zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Obchodné právo

 

seminárka - Družstvo (opdrustvo.doc)

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Študentská 2, 911 50 Trenčín

 

 

 

 

 

 

 

 

Seminárna práca

 

z predmetu

Obchodné právo

Téma: Družstvo

 

 

 

 

 

 

 

Obsah

 

 

Úvod        3

Historický vývoj        3

Čo je to družstvo z pohľadu Obchodného zákonníka        3

Založenie družstva        4

Stanovy družstva – základný vnútorný dokument        5

Členstvo v družstve        6

Orgány družstva        7

Členská schôdza        7

Predstavenstvo        7

Kontrolná komisia        8

Majetok družstva a nakladanie s ním        8

Záver        9

Použitá literatúra:        10

Úvod

        Zmeny v hospodárstve a ekonomike, ktoré prebiehajú v našej republike po roku 1989 sa týkajú aj oblasti družstevníctva. Vo svojej seminárnej práci so sa zameral na vznik a základné požiadavky pre vznik družstva ako samostatného právneho subjektu, jeho štruktúru a základné pravidlá fungovania. Družstvo ako samostatný právny subjekt má stále miesto v našom hospodárstve či už v oblasti obchodnej – spotrebné družstvá, ale aj v oblasti sociálnej – bytové družstvá, zabezpečujúce potreby svojich členov v oblasti bývania.

 

Historický vývoj

        Družstevníctvo ako spoločenský fenomén ma v našej krajine viac ako storočnú tradíciu. Prvé úverové družstvo v Európe vzniká v roku 1845 práve na Slovensku ako tzv. „Gazdovský spolok“ založený v obci Sobotište , ktorého cieľom bola ochrana drobných roľníkov pred úžerníkmi. Priekopníkom slovenského (európskeho) družstevníctva a zakladateľom spolku bol Samuel Jurkovič.

"Spolok gazdovský je tovarišstvo dobrovoľné, tím cílem založené, aby sa majetnosť, gazdovstvo, remeslá a vubec lepší stav gazdovství napomoci mohel." Citát zo Stanov Gazdovského spolku.

V celosvetovom meradle je vznik družstevných tradícií spájaný so založením prvého spotrebného družstva v Anglicku. Išlo o tzv. „Rochdalské družstvo poctivých priekopníkov“ založené v roku 1844.

Družstvá sú v súčasnosti upravené v II. hlave Obchodného zákonníka, ktorý charakterizuje družstvo ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb. založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodársky, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo je právnickou osobou a zo zákona je podnikateľom, aj keď podnikateľská činnosť nemusí byť účelom, za ktorým bolo družstvo založené. Právna úprava je založená na základných princípoch družstevníctva, akým sú napríklad svojpomoc, samospráva, dobrovoľnosť alebo družstevná demokracia.

 

Čo je to družstvo z pohľadu Obchodného zákonníka

Zákon upravuje jednotne právnu formu družstva pre všetky družstvá, bez ohľadu na predmet ich činnosti. Delenie právnej úpravy družstiev podľa predmetu činnosti (výrobné, spotrebné, bytové, poľnohospodárske a iné) bolo dôsledkom administratívnej sústavy štátneho riadenia ekonomiky, v ktorom družstvá tvorili osobitné „odvetvie“. JRD boli riadené prostredníctvom okresných poľnohospodárskych správ. V trhovej ekonomike stráca táto vertikálna línia „riadenia družstiev“, prostredníctvom ich zväzov svoje opodstatnenie.

        Pri úprave družstva v tomto zákone sa vychádza z príprav unifikačných prác na formovaní „európskeho družstva“ v rámci príprav na vytvorenie jednotného európskeho trhu. Vo všetkých podstatných otázkach sa úprava družstva v tomto zákone od navrhovaného štatútu „európskeho družstva“ nelíši.

Družstvo sa chápe ako súkromnoprávny podnikateľský subjekt, odlišujúci sa od obchodných spoločností len špecifickou úpravou vnútorných vzťahov medzi družstvom a členmi, ako aj medzi členmi navzájom, pričom členovia družstva sa touto formou zúčastňujú na spoločnej podnikateľskej činnosti a jej výsledku obdobne ako spoločníci obchodných spoločností. Preto je tiež ťažisko z doterajšej úpravy prevažne organizačného charakteru prenesené do úpravy majetkových právnych vzťahov. Táto nová úprava má prispieť k tomu, aby družstvá hrali dôležitejšiu úlohu v našom hospodárstve, ako to umožňovala doterajšia právna úprava.

 

Založenie družstva

Podobne ako pri obchodných spoločnostiach rozlišuje Obchodný zákonník okamih založenia a okamih vzniku družstva.

Na rozdiel od procesu zakladania obchodných spoločností nemusia zakladatelia družstva najprv uzavrieť spoločenskú, resp. zakladateľskú zmluvu. Na založenie družstva sa vyžaduje iba konanie ustanovujúcej schôdze, ktorá musí prerokovať a schváliť náležitosti predpísané Obchodným zákonníkom. Sú nimi:

  1. určenie zapisovaného základného imania
  2. schválenie stanov
  3. zvolenie predstavenstva a kontrolnej komisie

Pokiaľ v schválených stanovách nie je uvedený spôsob ocenenia nepeňažných vkladov, je potrebné, aby ustanovujúca schôdza rozhodla aj o tejto otázke.

Proces predchádzajúci konaniu ustanovujúcej schôdze nie je zákonom upravený, pričom však zo znenia zákona vyplýva, že pred konaním schôdze musí byť pripravený návrh stanov, musia byť podané prihlášky o členstvo v družstve a ustanovujúca schôdza musí byť zvolaná.

O všetkých vyššie uvedených záležitostiach sú na ustanovujúcej schôdzi oprávnené rozhodovať tie osoby, ktoré podali prihlášku do družstva. Na prijatie uznesení a voľbu orgánov vyžaduje zákon nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných. K otázke počtu hlasov pre jednotlivých uchádzačov o členstvo sa zákon nevyjadruje, a tak musíme vychádzať zo zásady družstevnej demokracie, podľa ktorej má pri hlasovaní na členskej schôdzi každý člen jeden hlas. Dané pravidlo platí len pokiaľ stanovy neurčujú inak, v tomto prípade sú však stanovy ešte len schvaľované  a právne záväzné budú až vznikom družstva. Daná zásada je vyžadovaná aj na voľbu orgánov a prijímanie uznesení väčšinou prítomných a nie väčšinou hlasov. Priebeh ustanovujúcej schôdze potom vedie zvolávateľ, a to až dovtedy, kým nebude zvolený predsedajúci. Družstvo je založené, ak sú splnené nasledujúce podmienky:

  1. ustanovujúca členská schôdza rozhodla o všetkých zákonom stanovených záležitostiach,
  2. uchádzači o členstvo sa na nej zaviazali k členským vkladom dosahujúcim v úhrne stanovenú čiastku zapisovaného základného imania. Pokiaľ ide o splatenie členského alebo vstupného vkladu, tento musí byť splatený do 15 dní od konania ustanovujúcej členskej schôdze družstva určenému členovi predstavenstva spôsobom stanoveným členskou schôdzou.

Priebeh ustanovujúcej členskej schôdze musí byť osvedčený notárskou zápisnicou, ktorá obsahuje aj zoznam členov a výšku jednotlivých členských vkladov, ku ktorým sa členovia zaviazali. Túto notársku zápisnicu musia podpísať všetci členovia novozvoleného predstavenstva.

Pokiaľ boli splnené všetky požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 224, je družstvo právoplatne založené. Družstvo potom vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis musí byť podaný do 90 dní od konania ustanovujúcej členskej schôdze alebo od doručenia preukazu živnostenského alebo iného oprávnenia. Podáva ho predstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Predpokladom na podanie návrhu na zápis do obchodného registra je splatenie aspoň polovice zapisovaného základného imania družstva. Rozsah splatenia členských vkladov jednotlivých uchádzačov o členstvo zákon neurčuje, a teda základné členské vklady (prípadne vstupné vklady) môžu byť splatené v ľubovoľnej výške, prípadne u niektorých uchádzačov nemusia byť splatené vôbec, postačuje splnenie požiadavky splatenia aspoň polovice zapisovaného základného imania. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že členstvo nevznikne bez splatenia základného členského vkladu, resp. vstupného vkladu, pričom na vznik družstva je potrebné, aby vzniklo členstvo minimálne piatim uchádzačom (prípadne minimálne dvom, pokiaľ ide o právnické osoby).

V súvislosti so vznikom družstva je potrebné pripomenúť, že pri svojom vzniku je družstvo povinné zriadiť nedeliteľný fond, a to najmenej vo výške 10% zapisovaného základného imania.

 

Stanovy družstva – základný vnútorný dokument

Stanovy sú základným vnútorným dokumentom, ktorý zakotvuje vzájomné práva a povinnosti členov voči družstvu, vnútornú organizáciu družstva, ako aj právne postavenie družstva voči tretím osobám. Stanovy majú zmluvnú povahu a sú záväzné pre všetkých členov družstva.

Pri zakladaní družstva stanovy schvaľuje ustanovujúca schôdza a spolu s notárskou zápisnicou o konaní ustanovujúcej schôdze sú základným dokumentom podmieňujúcim vznik družstva. O zmenách stanov počas existencie družstva rozhoduje výlučne členská schôdza. Do 30 dní od schválenia zmeny stanov je predstavenstvo družstva povinné upovedomiť o tejto skutočnosti registrový súd.  Zároveň je potrebné v tejto 30 dňovej lehote zmenu stanov a ich úplné znenie predložiť registrovému súdu do zbierky listín.

Stanovy družstva musia obsahovať Obchodným zákonníkom predpísané náležitosti. Sem môžeme zahrnúť predovšetkým tieto prípady:

  1. určenie výšky zapisovaného základného imania
  2. spôsob ocenenia nepeňažných vkladov, pokiaľ sa o ňom nedohodli všetci členovia družstva pri jeho založení
  3. určenie lehoty pre zánik členstva pri vystúpení člena z družstva
  4. určenie lehôt, v ktorých sa schádza členská schôdza  a spôsob oznámenia zvolania členskej schôdze členom družstva
  5. v družstve s členstvom právnických osôb, ktoré má menej ako 5 členov, musia stanovy určiť spôsob rozhodovania a štatutárny orgán
  6. funkčné obdobie členov orgánov družstva

Okrem zákonom predpísaných náležitostí by mali stanovy družstva obsahovať úpravu všetkých zásadných otázok, ktoré sa týkajú družstva, jeho vnútornej organizácie a vzťahov medzi členmi a družstvom. Ustanovenia Obchodného zákonníka sú stručné a pre konkrétne prípady by nemuseli postačovať. Môže ísť o otázky, ktoré zákon upravuje dispozitívne a osobitná úprava v stanovách má potom prednosť pred úpravou Obchodného zákonníka. Stanovy môžu upravovať otázky v Obchodnom zákonníku vôbec neupravené. Medzi fakultatívne náležitosti stanov by sme mohli zaradiť:

  1. úpravu pracovného vzťahu člena k družstvu, ak je takýto vzťah podmienkou členstva
  2. odchýlna úprava opätovnej voľby členov orgánov družstva
  3. rozšírenie prípadov nezlučiteľnosti funkcií
  4. odchýlna úprava zákazu konkurencie
  5. úprava fakultatívnych orgánov družstva
  6. odchýlna úprava hlasovania členskej schôdze

 

Členstvo v družstve

V § 221 sa podáva všeobecná charakteristika družstva, v ktorom sa pripúšťa členstvo nielen fyzických, ale aj právnických osôb, ako je to obvyklé v iných právnych poriadkoch. Zdôrazňuje sa aj svojpomocný charakter družstiev v súlade s ich historickým vývojom ako združenia drobných podnikateľov alebo nepodnikajúcich fyzických osôb za účelom zabezpečovania ich hospodárskych, sociálnych, prípadne iných potrieb.

Prechodné ustanovenia zákona rátajú v priebehu dvoch rokov s transformáciou doterajších družstiev do tejto novej všeobecnej právnej formy družstva. Preto tiež zákon ustanovuje, že ako družstvo bude možné označovať len takú právnickú osobu ktorá bude zriadená v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Na označenie uvedenej právnej formy zákon ustanovuje, že názov spoločnosti musí obsahovať označenie „družstvo“.

Minimálny počet členov družstva sa ustanovuje na päť osôb, pričom výnimka platí v prípade členstva aspoň dvoch právnických osôb. Členom družstva teda môžu byť len dve právnické osoby, príp. dve právnické osoby spoločne s jednou alebo viac fyzickými osobami (príp. i právnickými) osobami a pod. Táto úprava zodpovedá navrhovanej úprave európskeho družstva.

 

Orgány družstva

Ustanovenia Obchodného zákonníka určujú, ktoré orgány je družstvo povinné vytvoriť. Týmito orgánmi sú:

  1. členská schôdza, ako najvyšší orgán družstva
  2. predstavenstvo, ako štatutárny orgán a
  3. kontrolná komisia ako orgán so všeobecnou kontrolnou právomocou.

Výnimka z uvedenej právnej úpravy je možná iba v prípade tzv. malých družstiev, teda družstiev, ktoré majú menej ako 50 členov, kde zákon pripúšťa, aby stanovy určili, že predstavenstvo a kontrolná komisia nebudú zriadené a ich pôsobnosť bude vykonávať členská schôdza. Pokiaľ nastane takáto situácia, štatutárnym orgánom družstva je predseda volený členskou schôdzou, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou. Osobitné postavenie v rámci tzv. malých družstiev majú družstvá s členstvom právnických osôb, ktoré majú menej ako 5 členov. Tu Obchodný zákonník vôbec neurčuje štatutárny orgán takéhoto malého družstva, musia ho vždy upraviť stanovy.

Členmi obligatórnych, ako aj fakultatívnych orgánov družstva, môžu byť iba fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré sú členmi družstva, alebo právnické osoby – členovia družstva, tieto sú však povinné splnomocniť fyzickú osobu na konanie v orgáne družstva. Uvedená požiadavka zákona sa však nevzťahuje na členskú schôdzu družstva, pretože ide o schôdzu členov družstva, t.j. všetkých členov družstva bez obmedzenia. Pre členstvo v orgánoch družstva sa uplatňuje zásada samosprávy, to znamená, že do orgánov družstva môžu byť volení iba jeho členovia a nie tretie osoby.

Členská schôdza

Je najvyšším orgánom družstva, ktorý rozhoduje o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa družstva, ako aj jeho členov. Je teda pre družstvo tým, čím je pre kapitálové spoločnosti valné zhromaždenie. Členskej schôdzi je podriadené predstavenstvo aj kontrolná komisia.

Predstavenstvo

Je štatutárnym orgánom družstva. Predstavenstvo má všeobecne vymedzenú pôsobnosť ako pôsobnosť riadiť družstvo a rozhodovať o všetkých záležitostiach družstva, ktoré Obchodný zákonník nevyhradil inému orgánu. Predstavenstvo je taktiež exekutívnym orgánom, t.j. plní uznesenia členskej schôdze a zároveň jej zodpovedá za svoju činnosť. Podlieha však aj kontrolnej právomoci kontrolnej komisie družstva, ktorá je oprávnená od predstavenstva vyžadovať akékoľvek informácie o hospodárení družstva. Na čele predstavenstva stojí predseda volený predstavenstvom, prípadne členskou schôdzou. Predseda alebo podpredseda konajú za predstavenstvo navonok, ak stanovy neurčia niečo iné, alebo ak nejde o právne úkony, ktoré musia mať zo zákona písomnú formu. Pri takýchto právnych úkonoch sú potrebné podpisy aspoň dvoch členov predstavenstva.

Kontrolná komisia

Má všeobecnú pôsobnosť, pretože je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúvať sťažnosti jeho členov. Ide v podstate o orgán svojím postavením analogický dozorným radám kapitálových obchodných spoločností. Vyjadruje sa k ročnej účtovnej závierke a návrhu na rozdelenie zisku alebo úhrady straty družstva. Je oprávnená vyžadovať si u predstavenstva alebo u riaditeľa akékoľvek informácie o hospodárení družstva. Kontrolná komisia je nezávislý orgán a zodpovedá iba členskej schôdzi.

 

Družstvo môže fakultatívne vytvárať aj ďalšie orgány, než sú určené v Obchodnom zákonníku. Môžu byť zriaďované na základe stanov alebo uznesením členskej schôdze a môžu mať dočasný alebo trvalý charakter, môže ísť napríklad o rôzne komisie (sociálna, disciplinárna a pod.). Pôsobnosť, zloženie a ďalšie otázky fungovania fakultatívnych orgánov družstva musia upraviť stanovy.

 

Majetok družstva a nakladanie s ním

V § 222 sa vylučuje ručenie člena družstva za záväzky družstva nesplateným členským vkladom. Pripúšťa sa však, aby stanovy určili, že na základe rozhodnutia členskej schôdze majú členovia uhradzovaciu povinnosť presahujúcu členský vklad na krytie strát družstva. V stanovách však musí byť ustanovená maximálna výška tejto povinnosti. Prostriedky takto získané slúžia na krytie strát družstva.

Ako u obchodných spoločností sa členské vklady splatením stávajú majetkom družstva.

Vzhľadom na obligatórny zápis do obchodného registra má družstvo vždy postavenie podnikateľa, ktorého právna subjektivita je oddelená od právnickej subjektivity jeho členov. A ako samostatný právny subjekt bude zodpovedať za porušenie svojich záväzkov, a to v rozsahu celého svojho obchodného majetku.

Súhrn členských vkladov, na splatenie ktorých sa zaviazali členovia družstva, tvorí základné imanie družstva, rovnako ako v obchodných spoločnostiach. Obchodný zákonník však pozná aj pojem zapisované základné imanie, čo je výška základného imania určená stanovami, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Tento pojem bolo potrebné vytvoriť ako určitú fikciu z dôvodu neustáleho pohybu súhrnu vkladov v závislosti od toho, ako členovia pristupujú alebo vystupujú z družstva. Zapisované základné imanie musí byť minimálne 50 000 Sk. Skutočné základné imanie sa od zapisovaného základného imania odlišuje a jeho výška závisí od počtu členov.

V prípade družstiev Obchodný zákonník rozlišuje pojmy „základný členský vklad“, „vstupný vklad“ ako aj „ďalší členský vklad“. Základný členský vklad by sa dal charakterizovať ako členský vklad, ktorého prevzatie je podmienkou členstva družstve. Ide o vklad povinný a jeho výška sa bude zapisovať do obchodného registra. Vstupný vklad definuje zákon ako v stanovách určenú časť základného členského vkladu, ktorého splatenie je podmienkou vzniku členstva pričom závisí výlučne od stanov, či vstupný vklad vymedzia alebo nie.  Výška základného členské vkladu, prípadne aj výška vstupného vkladu musí byť určená v stanovách, pričom zákon spodnú hranicu výšky vkladu neurčuje. Základný, prípadne vstupný vklad, musí byť splatený do 15 dní od konania ustanovujúcej schôdze družstva. Pred podaním návrhu na zápis družstva musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania – zákon však neurčuje rozsah splatenia vkladov budúcich členov. Ak by uchádzač o členstvo nesplatil základný alebo vstupný vklad a družstvo by bolo zapísané do obchodného registra, vzniklo by jeho členstvo až splatením vkladu. Rozdiel medzi splateným vstupným vkladom a základným členským vkladom je člen povinný splatiť v lehote určenej v stanovách, najneskôr však do 3 rokov od vzniku členstva. Členský vklad môžu predstavovať finančné prostriedky, ale môže ísť aj o vklad nepeňažný.

Ak by súhrn členských vkladov klesol pod minimálnu výšku stanovenú pre zapisované základné imanie, súd by mohol na návrh štátneho orgánu, člena družstva alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení družstva a jeho likvidácii.

 

Záver

Stručnou formou som sa snažil načrtnúť problematiku družstva z pohľadu Obchodného zákonníka. Cieľom tejto práce bolo ozrejmiť najdôležitejšie veci pri zakladaní družstva ako takého, jeho orgánov, členstva a nakladanie s majetkom družstva hlavne čo sa týka vkladov, ich členenia a správy.

Použitá literatúra:

Obchodný zákonník /kniha/:

SUCHOŽA Jozef a kolektív, Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, Komentár, Eurounion s.r.o., Bratislava 2003, ISBN: 80-8898-51-3

 

Elektronické články /internet/:

Družstevná únia Slovenskej republiky 2004, História družstevníctva na Slovensku, http://www.dusr.sk