Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Všeobecné dejiny štátu a práva

Gortýnsky zákonník a Solonove zakony (otazky_na_svetovky_c_22_a_23.doc)

Otázka č. 22: Gortýnsky zákonník: najstarší právny predpis z územia Európy

        Gortýna bola mesto na Kréte. Po výbuchu sopky na ostrove Théra bola krétska civilizácia zničená. Na ostrov prišli grécke kmene a založili na zničenom ostrove nové mestá vrátane Gortýny.

        Neďaleko Gortýny sa našiel zákonník vytesaný do skaly. Pochádza asi zo 7. – 8. storočia p. n. l. Predpokladá sa, že Rimania sa inšpirovali pri tvorbe Likurgovho zákonníka práve gortýnskymi predpismi.

        Usporiadanie spoločnosti:

1. obyvatelia mesta boli Dóri
2. na čele mesta stáli kosmovia (bol to titul)
3. občanmi boli len muži, aj keď aj ženy mali silné postavenie
4. štruktúra obyvateľstva bola podobná štruktúre Sparty (vojenská)
5. všetci slobodní muži sa organizovali v jednotkách nazvaných heteiry. Tí, ktorí v heteiroch neboli, nemali úplné občianske práva, volali ich apetiriovia. Ďalej v meste Gortýna žili vokeiovia, boli skoro otrokmi, ale samostatne hospodárili. No a poslednou zložkou obyv. boli otroci.
6. Deti boli osoby do 12 rokov, potom už boli dospelí – platilo pre mužov i ženy. Plnoletosť bola dosiahnutá u mužov v 18 rokoch, u žien aj skôr – výdajom

Zákonník:

1. 1. časť: procesné a trestné právo – ako trest uznáva len kompozíciu, rozdiel ceny je len v tom, v akom spoločenskom postavení je konkrétna osoba, voči ktorej bol spáchaný trestný čin
2. 2. časť: hlavne majetkové vzťahy – dedičstvo, vlastníctvo...
3. 3. časť: rodinné právo – uznávalo manželstvo medzi otrokmi a slobodnými. Ak takýto pár žil u slobodného manžela, deti boli slobodné, ak u vokeia, boli neslobodné; otec mal nad deťmi otcovskú moc, ale ak nastal rozvod, to, u koho deti zostanú rozhodoval súd. Ak sa dieťa narodilo slobodnej žene, tá mohla starostlivosť ponúknuť otcovi dieťaťa, ak nechcel, mohla dieťa opustiť alebo sa oň starať. Ak sa narodilo vokeini, dieťa patrilo jej pánovi, ak ho nechcel, patrilo pánovi otca.
4. 4. časť: upravoval majetkové vzťahy v rámci rodiny, uznával zákon o dedičkách

Otázka č. 23: Solónove zákony

        Solón bol archont s mimoriadnymi právomocami v Aténach. Zaviedol reformu zákonov:

1. Reforma ústavy – rozdelil obyvateľstvo Atén podľa veľkosti majetku do 4 tried, zaviedol timokraciu; túto reformu Solón za svojej vlády úplne nepresadil, presadil ju až Peisistratos ako tyran, vyhnal aristokratov a ústavu zmenil na oligarchickú.
2. Seisachteia – strasenie bremena – odpustenie dlhov. Túto reformu zaviedol Solón kvôli tomu, že veľa Aténčanov sa dostávalo do otroctva kvôli dlhov. Touto reformou im boli dlhy jednoducho odpustené
3. Reforma dedičského práva – závet už mohol napísať len ten, kto bol duševne zdravý, v dobe písania závetu nesmel byť podrobený žiadnemu násiliu ani nesmel mať synov, závet nesmela zriadiť žena, dieťa ani osvojenec, kt. nemá deti; osoba – úradník mohla urobiť závet až vtedy, keď mala zložené účty a dokázala, že nič neukradla; ak mal závetca viac dcér, mohol zriadiť závet aj na cudzieho a dcére mohol nariadiť, aby sa zaňho vydala + dotyčný mal povinnosť postarať sa o všetky dcéry;
4. Reforma rodinného práva: syn musel živiť svojich rodičov vždy okrem prípadu, keď otec syna nedal vyučiť žiadnemu remeslu; sobášiť spolu sa mohli osoby, kt. mali spoločného otca, ale nesmeli mať spoločnú matku; otec nemohol syna predať do otroctva, ale mohol ho vyhnať, ak mu syn nepreukazoval dostatočnú úctu
5. Hospodárske právo: zákaz vývozu olivového oleja a plodín z Atén; zákon o pozemkovom maxime (hovoril o tom, maximálne koľko pôdy môže vlastniť aténsky občan); zákony proti prepychu; Solón vyhlásil slobodu pre všetkých tých, ktorí stratili práva bez odsúdenia, upravil miery a váhy; zákon o spolkovej autonómii – umožňoval rozhodovať o spoločných veciach samostatne
6. Trestné právo: pre prípad usmrtenia ponechal na príbuzných obete aby sa rozhodli, ako budú postupovať; za krádež ukladal pokutu 2x hodnoty škody, prípadne telesný trest; pre znásilnenie a kupliarstvo sa ukladali len pokuty