Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Právnická fakulta / Dejiny súkromného práva

Vypracované otázky (dspcel.doc)

Dejiny súkromného práva

I.

1/ Pramene mezopotánskeho starovekého súkromného práva

Chamurapiho zákonník  – upravoval obyčajové právo a bol príkazom pre sudcov ako majú konať

Upravoval – rodinné právo, záväzkové právo, obchodné právo a dedičské právo

Delí obyvateľov na : avilovia a muškéni a podľa toho majú aj práva a povinnosti:

Avílovia vyššia vrstva mali lepšiu ochranu a nižšia – muškéni - prísnejšie tresty

Rodinné/manželské právo:

1. rodina je monogamná, naradené postavenie muža nad ženou
2. ale žena je právoplatným členom spoločnosti môže vykonávať určité povolania krčmársku činnosť, obchodnú
3. muž má nadradené postavenie aj vo vzťahu k deťom –právo otca nad životom a smrťou, otcovská moc nad deťmi

Dedičské právo:

4. nadradené postavenie muža – dedia len synovia- primogenitúra –dedí najstarší syn
5. dcéry dedili nepriamo t.j. získavali veno, čo bolo menej ako podiel zabezpečil ho brat, ktorý dedil
6. ak otec nemal syna potom dedil najbližší najstarší mužský príbuzný

1. Vydedenie – inštitút vylúčenia dedičov
2. úplne vylúčiť dediča bolo možne len súd. Rozhodnutím na základe dôvodov vydedenia
3. Do ded. Podielov sa nepočítali dary a právo umožňovala otcovi rodiny pred smrťou rozdeliť dedičstvo v prospech synov a to s klauzulou neodvolateľnosti.

Záväzkové právo – poznali tieto zmluva – forma nebola obligatórne určená

1/ kúpna zmluva

2/ nájomná zmluva, zmluva o dielo

3/ pracovná zmluva

Obchodné právo – zmluvné vzťahy medzi obchodníkmi, úprava podnikateľskej činnosti – krčmy – významný zdroj financií

OTROCI = považovali sa za veci mali lepšie postavenie ako neskôr v klasických otrokárskych štátoch –mohli vlastniť menší majetok, ak otrok keď pracoval v kráľovskom paláci a uzavrel manželstvo so slobodnou osobou dieťa malo status slobodného občana

Ďalej sú to Ur-namové zákony- obsahovali katastrálny zoznam, rodinné/manželské právo, dedičské právo, vlastnícke právo – rozdelné: chrám, palác a súkromné vlastníctvo

                 Bilámu z Ešuny zákony - regulovali rodinné, záväzkové a dedičské právo

    Lipit-Ištara z Isinu

             rôzne doklady o zmluvách a iných právnych úkonoch, literatúra         

2/ Pramene egyptského starovekého súkromného práva

-Nariadenia faraónov pri vstupe do úradu

7. nariadenia faraónov pri náboženských slávnostiach
8. zvyky a obyčajové právo
9. dokumenty na kožených zvitkoch a papyrusoch
10. Bokchorisov zákonník - upravoval

Manželské a rodinné právo

1. obyvateľstvo bolo podriadené panovníkovi
2. slobodné obyvateľstvo mohlo uzatvárať monogamné manželstvo (polygamia bola zakázaná; aj medzi priamymi príbuznými bolo zakázané manželstvo, iba vládnuca dynastia mohla uzatvárať manželstvá v priamej línii)

Dedičské právo

1. spočiatku dedenie zo zákona – len synovia, kt. boli povinní živiť svoju matku a poskytnúť veno pre svoje sestry
2. neskôr dedili rovnako dcéry ako synovia

Majetkové právo – vlastnícke právo

3. spočiatku vlastníctvo nehnuteľností (pôdy) vlastnil štát (palácové a chrámové vlastníctvo, ako centrá hospodárskeho a náboženského života. Pôdu dávali do prenájmu obyvateľstva, kt. platili prenájom – napr. časť úrody, od vlády Ptolemaiovcov – peniaze
4. právo užívať zavodňovacie kanály

Záväzkové právo

5. poznali rôzne druhy kontraktov – napr. zmluva o preprave, dielo, nájomne

Obchodné právo

6. vývoj živnosti
7. obchodovanie bolo dovolené tak s hnuteľným ako aj nehnuteľnými vecami – spočiatku naturálny výmena, neskôr ako platidlo sa zaviedli železné kotúče a od Ptolemaiovcov sa platidlom stali peniaze

3/ Pramene izraelsého starovekého súkromného práva

- Základným prameňom práva bolo náboženstvo a panovník ako zástupca Boha

- Desatoro, 5. kniha Mojžišova - Deutronominium, nápisy na náhrobných kameňoch, listiny, zmluvy panovníka

Manželské právo

Dedičské právo

Majetkové právo

4/ Pramene aténskeho starovekého súkromného práva

1/ obyčajové právo

2/ nariadenia archonta

3) Drakónové zákonodarstvo, Solónové zákonodarstvo

        Najstaršou formou práva bolo obyčajové právo. Písané právo sa prvý krát objavuje v roku 621, keď boli vydané Drakonove zákony. Boli v podstate spísaním obyčajového práva, pričom obsahovali aj doplnenie tohto práva jeho aplikáciou v súdnej praxi. Drakonove zákony sú známe predovšetkým ako kodifikácie trestného práva a príslovečnou sa stala ich krutosť.

        V 6.stor. rozvinul zákonodarnú činnosť Solón, ktorý sa zameral najmä na oblasť občianskeho práva, predovšetkým na upevňovanie súkromného vlastníctva a na rozvoj remesiel a obchodu.

Drakonove ani Solónove zákony sa nezachovali v origináli. Podobne sa nezachovala priamo ani väčšina zákonov vydaných v 5. a 4.stor. p.n.l. Prameňom poznania týchto zákonov sú jednak konkrétne akty vzniknuté na ich základe, jednak diela historikov, filozofov, rečníkov a spisovateľov, ktorí boli autormi rôznych slovníkov a zborníkov.

5/ pramene antického súkromného práva v Sparte

1. Vojenská otrokárska demokracia
2. riadili sa obyčajovým právom – prevládalo nepísané právo

Prameň práva:

1. Lykurgova ústava = Lykurgos rozdelil vlastníctvo pôdy na 6000 dielov a udelil ju sparťanom do držby a ostatnú pôdu dal okolitému obyvateľstvo – perioikom

3. Právne postavenie obyvateľstva:

- sparťania- plnoprávni občania; plnoletosť a politické práva nadobúdali v 30. roku veku; dostali prídel pôdy + štátnych otrokov, ktorú nemohli scudziť; nemohli obchodovať; venovali sa len vojenstvu, mali zákaz uzatvárať zmluvy

- periokovia – slobodní, ale nemali politické práva; zaoberali sa remeslami a obchodom; mohli mať pôdu  v súkromnom vlastníctve; povinní platiť dane a slúžiť vojsku

- helioti – štátni otroci; štát ich pridelil s pôdou a rodinou sparťanovi ten ich nemohol predať

Vecné právo:

4. súkromné právo málo rozvinuté, nebolo rozvinuté hospodárstvo, výmenný obchod  - z dôvodu, že sparťania sa celý život venovali vojenstvu a mali železné peniaze, ktoré neboli v obchode akceptované
5. súkromné vlastníctvo značne obmedzené – pôda predtým patrica helótom bola vlastníctvom štátu, ktorú sparťania obrábali ako prídel a nebolo možné ju scudziť; pôda patriaca perioikom bola predmetom súkromného vlastníctva. Takého pozemky nadobúdali aj sparťania, avšak bolo hanbou ich predať
6. hnuteľnosti predstavovali predmet súkromného vlastníctva, ktoré však bolo tiež obmedzené – bolo dovolené brať i potraviny  z cudzích komôr; používať prácu cudzích otrokov a pod.

Záväzkové právo:

1. veľmi na primitívnej úrovni z dôvodu naturálneho hospodárstva
2. po peleponézskych vojnách sa začína rozvíjať pôžička, ktorej sprievodným javom boli aj veľké sociálne problémy dlžníkov, nastáva majetková diferenciácia. Vysoké úrody – dlžníci sa dostávali do otroctva
3. obchodovanie bolo sparťanom zakázané; tento zákon sa začal obchádzať po peloponézskej vojne
4. obchodovaním sa zaoberali perioikovia
5. poznali inštitút pôžičky

Rodinné právo:

1. monogamná rodina
2. vyskytovali sa však aj skupinové manželstvá – ak bolo manželstvo bezdetné, mohol si muž pribrať ďalšiu ženu;  alebo manželstvo dvoch a viacerých bratov s jednou ženou, motivované zachovaním spoločného nehnuteľného majetku
3. nadradené postavenie muža nad ostatnými členmi rodiny – mal právo trestať, a zodpovedal za všetkých členov svojej rodiny

6/ Pramene súkromného práva v germánskych štátoch (barbarských ríš)

Barbarské štátny  sa z väčšej časti nachádzali na rímskom území, čo ovplyvnilo vývoj práva – dochádza ku kodifikácií. Všetky germánske štáty mali monarchistický základ, platil princíp personality práva (spoločný znak pre Leges Romanae Barbarorum a Leges Barbarorum) – každý slobodný človek sa spravoval podľa právneho systému, kde sa narodil spravoval sa pávom mesta ku ktorému patril  - bez ohľadu na to či sa príslušný obyvateľ dopustil deliktu na území občiny alebo v cudzine, svoje právo si nosil so sebou.

Princíp personality bol neskôr nahradený princípom teritoriálnym

právny poriadok sa delil, nakoľko  aj obyvateľsvo pozostávalo z obyvateľov rímskeho a germánskeho pôvodu:

11. leges barbarorum – germánske alebo barbarské, ktoré boli vytvorené pre germánske obyvateľstvo; zákonníky bez rímskych prvkov  
12. leles romanum barbarorum – pre rímske obyvateľstvo; zákonníky vznikli na rímskom území

Obyčajové právo bolo spísané do barbarských právd – Alemanská, Bavorská, Brugundská, Ripuárska, Saská.

7/ Leges Romane Barbarorum v germánskych štátoch

Obyčajové právo barbarských národov bolo spísané v 5-6 st. do tzv barbarských právd – vizigótske zákonníky

-nadväzovali na rímske právo a tiež boli kodifikáciou obyčajového práva nových germánskych národov ktoré vznikali na území bývalej rímskej ríše na území dnešného. Francúzka a Nemecka

13. používal sa princíp personality práva –človek sa riadi právom s ktorým sa narodil

Najvyznamnejšie kodifikácie:

Codex Euricianus – ovplyvnený normami rímskeho práva; koncom 6. stor. bol revidovaný  a členený ako rímske zákonníky:

14. rozdelil obyvateľstvo na slobodných obyvateľov – spôsobilí na právne úkony a mali právnu subjektivitu a otrokov – bez právnej subjektivity, boli považovaní za vec
15. záväzkové právo: upravoval pôžičku a vypožičanie (ťažných zvierat)
16. vecné právo – patrimoniálny štát = majiteľ a vlastník pôdy je panovník, ktorý túto pôdu dáva do užívania za poplatok; užívanie bolo nescudziteľné; ak sa plnenie zanedbalo, mohol panovník túto pôdu odobrať, čo bolo konečné; užívanie pôdy nebolo dedičné = položili sa základy benefícia (držba podmienená výkonom určitých služieb, najmä vojenskej v prospech kráľa; spočiatku sa poskytovalo na určitý čas neskôr doživotne a napokon dedične čo sa zmenilo v léno – počiatky lénnych vzťahov); 2/3 pôdy užívali góti a 1/3 pôdy zostala pôvodnému rímskemu obyvateľstvu
17. ochrana osobných práv – osobitný inštitút ochrany ešte nenarodeného dieťaťa (nascitura)
18. prostredníctvom tohto zákona vydal kráľ nariadenie, že sudcom sa zakazuje prejednávať záležitosti, ktoré nie sú upravené zákonom; ak by sa vyskytli prípady, ktoré zákon neupravuje, je oprávnený rozhodnúť panovník a rozhodnutie má silu zákona
19. dedičské právo
20. trestné právo
21. vymedzenie lehôt premlčania 50 rokov – otrok na úteku, nevymáhaný prídel pôdy, trestali sa potraty

Leges  Romana Burgundionum – (Burgundské zákony) mali celoteritriálnu platnosť pre celé územie ríše a všetkých obyvateľov čo bolo významné pretože vtedy platila personalita práva – každý mal práva podľa statusu – iné cirkev, iné mešťania, domáci obyvatelia, Rimania)-išlo o ustanovenia z rímskeho práva z jurisprudencie aj zo spisov poklasických právnikov

8/ Leges barbarorum v germánskych štátoch

Franská riša vznikla po rozpade prvotnoposlpolnej spoločnosti , teda boli tu prežitky z nej – obyčajové právo + normatívne akty kráľov.

Vznikajú prvé kodifikácie práva napr. Leges barbarorum t.j. zápisy národného práva významných germánskych kmeňov –detailne upravovali  spoločenské vzťahy kmeňov a rodovej pospolitosti

Lex Salica – (sálska pravda) zborník súdnych obyčají sálskych frankov, vytvorený koncom 5. stor.

22. nebol ovplyvnený ani rímskym ani kánonickým právom
23. zjednotil trestné právo, súdny poriadok a dedičské právo
24. vznikol ako „dohoda medzi panovníkom a ľudom“ – má niektoré demokratické rysy
25. upravoval právne postavenie rimanov -  slobodný obyvateľ, slobodný držiteľ majetku, ako poplatník
26. dedičské právo: ustanovenie o slobodno majetku – úprava dedenia zo zákona; upravuje prípady ak poručiteľ nemal potomkov – ak nebolo potomkov dedili rodičia, ak tých nebolo tak bratia a sestra a ak ani tých nebolo dedili sestry otca alebo sestry matky, ak ani tých nebolo tak ďalší príbuzní
27. bolo možné sa zrieknuť príbuzenstva – vyhlásením pred súdom; zrieknutie bolo konečné – zriekol sa pomoci, dedičstva... od príbuzných

Lex Burgundiosa – územie Burgundského kráľovstva; vychádza z obyčajového práva a bol doplnený kráľovskou legislatívou; neskôr bol tento zákonník ovplyvňovaný rímskym aj kánonickým právom.

9/ Lex Salica z r. 508-511 charakteristika

Ide o kodifikáciu na území Franskej ríše za vlády kráľa Chodovika –právo salských frankov.

Nie sú v ňom vplyvy rímskeho práva ani kresťanstva.

Zjednotil trestné právo, súdny poriadok dedičské právo .

Vznikol ako „dohoda medzi panovníkom a ľudom“ má niektoré demoraktické rysy.

Išlo o zborník súdnych obyčají salských frankov,  odráža aj dávnejšie pomery, k pôvodnému textu boli dopisované dodatky  takže vlastne poukazuje aj na ďalší vývoj spoločnosti.

Upravoval trestné právo, procesné právo, postavenie slobodného obyvateľstva, rodinné právo – uzatváranie manželstva, právne vzťahy medzi manželmi a dedičské právo

10/ Kapitulárie vo Franskej ríši

Boli to normatívne akty kráľov, kráľ mal nariaďovaciu právomoc a v rámci nej po prerokovaní s kráľovskou radou vydával najskôr edikty, dekréty, predpisy  a za Karlovcov sa zaužíval názov kapitulárie.

Vydávali ich franskí králi najmä Karol Veľký boli to nariadenia panovníkov, ktoré upravovali

28. cirkevné záležitosti
29. svetské záležitosti
30. zmiešané kapituárie
31. alebo boli pripojené k zákonom ako doplnky, novely – týkali sa hospodárskych inštitúcií
32. alebo ako samostatne koncipované kráľovské zákony – administratívne právo, finančné právo, rodinné právo, procesné právo
33. kráľovské inštrukcie – pre kráľovských vyslancov, poslom, kontrolórom

Boli prameňmi franského práva; neboli komplexne kodifikované

11/ Kodifikácie nemeckého feudálneho práva- charakteristika súkromno-právnych aspektov

Svätá rímska ríša nadväzuje  na franskú právnu tradíciu –základom sú germánske právne obyčaje

34. právny partikularizmus – pre každú skupinu obyvateľov iné právo:
35. feudáli –lénne
36. mestskí obyvatelia –mestské
37. poddaní – dvorské
38. nevoľníci – služobné

+ recepcia rímskeho práva  začala v 13. a končí v 17. storočí, keď bolo recipované ako celok.

Saské zrkadlo- autor Erich von Repkoven, vytvorená na zač. 13. stor.

39. vychádza najmä z obyčajového práva východných Sasov, autor odmietal recepciu rímskeho a kánonického práva
40. kniha bola rozdelená: úvodná časť – písaná rýmom; druhá časť: výklad o zemskom/krajinskom a lénnom práve
41. obsahuje presne vymedzené kompetencie cirkevných inštitúcií (duchovnej a svetskej moci) - prednosť svetskej moci pred duchovnou - prvenstvo cisára pred pápežom
42. chýbala v ňom štátna sankcia
43. venuje sa lénnym vzťahom  - vzťahom medzi vazalom a seniorom
44. obmedzenie cisárskej moci
45. upravuje vzťahy medzi feudálmi
46. vymedzuje presne vplyv svetských a duchovných feudálov
47. upravuje inštitút nevoľníctva a ich právne postavenie
48. používalo sa aj v 19 . stor. ako prameň práva v Durínsku, kde boli podľa neho upravené susedské práva

Švábske zrkadlo -  cisárska kniha zemského a lénneho práva; vznikol koncom 13. stor.

49. zostavené podľa vzoru Saského zrkadla
50. podľa neho bolo zostavené Nemecké zrkadlo
51. autor anonymný františkánsky mních
52. chce spísať ríšske  právo nielen obyčaje určitej oblasť
53. čerpá z rímskeho a kanonického práva, fanských kapitulárií
54. uznáva nadvládu duchovnej moci nad svetskou - prvenstvo pápeža
55. upravuje právne postavenie cisára, právomoci krajinských orgánov, mestské právo

Pruský zemský zákonník – koncom 19. stor v Prusku – zámerom bolo upraviť celý právny poriadok na území Pruska, verejné aj súkromné právo

Za vlastníka sa považovala osoba ktorá vec ovládala, používala, teda mala vo vzťahu najbližšie podľa rímskeho práva v „držbe“ – gewere užívať ho a brať z neho úžitky.

Veci sa delili na

Odvetvia práva:

1. vecné právo –inštitúcia vlastníctva málo rozvinutá za vlastníka sa považoval kto vec užíval tento vzťah sa volal GEWERE, orná pôda = dedičné prídely  ostatné nehnuteľnosti mohli byť predmetom súkromného vlastníctva
2. rodinné právo- veľká rodina s neobmedzenou mocou hlavy rodiny nad manželkou deťmi ako v Ríme, hlava rodiny ručí aj za spôsobené škody, proti tomu bojuje cirkev aj štát (bolo málo odúmrtí –majetok) deti manželské aj nemanželské rovnocenné
3. dedičské – pôvodne nemalo uplatnenie – gewere, až jej rozpadom  malo význam spočiatku zo zákona (dedili iba synovia, ak neboli – občina)  neskôr zo závetu

Code Civile – 1804 – Napoleonov občiansky zákonník – novodobé ponímanie bez znakov feudalizmu

12/ Ustanovenie a vývoj súkromnoho práva v stredoveku – charakteristika

4. súkromné právo – pojem zavedený až v Rímskej ríši
5. V staroorientálnych štátoch bol slabý rozvoj súkromné práva. Pôda patrila štátu – panovníkovi. Prídel pôdy bol určený pre jednotlivé rody – bol dočasný, nemohol byť predmetom dedičstva. Pravidelen sa uskutočňovalo prerozdeľovanie pôdy /Babylon, Egypt, Palestína/. Neskôr panovník udeľoval prostredníctvom darovacej zmluvy pôdu svojim najvýznamnejším veliteľom, úradníkom – pôda sa dostáva do ich osobného vlastníctva. Otroci neboli spôsobilý  na právne úkony, mohli mať svoju rodinu a menší majetok.
6. Prvé delenie práva bolo zakotvené v Zákone 12 tabúl – rímske právo bolo delená na právo verejné a súkromné. Inštitúty súkromného práva  vyvíjali aj v predštátnych útvaroch. Rímsky právnik Ulpianus prvýkrát v 3. stor. definoval súkromné právo – právo, ktoré sa týka postavenia jednotlivca. Subkekty majú rovnoprávne, rovnocenné postavenie, n a rozdiel od verejného práva, kde štát má vždy  nadradené postavenie.
7. Súkromné právo ďalej rozvíjali Glosátori – ich činnosťou dochádza k recepcii rímskeho práva. V polovici 13. stor. podrobnejšie rozpracovali jednotlivé inštitúty z Corpus Iuris Civilis.
8. Činnosť postglosátorov – venovali sa recepcii rímskeho práva – ďalej rozvíjali rímske právo, analyzovali právne predpisy.
9. Škola komentátorov – ich zásluhou s začalo aplikovať všeobecné právo.

13/ Vzťah starogermánskeho, germánskeho a rímskeho práva v 5 - 17 st.

10. od počiatku vzniku germánskej ríše silný vplyv rímskeho práva
11. obdobie stavovskej monarchie
12. germánske a rímske zákonníky – 5 stor. vznik zákonníkov – spisovali sa na územiach bývalej Západogermánskej ríše
13. ovplyvnené rímskym právom
14. určené pre rímske obyvateľstvo alebo germánske – najvýznamnejšie Vizigótske zákony, Zákon franské
15. od 13. stor. začiatok recepcie rímskeho práva a veľký vplyv kánonického práva
16. 17 – 18 storočie dochádza k recepcii rímskeho práva ako celku, čo sa neskôr prejavilo v Nemeckom občianskom zákonníku (19. stor.)

14/ Priebeh charakter a výsledok recepcie rímskeho práva  vo Svätej ríší Rímskej národa nemeckého

17. obdobie stavovskej monarchie
18. germánske a rímske zákonníky – 5 stor. vznik zákonníkov – spisovali sa na územiach bývalej Západogermánskej ríše
19. ovplyvnené rímskym právom
20. určené pre rímske obyvateľstvo alebo germánske – najvýznamnejšie Vizigótske zákony, Zákon franské
21. od 13. stor. začiatok recepcie rímskeho práva a veľký vplyv kánonického práva
22. 17 – 18 storočie dochádza k recepcii rímskeho práva ako celku, čo sa neskôr prejavilo v Nemeckom občianskom zákonníku (19. stor.)

15/ Dôsledky recepcie rímskeho súkromného práva na právny poriadok v strednej Europe

Spočiatku dominatné postavenie právnej obyčaje

56. nerozlišovalo sa medzi súkromným a verejným právom normy splývali
57. obsahová jednoduchosť.

Obdobie feudalizmu - právny partikularizmus a rímske právo napomáhalo unifikácii a systematizácií práva. Táto vyhovuje hlavne panovníkovi - ako prostriedok zjednotenia krajiny po svoju moc; feudálom - majú v ňom normy ktoré umožňujú vykorisťovať poddaných  a mešťanom – odstránenie nejednotnosti úprav týkajúcich sa obchodu, ktoré prekážajú rozvoju obchodu. Koncom 17 st. bolo rímske právo recipované ako celok aj keď sa súčasne používalo domáce právo, aj keď celoríšskych úprav bolo málo.

Vývoj bol špecifický pre každé územie

1. Východná časť franskej ríše (neskôr Nemecko) – významné právne knihy, ktoré ovplyvnili vývoj práva = Saské, Švábske zrkadlo
2. z územia Pruska z roku 1794 sa zachoval Pruský zemský zákon, Pruské zemské práva = má obrovský rozsah paragrafov. Zámerom zákonodarcu bolo upraviť zákony na území Pruska. Upravoval aj verejné právo.
3. Západná časť franskej ríše – Francúzsko – Napoleonov občiansky zákonník Code Civile – upravoval súkromné právo už v novodobom ponímaní bez charakteristických znakov feudálneho práva

Existencia niekoľkých osobitných skupín práv

4. lénne právo – právo platné pre feudálov
5. mestské právo – platné v mestách a pre mešťanov- základnými prameňmi boli tzv. Mestské knihy
6. dvorské právo – platné pre poddaných Nemecka
7. služobné právo – platilo pre nevoľníkov

Vznik veľkých kodifikácií v Prusku Pruský zemský zákon, v Rakúsku, Francúzsku – Code Civil Obchodný zákonník, v Nemecku – Nemecký občiansky zákonník

16/ Pramene súkromného práva v Nemecku od 9-do konca 18/ st

Pre právo feudálneho Nemecka bol charakteristický partikulatizmus - každá skupina obyvateľov má svoje práva –lénne, dvorské, mestské, služobné a sú v prameňoch:

1/ Obyčajové právo

2/ rozhodnutia súdov – sudcovské právo

3/ cisárske konštitúcie  - najznámejšie Constitutio Criminalis Carolina (hrdelný trestný poriadok)

4/ Privilégiá – určitú skupinu, majestáty – vydávané panovníkmi, edikty , patenty, pragmatická sankcia,

5/ Právne knihy – súkromné zbierky, ktoré vznikli v čase feudalizmu, v období právneho partikularizmu.    

Upravovali lénne právo a právo mestské. Autori boli väčšinou anonymní, ktorí čerpali z rímskeho  práva, z kanonického práva, obyčajového práva a zo súdnej praxe. Chýbalo tu štátne donútenie a štátna sankcia a tvorili základ Nemeckého práva: najznámejšie:

- v 13. stor. spísanie súkromných zbierok obyčajového práva – krajinské, zemské, mestské, lénne právo  - ovplyvnené rímskym a  kánonickým právom a súdnou praxou; autori boli právnici – sudcovia, súdny úradníci, ktorí boli vedení snahou o zjednotenie práva a zjednodušenie celého právneho systému

6/ Saské zrkadlo- Ejech von Ropkov –1230- úvod + výklady šľachtického a lenného práva

58. zborník obyčajového práva
59. obmedzenie cisárskej moci
60. upravuje vzťahy medzi feudálmi
61. odmieta recepciu kanonického práva
62. prednosť svetskej moci pred duchovnou - prvenstvo cisára pred pápežom
63. chýbala v ňom štátna sankcia
64. venuje sa lénnym vzťahom  - vzťahom medzi vazalom a seniorom
65. obmedzenie cisárskej moci
66. upravuje vzťahy medzi feudálmi
67. vymedzuje presne vplyv svetských a duchovných feudálov
68. upravuje inštitút nevoľníctva a ich právne postavenie
69. používalo sa aj v 19 . stor. ako prameň práva v Durínsku, kde boli podľa neho upravené susedské práva

7/ Švábske zrkadlo – volá sa aj cisárska kniha zemského a lénneho práva

70. chce spísať ríšske  právo nielen obyčaje určitej oblasti
71. čerpá z rímskeho a kanonického práva, fanských kapitulárií
72. zostavené podľa vzoru Saského zrkadla
73. podľa neho bolo zostavené Nemecké zrkadlo
74. autor anonymný františkánsky mních
75. chce spísať ríšske  právo nielen obyčaje určitej oblasť
76. čerpá z rímskeho a kanonického práva, fanských kapitulárií
77. uznáva nadvládu duchovnej moci nad svetskou - prvenstvo pápeža
78. upravuje právne postavenie cisára, právomoci krajinských orgánov, mestské právo

8/ 1794 - Všeobecné krajinské (zemské) právo ALR –široko koncipovaný zákonník obsahuje občianske, štátne, správne aj trestné právo.

79. upevňuje feudálne prvky- privilégiá šľachty , nevoľnícke pomery
80. ale aj obsahuje úpravy zodpovedajúce buržoáznym pomerom –vecné právo
81. Zakotvuje samovládu kráľa a policajný režim –obmedzuje osobnú slobodu a súkromný život.

9/ z územia Pruska z roku 1794 sa zachoval Pruský zemský zákon, Pruské zemské práva = má obrovský rozsah paragrafov. Zámerom zákonodarcu bolo upraviť zákony na území Pruska. Upravoval aj verejné právo.

10/ Západná časť franskej ríše – Francúzsko – Napoleonov občiansky zákonník Code Civile – upravoval súkromné právo už v novodobom ponímaní bez charakteristických znakov feudálneho práva

11/ z územia Nemecka – 1896, 1900 – Nemecký občiansky zákonník

17/ Všeobecné pruské zemské právo (1794) pôsobnosť a základné znaky

Po revízii všeobecného zákona pre Pruské štáty bolo vydané Všeobecné Pruské zemské právo

82. prvá väčšia snaha o kodifikáciu súkromného práva na území Pruska
83. bol značne rozsiahly – viac ako 19.000 paragrafov
84. obsahov procesné a hmotnoprávne predpisy platné na území Pruska
85. skladal sa z troch časti:
86. úvod – všeobecné zásady práva a platnosť a účinnosť dokumentu
87. tzv. 1. kniha – úprava osobných práv, večné práva, úprava záložného práva, úschova, držba, vlastnícke právo výhradné a míľové právo
88. tzv. 2 kniha – úprava rodinného práva, manželstva, právneho vzťahu medzi rodičmi a deťmi, úprava právneho postavenia sedliackeho stavu, úprava právneho postavenia mestského stavu a právne postavenie šľachtického stavu, úprava trestného práva
89. obsahoval zásadu rovnosti pred zákonom – rovnosť všetkých občanov pred zákonov v úvode, no v ďalších častiach bola silne negovaná a bol potvrdený stavovský princíp – šľachtický, mestský a sedliacky stav - hovorí o nemožnosti prestúpenia z jedného stavu do druhého
90. mal všeobecnú záväznosť – všetky zemské zákony mali platiť pre všetkých občanov lex generalis a boli nadradené nariadeniam zemepána a k názorom právnej vedy

18/ Code Civil des Francais – prijatie a charakteristika

Ide o porevolučný zákonník – pokyny na jeho kodifikáciu vydal Napoleon od r. 1801-1804 – v období konzulátu, kedy tvoril komisiu na jeho vypracovanie.  Bol základným dokumentom pre ďalšie obdobné úpravy. Silne ovplyvnený rímskym právom, čo sa prejavilo v úprave vlastníckeho, vecného, rodinného a záväzkového práva. Obsahuje feudálne prvky, a to najmä v rodinnom práve. Mal potvrdiť víťazstvo buržoázie nad feudalizmom a zriadiť  princíp “neobmedzeného vlastníctva“ proti útokom zo strany feudálov a proletariátu, chráni buržoáziu. Odstránenie feudálneho partikularizmu a utvorenie jednotného občianske práva pre celé Francúzsko.

Občiansky zákonník potvrdil zásady:

91. posvätnosť súkromného vlastníctva – právna ochrana majetku buržoázie, slobodná dispozícia s majetkom a z jeho užívania každého vylúčiť
92. formálnu rovnosť pred zákonom (kapitalista mal aj tak väčšiu ekonomickú moc ako proletár)
93. zmluvnú slobodu (slobodný obchod podnikanie - rozvoj kapitalistických vzťahov)

Skladá sa z úvodu a 3 kníh:

94. Úvodný  článok = spôsob uverejnenia, platnosť a účinnosť, použitie zákona; obsahuje klauzulu o vykonateľnosti na celom území Francúzska a sú záväzné pre všetkých obyvateľov Francúzska; každý sudca mal prijať každý prípad – nemohol odmietnuť rozhodovať prípad; zakazuje sudcovskú tvorbu zákona – prameňmi práva nemôžu byť súdne rozhodnutia  ale iba zákon; upravuje tzv. občiansku smrť – pozbavenie osoby spôsobilosti na právne úkony a pozbavenie osoby slobody, účasti na občianskych právach
95. 1. kniha – upravuje manželské právo, rodinné právo a právne postavenie osôb, právnu subjektivitu priznáva len FO, PO nie sú upravené
96. 2. kniha -  úprava vecného práva na zásade slobody vlastníctva
97. 3. kniha -  rôzne spôsoby nadobudnutia vlastníctva (najmä záväzkové a dedičské právo)

Dôležité znaky:

98. priznáva právnu subjektivitu len právnickým osobám
99. a 1x je tu spomenutá pôsobnosť zákona – teritoriálna (pre celé územie Francúzka)
100. snaha o unifikáciu práva
101. zákaz retroaktivity
102. zákaz tvorby sudcovského práva

19/ Obchodný zákonník Francúzka (Code de comerce)-charakteristika

Prijatý v roku 1807 a vychádzal z ordonancií týkajúcich sa obchodu z roku 1673. Upravoval iba vzájomné vzťahy medzi obchodníkmi a obchodovanie na území francúzska neupravoval . Všeobecné úpravy – právna subjektivita, retroaktivita – neboli upravené, pretože ich upravoval občiansky zákonník.  Dualizmus – občiansky poriadok vystupuje ako všeobecný zákon (pre občianske aj obchodné záležitosti) a obchodný zákonník vystupuje ako špeciálny zákonník, ktorý upravuje špecifické pomery medzi obchodníkmi – ak nie sú špeciálne ustanovenia potom sa používa občiansky zákonník. Bol podkladom pre Nemecký právny poriadok, prebral ho Švajčiarsky a Poľský zákonník. Nikdy nedosiahol taký význam ako občiansky zákonní.

Skladá sa zo 4 kníh:

1. kniha – definuje postavenie obchodníka, obchodné spoločnosti, ktoré už boli PO (komanditné spoločnosti, VOS, a.s.) - upravené kurzy, burzové obchody, zmenky, kúpna zmluva a sprostredkovatelia
2. kniha – upravuje námorný obchod – nájom obchodnej lode, zodpovednosť prepravcu za prepravovaný tovar a obsahuje súdny predaj lode;  vychádza z predchádzajúcej ordonancie z roku 1601, ktorá upravovala námorný obchod
3. kniha -  ustanovenia insolventnosti – bankrot, úpadok obchodníka – stav, v ktorom obchodník nebol schopný plniť svoje záväzky a v ktorom obchodník zastavil všetky svoje platby;  Napoleon veľmi prísne sankcionoval bankrot zavinený hrubou nedbanlivosťou alebo podvodom úpadcu
4. kniha -  pravidlá súdneho konania v obchodnom súdnom konaní; vznikli obchodné súdy, členmi týchto obchodných súdov boli laici – obchodníci, ako členovia jednotlivých obchodných spoločností

20/ Všeobecný občiansky zákonník rakúsky (ABGB) charakteristika

netreba

21/ Nemecký občiansky zákonník (BGB) charakteristika

BGB – schválený v r. 1896 platný od  1.1.1897  - účinnosť upravená osobitnou klauzulou (účinnosť od roku 1900)

- bol potrebný pre rozvoj kapitalistických výrobných vzťahov

- Bol rozsiahly mal 2300 §-ov

103. „kaučukové normy“ – sudca si mohol podľa uváženia vysvetliť obsah §.ov, teda spôsob rôzneho výkladu nepresného definovania dôležitých ustanovení
104. bol to zákonník spísaný v záujme buržoázie
105. formálna rovnosť pred zákonom – hlavne pri úprave pracovnej zmluvy – dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom; z hrubého porušenia pracovnej zmluvy mohol zamestnávateľ vypovedať zmluvu; hrubé porušenie však nebolo definované
106. zakázaná sudcovská tvorba zákona a tiež zakázaná retroaktivita
107. pri pracovnej zmluve sa záujmy buržoázie prejavujú- súd prihliada na záujem zamestnávateľa

má 5 kníh :

1/ všeobecná časť – osoby FO a PO, právne úkony,  lehoty, vykonávanie a zabezpečenie práv – platnosť a účinnosť zákona

2/ záväzkové právo - obsah zmlúv

3/ vecné právo – držba, vlastníctvo a i.

4/ rodinné právo

5/ dedičské právo

22/ Nemecký obchodný zákonník HGB – charakteristika

Bol prijatý v r. 1897 a účinný od 1.1.900 zároveň s občianskym zákonníkom., a je len jeho doplnením – obsahuje úpravu osobitných obchodných inštitúcií a osobitné pravidlá pre obchodníkov.  Dualizmus v súkromnom práve: generálny zákonník – občiansky zákonník a špeciálny zákonník – obchodný zákonník. Okrem obchodného zákonníka vzťahy obchodníkov boli upravené aj obyčajou a zvykmi.

Upravoval obchodno-právne vzťahy  a má 4 knihy :

1/ kniha -  Úvodné ustanovenia, ustanovenia o obchodníkoch a obchodnom registri, o obchodných zamestnancoch;  definuje : obchodníka – fyzická osoba, venujúca sa obchodnej činnosti, povinnosti :

                       a/ povinná registrácia v OR

                            b/ povinnosť viesť účtovné knihy

2/ kniha -  obchodné spoločnosti - ich vznik t.j. že vznikajú na základe spoločenskej zmluvy, nevyžaduje sa písomná forma  - a pozná: obchodné spoločnosti; verejné obchodné spoločnosti; komnaditné spoločnosti, akciové spoločnosti = táto na svoj vznik už potrebuje súhlas štátu, vzniknúť môže len na základe písomnej spoločenskej zmluvy, formou notárskej zápisnice a je to upravené osobitným zákonom z r. 1872

3/ kniha – hovorí o obchodných zmluvách

4/ kniha  - o námornom  obchode

23/ Vývoj vzťahu súkromného a verejného práva v 20 st.

108. súkromné a verejné právo oddelené
109. Súkromné právo – princíp voľných zmlúv a štát zasahuje v minimálnej miere
110. Vznik veľkých kodifikácií súkromného práva začína už v 19. storočí
111. Občianske kódexy/zákonníky – upravovali komplexne celé súkromné právo
112. Občianske zákonníky sa delia do skupín:
113. Prvej generácie – Napoleonov Občiansky zákonník 1804, Rakúsky občiansky zákonník 1811
114. Druhej generácie – Nemecký občiansky zákonník 1896
115. v 20 storočí vznik mnohých čiastkových úprav a veľkých kodifikácií
116. vznik nových právnych odvetví - rodinné právo, vecné právo, finančné právo, daňové právo...
117. Verejné právo – statická časť právneho systému štátu – ústavy sa menia pomerne málo a niektoré demokratické obsahujú ustanovenia základných práv a slobôd, v pracovnom práve sociálne úpravy;  v   totalitných systémoch  nemohlo byť právo nezávislé a absentovalo 3-delenie moci, dominuje exekutíva,  popieranie ZLP, vyhladzovanie protivníkov režimu.
118. Súkromné právo – dynamická časť právneho systému – úpravy sú časté, vychádzajú z potrieb spoločnosti, ktoré sa často menia, prijímajú sa nové zákony a menia sa staré
119. zosúlaďujú sa právne systémy – normy súkromné práva nesmú odporovať normám verejného práva

II.

1/ Manželské a rodinné právo starovekej Mezopotánie

Chamurappiho zákonník:

120. rodina je monogamná, naradené postavenie muža nad ženou
121. ale žena je právoplatným členom spoločnosti môže vykonávať určité povolania krčmársku činnosť, obchodnú
122. A/ dispozície s nehnuteľným majetkom a PU pred úradmi len v zastúpení muža
123. b/  mohla vykonávať niektoré povolania
124. c/ požiadať o rozvod mohol len muž
125. muž má nadradené postavenie aj vo vzťahu k deťom –právo otca nad životom a smrťou, otcovská moc nad deťmi
126. manžel rozvedenej manželke musel prispievať na živobytie, ošatenie, starať sa o chorú
127. Manželstvo vzniká na základe zmluvy + dohoda o vene ktoré prinášala nevesta
128. vzniká príchodom nevesty do ženíchovho domu
129. žena získava plnoprávne postavenie až materstvom
130. ak bola žena márnotratná mohol ju muž zapudiť bez náhrady alebo si ju nechať ako otrokyňu

Ur Nammov zákonník:

131. rodina je monogamná, naradené postavenie muža nad ženou
132. rozvod možný len za predpokladu verejnej moci – potrebný súhlas úradu
133. Dôvody rozvodu: neplnenie manželských povinností, cudzoložstvo manželky, márnotratnosť
134. žena materstvom získala procesnú spôsobilosť pred súdom, úradmi

2/ Dedičské právo starovekej Mezopotánie

Chamurappiho zákonník:

135. nadradené postavenie muža – dedia len synovia- primogenitúra –dedí najstarší syn
136. dcéry dedili nepriamo t.j. získavali veno, čo bolo menej ako podiel zabezpečil ho brat, ktorý dedil
137. ak otec nemal syna potom dedil najbližší najstarší mužský príbuzný

4. Vydedenie – inštitút vylúčenia dedičov
5. úplne vylúčiť dediča bolo možne len súd. Rozhodnutím na základe dôvodov vydedenia
6. Do ded. Podielov sa nepočítali dary a právo umožňovala otcovi rodiny pred smrťou rozdeliť dedičstvo v prospech synov a to s klauzulou neodvolateľnosti.

Ur Nammov zákonník

7. dedičské právo synov – inštitút  primogenitúry a má najväčší podiel na dedičstve – dvojnásobný podiel v porovnaní s ostatnými bratmi. Ostatní synovia  rovný podiel, dcéry iba veno.
8. dedičské právo nemanželských detí – len vtedy ak muž nemal dieťa z riadneho manželstva, z dôvodu neplodnosti manželky

3/ Majetkové právo starovekej Mezopotánie

Vlastníckom všetkej pôdy bol formálne panovník a dával ju do držby obyvateľom  .

Vlastnícke právo rozdelené

9. Chrámové – vlastník hnuteľného aj nehnuteľného majetku, stredisko náboženského a politického života;  mal svoje hospodárstvo, skupoval a predával pôdu, obrábal alebo prenajímal roľníkom
10. Palácové – inštitút ilku – užívacie právo individuálne určené k presne vymedzeným hospodárskym majetkom paláca, ak panovník udelil výmeru pôdy veliteľom vojsk alebo úradníkom;
11. súkromné vlastníctvo – najmä hnuteľné veci, slabý rozvoj súkromného vlastníctva pôdy – zachováva sa pozemková občina; rodinný majetok = spravuje ho muž  má dispozičné právo s rodinným majetkom;

Kúpne zmluvy sa uzatvárajú písomne, v prítomnosti pisára a troch svedkov; v 2. stor. sa začala rozvíjať pôžička – spočiatku bezúročná, neskôr úročená

Obchod – najskôr to bola naturálna výmena, neskôr sa platilo v striebre

4/ Právo osôb, manželské a dedičské právo starovekého Egypta

Osobné právo

rozdelenie obyvateľstva

1.  dediční kráľovskí hodnostári – úradníci, kňazi, vojenskí velitelia
2.  slobodné obyvateľstvo – venovalo sa obchodu, poľnohospodárstvu, remeslám
3.  neslobodné obyvateľstvo – otroci

Manželské a rodinné právo

8. obyvateľstvo bolo podriadené panovníkovi
9. slobodné obyvateľstvo mohlo uzatvárať monogamné manželstvo (polygamia bola zakázaná; aj medzi priamymi príbuznými bolo zakázané manželstvo, iba vládnuca dynastia mohla uzatvárať manželstvá v priamej línii)
10. sobáš bolo súkromnoprávnym aktom – nebola potreba prítomnosti verejného orgánu (štátu, cirkvi) – k manželstvu dochádza priamo v dome manžela ubytovaním nevesty; súhlas otca nevesty
11. dôležitú úlohu tvorilo finančné postavenie muža pre manželstvo
12. do manželstva vstupovali na základe slobodnej vôle
13. spisovali sa manželské zmluvy upravujúce majetkové pomery manželov a podmienky pre prípad rozvodu (spísanie majetku, kt. žena priniesla do manželstva vo forme vena a majetku muža; neopomenula prípad rozvodu a čo si môže žena vziať v prípade rozvodu
14. žena v Egypte mala najlepšie postavenie; mohla spísať manželskú zmluvu aj sama
15. žena bola podriadená manželovi
16. otcovská moc nad deťmi – pater familias
17. zánik manželstva: smrťou alebo návrhom na rozvod (muž aj žena), o ktorom rozhodol súd; deti po rozvode zostávali v otcovskej moci
18. Dôvody rozvodu: neplodnosť ženy, nesúlad manželov, vôľa jedného z manželov žiť s niekým iným, nevera (zo strany manželky)
19. Trest za neveru: manžel mohol beztrestne zabiť milenca; oboch udať na súd (manželku a milenca), kt. ich potrestal ordálom; manžel mohol vystaviť manželke tzv. prepúšťací list, čím deklaroval neveru manželky a svoju vôľu rozviesť sa s ňou

Dedičské právo

3. spočiatku dedenie zo zákona – len synovia, kt. boli povinní živiť svoju matku a poskytnúť veno pre svoje sestry
4. neskôr dedila aj manželka a rovnako dcéry ako synovia
5. po smrti ženy veno prechádzalo na manžela
6. poznali: závet, vydedenie, adopcie
7. dedili vlastné deti, potom postupne ďalšie
8. majetok nadobudnutý v manželstve pripadol deťom

5/ Staroegyptské majetkové právo

Majetkové právo – vlastnícke právo

20. spočiatku vlastníctvo nehnuteľností (pôdy) vlastnil štát (palácové a chrámové vlastníctvo, ako centrá hospodárskeho a náboženského života. Pôdu dávali do prenájmu obyvateľstva, kt. platili prenájom – napr. časť úrody, od vlády Ptolemaiovcov – peniaze
21. súkromné vlastníctvo pôdy – obmedzovalo sa na stavebné pozemky a záhrady, resp. na pôdu darovanú panovníkom
22. inštitút „ilka“ – prepožičanie pôdy, najmä úradníkom spätým s úradom, palácom
23. v súkromnom vlastníctve boli iba veci osobného užívania a domy
24. dochádza k prevodu vlastníctva – darovaním, dedením, kúpou – kedy sa spisovala zmluva o prevode, ktorú vyhotovoval pisár a musela obsahovať dátum, miesto, pečať pisára a bola vyhotovená v 3 exemplároch, kde každá strana obdržala jeden a jeden išiel do kráľovského archívu, ktoré sa po roku preverovali, či nedošlo k zmene vlastníctva
25. vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí a otrokov bolo obmedzené
26. služobnosti  - právo užívať zavodňovacie kanály

Záväzkové právo

27. poznali rôzne druhy kontraktov – napr. zmluva o preprave, dielo, nájomne

6/ Sociálne zákonodárstvo starovekého Izraela

V Mojžišovom zákony boli celé bloky, ktoré sa venovali ochrane slabších

138. ochrana bola odôvodňovaná Jahovovými príkazmi a pripomínaním postavenia izraelitov v Egypte

Bolo zakázané:

139. zadržiavať mzdu chudobného nádenníka izraelitom a cudzincom,
140. nad dlhom nesmie zapadnúť slnko
141. zadržiavanie mzdy bolo vyhlásené za hriech
142. do zástavy nemohol byť branný mlyn, mlynský kameň
143. zástava chudobného mala byť vrátená pred západom slnka - hlavne plášť ktorým sa v noci prikrýva
144. malomocnému ak sa uzdraví malo byť umožnené vrátiť sa do spoločnosti

Oberky ktoré zostali po zbere obilia, olív – patrili chudobným vdovám sirotám, ako aj desiatok z celkovej úroky každým 3 rokom musel byť odovzdaným vdovám a sirotám.

Otroci - Každý 7-my rok je sabatický, neobrába sa pôda a tí čo na nej pracujú odpočívajú; pôda sa neobrábala a otroci sa prepúšťali – buď boli vojnoví zajatci, alebo schudobnelí obyvatelia. Obchodovanie s otrokmi bolo zakázané pod hrozbou trestu smrti. Bolo tzv. patriarchálne otroctvo – otrok bol súčasťou rodiny a spolu s ním pracoval na poly aj jeho pán. Vlastnili menší majetok, mal právo zúčastniť sa na oslavách, zabezpečená účasť na liturgiách. Otroci mohli dediť po svojom pánovi – ak nemal žiadnych príbuzných alebo pri dedení zo záveru, resp. sa mohol oženiť  s  dcérou pána za  súhlasu pána. Ak boli izraelskí otroci prepustený na slobodu , tak s hmotnou výbavou, ak si priali byť v rodine neboli prepustení ale ušný lalok im pán prepichol šidlom.

Každý 50 rok bolo „milostivé leto“  spojené s majetkoprávnymi vyrovnaniami.

Všetka dobročinnosť nemala byť povinnosťou ale z celého srdca, len vtedy Jahve požehná podnikaniu a práci. Zdôrazňuje sa nutnosť otvorenosti ruky pre všetkých čo to potrebujú, chránia sa všetky živé tvory  -napr. pri mlátení obilia nedáš dobytku náhubok aby sa mohlo nažrať.

7/ Manželské, rodinné a osobné právo starovekého Izraela

Manželské právo

28. polygamia – mnohoženstvo
29. manželstvo bolo súkromnoprávnym aktom, uzavretie sobáša malo 2 formy (zásnuby – dojednávali rodičia a boli právne záväzné, ale bola rešpektovaná mienka snúbencov, sobáš)
30. Uzavretie manželstva= ubytovaním nevesty v dome ženícha;  
31. spisovala sa manželská zmluva – čo nevesta donesie do manželstva, osobitne sa zaznamená val dar, ktorý dal ženích neveste = mohar a mohol byť vo forme  verejného daru alebo hrdinského činu alebo vo forme práce
32. do roka od uzavretia  manželstva mali splodiť potomka, ak nie, bol to dôvod na rozvod pre neplodnosť ženy; muži boli oslobodený od vojenskej povinnosti počas tohto jedného roka
33. pokrvný sobáš, sobáš s iným náboženstvom bol možný po prijatí náboženstva Izraela – konvertovanie na židovstvo
34. levirátne manželstvo – musela uzavrieť bezdetná vdova s bratom alebo otcom zomrelého manžela (z dôvodu majetkového a zabezpečenie pokrvného rodu),  jeho syn sa stával aj jej synom
35. ak nebol levirát, žena sa vrátila s majetkom k rodine
36. zánik manželstva: smrťou, rozvodom – ktorý mohol uplatniť iba muž – nevera, neplodnosť, vôľa muža žiť s inou ženou

Osobné právo

1. slobodní
2. cudzinci
3. otroci

8/ Staroizraelské majetkové a dedičské právo

Majetkové právo

1. pôda bola vlastníctvom panovníka, ktorú dával do užívania slobodnému obyvateľstvu na obdobie 50 rokov a bola nescudziteľná ale bola predmetom dedičstva
2. takáto pôda bola ohraničená hraničnými kameňmi
3. krádež kameňa alebo jeho presunutie sa trestalo trestom smrti
4. Majetkové právo – nadvláda muža –spravuje majetok rodiny
5. Sabatický rok – každý 7 rok sa pôda neobrábala a prepúšťali  sa otroci v súkromnom vlastníctve (obyčajne starší, ktorí nemali produktivitu práce
6. zákaz obchodovať s otrokmi
7. nepoznali kúpnu zmluvu
8. poznali pôžičku - bolo dovolené brať od dlžníka zástavu –ale nie od chudobného ak vec potreboval k životu –veriteľ to musel do západu slnka vrátiť

Dedičské právo

9. ako v Egypte
10. dedili všetci synovia, prvorodený mal 2-násobok výmery pôdy a ostatní dedili rovnakým dielom
11. v prípade ak neboli synovia, dedili dcéry, vdova, .... príbuzní
12. povinnosť synov zabezpečiť veno pre sestry a živobytie pre matku
13. Otroci mohli dediť po svojom pánovi – ak nemal žiadnych príbuzných alebo pri dedení zo záveru, resp. sa mohol oženiť  s dcérou pána za  súhlasu pána.

9/ Spartské osobné právo:

sparťania -  plnoprávni občania –

4. plnoletosť a tým aj politické práva nadobúdali Sparťania dovŕšením 30. roku života,
5. mali právo zúčastňovať sa na zasadaniach ľudového zhromaždenia, členmi gerúsie sa však mohli stať až po dovŕšení 60. roku
6. dostávali prídely štátnej pôdy, spolu s otrokmi, ktoré nesmeli scudziť
7. strata prídelu znamenala stratu politických práv povinní prispievať na spoločné stravovanie
8. mali zakázanú akúkoľvek obchodnú alebo remeselnú činnosť – porušenie sa trestalo smrťou; po peleponézskej vojne sa zákaz začal obchádzať
9. do súkromného vlastníctva im patrili vlastníctvo domov, stavebných pozemkov, huteľných vecí
10. od 7. roku do 20 roku sa venovali vojenskej príprave, a od 20. roku vojenstvu
11. zákonom zakázaný prepych

perioikovia  – boli osobne slobodní,

12. nemali politické práva
13. zaoberali sa väčšinou remeslami a obchodom, ktoré Sparťanom neboli dovolené
14. mali pôdu v súkromnom vlastníctve, ktorú mohli scudziť
15. nedostávali pozemkové prídely
16. povinnosť platiť dane

helóti - štátni otroci

17. pôvodné obyvateľstvo
18. ich vlastníkom bol štát, ktorý ich prideľoval jednotlivým Sparťanom s pôdou
19. nebolo ich možné, predávať bez povolenia úradov ani prepúšťať na slobodu /svojim počtom prevyšovali Sparťanov, preto sa ich snažili udržať v poslušnosti terorom – bezdôvodne ich mohli usmrcovať, pravidelne sa konali masakry, v ktorých boli najsilnejší a najsmelší helóti vyvraždovaní/
20. nemohli mať majetok, boli považovaný za vec

10/ Manželské,  rodinné právo a status osôb v starovekých Aténach

Postavenie obyvateľov:

21. dochádza k vymedzeniu pojmu osoba, právna spôsobilosť, definovanie občianstva, jeho získanie a práva
22. občianstvo – len muž, 18 rokov a mal tzv. legitímny pôvod – teda predkov Aténčanov, zapísaný do zoznamu Démov (dedín), mali spôsobilosť na právne úkony (ženy nie)

občania - 1. občanov od narodenia, 2. naturalizovaných občanov – pôvodne cudzincov, ktorým udelilo občianstvo ľudové zhromaždenie a mali obmedzené práva

23. mali politické práva, obmedzené majetkovým cenzom, ďalej právo vlastniť pozemky – majetkové práva a dispozícia s ním, uzavierať manželstvo a viesť proces
24. občianske povinnosti – od 18. do 60 roku života vojenská služba, ďalej povinnosť platiť dane

metoikovia – boli to cudzinci, ktorí sa usadili v Aténach

25. mali obmedzené majetkové práva a mohli vystupovať na súde alebo pred úradmi iba prostredníctvom aténskych občanov, ktorí im poskytovali ochranu
26. nemohli uzavierať platné manželstvá s aténskymi občanmi
27. podliehali však vojenskej i daňovej povinnosti, navyše museli platiť osobitnú daň
28. ak sa zaslúžili o aténsku demokraciu mohli získať status občana – teda rovnoprávnosť s aténskym občanom
29. nikdy nezískali politické práva

otroci – delili sa na  1. štátnych, 2. súkromných

30. štátni otroci sa používali ako policajní strážnici, dozorcovia väzňov a vykonávatelia súdnych rozhodnutí /táto činnosť bola považovaná za nedôstojnú aténskeho občana/
31. súkromní otroci boli zapojení do všetkých odvetví výrobnej sféry aj do služieb,  mohli vlastniť menší majetok, mohli mať svoju rodinu a mohli si ponechať časť výnosu z obrábanej pôdy.
32. z hľadiska práva mali otroci postavenie vecí, nebolo ich však dovolené usmrcovať, ani s nimi kruto zaobchádzať, bolo ich možné prepúšťať aj na slobodu, čím nadobudli postavenie „metoikov“ a ich ochrancom sa stal ich bývalý majiteľ

Rodinné a manželské  právo:

33. muž – slobodný aténčan – mal spôsobilosť na právne úkony – spôsobilosť uzatvárať zmluvy, nadobúdať vlastníctvo, zaväzujúce právne úkony
34. žena mala iba právo uzavrieť manželstvo a nebola spôsobilá na právne úkony týkajúce sa dispozície s majetkom a vystupovať pred úradmi. Zastupoval ju poručník – otec, manžel, najstarší brat, osoba mužského pohlavia
35. otec bol hlavou rodiny – pán domu, disponoval všetkým majetkom a mal správu vena
36. monogamné manželstvo, manželka podriadená manželovi
37. manželstvo sa uzatváralo spísaním manželskej zmluvy medzi ženíchom a otcom nevesty, únosom ženy, ktorý bol neskôr považovaný za trestný čin
38. zánik manželstva: smrťou, rozvod – zo  strany muža aj ženy
39. vernosť – bola povinná len pre manželku, ak bol neverný manžel nemohol byť rozvod iba ak telesne ubližoval manželke - obrátila sa na  najvyššieho archronta – tento výnimočne mohol povoliť rozvod aj žene.
40. vzájomný vzťah medzi rodičmi a deťmi – do Solónových reforiem hlava rodiny mal právo potrestať deti aj trestnom smrti a právom predaja, od Solónových reforiem bolo zakázané a mohol trestať iba telesnými trestami; deti boli povinné poslúchať rodičov; existovala otcovská moc a nie rodičovská; najstarší syn bol povinný vydržiavať svojich rodičov v čase staroby a nesplnenie si povinnosti bolo trestané podľa práva;

11/ Majetkové a dedičské právo v starovekých Aténach

Majetkové právo:

41. poznamenané pozostatkami kolektívneho občinového vlastníctva – vznik vlastníctva, štát prideľoval majetok jednotlivcovi
42. rozlišovanie medzi hnuteľnými a nehnuteľnými vecami
43. neobčania nemohli vlastniť nehnuteľnosti
44. občania mali obmedzené dispozičné právo k nehnuteľnostiam
45. Solón – rozvoj súkromného vlastníctva

Dedičké právo:

46. Dedenie zo zákona:

I. skupina – synovia rovnakým dielom, a sestra iba veno,  ak neboli synovia dedili dcéry a museli mať poručníka (otec, manžel)

II. skupina – ak nezanechal žiadne deti – zákonné potomstvo dedili ostatní príbuzní zo strany manžela, a muži mali prednosť pred ženami

47. vyňaté nemanželské deti, mohli dostať maximálne paušálne 1000 drachien vo forme odkazu
48. Do Solónových reforime existovalo len dedenie zo zákona; potom zavedená testovacia sloboda a mala prednosť pred zákonným dedením; testovaciu slobodu mali len muži (nie ženy a otroci) – svojprávna, plnoletá osoba, nie pod vplyvom alkoholu a nie pod vplyvom manželky. Mohol ju spísať len vtedy ak nemal zákonných dedičov – len občanov

12/ Záväzkové právo v starovekých Aténach

49. rozlišovanie záväzkov podľa vzniku

1. na slobodné –  rôzne zmluvy – kúpna, pôžička vyjadrená v peniazoch, úročná aj bezúročná; pracovná zmluva, vypožičanie, zmluva o dielo, zmluva o úschove
2. neslobodné – ako dôsledok protiprávneho činu – poškodenie veci

50. potrebný vzájomný konsenzus, písomná forma
51. Pokiaľ ide o pôžičku v Aténach platilo maximálna výška úroku nebola stanovené poskytovali ich štátne inštitúce – banky alebo súkromné osoby, obchodné spoločnosti –štátne financie boli vždy obmedzené (zbrojenie) pri súkromných vysoké úroky – ak dlžník nebol schopný splácať včas bolo možné uvaliť úroky z úrokov – mnohí obyvatelia Atén sa dostali do situácie keď ich majetok  alebo aj oni sami podliehali exekúcii – zmenil to Solon – strasenie bremena a zákaz zotročovať ľudí pre dlžníctvo
52. existencia neobmedzeného počtu  zmlúv, nebola predpísaná ich forma
53. zmluvy mohli uzatvárať len občania (pracovnú zmluvu mohol zriadiť aj metoik, mohol zamestnávať občanov aj otrokov)
54. poškodená strana si mohla uplatniť náhradu škody
55. otec zodpovedal za škodu spôsobenú deťmi, pán za škodu spôsobenú jeho otrokom – možnosť zbaviť a zodpovednosti odovzdaním otroka poškodenému

III.

1/ Status osôb v barbarských štátoch, podľa leges barbarorum

Frankovia = šľachta – vládnuca vrstva spoločnosti – z členov kráľovskej družiny a ich potomkov sa kreujú príslušníci štátneho aparátu, vznikajúca vrstva feudálov – kráľ ich za služby odmeňoval pôdou, ktorá sa stala ich vlastníctvom (alóda), neskôr im dával pôdu do držby podmienenej výkonom určitých služieb (benefícium), neskôr sa benefícium stalo dedičným – lénom

Slobodné roľníctvo – život v susedských občinách, personálny princíp – príslušnosť k občine, znižovanie počtu, boli závislí na pôde, na ktorej pracovali; venovali sa poľnohospodárstvu

Galorománska štruktúra - vplyv rímskeho práva

56. senátorská aristokracia – veľkostatkári
57. kolóni – nájomníci pripútaní k pôde
58. Otroci – postavenie sa približovali ku kolónom, nie antickým otrokom

2/ Právne postavenie osôb vo Franskej ríši

Franská šľachta – rodová aristokracia

59. Panovník s rodinou - osoby privilegované, najvyššie postavené
60. Služobná šľachta - vyššia vrstva, provinčný aristokrati (stráž, úradníci....)
61. ktorá slúžila panovníkovi
62. za svoje služby získavali od panovníka pôdu na základe darovacej zmluvy – pôda sa dostávala do súkromného vlastníctva jednotlivých osôb; toto darovanie bolo časovo obmedzené – teda do konca života obdarovaného, účelovo obmedzené – viazalo sa na prísahu vernosti a službu pre kráľa. Vznik benefícií – neskôr mohla byť takáto držba predmetom dedičstva a v 8. stor. vznik lénnych vzťahov

Slobodné obyvateľstvo – roľníci

63. najpočetnejšia skupina
64. zaoberali sa poľnohospodárstvom
65. drobní držitelia pôdy, ktorí žili v občinách
66. postupne sa dostávali pod nadvládu služobnej šľachty – ostávali závislí od veľkostatkárov, strácali pôdu a aj osobnú nezávislosť - čím upadali do nevoľníctva

Otroci

67. najnižšia skupina
68. boli považovaní za vec a majetok svojho pána, mal nad nimi širokú a neobmedzenú právomoc
69. vojenský zajatci, osoby zadĺžené, osoby ktoré sa narodili z otroctva alebo deti otrokýň
70. domáci otroci – postavením sa podobali antickým otrokom; mali najhoršie postavenie, pracovali v menších dielňach
71. usadení otroci – boli spojení s pôdou; od svojho pána dostali výmer pôdy, ktorý obrábali a odvádzali úrodu a časť si mohli nechať pre seba; v prípade predaja pôdy alebo záložného práva boli s ňou spojení
72. štátni – kráľovskí, cirkevní otroci – vykonávali niektoré nižšie štátne úrady, poslovia; remeselníci ktorí vykonávali služby pre štát; služby pre cirkev
73. Zánik otroctva:  prepustením na slobodu

1. LEX SALICA  - rešpektovala sa rímska tradícia – prepustenie na základe prepúšťacieho listu alebo rozhodnutím zhromaždenia veriacich
2.  podľa germánskych národných zásad – prepustením až po štvrtom predaji – na križovatke štyroch ciest; hodením mince pred kráľa

74. prepustením sa stal otrok slobodným obyvateľom a nebol voči bývalému pánovi ničím zaviazaný

3/ Vecné a dedičské právo vo Franskej ríši

Vecné právo

75. delenie veci na hnuteľné a nehnuteľné veci
76. hnuteľné veci boli predmetom súkromného vlastníctva, vlastník voľne disponoval so svojou vecou, predpokladalo sa vylúčenie vzájomných zásahov do vlastníckeho práva
77. veci nehnuteľné – delili sa:

1.  ornú pôdu – dedičný prídel, ktorý získala veľkorodina od panovníka, prídel spravovala hlava rodiny, k bežnej dispozícií s pôdou potreboval súhlas celej veľkorodiny, k scudzeni sa predpokladal súhlas celej občiny
2.  stavebné pozemky a budovy a k nim priľahlé pozemky – mohli byť v súkromnom vlastníctve, spravovala ich hlava rodiny a mohol s nimi disponovať na základe súhlasu rodiny

78. vlastníctvo  nehnuteľností sa považovalo za najvyššie panstvo nad vecou – gebere – držba podľa rímskeho práva
79. obsahom  gebere bolo vec ovládať, obrábať, používať, chýba právo disponovať

Dedičské právo

80. dedenie zo zákona a testamentu
81. obmedzená testovacia sloboda
82. dedenie zo zákona: v počiatku dedili len synovia, a ak ich nebolo tak občina; po zániku občín – ak nebolo synov, mohli dediť dcéry, ak nemal poručiteľ synov, dedili ostatní príbuzní
83. dedenie zo záveru: závet mohla zriadiť ktorákoľvek osoba spôsobilá na právne úkony, za dediča mohla označiť kohokoľvek

4/ Rodinné právo vo Franskej ríši

-  Ústrednou inštitúciou rodinného práva bola tzv. veľká rodina (ako rímska manus)

145. ústrednou osobou veľkorodiny  - otec ako hlava rodiny -  mal neobmedzenú právomoc -  moc na manželkou deťmi a ostatnými členmi rodiny (právo dať deti do otroctva a potrestať trestom smrti
146. hlava rodiny zastupovala ostatných členov rodiny  a ručila za nimi spôsobené škody
147. proti veľkorodine bojovala štát a cirkev,  pretože  sa znižoval počet odúmrtí a nemohli získať majetok (odúmrť – pozostalosť bez dedičov, ktorá prechádzala na štát) – členovia rodiny mali obmedzenú testovaciu slobodu
148. manželstvo
149. spočiatku únos ženy, ktorý  nahradil  uzavretie zmluvy medzi dvoma rodinami
150. nástupom Chlodovika bolo prijaté kresťanstvo a pod jeho vplyvom sa únos trestal smrťou
151. uzatváralo sa pred verejnou inštitúciou – cirkevné obrady, potrebný súhlas ženícha aj nevesty
152. pôvodne bolo manželstvo rozlučiteľné a deti manželské a nemanželské mali rovnaké postavenie; nástupom Karolovcov sa manželstvo stáva nerozlučiteľným a nemanželské deti sú diskriminované
153. popri existencii oddeleného majetku časom vznikla aj inštitúcia koakvizície (zákonné majetkové spoločenstvo)
154. zánik manželstva
155. smrťou alebo rozvodom
156. vplyvom cirkevného práva sa zaviedla nerozlučiteľnosť; iba možnosť rozluky od stola a lóže – ďalšie manželstvo už nebolo možné uzavrieť

5/ Status osôb podľa Saského zrkadla (nemecké feudálne právo)

Zachované postavenie rozvrstvenie ako vo Franskej ríši

Stavovské delenie spoločnosti - tzv. lénna pyramída na čele je panovník

1) Šľachta

Feudáli – rytieri

157. hodnosť dedičná bez ohľadu na majetok
158. za vojenskú službu odmena – léno
159. Stavovské delenie spoločnosti - tzv. lénna pyramída na čele je panovník
160. delili sa podľa stupňov:

1. cisár
2. držitelia lén so žezlom – najvyšší cirkevní hodnostári
3. držitelia lén s koruhvou – najvyšší svetskí feudáli
4. grófi
5. slobodní páni
6. vazali slobodných pánov
7. vazali príslušníkov slobodných pánov

2) slobodné obyvateľstvo

Mešťania – osobne slobodní

Slobodní sedliaci

161. alodisti – vlastnili pôdu a iný majetok a nemali voči feudálom žiadne povinnosti
162. nájomníci pôdy – usadení na pôde patriacej feudálom, platili nájomné

3) Nevoľníci

163. pozemkoví – dedičné užívanie pôdy, za jej užívanie odvádzali naturálnu a peňažnú rentu a vykonávali robotné povinnosti, nemohli sa slobodne sťahovať
164. osobní – žili na dvoroch feudálov, vykonávali rôzne služby

6/ Manželské osobné právo (vznik zánik, obsah) vývoj v stredoveku v Nemecku

165. existovalo monogamné manželstvo
166. uzatvárané pred cirkevným orgánom – silný vplyv cirkvi
167. nerozlučiteľnosť manželstva – rozluka manželov iba od stola a lóže
168. nadvláda muža nad ženou a postavenie muža v rodine ako predstaviteľa rodiny
169. spravoval celý majetok a iba on mohol s majetkom rodiny disponovať
170. pod jeho mocou boli všetci členovia rodiny
171. muž vykonával opatrovníctvo nad svojou manželkou – získal ho zaplatením výkupného rodine manželky

7/ Manželské majetkové právo – vývoj v stredovekom Nemeckom práve

172. existencia spoločenstva rodinného majetku
173. majetok spravoval muž – hlava rodiny a iba on mohol s majetkom rodiny disponovať,
174. muž vykonával opatrovníctvo nad svojou ženou
175. v najstaršom období sa manželstvo uzatváralo zaplatením kúpnej ceny za manželku – manžel sa stáva pánom nad manželkou – žena nemala žiadne dispozičné právo k rodinnému majetku, nemohla samostatne vystupovať ani pred úradmi
176. manžel nadobúdal právo opatrovníctva zaplatením kúpnej ceny jej otcovi

8/ Rodinné právo (rodičia a deti) vývoj v stredoveku v Nemecku

177. otcovská moc – podliehali jej všetci členovia rodiny
178. rozdiel medzi manželskými  a nemanželskými deťmi – nemanželské patrili iba do rodiny matky
179. v období feudalizmu dochádza k rozdielnemu postaveniu manželských a nemanželských detí – dedičné právo majú len zo strany matky

dedičské právo:

180. spočiatku za existencie veľkorodiny sa dedičské právo málo rozvíjalo – jediným možným spôsobom dedenia bolo dedenie zo zákona
181. neskôr delačné dôvody – dedenie zo zákona a testamentu
182. ženy spočiatku nemali vôbec dedičské právo – neskôr pri vzniku mestského stavu sa ženy žijúce v mestách mohli stať dedičkami – na základe mestského práva
183. dedičom bol aj poručiteľ, z ktorého sa pokrývali náklady na pohreb a neskôr sa táto časť odovzdávala cirkvi – tzv. zádušie
184. inštitút „majorátu“ – teda pozostalosť prešla na najstaršieho zo zákonných dedičov, aby sa nedrobil majetok feudálov
185. od 13. stor.  v Nemecku dochádza k recepcii rímskeho práva, ktoré ovplyvnilo aj dedičské právo – zaviedol sa inštitút testamentu  - zostaviteľom mohol byť len muž
186. pri presadení testamentu zohrala cirkev veľmi dôležitú úlohu, ktorej cieľom bolo nadobudnúť pozemkové vlastníctvo – testovacia sloboda znamenala spôsob obohatenia sa

9/ Vecné právo – vývoj od Lex Salica po Saské zrkadlo v Nemecku

Na území Nemecka existovalo niekoľko druhov vlastníctva:

187. občinové - občinové vlastníctvo prestávalo existovať
188. vlastníctvo feudálov – ktorí vlastnili najmä pôdu, boli to najvyšší feudáli, ktorí túto pôdu ďalej prideľovali do užívania
189. vlastníctvo slobodných roľníkov – alodisti - malo klesajúcu tendenciu
190. vlastníctvo miest – malo stúpajúce tendenciu
191. rozšírilo sa lénne právo a uplatnila sa koncepcia deleného vlastníctva

Dominantná úloha – feudálny lénny systém – väčšina pôdy patrila feudálom

Vlastné právo k veci – iba najvyšší feudáli, ostatní mali iba požívacie práva

Léno – bolo nescudziteľné

Delí veci na:

1/  hnuteľné – patrili do výlučného vlastníctva jednotlivcov

2/ nehnuteľné – v súkromnom vlastníctve - najväčší význam má pôda - vo vlastníctve feudálov podľa feudálneho práva, v mestách podľa  mestského práva

- za vlastníka sa považoval ten kto vec ovláda, používa alebo obrába  t.j. GEWERE po smrti poručiteľa prechádza na dedičov , zato musí poskytovať služby najmä vojenskú

Pôda je v občinovom vlastníctve  hlava rodiny pri disponovaní ňou potrebuje súhlas rodiny a   k scudzeniu pôdy treba aj súhlas veľkorodiny

BENEFICIUM  - pridelenie pôdy do držby najskôr na určitý čas, neskôr doživotne a potom dedične , za protislužby a vernosť – náznaky lennych vzťahov

Pomaly sa rozvíja súkromné vlastníctvo toto podporuje cirkev, aby mohla prípadne dediť po jednotlivcoch – je tiež proti občinovému vlastníctvu, ako aj proti veľkej rodine –pretože jej členovia majú malú testovaciu slobodu.

10/ Lénne právo podľa Saského zrkadla

zborník  obyčajového práva – má 2 časti

1. Krajinské právo – zemské – verejné právo
2. Lénne právo

192. úprava vzájomných vzťahov medzi feudálmi
193. sleduje záujmy veľkých feudálov - podporuje roztrieštenosť aby boli nezávislí od ústrednej moci
194. požiadavka obmedzenia cisárovej moci – právo súdiť cisára
195. dominantná úloha feudálneho lénneho systému, nakoľko väčšina pôdy patrila feudálom
196. právo na podstatu veci mali iba najvyšší feudáli
197. ostatní iba požívacie právo
198. léno bolo nescudziteľné a vazal ho nemohol previesť na inú osobu
199. právo držať léno mal len rytiersky stav  a mal 7 stupňov podľa bohatstva a urodzenosti
200. podľa stupňa sa prideľovali léna
201. ak pán neprávom vypovie vazalovi léno, vazal nestráca nárok naň môže ho bez služby užívať celý život
202. vazal skladá sľub lénnemu pánovi
203. vazal musí mať aj léno aj držbu – inak sú obe protiprávne (držba má veľký význam
204. léno môže dediť iba syn po otcovi - musí sa prihlásiť najneskôr do roka a do dňa

11/ Právne postavenie osôb podľa Všeobecného pruského zemského práva /APRL) 1794

205. platil do prijatia Nemeckého občianskeho zákonníka
206. existoval právny partikuraizmus
207. vznikajú prvé kodifikácie
208. upravuje súkromné právo aj ustanovenia úpravy verejného práva
209. bol značne obšírny dokument – obsahoval 19 000 §§
210. vychádzal zo stavovského princípu – 3 stavy – šľachtický, mestský, sedliacky
211. nebola rovnosť pred zákonom – stavovský princíp
212. spôsobilosť na práva a povinnosti – bol rozhodujúci stav

Feudáli:

213. stav získaný narodením
214. povinnosti obrana štátu, podpora vnútorného a vonkajšieho zriadenia štátu
215. vyššia šľachta – kniežatá – vyberanie kontribúcií od sedliakov, zaberanie občianovej pôdy a konfiškovaný cirkevný majetok – absolutistický monarchovia
216. nižšia šľachta – zhoršenie postavenia, veľa šľachtických rodov vyšlo na mizinu

Duchovenstvo - obmedzenie moci a zhoršenia postavenia

Mestský stav – upevnenia postavenia, vyberali od miest kontribúcie; všetko obyvateľstvo (mimo šľachty a sedliakov) usídlené v meste; vykonávali remeslá, mali cechové zriadenie a práva mešťanov, mešťanom sa mohol stať aj sedliak ak ho zemepán prepustil

Sedliaci – zhoršenie postavenia, platili kontribúcie, ktoré im uložili feudáli, boli pod správou zemepána – žiadali o uzavretie manželstva; mnohí, ktorí boli poddanými sa stali nevoľníkmi; vidiecke obyvateľstvo zaoberajúce sa poľnohospodárstvom, okrem šľachticov ktorí  zastávajú miesta úradníkov; ak neboli slobodní, boli pripútaní k pôde a pod vrchnostenskou správou , mimo vzťahu k veľkostatku sa na poddaných hľadelo ako na slobodných občanov štátu

Nevoľníci

12/ Manželské právo podľa ARL 1974

Hlavným účelom manželstva je plodenie a výchova detí = sobáš len cirkevný

1/ Boli manželstvá k pravej ruke

217. manželstvo rovnakého stavu
218. deti z manželstva k pravej ruke bez súhlasu otca nemôžu uzavrieť platné manželstvo
219. sobáš len cirkevný

2/ manželstvá k ľavej ruke

220. manželstvo z nerovnakého stavu
221. žena mohla nasledovať stav manžela (vyšší) - žena nenadobudla stavovské postavenie muža  a rodinné práva ktoré mala skutočná manželka, na jeho uzavretie je potrebné zemepánske povolenie, len výnimočne ho mohol žiadať muž vyššieho stavu  a zo závažných dôvodov

Muž má dominantné postavenie  

222. prechádza na neho správa manželského majetku – iba ak sa zmluvou dohodlo inak
223. žena procesne nespôsobilá – podriadená moci manžela, mohla si ponechať majetok ak to bolo obsahom zmluvy, uzatvorenej medzi mužom a ženou
224. manželstvo nerozlučiteľné
225. dôstojníci nemohli uzatvárať manželstvo bez kráľovského povolenia
226. otcovská moc nad deťmi

13/ Vecné právo podľa APRL 1794

227. Za vlastníka sa považuje ten, kto je oprávnený s vylúčením ostatných disponovať vecou a definuje vlastníka ako zvrchvoaného vlastníka nad vecou
228. rozdelenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné veci
229. rozlišuje sa mestské a šľachtické
230. Delené vlastníctvo
231. priame  vlastníctvo – patrilo vrchnému vlastníkovi – lénny pán
232. úžitkové vlastníctvo – patrilo vazalovi
233. léno bolo definované ako vec – úžitkové právo patrí osobe s podmienkou preukazovať osobitnú vernosť vrchnému vlastníkovi a on naopak poskytuje ochranu
234. šľachtické léno – za ktoré mal vazal preukazovať rytiersku službu
235. léno mohlo byť predmetom dedičstva podľa zásady primogenitúry
236. výhradné právo – monopolné právo – spočíva vo výlučnom a tretími osobami neobmedzenom užívaní určitých práv a slobôd, vylučovalo konkurenciu, určovali ceny trhu  – napr. právo variť pivo, mlieť múku  – dostávali ho vyššie stavy

14/ Rodinné, majetkové právo (šľachticov, mešťanov, roľníkov) podľa APRL 1794

Rodinné právo

237. výchove dieťaťa rozhoduje otec
238. ak syn po plnoletosti si založí oddelenú domácnosť opúšťa otcovskú moc, ak s tým otec nesúhlasí musí preukázať na súde synovu márnotratnosť
239. Nemanželské deti - sú pod poručníctvom štátu nie rodiny otca alebo matky
240. fideikomis (dedičnú nedeliteľnosť majetku a dedičné nástupníctvo - zverenstvo, v rím. práve zvláštny spôsob odkázania majetku tretej osobe) – inštitút spoločného rodinného práva, ktorý mohol zriadiť každý slobodný obyvateľ nad svojím majetkom v prospech určitej osoby. Predmetom mohla byť hnuteľná vec, kapitál, pozemky. Držiteľ fidekomisu má úžitkové vlastníctvo a vrchné vlastníctvo má celá rodina.

Rodinné a majetkové právo

Sedliacky stav = vidiecke obyvateľstvo ktoré obrába polia  títo bez povolenia štátu nesmeli:

241. vykonávať mestské remeslo ani ich deti
242. deti poddaných rodičov patria vrchnosti kde ich rodičia žili v čase ich narodenia
243. ak sa žena vydá za poddaného tiež vstúpi do poddanstva ku ktorému je muž viazaný
244. podaní poslušnosť, nesmeli opustiť  veľkostatok kde patrili, ak ušli mohli ich prinútiť vrátiť sa , aj ich deti čo sa narodili mimo panstva
245. potrebujú povolenie na uzavretie manželstva od vrchnosti
246. deti musia pokračovať v povolaní rodičov, inak povolenie vrchnosti
247. podľa zemskej obyčaje pracujú od východu do západu slnka
248. povinnosť odvádzať dávky, vrchnosti desiatky, povinnosti z urbáru
249. zhoršenie postavenia, platili kontribúcie, ktoré im uložili feudáli;  mnohí, ktorí boli poddanými sa stali nevoľníkmi; vidiecke obyvateľstvo zaoberajúce sa poľnohospodárstvom,

Feudáli:

250. stav získaný narodením
251. povinnosti obrana štátu, podpora vnútorného a vonkajšieho zriadenia štátu
252. vyššia šľachta – kniežatá – vyberanie kontribúcií od sedliakov, zaberanie občinovej pôdy a konfiškovaný cirkevný majetok – absolutistický monarchovia
253. nižšia šľachta – zhoršenie postavenia, veľa šľachtických rodov vyšlo na mizinu

Mestský stav – upevnenia postavenia, vyberali od miest kontribúcie; všetko obyvateľstvo (mimo šľachty a sedliakov) usídlené v meste; vykonávali remeslá, mali cechové zriadenie a práva mešťanov, mešťanom sa mohol stať aj sedliak ak ho zemepán prepustil

15/ Záväzkové právo podľa APRL 1794

254. kúpna zmluva, zámena
255. nájom práce
256. pracovná zmluva v cechoch  a manufaktúrach – služobná zmluva – obsahom je záväzok jednej strany na určitý čas vykonávať služby a záväzok druhej strane poskytnúť pevne určenú odmenu.
257. zákonník povoľoval tresty pre služobníkov – mohli ich ukladať majitelia za opustenie služby pred uplynutím času – tresty spočívali podľa obsahu zákonníka v telesných trestoch, donucovacích a nadávkach

IV.

1/ Obsah úvodných ustanovení Code civil (CC)  články – 1 - 6

258. Ak malo byť vytvorené nové buržoázne právo, muselo sa odstrániť feudálne právo a feudálny patrikularizmus.
259. V r. 1800 dal Napoleon nariadenie na vypracovanie nového občianskeho zákonníka
260. zakotvuje formálnu rovnosť pred zákonom, posvätnosť súkromného vlastníctva a zmluvnú slobodu

(námezný robotník je taký istý subjekt práva ako kapitalista, na trhu sú kupujúci a predávajúci, toto bolo len formálne, že strany sú rovnocenné, zastiera sa tým vykorisťovanie robotníkov, pretože robotník predáva svoju pracovnú silu za podmienok ako určí kapitalista a kapitalista predáva výrobky; sloboda nakladať so svojím majetkom nikto nemôže zasahovať do jeho práv; zmluvní partneri si mohli stanoviť obsah zmluvy)    

261. Úvod – sa zaoberá všeobecnými ustanoveniami = články 1 – 6 = vychádzajú zo zásady teritoriality práva, podľa

čl. 1 –  podľa tohto článku je zákonník platný na celom území Francúzska a neskôr platil aj na jeho kolóniách – princíp teritoriality

čl. 2 – upravuje zákaz retroaktivity

čl. 3 – vychádza z princípu personality práva – platí pre všetkých občanov Francúzska

čl. 4 – prikazuje sudcom riadiť sa len podľa tohto zákonníka a sudcovia nesmú odmietnuť súdne rozhodnúť ak zákon neupravuje danú problematiku

čl. 5 – zakazuje sudcovskú tvorbu práva – prameňmi práva nemôžu byť súdne rozhodnutia, ale iba zákon (rozdiel medzi kontinentálnym a anglo-americkým právom)

čl. 6 – potvrdzuje zmluvnú slobodu – môcť uzatvárať také zmluvy, ktoré zákon nezakazuje

262. upravuje inštitút „občianskej smrti“ – teda pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a pozbavenie slobody z účasti na občianskych právach – týka sa to odsúdených osôb hlavne za finančné delikty, osoba bola postavená mimo práva (feudálny prvok), dochádza ku konfiškácii majetku, zrušeniu manželstva, vykoná sa aj dedičské konanie

2/ právne postavenie osôb podľa CC

263. stanovuje formálnu rovnoprávnosť  - zákonník sleduje záujmy vládnucej buržoázie
264. Právnu subjektivitu priznáva len fyzickým osobám (právnické osoby neupravuje z obavy že ich vytvorením by mohlo dôjsť k obnove feudálnych inštitúcii; netýka sa to obchodných spoločností)
265. plnoletosť od 21 rokov, francúzsky občan
266. výkon občianskych práv nezávisí od právneho statusu občana
267. odsúdenie na právoplatný trest – trest smrti – spôsobuje občiansku smrť  - spôsobuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a pozbavenie slobody z účasti na občianskych právach; odsúdený stráca vlastníctvo na všetok majetok ktorý mal, nastáva dedičské konanie v prospech zákonných dedičov ako keby zomrel bez závetu; nemôže viac nadobúdať dedičstvo ani odovzdávať majetok nadobudnutý v budúcnosti1; môže byť rozvedený
268. pre uzavretie manželstva – u mužov 18 rokov a ženy 15 rokov, uzavretím manželstva získala osoba plnoletosť
269. nadradené postavenie muža - nad ženou v manželstve; otcovská moc nad deťmi – feudálne prvky = otec mal naďalej právo potrestať svoje deti
270. manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostatne pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou, bola mužovi zaviazaná poslušnosťou; v osobných vzťahoch neboli rovnoprávni
271. majetok ženy aj detí je pod správou manžela
272. nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať a nemôžu dediť

3/ Manželské  osobné právo podľa CC

273. v oblasti rodinných vzťahov tiež nie je rovnoprávnosť, je nadradené postavenie muža - nad ženou v manželstve; otcovská moc nad deťmi
274. pre uzavretie manželstva – u mužov 18 rokov a ženy 15 rokov, uzavretím manželstva získala osoba plnoletosť
275. pre uzavretie manželstva  potrebný súhlas rodičov – u žien do 21 r. a u mužov do 25 r.; kládol sa dôraz na súhlas resp. nesúhlas otca rodiny
276. majetok ženy aj neplnoletých detí je pod správou manžela
277. nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva
278. nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť  a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike.  Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)
279. Ak sa v zmluve pred sobášom dohodne medzi mužom a ženou tak majetok nemusí byť pod správou manžela, ale manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostatne pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou
280. Manžel bol povinný ochraňovať manželku, ona mu bola zaviazaná poslušnosťou - musela žiť spoločne s mužom; musela ho nasledovať ak zmenil miesto pobytu t.j v osobných vzťahoch neboli rovnoprávni.
281. Manželstvo sa uzatvára obligatórnym sobášom - pred civilným úradníkom. Cirkevné neboli zakázané, ale nepovažovali sa za riadne uzavreté.
282. zánik manželstva – smrťou, vyhlásením za nezvestného či mŕtveho, rozvodom; odsúdením k právoplatnému trestu spôsobujúceho občiansku smrť
283. Rozvod – môže žiadať manžel pri všetkých porušeniach vernosti , manželka len ak si manžel ubytuje milenku v dome (rovnoprávnosť v prípade podania návrhu na rozvod od r. 1884)

Príčiny rozvodu :

284. cudzoložstvo ženy, muž milenku v dome
285. obaja manželia pre kruté zaobchádzanie, ťažké urážky, výtržnosti
286. manželka ak si manžel ubytuje milenku v dome

Nepripustenie rozvodu:

287. manžel je mladší ako 25 a žena ako 21  rokov
288. ak sú spolu menej ako 2 roky
289. po 20 rokoch manželstva alebo ak má žena viac ako 45 rokov

4/ Manželské majetkové právo  podľa CC

Nadvláda muža nad ženou sa prejavuje v úprave aj  majetkových vzťahov . Majetok manželky spravidla prechádza pod správu manžela.    Ak sa v zmluve pred sobášom dohodne medzi mužom a ženou tak majetok nemusí byť pod správou manžela, ale manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostane pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou. Manžel je povinný  poskytnúť manželke podľa svojich možností  všetko čo je nutné pre životné potreby.

   Otec spravuje aj majetok detí.

5/ Rodinné právo (práva rodičov a detí) podľa CC

290. majetok ženy aj detí je pod správou manžela
291. nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva
292. nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť  a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike.  Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)
293. otcovská moc nad deťmi – otec vystupoval ako zákonný zástupca detí
294. deti musia preukazovať svojim rodičom úctu a vážnosť (rešpekt)
295. deti zostávajú pod mocou rodičov do dosiahnutia plnoletosti alebo do oslobodenia spod moci o

6/ Vec, vlastníctvo a držba (vymedzenie právnych pojmov) podľa CC.

Je to upravené v II. knihe CC

296. hlavnou zásadou je „sloboda vlastníctva“
297. Veci delí na: hnuteľné a nehnuteľné
298. Vlastnícke právo = absolútna moc nad vecou je najúplnejším (najzvrchovanejším) oprávnením užívať veci a nakladať s nimi v súlade CC
299. vlastníctvo nehnuteľností bolo nadradené nad vlastníctvo hnuteľných vecí
300. úprava držby podľa rímskeho vzoru – držiteľ je v dobrej viere keď drží ako vlastník z titulu prevodu vlastníctva - ktorého nedostatky nepozná, ak ich spozná už nie je dobromyseľný držiteľ (kúpa od zlodeja); pri dokazovaní dôkazné bremeno spočívalo na osobe domáhajúcej sa vlastníckeho práva
301. úprava obmedzenia vlastníckeho práva – v prospech iného vlastníctva - vecné bremená, susedské práva
302. čl. 545 upravoval inštitút vyvlastnenia (už upravený v Deklarácií práv človeka a občana) – legálny zásah do súkromného vlastníctva zo strany štátu pri zachovávaní, že ide o verejný záujem, za spravodlivú náhradu a vopred vyplatenú  
303. platil zásada – vlastníctvo pozemku je vlastníctvom všetkého čo je nad a pod povrchom pozemku
304. vlastníctvo sa nadobúdalo – kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, dedením

7/ Záväzkové právo podľa CC

upravuje ho III. Kniha CC

305. silný vplyv rímskeho práva
306. záväzky môžu vznikať z kontraktov, kvázikontraktov, deliktov a kvázideliktov
307. úprava kúpnej zmluvy veľmi podrobne  a aj právne postavenie kupujúceho a predávajúceho
308. k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy aj keď predmet a cena neboli odovzdané hneď
309. zmluva – upravuje vzťahy medzi príslušníkmi vládnucej triedy (medzi obchodníkmi a priemyselníkmi, výrobcom a spotrebiteľom , ale aj medzi robotníkom a podnikateľom, kde sa jasne ukazuje podstata zmluvnej slobody, lebo robotník nie je rovnoprávnym partnerom podnikateľa a musí svoju pracovnú silu predať za podmienok ktoré sú výhodné pre podnikateľa)
310. zásada zmluvnej slobody - súhlas oboch strán, obsah stanovia strany, môže byť zrušená len za súhlasu oboch strán, uzavreté zmluvy majú platnosť zákon pre obe strany zmluvy, zrušiť ju možno len z dôvodov uvedených v zákone, pri porušení zmluvy vzniká povinnosť nahradiť druhej strane škodu
311. zmluva o budúcej zmluve = budúci prísľub predaja a cena mohla byť zaplatená vopred ako záloha, ktorá mohla byť vynútená späť pri neuskutočnení kúpy
312. úprava darovacej zmluvy
313. úprava  pracovnej zmluvy = zmluva o nájme práce  – venuje sa dosť stroho; dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
314. zmluva o zhotovení veci
315. prepravná zmluva
316. nájom veci

8/ Kúpna zmluva podľa CC

317. úprava kúpnej zmluvy veľmi podrobne  a aj právne postavenie kupujúceho a predávajúceho
318. k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy aj keď predmet a cena neboli odovzdané hneď
319. zásada zmluvnej slobody - súhlas oboch strán, obsah stanovia strany,
320. môže byť zrušená len za súhlasu oboch strán a z dôvodov uvedených v zákone
321. uzavreté zmluvy majú platnosť zákon pre obe strany zmluvy
322. pri porušení zmluvy vzniká povinnosť nahradiť druhej strane škodu
323. zmluva o budúcej zmluve = budúci prísľub predaja a cena mohla byť zaplatená vopred ako záloha, ktorá mohla byť vynútená späť pri neuskutočnení kúpy

9/ Nájomná zmluva podľa CC

Zmluva je najdôležitejšia  a upravuje vzájomné vzťahy medzi :

324. príslušníkmi vládnucej triedy
325. obchodníkmi a robotníkmi

vzniká súhlasom strán , obsah si môžu voľne partneri stanoviť, čo neplatí ak ich spoločenské a hospodárske postavenie nie je rovnaké.

Nájomná zmluva:

1. dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
2. nemožno prenajať svoje služby, iba na čas alebo podnik vopred stanovený.

1/ nájom pracovníkov, do služieb komukoľvek -  úprava  pracovnej zmluvy

2/ nájom povozníkov – doprava osôb a tovaru

3/ nájom podnikateľov na dielo podľa rozpočtu alebo tovaru

10 Dedičské právo podľa CC

326. Dediť možno zo závetu a zo zákona
327. testament má prednosť pred zákonom
328. ak nebol testament, dedilo sa zo zákona
329. slobodná dispozícia s majetkom pre prípad smrti je obmedzená v prospech jeho najbližších príbuzných; vylúčenie vzdialenejších príbuzných pred bližšími
330. pozostalý manžel alebo manželka mali veľmi obmedzené práva
331. osoby postihnuté občianskou smrťou – závet sa stal neúčinný a dedilo sa zo zákona
332. osoba postihnutá občianskou smrťou nemohla v budúcnosti nadobúdať dedičstvo
333. nemanželské deti majú obmedzené dedičské právo po zomrelom rodičovi
334. dedenie: ak má závetca 1 dieťa môže mu zanechať ½ majetku, 2 deti = ¼ majetku; ak nemá príbuzných ani deti prechádza majetok na pozostalého manžela

11/ Zmeny v práve osôb v rodinnom práve CC v 19 a 20 st.

335. prvá zmena polovica 19 stor.– vznik II. cisárstva = zmeny sa týkali rodinného a pracovného práva – súvisia so zmenou spoločnosti kedy sa prevažne poľnohospodárska spoločnosť mení na priemyselnú
336. druhá zmena v 20. stor. – vznik III. republiky do roku 1940
337. tretia zmena po roku 1945 do prijatia 5. ústavy Francúzska v r. 1958

Rodinné a manželské  právo

338. od r. 1884 zrovnoprávnenie ženy s mužom v prípade návrhu na rozvod
339. moc otca rodiny sa dostáva pod štátnu kontrolu
340. manželka čiastočne oslobodená spod moci manžela – živnostníčka
341. manželka rozvedená od stola a lóže má právnu spôsobilosť
342. od r. 1907 - manželka má právo slobodne nakladať s jej príjmami a výsledkami práce ale nemohla slobodne disponovať so spoločne nadobudnutým majetkom (získala až 1930 – 1940)
343. 1944 - volebné právo pre ženy
344. 1960 - prijaté zákony o adopcií, osvojení – trvalé alebo dočasné
345. 1965 – úplná emancipácia ženy
346. 1970 zákonom uzákonená rodičovská moc
347. 1972 – úplné  zrovnoprávnenie nemanželských detí s manželskými
348. 1974 – zníženie veku plnoletosti na 18 r.
349. 1985 -  rovnoprávne postavenie ženy a muža v dispozícií s majetkom (BSM)

Dedičské právo

350. štruktúra zachovaná
351. posilnenie postavenia pozostalého manžela v roku 1917 – určil sa posledný stupeň dedenia zo zákona – 6 stupeň
352. 1972 dediť môžu aj nemanželské deti – zrovnoprávnené postavenie
353. v 60-tych rokoch vyriešený nediel
354. 2001 – odstránenie čiastočnej diskriminácie nemanželských detí a posledné zrovnoprávnenie pozostalého manžela; presnejšie určenie inštitútu vydedenia

Pracovné právo

355. 1864 – povolenie vytvárania odborových združení
356. 1890 – zákaz prepúšťania zamestnancov bez predbežného oznámenie; prepustenie s odstupným
357. 1906 – vytvorení ministerstvo práce
358. 1910 – osobitý zákon upravujúci pracovné vzťahy – Zákonník práce, bol často novelizovaný a konečnú podobu má v r. 1997
359. od r. 1906 normy sociálneho zabezpečenia (Francúzsko prevzalo koncom 19. stor.  od Nemecka) -stanovil sa pracovný týždeň na 6 dní,  8 hod. pracovný čas, nárok na platenú dovolenku, zavedené dávky sociálneho zabezpečenia – rodinné prídavky, materské prídavky, doplatok k jedinej mzde
360. 1950 – prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní
361. 1982 – pridaný piaty týždeň dovolenky zo zákona a zlepšenie podmienok kolektívneho vyjednávania

12/ Kupci a obchodné spoločnosti podľa Code de Comerce (CEC)

362. 1807
363. Obchodné právo upravuje pomery medzi príslušníkmi vládnucej triedy a preto obsahuje len osobitné pravidlá, ktoré upravujú vzťahy medzi obchodníkmi.
364. je doplnkom Občianskeho zákonníka – dualizmus
365. upravuje vzťahy medzi obchodníkmi, živnostníkmi a ich právne postavenie
366. vychádzal z obchodných zvyklostí a obyčají a zo starých kráľovských ordonancií zo 17. stor.
367. Napoleón tu upravil úpadkové – konkurzné právo (obyčajný a podvodný – úmyselný úpadok bankrot, ktorý sa trestal podľa TZ)
368. Skladá sa zo 4 kníh:

prvá kniha – všeobecné ustanovenia – právne postavenie obchodníkov, definícia obchodníka, ustanovenie o burzách, zmenkách

druhá kniha – venuje sa námornému obchodu – nájom obchodnej lode, zodpovednosť za prepravovaný tovar

tretia kniha – obchodné spoločnosti – obchodné spoločnosti vystupujú ako právnické osoby – obchodná, komoditná, počiatky akciovej spoločnosti

štvrtá kniha - venovala sa obchodnému súdnemu konaniu – prebiehalo na tzv. obchodných súdoch = arbitrážnych a členovia boli členovia jednotlivých obchodných spoločností

13/ Vývoj právnej úpravy obchodných spoločnosti vo Francúzku v 19. a 20. storočí

369. 1807 – Code de Commerce – feudálny obchod
370. 1867 – nová kodifikácia a následné zákony
371. prvý ucelený a moderný súbor noriem vzťahujúci sa na obchodné spoločnosti
372. umožnila rozvoj kapitalistických spoločností
373. definitívne potvrdenie rovnocenného postavenia hnuteľného a nehnuteľné vlastníctva
374. úprava činnosti akciových spoločností s ručením obmedzeným
375. úprava činnosti ekonomického záujmového združenia
376. ekonomický prenájom
377. ochrana zákazníka
378. sloboda konkurencie
379. úprava finančných operácií
380. pozornosť podnikom, ktoré majú ekonomické ťažkosti – ich ochrana
381. 1865 – zákon o šekoch ako platidlách
382. 1925 – úprava S. s. a iných obchodných spoločností
383. 20. storočie -  obchodné právo sa mení a v dôsledku vzniku ES

14/ Systém , uvádzacia norma a historická povaha BGB

- BGB – Nemecký občiansky zákonník z roku 1896, účinnosť 1900

384. Z hospodárskych dôvodov nemecká buržoázia žiadala vydať tento zákonník, ktorý by zodpovedal rozvíjajúcim sa  kapitalistickým vzťahom.
385. má kaučukové ustanovenia – spôsob rôzneho výkladu nepresného definovania dôležitých ustanovení
386. s účinnosťou Občianskeho zákonníka nadobúda účinnosť  aj Obchodný zákonník (HGB)

387. Skladal sa z piatich kníh:
388. prvá kniha – Všeobecná časť – stanovenie platnosti, účinnosti zákonník, upravuje zákaz retroaktivity, upravuje spôsobilosť k právam – vzniká narodením, spôsobilosť na právne úkony – vzniká plnoletosťou 21 r. ; upravuje aj spôsobilosť PO aj FO (nie ako vo FR.) a vychádza z princípu teritoriality práva
389. druhá kniha – Záväzkové právo -  kúpna zmluva = písomná forma zmlúv, predpísaná forma konania, práva a povinnosti kupujúceho a predávajúceho, potvrdzuje sa zmluvná sloboda
390. nájomná zmluva = práva a poinnosti subjektov
391. pracovná zmluva = zmluva služobná; nerovnoprávne postavenie medzi zamestnancom a zamestnávateľom; zamestnávateľ mohol zamestnanca kedykoľvek prepustiť bez náhrady mzdy; hrubé porušenie nebolo definované
392. darovacia zmluva
393. zmluva o dielo
394. tretia kniha – Vecné práva – upravené vlastníctvo, ktoré vychádza z Code Civil a Rímskeho práva; úprava držby a jej definovanie – uchopením veci; rozlíšenie vlastníctva hnuteľných a nehnuteľných vecí; za okamih prevodu vlastníckeho nehnuteľnosti sa považoval zápis do pozemkovej knihy kde sa zapisovali aj vecné bremená
395. štvrtá kniha – Rodinné právo – nerovnosť medzi manželmi;  obligatórne manželstvo – civilné; otcovská moc nad deťmi, žena podlieha manželovi, manžel vykonáva správu spoločného majetku;  nemanželským deťom je otec povinný do 18 rokov poskytnúť živobytie zodpovedajúce postaveniu matky (rozdiel oproti Fr.); otec je oprávnený zastupovať dieťa
396. piata kniha – Dedičské právo - dedenie zo zákona a závetu; pri dedení zo závetu nemôžu byť vylúčení najbližší príbuzní – nárok na povinný diel, ktorý sa rovná ½ zákonného podielu; dedenie zo zákona – nekonečná postupnosť, neexistovala možnosť nedielu

15/ Právne postavenie osôb podľa občianskych zákonníkov CC, ABGB, BGB

CC:

jasný, jednoznačný, prehľadný

1. právne postavenie osôb – formálna rovnosť
2. posvätnosť vlastníctva, výhodné postavenie kapitalistov /vlast. výr. osôb/
3. zmluvná sloboda
4. právna subjektivita  sa priznáva len fyzickým osobám
5. nadvláda muža nad ženou v majetkových a osobných vzťahoch
6. otec spravuje majetok detí
7. strata právnej subjektivity – tzv. „občianska smrť“
8. dedičské práva obmedzené nemanželské deti

BGB:

9. ustanovenia neprehľadné, ťažko formulované
10. právne subjektivitu - osoby fyzické aj právnické / fyz, pozbavenie spôsobilosti/
11. FO spôsobilosť na práva od narodenia, plnoletosť 21 r., možnosť pozbaviť spôsobilosti na právne úkony – duševná choroba, márnotratnosť, alkoholizmus
12. PO – združenie občanov a majetku, spolky a ústavy, nie obchodné spoločnosti a spoky, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku
13. pracovná zmluva /pomerne málo ustanovení/, nebolo uvedené právo na odpočinok, nebol všeobecný pracovný čas/
14. obligatórny civilný sobáš
15. nadvláda muža nad ženou
16. dediť sa dá neobmedzene /fideikomissy/

16/ Vlastnícke právo podľa občianskych zákonníkov -  CC, ABGB, BGB

CC

17. vlastníctvo definované ako právo vec užívať a nakladať s vecou čo najzvrchovanejším spôsobom, pokiaľ nejde o spôsob zakázaný zákonom
18. zásada, že vlastníctvo pozemku je vlastníctvom aj všetkého čo je nad a pod povrchom pozemku
19. dominantné postavenie hnuteľného vlastníctva oproti hnuteľnému
20. rozdelenie veci na hnuteľné a nehnuteľné

BGB

21. obdoba ako CC – veci hnuteľné a nehnuteľné, povrch ustupuje spodku
22. pri prevode nehnuteľností – vznik vlastníckeho práva zápisom do pozemkovej knihy
23. pri prevode nehnuteľných vecí – stačí formálne odovzdanie veci nadobúdateľovi a konsenzus

Ústrednou inštitúciou občianskeho kapitalistického práva je súkromné vlastníctvo. Vlastníctvo = je absolútne právo vlastníka nakladať s vecou , včítane jej zničenia, a každého vylúčiť zo zásahu do vlastníckeho práva iného. Výhradné dispozičné právo vlastníka nakladať s vecou je však obmedzené  tým, že vlastníctvo je spoločenským vzťahom a v záujme spoločnosti ( CC. – dôvody verejného prospechu, ABGB –obecné dobro) je možné vlastníctvo odňať, za dopredu stanovenú náhradu.

17/ Záväzky (obligácie) podľa občianskych zákonníkov  -  CC, ABGB, BGB

CC

397. záväzky môžu vznikať z kontraktov, kvázikontraktov, deliktov a kvázideliktov
398. úprava kúpnej zmluvy veľmi podrobne  a aj právne postavenie kupujúceho a predávajúceho
399. k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy aj keď predmet a cena neboli odovzdané hneď
400. zmluva – upravuje vzťahy medzi príslušníkmi vládnucej triedy (medzi obchodníkmi a priemyselníkmi, výrobcom a spotrebiteľom , ale aj medzi robotníkom a podnikateľom, kde sa jasne ukazuje podstata zmluvnej slobody, lebo robotník nie je rovnoprávnym partnerom podnikateľa a musí svoju pracovnú silu predať za podmienok ktoré sú výhodné pre podnikateľa)
401. zásada zmluvnej slobody - súhlas oboch strán, obsah stanovia strany, môže byť zrušená len za súhlasu oboch strán, uzavreté zmluvy majú platnosť zákon pre obe strany zmluvy, zrušiť ju možno len z dôvodov uvedených v zákone, pri porušení zmluvy vzniká povinnosť nahradiť druhej strane škodu
402. zmluva o budúcej zmluve = budúci prísľub predaja a cena mohla byť zaplatená vopred ako záloha, ktorá mohla byť vynútená späť pri neuskutočnení kúpy
403. úprava darovacej zmluvy
404. úprava  pracovnej zmluvy = zmluva o nájme práce  – venuje sa dosť stroho; dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
405. zmluva o zhotovení veci
406. prepravná zmluva
407. nájom veci

BGB

408. zásada dobrých mravov, hodnotenie ponechané na sudcovi /kaučukové normy/
409. zmluvy presne stanovené – slúžia záujmom vládnucej triedy
410. pracovná zmluva – málo ustanovení, aby zamestnávateľ nebol príliš tiesnený presnými ustanoveniami zákona

18/ Dedičské právo podľa občianskych zákonníkov - CC, ABGB, BGB

CC

411. Dediť možno zo závetu a zo zákona
412. testament má prednosť pred zákonom
413. ak nebol testament, dedilo sa zo zákona
414. slobodná dispozícia s majetkom pre prípad smrti je obmedzená v prospech jeho najbližších príbuzných; vylúčenie vzdialenejších príbuzných pred bližšími
415. pozostalý manžel alebo manželka mali veľmi obmedzené práva
416. osoby postihnuté občianskou smrťou – závet sa stal neúčinný a dedilo sa zo zákona
417. osoba postihnutá občianskou smrťou nemohla v budúcnosti nadobúdať dedičstvo
418. nemanželské deti majú obmedzené dedičské právo po zomrelom rodičovi
419. dedenie: ak má závetca 1 dieťa môže mu zanechať ½ majetku, 2 deti = ¼ majetku; ak nemá príbuzných ani deti prechádza majetok na pozostalého manžela

BGB

420. dedenie zo zákona osobitne upravené – dedičom sa stala osoba, ktorá poručiteľa ani nepoznala- zásada neobmedzenej postupnosti (vymedzená do 12 pokolenia)
421. vylúčil sa nediel
422. dedenie zo závetu – boli chránení blízki príbuzní – manžel a deti – v prípade ak poručiteľ v závete neuviedol manželku alebo potomkov aj tak mali nárok na tzv. povinný podiel, ktorý sa rovnal ½ zákonného podielu
423. blízki príbuzní nemohli byť vydedení

19/ Manželské právo podľa občianskych zákonníkov . CC, ABGB, BGB

CC

424. v oblasti rodinných vzťahov tiež nie je rovnoprávnosť, je nadradené postavenie muža - nad ženou v manželstve; otcovská moc nad deťmi
425. pre uzavretie manželstva – u mužov 18 rokov a ženy 15 rokov, uzavretím manželstva získala osoba plnoletosť
426. pre uzavretie manželstva  potrebný súhlas rodičov – u žien do 21 r. a u mužov do 25 r.; kládol sa dôraz na súhlas resp. nesúhlas otca rodiny
427. majetok ženy aj neplnoletých detí je pod správou manžela
428. nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva
429. nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť  a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike.  Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)
430. Ak sa v zmluve pred sobášom dohodne medzi mužom a ženou tak majetok nemusí byť pod správou manžela, ale manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať samostatne pred súdom a to ani vtedy ak je zaregistrovanou obchodníčkou
431. Manžel bol povinný ochraňovať manželku, ona mu bola zaviazaná poslušnosťou - musela žiť spoločne s mužom; musela ho nasledovať ak zmenil miesto pobytu t.j v osobných vzťahoch neboli rovnoprávni;  musela mu pomáhať pri povolaní, starať sa o domácnosť.
432. Manželstvo sa uzatvára obligatórnym sobášom - pred civilným úradníkom. Cirkevné neboli zakázané, ale nepovažovali sa za riadne uzavreté.
433. zánik manželstva – smrťou, vyhlásením za nezvestného či mŕtveho, rozvodom; odsúdením k právoplatnému trestu spôsobujúceho občiansku smrť
434. Rozvod – môže žiadať manžel pri všetkých porušeniach vernosti , manželka len ak si manžel ubytuje milenku v dome (rovnoprávnosť v prípade podania návrhu na rozvod od r. 1884)

Príčiny rozvodu :

435. cudzoložstvo ženy, muž milenku v dome
436. obaja manželia pre kruté zaobchádzanie, ťažké urážky, výtržnosti
437. manželka ak si manžel ubytuje milenku v dome

Nepripustenie rozvodu:

438. manžel je mladší ako 25 a žena ako 21  rokov
439. ak sú spolu menej ako 2 roky
440. po 20 rokoch manželstva alebo ak má žena viac ako 45 rokov

BGB

441. obligatórn civilný sobáš
442. manželia sú rovnoprávni, navzájom si pomáhajú, majú tvoriť spoločenstvo
443. manželka podriadená manželovi, ktorý má právo disponovať s rodinným majetkom

20/ Rodinné právo (rodičia deti) podľa CC, ABGB, BGB

CC

444. majetok ženy aj detí je pod správou manžela
445. nemanželské deti – zákaz vyhľadávania otcovstva
446. nemanželské deti nemajú rovnaké práva ako manželské otec ich nemusí uznať, nemá vyživovaciu povinnosť  a nemôžu dediť (koncom 19 stor. ich otec mohol uznávať za svoje – uzavretím manželstva s ich matkou, alebo na matrike.  Od r. 1912 otcovstvo mohol určiť súd ak existoval dokument, ktorý potvrdzoval otcovstvo; ak predpokladaný otec žil s matkou; ak prispieval na výživu dieťaťa, ak bol predpokladaný sľub zásnub alebo sobáša s matkou)
447. otcovská moc nad deťmi – otec vystupoval ako zákonný zástupca detí
448. deti musia preukazovať svojim rodičom úctu a vážnosť (rešpekt)
449. deti zostávajú pod mocou rodičov do dosiahnutia plnoletosti alebo do oslobodenia spod moci o
450. otcovská moc zanikla plnoletosťou alebo oslobodením sa spod moci, smrťou otca, občianskou smrťou

BGB

451. rodičovská moc, spravidla otcovská
452. ak otec zomrie alebo je pozbavený rodičovskej moci prechádza na matku
453. nemanželské deti – boli v rodinnom vzťahu k matke
454. otec nemanželského dieťaťa bol povinný poskytnúť výživne do plnoletosti do 18. roku dieťaťa vo výške, ktorá zodpovedala postaveniu matky

21/ Nájom práce a pracovná zmluva podľa občianskych zák. -  CC, ABGB, BGB

CC

455. zmluvná sloboda – partneri si môžu stanoviť obsah zmluvy, ale ide o formálnu slobodu vo vzťahu podnikateľ-robotník, nemajú rovnaké hospodárske a spoločensko postavenie.

Nájomná zmluva:

3. dojednanie práce a mzdy – prejavuje sa nerovnosť zamestnanca a zamestnávateľa.
4. nemožno prenajať svoje služby, iba na čas alebo podnik vopred stanovený.

1/ nájom pracovníkov, do služieb komukoľvek -  úprava  pracovnej zmluvy

2/ nájom povozníkov – doprava osôb a tovaru

3/ nájom podnikateľov na dielo podľa rozpočtu alebo tovaru

BGB

456. kaučukové ustanovenia, nevýhodné pre vrstvu robotníkov
457. pracovnej zmluve je venovaných málo ustanovení
458. možnosť upraviť pracovný pomer podľa vlastného uváženia
459. nie je stanovený pracovný čas, právo na odpočinok, právo na obvyklú odmenu je stanovené ak sa nedohodne inak.
460. Zmluva je neplatná ak narušuje dobré mravy, v prípade sporu rozhodne sudca (čo sú dobré mravy, prípadne čo je dôležitý dôvod pre zrušenie zmluvy)
461. zamestnávateľ mohol kedykoľvek bez náhrady vypovedať pracovnú zmluvu

22/ Obchodník a obchodné spoločnosti podľa HGB

462. všetci obchodníci na území Nemecka boli povinní registrovať sa v obchodnom registri – bol verejný, možnosť nahliadnutia doň a urobiť si z neho výpisky za poplatok, viedol sa na obchodných súdoch,
463. povinnosť obchodníka viesť účtovné knihy
464. definícia obchodníka - obchdník je kto živnostenskou činnosťou vykonáva obchody, vystupuje pod menom firmy
465. upravoval obchodné spoločnosti:
466. VOS – je spoločná živnosť 2 alebo viacerých osôb vykonávajúcich činnosť pod spoločnou firmou, účasť spoločníkov na majetkových vkladoch nie je obmedzená, k zriadeniu netreba  formálnu zmluvu
467. Komanditná spoločnosť  – spoločnosti osobne ručiacich spoločníkov  a  majú neobmedzenú účasť na výkone živnosti a komandisti zúčastňujú sa len majetkovými vkladmi
468. Akciová spoločnosť - všetci účastníci ručia  len vkladmi, k ich zriadeniu treba schválenie štátu, potrebná spoločenská zmluva vo forme notárskej zápisnice
469. s.r.o. – bola upravená osobitným zákonom

23/ Obchodné zmluvy (obchody) podľa HGB

obchody :

470. pri kúpe alebo inom zjednaní tovaru, hnuteľných vecí, cenných papierov , akcií
471. všetky kupcove jednania ktoré patria k jeho obchodnej živnosti sú obchody
472. zmluvy o nehnuteľnostiach nie sú obchody
473. pri obchodoch treba brať na zreteľ zvyky obyčaje platné v obchodnom styku
474. za kúpu sa považuje aj dodanie kvality zastupiteľných vecí
475. medzi obchody okrem kúpy patrí aj - prevzatie tovaru, doprava tovaru, poistenie tovaru, spracovanie alebo iná úprava tovaru
476. bankárske služby
477. sprostredkovanie obchodu pre tretie osoby ak sa robí ako živnosť

24/ Vývoj a úpravy obchodných spoločností v Nemecku po prijatí HGB (20 st.)

478. VOS – je spoločná živnosť 2 alebo viacerých osôb vykonávajúcich činnosť pod spoločnou firmou, účasť spoločníkov na majetkových vkladoch nie je obmedzená, k zriadeniu netreba  formálnu zmluvu
479. Komanditná spoločnosť  – spoločnosti osobne ručiacich spoločníkov  a  majú neobmedzenú účasť na výkone živnosti a komandisti zúčastňujú sa len majetkovými vkladmi
480. Akciová spoločnosť - všetci účastníci ručia  len vkladmi, k ich zriadeniu treba schválenie štátu, potrebná spoločenská zmluva vo forme notárskej zápisnice
481. s.r.o. – bola upravená osobitným zákonom
482. 20 st. = písomné formy, registrácia zmluvy v OR

25/ Norimberské zákony z r. 1935 a zásahy do súkromného práva

483. 30 roky – v Nemecku nástup Hitlera a politiky 1 strany
484. Hitler vyhlásil na zjazde NSDAP tzv. Norimberské zákony – ktoré sa stali zákonným podkladom perzekúcií židov

1/ zákon o vlajke a hákovom kríži – znaku nacistickej strany

2/ Zákon o ríšskom občianstve, ktorý  delil obyvateľov

a/ nemeckých štátnych občanov árijskej krvi ochotných a schopných slúžiť ríši

b/ podriadených občanov - rasový princíp – podľa fyzického znaku židia

3/  Zákona o ochrane nemeckej krvi a cti - zasahuje do oblasti manželského práva

485. platí zákaz uzatvárania manželstva medzi ríšskymi občanmi a občanmi neárijského pôvodu
486. manželstvá ktoré sa uzatvárali proti tomuto zákonu boli vyhlásené za neplatné a ich aktéri posielaní na nútené práce

Tieto zákony slúžili ako „zákonný podklad“  pre perzekúciu a vyvražďovanie židov  a obohatenie  nemeckej veľkoburžoázie – pretože židom bolo upreté právo vlastniť majetok a disponovať ním, obmedzila sa hospodárska činnosť takýchto osôb.

So súhlasom vlády prevzala Nemecká banka všetky židovské banky a celý židovský kapitál, rasizmus a antisemitizmus sa stal prostriedkom na obohatenie monopolov a fašistických vodcov.

4) Zákon o vylúčení osôb neárijského pôvodu zo štátnej správy – židia nemohli byť úradníkmi

26/ Vlastníctvo – vývoj koncepcie právneho inštitútu od BGB po ústavu SRN

BGB

487. využíva formuláciu vlastníctva podobne ako CC – ako právo vec užívať a nakladať s vecou čo najzvrchovanejším spôsobom, pokiaľ nejde o spôsob zakázaný zákonom
488. rozlišuje medzi hnuteľnými a nehnuteľnými vecami.
489. Nadobudnutie vl. práva k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do pozemkovej knihy.
490. nadobudnutie vl. práva k hnuteľnostiam – formálne odovzdanie veci nadobúdateľovi a konsenzus

Ústava nem. ríše /weimarská/ bola schválená 31.7.1919 Ústavodarný národným zhromaždením. Zakotvila buržoáznu republiku a upevnila ekonomické panstvo buržoázie:

1. nastolením diktatúry veľkoburžoázie a junkerov
2. silným postavením prezidenta, kt. mal osobitnú právomoc
3. dôležitým upevňovaní deľby moci.
4. V novembri 1934 bolo vydané nariadenie o organickej rekonštrukcii národného hospodárstva, na základe ktorého bolo celé rozdelené do 6 ríšskych hospodárskych skupín. Povinné členstvo podnikateľov v jednotlivých hospodárskych skupinách malo pre monopoly tú výhodu, že mohli zlikvidovať slabších partnerov. v Októbri 1937 bol vydaný zákon o reforme akciového práva, na základe kt. boli zrušené všetky akciové spoločnosti s kapitálom menším ako 100  000 mariek, z čoho vyplýva koncentrácia kapitálu v rukách veľkých podnikateľov a zároveň z hľadiska držby akcií hrubé porušenie súkromného práva vlastníckeho.

1949 – vznikli 2 štáty

491. NDR
492. vznikajú nové typy vlastníctva – štátne, družstevné, spoločenských organizácií
493. zoštátnenie veľkých kľúčových podnikov
494. súkromné vlastníctvo nahradené tzv. osobným vlastníctvom
495. Spolková republika Nemecko – prijatá ústava
496. ústava prijatá ako základný zákon položený na základoch BGB
497. ochraňuje súkromné vlastníctvo v podobe ako v medzivojnovom období
498. vlastníctvo sa zaručovalo ako absolútne vlastníctvo
499. dva možné zásahy do vlastníctva – vyvlastnenie a susedské práva

27/ Manželské a rodinné právo – vývoj inštitútov od BGB po Ústavu SRN

BGB

1. veková hranica pre vstup do manželstva prestavovala u mužov 21 rokov, žien 16 rokov
2. dovoľoval zníženie vekovej hranice v prípade nutného uzavretia manželstva
3. stanovil obligatórnu formu uzavretia manželstva
4. nadvláda muža nad ženou. Žena bola oprávnená a povinná viesť domácnosť.
5. ak nebolo v svadobnej zmluve stanovené inak, majetok kt. žena priniesla do manželstva a  kt, získala počas jeho trvania podliehal správe muža.
6. Rozvod sa povoľoval len z dôvodov v zákone taxatívne vypočítaných.
7. Základom vzťahov medzi rodičmi a deťmi je zásada rodičovskej moci. Ak otec nie je pozbavený rodičovskej moci, vykonáva ju jedine on. Rodičovská moc prechádza na matku len po smrti otca, alebo ak je otec pozbavený otcovskej moci.
8. nerovnoprávne postavenie manželských a nemanželských detí

Ústava 1949 - SRN

1. zlepšenia v postavení ženy a nemanželských detí
2. zrovnoprávnenie muža a ženy, pri rozvode sa uľahčila adopcia detí
3. ženy získali politické právo
4. sloboda a rovnosť pred zákonom
5. legitimácia nemanželských detí.
6. Manžel však naďalej zostáva hlavou rodiny.

Nemecké fašistické právo zasahovalo závažným spôsobom do manželstva a rodiny. V dôsledku novodobej rasovej teórie boli tisíce manželstiev na roky rozlúčené alebo úplne zničené / so Židom/. Po roku 1949 sa v ústave SRN / základnom zákone/ zrovnoprávnilo postavenie muža a ženy.

28/ Pracovná zmluva, pracovné právo vývoj od BGB po ústavu SRN

BGB

7. kaučukové ustanovenia, nevýhoda pre vrstvu robotníkov
8. zneužívanie zo strany vykorisťovateľov
9. vzrast proletariátu
10. nestanovilo právo pracujúcich na odpočinok, nebol všeobecne normovaný pracovný čas

1878 dochádza k novelizácii Živnostenského poriadku.

11. novela  1891 – priniesla stanovenie prac. času, platenia mzdy, výpovedné lehoty.  – vypracovali ich samotní podnikatelia
12. 1884 bol prijatý zákon o úrazovom poistení
13. 1889 úprava poistenia pre invaliditu a starobu.
14. V roku 1934 bo prijatý zákon o riadení národnej práce, kt. uzákonil úplnú nadvládu podnikateľov v závodoch.
15. V rokoch 1939-1945 sa v prac. práve prejavil rasizmus  v nevídanej miere. Bol zákaz zamestnávať Židov, ich počet bol regulovaný aj v slobodných povolaniach.
16. Po r. 1949 sa v individuálnom prac. práve zlepšilo postavenie jednotlivých pracujúcich, napr. v problematike zdravotnej a materskej dovolenky, v jeho kolektívnej sfére sa  najv. pozornosť venovala úprave práva na štrajk.

29/ Znárodňovacie ordonancie, Preambula Ústavy Francúzka z r. 1947 a súkr. právo

CC = sloboda vlastníctva - vlastníctvo je právo užívať veci nakladať nimi spôsobom čo najzvrchovanejším pokiaľ sa to neprieči zákonu

1. obdobie kapitalizmu – neobmedzená moc na d vecou-

500. neskôr obmedzenia – susedské právo
501. vyvlastnenie  - nikto nemôže byť nútený aby dal svoje vlastníctvo ak to nie je z dôvodu verejného prospech a za spravodlivú náhradu a predbežnú.

Inštitúcia vyvlastnenia – slúži veľkým podnikom a preto sa stále rozvíja

Vlastníctvo je právo na všetko čo vec plodí a čo sa s ňou spojí = právo na prírastok

Ďalší vývoj – 1814-1848 –prijatá ústavná listina

502. povinnosť znášať verejné bremená
503. nedotknuteľnosť vlastníctva
504. 1825- zákon o miliarde –šľachta postihnutá konfiškáciami za revolúcie má právo na odškodné aby si mohla kúpiť svoje stratené pozemky

II. republika – a ústavy z r. 1848-a 1852 zaručujú

505. rovnaký prístup k úradom
506. nedotknuteľnosť vlastníctva

Počas 2 sv. vojny bolo Francúzsko rozdelené na území kde vládol vichistický režim tento bol síce extrémne pravicový ale zaoberal sa aj sociálnymi otázkami. V tomto čase boli znárodňovacími ordonanciami znárodnené banky a železnice.

V roku 1946 po vojne za IV. Republiky  bola vo Francúzku prijatá nová ústava , ktorá zavádza voľný parlamentný systém a deľbu moci, a  – 1946 – súčasťou Deklarácia práv človeka a občana

17. na základe ústavy z roku 1946 – Ústava IV. republiky – zaručovalo všetky základné ľudské práva slobody, základné princípy republiky, prehlásila rovnaké práva pre mužov a ženy

507. rovnaké práva mužom a ženám
508. právo na získanie zamestnania
509. ak majetok získa monopolné postavenie musí byť prevedený do verejného vlastníctva
510. -ochrana jednotlivca, rodiny matky detí
511. zabezpečenie bezplatného vzdelania
512. vlastníctvo je postvätné nedotknuteľné –iba verejný záujem a spravodlivé odškodnenie..
513. právo na odbory, štrajk

Vývoj vlastníctva od CC až do znárodnenie vo Francúzka Práva a povinnosti zamestnávateľov, zamestnancov, sociálne dôchodkové a zdravotn zabezpeč

18. možnosť na zoštátnenie všetkých veľkých podnikov – znárodňovacie obdobie trvalo do začiatku 60-tych rokov
19. v 80-tych rokov 20. stor. nastúpila privatizačná vlna

30/ Nájom pracovníkov, pracovná zmluva a pracovné právo vo Francúzku od CC do ústavy IV. republiky

1804 -CC –pracovná zmluva = je nájom služieb medzi zamestnávateľom a pracovníkom ako formálne rovnoprávnymi osobami,  v skutočnosti „diktát“ zamestnávateľa

514. 1864 – povolenie vytvárania odborových združení
515. 1890 – zákaz prepúšťania zamestnancov bez predbežného oznámenie; prepustenie s odstupným
516. 1906 – vytvorení ministerstvo práce
517. od r. 1906 normy sociálneho zabezpečenia (Francúzsko prevzalo koncom 19. stor.  od Nemecka) -stanovil sa pracovný týždeň na 6 dní,  8 hod. pracovný čas, nárok na platenú dovolenku, zavedené dávky sociálneho zabezpečenia – rodinné prídavky, materské prídavky, doplatok k jedinej mzde
518. 1910 – osobitý zákon upravujúci pracovné vzťahy – Zákonník práce, bol často novelizovaný a konečnú podobu má v r. 1997
519. 1928- bol prijatý Zákon o sociálnom zabezpečení
520. 1932- postupne sa zavádzajú rôzne sociálne dávky, podpory, rodinné prídavky materské  dávky.
521. Počas vojny a po vojne boli obmedzené sociálne práva, zavádzali sa opatrenia na zvyšovanie produkcie a  kolektívne -rokovania o zvyšovaní miezd boli neúspešné
522. po skončení 2 sv. vojny sa  vracia k sociálnym otázkam a vytvára
523. 1950 – prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní
524. 1982 – pridaný piaty týždeň dovolenky zo zákona a zlepšenie podmienok kolektívneho vyjednávania

Na prelome storočí (19-20) bol budovaný systém sociálneho zabezpečenia tj. vyplácala sa náhrada za bezdôvodné prepustenie  ap.

31/ Vývoj úpravy inštitútu manželstva a vzťahu rodičov a detí vo Francúzku od CC do

V CC – je zásada nadvlády muža nad ženou a otcovská moc na deťmi

- prejavuje sa to aj  majetkových a osobných vzťahoch –majetok je pod správou manžela ak

- nie je ustanovené inak

- manželka nemôže bez súhlasu manžela vystupovať pred súdom ani keď je zaregistrovanou obchodníčkou

525. manžel je povinný chrániť  manželku a ona ho poslúchať, nasledovať
526. uzavretie manželstva = obligatorny sobáš je to výlučne občiansko-práv. kontrakt

ROZVOD – len manžel ak manželka porušila vernosť

                   -žena len ak si ubytuje muž milenku v dome

Manželka mohla požiadať o rozvod pre manželovo cudzoložstvo až podľa zák. z r.1884

Obaja manželia sa môžu domáhať rozvodu pre výtržnosti, kruté zaobchádzanie, ťažké urážky

- rozvod nie je možný ani keď súhlasia keď je muž mladší ako 25 r a žena 21 r

527. -a ak manželstvo trvá 20 rokov a žena má 45 r
528. súhlas manželov  musí byť schválený aj ich príbuznými – rodičmi

Otcovská moc – otec spravuje majetok detí

neposkytuje ochranu nemanželskému dieťaťu , otec sa nemusí k dieťaťu priznať, ale nemôže byť k tomu prinútený

Zákonom z 1884 preberá štát  kontrolu nad otcovskou mocou

Zákonom z r. 1893 rozvedená manželka získava právnu spôsobilosť

Zákonom z r. 1907 – získava manželka právo nakladať so svojimi príjmami a výsledkami práce

Zákonom z r. 1938 má už právnu spôsobilosť nakladať aj so spoločným majetkom

Ústava IV. republiky – zrovnoprávnené postavenie muža a ženy

Zákonom z r. 1965 – je už emancipovaná spod moci manžela ale až v roku 1958 sa vzťah manželov definitívne zrovnoprávnil vo vzťahu manželov k majetku aj k neplnoletým deťom, a namiesto otcovskej moci je už moc rodičovská..

Zníženie veku plnoletosti z 21 na 18 rokov, ako aj zrovnoprávnenie manželských a  mimomanželských detí bolo až v 70-tych rokoch tohto storočia.

Pokiaľ ide o rozvod – v 20 storočí nielen z dôvodu zavinenia jedného z manželov

od CC otcovská moc nad deťmi do 21 rokov, neskôr na 18 a v 20 storočie

Rovnoprávnosť muža a ženy a potom už rodičovská moc

32/ Inštitúcia vlastníctva vo Francúzku, vývoj od CC do Ústavy IV Republiky

ot. 29