Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Medzinárodný obchod

ťahák 5 (32006_05_09_18_21_59-print.doc)

1.MO a MP

Medzinárodné podnikanie(MP)-podnikateľské aktivity,kt.prekračujú priestor národnej ekonomiky; patria sem rôzne medzinárodné obchodné, kapitálové, finančné aktivity.¤ 4 názory na MP:1.big business-pre veľké korporácie s veľkou mocou a rozsahom eka.činností-avšak aj stredné firmy sú úspešné. 2.MP=MO, teda to isté ako prvotné exportno-importné aktivity(avšak súčastné kapit.toky sú rozhodujúce pre MP) 3.MP v rámci národnej ekonomiky-pôsobenie dom.a zahr.fy v danej Eka, predpoklad:otvorená trhová Eka 4.obchod-fy a MP ¤ MP: eka.aktivity podnikat.subjektov (fy,bánk,štátov),kt.sa realizujú a pôsobia v medz.až sveto.meradle,s účasťou v MO, v pohyboch kapitálu a v medz.menovo-finanč.operáciách,vzťahoch

2.Prostredie pre MO

Prostredie-ekonomický priestor a podmienky v ňom, resp.vonkaj.eka.prostredie-ME až SH ¤ prostredia: 1.vnútroregionálne(v rámci danej Eka):podnikajú dom.aj zahr. fy, vnútor.trh je zásadne otvorený,prepojený na zahr.fy,prístupný von aj dovnútra podnik.subjektom na obch.oper.investície a fin.transak.,reg.Eka je má vzostupný charakter. 2.národohospodárske(celá Eka):dané podmienkami Eka, legislatívou, hosp.politikou, stavom NH,trhom.;zahr.fy musia ho dobre poznať,dom.fy ovplyvň.banky,legislat.,hosp.polit.;ak je priaznivé národohosp.prostr.pre dom.fy-lepšia možnosť uplatniť sa na medz.trhoch. 3.blízke vonk.prostr.(obklopuej danú Eka):vyplýva z tradície och.vzťahov, z menších dopr.nákladov,prepojenosti infraštruktúr susediacich krajín;význam sa zvyšuje oblasťou voľ.obch.,colnou úniou,pohran.stykom,polit.a hosp.spoluprácou ; voľnejší pohyb dom.fy 4.vplyv medz.eka.integračné:závisí od eka.a polit.sily integr.zoskup.,od účasti fy a Eka v eka. integrácii; priamy,nepriamy 5.konkrétne medz.trhy: napr.ruský, ázijský;jednotl.tovar.trhy,obch.a fin.centrá vymedzené z hľad.eka.významu a funkcie 6.SH:zložitý komplex väzieb a vzťahov; jeho vplyvy sú priame a nepriame;musia sa mu vš.prostredia prispôsobiť ¤ pomocou prostredí možno vymedziť fy v MP,ich triedy ¤ fy pôsobiace na medz.trhoch: 1.špičkové-vysokoziskové v MP,dynamické v ost.medz.aktivitách 2.ostatné-spoluexistujúce,tiež dosahujú slušné zisky,medz.rast a perspektívu 3.outsideri-fy s malým významom v súčastn.aj pre budúcnosť

3.Svetové hosp.prostredie

SH-reálne prostredie pre MP fy a vývoj ekonomík.; je tvorené vývojom ekonomík,vzťahmi medzi štátmi,pôsobením medz.organizácií,medz.eka.aktivitami fy zapadajúcich do medz.vzťahov a trhov.; čím väčšia fy-tým väčšia účasť na eka.aktivitách a vzťahoch.¤ fy na zahr.trhoch musia čeliť: špecific. transakciám,novým obch.metódam,devíz.operáciám pri rôz.men.kurzoch,kryť riziká spojené s MO a zahr.investíciami,poznať legislatívu inej krajiny,dobré styky s vládnymi inštit.,vyrovnať sa s polit.,eka., kultúr.prostredím,poznať trhy a ich mechanizmy ¤ každá trh.Eka je otvorená-účasť v medz.eka. vzťahoch, čím vyspelejšia tým otvorenejšia a závislejšia od SH a jeho vplyvov a účasti v ňom.¤ zvyšuje sa účasť krajín na medz.eka.vzťahoch a m.eka.integrácii ¤ silnie prirodz.súťaživosť štátov, národov,fy o postavenie v SH; niekt.krajiny význačný predstih v eka.úrovni,ved.-tech pokroku,informatike, tempe rozvoja--dobré postavenie v SH v budúcnosti ¤ Ekonomiky-zákl.prvky SH, fy sú spojené so stavom a rozvojom ekonomík a naopak.

4.Funkcie a faktory SH

polit.faktor: polit.záujmi,ciele,prostriedky,vzťahy tvoria súčasť SH ¤ m.ekonomiky nemožno oddeľovať od existencie štátu,sledujú svoje eka.i polit.ciele,disponujú prostriedkami v eka.i polit.oblasti, medz.hosp. vzťahy sú pod vplyvom m.a svet.politiky; najsilnejšie banky a korporácie sa zúčastňujú na polit.živote krajiny ¤ Zákl.väzba:eka.záujmy fy a štátov---polit.záujmy---eka.,polit.,ideologické,vojenské prostriedky na presadenie záujmových ceiľov---eka.záujmy,resp.výsledky ich presadenia ¤ strategická spolupráca hosp.vyspelých krajín:potrebná pri riešení porúch medz.menov.systému a MO, štrukturálnych a iných kríz, vážnejšej a dlhodobej hosp.depresii s cieľom zachovať vedúce postavenie v zahr.investíciách,technike,vede, službách,doprave,informáciách,obchod.a menovej politike,v eka.integrácii,v činnosti m.inštitúcií a organizácií ¤ geopolitika a geoekonomika:funkčné sily v SH; geopol.-je odvodená z existencie štátov ako spol.-polit.jednotiek,z odlišných záujmov,ideológií a kultúr vo svete; geoeka-podmienená existenciou eka. komplexov a objektívnymi eka.záujmami. ¤ ekológia v celosvetovom meradle:hrozivý globálny problém ľudstva; svet.ekológia má priamu súvislosť so štruktúrou a vnútornými väzbami SH --> riešenie nemôže spočívať iba v ekolog.opatreniach; tlaky na ekologic.legislatívu aj v m.meradle; fy rátajú s ekolog.nákladmi a normami; ekolog.faktor-stáva sa súčasť konkurenč.schopnosti fy ¤ iné funkcie SH:možno vyvodiť z činnosti m.organizácií (tvoria systém OSN al.pôsobia mimo jeho rámca)

8.Merkantilizmus a jeho kritika (15.-19.stor.)

cieľ:upevňovať moc a zväčšovať bohatstvo kráľovstiev ,akumulácia kapitálu prostredníctvom MO ; štát má regulovať až kontrolovať obchod zo zahraničím tak,aby sa dosahovala a udržiavala aktívna obchodná bilancia ¤ základ blahobytu je hromadenie drahých kovov ako predpokladu a materializovanej formy bohatstva ¤ naj predstaviteľ:Thomas Mun ¤ nástroje: zamerané na aktívnu platobnú i obchodnú bilanciu krajiny a mali vyslovene protekcionistický charakter ; merkantil.doktrína:po prvý raz prijatá ako ucelený základ štátno-hosp.politiky-->doktrína silného protekcionizmu,kt.sledovala cieľ zabezpečiť štátom veľké zisky z MO,posilniť m.postavenie a spoluvytvárala podmienky na hromadenie kapitálu, prispela k vzniku industriálneho kapitalizmu ¤ nedostatky merkant.: doplniť!!!!!!!!!!!!!!!

teória samoregulovania obch.bilancie: D.Hume- prvý priamo kritizoval merkantil.;za podmienok voľného pohybu zlata a cien úsilie o dlhodobé udržanie aktívnej obch.bilancie musí stroskotať a intervencie štátu iba prekážajú prirodzenému eka.vývoju ; kúpna sila peňazí nezodpovedá ich množstvu v obehu a prebytok drahých kovov má za príčinu zvyšovanie cien v krajine ; vypracoval túto teóriu vychádzajúcu z kvantitatívnej teórie peňazí,ktorá odrážala optimizmus liberalizovanej trhovej Eka

5.Svet.hosp.prostredie, MO a hosp.cykly

hosp.cykly(HC)-zákonitosť fungovania a vývoja trh.Eka; hosp.cykly sa uskutočňujú v rámci SH, ovplyvňujú aj hosp.cykly v jednotl.Eka s odrazom na m.trhoch a v hosp.raste krajín; hosp.cykly-zložitý účinkový mechanizmus--4 zákl.poznatky pre pochopenie:1.priebeh a časovosť HC v trh.otvor.Eka sú rôzne, sú modifikované vonkajš.a vnút.vzťahmi ekonomík-vplývajú na ne aj druhotné HC 2.SH vplýva na hosp.cykly sprostredkovane, cez m.e.vzťahy(situácia na m.trhoch,úvery,ceny,menové kurzy); miera tohto vplyvu závisí od stupňa zapojenia nár.Eka do SH,od rozsahu MP fy s podielom na ich celkovej eka.činnosti 3.priestorové úrovne HC: národohospodárska,medzinárodná(m.e.vzťahy a m.e.integrácia),svetovohospodár. (reálne sa v nej uskutočňujú pohyby HC); priestorové úrovne sú navzájom prepojené--> vzáj.účinky a ovplyvňovanie v spät.väzbách 4.reálna existencia a pozorovateľnosť svet.hosp.cyklu na základe urč.eka. ukazovateľov a účinkov,kt.je daná prepojenosťou cyklov v nár.Eka, prepojenosťou jednotlivých m.e. vzťahov a ich rozšírenosťou v celosvetovom meradle,vývojom v najdôlež.regiónoch SH; prejavuje sa v konkrétnom vývoji svetovej výroby,dopravy,obchodu,svet.finanč.a tovar.trhov,intenzite m.e.vzťahov ¤

HC v Eka, konjunkturál výkyvy na m.trhoch,rôzne čiastkové poruchy a nerovnováhy v m.trh.Eka sú normálne. HC majú veľký vplyv na MO,MP a na celé SH

SH a MO -v 19.st.sa MO rozšíril,vznikli svetové trhy(podmienené veľkými vynálezmi);SH ovplyvňuje vývoj MO- jeho objemy,štruktúru,ceny,obch.bilancie krajín a ich výnosy z MO ¤ súvislosti medzi vývojom SH a vývojom MO: 1.pri stagnácii a poklese MO nemôže rásť svet.výroba a služby ; špecializácia a kooperácia výroby,investície,pohyby kapitálu,MP fy sú v takejto situácii brzdené 2.ak sú HC v nár.Eka v nepriaznivej fáze,je to vidieť v objeme a dynamike MO ; m.hosp.,štrukturálne,menové a polit.krízy majú tiež negatívny dosah na MO 3.Za istých podmienok môžu výroba,investície,dopyt v nár.Eka stagnovať a klesať, no MO sa môže ešte do istej miery rozvíjať ; nepriaznivý vývoj v SH zabrzdí vývoj MO 4.znížením ciel,obmedzením kvantitatívnych reštrikcií,zmiernením netarifných prekážok…sa v MO otvárajú možnosti na podnikanie na m.trhoch

6.Megatrendy vo vývoji SH

Globalizácia je súhrnným výsledkom pôsobenia 6 faktorov,ktoré tvoria jej obsahovú náplň, je to celosvet. prepojenosť eka.prostredí,ekonomík,rozvinutosť m.vzťahov, sv.hosp.cyklusa rozvinutosť m.fin.a tovar.trhov ¤ 6 faktorov: 1.interdepencia-vzáj. závislosť medzi jednotl.Eka a jednotl.trhmi,medzi štátmi a regiónmi spoluvytvára celistvosť sveta tzv.eka.entita ; postupne sa rozvíjala dôležitá a veľmi výrazná interdepencia v rámci SH až nakoniec všeobec.závislosť vš.subjektov (ekonomík,fy, medzinár.menovo-finanč.inštitúcií) na stave, mechanizme fungovania a ďalšom vývoji SH 2.integrácia-má dôlež.účinky na MO a ost.druhy m.vzťahov,m.politiku,geopolitiku a geoeka ; môžu z nej vznikať zákl.eka.komplexy so špecif. štát. formou ; rozlišujeme 2 m.e.integrácie: a) regionálna: zintenzívňujú sa vzáj.eka.vzťahy členských štátov a ich fy ; tým sa však nerušia vzáj.závislosti s tretími krajinami,inými regiónmi príp.integrač. zoskupeniami v SH, ani sa neznižuje závislosť od SH a m.trhov b)globálna: otázne je či existuje,čo i len v začiatkoch,celosvetová eka.integrácia 3.transnacionalita-považuje sa za protiváhu štátnej a národnej eka.existencie,štát.a nár.eka záujmov a procesov ; je špecific.formou internacionalizácie v hosp.oblasti ; transnacionalitu sa treba chápať hlbšie ako transnacionálne korporácie,pretože jej príčiny,charakter,obsah a účinky sú rozsiahlejšie ; z hľadiska eka.podstaty transnacionálne procesy a vzťahy znamenajú niečo presahujúce,prekleňujúce hranice štátno-národného a odpútavajúce sa od neho. Toto sa týka vlastníctva,MP,rozhodovania až v globálnom meradle 4.vedecko-technický pokrok a dynamika zmien- je hybnou silou a podmienkou hosp.rozvoja, zohral veľkú úlohu v priem.revolúcii a v rozmachu MO ; dynamické a prevratné zmeny vo výrobe, telekomunikáciách(nové materiály,technológie,elektronizácia,komputerizácia, kybernetika,nové odbory, produkty,informatika) ; ved.-tech.pokrok prepája m.trhy, urýchľuje operácie na nich ; vplyv ved.-tech. pokroku na MO: a) diverzifikuje výrobu b) rozširuje štruktúru tovarov c)vyvoláva zmeny v kvalite a nákladoch na výrobu d)stimuluje investície do výroby e)ved.-tech-pokrok má základy v megatrende zvyšovania podielu dušev.práce obsiahnutej v tovaroch f) ovplyvňuje smery m.kapitál.pohybov, m.pohyb kvalifikov.pracov.síl g) umožňuje modernizáciu dopravy,znižuje dopr.náklady v MO h)spôsobuje zmeny v štruktúre MO,zmeny v konkrét.prostredí na m.trhoch i) jeho vývoj je nerovnomerný-->medzera vo výskumnej a technologickej úrovni medzi priem. vyspelými a rozvoj.krajinami j) nositeľ dynamických zmien vo SH ¤ trend urýchľovania ved.-tech.pokroku spôsobuje urýchľovanie ek.času 5.potreba prispôsobovania(a) a súčinnosti(b):a)ekonomiky a fy,kt.sa nedokážu včas,aktívne a úspešne prispôsobovať,sú odsúdené na zaostávanie až stratu eka.suverenity(bankrot) ¤ schopnosť transformácie (tzv.Kindlebergerov efekt) je objektívny znak a faktor vývoja ekonomík,ich úspešnej účasti na m.trhoch a predpoklad úspeš.MP b)vzhľadom na dôležité vzáj.závislosti sa m.trh.politika nemôže zakladať na princípe laissez-faire,ale na urč.pravidlách koordinácie kt.si dohodli štáty,m.inštitúcie a organizácie ¤ plynulý rozvoj m.vzťahov vyžaduje urč. podsystém práv.,technic.,obchod. a iných noriem ¤ súčinnosť je nevyhnutná na predchádzanie,odstraňovanie porúch,nerovnováh,kríz vo SH aj v neekonom. oblastiach (mierové využitie atóm.energie,nešírenie jadrových,chemic.a biologic.zbraní,boj proti nelegálnemu obchodu a m.kriminalite, ochrana prírody a ľuds.práv…) 6.hrozba globálnych problémov-sú čoraz zložitejšie a naliehavejšie ; 3 sú čisto eka.charakteru (ostatné sú prepojené s eka.faktormi): a)problém bohatstva a biedy-->hrozba soc.a polit.rozbušky v spoločnosti b)samotný MO,jeho rozvoj,rovnováha c)pád m.menového systému aj jeho vážnejšie narušenie-->svet.hosp.kríza-->(vzhľadom na vzáj.závislosť a prepojenosť Eka) ohrozenie medz. deľby práce,hosp.rozvoj všet.krajín a fungujúci systém SH ¤ ďalší veľký problém:Ekológia; populačná explózia;vzdelanostná degenerácia ľudstva;využívanie a stav ľuds.zdrojov;výživa a zdrav.stav obyvateľ.; zbrojenie;ved.-tech.pokrok s hrozbou zneužitia;m.polit.a vojens.konflikty…

7.Teórie MO

význam:teoretic.poznanie,pragnmatický(vyplýva z hosp.dejín a evolúcie eka.vedy), pre moder.hosp.polit. a MP fy, pre budúcnosť ¤ praktické funkcie teórií MO:vyplývajú z toho,čo skúmajú,vysvetľujú,dokazujú; sú dôležité pre moder.eka.myslenie a konanie,tvoria súčasť eka.ideológie podnikateľov,bankárov,politikov, štátov,fy,skupín krajín ¤ podstata teórií MO:na základe vývoj.tendencií,faktorových príčin zovšeobecňujú a definujú eka.zákony,kt.platia pre m.špecializáciu krajín a ich fy ; zahŕňajú t.ciel a obch.polit.,účinky devíz kurzov na MO,súvislosti medzi obch.a platob.bilanciami a zamestnanosťou,rozdeľovanie výnosov z MO, všeob.rovnováhu v m.až globálnej trh.Eka ¤ vývoj:počiatky teórii MO:(17.-18.st.),obdobie medzi merkantiliz.a kapitaliz(D.Hume).¤ etapa klasickej teórie MO: spojená s nástupom kapitalizmu,priem.revol., rozvojom m.až svet.trhov(od posl.tretiny 18.st.až do 1929=sv.hosp.kríza);predstavit.:Smith,Ricardo,Mill, Marshall;táto teória:prostá,ideovo významná;prvot.otázky týkajúce sa zákonitosti a efektov v MO+simple odpovede na ne ¤ neoklasic.teória MO:(30-te roky tohto stor.až do 70-te roky);predstavitelia:Heckscher, Ohlin,Samuelson(H-O-S teória),Haberler,Taussig,Viner,Linder,Posner,Kindleberger; táto teória spája mikro a makroeka.problematiku,nár.a medzinár.trh.Eka,zabezp.viacfaktorovú analýzu eka.procesov ; čistá teória MO:sústreďuje sa iba na m.pohyb tovarov t.j.samotný MO(skúma: t.hodnoty,ceny, výmenné relácie v MO)-->pozitívna analýza-eka.realita ako existuje, normatívna-aké by mali byť eka. podmienky a hosp.vzťahy ¤ peňažná teória MO: skúma MO tak,že sa sústredí na súvzťažnosť s m.pohybom peňazí,s m.menovými vzťahmi,s teóriou či faktormi cien,menových kurzov,všeob. rovnováhy v Eka a zamestnanosti ; zahrňuje otázky plat.bilancie,devíz.trhov,fungovania m.menového systému, m.zdanenia,m.kapitál.pohybov ¤ súčasná etapa:(začala v 80.rokoch); základ neoklas.teória+nové funkčné smery teórie MO(dôsledok dynam.zmien v hosp.svete-globalizácia,interdepencia,urýchľovanie ved.-tech. pokroku, keď ekonomiky a fy zúčastňujúce sa na m.trh.Eka a pôsobiace vo SH musia čeliť novým výzvam)

11.Kindlebergova syntéza

kvalitatívne vyššia úroveň ako u neoklasic.teórie,pretože zreálňuje predpoklady neoklas.modelu MO a zavádza niekt.nové dôležité faktory,vrátane štát.intervencií,funkcií štátu ako subjektu… ¤ vychádzal z toho,že pojem krajiny treba upresniť v zmysle spoločensko-eka.celkov,kt.sú zároveň aj štátno-polit.subjektami v medz.Eka a vo vzťahu k vnút.Eka ¤analyzoval 4 okruhy:účinky eka.rastu na MO,vplyv zahr.obchodu na eka.rast, účinky zahr.obchodu na stabilitu v rôznych Eka, účinky obchodu na soc.a polit.život ¤ vytvoril aj ucelenú teóriu svet.Eka- v jej rámci MO začlenil do svetohosp.závislostí, prepojil s ostanými druhmi m.e.vzťahov ¤ zdokonaľuje H-O-S teóriu ¤ spája čistú a peňažnú teóriu MO, makroeka.úroveň s mikroeka.úrovňou

9.Klasická teória MO

vznik:spojený s nástupom kapitalizmu,jeho expanziou a so vznikom svetových trhov čiže SH; rozvoj m.deľby práce v celosvet.meradle ; priemysel.aj finanč.kapitál si žiadali čoraz viac-slobodné podnikanie, voľnú konkurenciu na trhoch aj slobodu v MO ; eka.sloboda--podmienka pokroku,rozvoja,budúcnosti ; táto teória je na princípe “free trade” a založili ju Smith a Ricardo ¤ Teória absolútnych nákladov (Smith): najväčšie a prirodzené výhody prináša národom taká m.deľba práce,pri kt.sa krajiny špecializujú na výrobu tých tovarov,pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady(voľná konkurencia) ; ak by platila táto teória vypadli by dôležité súčasti praxe MO a MP:m.priem. kooperácia, súčiastková a technologická m.špecializácia výroby,kompenzačné obchody,štrukturálne a kompenzačné trendy v MO ¤ Teória komparatívnych nákladov(Ricardo):tiež založená na princípe otvorenej trh.Eka a slobody obchodu ; táto teória je založená na tom,že krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov,pri výrobe ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady ako partnerská krajina ; predpoklad je voľný MO, konkurencia na vnút. i m. trhu -->vtedy je výhodná pre každú obchodujúcu krajinu a pre celý svet

klasický model MO:dve krajiny-dva tovary;práca vytvára hodnotu;náklady na výrobu sú konštantné; výrobné faktory sú mobilné vo vnútri krajiny;dokonalá konkurencia;voľný MO;obchody v pomere 1:1; abstrahuje sa od dopravných nákladov a od ved.-tech.pokroku; rozdelenie dôchodkov sa nemení v krajine pod vplyvom výnosov z MO; vo vzáj.obchode sa dosahujú rovnaké výhody

10. Neoklasická teória MO

vznik a rozvoj:spätý s celkovými podmienkami ďalšieho vývoja kapitalizmu,kt.si zachoval prevažné postavenie vo svet.hosp.prostredí ; veľké zmeny pokračovali:skončilo obdobie voľnej konkurencie na vnút. a m.trhoch,keď nastúpil trend ich monopolizácie-->tieto trhy nadobudli povahu oligopolistických štruktúr ;

v dôsledku svet.hosp.krízy,vážnej poruchy m.menového systému,dvoch svet.vojen sa narušil plynulý mechanizmus voľného MO-->vlna nového eka.protekcionizmu ; vývoz kapitálu-rozhodujúci faktor v MO ; štátne zásahy do Eka a MO sa stali nevyhnutné, princíp free trade a “neviditeľná ruka trhu” už nezodpovedali realite trhu,keď bolo treba regulovať makroeka.procesy ¤ opäť bolo treba vytvoriť nové teórie--v nich prepojiť makroEka s mikroEka,vnútor.trh.Eka s medzinár.trh.Eka---> doktrína neoklasickej syntézy:zmes eka.liberalizmu a regulovania eka.procesov v národohosp.i medzinár. meradle ¤ zvýšila sa mobilita výrob.faktorov, zmenil sa m.menový systém ¤ skúmali sa makroeka.veličiny ako investície,sklon k importu al.agregát.dopyt a zamestnanosť-->do popredia normatívne aspekty aj v súvislosti s obch.politikou a s teóriou blahobytu

H-O-S teória,založená na cenách výrob.faktorov vychádzala z voľného pohybu cien v národnej i medzinár.trh.Eka a z vyrovnávania cien v dôsledku slobodného MO ; abstrahuje sa od faktoru rozdeľovania dôchodkov ¤ každá krajina má nižšie komparatívne náklady vo výrobe toho tovaru,kt.je náročný na ten výrob.faktor,ktorým krajina ovplýva a cena ktorého je teda relat.nízka ¤ hypotéza: obchod má tendenciu vyrovnávať ceny výr. faktorov medzi obchodujúcimi krajinami ¤ MO sa stáva substitútom m.pohybu výr. faktorov

33.Zmluvné prostriedky zahranično-obchodnej politiky

nevyhnutnosť previazanosti a závislosti týchto prostriedkov ; úloha zmluvných prostriedkov: upraviť vo vzájom.vzťahoch medzi štátmi spôsob používania autonómnych prostriedkov--> formulovať a stanoviť konkrétne pravidlá vzáj.zahranično-obchodnej politiky ¤ zmluvné nástroje:1.obchodné zmluvy-základné politic.dohody medzi suverénnymi štátmi,kt.vo forme zásad a konkrétnych ustanovení upravujú vzáj.hosp. vzťahy medzi zmluvnými stranami ; uzatvárajú sa zväčša na dlhšie obdobie s možnosťou automatického predlžovania,obsahujú tzv.arestačnú zložku,colné,daňové,dopravné a ďalšie otázky týkajúce sa transferu tovaru a služieb z 1krajiny do druhej. ; 3 právne doložky: recipročná(zmluvné strany si vzájomne poskytnú určité výhody,kt.sú na seba viazané a podmieňujú sa; v dvojstranných vzťahoch),paritná(záväzok partnerov zaobchádzať s tovarom,FO i PO zo zmluvnej krajiny na svojom území ako so svojimi ; zrovnoprávnenie vyrubovania vnútornych dávok a daní + technic.predpisy a normy na predaj a distribúciu dováž.tovaru),najvyšších výhod(zákl.nástroj odstraňovania diskriminácie najmä v mnohostranných vzťahoch medzi štátmi ; je nevypovedateľná,ale pripúšťa isté výnimky vzťahujúce sa na výhody,kt. si zmluvné strany môžu navzájom poskytovať napr.pri malom pohr.styku,zónach voľného obchodu,colnej únie ; uplatnenie každej výnimky je citlivé a býva predmetom sťažností) 2.obchodné dohody-forma medzištát.dohovoru,ktorým 2 zmluv.strany upravujú štruktúru a zameranie vzáj.vzťahov ; dohovor nadväzuje na predtým uzavretú obch.dohodu ; dohody na 1-5 rokov s možnosťou automatic.predlžovania ; zákl.ustanovenia:a)doložka najvyšších výhod b)vydávanie dovozných a vývozných licencií,kt.slúžia na reguláciu obchodu s tovarom c)zmiešaná komisia z oficiálnych zástupcov zmluv.strán na dohliadanie plnenia dohôd a riešenie problémov d)ustanovenie o reexporte s podmienkami dovozu tovaru z jednej krajiny a vývozu tovaru do tretích krajín e)platobný styk-je treba ak krajiny neobchodujú vo voľne vymeniteľných menách(clearingová dohoda,obmedzená konvertibilita) 3.platobné a úverové dohody-ich význam v posled.období klesá ; úver.dohody sú písomným dohovorom medzi 2 bankami,v kt.1 banka druhej poskytne úver pri realizácii určitých finančných operácií s cieľom sprostredkovať určité obchodné transakcie; často funguje ako vývozný úver,v kt.záväzok preberá banka odberateľa a veriteľom je banka, kt. poskytla úver;používa sa medzi krajinami,kt.nepodpísali vládnu dohodu a kde dodávateľ neposkytuje odberateľovi klasický úver 4.dohody o hosp.,priem.a technic.spolupráci-rozšírené najmä vo vzťahu ku krajinám EU ; ich zmysel:vytvoriť lepšie podmienky na prípravu spoločných kooperačných foriem výrobnej spolupráce,na realizáciu spoločných vedeckých a výskumných projektov… ¤ WTO-1.1.95-svetová obchodná organizácia

34.Medzinárodný marketing

Marketing-analýza,plánovanie a kontrola podnikateľ.činností na súčasných a potenciálnych trhoch s cieľom uspokojovať priania zákazníkov a zároveň realizovať podnikateľské ciele ; má 2 rozmery:filozofiu podnikania(dosiahnutie cieľov závisí od poznania potrieb trhu a schopnosti ponúknuť uspokojenie týchto potrieb) a konkrétny postup fy na trhu(obsahuje výskum trhu+analýzu narketingových príležitostí;výber cieľových trhov;rozhodnutie o výrobku+jeho cene+distribúcii+komunikačnej politike;plánovanie+ +organizácia+kontrola marketing.činností) ¤ odlišnosť národného marketingu od medzinárod.: 1.získavanie info o zahr.trhoch je oveľa náročnejšie ako o domácich 2.nárast rizík so vstupom na zahr.trh 3.komplikovanejší marketing.proces,problémy s jeho organizáciou a riadením 4.nárast požiadaviek na vedenie fy pôsobiacich na zahr.trhoch,na globálne myslenie riadiacich pracovníkov ,prezieravosť,schopnosť analyticky myslieť ¤ Medz.marketing(MM)-predstavuje filozofiu vedenia fy orientovanú na zahr.trhy a zameranú na optimálne umiestnenie tovarov a služieb na týchto trhoch (t.j. efektívne uspokojovanie potrieb spotrebiteľov a racionálne využitie vlastných zdrojov) + činnosti fy zameraných na zahr.trh,patria k nim: 1.skúmanie m.marketing.prostredia 2.tvorba stratégie MM: rozhodnutie o vstupe na zahr.trh,výber a segmentácia zahr.trhov,voľba spôsobu vstupu na zahr.trh 3.tvorba marketing.programu na jednotl.trhu 4.plánovanie,organizovanie,kontrola marketing.činností ¤ uplatnenie MM v praxi: kaskádovito(fy vstupuje na čoraz viac zahr.trhov,pričom marketing.politiku prispôsobuje v závislosti od podmienok na jednotl.trhoch --> kombinácia diferenciácie a štandardizácie); globálne(fy chápe všetky zahr.trhy ako jednotný,globálny svetový trh; tento prístup naň uplatňujú najmä veľké transnacionálne korporácie,kt. čo najmenej diferencujú svoje produkty napr.automobily,spotrebná elektronika,niekt.nápoje a jedlá,kozmetika) ¤ MM je úzko spätý s MO--MO sa často realizuje prostredníctvom MM ¤ medzin.marketing.prostredie: ekonomické(na akom stupni hosp.vývoja sú partnerské krajiny),politické(polit.stabilita krajiny), právne( všeobecné právne normy,obchod.zmluvy a dohody,platob.dohody,dohody o podpore a ochrane investícií), kultúrne(lokálne zvyklosti a ochota prispôsobiť sa rozdielom),geografické(prírodné podmienky môžu formovať dopyt,ovplyvniť distribúciu tovarov)

41.Riziká a poisťovanie v MO

na zahr.trhu-väčšie riziká-->politické(zákaz platieb,výmenné riziko,transferové riziko ; často ich zabezpečujú aj vládne inštitúcie v rámci proexportnej politiky+poistenie polit. rizík na súkr.pois.trhu-Lloyds of Lond.),komerčné a kurzové(riziko nezaplatenia-- metódy na obmedzenie:poistenie,platobné inštrumenty,zvláštne formy obchodu,platobná podmienka; kurzové riziko-zmeny výmenných kurzov--->a)zmluvné metódy b)poistenie c)devízové operácie), iné riziká(napr.právne, rozdiel kultúrneho prostredia,prírodné katastrofy,technické pohromy)

35.Marketingová politika na medzinárodných trhoch

výber zahranič.trhu podmieňuje: potenciál a podmienky nového trhu ;konkurencia-jej intenzita a používané postupy ;zámery a možnosti fy (!!!trh-konkurencia-fy!!!) ¤ analýza zahr.trhov:potenciál zahr. trhu;prístupnosť zahr.trhu(prekážky:colné,právne,iné-napr.mimotarifné); receptivita(citlivosť)trhu; stabilita trhu ¤ analýza konkurencie:miestna,zahraničná ¤ analýza vlastnej sily:koncepcia výrobku al.služby, kvalita,cena,finančné zdroje,predaj,činnosť po predaji,činnosť pred predajom,podniková diplomacia ¤

metódy vstupu na zahr.trhy: 1.vstup na zahr.trh pri výrobe doma:nepriamy export:ak je fy menšia, obráti sa na domáceho prostredníka,kt.predá jej produkciu do zahraničia-->prenáša zodpovednosť na cudzí, hosp.i právne samostatný subjekt a)exportný podnik: ak je výrobca zahr.skúsenosti,je kapitálovo slabý a neplánuje systematické exportné aktivity--volí sa za obchodného partnera domáci exportný podnik ; nevýhoda:chýba kontakt so zahr.odberateľom ; v mnohých krajinách zvláštne exp.podniky=exp.domy, kt. uskutočňujú veľké obch.transakcie(Japonsko-Mitsubishi,Mitsui) b)exportné spoločenstvo:dobrovoľný zväzok producentov zainteresovaných na exporte a vyrábajúcich rovnaký al.doplňujúci sortiment ; títo právne i hosp.samostatný výrobcovia prenášajú exp.funkcie na centrálny exp.orgán c)piggybacking: spájajú sa tu 2 výrobcovia- jeden disponuje marketing.kapacitami na zahr.trhoch a poskytuje ich na základe dohody aj druhému na realizáciu exportu jeho produkcie ¤ priamy export:ak výrobca vyradí domáci subjekt z exp. reťazca a nadviaže priamy kontakt so zahr.odberateľom ; výrobca preberá na seba viac rizík ,ale môže lepšie kontrolovať distribučné orgány,ľahšie spracúvať zahr.trh a presadzovať marketing.stratégiu ; podnik musí mať vlastné exportné oddelenie a)priamy exp.bez priamych investícií:podnik dodáva tovar každému kto oň prejaví záujem,nskôr si nájde generál.zástupcu,kt.môže byť prostredníkom al.sprostredkovateľom b)priamy exp.s priamymi investíciami:budovanie vlastnej organizácie v zahraničí,kt.však už vyžaduje priame investície-->vybudovanie odbytového strediska,pobočiek príp.dcérskych spoločností

2.vstup na zahr.trh spojený s výrobou v zahraničí:vstup bez priamych investícií- a)predaj licencií:licenčné zmluvy umožňujú zahr.záujemcov za dohodnutú cenu používať isté duševné a priemyselné vlastníctvo; patentové,franšízové licencie b)zmluvy o manažmente:tam,kde sa dodávajú zložité zariadenia a investičné celky na kľúč a odberateľ nie je schopný sám uviesť ich do chody c)kontaktačná výroba:fy zadá zahr. výrobcovi zákazku na výrobu urč.tovaru a prevezme predaj týchto výrobkov ¤ vstup s priamymi investíciami -- a)spoločný podnik(joint venture):spojenie medzi zahr.a miestnym partnerom s cieľom kombinovať ich zdroje a schopnosti,deliť riziko+ +kapitálovú a finančnú náročnosť podnikania b)podnik v úplnom zahr.vlastníctve: najvyšší možný stupeň kontroly materinskou fy,kt.zároveň určuje výrob.program, marketing.stratégiu,disponovanie so ziskom

37.Operácie v MO

obchodná metóda-spôsob,akým predávajúci a kupujúci zabezpečujú pohyb tovaru od výrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi ; obch.metódy:priame(výrobca je zároveň exportér--výhody:jednoduchosť,rýchlosť,priamy kontakt so zahr.trhom--nevýhody: zvýšené podnikateľ.riziko,náklady na prieskum zahr.trhu), nepriame(medzi výrobcu a spotrebiteľa vstupujú ďalšie subjekty--výh.:možnosť prieniku na vzdialené trhy, nižšie náklady na spracovanie trhu,zníženie úver.a inkas.rizika--nevýh.:izolácia vývozcu či dovozcu od zahr.trhov,nižšie ceny) ¤ obch.medzičlánky: 1.sprostredkovateľ- sprostredkúva obchody v mene a na účet dodávateľa,neuzatvára ich,získava províziu, pôsobí na zahr.trhu,kt.dobre pozná,neurčuje ceny a podmienky dodávok,nefakturuje, neinkasuje,môže zastúpiť dodávateľa pomocou zastúpenia=výhradné,nevýhradné 2.komisionár-obstaráva pre inú osobu(kominenta) a na jej účet určité záležitosti pod vl.menom,dostáva komisiu(odmena) určenú v komisionárskej zmluve 3.prostredník- obchoduje pod vlastným menom a na vlastný účet,zdroj príjmov-rozdiel medzi nákup. a predajnou cenou 4.veľkoobchodník a maloobchodník-veľkoobch. je medzičlánok medzi výrobcom a maloobch.,jeho výhoda je znalosť miest.trhu,tovaru,kontakty s malo.

38.Kúpna zmluva(KZ)

spôsob uzavretia-ústne,písomne,konkludentným činom; môže byť uzatvorená medzi prítomnými al.neprítomnými stranami ; podnet pre vznik-dopyt kupujúceho,ponuka predávajúceho ; potreba unifikácie=všeobecných predajných a dodacích podmienok ; obsah KZ-predmet KZ(vymedzený druh,akosť,množstvo), cena(pevná,určiteľná; doložky-cenová,menová zaisťovacia,zlatá),dodacia lehota (obchody-promptné,dodacie),platobná podmienka(určuje miesto,forma,doba úhrady; základné-platby vopred,dokumentárny akreditív,dokumentárne inkaso,platba po dodaní tovaru),dodacia parita(podmienka) ¤ reexport: priamy(reexportér kúpi tovar v zahraničí a dá ho prepraviť do ďalšej krajiny kde ho predá), nepriamy(reexportér dovezie tovar,kt. kúpil v zahraničí,do svojej krajiny a až potom ho vyvezie do tretej krajiny) ¤ viazané obchody: barter(výmena tovaru za tovar príp.služby),kompenzácia(tovatová výmena so vzáj.peňaž.zúčtovaním),paralelný obchod(export aj import na zákl.2 zmlúv),zálohový obchod(obdoba paralel.iba exportu predchádza import),spätná kúpa(=buyback) ¤ zvláštne obch.operácie: industrial offset,switch,swap

21.Hlavné faktory vývoja svet.obchodu

teritoriálna štruktúra MO ovplyvnená:vznikom centrálne plánovaných Eka a zoskupenia RVHP, ropné šoky 73-74 a 78-79,prudký nástup krajín juhových. Ázie do SH ¤ faktory ovplyvňujúce rast MO:vplyv ved.-tech.pokroku(prejavuje sa: v procese zdokonaľovania existujúcej techniky, zavádzanie radikálnych inovácií kvalitatívne meniacich spôsob výroby v jedn.priem.odvetviach, v nástupe veľkých objavov a realizácii ved.-tech. poznatkov), vplyv liberalizácie na vývoj MO(GATT)

39.Medzinárodný platobný styk(MPS)

MPS-rôzne spôsoby platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov medzi subjektami rozličných krajín, tvoria ho 3 súvisiace časti :prostriedky MPS, regulácia MPS,spôsoby a formy operatívneho vykonávania MPS ; prostriedky MPS: menové zlato,národné meny, zúčtovacie menové jednotky ¤ regulácia MPS: platobné dohody-dvojstranné dohody upravujúce platobný styk medzi dvoma zmluvnými štátmi vo voľnej mene al.vo forme clearingu ; poznáme: medzištátne,medzibankové ; clearingová plat.dohoda-spôsob vzájomného zúčtovania a vyrovnania pohľadávok a záväzkov,pri kt.sa neuskutočňuje následný prechod platieb cez hranice(podľa techniky platenia-jednoúčtový,dvojúčtový ; podľa účastníkov-dvojstranný=bilaterálny,mnohostranný) ¤ spôsoby MPS: nedokumentárne platby(priame úhrady): use pri úhradách tovaru,služieb a rôznych neobchodných platbách,pričom sa nevyžaduje predloženie obchodných dokumentov ; šek:bezpodmienečný príkaz vystavovateľa bynke zaplatiť osobe uvedenej v šeku určitú peň.čiastku, má zákonom predpísanú formu a je splatný na predloženie,je to CP,nahrádza hotové peniaze ; 2 druhy šekov-bankový,súkromný ; zmenka:bezpodmienečný písomný záväzok vystavený v presne stanovenej forme a so zvláštnymi právnymi následkami, ktorými sa vystavovateľ zaväzuje al.dáva príkaz tretej osobe(trasátovi) zaplatiť urč.sumu na urč.mieste v urč.čase urč.osobe(reminentovi),je to CP,vystupuje ako devíza- t.j. pohľadávka na cudziu menu, je to úverový prostriedok, možno ňou platiť,získať za ne hotovosť,zabezpečiť poskytnutý úver ; 2 druhy- vlastná,cudzia ¤ dokumentárne platby:

zakladajú sa na obchodných dokumentoch získaných až po zaplatení ; dokumentárne inkaso:exportér prikáže svojej banke,aby vydala importérovi dokumenty oprávňujúce ho nakladať s tovarom oproti zaplateniu urč.peňaž.sumy al.oproti inému plneniu; základné požadované dokumenty sú:faktúry,dopravné,dispozičné a poistné dokumenty; je bezpečnejšie ako priama úhrada,vhodné pri dobrom poznaní sa partnerov,dôvere, ak nie sú pochybnosti o solventnosti a ochote platiť ; dokumentárny akreditív: zabezpečuje obe strany(v inkase riziko nesie kupujúci), subjekty akreditívu-príkazca(importér),kt.dáva príkaz banke na otvorenie akreditívu, banka otvárajúca akreditív, beneficient(exportér), kt.požaduje otvorenie akreditívu vo svoj prospech, banka,kt.otvorenie akreditívu beneficientovi oznamuje al.potvrdzuje;akreditív-odvolateľný,neodvolateľný(nepotvrdený, potvrdený) ¤ úverovanie:obchodné úvery(kryté zmenkou,akreditívom s odlož.platnosťou, dodávateľské úv.,bankové úv.,vládne úv.), finančné úvery-zahŕňajú veľké čiastky a sú dlhodobé(factoring-vzťah medzi výrobcom a špecializ.spoločnosťou,kt.odkupuje krátkod. pohľadávky z dodávok tovaru a výkonov pred ich splatnosťou ; forfaiting-vývozca uzatvára zmluvu so špec.finanč.inštitúciou o odpredaji dlhodob.vývoz.pohľadávky splatnej v budúcnosti ; leasing-poskytovateľ poskytuje príjemcovi určitý predmet na používanie za dohodnuté splátky,pričom vlastníkom zostáva prenajímateľ)

42.Informácie,informačný systém v MO

info o trhu,obchod.partneroch a ich finanč.možnostiach v obchod.styku sú nevyhnutné a stávajú sa súčasťou stratégií zahraničnoobchodnej podnikateľ,činnosti ; obchodná info má význam.postavenie pri rozhodovní o poskytnutí al.odmietnutí úveru; môže byť: štandartná(dodacia lehota 10-14 prac.dní),expresná(3-4prac.dni),blesková(do 1 prac.dňa); typ obch.info ovplyvňuje jej cenu, dôležité je vyznačenie dátumu,jazyk,v kt.má byť vyhotovená ¤ základ informačných systémov v organizáciách zahr.obchodu tvoria dôležité a presné info ; účelom info systémov je poskytovať info potrebné pre manažérov a tým eliminovať riziká ; info systémy pracujú na zákl.neustáleho zberu a spracovania info, plní dvojakú funkciu: analýza rizikových a krízových javov + prevencia pre riešenie problému ; priebeh rozhodovacích procesov má 4 fázy: kategorizácia a analýza info, zhodnotenie info kvôli výberu možných variantov, voľba jedného z variantov (rozhodnutie),voľba najlepšej metódy realizácie rozhodnutia ¤ info zdroje: primárne, sekundárne(externé a interné) ¤ údaje sa získavajú metódami: pozorovania, komunikácie ¤ 1 z najaktuálnejších zdrojov info sú burzy- údaje o stave vývoji Eka jednotl.krajín, vývoj burz.indexov(reálne nástroje na hodnotenie stavu a vývoja kapit.trhu) ¤ ostat.zdroje info:vládne agentúry, medz.organizácie a združenia, obch.asociácie, výskum.ústavy a vládne údaje o patentoch, odborné asociácie a mítingy

45.Transnárodné korporácie(TNK)

TNK-medzinár.hosp.komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou, v kt.sa vzájomne pretínajú horizont.,vertik.,koglomerátne formy spojení;majú dominant.postavenie vo SH ; podnikateľské komplexy,kt.realizujú interné a externé transakcie vo vš.oblastiach,kt. reprezentujú MP ¤ internacionalizácia výroby v rámci TNK: 1.etapa-zavádzanie výrobku na trh 2.rast objemu výroby a vytvárania podmienok pre rozvoj hromadnej výroby 3.zrelosť 4.nasýtenie trhu ¤ predstupne TNK: medzinár.kartel(umožňoval členom veľký stupeň samostatnosti;dohoda-písomne,ústne,bez vedomého aktu), medzinár.syndikát (strata odbytovej samostatnosti), medz.trust(strata obchodnej a výrob.samostat.), medz.koncern(veľké podniky toho istého al.rôznych odvetví) ¤ TNK sú hlavnou silou pôsobiacou na integráciu Eka prostredníctvom koordinácie aktivít pri produkcii výrobkov a služieb-->prispievajú k vytvoreniu integrovaného medz.výrobného systému ; presadzuje sa tendencia ku globalizácii zahr.operácií TNK ¤ stratégia TNK: komplexná-->čiastkové (nové info technológie,silnejúca konkurencia,štruktúra a vývoj dopytu,tlak na integráciu politiky,na cezhraničné aktivity, na odbúranie reštrikcií); charakter stratégie: útočný al.obranný ¤ komparatívne výhody TNK:vlastnená technológia,značka al.obch.meno, úspory z veľkovýroby,úsp.z veľ.rozsahu pri nákupe,úsp.z veľ.rozsahu pri financovaní,pri distribúcii,pri inzercii,vládna ochrana,riadenie ľuds.zdrojov,multinacionálny marketing, schopnosť získať mnohonár,výr.zdroje,medz.diverzifikácia,manažérska skúsenosť

22.Služby v MO,MP

služby-výkony určené pre trh,kt.nenadobúdajú materializovanú podobu hmot.statkov ; rozdelenie:faktorové(=neobchodovateľné;prevody finanč.prostriedkov súvisiacich s m.pohybom prac.síl,investič.prostriedkov a technológií; nemožno ich považovať za súčasť služieb MO,lebos ú dôsledkom transferov z inej sféry), nefaktorové (=obchodovateľné; nákladná doprava,ostatná doprava,zahr.cestov.ruch,ostat.služby) ¤ MEDZ.DOPRAVA-dopravné služby ovplyvňujú celk.bilanciu zahr.obchodu štátu, devízový prínos,dynamika a trend vývoja ¤ námorná dopr.-jej rozvoj závisí od modernizácie,radikál.zníženia nákladov a zvýšenia preprav.rýchlostí ¤ železnič.dopr.- nemá negat.vplyv na život.prostredie,budovanie vysokorýchlostných tratí ¤ letecká dopr.- rýchlosť prepravy,zníženie dopr.nákladov,tech.pokrok,zlepšenie organizácie ¤ riečna dopr.-málo energeticky náročná,ekologicky šetrná ¤ cestná dopr.-zvýšenie poplatkov= zdroj devízových príjmov,ekologická záťaž,nárast úrazovosti,použitie ekologicky neškodných pohonných hmôt ¤ potrubná dopr.-jednoduchosť,operatívnosť prepravnej technológie,automatizácia ¤ medz.cest.ruch-prostriedok eka.,kultúr.,soc. rastu,stimulácie vzniku nových výrob.a nevýrob.činností a rozšírenia ponuky prac.príležitostí ; je citlivý na ekologické vplyvy a polit.situáciu ; rast vplyvu m.cest.ruchu na hosp.vývoj,soc.-kult. život a život.prostredie ¤ bank.služby-od ich dostupnosti,kvality a efektívnosti závisí hladký priebeh obch.transakcií ; patrí sem: poskytovanie úverov,realizácia MPS,devízové obchody,zmenárenská a depozitná činnosť,operácie na voľnom trhu,príjem vkladov, vedenie účtov,forfaiting,faktoring ¤ služby súvisiace s informatikou-telekomunikácie, uplatňovanie počítačov,predaj program.vybavenia ¤ výrobné služby:inžiniersko- konzultačné,poradenské,konzultačné,predaj konštruktérskych a projekt.prác, leasing, m.licenčný styk

23.Medzinár.pohyby kapitálu

pri vývoze kapitálu výnos sa dosahuje opakovane ¤ motívy m.presunov kapitálu: vyššia miera zisku, dopĺňa vývoz tovaru,zakladanie spoločných podnikov,získať zároveň špičkovú technológiu,špekulačné dôvody,zmena polit.situácie ¤ Hľadisko subjektu vyvážajúceho kapitál: pri vývoze súkrom.kapitálu je jeho cieľ čo najvyššie zhodnotenie ; vývoz verejného kapitálu:vytvorenie vhodných podmienok v krajine pre nasledujúci vývoz súkrom.kapitálu ¤ hľadisko podoby vyvážaného kapitálu: vývoz podnikateľ. kapitálu,vývoz pôžičkového kapitálu ¤ časové hľadisko vývozu kapitálu: vývoz krátkodobého(do1),strednodobého(1-5),dlhodobého(od5) ¤dôsledky medz.pohybu kap.: proces akumulácie kapitálu sa zmedzinárodňuje; medzi krajinami sa presadzuje tendencia vyrovnávať produktivitu práce a život.úroveň; relatívne technologické zaostávanie viacerých odvetví; nadnárodné korporácie;zahraničné zadĺženie; rast zamestnanosti,GNP, získanie technológií ¤ nové črty vývozu kapitálu: rastie celk.objem vyváž.kapitálu, čoraz väčšiu úlohu má štát, skomplikovali sa podmienky vývozu kapitálu do rozvoj.krajín, stimulácie vývozu súkr.kapitálu zo strany štátu ; vzrástol podiel nenávratných prostried. ; zmena geograf.rozlož.vyváž.kap.……

24.Medzinárodné pohyby pracovných síl

pomáhajú vyrovnávať rovnováhu medzi SaD po nich; ich cena je súčasťou trhovej ceny tovarov ; prechod prac.sily z jedného štátu do iného je motivovaný ekonomickými(rýchly eka.rast urč.štátu,lepšie podmienky realizácie prac.sily) a neekonomickými(politické, vojenské,rasové,náboženské,národnostné a iné dôvody) príčinami ¤ migračná bilancia: obraz o smere migračných pohybov za istý čas.interval ; migračné saldo: rozdiel medzi počtom emigrantov a imigrantov ¤ členenie migrácie: podľa príčin migrácie-eka.a neeka.; podľa organizovanosti migrácie-organizovaná a neorganiz.; podľa dĺžky-trvalá a dočasná; podľa kvalifikačnej štruktúry: kvalifikovaných,polokvalifik.a nekvalifik. pracovných síl; podľa profesnej štruktúry:priem.robotníkov,lekárov,ing. ... ¤ únik mozgov: na zábranu- regulačné(reštiktívne),stimulačné,adaptačné opatrenia ¤ dôsledky migrácie: prisťahoval. krajina-imigráciou rieši nedostatok prac.síl,podmienky pre oživenie stagnácie Eka, obsadenie zle platených miest; vysťahovalec.krajina-emigráciou zmierňuje tlak nezamestnanosti,znižuje náklady(na podpory),zniž.soc.napätie

25.Mezinárodné menové vzťahy 27. Meny a menové kurzy

medzinár.menový systém(MMS)-zaoberá sa peňažnými pohybmi ¤ menový kurz-cena zahr.meny vyjadrená v domácej mene ¤ v súč.systém pohyblivých men.kurzov určovaný SaD po jednotl.menách s absenciou vládnych zásahov ¤ mena sa zhodnocuje-ak za jednotku nár.meny možno kúpiť menší počet jednotiek zahr.meny; znehodnocuje-ak za jednotku nár.meny možno kúoiť menší počet jednotiek zahr.meny--> toto je produkt pôsobenia trh.síl-SaD ; ak dochádz ak oficiálnej zmene kurzu-->revalvácia,devalvácia ¤ na vytváranie SaD pôsobia: MO s tovarom a službami,MO s účastinami a obligáciami, nákup fyzických aktív v zahraničí ¤ faktory ovplyvň.zmeny men.kurzov: dlhodob.hľad. - teória parity kúpnej sily(narušenie systému voľ.obchodu,existencia tovarov a služieb,s kt. sa nedá obchodovať cez hranice,nie vš.tovary v rozlič.krajinách majú identic.charakter) ; strednodob.hľad-stav zmeny eka.aktivity; krátkodob.hľad-rozdiely v krátkod.úrok.miere ¤ MMS po 2.sv.vojne: Bretton-woodsky, do zač. 70-tych rokov ; Kingstonský od 70-tych rokov-opiera sa o pohyblivé menové kurzy ¤ Medz.menový fond(MMF):začal činnosť v decembri 1945, v 1947 sa stal špecializ.agentúrou OSN; zákl.ciele: posilniť medz.menovú spoluprácu, podporiť rozvoj a vyrovnaný rast MO, pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platob.bilancií, podporiť stabilitu menových kurzov ¤ najvyšší orgán: Zbor guvernérov=guvernér+zástupcovia, Rada výkonných riaditeľov MMF

28.Medzinárodné finančné trhy

obchoduje sa na nich s tovarmi, službami,peniazmi a CP ¤ ich úloha:sústreďovať prostriedky od subjektov,kt.ich v danom období nepotrebujú, na 2.strane dávať ich k dispozícii subjektom,kt.pociťujú ich nedostatok ¤ funkcie: 1.alokačná resp.realokačná: čo najvýhodnejšie rozmiestnenie a štruktúru výroby,formovanie celk.podoby eka.aktivity 2.funkcia určenia účinnosti každého druhu výroby: dosiahnutie technickej efektívnosti ¤ v posledných rokoch výrazná modernizácia fin.trhov,využitie nových tech.prostriedkov, prehĺbenie internacionalizácie týchto trhov ¤ 6 typov M.fin.trhov: 1.M.men.systém-účastníci sú banky členských krajín MMF 2.Trhy zahr.mien-2 časti: maloobchodná, medzibanková, (americký dolár-sprostredkovateľská,intervenčná mena,svetové peniaze), 3.Krátkodobé národ.fin.trhy-umožňujú získať al.umiestniť prebytoč.peň.prostriedky podnikat.subjektom 4.Dlhodobé nár.fin.trhy-reguluje ich nár.vláda prostredníctvom centrál.banky,štát.pokladnice,burzy CP 5.Trh euromien-krátkodobý s bank.depozitami a pôžičkami,kt.znejú na nejakú menu,na území kt. sa trh nachádza 6.Trh euroobligácií- dlhodobý s obligáciami,kt.znejú na akúkoľvek menu,na území kt.sa trh nachádza ¤ regionálne finančné trhy-Európsky menový systém(ECU) ; šterlingová oblasť(GB), franková oblasť(Francúzko) ¤ alternatívne členenie fin.trhov: Trhy dohôd o dlhu a trhy CP, prvotné a druhotné trhy, burzy a tzv.cezpultové trhy, trhy peňazí a kapitálu, národné(účastníci-obchod.banky,ústavy sporenia,spoločn.živ.prostredia,penzijné fondy, investič.spoločn.,finanč.spoločn.) a medzinár.fin.trhy

29.Medzinárodná eka.integrácia(MEI)

= proces postupného vzájom.prepájania,prispôsobovania a zblližovania jednotl.nár.Eka, ich eka.štruktúr,proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie nár. eka.štruktúr na novú štruktúru vznikajúceho regionálneho hosp.komplexu ¤ MEI-najvyššia forma internacionalizácie hosp.života- rastie rozsah a intenzita eka.spojení,sú univerzálnejšie,sú pevnejšie,trvalejšie,stabilnejšie,dlhodobejšie,formujú regionál.hosp. komplex ¤ účinky MEI:statické(obchodné účinky integrácie-vytváranie a odvracanie obchodu),dynamické(ako vývoj integrač.zoskupenia ovplyvní vývoj GNP,ako prispeje k eka.rastu) ¤ formy makrointegrácie: pásmo voľného obchodu,colná únia,spoločný trh, hosp.únia,politic.únia ¤ formy mikrointegrácie: rozvíjajú sa v predvýrobnej, výrobnej a odbytovej oblasti ¤ zákl.integrač.zoskupenia: NAFTA(Severoamerické pásmo voľného obchodu), Spoločný trh Tasmanovho mora, EU(EZUO+EURATOM+ES)

30.Globalizácia

=proces zjednocovania geograf.blízkych krajín do spoločných celkov,netýka sa iba eka. pohybov,ale aj komplex technologic.,ekolog.,soc.,kultúr.zmien + integrácia svet,Eka ¤ účinky:vyššia mobilita výr.faktorov(napr.kapitálu a technológií);rastúci počet krajín,kt. vstupujú do medz.obch.aktivít prostredníctvom globál.stratégie fy;miera intenzity súťaženia medzi jednotl.fy;prehlbovanie kooperácie a vzťahov medzi fy;rozširovanie množstva krajín zaangažovaných do MP ¤ prínos globalizácie: vyššia výkonnosť podnik. subjektov a celých krajín--tá vzniká ako výsledok novej organizácie priem.aktivít v nadnár.meradle;rozšírenie trhov a zníženie závislosti na viac obmedzenom dom.trhu či výr.zdrojoch

31.Zahranično-obchodná politika

jednou z najdôlež.súčastí hosp.stratégie štátu,kt.úzko súvisí s rozvojom MP ; závisí od miery zapojenia sa do procesov medz.deľby práce aj od celk.polit.stratégie a orientácie danej krajiny ; je prepojená s hosp.politikou,jej výsledky napĺňajú ciele hosp.polit. a podporujú jej postavenie v rámci SH ¤ tvorí ju súhrn zásad a opatrení,kt.štát uskutočňuje s využitím obchodno-politických a iných nástrojov v oblasti zahr.obchodu; vyjadruje urč. potreby Eka,kt.existujú v danom období a treba ich riešiť ¤ 2 zákl.prístupy k jej rozvoju: protekcionizmus-prejav hosp.politiky štátu zameranej na podporu a ochranu vl.Eka; 4 výhody:znižovanie nezamestnanosti,klesajúca závislosť dovozu,rastúca schopnosť rozvoja nových odvetví,väčšia možnosť priaznivo ovplyvňovať makroeka.stabilitu krajiny ; liberalizmus-al.zásada slobodného obchodu predstavuje politiku nezasahovania štátu do voľnej hry trhových síl na svet.trhoch, vyžaduje odstrániť vš.prekážky v oblasti vývozu i dovozu tovarov a služieb ; výhody: nižšie ceny dovážaného tovaru,umožnenie prehĺbenia špecializácie,zväčšenie objemu i sortimentu predávaného tovaru,konkurenčná schopnosť domácej produkcie,pomáha stabilizovať aj celkovú monetárnu politiku ¤ nástroje: tvoria hlavný prostriedok podpory jeho hosp. politiky v medz.prostredí a v súťažení o zahr.trhy+ochrane dom.trhu ; rozdelenie: autonómne(predstavujú realizáciu jednostranného opatrenia daného štátu) a zmluvné(sú výsledom vzáj.dohody 2 a viac krajín al ich zoskupení)

32.Autonómne prostriedky zahranično-obchodnej politiky

prekážky:tarifné(clá,vš.ostat.prkážky,kt.sťažujú pohyb tovaru cez hranice a o ich zavedení sa s inými krajinami nerokuje), netarifné(majú skrytú podobu a zložitú dokazovateľnosť ich nezlučiteľnosti s medz.zväzkami,najmä tie z GATT) ¤ 6 kategórií prekážok medz. tokov tovarov a služieb(tarif.): 1.obmedzenia založené na cene(clá, subvencie) 2.množstvenné obmedzenia(kvóty,embargá) 3.kartely predávajúcich al. kupujúcich(OPEC,Medz.dohoda o cukre) 4.ostatné netarifné prekážky obchodu (technické…) 5.finančné limity(kontroly výmeny) 6.obmedzovanie priamych zahr. operácií a investícií ¤ clá: všeobecné druhy daní, kt.sa platia za tovar prepravovaný cez hranice s cieľom chrániť trh al.ako prostriedok fiškál.politiky štátu; z obchodno-polit.hľadiska: autonómne,zmluvné ; podľa účelu: fiškálne,protekcionistické (prohibitívne,antidumpingové,preferenčné,diferenčné,výchovné,kompenzačné),odvetné,negociačné ; podľa smeru pohybu tovarov:dovozné,vývozné, tranzitné; podľa výpočtu col.sadzieb:špecifické,hodnotové,diferencované,kombinované, pohyblivé ¤ vývozné subvencie:prostriedky poskytované spravidla štátom s cieľom podporiť rast exportnej výkonnosti a označované ako exportné prémie,dotácie,vývozné bonusy…;domáci výrobcovia ich dostávajú na zvýšenie konkurenč.schopnosti prostredníctvom nižšie zúročiteľných pôžičiek al.formou daňových úľav ¤ kvóty a embargá:cieľavedomé ohraničovanie množstva tovarov istej komoditnej skupiny al. podielu urč.tovaru na trhu ¤ kartely:cieľ-koordinácia cenovej politiky al.objemov realizovných na trhoch spoločného záujmu ¤ netarif.prekážky:administrat.zdržaniapri udeľov.dovoz.povolení,stanovovanie certifikátov na dováž.výrobky,technické predpisy,testovacie procedúry,podporné program

¤ finančné limity:kontroly výmeny devíz ¤ obmedzovanie priamych zahr.investícií: obmedz.aktivít zahr.fy

46.Európska únia

15 štátov; skladá sa: ESpre uhlie a oceľ(EZVO),ESpre jadrovú energiu(EURATOM), ES ¤ integračný proces riadi: Eparlament(členovia dú volený vo všeob.parlam.voľbách), Erada(tvorená šéfami vlád a predsedom komisie),Rada ministrov,Ekomisia(výkonný orgán s právom legislatívnej iniciatívy),Súdny dvor(dodržiavanie práva EU),Dvor auditorov(finančné záležitosti) ¤ EU-vytvorením spoločného trhu,hosp.a menovej únie a realizáciou spoločnej politiky podporovať rozvoj eka.aktivít,vyrovnaný rast bez inflácie, s ohľadom na živoťné prostredie,vysoký stupeň efektívnosti hospodárstva,vysoká úroveň zamestnanosti a soc.ochrany,rast bez inflácie,zvyšovanie život.úrovne členských štátov ¤ obchodná politika EU:najliberálnejšia tam,kde je konkurencieschopnosť vlast.výrobkov najvyššia; diferenciácia medzi 3 skupinami krajín: 1.skupina-priemyselne vyspelé štáty a krajiny,kt.sú členmi Svet.obchod.organizácie(WTO) ; 2.skupina-rozvojové krajiny, EU im poskytuje doložku najvyšších výhod,preferenčné dohody; vzáj.vzťahy sa rozvíjajú na zákl. 4.lomskej konferencie(3 časti: finančná pomoc EU,obchodné preferencie EU-Stabex,Sysmin,rozvojová spolupráca); 3.skupina-bývalé socialistické štáty

36.Burzy a burzové podnikanie

Finančný trh-funkcia:proces distribúcie peňazí ¤ burza:inštitúcia jeho fungovania ¤ čiastkové finan.trhy: 1.peňažný-stretáva sa SaD po krátkodobom kapitáli založenom na princípe úverových vzťahov ; nástroje: zmenky,pokladnič.poukážky,depozitné certifikáty, vkladové listy 2.kapitálový-SaD po dlhodobom kapitáli ; nástroje: akcie,dlhopisy 3.devízový-SaD zahr.platob.prostriedkov, najmä národných mien (USD,DEM, JPY,CHF) 4.trh drahých kovov-už stráca na význame ¤ predmet burz.obchodov:dlhodobé,ľahko prevoditeľ. CP a niekt.krátkodob.nástroje peňaž.trhu-->akcie,dlhopisy,depozitné certifikáty,štátne pokladničné poukážky,podielové listy,deriváty ¤ BURZA:sprostredkúva SaD finanč.zdrojov len prostredníctvom ľahko prevoditeľ.CP(trh CP môže fungovať bez burzy,ale burza nie bez trhu CP) ¤ primárny trh-čistý kapitál.tok ; sekundárny trh-staré CP ¤ burzové obchody:1.promptný obchod-predmet zmluvy musí byť dodaný a zaplatený v čase(napr-T+3) 2.termínový špekulačný obchod-záväzok predávajúceho dodať a kupujúceho zaplatiť predmet zmluvy v určenom termíne v budúcnosti za cenu dohodnutú v súčasnosti ¤ účastníci burz. trhu: členovia v pozícii: market-maker(samostatne určuje ceny SaD,obchoduje na vlast.meno a vlast.účet), broker(reaguje na ceny market-makerov,

obchoduje na vlast.meno a cudzí účet) ; investori do CP: banky, investič. spoločnosti, podiel.fondy,penzijné fondy, poisťovacie spoloč.¤ svet.burzy: a)s komoditami-Chicago(CBOT,CME),N.Y.(NYMEX, NYCSCE, COMEX,),Londýn(LME,LCE,IPE) b)s CP -NYSE,LSE,TSE

1. Aké boli prístupy k vyrovnávaniu platob. bilancie v neoklasickej teórii MO (30b):

Od vzniku klasickej teórie MO sa predpokladalo, že v rámci slobodného MO a v podmienkach voľnej trhovej ekonomiky sa platobné bilancie krajín vyrovnávajú automaticky. V neoklasickej teórii je téza, že ak sa zvýši export krajiny A, zvýši sa aj jej import a to bez cenových zmien, pretože zmena v exporte ovplyvní úroveň domáceho produktu a zamestnanosti, tým aj dopyt po všetkých tovaroch vrátane dovezených. (KEYNES) Z toho vyplývalo: 1. určité spochibnenie vplyvu cenového mechanizmu pri vyrovnávaní obchodnej a platobnej bilancie. 2. Určité oslabenie faktorov dopytu a ponuky v MO a súčasne posilnenie významu výrobnej sféry. 3. Väčšiu pozornosť bolo treba venovať v teórii MO vývoju vo vnútri ekonomík, makroekonomickým veličinám, výrobným faktorom a vzťahu národ. hospodárstvo - zahraničný obchod. Revidovaná teória platob. bilancie - 1. bola tu zdôraznená relatívna nezávislosť vyrovnávacieho mechanizmu platob. bilancie od bankovej politiky vo vtedajšej dobe. 2. Niekotrí ekonómovia klasickej školy opisovali možný typ vyrovnávania platob. bilancie bez vplyvu pohybov zlata a cenových zmien.

2. Aké sú motivácie zahraničných investorov k presunu svojej produkcie do SR (10b):

- lacná pracovná sila, výhodná geografická poloha v strede Európy, dobrá infraštruktúra, výhodné daňové podmienky, daňové zvýhodnenia, kvalifikovaný personál, vysoký rating - sme v investičnom pásme, nepresýtenosť trhu

3. Hlavné črty globalizácie v medzinárodnom podnikaní (10b):

Črty pozostávajú z: 1. hlboké zásahy do organizácie produkcie a odbytu výrobkov v medzinár. meradle - ktoré umožňujú firmám úspešne sa etablovať na zahraničných trhoch, získavať nové zdroje a zvýšiť svoju ziskovosť, 2. rozšírenia možnosti získavať vstupy a podporný servis z celej svetovej ekonomiky - umožňuje predikovať vysokú mieru špecializácie jednotlivých národných ekonomík, 3. formovania podnikových spoločenstiev bez ohladu na národné hranice a zmiešaných podnikov typu Joint ventrures - ktoré umožňujú firmám kombinovať aktíva, deliť náklady, vstupovať a udržať sa na nových trhoch aj napriek ekonomickým stratám, 4. radikálne zmeny v prístupoch jednotlivých národných ekonomík.

4. Vývoj zahraničného obchodu v SR v roku 2003. Aké boli hlavné atribúty ZO v porovnaní z predchádzajúcim obdobím (10b):

V roku 2003 bol rozdiel medzi vývozom a dovozom necelých 500 mil. Sk a je to najlepší výsledok od roku 1994. Objem exportu dosiahol 75,7 mld. SK, import 76,2 mld. Sk. V roku 2003 neustále rástla exportná výkonnosť ekonomiky. Vyvážali sa hlavne stroje, kovy a predovšetkým automobily. V štruktúre exportu sa zvýšil rast vývozu vozidiel, lietadiel, plavidiel a doprav. zariadení až o 76,1 perc. Je to dôkaz o úspešnej orientácii SR na automobilový priemysel. Na výsledok obchod. bilancie vplýval aj nižší objem dovozov. Je to dôsledok nízkej kúpnej sily obyvateľstva z dôvodu klesajúcich reálnych miezd a vyšších cien.

5. Za akým účelom sa zavádzajú tarifné obmedzenia a aké druhy sa najčastejšie používajú (5b):

Hlavným dôvodom zavádzania tarifných prekážok je podpora budovania nových priemyselných odvetví, či rastu odbytu jednotlivých výrobkov, alebo obmedzovaním dovozu v snahe dosiahnuť rovnováhu platobnej bilancie. Medzi tarifné prekážky patria všetky durhy ciel okrem vyrovnávacieho a antidumpingového cla. Poznáme tieto formy ciel: fiškálne, protekcionalistické (výchovné, prohibitívne, preferenčné, diferenčné), odvetné, negociačné.

6. Aké sú 4 hlavné motivácie pri vstupe firmy na zahraničný trh (10b):

1. rozšírenie obratu firmy - pôsobenie firmy na viacerých zahraničných trhoch znamená zväčšovanie predaja a tým aj zvyšovanie zisku. 2. získavanie zdrojov - investori sa zameriavajú na využívanie určitých komparatívnych výhod jednotlivých národných ekonomík a tým sa snažia zvýšiť svoj zisk, napr. lacnejšia pracovná sila, surovinové bohatstvo 3. diverzifikácia predaja - prudké výkyvy v obrate a tým i ziskoch firiem, často narúšajú stabilitu hospodárenia. Z tohto dôvodu sa podnikateľské subjekty snažia eliminovať tieto výkyvy. 4. znižovanie konkurenčného rizika - zmysel spočíva v tom, že v zahraničí hľadajú možnosť získania potenciálnych výhod danej krajiny a ich uplatnenia v produkcii danej firmy a to či už voči konkurencii medzinárodnej alebo domácej.

7. Čo je a na čo slúži GSP (5b):

GSP (Generalized System Of Preferences) - predstavuje súhrn colných výhod poskytovaných priemyselne vyspelými štátmi hospodársky menej vyspelými krajinami. Je zameraný na zlepšenie postavenia rozvojových krajín na trhoch vyspelých štátov zvýšením cenovej konkurencieschopnosti.

8. Vplyvom akých udalostí v 70. rokoch veľmi vzrástla zadĺženosť rozvojových krajín? (10b):

Prudký vzostup zahraničnej zadĺženosti od 1. polovice 70.tych rokov je výsledkom zmien SH. Rozbitie Breton-Woodskeho systému, opustenie systému parít a prechod na floating, politicko mocenské faktory, prudké cenové posuny na svetovom komoditnom trhu a iné. V 80. rokoch badať všeobecné spomalenie tempa ekonomického rastu, spomalenie obchodu s ropou a ostatnými surovinami, ďalší rast neoprotekcionizmu, zníženie objemu exportu, zrútenie cien ropy a ďalších komodít, z toho vyplynulo zadĺženie veľkého počtu krajín. Tieto tendencie boli príčinou aj spomalenia rastu tak fyzického objemu medzinárod. obchodu ako aj jeho hodnoty. Prudký pokles cien surovín, čiastočne i spracovateľských výrobkov a vysoký kurz USD mali vplyv práve na hodnotové ukazovatele. Najväčšie dlhy majú africké a latinskoamerické krajiny. RK prestali byť schopné plniť svoje dlžobné záväzky, museli pristúpiť na rokovania s priem. vyspelými štátmi o nových podmienkach splácania a o časovom odklade.

H. I. Siegel -

S. Berlusconi - taliansky premiér

L. Miller -

C. Powell - minister zahraničných vecí USA

Buzek - poľský premiér

J&T -

Hibor - Hongkong Inter Bank Offered Rate

Outsorcing -

MFA - Multifibre Arangement

1. Ako A. Smith kritizoval merkantilizmus:

Podľa Smitha zdrojom bohatstva je práca, hlavne v materiálnej výrobe, nie ako tvrdili merkantilisti, že v obchode. Z pozície ekonomického liberalizmu zdôvodnil nutnosť voľnej konkurencie - v podmienkach početných štátnych zásahov sa potláčajú pozitívne účinky konkurencie. Ekonomiku chápal ako trhovo otvorenú - v tejto spojitosti kládol dôraz na freetrade. Nevyhnutnou podmienkou je slobodný obchod, aby sa mohli krajiny MN špecializovať a tak dosahovať ekonomické výhody. Smith kritizoval všetky opatrenia a zásahy štátu, ktoré prekážajú a zabraňujú špecializácii. Zmenšujú sa tým ekon. výhody. Smith vytvoril teóriu absolútnych nákladov, podľa nej najväčšie a prirodzené výhody prináša národom taká medzinárod. deľba práce, pri ktorej sa krajiny špecializujú na výrobu tých tovarov, pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady.

2. NAFTA - USA, Kanada, Mexico - Severoamerické pásmo voľného obchodu:

Dohoda o volnom obchode medzi USA, Kanadou a Mexikom. Bola podpísaná v roku 1992, na jej základe sa vytvoril spoločný trh. Vytvorenie asociácie NAFTA s Kanadou a Mexikom by malo pomôcť vytvoriť ďalší odbytový priestor, znížiť výrobné náklady a riešiť rad vnútorných problémov súvisiacich s konkurencieschopnosťou jednotlivých krajín celého bloku. NAFTA zahrňuje tieto oblasti: odstránenie colných a necolných prekážok, zrušenie kvantitatívnych obmedzení, zavedenie voľného pohybu služieb, zjednodušenie kapitálového styku a priamych investícií, zjednodušenie získania pracovného povolenia manažérov, žiaden pohyb pracovných síl, harmonizáciu obchodných pravidiel, liberalizáciu pohybu služieb a investícií, duševné vlastníctvo, riešenie vzájomných sporov.

3. Vplyv cien ropy a plynu v roku 2003 na MO:

Vplyv cien ropy a plynu na MO vo veľkej miere ovplyvnila vojna v Iraku. Krajiny, ktoré podporili vojenský zásah v Iraku proti režimu Saddáma Husajna budú uprednostnené pri udeľovaní kontraktov na investície do ropných polí. Americké a britské firmy by mali dostať najviac týchto kontraktov. Útoky sabotérov spôsobili, že dôležitý severný iracký ropovod bol od vojny zatvorený, čo výrazne obmedzilo príjmy krajiny z exportu ropy, potrebné na obnovu Iraku. Vysoké ceny ropy sú spôsobené tuhou zimou v USA a nižšie zásoby. OPEC ale aj tak neuvažuje o zmene ťažobných kvót. IEA zase vyzýva OPEC aby podnikla kroky k zníženiu závratných cien ropy.

4. Ako využívajú japonské firmy komparatívne výhody:

Charakteristickou črtou Japonska bolo uvedomovanie si rizík disproporcie medzi nedostatočnou palivovou, surovinovou a potravinovou vybavenosťou a produkčnými ambíciami i výkonosťou ekonomiky. Z toho vyplývala mimoriadne vysoká dovozná závislosť a zraniteľnosť, ktoré nemožno nahradiť inak než len dovozom. Dynamicky hospodársky rast, ktorý bol vyústením spolupráce medzi riadením štátu a aktivitou súkromného sektora ale i využitia vnútorných komparatívnych výhod ako neokonfuciánstvo, disciplína, organizácia spoločnosti a iné. V 90. tych rokoch postihla Japonskú ekonomiku recesia a preto Japonsko naštartovalo 8 programov oživenia stagnujúcej ekonomiky. Postupne vložilo do ekonomiky ale najmä bankového sektora 750 mld. USD.

5. Teritoriálne riziká v Slovenskom zahraničnom obchode:

6. Rozdiel medzi automatickými licenciami a autolimitáciami:

Automatické licencie niesú spojené so žiadnou formou obmedzenia dovozu. Slúžia na evidenciu cien a množstiev obchodovaných tovarov. Medzi relatívne nové nástroje obmedzujúce vývoz tovaru, ktoré so sebou priniesli snahy dobrovoľne sa podriadiť určitej regulácii MO patria autolimitácie.

7. V ktorých krajinách EÚ sa nepoužíva Euro v Európskom menovom systéme:

Švédsko, Anglicko, Dánsko. MÚ znamená, že členské krajiny uskutoč. spoločnú men. politiku, národné meny nahradili spoločnou menou. Men. politiku EU určuje Európ. centrálna banka.

8. Parížsky klub:

Neformálne zoskupenie veriteľských vypelých krajín smerujúce ku koordinácii riešenia dlhových problémov. Hlavný prístup reštrukturalizácie dlhov, odloženie splátok, poskytovanie stabilizačných a krátkodobých prekleňovacích úverov, ich preskupovanie a predĺženie termínov úhrady. Je tu väzba na MMF a svetovú banku - posudzovanie stabilizačných programov, ktoré majú prispieť k reálnosti reštrukturalizačných programov. Bakerov plán - spočíval v zavádzaní adaptačných opatrení, urýchlenie hospod. rastu. Bradyho plán - rešturturalizácia dlhov a ich redukcia, podpora cez komerčné banky, najmä pre krajiny, ktoré má USA a ich TNK strategické záujmy. Mitterandova iniciatíva - diskontovaný odkup vlastných pohľadávok a ich kapitalizácia.

T. Klestil - rakúsky prezident

J. de H. Scheffer - minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO

Keynes - anglický ekonóm

Ľ. Kaník - minister práce, soc. vecí a rodiny

T. Blair - britský premiér

AMEX -

ČEBOL -

Allianz sp - poisťovňa

FIBOR - Frankfurt Inter Bank Offered Rate

1. Charakterizujte aký je vplyv teórie ciel na zahraničnoobchod. politiku, o čom je a kto sa ňou zaoberal (15b):

Teóriou ciel sa zaoberali ekonómovia ako Mashall, Taussig, Edgeworth, Haberler, Samuelson a T. D. Scitovsky. Samuelson a Scitovsky upozornili na príbuznosť povahy ciel a monopolu: 1. krajina môže získať zavedením cla obmedzenú ponuku tovaru, ohrozujú a obmedzujú zdravé konkurenčné prostredie v trhovej ekonomike. Clá škodia ekonomike každej krajiny, keďže naštrbujú prirodzené formovanie efektívnej výrobnej štruktúry, skreslujú cenové prostredie a pod. Ak clá a iné obchod. obmedzenia spôsobujú straty pre ostatné krajiny než je ich pozitívny efekt pre krajinu, ktorá ich zavádza a používa, potom tento protekcionizmus je pre MO zásadne škodlivý. Clá môžu spôsobovať neefektívnu alokáciu investičných zdrojov v trhovej ekonomike, lebo deformujú ceny, výmenné relácie a voľné obchodné a kapitálové toky a aj mzdové hladiny.

2. Základné črty globalizácie (5b):

3. Aké sú hlavné motivácie zahraničných investorov pri vstupe do krajiny (5b):

1. rozšírenie obratu firmy - pôsobenie firmy na viacerých zahraničných trhoch znamená zväčšovanie predaja a tým aj zvyšovanie zisku.

2. získavanie zdrojov - investori sa zameriavajú na využívanie určitých komparatívnych výhod jednotlivých národných ekonomík a tým sa snažia zvýšiť svoj zisk, napr. lacnejšia pracovná sila, surovinové bohatstvo

3. diverzifikácia predaja - prudké výkyvy v obrate a tým i ziskoch firiem, často narúšajú stabilitu hospodárenia. Z tohto dôvodu sa podnikateľské subjekty snažia eliminovať tieto výkyvy.

4. znižovanie konkurenčného rizika - zmysel spočíva v tom, že v zahraničí hľadajú možnosť získania potenciálnych výhod danej krajiny a ich uplatnenia v produkcii danej firmy a to či už voči konkurencii medzinárodnej alebo domácej.

Pri vstupe do SR: - lacná pracovná sila, výhodná geografická poloha v strede Európy, dobrá infraštruktúra, výhodné daňové podmienky, daňové zvýhodnenia, kvalifikovaný personál, vysoký rating - sme v investičnom pásme, nepresýtenosť trhu.

4. Ekonomické ciele, ktoré sledujú firmy pri vstupe na zahraničné trhy (5b):

Pri vstupe firmy na zahraničný trh firma sleduje či daná investícia má svoju návratnosť, v akej miere, v akej dobe sa jej vráti, uvedomovanie si rizika spojeného s touto investíciou. Dôležitým ekon. cieľom je presadenie sa na tamojšom trhu, rozširovanie výroby.

5. Aký bol vplyv cien ropy v 90. tych rokoch na svetových producentov a ktorým firmám to umožnilo posilniť svoje pozície (5b):

Vývoj ropného trhu v prvej polovici 90. tych rokoch bol poznačený dlhodobou i keď diferencovanou hospodárskou recesiou vo väčšine vyspelých krajín, jednak politickými opatreniami OSN, ktoré zablokovali obchodnovanie s ropou z viacerých krajín (Irak, Líbia). Vznik iránské-irackého, neskôr irácko-kuvajtského vojnového konfliktu sprevádzaný snahou predávať ropu za každú cenu a takto pokryť vojnové výdavky tzv. vojna tankerov, hromadenie zásob ropy, nový producenti (NOPEC), ale aj koordinovaná adaptačná hospodárs. politika najväčších odberateľov vyvolala postupne stagnáciu a neskoršie hlboký pád cien ropy. Ceny klesli najskôr na 28 USB/barel a následne padli až pod 10 USD/barel. Koncom 80.tych rokov dosiahla úroveň príjmov OPEC za vývoj ropy len 80 mld. USD.

6. Akými technicko-.......... charakteristikami obsadzujú, vstupujú japonské produkty na európsky trh (5b):

Veľmi významnú úlohu v prenikaní japonského tovaru na zahraničné trhy hrá systém organizácie vývozu. V prevažnej miere sa realizuje cez špecializované obchodné domy Keiretsu, tzv. Shogo Shosha. 9 Shogo Shosha pokrýva asi 2/5 japonského vývozu a 2/3 dovozu. Tieto obchodné konglomeráty nemajú najvyššie zisky, ale majú veľmi vysoké obraty. Ich tesná prepojenosť s priemyselnými konglomerátmi a bankami vytvára integrujúci prvok zabezpečujúci prevažnú časť JAP zahranič. obchodu. Keiretsu - tradičný systém JAP spôsobu organizácie najväčších firiem pri ktorom veľké subjekty koncentrujú okolo seba značné množstvo menších dodávateľov a iných spoločností a takto vytvárajú veľké priemyselné centrá.

7. Čo sú to kvantitatívne obmedzenia a aké typy sa používajú (5b):

Patria medzi netarifné prekážky. Dovážaný tovar prepúšťajú na vnútorný trh iba v stanovených množstvách (kvóty, kontingenty), alebo vúlučne na povolenie. Niekedy sú na každý tovar zvlášť. Množstevné obmedzenia - (kvóty, embargá): 1. kvantitatívne reštrikcie - stanoví sa najvyššia možná hranica dovozu, má podobu kontingentu. Úrady pre dovážajúce krajiny rozdeľujú kontingent. 2. colné kontingenty (tarifné kvóty): dovoz určitého objemu tovaru bezcolne alebo zníženou colnou sadzbou a nad rámec kontingentu sa tovfar zaťažuje vyššou sadzbou. 3. autolimitácia - dobroveľné obmedzenie vývozu. 4. embargo - najtvrdšie obmedzenie, plošne alebo na určitý tovar, namalo by to byť v obchode, lebo je to prekážkou dovozu.

8. Riziká vstupu SR do EÚ na teritoriálnu štruktúru ZO (5b):

Rizikom vstupu SR do EU bude podriadenosť ekon. postavenia, budeme chudobnou časťou Európy. Klesne nám relatívne ekon. samostatnosť. Je tu aj hrozba straty geoekonomickej polohy, nutnosť prechodu na spoločnú poľnohospodársku politiku-EU udržuje ceny pomerne vysoko. Najväčším problémom bude zamestnanosť, udržanie si zamestnanosti.

Ebola - smrtiaci vírus, na ktorý zomiera 90 % ľudí

Hedging - burzové obchody na futures trhu

Bakerov plán - parížsky klub, spočíval v zavádzaní adaptačných opatrení, urýchlenie hospod. rastu.

JIT - just in time

MFA - Multifibre Arangement

L. Figo - futbalista

C. Powell - minister zahraničných vecí USA

J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO

W. Schussel - kancelár Rakúska

Šesták - nezávislý kandidát na prezidenta

1. Teória podľa Milla:

Vymedzil výmenné relácie v MO novým presnejším spôsobom - spolu s faktorom komparatívnych výhod zaviedol do modelu MO aj faktor dopytu. Teória - výmenné relácie medzi 2 krajimani sa vytvárajú v rámci hraníc určených komparatívnymi nákladmi a v závislosti od pomeru ich vzájomného dopytu po tovaroch. Výmenné relácie v MO sa vytvárajú v prospech krajiny, ktorá má pomerne menší dopyt po dovážanom tovare, preto má väčšiu výhodu z MO ako krajina, ktorá má pomerne väčší dopyt po dovážanom tovare a po jej vývoznom tovare je dopyt menší. Nedostatky: 1. upresňoval len MN výmennú hodnotu, ale konkrétne dosahované ceny s ňou nemožno stotožňovať, 2. nadradil faktor dopytu nad výrobné náklady a tým sa oddialil od teórie hodnoty, ako ju zastávali Smith a Ricardo, 3. tvrdil, že rozdielne výhody z MO sú dané formovaním konkrétnych výmenných relácií pod vplyvom faktora dopytu.

2. 38. rovnobežka:

38. rovnobežka je hranica, ktorá rozdeľuje Severnú a Južnú Kóreu. Severná Kórea je komunistického zriadenia, Južná Kórea demokratického zriadenia. Južná Kórea patrí medzi Ázijské tigre.

3. Reaganomika:

4. Autonómne nástroje ZO:

Členíme ich na aktívne a pasívne. Aktívne - tie, kde štát podporuje svoje rozhodnutie o vývoze a dovoze tovaru. Ak štát podporuje export tak hovoríme o tzv. proexportných opatreniach. S cieľom proexport. politiky súvisí aj zabezpečenie vyššieho prírastku HDP. Patrí tam: 1. vývozné prémie (subvencie) - v rozsahu vývoznej prémie môže vlastný vývozca znížiť vývoznú cenu, 2. úverovanie vývozu - štát preberá na seba riziká z možných strát a straty hradí zo ŠR, 3. menový dumping - môže byť realizovaný pomocou devalvácie meny, 4. štátne poistenie vývozu - dochádza k zníženiu rizika, 5. znižovanie poistných taríf, 6. štátna podpora ved.-tech. rozvoja. Pasívne - slúžia na ochranu vnútorného trhu. Členia sa na: tarifné - sem patria vš. druhy cla okrem antigumping. a vyrovnávacieho, pretože o ich zavedení musí rokovať štát s partnermi, ostatné prekážky, ktoré sťažujú pohyb tovaru a o ich zavedení štát nerokuje. netarifné - ostatné prekážky - ich dôležitou črtou je skrytá podoba, ťažko sa dokazujú a nemali by obchádzať MN záväzky.

5. Vplyv vstupu SR do EÚ na zahraničný obchod:

Firmy budú môcž bez prekážok podnikať v EU, zlepší sa obchodno-politick. situácia, zväčší sa trh, dostaneme finančnú pomoc z fondov EU. Budeme musieť priblížiť zákonodárstvo k EU, dôjde k zmene demokratických štruktúr nášho štátu. Bude lepšia možnosť presadiť strategické ekonom. záujmy SR, zvýši sa životná úroveň a zlepší životné prostredie. Naopak klesne relatívne ekonom. samostatnosť, nutnosť prechodu na spoločnú poľnohospod. politiku, je tu hrozba straty geoekonomickej polohy.

Hermes -

Jukos - najväčšia ruská ropná spoločnosť

API - stupne ropy (american petrol inditute)

Antrax - biologická zbraň (biely prášok)

E. Kukan - minister zahraničných vecí SR

M. Jusko - guvernér NBS

Weiser -

J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO

J. Tian -

1. Megatrendy:

1. Interdependencia - vzájomná závislosť medzi jednotlivými ekonomikami a jednot. trhmi, čiže vzájomne závislý svet. Medzi štátmi a regiónmi spolu vytvára celistvosť sveta, tzv. ekonomická entita. 2. integrácia - spájanie, zlučovanie, splývanie štátnych sektorov a ich ekonomík do integračného celku, sú 2 základné formy integrácie a to regionálna a globálna. 3. transnacionalita - považuje sa za protiváhu štátno-národnej ekonomickej existencie. Je motorom internacionalizácie v hospodárstve. Je bezperostedne spojená s jej nositeľmi - Transnacionálnimi korporáciami. 4. vedecko-technický rozvoj a dynamika zmien - je hybnou silou a podmienkou hospodárskeho rozvoja. Dynamické a prevratné zmeny sa týkajú predovšetkým výroby a telekomunikácií. 5. potreba prispôsobenia a súčinnosti - čím vyššia je schopnosť firiem prispôsobovať sa trendom vo SH, tým majú lepšie perspektívne možnosti. Firmy, ktoré sa včas neprispôsobia, zaostávajú, čo ich vedie neskôr k bankrotu. 6. hrozba globálnych problémov - hrozivé faktory ďalšieho sveto-hospodárskeho vývoja. 3 faktory: problém bohatstva a biedy, samostatný MO, jeho rozvoj a rovnováha, pád MMS a jeho vážnejšie narušenie.

2. Vplyv zahraničných investícií:

Priame zahraničné investície majú vplyv na rôzne ekonomické, sociálne a politické javy nielen v hostiteľskej, ale aj v materskej krajine. Ich pôsobenie môže byť pozitívne i negatívne, okamžité, alebo s neskorším účinkom. Medzi základné vplyvy patria: vplyv na národný dôchodok, platobnú a obchod. bilanciu, zamestnanosť, hospodárs. štruktúru, presun technológií a know-how, social. a politic. aspekty, pôsobenie na národnú suverenitu.

3. Determinanty globalizácie:

Trhové determinanty - homogenizácia dopytu, globálny trh zlatého trojuholníka, rozvoj telekomunik. a infraštruktúr. Nákladnové deter. - úspory z veľkovýroby, skúsenostná krivka - akcelerácia a akumulácia poznatkov týkajúcich sa výroby a distribúcie spojená so zvýšením produkčných objemov. Enviromentálne deter. - odstránenie mnohých inštitucionálnych bariér, rozvoj globálnych malých a stredných podnikov. Konkurenčné faktory - globálne stratégie, globálna konkurencia, globálny strategický marketing, lokálny operatívny marketing (lokálne mysleiť, lokálne konať, alebo globálne myslieť, globálne konať).

4. Štruktúra platobnej bilancie:

PB je vyjadrením celkového objemu a štruktúry príjmov prichádzajúcich zo zahraničia a výdavkov štátu smerujúcich smerom do zahraničia. PB zahŕňa aktívne a pasívne položky. Štruktúra PB - 1. bežný účet (bežné platby, súkromné i štátne) - platby za kupovaný a predávaný tovar; - platby za poskytované a prijímané služby; - transferové platby. 2. kapitálový účet (kapitálové, súkromné i štátne) - platby súvisiace s presunmi kapitálu a finančných aktív, všetky poskytnuté úvery; - nákupy a predaje oficiálnych štátnych rezerv. 3. verejné vyrovnanie - vláda vyrovnáva saldo bežných a kapitálových tokov.

5. Zadĺženosť krajín:

Najväčšie dlhy majä africké a latinskoamerické krajiny, chudobnejšie rozvojové krajiny, ktoré sú závislé od vývozu surovín vykazujú vysoký verejný dlh. Niektoré svoje zadĺženie spôsobili pôžičkami. Keďže prestali byť schopné plniť svoje záväzky, museli pristúpiť na rokovania s vyspelejšími štátmi. Na zadĺženie pôsobia vonkajšie a vnútorné faktory. Vonkajšie - fluktuácia cien na svet. trhu, pokles svetovej ekon. aktivity, pokles dopytu po produktoch RK. Vnútorné - rastúce rozpočtové deficity, nízka domáca ponuka, rastúci domáci dopyt po zahranič. tovaroch, inflačné procesy.

6. Ropné šoky:

V roku 1960 vznikla konjukturálna kríza, ktorej dôsledky sa vyspelé krajiny snažili preniesť do cien dodávaných výrobných vstupov. V roku 1970 nastal Nixonov šok, kedy USA sa rozhodli zmeniť systém voľnej vymeniteľnosti USA za zlato. Vznik II. ropného šoku bol podmienený prevratom v Iráne (1977). Reakcie na prudké zmeny cien ropy v rámci I. ropného šoku viedli k okamžitej úspore energie a spočívali v rôznych administratívnych daňových finančných opatrenia a úsporách. Ďalší rast cien ropy a jej relatívny nedostatok si vynútili zmeny v stratégii energetic. politiky vyspelých krajín. Tieto krajiny sa snažili inovovať a modernizovať všetky zariadenia a výrobky, takže rast výroby nekládol väčší rozsah na spotrebu energie. Druhý ropný šok mal za následok vysokú spotrebu a rastúce ceny energií, ktorý vyvolal potrebu hľadania jej alternatívnych zdrojov. Niektoré krajiny otvorili dovtedy neefektívne uholné bane a začalo sa akcelerovanie využívanie jadrovej energie.

J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO

G. Verhojgen - komisár EÚ

Graham - americký ekonóm

Karaoke - technika využívaná v hudob. priemysle

Off Shore - finančné mestá, alebo krajiny

Brent - nové územie, kde sa nachádza ropa-severomorská

1. Vplyv H-O-S teórie na MO (25b):

Základ celej neoklasicej teórie. Snažili sa vysvetliť príčiny rozdielnych komparatívnych nákladov na podklade peňažných nákodov. Obsah HOS: 1. rôzne krajiny sú vybavené rôznym množstvom výrobných faktorov a to má za následok rôzne ceny výrobných faktorov v jednotlivých krajinách. 2. rôzne tovary majú rozličnú náročnosť na určité výrobné faktory (práca, pôda, kapit.). 3. MO má tendenciu vyrovnávať ceny výrobných faktorov medzi obchodujúcimi krajinami, z toho vyplýva pravidlo, že každá krajina má nižšie komparatívne náklady vo výrobe toho tovaru, ktorý je náročný na výrobný faktor, ktorým daná krajina oplýva a teda jeho cena je relatívne nízka. Samuelson dokazoval, že slobodný MO vedie k vyrovnaniu cien výrobných faktorov - samuelsonov teorém.

2. Úverové prostriedky MMF (10b):

1. obyčajné facility: rezervná tranša – do výšky členskej kvóty, úverová tranša – od členskej krajiny sa žiada, aby prijala opatrenia na riešenie plat. nerovnováhy, pôžičky stand-by, rozšírená úverová facilita), 2. osobitné facility: systémová transformačná facilita – dočasná facilita, poskytuje sa transofrmujúc. sa členským štátom, kompenzačná a kontingentná facilita – pri riešení poklesu exportných príjomv, 3. naliehavá pomoc – reakcie na nepriaznivý stav PB spôsobený prírodnou katastrofou, 4. koncesívne facility: facilita určená na štrukturálnu adaptáciu, rozšírená facilita určená na štrukturálnu adaptáciu).

3. Aké inštitúcie využívajú krajiny na podporu exportu (10b):

Rozoznávame 3 skupiny inštitúcii na podporu exportu: 1. decízna sféra - ministerstvá, štátne riadiace orgány, odborné rady a grémiá, zastupiteľské reprezentácie v zahraničí. 2. inštitúcie priamo poverené štátom na podporu vývozu, najmä exportné a importné banky a iné finančné inštitúcie ako poisťovne, garančné fondy ... 3. súkromné finančné inštitúcie a komerčné banky - obchodné zastúpenia veľkých firiem a spoločnosti v zahraničí, reklamné agentúry venujúce sa oblasti medzinárodného podnikania (Bladex).

4. Čo sú rezortné clá, aké poznáme druhy, kedy sa používajú (5b):

Sú to clá, ktoré štát využíva ako prostriedok ekonomickej odvety za obchodno-politické opatrenia voči svojim záujmom v krajine exportéra, alebo reexportéra. Použitie tohto odvetného opatrenia vedie často k colným konfliktom. Nemôže byť stanovené do nekonečna, pretože vzniká tzv. colná vojna.

5. Čo je a aké sú úlohy WTO-GATT (10b):

WTO (World Trade Organisation) je svetová obchodná organizácia, ktorá vznikla na podnet USA s cieľom riadiť svetové hospodárstvo a globálny rozvoj slobodnej výmeny tovarov. Zámerom WTO je uplatňovanie nediskriminácie a znižovanie colných bariér. Prvou úlohou bolo zníženie colných poplatkov ako hlavnej prekázky obchodu. Dôležitou inováciou bolo uplatňovanie doložky najvyšších výhod, ktorá zaväzuje každú krajinu, ktorá poskytne colné zvýhodnenie jednej krajine, aby ho automaticky rozšírila na všetky zmluvné strany. Umožňuje uplatňovanie niekorých dočasných výnimiek.

6. Aké sú trendy v teritoriálnej štruktúre SR v tomto roku v MO (10b):

Spomedzi vyspelých krajín majú na našom ZO najväčší podiel v rámci celého SH jednotlivé krajiny EU. Vedúce postavenie v našom obchode zaujíma Nemecko, to je odrazom aktivít nemeckých investorov v SR i vyššej miery špecializačných a kooperačných vzťahov medzi oboma krajinami. Aktívne saldo 16 mld. SK z krajinami CEFTA nám pomáhalo pokrývať deficit obchodu s Ruskom. Vývoz do ČR mal hodnotu 76,4 mld SK a dovoz z ČR 78 mld. SK. Hlavnými vývoznými položkami boli rafinérske produkty, výrobky zo železa a ocele.

7. Ako sa JAPONSKO prispôsobilo I. a II. ropnému šoku (10b):

V 60. tych rokoch sa pomocou americkej vojenskej, neskôr technologickej pomoci japonsku začalo rozvíjať nové ekonomické centrum, ktorého dynamický rozvoj vyvolali váhavé reakcie ostatných krajín a producentov na ropné šoky. Kapitálovo silné a šátom priamo podporované firmy boli schopné prežiť I. ropný šok a prostredníctvom značných investícií do najprogresívnejších odvetví uspešne reštrukturalizovať svoju produkciu a tým udržať svoje miesto na trhu. V 70.tych rokoch sa ťažisko štruktruálnych zmien presunulo k hospodárskym odvetviam a odborom, ktoré patria medzi vedecký náročné ako elektronika, letec. a kozmic. priemysel, presné strojarenstvo, robotika, farmaceut. a chemický priemysel vyznačujúce sa vysokou mierou pridanej hodnoty ako i nízkou materiálovou náročnosťou.

8. Šhengenská dohoda – je dohoda o zrušení vnútorných hraníc medzi krajinami EU, ktoré podpísali túto dohodu. Táto dohoda ruší colné obmedzenia čo podporuje slobodný obchod vo vnútri EU. Po vstupe SR do EU sa hranice EU posunú na našu východnú hranicu s Ukrajinou. Na tejto hranici sa budú uplatňovať kontroly a iné opatrenia pri vstupe iných príslušníkov nečlenských krajín EU.

9. OECD – organizácia pre ekon. spoluprácu a rozvoj

9. Aké faktory pôsobili v Japonsku počas ropných šokov:

P. Nedvěd - český futbalista

J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO

J. Figel - poslanec za KDH

Taussig - americký ekonóm

NBS - národná banka Slovenska

Bladex - komisia na podporu exportu

Zaibatsu - mitsu, mitsubishi, sumitomo, jasuda - holdingy v JAP

Troll - územie v Nórsku kde ej ropa

Spot cena - cena pri okamžitom dodaní

1. Ako vnímate SH, čo je ekonomický komplex a akými znakmi disponuje:

SH je veľmi zložitý, celosvetový organizmus ek. i polit. povahy, tvorený ekonomickými komplexami a vzťahmi medzi nimi, najmä medzináronými ek. vzťahmi. Ekonomický komplex – je definovaný ako vyšší spoločenský celok ek. a polit. povahy, ktorý disponuje 8 základnými znakmi: 1. prírodné podmienky (prírod. bohatstvo, rozloha, poloha, reliéf), 2. ekon. podmienkami (sú dané činnosťou ľudí, ek. aktivitami, ek. zdrojmi, záujmami), 3. relatívna otvorenosť (predstavuje stupeň priepustnosti ek. pohybov cez jej hranice), 4. ekonomická úroveň (je znakom ekon. komplexu a tiež jeho aktívnym činiteľom), 5. štátna forma (zahrňuje všetky funkcie štátu, štátne inštitúcie, pol. štruktúry), 6. relatívna ek. samostatnosť (určujú ju stupeň otvoren., stup a pôsob. zahranič. vlastníctva, výkon štátnej politiky, ek. suverenita), 7. postavenie v svet. hospodárstve, 8. ekonom. rozmer.

2. Svetová ekonomika r. 2000 (12 častí z prednášok):

1. globálna ekonomika (vybudovaná na silných regionálnych spoločenstvách); 2. mega konkurencia (všetci ponúkajú čo najviac najlepšieho za čo najnižšiu cenu); 3. transformácia informácií na poznatky (výška pridanej hodnoty rozhoduje o úspešnosti); 4. inovácia (možno hocikde produkovať kvalitu a využiť nízke náklady); 5. molekulárna ekonomika (moc sa presúva zhora dole); 6. sieťová ekonomika; 7. virtuálna ekonomika; 8. ekonomika bez spostredkovateľov; 9. ek. v reálnom čase; 10. flexibilná sieť; 11. vstupy založené na vedomostiach; 12. globálna ekonomika.

3. Základné črty globalizácie, ako zohráva úlohu Nová ekonomika:

4. Zahraničný obchod SR v roku 2003 a jeho hlavé atribúty:

5. MMF, úlohy a prostriedky:

MMF zohráva významnú úlohu pri podpore transformácie bývalých centrálne plánovaných ekonomík na trhové ekonomiky. Podiel MMF pri transofr. je hlavne v 4 smeroch: 1. každoročne sa konajú vzájomné konzultácie, 2. poskytuje svojim členom služby technickej pomoci, 3. poskytuje finančnú pomoc pri deficitoch, 4. podpornú pomoc. Základný cieľ MMF je riešenie deficitov PB. Finančné zdroje MMF sa poskytujú za presne stanovených podmienok prostredníctvom facilít a politík. Úverové prostriedky: 1. obyčajné facility(rezervná tranša, úverová tranša, pôžičky stand-by, rozšírená úverová facilita), 2. osobitné facility(systémová transformačná facilita, kompenzačná a kontingentná facilita), 3. naliehavá pomoc, 4. koncesívne facility(facilita určená na štrukturálnu adaptáciu, rozšírená facilita určená na štrukturálnu adaptáciu).

6. UNCTAD:

Je univerzálna medzinárod. org. pre otázky hospodárs. a obchod. spolupráce Je zameraná na riešenie problémov medzinárod. obchodu a hospodár. rozvoja. Úlohy: -podporovať MO; formulovať a prejednávať zásady a politiku MO; ulahčovať koordináciu HP s inými inštitúciami; prijímanie multilaterálnych dohôd; harmonizovať obchodnú a rozvojovú politiku. UNCTAD vyvíja nové aktivita a programy, pomocou ktorých rieši problémy spojené s MO. Najvýznamnejšie programy: - rozvoj obchodu; obchodná politika a rokovania; všeobecný systém oclných preferencií GSP; surovinová politika a systém MICAS; efektívnosť obchodu; rozvoj ľudských zdrojov pre obchod.

7. Akú úlohu plnila S. Arábia v ropnom šoku a ako vplýval systém net back:

Vznik iránsko-irackého, neskôr iránsko-kuvajtského konfliktu sprevádzal snahu predávať ropu za každú cenu a pokryť vojnové výdavky. Ceny ropy klesli až na 10 USD/barel. S. Arábia postupne prevzala úlohu zabezpečovať strategické záujmy USA v tejto oblasti, postupne pomocou zavedenia nových trhových nástrojov a politického tlaku sa podarilo opäť zjednotiť rozštiepené spoločenstvo. Radikálne zníženie ťažby, obnovenie ťažobných kvót a zavedenie net back obchodov eliminovalo vysokú ťažbu Iraku ale aj dopady irackej anexie Kuvajtu v roku 1989.

1. Vplyv H-O-S teórie na MO (25b):

2. Ako vplýva dovoz z Ruska na PB SR:

Do roku 1989 bol základnou tendenciou nášho obchodu rast podielu socialistických krajín. Bolo to spôsobené dlhodobou jednostrannou politickou orientáciou. Požiadavky socialistických krajín na strojársku produkciu alebo spotrebnú boli čoraz väčšie a zvyšovala sa aj spotreba surovinových a energetických vstupov. Sovietsky trh odoberal skoro polovicu nášho exportu a tým sa pokrývali naše kapacity na mnoho rokov dopredu. Kvôli obchodu s Ruskom sa SR nezaujímala o ostatné krajiny. O deficit OB sa zaslúžil najviac vývoj OB s Ruskou feder. Dovoz do SR medziročne vzrástol o 16,6 per, deficit na 51,8 mld SK. Vyše 4/5 dovozu tvorí ropa a plyn. Rusko, ako náš monopolný dodávateľ neskôr nahradila ČR. Začal rast obchodu s EU. SR sa začala orientovať na vyspelé krajiny.

3. Svetová ekonomika r. 2000 (12 častí z prednášok):

4. MIGA - Agentúra pre mnohostranné investičné záruky. Je zameraná na poskytovanie finančných záruk na exportné investičné úvery do rozvojových krajín. MIGA poskytuje záruky z vlastného kapitálu, využíva sponzorovanie zahraničnou poisťovňou. Prevzatie záruk sa sútreďuje na riziko straty zisku podnikateľov, ktoré súvisí s legislatívnymi alebo administratívnymi opatreniami krajiny prijímajúcej pôžičku alebo priamu zahranič. investíciu. Môže ísť o riziko zoštátnenia, r. administrat. zásahu, politic. riziko, živelné pohromi, dopravné riziká ...

5. Keiretsu a malé firmy, aké ekonom. efekty vznikajú:

Významnú úlohu pri prenikaní japonsk. tovaru na zahraničné trhy má systém organizácie vývozu. Realizuje sa to cez špecializované obchodné domy Keiretsu-tzv. Shogo shosha. 9 shogo shosha pokrýva 2/5 JAP vývozu a 2/3 dovozu. Tieto obchodné domy dosahujú veľké obchodné obraty. Ich prepojenosť s priemyselnými konglomerátmi a bankami zabezpečuje prevažnú časť realizácie JAP ZO, kompletný systém poskytujúci výhodné financovanie obchod. operácií, zabezpečenie prepravy a poistenia tovaru a jeho skladovanie a distribúciu.

6. Priama zahraničná investícia Hyunday. Aký ma vplyv na PB:

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania

Digital Services Act Specialist Masterclass