportéra

NEPRIAMY

A                                                       B                                                         C  

- tovar, peniaze aj doklady idú cez krajinu reexportéra

1. barter

- výmena tovaru za tovar

A                                                                                           B

- dovozca zaplatí vývozcovi tovarom, ak nie je k dispozícii voľne vymeniteľná mena

2. kompenzácia

ÚPLNÁ

E                                                                                    I  

I                                                                                     E

- hranice prekračuje len tovar

- na rozdiel od bartra viacej zúčastnených strán

- ak krajiny majú problémy s voľne vymeniteľnou menou importér zaplatí exportérovi vo vlastnej krajine,, ktorý niečo vyviezol a importér zaplatí exportérovi, ktorý niečo doviezol

ČIASTOČNÁ

- úhrada sa realizuje čiastočne tovarom a čiastočne konvertibilnou menou

V SEBE

- ak exportér je zároveň importér v danej krajine

TRIANGLOVÁ

E                                                                                    I

I                                                                                    E

E                                                                                     I

- zúčastnené 3 krajiny

- musí byť súlad medzi hodnotou tovaru

GLOBÁLNA

- zahŕňa viacero krajín, viacero subjektov

- zložitejšia ako trianglová

3. paralelný obchod

Et                            1.                                                    I

E = It+1                    2.                                                    E

- exportér sa stáva importérom v čase t+1

- uzatvárajú sa 2 zmluvy súčasne, ale čas plnenia je rôzny

- vývoz v čase t a dovoz v čase t+1

4. zálohový obchod

- vývozu predchádza dovoz

3.

Et+1                                                       I

2.

ÚČET

1.

E = It+1                                                 E

- dovozca zloží peniaze na špec. účet, kde sa mu uvoľnia po realizácii vývoz. operácie v čase t+1

5. spätná kúpa ( buy – back )

- zvyčajne exportér vyváža stroje, zariadenia, technológiu a importér spláca tento dovoz vý-robkami, ktoré na nich vyrobil ( čiastočne, úplne )

                             stroje, zariadenia

E                                                                          I    

    výrobky

6. offsetové obchody

- realizujú sa medzi priemyselne vyspelými a rozvojovými krajinami

- exportér sa zaviaže, že bude pomáhať pri realizovaní vývozu druhej krajiny

- týka sa veľkých i štátnych zákaziek

7. junktímové obchody

- väzbové obchody, kedy sa odobratie jednej položky viaže na odobratie inej položky

- televízia––– kupuje hity, ale je nútená kúpiť aj „brack“

8. switche, swapy

VII. Postavenie ropy v MO

História ropy

- najskôr sa používali predovšetkým lampy na báze ropy

- neskôr sa využívali liečivé účinky ropy

- 1859 – v Pensylvánii vyhĺbil E. DRAKE 1. ropnú studňu

- ropa = čierne zlato – 20 $ za barel

- cena však veľmi kulminovala

- až keď sa dokázala využiť a získať potrebné palivo, až vtedy stúpla na hodnote

- zásoby ropy – krajiny OPEC sa podieľajú na zásobách viac ako 70 %

                       - krajiny OECD zhruba 1/10

                       - údaje o zásobách ropy sú veľmi dôležité hlavne pre ekonomiku danej krajiny

                       - údaje o poklese zásob sú politicky citlivé

- produkcia ropy – OPEC – 40 %

                             - OECD – 1/3

                             - 80 % produkcie pochádza z nálezísk objavených pred rokom 1973

- spotreba ropy – ropa sa na celkovej spotrebe energetických zdrojov podieľa 10 %

Formovanie ropných kartelov

- Rockeffeler – v roku 1892 kúpil 1. účastinársky podiel na rafinérii ropy

- tým sa začal proces monopolistickej centralizácie

- pôvodnú spoločnosť premenoval na STANDARD OIL COMPANY OF OHIO

- v roku 1906 sa vďaka Roosveltovi a Morganovi podarilo túto spoločnosť zažalovať za poru-šovanie Shermanovho zákona

- v roku 1911 bol Rockeffeler prinútený odčleniť viac ako 31 firiem

1. STANDARD OIL OF NEW YERSEY ( EXXON )
2. STANDARD OIL OF NEW YORK ( MOBIL )
3. STANDARD OIL OF CALIFORNIA ( CHEVRON )
4. STANDARD OIL OF OHIO ( prevzatá BRITISH PETROLIUM )
5. STANDARD OIL OD INDIANA ( AMOCO )
6. CONTINENTAL OIL ( CONOCO )
7. ATLANTIC OIL ( ARCO )

EURÓPA

- dominoval je britský uholný priemysel

- predsa však vznikli nejaké ropné spoločnosti, ktoré sa zameriavali na náleziská na Baku a na ostrovoch Borneo, Sumatra,...

- SHELL – zameraná na prepravu a obchodný predaj

- ROYAL DUTCH / SHELL – zlúčenie v roku 1911 ( začala prenikať na americké trhy )

- ďalšími konkurentmi boli TEXACO a GULF OIL

- 1. svetová vojna znamenala ich ohrozenie v zahraničí

- preto prišla snaha o oligopolistickú spoluprácu

- toto obdobie viedlo k vzniku tzv. 7 sestier:

1. EXXON
2. BRITISH PETROLIUM
3. ROYAL DUTCH / SHELL
4. CHEVRON
5. MOBIL
6. TEXACO
7. GULF OIL

- oligopol = kontrola trhu a jeho rozdelenia, kontrola cien, tajné dohody o tvorbe cien, kontro-la voči outsiderom

- rozvojové krajiny nemali žiadnu moc nad týmto bohatstvom – príjmy mali iba s poplatkov

- politika sa miešala do obchodov ( ropné spoločnosti boli podporované zo strany vlády )

- 1929 – kríza – hromadenie zásob = negatívny vplyv na spoločnosť

- 2. svetová vojna prináša nové skutočnosti

- ropa sa stala bežným palivom ( na pohon voj. lietadiel a lodí )

- počas 2. svetovej vojny sa krajiny snažili ovládnuť ropné polia

- po vojne sa prejavila silná závislosť krajín na dovoze ropy

- po 2. svetovej vojne sa závislosť vyostrila

- USA sa stávajú NETTO dovozcami ropy

- prejavuje sa nová tendencia – zmena postavenia hostiteľských krajín

- v 50. rokoch dochádza k novému prerokovaniu dovtedy platných ropných kontraktov

- v nových zmluvách bolo dohodnuté zvýšenie poplatkov za ťažbu ropy, zavedenie dane z príjmu ropných spoločností ( 50/50 )

- napriek uvedenému 7 sestier prežíva naďalej a udržuje si silné postavenie

- dopyt po rope je silne neelastický – vysoká cena sa neodráža v zmenách dopytu

- vysoké ceny boli v záujme vlád ( VB chránila baníkov )

- v USA chránia producentov ropy, ktorí sú ekonomicky neefektívny

- prejavovala sa prepojenosť s politikou

- koncom 50. rokov a začiatkom 60. rokov dochádza k oslabeniu ropných gigantov:

1. prenikanie nových konkurentov do odvetvia ( zvyšovanie konkurencie )
2. objavenie nových ropných nálezísk ( vydávanie nových koncesií na ťažbu )

- 7 sestier začalo produkovať „iba 75 % ropy“

- produkcia začína prevyšovať spotrebu = pokles cien

- USA zaviedli dovozné kvóty

- hostiteľské krajiny začali udeľovať nové podmienky novým spoločnostiam:

1. zvýšenie poplatkov
2. zvýšenie daní

- to viedlo k akumulácii kapitálu v krajinách vyvážajúcich ropu ( Lýbia, Saudská Arábia ) = posilnili si vplyv a postavenie

- koncom 60. rokov došlo k poklesu cien

- 1960 – vznik OPEC ( Irán, Irak, Kuvajt, S. Arábia a Venezuela )

- neskôr pristupujú ďalšie štáty ( Katar, Indonézia, Lýbia, SAE, Alžírsko a Nigéria )

- cieľ a postavenie – stabilizácia cien ropy

- sídlo – WIEN

- nie sú kartel:

1. rokovania sú verejne prístupné
2. nie sú jediní, ktorí majú vplyv na ceny ropy

- členom OPEC sa môže stať krajina s výrazným podielom na vývoze ropy, ktorá má v zásade podobné záujmy ako sú záujmy členov OPEC

- rozšírenie musí byť schválené ¾ členov

- ciele:

1. koordinácia politík členských štátov
2. zabezpečenie stáleho príjmu
3. zabezpečenie pravidelných dodávok ropy spotrebiteľským krajinám

Ropné šoky

1. ropný šok v roku 1973

- Egypt a Sýria ( podporované ZSSR  ) zaútočili na Izrael ( podporovaný USA )

- zastihol krajiny nepripravené a cena ropy sa za 4 mesiace zoštvornásobila

- túto cenu začal 1. krát diktovať OPEC a začala sa uplatňovať politika, ktorú predtým použí-valo 7 sestier

- veľké giganty prežili ( N boli prenesené na spotrebiteľa )

- znamenal zmeny vo vlastníctve ( zvýšil sa majet. podiel vládam, znárodňovanie majetku )

- závislosť medzi krajinami vyvážajúcimi a dovážajúcimi ropu bola silná

recyklácia petrodolárov

 Japonsko, Európa a USA

ropa          statky(spotreb. tovar)  

 $

 $

OPEC                                                                                                         Tretí svet (rozvojové )

$

                                                                                                         $

     Eurodolárový trh

- tento tok viedol k dlžníckej kríze v rozvojových krajinách

2. ropný šok 1979 – 1980

- dopyt po rope sa zvýšil – produkcia stagnuje, resp. sa znižuje

- nárast cien pri tej istej produkcii

- vojna v Iráne spôsobuje ďalšiu nestabilitu

- cena ropy 13 $ - 35 $ - 41 $ za barel

- nemal taký dramatický vplyv na krajiny:

1. dovozcovia disponovali značnými zásobami ropy
2. ostatné krajiny zvýšili ťažbu ropy, aby vykryli nedostatok
3. recesia oslabila dopyt
4. agitácia proti panickým nákupom ropy na promptnom trhu ( substitúcia ropy i-nými zdrojmi energie )
5. štrukturálno-adaptačné procesy ( nižšia energetická náročnosť výroby )

1. ropný šok polovica 80. rokov

- mnohé krajiny ťažobné kvóty prekračovali

- S. Arábia preto mnohých členov OPEC zachraňovala ( intervenovala )

- neskôr sa však intervencie vzdala

- dochádza k poklesu ceny a nastupuje politika v Severnom mori, ktorá stanovila cenu na 31 $ za barel

- 1983 – 29 $ ==== 1986 – 10 $ za barel

- antišok – došlo k poklesu ceny ropy

- v súčasnosti je cena ropy 51 $ za barel

- argumenty:

1. vyšší dopyt ako bol očakávaný v Číne a USA
2. špekulácia na trhu s ropou
3. bezpečnostná situácia
4. situácia v JUKOSE
5. zásoby ropy sa znížili

- znižovanie ceny = 43 $

VIII. Medzinárodný pohyb kapitálu

- kapitál = najmobilnejší VF

- môže nadobúdať hmotnú podobu ( stroje, zariadenia, technológie ) alebo hodnotovú podobu ( finančný kapitál )

- zahraničný kapitál je externým faktorom ek. rastu

- je významný pre menej vyspelé krajiny

- tie nevytvoria dostatočnú výšku úspor, z ktorých by financovali svoje potreby

C

                           A               A´

                                 zahraničný kapitál

                           I1               I2 I

- umožní menej vyspelej krajiny zvyšovať rozsah investovania bez toho aby sa znížila spotre-ba

- formy ZK:

1. priame zahraničné investície
2. portfóliové investície

1. equity capital ( majetkové )
2. non equity capital ( nemajetkové )

3. úvery, pôžičky
4. fin. výpomoc, resp. dary

- súčasťou pohybu kapitálu sú i nelegálne toky ( hlavne drogy )

- dopyt po kapitály majú i vyspelé krajiny

Formy medzinárodného kapitálu

- z hľadiska subjektu:

1. súkromný
2. verejný ( štátny )

1. vládne úvery ( medzinárodná hospodárska pomoc )
2. kapitál medzinár. finančných inštitúcií

- z časového hľadiska:

1. krátkodobý ( do 1 roka )
2. strednodobý ( 1 – 5 rokov )
3. dlhodobý ( nad 5 rokov )

- z hľadiska foriem externého financovania:

5. priame zahraničné investície
6. portfóliové investície

1. equity capital ( majetkové )
2. non equity capital ( nemajetkové )

7. úvery, pôžičky
8. fin. výpomoc, resp. dary

- hlavný donátory vonkajších zdrojov:

1. vlády
2. skupiny štátov
3. medzinárodné finančné inštitúcie
4. zahraniční podnikatelia

IX. Transnacionálne korporácie ( UNCTAD )

- PO alebo osoby bez právnej subjektivity, ktoré pozostávajú z materských podnikov a z ich zahraničných afilácií

- materský podnik = podnik, ktorý kontroluje A iných subjektov v zahraničí

- zahraničné afilácie = PO alebo osoba bez právnej subjektivity, v ktorej investor – rezident inej ekonomiky vlastní podiel, ktorý umožňuje dlhší záujem na riadení tohto podniku

- pojem TNK používa OSN

- TNK = nadnárodná, multinárodná korporácia

- rôzne definície TNK zohľadňujú:

1. veľkosť TKN
2. počet krajín
3. obrat TNK
4. vlastnícky podiel
5. uplatňovanú stratégiu

- hl. charakteristiky TNK:

1.  zodpovedajú modelu oligopolu
2.  dostávajú sa do vzťahu s množstvom rôznych subjektov ( odberatelia, dodáva-telia, vláda, mimovládne organizácie,...)
3.  ich organizačné zložky spoločne využívajú zdroje ( patenty, informácie, ob-chodné značky,...)
4.  dcérske spoločnosti sú spojené spoločnou strategickou víziou
5.  zvyčajne ide o staršie, na trhu dobre zavedené firmy
6.  vysoký podiel výdavkov na vedu a výskum
7.  vysoký počet vedeckých, technických pracovníkov a „bielych golierov“ ( ú-radníci )
8.  vysoký podiel „nehmotných aktív“

- v súčasnosti pôsobí na svete 61 000 materských spoločností a 900 000 afilácií

- najviac materských spoločností pochádza z vyspelých krajín, kým najviac afilácií pôsobí v rozvojových krajinách a tie sú rozmiestnené nerovnomerne

- v krajinách Strednej a Východnej Európy pôsobí veľmi málo materských spoločností, ale veľmi veľa afilácií ( asi polovica z celkových afilácií v rozvojových krajinách )

- WIR = World Investment Report ( svetová investičná ročenka )

Rozmiestnenie materských spoločností a zahr. afilácií v Triáde, r. 2003

- najviac materských spoločností sa nachádza v EÚ, Japonsko a USA majú zhruba rovnaký počet

- najviac afilácií pôsobí v EÚ, 2. miesto USA a 3. miesto Japonsko

- TNK môžeme posúdiť z rôznych hľadísk – index transnacionálnosti ( súhrnný ukazovateľ TNK )

IT = ( zahr. A / ∑ A ) + ( predaj v zahr. / ∑ predaj ) + ( zamestn. v zahr. / ∑ zamestn. ) * 100

3

NAJVAČŠIE TNK – podľa indexu transnacionálnosti

- podľa zahraničných aktív:

Priame zahraničné investície

- hlavný ukazovateľ aktivít TNK

- investície založené na dlhodobom vzťahu k podniku

- odrážajú trvalý záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej krajiny v podniku reziden-ta inej krajiny

- 10 %-ný majetkový podiel

1. horizontálne = investície v dcérskych spoločnostiach, ktoré plnia rovnaké funkcie ako materská
2. vertikálne ( spätné alebo následné ) = umožňujú, aby sa materská a dcérske spoloč-nosti špecializovali na určitý stupeň výr. procesu ( každá z nich sa nachádza na inom stupni )
3. konglomentárne – smerujú do odvetví nesúvisiacich s hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti

- má niekoľko zložiek:

kmeňový kapitál + ostatný kapitál ( úvery ) + reinvestovaný zisk ( nevyplatí sa vo forme dividend, ale zostáva v spoločnosti ) = PZI

- súvisiace pojmy:

- prílev / odlev PZI – prírastok / úbytok PZI za určité časové obdobie ( za 1 rok )

- objem PZI ( celkový stav PZI ) – kumulatívny súčet prílevu / odlevu

- deinvestícia - stiahnutie investície z krajiny

- nepriame PZI – investuje sa cez dcérsku spoločnosť

- presun PZI ( relokácia ) – zatvorí sa podnik v 1. krajine, ale otvorí sa v druhej

- hosťujúca, donátorská, materská, vykazujúca – odkiaľ prúdia PZI

- hostiteľská, prijímateľská, partnerská krajina – kam prúdia PZI

Pohyb PZI

- 1. vlna rozmachu - 1979 - 1980

- zasahuje do 2. ropného šoku – PZI sa presunuli do krajín ťažiacich ropu

- S. Arábia sa stáva po USA 2. najväčším príjemcom PZI

- najväčší investori v zahraničí Holandsko, Veľká Británia a USA

- 2. vlna – 1986 – 1990

- hybnými silami boli protekcionistické tlaky v MO, liberalizácia PZI,....

- protekcionizmus = motív investovania ( prekážky obchádzame investíciami )

- 3. vlna – 1995 – 2000

- najskôr bola spôsobená prílevom investícií do rozvojových krajín a neskôr keď vyvrcholila, hlavnou hybnou silou bola reťazová vlna fúzií a kvizícií

- ročný prílev presiahol 1 bilión USD

- na príleve sa najviac podieľali priemyselne vyspelé krajiny, potom rozvojové a až nakoniec krajiny v Strednej a Východnej Európe

- prílev v roku 2003 dosiahol 560 mld. USD, čo je rapídny pokles ( ½ z roku 2000 )

- na odleve sa najviac podieľajú vyspelé krajiny a potom rozvojové

- krajiny Strednej a Východnej Európy majú malý podiel ( z celosvetového hľadiska je zaned-bateľný )

- odlev dosiahol 612 mld. USD

- celkový objem PZI predstavoval 8,2 bilióna USD

Motívy investovania podľa J. Dunninga

Politický rámec pre PZI

1. hospodárska, politická a sociálna stabilita
2. vstup a pôsobenie PZI ( podmienky )
3. zaobchádzanie so zahr. afiláciami
4. politiky ( hosp. súťaž, fúzie, akvizície )
5. medzinárodné dohody o PZI

OECD – MAI ( multilaterálna dohoda o investíciách ) – štáty sa na nej nedohodli

6. privatizačná politika
7. obchodná politika ( clá, netarifné prekážky )
8. daňová politika

Ekonomické motívy

1. PZI trhovo – orientované

1. trh – veľkosť, rast, kúpna sila
2. prístup na globálne alebo regionálne trhy
3. národné preferencie spotrebiteľov

1. PZI zdrojovo – orientované ( hľadanie zdrojov, strategických výhod )

4. nerastné suroviny
5. lacná nekvalifikovaná pracovná sila
6. kvalifikovaná pracovná sila
7. technologické, inovujúce a iné vytvorené aktíva
8. fyzická infraštruktúra

1. PZI orientované na efektívnosť

9. N na zdroje a A, produktivita práce pracovnej sily
10. ostatné N vstupu ( dopravné, telekomunikačné N na subdodávky )
11. členstvo v regionálnych integračných celkoch

Podnikateľské výhody

1. podpora investícií ( imidž krajiny, služby investorom )

        SARIO – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

2. investičné stimuly
3. znižovanie tieňových N
4. sociálne výhody
5. poinvestičné služby

Teórie PZI

Eklektická teória PZI

- bola vypracovaná začiatkom 80. rokov

- je to mix viacerých prúdov teórií ( spracovanie viacerých teórií )

- rozpracoval ju John H. Dunning

- označuje sa „OLI PARADIGM“

      O = ownership advantages ( výhody z vlastníctva )         L = lociation – specific ( výhody z umiestnenia )

       I = internalization ( výhody z internalizácie )

- musia byť splnené 3 podmienky aby sa PZI realizovala:

O = firma musí vlastniť strategické A, ktoré ju odlišujú od iných firiem

L = v zahran. musia byť priaznivé podmienky pre realizáciu PZI (všetky 3 skupiny motívov)

I = výhody neposkytne, ale ich internalizuje – bude realizovať PZI – nechá si strategické A vo

    vnútri spoločnosti

- vláda hostiteľskej krajiny dokáže ovplyvniť iba L

Majetková účasť vo firmách v zahraničí

1. fúzia
2. konsolidácia
3. akvizícia
4. joint venture
5. investície na zelenej lúke
6. investície na hnedej lúke

Nemajetkové spojenia

1. licencie
2. franchisingové zmluvy
3. zmluvy o manažmente
4. dodávky na kľúč ( „turn-key projects“ )
5. zmluvy o pokrytí rizika
6. kontraktačná výroba ( „PZI bez investície“ )

Vnútorná organizácia TNK

- členenie podľa UNCTADu:

afilácie

     pobočka                                               pridružený podnik                                                 filiálka

     > 50 %                                                   < 10 %, 50 % >                                          < 10 %, 100 % >

                  majú vlastnú právnu subjektivitu                                                              bez pr. subjektivity

Transfery medzi materskou a dcérskymi spoločnosťami

materská spoločnosť                                          reálne toky                                    dcérska spoločnosť

finančné toky

                                                                   dcérska spoločnosť

- reálne toky = vnútorné transakcie vo vnútri TNK ( prac. sila, tovary, kapitálové statky, tech-

                       nológia, know-how,.....

- finančné toky = pôžičky, obchodné úvery za tovary a služby, platby, poplatky, úroky a splát-

                           tky úverov, investície v podobe fin. kapitálu, dividendy,....

- vplýva na ne spôsob transferu, čas a hodnota

TNK a ekonomický rast

1. akumulácia kapitálu
2. technológia
3. ľudský kapitál
4. vzťah MO a PZI

1. substitúcia ( vzájomné nahradzovanie )
2. komplentarita ( PZI dopĺňajú MO )
3. trhová expanzia ( obsluhovanie susedných trhov )
4. obchod vytvárajúci účinok

5. vplyv na životné prostredie
6. etika

°

°

°