Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Medzinárodný obchod

ťahák (12006_05_09_18_22_59-print_t2.doc)

1.Charakteriz.SH vo vzťahu k NH: SH-celistvý org,kt.sa formuje a vyvíja v procese vzájomného pôs.ekon.celkov-tieto celky vytvárajú základ. štruktúru SH-Subjekty SH-1.NH celky (zákl. subje), 2.MEI, 3. nižšie celky ako NH (podniky), 4.vyššie celky ako NH(nadnár.korporácie)-vzťah NH a SH- ovplyvnený 1. velkosťou ekonom. priestoru (Velký, Malý), 2.stupňom ekonom. úrovne (Vyský, Nízky), podla vzťahu k SH-4 skupiny NH celkov-a)1v 2v-USA, b)1v 2n- ZSSR, c)1m, 2v- Švaj, Jap, d)1m 2n- SR--Ek.celky su zahrnute do SH bez ohľadu na: a)stupeň vývoja b)rozsah vzaj.ek. vzťahov, c)formy ich spoloč.organiz(je jedno či je ek.celok vysp,zaost, NH celky otvor,uzavr, či je Rep,Mon)>>ovplyvň.intenz.zapoj.do SH,aj ulohu aku hraju-SH-suhrn NH> ma sv.zvláštn.a prejav. sa k iným NH-

2.Doložky používané v medzinárodnom obchode-uprav.vzáj.vzťahy medzi zúčasť.kr.a sú súčasťou OZ-1)Recipročná-zmluvné str.sa zaväz.k poskyt.urč.výhod,ústupkov,záväzkov=rovnocenne

-Reciprocita sa môže týkať zhodných záležitostí-záväzok k rovnakému postupu pri uplatňovaní jednotlivých autonómnych prostriedkov(napr. colná politika)-Používa sa najmä v 2-stranných

a)faktická - výhody získavajú obidve strany,b)formálna - žiadnej zo strán nevyplýva prospech-2)Doložka paritná-doložka národného režimu - záväzok zmluv,strán zaobchádzať s tovarob, resp s PO, alebo FO ako so svojím národným tovarom, PO a FO-dochádza k odstraňovaniu určitej diskriminácie medzi zahraničnými a tuzemskými vývozcami, alebo dovozcami, praxi však dochádza často k jej porušovaniu-3)Doložka najvýšších výhod - môže byť 2- al. mnohostranná-záväzok zmluv.strán, že si navzájom poskytnú všetky výhody, kt. v minulosti poskytli, alebo v budúcnosti poskytnú tretím kr[v rámci 2-strannej sa jedná o kr,kt. sa daná zmluva nedotíka=A a B maju zmluvu>ak A poskyt.výhodu C musi aj poskyt.sv.zmluv.str-B,  v rámci mnohostr, kt. sa využíva v rámci GATT-u, WTO-Ak urč.členská kr.GATT-u poskytne akúkoľvek výhodu, ktorejkoľvek kr(kt. je, alebo nie je členom GATT-u), v tom prípade by mal tú istú výhodu poskytnúť každému ďalšiemu signatárovi DNV-výnimky-a)klasické - pásmo voľného obchodu, colná únia, vš. syst. colných preferncií[aj SR a ČR sú členmi GATT-u - z tohoto dôvodu exist. colná únia medzi nimi, aby jednotlivé výhody nemuseli byť poskytnuté aj iným kr]-b)novodobé - podliehajú schvaľovaniu a uplatňujú sa len príležitostne[poskytnutie výhody by mohlo ohroziť hospodárstvo urč.krajiny, resp jej platobnú bilanciu]-4.Arestačná doložka-zmluvy kt. sa uzatvárajú na dlhšie obdobie s možnosťou autom. predlžovania, obsahujú úpravu právneho postavenia

FO a PO jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany

3.Základné formy makrointegrácie-Integračné formy,kt.sa rozv.medzi člen.štátmi ako celkami sa považujú za makrointegrácie-1)Pásmo voľného obchodu - odstránenie ciel (+kvant obmedzní) v oblasti E a I tovarov a sl.medzi jeho členmi-Pozitíva - možnosť využiť komparat.výhody, rozšíranie sortim,zníženie cien. Nevýhody – odvrac.obchodu z nečlenských krajín. Pretože jednotlivé št. si udržiavajú vlastnú colnú pol.voči 3.krajinám, môže dôjsť k odklonu od efekt. výrobcov v nečlenských kr.k menej ef. výrobcom vnútri pásma. EFTA,LAFTA-2)Colná únia - znamená odstranenie ciel (+kvant obmedzní I aj E) medzi členmi a zavedenie spol.colnej tarify na dovoz z nečlen.štátov - za účelom spoloč.regulácie I z vonkajšieho sveta. Uplat.spoločnej col.tarify zabraňuje tomu, aby sa tovary a služby z nečlen.krajín mohli dostávať do CU ako celku cez krajinu z najnižším dovozným clom, kt. by takto získala výhodu oproti ostatným.V porovnaní s 1. sa v rámci colnej únie vzdá-vajú členovia čoraz viac.národ.právomocí-CARICOM(Karibský spoloč.trh)-3)Spoločný trh-z hľadiska colnej pol.je zhodná z CU, ale zahŕňa aj voľný pohyb prac.síl a kapitálu medzi člen.kr-Jednot livci aj firmy môžu vykonávať transnac.aktivity v člen.kr.bez bariér obmedzujúcich pohyb tovaru, služieb, kapitálu a prac.síl. EU,MERCOSUR-4)Hospodárska únia - Prvky CU + harmonizácia ekon.politiky v rozličných obl.ek.života čl. kraj-zjednocovanie men.a fiškal.politiky-Národné vlády presúvajú mnohé svoje ek. Kompet.na orgány hosp. únie. Jej súčasťou je aj menová únia. Názory na vzájomný vzťah hosp.men.únie sú rôzne, no vo väčšine prípadov ich postavenie zrovnoprávňujú (BENELUX-u - dohoda o vytvorení hosp. únie - od 3.10.1960)-5)Politická únia - najvyššia forma regional.ek.itegrácie, v rámci kt. dochádza k zjednot.všet.oblastí ek.politiky. Štáty sa zjednocujú pod spoločnú vádu => vznik jednotného štátu.

4.Integračné procesy v Severnej Amerike-reakcia na integ.procesy v Európe-4.10.1988 - podpísanie dohody o voľ.obchode medzi USA a CAN-do platnosti vstúpila v roku 1989-FTA-Ciele-v priebehu 10 rokov(do roku 99) sa odstránia všetky clá, vytvorí spoloč.trhu energie(zruš.obmedznia predaja ropy, plynu a el.energie),odstrán.prekážok brániacim firmám investovať na druhej str. hraníc-táto vzájomná spolupráca mala hlbšie korene - 1966 - predaj áut a autosúčiastok bez cla-Proces liber.napom: zemep.poloha, hranica medzi nimi patrila medzi najliber na sv, zavilsoť CAN na trhu USA(usa sa podiela na ZO podielu CAN 70%, CAN na USA ZO len 20%, ¾ CAN exportu do USA, 70% tov.z USA)-obchod s autami a súčiastkami bol upravený zvláštnou dohodou o voľnom obchode (od roku 1966)-Začiatkom 90. rokov boli zahájené rokovania s Mexicom - 7.10.1992 - podpísanie trojstrannej dohody medzi USA, CAN. a MEX-platnosť od 1994[Can váhala]-vz.NAFTA [359 mil. obyv,HDP - 6 bil. USD]-do 15 rokov odstrániť všetky bariéry vo vzáj.obchode [pri zachovaní podmienok FTA]-USA predovšetkým vyvážiť západoeur.trh a tigrov-spája 2 vyspelé a 1 RK

-snaha o vytvor.celoamer.zony vol.obchodu(horuce Chile), Mexico(3000USD/obyv, migr.prac.sil do Usa, prihranič.hosp.zony)

5.Charakteristika členenie ciel-dávka vyberaná pri prech.tovaru cez colnú hranicu štátu. Jeho pôvod je fiškálny(P pre pokladnicu)-najdôl.nástroj obch.pol=zoswil.sa uloha cla ako obchod-pol.prost. 1)Podľa smeru pohybu-vývozné(uplatňujú sa najmä v RK, kde majú protekc.význam,t.j. znemož.vývoz z kr=strategické suroviny)-dovozné-majú prevahu a sú zamerané na ochr.domácej výroby-tranzitné-majú iba teoretický význam-1921 na konf.v Barcelone došlo ich zrušeniu-2)Podľa spôsobu výpočtu-valorické - počítajú sa ako % zo skut.hodnoty tovaru, hodnotové - počítajú sa z jednotky množ,obj,hmot,diferencované - colná dávka je stan.podľa výšky ceny,d)zmiešané - odstraňujú negatíva, kt. vznikajú u predzhádz.druhoch ciel-kĺzavé - využívajú sa u tovarov, pri kt.doch.k výkyvom cien na domácom trhu-3)Podľa účelu-a)fiškálne - v RK, b)ochranné – najpoužív-na zákl.zdraženia I zvýhodňujú domácu produkciu(výchovné-na urč.obd, prohybitívne-striktne určované, vyrovnávacie – odstráň.nevýhodu dom.výrobcu, antidumpingové- využívajú sa v príp.ceny pod úrovňou výrob.nákladov, kompenzačné - odstraňujú, al.zmier.nevýhody domácej produkcie z vyš.daň. sadzbou,preferenčné – zvýhod.urč.kr., alebo tovarov=zavádzajú nižšie clá na I z bývalých kolónií ako z iných kr), diferenčné – niekoľ.col.sadzieb na rovnaký tovar a to podľa druhu, alebo smeru dopravy, colno-kontingenčné sadzby - vyberajú sa na colné kontin.v rámci urč.dohôd-c)negociačné - odzrkadľujú úsilie pri rokovaní zo zahr.subj[ústupúky]-d) odvetné - v tomto prípade slúži clo ako odveta voči inému štátu, kt. zvyšoval clá[obchodnej vojne]-4)Podľa rozsaho platnosti - autonómne - sú platné pre vštky štáty, zmluvné - platia iba voči dohod.štátom-

6.Charakterizujte zmluvné prostr. v ZOP-úloha-upraviť, formulovať a stanoviť konkr.pravidlá vzáj.ZOP-1)Obchodná zmluva - základ pre nadviaz.obch.spolupráce [bi-, multiraterálna]-upravuje obchodné vzťahy a zásady, úpravu právnych vzťahov-podpisuje ju hlava štátu-dd s možnosťou ďalšieho predĺženia-2)Obchodná dohoda - vychádza z obchodnej zmluvy-stanovuje konkr. podm. vzáj.výmeny tovarov v druhoch a množ+tovarové listiny -"A" [áčko] - I tovarov, "B" [béčko] - E tovarov-podpisuje poverený minister.obvykle na 5 rokov(aj predĺženia)-súčasťou bývajú za urč. podm.doložka naj.výhod, vydávanie dovozných a vývozných licencií zameraných na regul. obchodu s tovarom- dohliadať na plnenie dohôd a riešiť problémy, ustanovenie o reexporte, podmien. platobného styku-3)Platobná dohoda - stanovuje podmienky realizácie platieb- Úverová dohoda-písomný dohovor medzi dvoma bankami, v kt. jedna banka poskytuje druhej úver pri realizácií urč. fin operácií-Používa sa medzi krajinami, kde dodávateľ z urč. príčin neposkytne odb. klasický priamy úver-4)Karnet ata - ide o dohodu, kt. členmi je asi 40 štátov a upravuje podm.dočas.I a E neobch.charak. V rámci SR preberá na seba Slovenská priemyselná a obchodná komora záväzok, že tovar, kt. bol poskyt.do zahr.za neobch.účelom sa vráti späť-5)Dohody o hosp. priemys.a tech. spolupráci - je rozšírený najmä vo vzťahu ku kr.EU-vytvoriť sys.podm.na prípravu spoloč.kooperač.foriem výrobnej spolupráca apod

7.Autonómne tarifné pasívne prost.ZOP-Patria sem vštky druhy ciel [okrem vyrovn,a antidump-o zavedení ktorých sa rokuje s prísluš.štátom, kt.bude ich zavedením postihnutý]-Ďalej sem patria všetky ostat.prekážky, kt.sťažujú pohyb tovaru cez hran(Vývozné subvencie,Kvóty,Embargo=politické dôvody,Kartely=koordinácia cenovej politiky)-5 otazka

8.Teritoriálna štruktúra SO-súčasná podoba ter.štruk SO závisí od hist. väzby(bývalé kolónie),geog.polohy,polit.orientácie a komoditnej štruk. Zásadná zmena nastala po 2 sv.v.pod vplyvom 3fakt: 1)Vznik CPE a zoskup.RVHP,2)Ropné šoky v rokoch 1973-1974 a 1978-1979,3)Prudký nástup kr JV Ázie do SH-Existuje 5 dd faktorov, kt.poznačili vývoj MO a tiež určili pora-die úspeš.krajín:

1)ako dôsledok prehlb.medzin.deľ.prace bol dosiahnutý taký stupeň závisl.jednotl.krajín a firiem, že možno už hovoriť o rozhod.ekonomickom fenoméne,2)technický rozvo

3) uvoľnenie väzieb medzi obchodnými a kapit. transakciami,4) zmena dôležitosti USA prospech Jap a ázijských satelitov, 5) rozpad východného bloku-V 1/2 90.rokov bol podiel na SO: rozvinuté krajiny-69%; RK-26 ; býv.CPE-5%, rozvinuté trh.kr(76%-medzi sebou,22%-s RK;2%-s býv.CPE-ťažko sa vytvarali obch.vzť)-RK-60%-s rozvinutými TE; 37%-navzájom; 3%-s býv.CPE, bývalé CPE-45%-s rozv.TE; 31%-navzájom; 24%-s RK--Regionálna štruk-podiel na SO-ZE(43%)-prevaha priemys.výrobkov a komerč.služ-postupné zvyš. podielu JAP a JV Ázia(26%)-Sev.Am(18%)-čeloUSA; IM>EX(recesia); vplyv NAFTA; hlavne vnútroreg.obchod-Lat.Am(5%) - najdynamickejšie sa rozvíjajúci región 90. rokov-Stred.Východ(3%)-nedostat.adaptabilita na SH; pokles podielu obchodu s ropou-Stred.a vých.Európa a SNŠ(3%)-prevaha surovín vo vývoze; pokles obchodu; dnes pomalý rast-Afrika (2%)-dd pokles dovozu a vývozu-Zapoj.krajin do SO: Hl.svet.exportéri: USA (12%),SRN(10%),Jap(10%),Fr(6%), GB(5%),Tal(4,5%), Hl.svet.imp:USA(18%), SRN(8%), Jap(6%), Fr(5%),GB(5%),Tal(4,5%)

9.Vývoj komoditnej štruk.SO-Odráža zmeny vo vývoji náplne výrobných procesov a fin.spotreby obyv, ovplyvnena aj ek.rastom>čím vätší tým vätš.spotreba-Intelektualizácia(sofistik)SO=rast významu výmeny produkcie náročnej na vedu-V súčasnosti je podiel výrobkov na SO: 20%SO-sofistikované výrobky(USA=50%),20%SO-kooperované výr[na výrobe sa podieľa viac kr], 20%SO – služby(VB-1/2 ZO),40%SO-po 2sv.v.na pôde OSN jednot.klasif.SITC: rozčlen.všetkych dr.tovar, kt.su predmetom ZO-sklada sa z 10 tovarov(na štat.učely)-poľnoh.prod, surov,paliva, hot.výr.

podiel jednotlivých tovarov a sur: po 2sv.v: 53%poľn.prod,surov, 47%hot.výrob-v 70r: 23%potr,surov, 10%paliva, 67%hot.výr-ropne šoky: 17%potr,surov, 24%paliva, 59%hot.vyr-zač 90r: 12%potr, 5%sur, 10%paliva, 73%hot.vyr—Vývoj-60. roky-So sa vyvíjal rýchl.tempom, bol charakteriz.miernym rastom podielu hot.výr,najmä na úkor potravín a surovín. Presadzovali sa aj RK-70. roky - Nastáva prudká zmena KŠSO, vplyv trvalého rastu cien ropy- po roku 1973-čo viedlo aj k zmene štruk. medz.výroby, výmeny a rozdeľovania-zvýšenie podielu palív,surovín a potravín-nepriaznivo vplýval aj napätý stav men.a fin.sús, spojený so zrušením voľnej vymeniteľnosti USD za zlato, vysokou infláciou,úr.sadzieb a zadĺž.RK-kríza v 1974-1975 viedla k poklesu dopytu po strojoch,chem. výr,spotr.tovare-prudký nárastu cien palív-80. roky - dopyt po surov.začína klesať-Dovoz ropy do EHS sa znížil-vplyv intelektualizácie-zač80r dochádza k zrút.OPEC-u>zhorš.postav.RK v dôsledku nárastu ich zadĺž—USA=podiel HIGH-TEC na exporte vyše 60%-90.roky -pokles dynamiky HDP-recesia v Sev.Am., Z.Európe, JAP, len Čína - 10% prír.HDP(10 rok)

10.Charakterizujte MEI po línii "6"-nadštátna, medziodvet.ek.integ-po 2sv.v v Európe-9.5.1950>ministrom ZV Fr.Schuman vyhl.plán Eur.spoločen.uhlia a ocele(ESUO-Montánna únia)>vznik v  1951 na zákl.parížskej zml(zakl.Nem,Tal,Fr,Benelux)-tie isté kr.založili v 1957 v Ríme Eur.spol.atóm.energie=EURATOM a EHS(rímske zmluvy)-1967=splyn.ESUO a EHS dochádza k vzniku ES, kt.zahŕňali tri inštitúcie-pristup.ďalšie kr: 73-Dán,Ír,GB; 81-Gré; 86-Špa,Port; 95-Fín,Švé,Rak[Dánsko+Grónsko, kt.v 1/2 80. rokov odstúpilo)-Hl.cieľom: spoločného trhu(odstrán.col.bariér do 1970

-zjednotenie poľnoh.pol(zvýšené dotácie a kvóty z nečlenských krajín, EHS nebolo potr.sebestač)—1968-vznik colnej únie, 1962-Mansholtov plan-uprav.poľnoh.pol, 1970-Wernerov plán=vybud. hosp.a men.únie do 1980(z dôvodu krízy svet.hosp)-1979=vznik EMS-prijatá fikt.zúčt.jednot.ECU,kt.je tvor.košom mien štátov v E.spoločenstvach-1985=Biela kniha(Delorsova kniha), kt.stanovila kroky(300) potrebné na vytvor.jednot.vnút.trhu k 1.1.1993—1992=rokov.o vytv.hosp.a men.unie v Maastrichte-1994=platnosť Maastrich.dohody kôli ratif.12 člen.št,ktorá 1993 premen.ES na EÚ a v rámci nej bolo tiež stanovené vytvor.menovej a hospod.únie-

11.Štadia budovania hosp.a menovej unie-I. etapa (1.7.1990–1.1.1994)-prehĺb.koordinácie, vytvorenie spoločného trhu k 1.1.1993, odstrán.tech,fyz,a fiškálnych bariér, prekážok súkr.používania ECU-II. etapa (1.1.1994-1.1.1997)-založ.EMI(94)>posilniť koord.menových politík člen.štátov, pripraviť podmienky pre vznik EC banky v 3.etapa a splnenie konveng.krit(podmienka pre vstup do 3.etapy): inflácia do 1,5% z priem.infl.troch členských kr.s najniž.infl-deficit ŠR do 3% HDP; štátny dlh do 60% HDP-dd úr.sadzby-max.o 2% viac ako je priem.úr.miera 3 člen.kr.s najniž.úr.mierami -mena nemôže byť v posl.2 rokov devalvovaná a flukt.pasmo  2,25%--III. etapa(1.1.1999)-nepostup.Grec(až 2001), VB,Šve(nie je v ems), Dan(refer)-prechadza len 11kr(1.1.99)>ale aj tak nesplnili všetci=zadĺž-znamená neodvolateľné fix.kurzov mien čl.krajín-EMI prešlo na ECB(vznik 1.7.98)>sidlo Frankfurt, sleduje men.vyvoj, kriter(konverg)-zavedenie EURO(centy)>99 do obehu bezhoto-vostne a nahrad.ECU, ako obeživo 1.1.2002

12.Charakt.VTR a jej vplyv na vyvoj a zmeny SH-Ved-tech.rozvoj patrí k megatrendov (revolúcia)-Zákl.impulz.VTR bola 2sv.v(snaha o rýchlu a lacnú rekonš.zničených NH)>automatizácia výr. (nedost.prac.sil)-1.etapa(po vojne-70.roky)-snaha o nasýt.vnútor.trhov =>autom.mas.výroba=tvrdá>po nasyt.sa vyrab.výr.s lepsími vlast>odklon od masovej k ser.vyrobe(automat)=pružná-boom v automob.priem-končí sa rop.šokmi-Nositeľmi Usa,Jap,podmien Nem-2.etap(kon70.rok)-reag.sa na požiad.ochrany živ.prostr-nastupuje pruž.automat>nutnosť rýchl.zmien a rozšir.sort.(potreba nových výr). Dochádza k energetickej kríze, ropným šokom a nutnosti šetrenia so surovinami-dochádza k zásad.štrukturálnej prestav.NH (dd pokles PH a priemyslu, stabil.podiel spracov.priem. rast podielu terciárnej sféry=služieb>zvyš.efektiv.samot.výr=nárast výskum, informač,výpočt,lizing,konzult)-rozvoj mikroekon.,robotiky,biotech-Do popredia tri odvetvia:) Odvetvia bezprost.späte s 2.et.VTR(odv.s produkciou vysokej konk,dyn.rozvojom, s rých.obmenou sort>vys.inovač.aktivitou, trh po týchto výrobkoch je ešte nenasýt(PC, perif.jednotiek, služby a sčasti automob.prieml)-

2.) Odvetvia, kt.sa rýchlo rozvíjajú pričom základné zameranie a kapacita trhu sa nemenia - zlepšovanie kvalitatívnych vlastností výrobkov a využívaniu poznatkov VTR (autom.,PH -priemyselný komplex)-3) Odvetvia, kde VTR môže zvýšiť efektívnosť výroby, ale dopyt po produkcii je saturovaný - je potrebné zavádzať nové a nové výrobky (napr.: hutníctvo, potravinársky priemysel, spracovateľský priemysel)-Dochádza k zmene štruktúre zamest-pokles zamestn.v text,kožiar,hutníckom,oceliar,polnoh(stávajú sa neef.>presun do RK)-rast je v elektrotech,elektron,letec,doprav.pr. Stúpa tiež počet zamestnaných v terciárnej sfére a klesá v PH-VTR má dva typy vplyvov na SH-1)diferenciačný vplyv-VTR spôsob.rozdiely medzi ekonomikami-zväčš.rozdielov vyspelých so zaostal(rozdiely sú aj vo vnútru týchto skupín)>(priepasť medzi vyspelými a rozvojovými štátmi)-2)homogenizujúci vplyv--inovačné procesy sa nedajú zvlád.izolovane, iba v nadnár.rámci-VTR program ZE krajín EUREKA(1985)>zmierniť rozdiely medzi USA, Jap a ZE(19 kr - EU + EZVO + Turecko)

13.Charakt.glob.probl.a ich vplyv na vyvoj SH- G.prob.majú široký záber,ovplyvňujú všetky NH a SH-Riešiteľné iba na glob.úrovni>zosúladiť činn.všetkých NH-Základné skupiny GP:1)inter-sociálne-sú spojené s pôsob.rôznych spoločen.a ekon.systémov v rámci jedn.štátov(odstránenie bohatstva a biedy,odstrán.nebezp,sv.vojny, prestavba medzin.ekon.vzťahov; riešenie pozitív. Využíva-nia VTP)-2)prírodnosociálne-problém harmoniz.spoloč.s prír(racion.využ.zdrojov; demogr.problém - rast počtu obyv, ekolog.prob, prob.vuyž.kozmu)-3)antroposociálne-sociálna, kultúrna a humanit. povaha-ide o problémy, kt.priamo pôsobia na rozvoj každého človeka(odstraň.soc.nerovnosti; riešenie dôsledkov VTR; vzdelanie; zdravot,dopravy)-G.prob: najhlav.prob.patrí-1)problém surovín (dostatoč.tempo objavovania a rozvíjania nových ložísk; vývoj tech. a náhradných hmôt), 2)energetický problém- podobnú povahu ako problém surovín; v 70. rokoch dochádza k ropným šokom (2,5=>25USD)>rozvoj altern.zdrojov energetiky(Fr-70% atóm.elekt.v celk.výr, slnečná, veterná)--3)ekolog.problém - predstavuje degrad.živ.prost-vyčerpanie zdr,v súvislosti s ekon. rastom-Ekolog. Neokolonializ=presun ekolog.závadných výrob do zaostalých kr-potrebné zmeniť obch.vzťahy medzi priemys.a vysp.krajinami,4.)potrav.prob- populač.explóziou a rozdiel.produktivity a produkcie vo vyspelých a RK

14.Proces diferenciacie v RK-v 1.½ 70.rokov>úzko súvis.s hospod, surovin,a energetickou krízou a nástupom 2.etapy VTR-Diferenciácia-odlišna vyspelosť ek.štruktúry výroby a postavenie SH.

RK-1)vyspelé rozvojové krajiny -vyspela a diferenc.priem.výroba-prevláda zameranie na produkciu výr.prost.(ťažký priemysel, petrochémia). Prevláda zniž.EX surovín a ich domáca spotreba => vývoz hot.výr(exportná štruk.sa približ.vyspelým kr)-Nie sú odkázaní na IM-sú zapojené do sv.deľby práce (Arg, Braz, Mex, tigre). Sú charakteris.rýchlym tempom ek.rastu a vysokou snahou o prienik na zahr.trhy - stávajú sa dobrými konkurentmi-2)RK s pomerne vyspelým priem-IM výrob.prostriedkov a tech, ich priemysel je zamer.na produkciu spotreb.tovarov-vysoká spotreba dom. surovín(nízky EX)-Maroko,Alž, Thaj-3)RK so zdrojmi strateg.surovín - jedná sa o ropu (Kuvajt, Indonézia, Irak, Irán)táto skup.sa oddelila vďaka ropným šokom- sú závislé na cene ropy. Napriek vysokým P sú tieto kr.značne zaostalé a závislé na rozvinutých ekonomikách-4)slabo rozv.a geograficky znevýh.RK- vnútrozemské, ostrovné štáty-zla infraštruktúrou, merozv.priem, monokultúrna ekonomika, chudoba, zaostalé zdravotníctvo, malo financií--Kritériá OSN na členstvo v tejto skupine:HDP na obyvateľa do 345$,podiel priem.výroby na HDP do 10%,podiel negram.obyv.nad 80%

- počet týchto kr.sa zniž- dnes 42, z toho 28 v Afrike(12% svetovej populácie; 1% svetového HDP)

15.Charakt.skup.novoind.kr.JV Azie-rýchly ek.vzostup - patrí sem J. Kórea, Singapur, Tchaj-wan, Hongkong (Čína)-Do 70. rokov-situácia podob.súčas.situácií v ostatných RK-Od 70. rokov>  prudký nárast tempa ek.rozvoja-prostred.proexportnej pol.dosiahli až 10% rast HDP(dnes7-8%)-pritom malé krajiny, kt.majú nedostatok surovín a sú závislé na IM energ.zdrojov-V 60.rokoch> dochádza k nárastu počtu obyv=> nedostatok potravín => stimul, kt.znamenal zvýšenie EX v záujme získania prostriedkov na nákup potravín-vnút.trh v týchto kr.je nízky, prevláda orientácia na trhy vyspelých kr.a splnenie ich požiadaviek. Hlavným záujmom miestnej buržoázie je odbúrať neefek.výrobu a ponechať len perspektívnu-Spočiatku orient.na text(lacná prac.sila - disciplína, vytrvalosť, pracovitosť, šetrnosť)-potom nastáva orient.na výrobu hot.odevov a EX-Pristupuje rozvoj obalovej tech,chem,priemyslu;hračiek; komplet,elektroniky(80.roky); dopr.prostr-Dnes tieto kr.zastávajú 4 miesto vo sv.obchode(vEX odevov Hongkong -dôvodom je neexis.neperspek.výroby; pracovný čas 12-14 hodín (spočiatku bola prac.sila nekvalifik, dnes je naopak nedostatok nekvalifikovanej).

V 70.rokoch-reštruktur-nastáva krátky rozmach ťaž.priemyslu(rop.šoky>bola výroba efektívnejšia ako vo vysp.kr). Dovoz surovín a tech.a nedostatočná infrašt.mala za následok zvyšovanie zadĺ-ženosti a upust.od ťaž.pr.(zostali len autom). V týchto kr.sa prejavil aj ekologický neokolonializmus-V súčasnosti je tu význ.aj výroba elektroniky>spočiatku na podnet amer.firiem. Dnes sa vyrábajú aj miestne imitatívne výrobky-Niekedy sa uvádzajú aj novoindustrializované krajiny druhej vlny: Malajzia, Indonézia, Thajsko

16.OSN – vznik.ciele, org.štrukt, výsled- OSN odráža ekon, politickú a soc.spätosť rozličných kr.sveta, ale aj ich narastajúcu interdepen-do popredia glob.prob, kt.sa riešia pomocou prísluš.noriem a pravidiel ovplyvňuje medzin.podnikateľ.aktivity-Zakl.dokument - Charta OSN - bola podpísaná 26.6.1945(do plat.24.10.1945)-Zahŕňa početné ustan.týkajúce sa pôsob.OSN v hospodárskej a soc. oblasti (najzávažnejšie - svetová hos.situácia, smery rozvoja svet.hosp, SO, obchod so surovinami, zabezp.potravinami, poskytovanie tech.pomoci RK, využ.prír.zdrojov, svet.doprava)-OSN nemá povahu svetovej vlády - členské kr.sa nevzd.vlast.suverenity a OSN môže prijímať rieš.len na základe súhlasu čl.a nesmie zasahovať do vnútropol.zálež.svojich čl(neexistuje medzi nimi trvalá harmónia)-Štruktúra-OSN disponuje 6 hlavnými orgánmi: 1)Valné zhromaždenie OSN - nesie hl.zodpov.v oblasti medzin.spolupráce-Vypracúva smernice; jej rezolúcie a uznesenia nie sú záväzné a majú iba odpor.charakter-2)Rada bezpečnosti OSN -nesie zodpoved. za udržanie mieru a bezpečnosti. Jej rezolúcie sú záväzné-3)Hospodárska a soc.rada - plní študijnú, výskum.a koord.funkciu. Má právo podávať návrhy VZ, členom OSN, alebo špecializ.agenciám, ktorých činnosť koordinuje.Pri HSR pracujú viaceré komisie - Európska hosp.komisia, Hosp.komisia pre Áziu a Ďaleký V; Hosp. komisia pre Lat.Am; Hosp.komisia pre Afriku-4)Poručenská rada -pod vedením VZ dozerá na plnenie povinností zo str.spravujúcich mocností v poručenských úz-5)Sekretariát-skladá sa z generál. tajomníka, kt.je hlavným správnym úrad.OSN a potrebného počtu zamestnancov>>>týchto 5 sídli od roku 1946 v NY-6)Medzinárodný súdny dvor-Haagu—okrem toho exis.organiz- FAO, IBRD, MMF, UNESCO, WTO, UNIDO, UNICEF-Ciele OSN sú:- udržiavať medzin.mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľ.vzťahy medzi národmi(princ.rovnoprávnosti),rozvíjať medzin.spoluprácu pri riešení ek, soc, kul.a humanitných prob-posilňovať úctu k ľud.právam a slobodám, koord.akcie členov smerujúcich k dosiahnutiu týchto cieľov-Výsledky a úspechy OSN: reálne právo národov na sebaurčenie, všeob.dekl.ľudských práv (1948), konvencie týkaj.sa špecif.práv(genocída, diskrim), výsledky v obl.zdravot, dopravy, vzdel- programy pre RK- v súč.má OSN-185 člen(pôvodne 48).

17.Typy a charakter.obch.medzičl-

18.Podstata ek.zaostalosti RK-potrebné vychádzať z ich hist.vývoja a súčasnej situácie-RK sú takmer vo vš.príp.jednostranne orientované>dochádza k nekomplexnému rozvoju ek.Podstatu ich ek. zaostalosti môžeme vymedziť prostred. 4 hl.znakov: 1)relatívne nízka ek.úroveň-táto sa prejavuje nízkym HDP na 1obyv(do 900$)-India(340$), Indon(500$), Čína(350$), Mozam(90$), Tanzánia (90$), Etiópia(100$)-výnimku tvoria kr.vyvážajúce ropu (Emiráty -15000USD), kt.aj keď sú bohaté, nemajú rozvinutú infraš-Okrem danej skutoč.sa RK prejavujú pomerne vys.medziroč.prírastkom HDP - približne 5% (Čína 10%-10rok)-Relatívne samostatnú skupinu tvoria novoindustr.kr, u kt.je možné pozorovať uvedené ukazovatele na vysokej úrovni-2)odvetvová štruk.NH zameraná na vysoký podiel poľnoh.a ťažob.priem- prejavuje sa v štruktúre pracovnej sily-vyspelé ek(služby-64%, priem-33%, poln-3%)- model SIA-RK(PH-62%, služby-22%, priem-16%), model ASI--tieto kr. sú ďalej charakteris. monokultúrn-zameranie sa na výrobu, resp. pestovanie a vývoz jednej komodity(plodiny, ropy)-3)soc-ekon dualizmus-RK sa vyznačujú soc-ekonomickou mnohosektor. Existujú viaceré sektory - naturálny, tovarová výroba, súhrnno-kapitalistický, štátny. Platí, že čím je daná ekonomika vyspelejšia, tým menej sektorov má-4)ekonomická závis.na rozvinutých trh.ek-prejavuje sa v teritoriálnej a komoditnej štruktúre ZO jednotlivých kr(hlavní partneri sú rozvinuté ekonomiky)-asymetrická interdepen=spočíva v tom, že rozvinuté trh.ek.vyvážajú do RK a tieto sa stávajú dlžníkmi voči vyspelým kr(RK sú tak závislé na vyspelých kr.oveľa viacej ako je tomu naopak)-Prekonanie zaostalosti: ľudské zdroje(vzdel,disciplína, motiv, stop úniku mozgov); prír.zdroje (produktívne využívanie surovín, ornej pôdy); tvorba kapitálu-Teória začarovaného kruhu: nízka produk. => nízke priemerné dôch=> nízke úspory a investície => nízke tempo akumulácie kapitálu

- možnosť prelomiť kruh zvnútra>spomal.rastu populácie; kvalifikácia-zvonka>dovoz kapitálu

19.Významové prob.medzin.pohybu ľud.kap-môžeme analyzovať z 2 pohľadov- 1)kvantita=je dostatok, veľké množ.=pretlak, 2)Kvalita-su probl.so zdravot.starost, uroveň vzdel-kvalifik.štrukt. ľudksých zdrojov(štud.v zahraničí), kt. krajina potrebuje=unik mozgov a odchod nekvalif.PS=unik svalov-prijamaju sa rôzne progr.na zdravot.prevenc, zlepš.výživy, vzdelan.progr-

20.Charakt.Medzinar.platob.styk a jeho prostr-spôsob platenia a zúčtov.Pohľ a Záväz medzi subjek.rozlič.krajin, je vyvol.pohybom T, služ.a kapit.medzi rôznymi kr-Prostriedky:

1)menové zlatos-platí,že zlato je všeob.ekviv-osvedčilo sa ako miera hodnôt, obeživo, platidlo v národ.aj medzin.meradle-Je klas.prostriedok medzin.platobného styku-v súč.sa využíva na vyrov.schodkov plat.bilancií-2)nár.meny-dôležitý je pomer-menový kurz,v kt.sa menové jedn.jednej kr.vymieňajú za men.jednotky inej kr-Devíz.kurz je cenou men.jednotky jednej kr, vyjadrenej v men.jednotkách kr.inej. Ak je mena jedného štátu vymenit.za iné meny, ide o voľne vymenit(konvertib) menu. Ak sa mena používa na zúčt.v 2-strannom al. mnohostr. clearingu, hovoríme o nej ako o zúčt(clearing)mene. Istým stupňom medzi clearing.a konvert.menou je prevoditeľná mena, kt.sa používa na medzin.platby v rámci urč.men.zoskupen

3)zúčtov.men.jednotky-umelo vytv.men.jednotka, kt.plní jednu alebo viacej funkcií meny-môže slúžiť ako nástroj miery hodnôt, plat.prostr, alebo nástroj rezerv. Niekt.z nich možno použiť na zúčt.finančných oper, aktív a pasív medzin.orgánov, fin.inštitúcií a členských štátov integr.zoskupení, cieľom iných je čiastočne chrániť investorov, výrob,dod,verit.a dlžníkov pred men.výkyvmi, pričom niekt.plnia obe tieto úlohy(ECU(EÚ) a SDR(MMF))

21.Podstat.obligat.nálež.kúpnej zmluvy-1)predmet kúpnej zmluvy-býva v vymedzený druh, akosť(urč.popisom podla vzoriek, platnych noriem) a množ(merne jedn podla druhu), 2)cena-stanovuje sa buď ako pevná, alebo určiteľná a to spôsobom určeným v KZ-cen.doložka(fluktuačna)-uprava cien v závis.od pohybu cien hl.surovin, kt.su potr.na vyrobu-menova doložka-viazanie kurzu meny (uvedena cena kurzu inej stabil.meny)-zlatá doložka-predchod.menovej dolož-3)dodacia lehota-prostr.konk.boja a jej dĺžka je dôležitým faktorom-obchody: a)promptné-ide o predaj zo skladu priamo, do 8 dni od uzavretia-b)dojednané-dodav.sa uskut.v urč.lehote, kt.môže byť presná(presný deň-čas.ohranič), približná(v prieb.maja), viazana(k urč.udalosti, kt.suvisi s dan.operaciou), postu-pná(rozdel.dodávok na viqac časti), dodac.leh.na dodavku(umožň.sa kupuj.upresňovať jednot.dodav.podla sv.potrieb v urč.obd), fix.dod.leh(môže vyť hocikt.z predchádz, ak je zaujem)-4)platobná podmienka - určuje miesto, formu a dobu úhrady kúp.ceny-základné druhy pl.podm: platba vopred(výhod. pre vývozcu); dokument.inkaso(prikaz exportera sv.banke, aby vydala impor.urč. dokum), dokum.akreditiv(úver.nastroj,na vykonanie platby); platba po dodaní tovaru(kd úverovanie(do 1r) pri dodavkach spotr.T, dd(nad 5r), sd(nad 1r)obchod.s invest.celkami)-5)dodacia podmien- stanovuje povinn.zmluv.strán súvis.s dodávkou a prevzatím tovaru; stanovuje miesto dodavky s prevz.T, miesto a okamih prechodu N spoj.s dodavkou, miesto a okam.prechodu riz.za poškod.tovaru

ďalšie povinnosti - balenie T, poistenie, zab.doprava

22.Ekonomický vplyv TNK na metr.a hostit.kr-ciele,nastr.,metody,prostried.=>vypracuva central.vedenie-1)global-komplex.strat:glob.rozv.vyroby,market.,vedec-tech.politiky,financov, rozvoju ľuds.zdrojov,rozdelov.investicii(doma,vonku)-Nejde len o predaj vyrob.v celosv.meradle,ide aj o realiz.aktivit na viacerych miestach podľa potrieb firmy.2)čiast.strat.:podrobnejš.sprac.,z regional. hladiska =>exist.region.oddelenia-RK, kt.sa chcu zapoj.do sys.svet.hosp>podpora TNK pre sprac.inf.,tvorba softu,prip.prispôs.podmienky pre TNK ako u silnej.susedov. Pre TNK su podstat.fakt: infraštr,skusenosti,zručnos,blizkosť trhu,špecializ.inputy-Reakcie RK na TNK: 1)podrobenie sa tlaku,obmedz.št.suverenity, 2)regul.činosť TNK,3)zamietnuť ich činnosť=>Vyhody: prilev zahr.kapit =>zvyš.ekon.rastu,rychlej.rast niekt.odvetvi,modernizacia,(technika,met.riadenia)-Nevyh:naruš.prioritu vlad.uloh,rozpoč.a men.polit,sys.rozdel.prijmov,naruš.št.suver,ovplyv.kultury,naruš.spoloč.a polit.vyvoja,probl.platob.bil,odčerp.odbornikov,brzdenie vyskumu—TNK: veľky vpl.na celosv.zamest.(10%platenej zam)-Ale v zahr.filial.vzrast(USA,Šved,Jap)>Dôlež.sú nepr.účin: Nike zamest. 9000ludi,ale ich subdodav.75000ludi-Prac.sily v zahr.obyč.zarab.viac,maju lepš.prac.podm, vyškolia sa,nove poznat-Všeob.vyh:1)Velkosť financ: vyhod.pristup k fondom; 2)Niž.nakl.na inputy 3)vlastna tech: ostat.ju nemaju-musia vyvinuť al.kupiť; 4)Goodwill-povesť, 5)Velkovyroby–znižov.nakl.na jednotku tov, 7)distrib: doprava(zniž.jednot.nakladov), 8)Vladna ochr

Pov.TNK:1)rešpekt.zakonov hosť.kr>filialky podlieh.narod. zakon, 2)rieš.sporov medzi TNK a hosť.kr: pravo hosť.kr.zvoliť súd,3)nezasah.do dom.politiky: TNk sa nemôžu účast.akcii proti

23.Poslanie a úlohy medzin.org.v podpore RK-Svetová banka=RK od nich dostávajú pôžičky-Cieľ=efektív.sprostredkovať fondy medzi boh.a chud.kr-Medzin.rozv. asociácia-1960-pomáha najchud.kr,kt.nemôžu požičať od SB-klientom môžu byť len tie kr, kt.ročný príjem je menší ako 835 USD/na1obyv-požičiané peniaze sú z príspevkov bohat.krajín a ziskov SB-Medzin. finančná korporácia(1956)-stimulovať aktivity súk.sektora v RK, poskytuje poradenské služby,lehota splat.od 3-15 rokov s možnosťou odkladu o 12 rokov 80 % fin.prostr,kt. poskytuje sú z medzinárodných finančných trhov, 20 % zo SB-MIGA(1988)-pomáhať RK pri získ.investícií a to tak,že poskytnú investorom záruky pred polit.rizikami(vyvlastnenie, vojna, občianska vojna, nedodržanie kontraktu)-poskytujú na 15 rokov s možnosťou predĺženia na 20 rokov--v rámci Rímskej konvencie sa riešilo pridruženie krajín EHS a bývalých kolónií vo vzťahu k Fra, Hol, Bel,Tal,v 3 sférach: 1)pohyb tovaru – bezcolný vývoz bez kvant.obmedzení, 2)oblasť pracovnej sily, 3)voľný pohyb kapitálu – podpora výstavby v RK-Youndská konvencia zahŕňa samostatné krajiny a ňou sa k EHS pridružilo 18 afrických štátov, pôsob.sa rozšírilo aj na oblasť tech.pomoci -neobsahovala ustanovenia o fin.a tech.pomoci-Loméšska dohoda(75-80,-85,-90,-00)-pridruženie Karibiku, Pacifiku a Afriky k ES STABEX=program na stabilizáciu expor. P z poľnohos. produkcie, kde krajiny EÚ pomáhajú krajinám AKP, ak poklesne úroveň ich vývozných príjmov-SYSMIN=program na stabil.P z ťažby ner.sur.a využíva sa ak krajina nemá prostriedky na geolog.prieskum, dôjde k vyčerpaniu ložiska

24.Hlavné spoloč-ekonomicke znaky dynamiz.vyvoj RK-1.ľudské zdroje–vzdelanie,disciplína, motivácia-kvantita(veľké množ), kvalita(níz.vzdel.a kvalifikácia-štúdium v zahr, ale nie odborov, kt. daná kr.potrebuje=únik mozgov)-programy na: zdrav.prevenciu, zlepš.výživy, odchod nekvalif.PS=únik svalov-2.Prír.zdroje-orná pôda a jej produktívne zlepš, zásoby surovín, potenc.zdroje energie (lat.Am-ITAIPU=najväčšia vodná elek)-3)Tvorba kapit-tvorba kapitálu v rozvinutých kr(20% dôchodku)-v RK(5 % dôchodku)-nízky príjem, nízka živ.úr, nízke zabez.bývania, obživy ako aj pracov. nástrojov-nedostatočné prac.zdroje,veľká zadĺženosť-4)Technolog-dovoz tech.z vyspelých kr-problém ich adaptovania na podmienky daného štátu--Začarované kruhy:Nízky rozvoj práce -) nízke dôch -) nízke úspory+investície -) nízke tempo akum.kapitálu--Nízka výroba -) nízka živ.úr-) nízka akum.(úspory) -) malá tvorba kapitálu

25.Vysvetlite funkcie ZO

STREDNÉ OTÁZKY

1.Vymenujte a stručne popište čím sa líšia NH-celky-1.prír.podm(suroviny,energet.a klimat.podm,počet obyv. kval.a množ.pôdy), 2.stupeň ek.vyspel(intenz.využ.prír.podmienok vyroby, HDP/ obyv, štrukt.HDP, produktiv), 3.Ek.samostatnosť(podoba ek.celku so zvlášt.vnútor.vzťahmi>odliš.od ineho celku-colne tar, daň,menove, kurzy), 4.stupeň zapojenia do medz.delby práce(čím vyšši tým je ek.otvoren,čím je nižší tým je uzavret)

2. Kritériá triedenia NH celkov-1.hlavné kritéria-a)ek.vyspel(vyspelé, menej vys,zaostalé), b)schopnosť ek.rastu(intenzívne,extenzívne,trad.hosp),c)charakter vonkajších ek.vzťahov(otvorené, uzavr), d)postavenie vo SH (domin,relatívne význ,bezvýz,satelitné), 2.vedlajšie kritéria-a)ek.bohatstvo(boh,chud), b)ek.potenciál(sil,slab),c)podla prevládajúcich ek.činností (priem,polnoh,obch), d)geografická poloha(prim,kontin),e)velkosť ek.územia(veľ,mal,stred),f)vonkajšia HP(autarkčné alebo protekcion.,liberálne)

3.Funkcie MO-1.transformačná- zmena skladby vyrobenej produkcie, 2.rastová-  sa ek.rast, 3.parametrická-porovnávacia,konkurencia, 4.proporcionálna-zaručuje stabilné proporcie v NH

4.Ake men.sys.predchadzali breton-woodu?pred 1.sv.v=>sys.zlateho štand-voľna vymenit.penazi za zlato; pevnosť men.kurz; potlač.inflacia; automat.vyrov.platob.bil; vyžadovalo sa: voľny pohyb zlata,uplnu slobodu MO,vyrov.štat.rozpoč; počas 1.sv.v=>zruš.vymeniť. bankoviek za zlato(silna infl;nerovn.platob.bil)-Medzivoj-snaha obn.zl.štand=>št.zl.prútov(uplat.v kraj.s vysok.zasob.zlata, vym.zl.za zakonom predpis.mnoz.zlata-len pre potr.ZO)a zl.mince(uplat.v kraj.s niz.zas.zlata, bankovky sa vymien.za zl.len pri vyrovn.PB)

5.V čom spočíva SDR-SDR nema žiadne krytie(pap.zlato). Rozdeluje sa od vyšky vstup.kôt(narod.dôch.,men.rezervy,podiel EX na ND)-použ.na úhradu dlhov-1973(SDR=kôš 16 mien-ich podiel v koši bol úmerny podielu ich ekon.na svet.EX)-1981(SDR=5 mien)-zaklad kurz.vztahov(kingston)

6.Hlavnými typmi medz. finanč.trhov-1.Medz.men.systém-trh, kt.účastníkmi sú CB krajín-plní úlohu centrál.bank.sys-členské kr.v ňom na 1 strane ukladajú sv.fondy, na 2.str.si vypožič.menu hocikt. iného čl.štátu-nemôžu zúčas.subj.zo súkr.sektora.-2.Trhy zahr.mien-fin.nástoje jednej meny sa dajú premeniť na fin.nástr.znejúce na inú-a) maloobchodná časť -obchodujú so zahr. menami jednotlivci a firmy, b)medziban.čas-banka, kt.nemá dostatok vlast.prostriedkov, sa obracia na zahr.banku, z kt.získava potrebnú menu-3.KDnárodné fin.trhy-umožňujú podnik.subjektom získať potrebné prostr.4.DDnárodné fin.trhy-podnikataeľské subj.môžu vydávať sv.vlastné CP al.investovať do CP iných firiem-5.Trh euromien-kd trh s bank.depozitmi a pôžičkami-6.Trh euroobligácií-DD trh obligácii, kt.znejú na akúkoľvek menu s výnimkou meny kr, na území kt.sa trh nachádza

7.Charakteriz.ulohu dolara-

8.Pôžičky stand by-dávajú čl.krajinám právo čerpať čiastku počas stanov.obd-Poskyt.pôžič.sa uvoľňuje po častiach štvrťročne-Postupné uvoľň.je podmienené plnením dohod.záväz.a periodickým vypracovaním prehľadu o realizovanej úverovej politiky členskej kr, o fin.nárokoch verej.a súkr.sektoru, obchodných a platobných reštrikciách, zahr. pôžičkách a stave rezerv

9.Funkcie,kt.plni ZO-

10.Aké potenc.fakt.ovplyv.vývoj.a štruk.slov.ek-

11.Charak.prostredníka-je obchodník, kt. na rozdiel od sprostredk.obchoduje pod vlastným menom a na vlastný účet-Prostredníci bývajú zvyčajne orientovaní buď na určité teritóriá,al.na urč.druhy T a pôsobia tak v oblasti EX, ako aj v oblasti IM

12.Charak.sprostredkov-sprostredk.obchody menom a na účet dodáv, ale neuzatvára ich. Za svoju činn.získava odmenu=províziu(5-10%)-Pôsobí na zahr.trhu, kde má vybud.kontakty, pretože je miestny občan. Neurčuje ceny a podmienky dodávok, nefakturuje a neinkas, pokiaľ nie je k tomu zmoc-

13.Charak.komisionára-

14.Spôs. vzn. kúp. zmlúv-Je uzavr. ak sa zmluv.str.dohodli aspoň na podst.nálež.zml.KP možno uzatv.viac.spôs.-úst,pís,konkludent.činom.Môže byť uzavr.medzi prít.al.neprít.osobami.KP medzi prít.osobami sa uzatv.ako výsled.osob.rokov.či stret.Má formu 1 dokum.a vzn. podpisom tohto dok.oboma stran.KP-dojedn.medzi neprít.stran.-podnetom môže byť-dopyt kupuj.(príp.zaslanie objed.),al.ponuka predáv.KP môže ďalej vzn.bezvýhr.prijatím konkr.dopytu zahr.odber.

15.Spôs.urč.predm.KZ-predm.kúpy a predaja patrí medzi podst.nálež.KP,v.kt.býva vymedz.jeho druh,akosť a množ.Spôs.urč.druhu a akosti T v KP:popisom fyzik.a chemic.vlastn. T,podľa vzoriek,prehliad.a vyskúš.T,uzančným opatr.,použ.výrob.značky a typu.Množ. T sa urč.v merných jednot.v závis.od druhu T.

16.Čo je reexport a aké druhy reexportu poznáte-Pri reexp.ide súčas.o dovoz.a hneď po nej o vývoz.obch.oper.-obchodník(reexp.)nakúpi T v kraj.A a hneď na to ho predá v kraj.B. Rozliš.2 druhy reexp.:1.) priamy reexp.-reexp.nakúpi v zahran.T a dá ho preprav.do ďalšej kraj., kde ho predá, pričom T nevstúpi ne jeho col.úz.2.) nepriamy reexp.-reexp.dovezie T, kt.kúpil v zahr.do sv.kraj.a až potom ho vyvezie do 3 kraj.V oboch príp.sa reexp.uskutoč. na zákl.2 kúp. zmlúv, pre kt.je predm.zml.(T s kt.sa obchod.) a 1 zo zmluv.str.(reexp.) spoloč.Pri ich uzatv.je potreb.zabezp.časovú následn., aby nevzn. zbytoč.sklad.a prepr.N. Reexp.obchod sa často využíva na prekon.obchodno-polit. prekážok, napr. pri uplat.diskrimin.ciel na T z urč.raj, al. na kompenz.vlast.vývoz.dodávok T zo zahr.Vyskytuje sa aj preto,že výrobc, či obchodn.z kraj.pôv.T nepoznajú eventuálne odbytištia a túto sit.využívajú obchod.z ďalších krajín.

17-Charak.bartrové obch-Ide o jednod.výmenu T za T, príp.S, dohodnutá medzi expor.a impor.na zákl. 1 zml.Medzi partnermi a cez hranice nedoch.k žiadnemu peňaž.toku.

18-Druhy kompenzácií-

19-Charak.INCOTERMS- sú dod.podm., súbor pravid.pre jednozn.urč.povin.a rizík pri dodáv.T v MO.  

20-Zákl.druhy platob.podm-platba vopred,platba pri dodáv.-dokumen.akred.,dokum.inkaso,platba po dodaní T.

21-Vysvetl. podst.transfer.cien pri transak.TNK-transf.ceny=cenová tvorba v zlož.TNK.Minimaliz.dane a clá.Ak v kraj.výsoká daň,potom nadhodnot.vstupov,zisk sa prelieva-presun kapit.z impor.do expor.kraj.

22.Podmienky úspešného priebehu MEI v rozvojových krajinách-Prostred.integr.chcú kraj.dosiah.plnú ekonom.samostat,získať nezávis.(z tohoto dôv.má MEI v RK v pozadí viac polit.ako ekonom.záujmy).Podm.úspeš.prieb.MEI v RK:1)neprít. vážnej.polit.a vojen.konfl. -2)určitý stup.soc.a kult.homog. -3)geogr.spojit.(blízkosť)a disponib. dopr.á infraštruk. -4)vzáj.ekon.komplementarita(vzáj.ekon.doplniteľnosť)

23.Konvergenčné kritériá EU pre vstup do tretej etapy budovania HMU-1.) miera infl.nesmie prevyš.priemer 3 št.EU s najniž.rastom cien(infl.)o viac ako 1,5% -2)defic.ŠR do 3%HDP. -3)št.dlh do 60%HDP -4)dlhod.úrok.sadz.nesmú prevýš.priem.3 kraj.s najniž.úrok.sadz.o viac ako 2% -5)meny člens.kraj.nesmú byť v posl.2 r.devalv.a fluktuač. pásmo má byť 2,25%  -Do 1.1.1999 by mali byť tieto krit.napln.(v súčas.ich spĺňa jedine Luxem.) -Tieto krit.sa budú zmierň. -Maastr. 2

24.Charakterizujte DNV vrátane výnimiek-Záväz.zmluv.strán,že si navz.poskyt.všet.výh,kt.v min.poskytli,al.v bud.poskyt. 3. kraj.Jej cieľom je vylúč.práv.diskr.zmluv.strán.Je to najvýzn.dolož.použív.v MO.-formul:pozit.-záväz.zmluv.strán poskyt.si všet.výh.poskyt. 3. kraj.)al.negat.(so zmluv.kraj.sa nebude zaobch. horšie ako s inými).Poskyt.výh.môže byť čas.neobm.al.len na výh.poskyt.v bud.Jej obsah.charak.môže byť-synt.-všeob.(z čas.hľad.sa tíka iba bud,inak minul.aj budúc)al.analit.-konkr.(podrob.výpoč.prípadov,na kt.sa táto dolož.vzťah)Ak sú poskyt.výh.uplat.na zákl.reciproc. hovoríme o tzv.nepravej(americ,podmienečnej)DNV.Exist.aj výnim.(príp, keď pri udel.DNV štát nemusí poskyt.výh.udel.istým štátom): a.) klas:pásmo voľného obch, col.únia,všeob.sys.col.prefer,malý pohran.styk,príbrežná plavba.Tieto výnim.nepodlieh.schvaľov. -b.) novod. -podlieh.schvaľov.a uplatňujú sa len príležit.(ak poskyt.výh.by mohlo ohroziť hosp.určit.kraj,resp.jej platob.bil).Treba udať dôv.Dodrž. princ.„rebus soc standibus“-ak v prieb.plnenia dôjde k novým skutoč,kt.neboli známe pri uzatv.zml,možno od nej odstúp.

25.Charakterizujte SITC-Ide o jednot.klasif.komodi.štruk.SO vyprac.Štatist.úradom OSN(„štandar.medzin.obch.klasif.“).Cieľom je jednot.rozčlen.všet.druhy T, kt.sú predm.MO(vrát.vlád.obch,zahran.T pomoci,dodáv.zbraní);nezahŕňa pohyb monet.zlata.Skladá sa z 10 T skup:0-Potr.a živé zvier. -1-Nápoje a tab. -2-Surov.(bez palív). - 3-Miner.palivá,mazadlá a príbuz.mater. -4-Živočíš.a rastl.oleje,tuky,vosky. -5-Chemik.a príbuz.látky. -6-Priem.T  7-Str.a dopr.prost. -8-Hotové výr. -9-Rôz.

26.Charakterizujte Terms of trade-Ide o pomerindex)expor.cien a impor.cien v zahr.obch.danej kraj,al.skup.kraj.Tento index vykaz.efektív.zapoj.NH do medzin.deľby práce T/T =cen.index vývozu(CIV)/cen.index dovozu(CID) -Ak:T/T<1-onesk.sa prispôsobenie sa svet.ekonom.trendom.T/T=1-kraj.sa adekv.vyrov.s cen.vývojom.T/T>1-ide o vysp.kraj, kt. ovplyv.svet.vývoj.T/T môže byť-1)statické(T/T=CIV/CID); 2)dôchod.(T/T=CIV/CID* index pohybu vyvez.T) -3)faktorál.-berie sa do úvahy aj zmena produk.práce; zostavujú sa časovo a priestorovo

27.Podstata Schengenskej dohody-Schengen.doh.bola podpís.1985 v Luxem.Schengene,do platn.vstúpila 26. marca 1995.(BENELUX, Fr., Nem.,1990-Tal.,1991-Špan., Port., Gréc.,1995-Rak.) -imo ostala GB,Írsko a Dán. -Dánsko,Fín.a Nór.-dohoda o nothickej rade-voľný  pohyb už exis.Cieľom je uvoľn.pohybu obyvat,zruš.col.a víz.opatr.;zruš.vnút.a posil.vonk.hraníc a spoloč.postup voči 3. kraj.-ak niekt.z kraj.vpustí,resp.nevpus.na sv.úz.konkr.osobu, musia rovnako postup.aj ostat.kraj. Realiz.ju iba BENELUX, Fr.,Nem.,Špan., Port. -neuplat.ju Rak.,Gr.-z dôv.nemožn.zabezp.kontr.vstupu na vlast.úz.(ostrovy)a Taliansko(otázka utečen.z Albán.a býv.Juhosl.).Bol zriad.úrad pre podáv.sťažností súvis.s neuplat.danej doh.(pri kontr. na vnút.hran.).Exist.tiež Schengen.infor.sys.-hranič.priech.sú prepoj.prostred.inform.siete s inform.o pohybe osôb.

28.Aké problémy riešilo Uruguajské kolo GATT-UK skončilo po 8 r.(1993)multilat.rokov.o otáz.liberal.medzinár.obch. -Problémy:- námietky USA na prekážky ostat.kraj.(dot.do PH)-USA chce zníž.dot.EÚ do PH(USA má také isté prebyt.ako EÚ,ale nedáva dot.=>výrob.USA nie sú konkurenciesch.)-EÚ nesúhl. -americ.krit. vysok.japon.a kórej.ciel na dovoz ryže-ustúpenie Japonska -otázka film.a televíz.tvorby-požiad.USA na zníž.dot.EÚ do film.tvorby a odstrán.zábran prieniku americ.tvorby na európ.trh. -Závereč.dokum.UK bol podpís.v apríli 1994 v Marakeši (Maroko):1)Doh.o založ.WTO (Svet.obch.organiz.) -2)Protok.Urug.kola(dohody,kt.boli dosiahnuté) -liberaliz.prístupu na trh(zníž.cla pre priemys.výr.o 35% a odstrán. netarif.prekáž.;doh.o obch.s PH výr., najmä v obl. rôz.výšky export.subven.Zníženie ciel na PH výr.-24-36%;protok.o trhu s  text.-do 10 r. budú odstrán.všet.clá a kvant.obmedz.;antidump.kódex) -obchod v obl.S bol predm,doh.,kt.sa prijala ako Všeob.doh.o obch.so S(GATS).Jej predm.je liberaliz.dovozu S a defin.opatr.štátu,kt.sa nebudú chápať ako obmedz.rozv.obch.so S. -dohody o obch.a právach v obl.intelekt. vlast.(audioviz.techn.).Ide tu o celé spektrum obch.s know-how,licenc.,ochran.znám.a pod.(20 ročná ochr.patentu a pod) -inštituc.probl.súv.s vytv.účin.mechan.kontr.obchod.polit.kraj.a medzin.ekon.organ.Založ.novej svet.obch.organ,kt.by mala prevziať dozor nad napĺňaním schvál.dohôd.

29.Bretton-woodský menový systém-sús.prav.,kt.sa regul.medzin.menové vzťahy od konca 2.sv.voj.po zač.70. rokov.Opier.sa o relat.pevné men.kurzy. Parity(pomery)jednotl. mien sa vyjadr.v zlate a v USD v tom čase vymenit.za zlato.Trh.menové kurzy mohli oscil.okolo parity v rozm.1%.Zlato ako svet.peniaze sa použív.na vyrovn.schodk.platob.bil.Pri medzin.zúčtov.operác.a ako rezerva sa použ.aj niekt.národ.meny-tzv.svet.rezer.meny(USD,Ł).US vláda sa zaviaz.,že zahran.ústred.bankám bude vymieň.doláre za zlato a to na zákl.parity dolára v zlate(ofic.ceny zlata vyjadr.v dolároch), kt. sa zavied.v 1934.Tento pomer bol 1 trój.unca(31,1035g) zlata=35 dolárov.Zmeny parít,zvyč.devalv.jednotl.mien,bolo možné realiz.len v určenom rozsahu. -Ústred.inštit.B-W men.sys.sa stal MMF.Jeho člen.kraj.v príp.ostrých kríz platob.bil.mohli prostred.dohôd s inými kraj. získ.ich meny na úver a mohli získ.úver.zdr. MMF. B-W dohody sa opierali o rozsiahlu vymeniteľnosť mien ich signatárov.

30.Kingstonský menový systém-medzin.men.sys.,kt.v pol.70.r.nahrad.vtedy už nefunk.B-W sys.Jeho zásady sa odsúhl.na zasad.zástup.člen.kraj.MMF v 1976 v Jamaj.hlav. meste Kingstone.Na jeho zákl.sa medzin. men.vzťahy opierajú o pruž.(pohyb., pláv.) men.kurzy.To však nevyluč.,aby sa vrámci men.pol. uzatv.medzi centr.bankami tajné doh.o interven.zásahoch,kt.na devíz.trhoch pomáhajú udržiav.stabil.kurzy.Dohody zrušili ofic.cenu zlata 42,22USD za 1 trójsku uncu,plat.v čase jeho vzn.Rozhodlo sa o tom,že zlato nebude naďalej zákl.kurz.vzť.-MMF sa rozhodlo odpred.časť sv.zlat.zásob.Zároveň sa vytv.nové možn.rieš.vysok.schodk.platob.bil.RK tým, že sa pre ne zvýšil limit úverov poskytovaných MMF.

31.Charakterizujte protekcionizmus-Bol vždy prejav.HP štátu zamer.na podp.a ochr.vlast.ekon.Tá sa uskutoč.jednak poskyt.rôz.výhod pre domácich výrob.a vývoz.a jednak ochranou dom.trhu pred dovoz.Štát voči zahran.konkur.využ.rôz.otvor.a skryté opatr.-sys.diskrim.opatr.kvantit.al.kvalit.povahy.Výhody,kt.     pre dom.ekon.vyplýv.zo zavádz.protekc., sa koncentr.do 4 zákl.obl: zniž.nezam; kles.závisl.od dovozu; rast.schop.rozv.nových odvetví; väčšie možn.priazn.ovplyv.makroek.stab.kraj. -Nevýh-:pôsobia demotiv;bránia konkur. -Rozliš:1)výchovný-v19.st.-ochr.novovzn.odvetví a výrob-2)ofenz.-expan.v obl.vývozu;podp.vývozu(dumping a pod.);podp.monopol.odvetví -1)individ. -2)kolekt- v súvis.s MEI -1)progres.-ochr. dom. výrob.na dom.trhu pred zahran.konkur. -2)degres.-ochr.odumier.odvetví za účel.zachov. prac. miest -3)agresív.-podp.rozv.urč.odvetví a presadz.ich výr.na medzin.trhu

32.Charakterizujte liberalizmus-Liberaliz.predst.zásadu voľného obch;vo sv.podstate predst.polit.nezasah.štátu do chodu trh.hospod.a zahr.-obch.vzťahov.Heslo liber.- „lasssez-faire laissez-paasser“(ponech.veciam voľný priebeh),vyžaduje odstrán.všet.prekáž.nielen v obl.vývozu,ale aj dovozu T a S.Zásahy štátu by mali iba uľahč.a podpor.MO.Liber.snahy v celej obl.zahran.-obch.polit.majú rozdiel.mieru nielen v jednotl.histor.obd,ale aj v jednot.kraj.Stúpenc.liberal.sú prevaž.priem.vysp.kraj,kt.sa usilujú presadiť sv.technol.náskok uvoľn.obch.čím sa úspeš.etabl.na trhu konkur.  rozšir.svoj odbyt. -Výhody vypl.zo zavádz.princ.liber.do zahr.-obch.polit.danej kraj.možno zhrn.do 5 obl:1)Nižšie ceny dováž.T pre koneč. spotreb. -2)Umožn.prehĺbenia špecializ.-výhody z rastu hromad.výr.a exist.komparat.výhod -3)Zväčš.obj.a sortim.predáv.T-pokles jednotk.N -4)Rast konkur.schop.dom.produk. -5)Stabiliz.celk.monet.polit.

33.Diferenciačný vplyv VTP na SH-VTR spôs.rozd.medzi jednotl.ekonom,lebo nie všet.ho aplik.rovn.-dochádza k zväčš.rozd.vyspelých a zaost.kraj.Sev.-Juh(rozd.sú aj vo vnútru týchto skup). -(rozd.vo vysp:USA,Japan a ostat; v RK:4 ázij.tigre a ostat.kraj.) -Diferenc.vplyv vychádza z nerovnomer.VTR vrámci jednot. NH a týmto vlastne dochádza k diferenc.vrámci SH (narastajúca priepasť medzi vyspelými a rozvojovými štátmi).

34.Homogenizujúci vplyv VTP na SH-Znamená,že inovač.procesy sa nedajú zvlád.izol,ale iba v nadnár.rámci(tzv.G-rámec).Napr.:V-Tprogram západoeur.kraj.EUREKA:- má za cieľ zmier.rozd.medzi USA,Japonskom a záp.Európu, -má 19 člen.štátov(EU+EZVO+ Turecko). -nie je v silách jednej krajiny v dôsledku VTR zvládnuť rozdiely.

38.Spätná kúpa Buy-back-Buy-back je angl.výraz, kt.označ.1 z foriem viaz.obch:exportér strojov,zariadení,technol,či subj.predáv.licenc.súhlasí s tým,že platba sa bude uskutoč.vo forme výr.produk.na dodaných zariad,vo forme surov.vyťažených dodanými zariad,či vo forme licenč.výr.Platnosť podob. zmlúv sa pohybuje zvyč.v rozpätí 3-15 r, pričom je pre ne typic.,že medzi dodáv.zariadení a 1. splát.vo forme výr.uplynie urč.čas.Z tohoto hľad.môže ísť o relat.risk.obch.pre expor.lebo tieto výr.môžu zastar,môže sa po nich zmeniť dopyt,môžu kles.ch ceny...-na 2. str.mu v zahr.často vzn.nový závod bez vynalož.invest, pričom má zaruč.urč.kvalit.a cen.úrov.Pre import.tento druh obch.znam. získ. novej technol, know-how,garant.odbyt urč.časti produk.a pod.(napr:záp.Európa=> vých.a str.Európa)

39.Štádiá budovania hospodárskej a menovej únie-I. etapa(1.7.1990-dec.1992)- prehlb.koord.ekon, fišk.a hosp.polit.v člen.kraj.; vytv.spoloč.trhu;odstrán.techn.,fyz.a fišk. bariér; zabezp.voľn. pohybu kapit;zapoj.všet.mien člen.štátov do kurz.mechan.Európ.men.sys;odstrán.všet.prekáž.súkr.použ.ECU; koord.kurz.a menov.polit; zvýš. finanč.zdroj.a zdokon.fung. štrukt.fondov(podp.region.rozv.) -II. etapa(1.1.1994-1.1.1997,najnesk.1.1.1999)-predpokl.založ.Európ.men. inšt. (EMI) s cieľom posiln.koord.menových polit.člen.štátov,podpor.použ. ECU,pripraviť podm.pre vzn.Európ.centr.banky v 3.etapa a spln. konvengen.krit.(podm.pre vstup do 3.etapy): -III. etapa(najskôr1.1.1997,najnes.1.1.1999)-znamená neodvol.fixov. kurzov mien člen.kraj.zavedenie spoloč.menovej jedn.EURO(menšie jed.centy),kt.začne fung.od roku 2000 ako zúčt.jedn,ako obeživo od roku 1.1.2002(od1.7.2002 ako jediné); založ.Európ.centr.banky,kt.bude zodp.za vykon.menovej polit.a zabezp.cenov.stab.(najnesk.v júli 1998);spolu s ECB členské štáty vytvoria Európsky systém centrálnych bánk

40.Charakterizujte obchodné účinky MEI-Obch.účin.MEI patria do kateg.stat.účin.Integr.je spoj.s pôsob.2 efektov: -1)Ak integr. núti člen.kraj.k väčš.efekt.produk.(k využ. komparat. výh)a intenzif.vzáj.obch.integr.sa kraj,ide o účinok„vytvár.obchodu“.Tento efekt vypl.z reduk.obch.bariér medzi člen.štátmi, kt.zvyšuje možn. slobod.konku.medzi firmami týchto štátov.Efektív.výrob,kt.vykaz.nižš.výrob.N,získ.trhy od menej efektív.výrob.,kt.neboli schop.prispôs.sa novej sit.To zvyš.exp.medzi kraj.integr.zoskup. -2)Ak integr.vedie člen.kraj.k zniž.obch.s nečlen.štátmi, potom sa presadz. účin.„odvracanie obch.“.Presadz.sa v sit,keď zníž.al.úpl.odstrán.cla v obch.medzi člen.integr.zoskup.má za násl.nahrad.importu z efektív.nečlen.kraj.importom z menej efektív.člen.kraj,kt.je chránená clami a inými obch.bariérami proti nečlenom.

41.Vysvetlite vzťah medzi subj.a obj.tenden.MEI-MEI je jednotou dvoch tendencií, medzi kt.existuje recipročný vzťah: 1)Objektívne-internacion.výroby, medzin.rozvoj práce-2)Subjektívne - vytvorenie konkur.organizačnej formy.Teda objektívny proces bude daný zásahom subj. tendencií. Dôvod existencie MEI: aj keď objektívne tendencie by boli splnené vo väčšine štátov, musia byť tieto objektívne trendy usmerňované - musí existovať subjekt,kt.vytvorí priestor, ktorým budú jednot.objektívne trendy prechádzať-MEI nemôže vzniknúť len na zákl.subj.trendov,pretože nie sú naplnené objektívne predpoklady (kr.musia byť na určitom stupni vývoja)-MEI je určitá inštitucionálna forma subj.a objek.tendencií; určitý prenos,kt.sa prekonávajú prekáž.medzi kr.tvoriacimi MEI-(napr.: OPEC,OSN nie sú MEI - je to inštitucionálna forma, resp. objektívna tendencia, ale subjektívne tendencie nespĺňajú)

42.Úloha a zákldne ciele GATT=Všeobecná dohoda o clách a obchode.Založená v 1947 s cieľom riadiť SH a glob.rozvoj voľnej výmeny T v podm, keď sa nepodarilo presadiť vytv.pôvodne plánovanej Medzin.obch. org(ITO)-Najdôl.zámerom bolo uplatňovanie nediskrim.a znižovanie col.bariér-1.úlohou bolo znížiť col.poplatky ako hl.prekážka obchodu-Nediskrim.sa uplatňovala pomoc.DNV, kt. zaväzuje každú kr, kt.poskytne col.zvýhod.jednej kr, aby ho automat.rozšírila na vš.zml.strany. Táto dolož.je nevypovedat, umožňuje však uplat.niektoré dočas.výnim(colná únia, malý pohr.styk).GATT jasne klasif.aj podstatu a charak.tarifných a netarif.prekážok, kt.sú praktickým inštrum.diskrim.v medzin.obchode.Od 1947 prebehlo 8 obch.rokovaní GATT, kt.v prevažnej miere riešili problem.obch.ciel a potrebu obnovenia procesu liberalizácie MO.

43-Konsenzus OECD-neform.dohoda-ustanov.sa vzťah.na zvýhod.vývoz.úvery s dobou splat.2r.a viac,naviaz.na kontrakty o predaji T al. S al. leasing ekvivalentne vo vzťahu k týmto kontraktom.

44.Aké prostriedky rozoz.z hľadiska  medzin.podnikania-1)vnútroreg.prostr-vnút.ekonomiku štátu. Patria sem rôzne ek.a colné zóny v pohranič.obl(tieto majú rôzne úľavy na daň.a colnom zaťaž)-v trh.ek.je vnútorný trh otvorený(prepojený na zahr.trhy a prístupný dovnútra a von podnikateľským subj)-2)NH prostredie-predstavuje celú ekonomiku; je dané sys.podmienkami ekonomiky, legislativnou,hosp.politikou, stavom NH. Zahr.firmy musia dobre poznať toto prostr-platí pravidlo, že čím priazn.je NH prost.pre domáce firmy, tým lepšiu šancu majú presadiť sa na medzin.trhoch-zahr.investori musia zvažovať NH prost(rating krajiny pre zahr.inves)-3)blízke vonk.prost-prostredie obklop.danú ek(medz.región); analýza, ako fungujú okolité štáty; niekedy je význam.ako svet.hospod. prostredie-4)medzin.ekon.integračné prost-presondovanie blízkeho vonkajšieho prostredia-závisí od ekon.sily integr.zoskupenia, od stupňa účasti firiem v ekon.integrácií-5)konkrétne medzin.trhy-trh strednej Eu, trh územia býv.ZSSR-ide o T.trhy, obchodné a fin.centrá, kt.treba vymedziť nie geograficky, ale z hľadiska ekon.významu a funkčne-6)svetové hosp.prost -tomuto prostrediu sa musia všetci prispôsobovať

45.Prostriedky medzin.platob.styku-velka otazka

46.Druhy zmeniek podľa platnosti-1)ak nie je uvedený udaj o dobe splatn,plati že zmenka je splatná „na videnie“(vista zmenka) splatná po predložení(určita lehota-3mes trasantom alebo zakonom na 1rok)-2)zmenka splatná v určitý deň „po videní“(časova vista zmenka)-10dni-3)zmenka splatná v urč.deň(denná, al.precízna zm)-4)zmenka splatná v určitý čas po jej vystavení(datozmenka)-3mes po datu vystav

47.Hlavne komponenty vonk.ekon.prost-1)dynamika svet.obch-sledujeme 2 položky(zmeny hodnoty svet.obch.a zmeny obj.svet.obch)-je potrebné evidovať pohyb a vývoj SO-v SO rozlišujeme(zahraničný obch-výmena T medzi kr; medzin.obch-obchod v rámci urč.reg; svetový obchod-obch.v rámci SH; suma všetkých ex)-2)analýza svet.ceny-a)svet.ceny trhových (hotov)výr, b)svet.ceny surovín bez ropy, c)svet.ceny ropy--dynamika svet.cien je rôzna(najvyš.je u cien hot.výrob)-svet.ceny otvárajú "cenové nožnice"-3)kurz USD-s ním je spojená aj kurzová hodnota kľúč.mien(DEM,YEN)-4)úr.miera-regulácia infl.a masy peňazí v obehu-5)fung.medzin.fin.sústavy(fin.toky)-analýza kr.,kt.sú veriteľské, dlžnícke

48.Rozhod.megatrendy ovplyv.vývoj SH-1)interdependencia-vzájomná ek.závislosť NH, dochádza k neust.prepojovanie=dochadza k medzin.špec.a kooper-2)medzin.ek.integrácia- od 1.megat.k vyššiemu-rozšir.integr.trendov(EU, EZVO, CEFTA, NAFTA)-3)transnacionalita-odstraň.štat.barier>vytváranie medzin.transnac.korp-4)VedTechRev-ovplyv.predchadz. megat-5)nutnosť prispôsob.sa a ekon.súčin-z predch.m-vznik potreby medzi kr,kt.chcu spolupr>preto treba prispos-6)rast glob.prob-najdôl.mega-pôsob.na cele SH

49.Aké sú charakt.črty RK-1)ek.zaostalosť u prevaž.väčšiny RK, 2)ek.závislosť na vysp.ekon(pol.nezáv), 3)bývalá koloniálna(polo)závislosť, 4)nízka ek.úroveň-HDP/hlavu, 5)mno hosekt.ek, 6)špecif.odvetvová štruk.krajiny-zameranie na prvovýr(ťažba sur, poľnoh), 7)jednostr.zapoj.do medzin.deľby práce-EX sur.a poloT, IM hot.výr, 8)zaost.dopr, inform.a soc. Infrašt, 9)závislosť na zahr.kap(zvyš.zadĺženosti), 10)min.zapojenie vo VTRev, 11)pop.explózia(ovplyvňuje všetky črty)

50.Vysvetlite podmieň.ekon.a polit.nezávislosti RK-po získaní pol.nezáv.sa ďalšie úsilie RK zameriava na odstrán.ek.závisl(na býv.metrop). Táto závislosť určuje špecifikum rozdeľ, ovplyvňuje charakter rozvoja výrob.síl, prod.práce a pod. a v koneč.dôsl.aj zapojenie RK do medzin.deľby práce a ich celk.ek.rast. Do RK všetky najdôlež.ek.a rozvojové impul.pricha. zvonka, teda všetky zmeny sú podmien.zodpovedajúcimi zmenami v kr.s rozv.trh.ek. Mobilizácia vnút.zdrojov naráža na prob.a pomoc zvonku vedie len k zvyš.ek.závisl.a zniž. poli- tickej suverenity-Táto závislosť od vysp.kr.spôsobuje, že RK nesú v plnej miere násled.otrasov prebieh.vo SH, kt.spolu s ostat.fakt.vedú k nerovnom.ek.vývoja

51.Vysvetlite monokult.a jej dôsledky-Pojem monokultúrnosť(lat=pestov.1 plodiny na 1mieste počas viac.rokov)-orientácia NH na 1 komoditu, kt.je v danej kr.predm.prvovýroby alebo ťažby, čo znamená zostalú štrukt.produkcie(veľký podiel pripadajúci na prvovýrobu, kde prevažuje polno, potrav,a ťaž.priem)-prejavom monokult.je vysoký podiel monokult. produktu na celk.EX(kr.ťažiace ropu(OPEC): Nigéria-98%; Kuvajt-95%)-na 2.strane stoja novoindust.kr(JV Ázie,kde proces štrukt.zmien potlačil prejavy monokult)

52.Charakteriz.strateg.endog.industr-80roky-bola prijatá stratégia endog.industr(SEI)>vychádz.z potreby obyv.konkr.kr.a výslednú štruk.priemyslu potom prispôsobiť týmto potrebám. SEI je zameraná dovnútra NH a spolieha sa na max.využitie dom.zdr, hoci sa neizoluje od sveta. Vznikla tiež preprac.verzia SEI, kt.vychádza zo 4 zásad reorientácie industr. politiky: posiln.väzieb medzi priem.a polno, spolupráca drob.a veľk.priem, zamer.priem.výr.na uspokoj.zákl.potrieb-predpok.sebestač.RK v tech, výber najlep.tech. a jej doplnenie s cieľom diverzif.škálu výr.a zapojenie RK do medzin.priem.deľby práce.

53.Kriteria OSNpre zaradenie krajin medzi najm.vyspele(LDC)-1)Objem HDP na hlavu je menej ako 345USD roč(do 1982 bolo 100 USD),2)Podiel priemys.výr.na HDP je menej ako 10%, 3) Podiel negram.obyv.nad 15 rokov je väčší ako 80%-Patrí sem 42 krajín(28 v Afrike), kt.tvoria 12% svet.popul.a 1% svetového HDP

54.WTO a jej funkcie-Svet.obch.org-vznik 1.1.95(podpis zaklad.listiny 15.4.1994). Sídlo v Ženeve; má nástupn.charak.po GATT. Má vlastnú práv.subjektivitu. Jej vznikom sa mení zmluv.vzťah v GATT na členstvo vo WTO. Jej zákl.ciele sú podob.ako v rámci GATT-u>zvyš.živ.úrovne; zabezp.plnej zam, rozšir.výroby a obchodu s T(jednot.ciele sú uplatň.na princ.nediskrim.a otvorenosti trhov)-Hl.rozdiel medzi WTO a GATT,že WTO je samost.inštit, PO s prísluš.právami a povin, kým GATT bola iba medzin.zmluvou a nemala práv.subj. SR je zmluv.kr.GATT-u od 1993(nepretržité členstvo od 1947)-Funkcie WTO: 1)vytvár.inštituc.rámca pre uzatv.dohôd. 2)vykonáv.dohľadu nad dodrž.nových glob.pravidiel MO, dojed. v rámci Urugv.kola-3)poskyt.priestor pre rokov.medzi sv.členmi o ich mnohostr.vzťahov, 4)zvlášt.pozor.menej rozvin.kr(prijímať také opatr.v obl.prístupu na trhy, kt.by zlepšili ich obch.príležitosti), 5)monitor.vývoj SO a SH.6)spoluprac.s ostat.medzin.organiz.za účelom uskutoč.glob.HP

55.Načrtnite schému organov OSN-Valné zhromaž(všetky člen.kr-hlav.zodp.za medz.hosp.spolupr;vytyč.zasady sprav.ČK.v hosp.oblasti;jej uznes.maju odporuč.charak=>nezávez, Rada bezpeč.OSN(jej ustan.maju záväzny char), Hospod.a soc.rada OSN(opiera sa o smernice VZ,plni vyskum.a koord.fciu;vyprac.rozlič.spravy o hosp.a soc.otazkach), Poručenská

56.V čom spočiva uloha reg.komisii OSN a kt.organ ich riadi-reg.komisie OSN riadi Hosp.a soc.rada (jeden zo 6 hl.org.OSN), kt.plní študijnú, výskum.a koord.fciu. Pri HSR vyvíjajú činnosť 4 reg.komisie: 1)Eur.hosp.kom.(ECE)-v Ženeve. Má na staros.rozvoj eur.hosp, hosp.vzťahov medzi eur.kr, ako aj ďalšími kr.sveta, 2)Hos.kom.pre Lat.Am(ECLA)-v Santiagu, 3)Hosp.kom.pre Áziu a Ď.Vých(ECAFE)-v Bangkoku. Pomáha pri rozvoji hosp.čl.kr.daného reg, ako aj pri rozvoji vzťahov medzi nimi a ďalš.kr, 4)Hosp.kom.pre Afriku (ECA)-Addis Abeba—Reg.komisie predklad.každoroč.správu o sv.činn.HSR. Ich sekret.sú súčasťou sekret.OSN ako celku. Umož.koord.riešenie špecif.problémov prísluš.svet.reg. s oveľa lepšou znalosť.miestnych pom, než koordinácie z 1 centra (majú informačné, štud, koord fcie)

57.Obchodná metóda priama-Ak je výrobca T zároveň aj exp.a T vyvezie priamo spotrebit.do ďalšej kr(čiže medzi výrob.a spotreb.nevchádza ďalší subj),hovoríme,že použil priamu obch.met.Tú istú metódu použ.aj dovozca-spotreb,ak nakup.T v zahr.priamo od výrob-Výber obch.met. v konkr.príp. ovplyv.najmä obch-polit.podm.obch,druh T,charakt.cieľového trhu,seriózn.obch.partn.a vlast.možn. firmy-Výhody:lepšia reak.na sit.v dopyte,jednoduch, rýchl, možn.dosiah.lepšej ceny pre exp.al.importe-Nevýhody:potr.finan.vlast.zahr-obch.útv. v podni.a potreba kvalif. person; N na prieskum zahraničných trhov, väčšie riziko.

58.OM nepriama-Ak medzi výrob(exp) a spotrebit(v inej kr) vstupuje ďalší subj(y),ako obch.medzič,hovoríme,o nepriamej obch.metóde.Výber obch. metódy v konkr.príp.ovplyv. najmä obch.-polit.podm.obch,druh T, charakt.cieľ.trhu,seriózn.obch.partn.a vlast.možn. firmy-Výhody: zniž.úver.a inkas.riz, možn.prenik.na vzdial.trhy,nižšie N na vlast.zahr-obch. útv-Nevýhody: nižšie ceny(zisk priekup.),izol.expor.al.import.od zahr.trhov.

59.Načrtnite a vysvetlite začar.kruh chudoby-1)nízke priem.dôchodky=>nízke úspory a inves=>nízke tempo akum.kapitálu=>nízka produktivita a späť  alebo--2)malá tvorba kap (zlomiť dovozom zahr.kap)=>nízka výroba/1obyv=>nízka živ.úroveň=>malé (akum)úspory  a späť--Chudoba je sprevádz.nízkou kvalif.a úrov.a nízkou gram.a práve to bráni prebe-raniu nových a zdok.tech. K prekon.bariéry chud.odporúčajú ekonóm.veľký skok vpred, aby sa prelomil začar.kruh. Prelom.začar.kruhu zvnútra (kvalif.alebo spomal.pop.rastu) alebo zvonka(príliv kap)

60.Vymenujte a struč.pop.zdroje ek.rastu-1)ľudské zdroje-ponuka práce,vzdel,prac.disc,motiv-nie je tu prob.kvantity ale kvality; únik prac.sily(únik svalov);štud.v zahr.bez návratu (únik mozgov)-kladie sa dôraz na špecif.prog.zamerané na zabez.prevencie chorôb a zlepš.zdravia a výživy, zvyš.úr.vzdel, zníž.negram, zvyš.kvalif.pracov-všetky ostat.zlož.výroby si možno vypožičať, al.kúpiť-2)prír.zdroje-najdôlež.je orná pôda a jej efektívne využ, nerasty, palivá, potenc.zdroje vod.energie a pod, 3)tvorba kap-je to znač.prob.RK(stroje,továrne, cesty)-dom.zdroje nepostač, prevláda orient.na zahr.zdroje(nebezpeč.nárastu zadĺž)-4)VTR-tech.pomoc od vysp.kr.naráža na prob, kt.súvisí s tým, že daná tech.bola vyvinutá tak, aby vyhov.podmienkam vo vysp.kr, kt.môžu v RK absentovať(nedostatok kvalif.kádrov), ide teda o prob.adaptácie zariadení vysp.kr.na podmienky RK

61-Spôs.vývoja procesu industrializ.v RK-vytvar.väčšieho vnut.trhu,ale mala uzemna rozloha=>potreba integr.Ak ma mať industrial.efekt=>potreba možnosti vyvozu priem.vyrob,potr.prepoj.narod.trhov RK.RK sa však nemôžu spol.sami na seba(=>potr.kapitalu,nevyužitie postavenych kapacit=>vysoke cla=>vznik neefektiv.firiem,brzdenie modernizacie)=>začarovany kruh.Integracia(vychodisko)=>rozširenie trhov,spojenie akumulačnych prostriedkov

62-Čím je ovpl.stupeň a úroveň štát.aktivity v RK- 63-Charak.komodit.štruk.ZO v RK-Vyspelé RK-imp-dopln. k dom. prod. –RK s pomer.vysp.priem-dovoz technol,exp-spotreb.T, -RK so zdroj.surovín-vývoz surovín,dovoz-všetko, -Nejmenej vysp.RK-exp-suroviny,poľn.plod,dovoz-všetko

MALÉ OTÁZKY

1.Základ.subj.svet.hosp-Národn.hosp-2.LIBOR-London Interest Basic Offer Rate(Lond.trh>banky si požič.a pred.love pričom cenou je úrok-3.Od čoho záv.terit.štruk.ZO-od a)histor.väzieb, b)geograf.pol, 3)polit.orient, 4)komodit.štruk-5.Reálna ekonóm-predst.pohyb T a S-7.Symbolic.ekon-pohyb kapit,devíz.kurzy,pohyb úverov-9.Čo je a kedy vzn. WTO-1.1.1995,Svet.obch.org-nástup.GATT-Podst-liberaliz.medzin.obchodu na zvýš.život.úr.člen.kraj, zabez.plnej zam,rozšír.výroby,ochr.ŽP-12.Miera otvor.ekon-Stupeň zapoj. ekon.do medzin.deľby práce-24.Vysv.podst.autolimitácií-proti kraj.s lacným exp-Vzáj.dohoda medzi imp.a exp.T-Exp.sa zaväz.že neposkyt.odber.z imp.kraj.väčš.množ.T než je zmluv dohod. a imp.sa zmluv.zaväzže umožní dovoz uvedeného množ.T-31.Čím sa najčast.vyjadr.dod.parita- stanovuje povinnosti zmluvných strán súvisiace s dodávkou a prevzatím tovaru.Určuje najmä: miesto, kam dodávateľ tovar dodá a odberateľ prevezme, miesto a okamih, do ktorých dodávateľ hradí náklady spojené s dodávkou tovaru a od ktorých túto úhradu preberá odberateľ, - ďalšie povinnosti - balenie tovaru, poistenie, zaistenie dopravy, zobstarávanie sprievodných dokladov atď-56-V čom spočíva podst.strat.endog. industrializ-zamer.dovnútra NH,hlav.ázijské štáty,sebest.RK v technol.,zapoj.do medz.priem.deľby-63-Aký bol podiel RK na svet.obch.koncom 90.r- 37%

1.Aký je rozdiel čo do predm.obchod.medzi T.burzou a aukciou-Burzy sa líšia od aukcií>obchoduje sa s neprít.zastupiteľ.T, s T, kt.ešte reálne neexis-2.Skupinu SB tvoria-Svet. banka(IBRD); Medz.fin.korp(IFC); Medz.združ.pre rozvoj(ODA); Agent.pre mnohostr.investičné záruky(MIGA)-3.Čo je to STABEX-sys.stabilizácie.P z export kr.ACP-týka sa 48 poľn.prod(je naruš.pohybom cien na svet.trhu)-4.Čo je to SYSMIN-sys.stabilizácie P z exportu ner.sur, kt.ťažbu zabez.kr.ACP-5.Čo je to EURO-spoloč.menu pre štáty v EÚ-od 1999 plati ako zúčt.jednia od 2002 fung.v hotov.obehu-6.Čím sa líši col.únia od pásma voľ.obch-v col.únií sa čl.štáty vzdáv.väčšieho množ.sv.právomocí-7.Ktoré štáty združuje MERC-

Arg,Bra,Urug,Parag,(1989-pásmo voľ.obch)-8.Čo je NAFTA-Severoam.pásmo voľ.obch(USA, Kan,Mex)-platnosť 1994(do 2010)-9.Retorzné clo-je to odvetné clo, kt.štát používa ako prostr.ek.odvety za obch-pol.opatrenia(clá) voči sv.záujmom v kr.exportéra alebo reexp>viesť k obch.vojne-10.Výchovné clo-najmä v industr.kr(Bra,India) s cieľom podp.produk. a vývoz výrob.z nových odvetví, prípadne podp.reštrukt.prog(na lim.obd)-11.Čo znam.intelektualiz.MO-posun od obchodu s T k obch.s ved-tech.poznatkami-12.Súčastné členské štáty EÚ-Fr,Tal,Nem,Bene,GB,Ír,Dán,Gré,Port,Špa,Fín,Rak,Švé-13.SDR je košom mien-am.dolár-40%, nem.marka-21%, fr.frank-11%, jap.jen-17%, brit.libra-11%-14.Reexport priamy-Reexportér kúpi v zahr.T a dá ho prepraviť do ďal.kr, kde ho predá, pričom tento T nevstúpi do jeho col.úz-15.Reexport nepriamy-Reexportér dovezie T, kt.kúpil v zahr.do svojej kr.a až potom ho vyvezie do 3 krajiny-16.Čo je to autarakia-hosp.pol.smerujúcu k zmenš.hosp.závis, alebo dosiah.hosp.nezávislosti kr.voči cudzine(v dovoze T-obmedzuje až zamedzenie)-Kuba-17.Súčasné čl.štáty EZVO a CEFTA-EZVO=Nór,Švaj,Isl,Lich-CEFTA=Čr,Sr,Poľ,Maď,Slo,Rum-18.Čo je OECD a koľko má členov-Org.pre hosp.spolup.a rozvoj-29 členov-19.Vymenuj členov G-7-USA,GB,Nem,Jap,Kan,Fr,Tal-20.Nositeľom teórie 3 výrobných faktorov je-Jean Baptiste Say-21.S čím je spätá t.kompar.N-David Ricardo-s medzin.deľ.práce(kr.sa bude špecializ.na výrobu a vývoz tých T, pri výrobe kt.dosahuje nižšie kompar(porovnateľné)N ako partnerská kr)-22.Zmenka vlastná-Zmenka,kt. obsahuje prísľub vystavovateľa, že zaplatí remitentovi(veriteľovi) v urč.čase stan.čiastku-23.Zmenka cudzia-obsahuje príkaz vystavovateľa(trasanta) tretej osobe (trasátovi), aby namiesto neho v urč.lehote zaplatil urč.finan.čiastku jeho veriteľovi (remitentovi)-24.ECU je-zúčt.men.jedn.EU-25.Čl.štáty EZVO do 1995 a v súč-od 1960-GB,Dán,Švé,Nór, Rak, Švaj, Port-Pristúpili:1970-Isl, 1986-Fín, 1992-Lich-Vystúpili: 1973-GB,Dán-1985-Port,1995-Švé,Fín,Rak-26.Čo sú valuty-hotovos.pen.iných kr-bank,štát,mince-27.Čo sú devízy-

pohľ.znejúce na cudz.menu a splatné v cudzine-bank.šeky,zmen,akreditívy-28.Čo je revalvácia-zmena ofic.kurzu, kt.umožňuje za jed.národnej meny nakúpiť väčší počet jedn.zahr. meny-29.Čo je devalvácia-zmena oficzkurzu, umož.za jednot.národnej meny nak.menší počet jedn.meny zahr-30.Vysvet.výchov.protek-slúži ako ochr.novovznik.priem.odvetví a ich produkcie-31.Vysvetlite ofenz.protekc-opatrenia na podp.vývozu pomocou rôznych foriem dump, a inej formy podpory-32.Pôvodné a súč.čl.štáty EU-Pôvodne zakl.štáty(1952)- Nem,Fr,Tal,Bene-Pristúpili:1974-GB,Ír,Dán, 1981-Gré, 1986-Port,Špa, 1995-Fín, Rak, Švéd-33.Akontácia-jedná sa o čiast.platbu vopred-34.Barter-jednoducha výmenu T za T,  prípadne služby(medzi export.a import.na zákl.zmluvy)-35.Vysvetlite stratégiu podpory vývozu-ide o stimul.rozvoja export.odvetví za účelom získ.prostriedku krytia potreb.dovozov nutných k industrializ-36.Vysvetlite strat.obmedzovania dovozov-ide o nahradz.IM vlastnej produkcie-Takto získaná úspora devíz.prostr.slúži na zabezp.IM na potreby industrializ-37.Znázor.hist.vývoj NH od tradič.štruk.k modernej-(A- poľno,S - služby, I – priem),ASI=>AIS(tradič.štruk)=>IAS=>ISA(indus.štruk)=>SIA(moder.štruk)-38.Kto sú frontieri-

osobit.skup.migrantov; kt.žijú v 1 a prac.v 2 krajine-39.Vymenuj aspoň 3 špec.agencie OSN-IBRD-Medz.banka pre obn.a roz-IMF=Medz.men.fond, UNICEF=Detský fond OSN

40.Kt.orgán OSN nemá sídlo v NY-Medz.súdny dvor(Haag)-41.Členenie služ.v medz.hosp.vzťahoch-podľa MMF: 1)faktorove(neobch), 2)nefakt(obch)-42.Aké služby sú predm. MO-Len nefaktorové(obchod.) služby-43.Čo je to ekolog.neokolonial-Je to presun ťaž.priem.do RK z dôvodu vyhnutia sa "nadbytočným" N na ekol.zariadenia a prog-

44.Vysvetlite pojem"cenové nožnice"